Ukrajina je pripravená riešiť so Slovenskom problémy s tranzitom ropy (SME Minúta)

Wagnerovci krvácali v Afrike, Ukrajina sa hlási, že dodala povstalcom informácie. Ide jej aj o pomstu za Bachmut. (SME)

Ukrajinská armáda zasiahla sklad ropy v ruskej Kurskej oblasti. Uviedol to ukrajinský generálny štáb.

„Podľa spravodajských informácií v dôsledku útoku vypukol v zariadení nepriateľa požiar,“ konštatoval generálny štáb. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský prezident kontroloval výstavbu opevnení na hraniciach s Bieloruskom vo Volynskej oblasti.

„Máme silnú obranu z hľadiska personálu aj obranných línií. Zvýšili sme tiež počet členov pohraničnej stráže vo všetkých regiónoch, ktoré hraničia s Ruskom a Bieloruskom. A budeme pokračovať v posilňovaní obrany,“ zdôraznil Zelenskyj.

Európska komisia skúma maďarské kroky na uľahčenie vstupu Rusov a Bielorusov do Únie.

Maďarské úrady musia venovať pozornosť tomu, že Rusko predstavuje pre Úniu bezpečnostné riziko.

"EK je v kontakte s maďarskými úradmi, aby sa dozvedela podrobnosti tohto prípadu," reagovala v utorok na otázku týdenníka Politico hovorkyňa EK pre vnútorné záležitosti, migráciu a vnútornú bezpečnosť Anitta Hipperová. Podľa jej slov chce EK najmä objasniť, na čo sa tieto pravidlá vzťahujú a či sa týkajú nariadení EÚ.

Pripomenula, že pre EÚ je Rusko bezpečnostnou hrozbou a členské štáty to musia brať do úvahy najmä v súvislosti s bezpečnosťou schengenského priestoru.

"V tomto smere má aj Maďarsko povinnosti, pretože podmienky vstupu musia byť vždy prispôsobené požiadavkám kódexu schengenskej hraničnej kontroly," podčiarkla hovorkyňa.

Predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber vyjadril v tejto súvislosti obavy, že zákon schválený maďarskou vládou môže otvoriť cestu ruským špiónom do EÚ.

Weber v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi vyzval lídrov EÚ, aby sa touto otázkou zaoberali na nadchádzajúcom summite v októbri. Vyjadril obavy, že nový zrýchlený vízový systém Maďarska umožňuje občanom ôsmich krajín vrátane Ruska a Bieloruska vstup bez previerky národnej bezpečnosti.

Do Maďarska môžu od 8. júla pricestovať občania Ruska a Bieloruska a s takzvanou národnou kartou môžu legálne vstúpiť na pracovný trh. Upozornil na to minulý štvrtok server forbes.hu, podľa ktorého tým maďarská vláda otvorila dokorán schengenskú bezpečnostnú bránu.

O národnú kartu môžu cudzinci požiadať prvýkrát na dva roky, ale je možné jej platnosť prakticky neobmedzene predlžovať. Inštitút národnej karty zaviedla maďarská vláda z dôvodu sankcií uvalených na ruskú Medzinárodnú investičnú banku, ktorej ruskí pracovníci mali množstvo výhod vrátane diplomatickej imunity a oslobodenia od daňovej povinnosti. Banka bola vlani zaradená na sankčný zoznam Spojených štátov. (TASR)

Rusko hlási dobytie ďalšej dediny v Doneckej oblasti. Malo by ísť o dedinu Pivdenne.

K mestu sa ruské sily začali postupne približovať v priebehu uplynulých mesiacov.

Pred ruskou inváziou z februára 2022 mala obec podľa ukrajinských úradov približne 1400 obyvateľov.

Moskva uvádza, že za posledných niekoľko týždňov prevzala kontrolu nad viacerými dedinami v Doneckej oblasti, pričom mnohé z nich pozostávajú len z niekoľkých ulíc. Rusko tvrdí, že Doneckú oblasť spolu s ďalšími na východe a juhu Ukrajiny anektovalo už v roku 2022 aj napriek tomu, že nad nimi nemá úplnú kontrolu.

Ťažké boje hlásili aj zo susedného mestečka Ňju-Jork. Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu územia Ukrajiny a pre mierové riešenie konfliktu požaduje územné ústupky, ako aj ďalšie splnenie ďalších svojich podmienok. (TASR)

Situácia Ukrajiny v oblasti energetiky sa výrazne zlepšila, vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. 

Od invázie Ruska vo februári 2022 čelili mnohé ukrajinské regióny pravidelným výpadkom dodávok elektriny, keďže Moskva svoje raketové a dronové útoky zameriava na energetickú infraštruktúru krajiny.

"Vďaka skorému ukončeniu opráv na dvoch blokoch jadrových elektrární a poklesu teploty sa situácia v energetickom sektore stabilizovala," uviedol Šmyhaľ. Štátny prevádzkovateľ elektrickej energie Ukrenergo oznámil, že 30. júl bol prvým dňom v mesiaci bez výpadkov elektriny.

Ukrajina sa spoliehala na dovoz elektriny zo susedných krajín, ktoré sú členmi Európskej únie, aby vyplnila výpadok vo výrobe spôsobený ruskými útokmi. Úrady tiež vyzývali podniky a spotrebiteľov, aby obmedzili spotrebu v čase špičky. Ukrajina teraz pokračuje v príprave na jesenné a zimné obdobie a rozvíja alternatívne zdroje výroby, dodal Šmyhal. (TASR)

Taktický postup ruskej armády na Ukrajine bude podľa britského vojenského spravodajstva zrejme pokračovať.

Konštatuje to najnovšia správa britského rezortu obrany o vývoji vojny na Ukrajine.

Ministerstvo obrany Veľkej Británie poukázalo na to, že ruské pozemné sily v júli pokračovali v nepretržitých útokoch v centrálnej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Rusi ovládli niekoľko dedín a priblížili sa k logistickému uzlu Pokrovsk. „Celková operačná schopnosť Ruska však zostáva obmedzená v dôsledku viacerých faktorov vrátane vysokého počtu obetí, obmedzeného výcviku a nedostatku dôstojníkov," dodal britský rezort obrany.

Ruská banka VTB predpokladá, že kľúčová úroková sadzba centrálnej banky zostane na úrovni 18 percent do konca roka.

Informovala o tom agentúra TASS, ktorá sa odvolala na vyjadrenie predsedu predstavenstva druhej najväčšej ruskej banky Dmitrija Pjanova.

Zvýšenie základnej sadzby centrálnej banky predstavuje dôležitú makroekonomickú zmenu, ktorá ilustruje nenaplnené prognózy analytikov o jej znížení v roku 2024, poznamenal Pjanov.

Ruská centrálna banka v piatok (26. 7.) zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 200 bázických bodov na 18 %.

Rozhodnutie odôvodnila potrebou ďalšieho sprísnenia menovej politiky s cieľom znížiť infláciu. Banka zároveň upravila smerom nahor svoju prognózu tohtoročnej inflácie s tým, že ju očakáva v rozpätí 6,5 % až 7 %.

Kľúčová úroková sadzba je teraz najvyššie od apríla 2022. Banka ju zvýšila na 20 % krátko po tom, ako Kremeľ vo februári 2022 vyslal vojská na Ukrajinu.

Inflácia dosiahla v roku 2023 úroveň 7,4 % v porovnaní s 11,9 % v roku 2022. V súčasnosti sa nachádza na úrovni 9,18 % a ekonómovia očakávajú, že v tomto roku zostane výrazne nad 4-percentným cieľom centrálnej banky. (TASR)

Maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó sa pýta Bruselu, či nežiadal od Kyjeva zastavenie tranzitu ropy.

Maďarsko a Slovensko vyzvali Európsku komisiu (EK), aby riešila rozhodnutie Ukrajiny zastaviť tranzit ropy od ruskej spoločnosti Lukoil.

Odvtedy už prešlo vyše týždňa a EK neurobila nič, upozornil v utorok na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Nastolil tiež otázku, či ukrajinské rozhodnutie nemá na svedomí práve Brusel.

"Napriek ohrozeniu energetickej bezpečnosti dvoch členských krajín EÚ, napriek krištáľovo jasnému porušeniu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, Brusel mlčí," konštatoval Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie v tejto súvislosti načrtol dve možnosti. Podľa prvej je EK taká slabá, že nie je schopná presadiť základné záujmy dvoch členských štátov proti krajine kandidujúcej na vstup do EÚ.

Druhou možnosťou podľa neho je, že zastavenie tranzitu nevymysleli v Kyjeve, ale v Bruseli. Takže nie nie ukrajinská vláda, ale EK chcela vydierať dve krajiny presadzujúce mier, ktoré odmietli dodávky zbraní.

"Európska komisia a osobne predsedníčka Ursula von der Leyenová by sa mali okamžite vyjadriť k otázke, či Brusel žiadal Kyjev, aby zastavil prepravu ropy cez Ukrajinu. Ak nie, potom prečo EK vyše týždňa nepodnikla žiadne kroky?" napísal Szijjártó. (TASR)

Rusko oznámilo dobytie obce Pivdenne na východe Ukrajiny v úseku frontu pri baníckom meste Toreck.

V predchádzajúcich dňoch hlásila Moskva postup najmä v smere na dopravný uzol Pokrovsk. Úspechy v tejto oblasti ležiacej zhruba 40 kilometrov juhozápadne od Torecku dnes podľa agentúry Unian potvrdil projekt DeepState, ktorý je považovaný za blízky ukrajinskej armáde.

Jednotky Centrálneho vojenského okruhu podľa agentúry Interfax získali kontrolu nad obcou Pivdenne v Doneckej oblasti, ktorá sa nachádza asi šesť kilometrov od Torecku.

Ukrajina sa k tvrdeniu ruských úradov nevyjadrila. Ukrajinský generálny štáb v posledných hláseniach o situácii na fronte uviedol, že v smere na Toreck pokračujú ruské útoky, priamo Pivdenne ale nespomenul.

Situáciu v okolí Pokrovska ale naopak ukrajinský generálny štáb označil za napätú a tamojšie boje za prudké. Podľa rannej zvodky sumarizujúcej uplynulý deň je v tomto úseku frontu "nepriateľ najviac aktívny".

O situácii juhovýchodne od Pokrovska hovorí v analýze diania na bojisku aj DeepState. Ruské sily podľa neho postupujú v okolí Timofijivky či Prohresu, ktorého dobytie Rusko oznámilo cez víkend. (ČTK)

Z ruských väzení presunuli viacero politických väzňov, môže dôjsť k ich výmene. Údajne ide o koordinovaný presun.

Informovala o tom agentúra AFP. Pripomína, že súčasné "zmiznutie" viacerých vysokopostavených politických väzňov je mimoriadne zriedkavé.

Presuny medzi väznicami v Rusku nemajú jasne stanovené pravidlá, rodina a právnici však vtedy s nimi nemajú niekoľko týždňov kontakt.

"Zrejme sme na prahu veľmi rozsiahlej výmeny," uviedla v utorok na Telegrame ruská politická analytička Tatiana Stanovaja z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu so sídlom v Berlíne.

Podľa dostupných informácií z trestaneckých kolónií presunuli Iľju Jašina, Liliu Čanyševovú, Kseniu Fadejevovú, Alexandru Skočilenkovú a Olega Orlova.

Opozičného politka Jašina odsúdili v roku 2022 na osem a pol roka väzenia za šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde.

Čanyševová a Fadejevová spolupracovali so zosnulým opozičným lídrom Alexejom Navaľným. Odsúdené boli za účasť v extrémistickej skupine.

Umelkyňu Skočilenkovú odsúdili na desať rokov za kritiku vojny na Ukrajine. Ľudskoprávny aktivista Orlov si odpykáva dva a pol ročný trest za diskreditáciu ruskej armády.

USA a Rusko už skôr uviedli, že aktívne rokujú o výmene amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorého začiatkom júla odsúdili v zrýchlenom konaní na 16 rokov za špionáž. Biely dom a jeho zamestnávateľ, denník Wall Street Journal, obvinenia odmietli. (SITA)

Eurokomisia schválila slovenskú schému vo výške 25 miliónov eur na podporu chovateľov v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Schéma bola schválená na základe dočasného krízového a prechodného rámca štátnej pomoci (ďalej len „TCTF“), ktorý Komisia prijala 9. marca 2023 a ktorý bol zmenený 20. novembra 2023 a 2. mája 2024.

Konkrétne pomoc nepresiahne 280-tisíc eur na príjemcu a poskytne sa najneskôr do 31. decembra 2024.

Komisia dospela k záveru, že schéma je potrebná, vhodná a primeraná na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu v súlade a podmienkami stanovenými v TCTF. Na tomto základe Komisia schválila schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Pomoc bude pozostávať z obmedzených súm vo forme priamych grantov. Opatrenie bude otvorené pre chovateľov hospodárskych zvierat, ktorým hrozí strata finančnej likvidity v dôsledku ťažkostí na poľnohospodárskom trhu vyvolaných ruskou vojnou proti Ukrajine.

Komisia zistila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v TCTF. (SITA)

Vláda nemôže úplne zabrániť vývozu ropných produktov zo Slovenska na Ukrajinu, upozorňuje exminister Hirman.

Ako na sociálnej sieti uviedol bývalý minister hospodárstva a energetický analytik Karel Hirman, ropné produkty predávajú obchodné spoločnosti a nie vláda.

„Export ropných produktov na Ukrajinu vyrobených z ruskej ropy je pod sankčným režimom, a tu vláda udeľuje špeciálne licencie. Produktov vyrobených z inej ropy dovezenej cez ropovod Adria sa to však vôbec netýka, tie sa obchodujú voľne aj na Ukrajinu. Vláda teda ani nemôže zabrániť úplne exportu nafty na Ukrajinu, len tej, ktorá je vyrobená z ruskej ropy!,“ vysvetlil Hirman.

Bývalý minister hospodárstva sa pýta, či slovenskému predsedovi vlády Robertovi Ficovi stoja za to vyhrážky typu, že ak urýchlene Ukrajina neobnoví tranzit ropy od ruského Lukoilu do Slovnaftu, tak sa zastavia dodávky nafty zo Slovenska na Ukrajinu.

„To naozaj? Kvôli obchodným záujmom jednej ruskej spoločnosti, pričom ropa od iných ruských dodávateľov ropovodom Družba prúdi naďalej, ba ich dodávky postupne narastajú, vláda Slovenska chce stopnúť export ropných produktov na Ukrajinu?,“ pýta sa Hirman.

Hirman upozornil, že zastavenie vývozu časti ropných produktov zo Slovenska na Ukrajinu poškodí najmä slovenský biznis.

„Ukrajinský trh s ropnými produktami sa minulý rok výrazne stabilizoval a ani tento rok nie sú zaznamenané žiadne problémy napríklad na čerpacích staniciach. Obchodníci skôr hlásia prebytok ponuky. To znamená, že ak by Ficova vláda zablokovala export na Ukrajinu, tamojší trh to prakticky nepocíti. A tieto dodávky veľmi rýchlo a radi nahradia iní dodávatelia. Ak materský MOL v exporte nebude obmedzený, tak to bude v prvom rade asi on. A daňové príjmy z exportu na Ukrajinu ostanú v štátnej kase v Budapešti, namiesto Bratislavy. Orbán Ficovi možno povie keszenem,“ zdôraznil Hirman.

Bývalý minister sa pochválil, že výnimku na export produktov z ruskej ropy vyrokovali pre SR predchádzajúce vlády. Ukrajina v skutočnosti totiž dlho v Bruseli odmietala výnimku pre svoj trh, ktorú by mali dostať rafinérie MOL (vlastní aj bratislavskú rafinériu Slovnaft), kvôli už vtedy nepriateľskému postoju Orbánovej vlády. Naopak, Slovnaft ju chcel aj kvôli tomu, že by mu to otvorilo ďalší trh, lebo povolený export len do Česka a Maďarska bol pre neho málo.

„Koaličná vláda Fica teraz túto výnimku chce sama ohroziť. Navyše len zhruba 5 mesiacov pred skončením jej platnosti. Ukrajine tým neublíži, exportu Slovnaftu to poškodí a hlavne to poškodí zbytočne slovensko-ukrajinským vzťahom. A to len kvôli problémom jednej ruskej spoločnosti. To naozaj má takto vyzerať obrana záujmov štátu, jeho občanov a firiem?,“ opýtal sa na záver Hirman. (SITA)

Cynická obluda: Rusko a kolaboranti sa rozčuľujú, že Ukrajina nechce prepravovať jeho ropu. Ibaže s tým nemôžu nič urobiť.

(zdroj: Cynická obluda)

Každý deň vojny stojí Ukrajinu v prepočte vyše 120 miliónov eur, vyhlásil ukrajinský minister financií Marčenko.

Uviedol to v rozhovore pre agentúru RBK-Ukrajina. Mesačné náklady na bezpečnosť a obranu vyčíslil na vyše 3,7 miliardy eur. Informoval o tom portál orf.at.

V rozpočte na rok 2024 podľa ministra v súčasnosti chýba ekvivalent viac ako 11 miliárd eur. Väčšinu z tejto sumy by malo podľa vlády zabezpečiť zvýšenie daní, s čím počíta nedávno predložený návrh zákona.

Navrhované zmeny zahŕňajú zvýšenie vojenského odvodu, ktorý bol zavedený v roku 2014 a platí sa popri dani z príjmu, z 1,5 % na 5 %.

Okrem toho sa má na nákupy automobilov a šperkov vzťahovať vojenská daň vo výške 15 %, respektíve 30 %. Podľa správ médií predaj nových automobilov vo veľkých ukrajinských mestách po oznámení týchto plánov prudko vzrástol.

Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni ruskej invázii. Zhruba polovicu jej štátneho rozpočtu tvoria zahraničné pôžičky a medzinárodná finančná pomoc. (TASR)

Ukrajinská vláda pozvala čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Iho na návštevu Ukrajiny.

Peking údajne naznačil, že má o tento návrh záujem, povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichyj. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa so svojím čínskym náprotivkom stretol minulý týždeň počas návštevy Číny, kde spolu niekoľko hodín rokovali.

Počas stretnutia Kuleba vyzval hongkonskú administratívu, "aby prijala opatrenia, ktoré Rusku a ruským spoločnostiam zabránia využívať Hongkong na obchádzanie reštrikcií zavedených voči Rusku pre jeho agresiu na Ukrajine".

"Sme pripravení privítať ministra Wang Iho na Ukrajine, aby sa na vlastné oči presvedčil o dôsledkoch ruskej agresie voči našej krajine a aby sme s ním viedli hlbšie bilaterálne rozhovory o mnohých bilaterálnych, regionálnych a medzinárodných otázkach," povedal v utorok ukrajinský hovorca.

Čína zastáva v otázke rusko-ukrajinskej vojny neutrálnu pozíciu, ale niekoľko dní pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 vyhlásila partnerstvo s Ruskom bez akýchkoľvek obmedzení. V máji taktiež hostila Putina na rokovaniach v Pekingu. (TASR)

Podpredseda parlamentu Danko plánuje návštevu Ruska, Zelenského nazval šialencom a nebezpečným človekom.

Andrej Danko tvrdí, že bez Ruska naša ekonomika skončí.

„V Rusku bol Orbán a pozvánku som mal aj ja. No, keby som tam išiel, tak dnes by naša slávna opozícia vykrikovala, že ropu nemajú Maďari a Slováci, pretože tam bol Danko a Orbán. No, milí slniečkári, ja tam pôjdem aj tak. Mám pozvanie na akýkoľvek dátum, aký si určím. Ale hlavne pôjdem tam preto, že ak by tí zlí Rusi, ako vy hovoríte, vypli ropu, tak nám tu nepomôže ani plakať. To isté sa týka jadrového paliva,“ povedal v najnovšom videu na sociálnej sieti Danko.

Predseda SNS vyzval všetkých tých, ktorí kopú do Ruska, alebo hrajú voči nemu falošnú politiku, aby sa spamätali.

„Bez Ruska naša ekonomika skončí, bez Ruska nedokážeme fungovať, ale hlavne Rusko je priestor na veľké odbytište tovarov. Ja som svoje názory nikdy neohýbal a principiálne hovorím, že slovensko-ruské vzťahy sú budúcnosť,“ dodal Danko.

Zelenskyj je podľa neho obyčajný herec, šialenec a nebezpečný človek. „Stal sa prezidentom, pretože do neho naliali stovky miliónov dolárov. Bol na zozname ľudí, ktorí podvádzali s daňami, ale to Západu nevadí, ak im slúži. Dnes si ľudia na Ukrajine nemôžu zvoliť nového prezidenta, pretože je tam vojnový stav,“ podotkol Danko.

Zelenskyj je podľa neho vystrašený, že Biden nebude prezidentom, je vystrašený, že je tu nádej na dialóg medzi Ruskou federáciou a USA, ak prezidentom bude Trump.

„Ale ani my na Slovensku by sme nemali zabúdať na to, čo Ukrajina pod jeho vedením voči nám stvára. Preto si myslím, že Ukrajina nemá čo robiť v Európskej únii ani v NATO, pokiaľ si nevyrieši svoje problémy. Myslím si, že EÚ by už mala finálne určiť si svoje hranice,“ zdôraznil Danko.

Predstavitelia súčasnej slovenskej vlády a štátu by si mali podľa Danka uvedomiť, že Ukrajine nie je možné pomôcť, ak sa Ukrajina nespamätá sama.

„Myslím si, že už dnes mnohí na Slovensku vedia, že nám hrozí naozaj veľká ropná kríza. To, čo urobil prezident Zelenskyj, že dal na sankčný zoznam z trucu spoločnosť Lukoil, to nemá čo robiť v normálnych vzťahoch medzi štátmi,“ konštatoval Danko. (SITA)

Kurz finančnej gramotnosti ukončilo 40 ukrajinských detí, ktoré pre vojenský konflikt na Ukrajine žijú na Slovensku.

Informoval o tom Úrad komisára pre deti, ktorý projekt zorganizoval. Kurz mal deťom pomôcť lepšie pochopiť základné pojmy finančnej gramotnosti, ako sú peniaze, hospodárenie, pôžičky, investovanie a ďalšie.

Kurz sa konal v Bratislave každú druhú sobotu v mesiaci a celý projekt začal vo februári. "Cieľom bolo pomôcť tínedžerom byť schopnými nezávisle posúdiť rôzne riziká, spoznať finančné procesy a získať zručnosti na ochranu pred finančnými podvodmi na internete aj v reálnom živote," spresnili z úradu.

Detských a mládežníckych študentov v kurze viedla ukrajinsky hovoriaca lektorka. Základy finančného plánovania, daňového systému, tvorba biznis plánu či teoretické vedomosti o pôžičkách, dôchodkovom systéme a druhoch rizík boli prispôsobené veku a schopnostiam detí. V závere kurzu študenti odprezentovali svoje vlastné podnikateľské plány.

Tieto aktivity označil komisár pre deti Jozef Mikloško ako dôležitú súčasť procesu integrácie detí, ktoré sa ocitli v inej krajine.

"Netušia, či a kedy sa vrátia domov a potrebujú sa začleniť do spoločnosti. Ak týmto deťom v ich ťažkej situácii pomôžeme, budú pre Slovensko veľkým prínosom v budúcnosti," uviedol Mikloško. Zároveň upozornil, že ak slovenská spoločnosť integráciu nezvládne, bude čeliť veľmi zložitým problémom. (TASR)

Raiffeisen Bank International v rámci dohody s Európskou centrálnou bankou pokračuje v redukcii aktivít v Rusku.

RBI v tejto súvislosti uviedla, že určité obmedzenia už jej zákazníci v Rusku pocítili a ďalšie kroky budú nasledovať.

RBI zároveň oznámila za 1. polrok tohto roka rast zisku. Zároveň mierne zlepšila odhad vývoja čistých úrokových príjmov (NII) za celý rok. Informovali o tom agentúra Reuters a portál RTTNews.

Zisk RBI pred zdanením dosiahol za šesť mesiacov tohto roka 1,92 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje rast o 11,6 %. Zisk na akciu sa zvýšil z 3,59 eura na 3,87 eura.

Konsolidovaný zisk rakúskej banky dosiahol v 1. polroku 1,32 miliardy eur. V medziročnom porovnaní to predstavuje rast o 6,5 %.

V samotnom 2. kvartáli však tento zisk mierne klesol. Za tri mesiace od apríla do konca júna dosiahol 661 miliónov eur, v rovnakom období minulého roka roka predstavoval 664 miliónov eur. Prekonal však odhady analytikov, ktorí počítali s poklesom konsolidovaného zisku až na 523 miliónov eur.

Čisté úrokové príjmy predstavovali za 1. polrok 2,90 miliardy eur. V rovnakom období minulého roka dosiahla banka NII na úrovni 2,75 miliardy eur. Naopak, čisté príjmy z poplatkov a provízií klesli z 1,70 miliardy eur pred rokom na 1,39 miliardy eur.

Zároveň informovala, že vyhliadky na celý rok 2024 zahrnujúce aj Rusko a Bielorusko nebude zverejňovať, keďže svoje aktivity v Rusku redukuje. Bez započítania týchto trhov banka predpokladá v tomto roku čisté úrokové príjmy na úrovni zhruba 4,1 miliardy eur.

To je mierne zlepšenie výhľadu oproti pôvodnej prognóze, ktorá počítala s NII na úrovni 4 miliardy eur. V prípade čistých príjmov z poplatkov a provízií RBI aj naďalej predpokladá za celý rok 1,8 miliardy eur. (TASR)

Ruské úrady podľa Inštitútu pre štúdium vojny nelegálne nútia migrantov podpisovať zmluvy o službe v armáde.

Migrantov podľa ISW zadržiavajú bez jedla a vody a používajú proti nim fyzické násilie.

ISW poukazuje na to, že podľa ruského opozičného média Okno advokáti a aktivisti v oblasti ľudských práv uvádzajú, že takmer všetkých zadržaných migrantov v Rusku nútia, aby podpísali zmluvy s armádou.

ISW dodáva, že predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin navrhol vypracovanie legislatívy, podľa ktorej by spolu s prevzatím ruských pasov bola povinnosť zaregistrovať sa do vojenskej služby.

Ruský parlament podľa inštitútu uvažuje aj o predĺžení vojenskej služby pre nových občanov z jedného na dva roky. (SITA, Ukrajinská pravda)

Množstvo voličov Smeru a SNS verí, že v Rusku je blahobyt. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. (SITA, Denník N)

Ukrajina je pripravená riešiť so Slovenskom problémy spojené s tranzitom ropy, uviedol námestník ministra energetiky.

Ukrajina nedávno zastavila tranzit ropy od ruskej spoločnosti Lukoil ropovodom Družba na Slovensko a do Maďarska, pretože v júni túto firmu zaradila na svoj sankčný zoznam.

Maďarsko a Slovensko následne vyzvali Európsku komisiu, aby rozhodnutie Ukrajiny týkajúce sa tranzitu ropy od Lukoilu riešila. Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára Kyjev svojím krokom porušil asociačnú dohodu uzavretú medzi Ukrajinou a Európskou úniou.

"Ukrajinská strana je pripravená riešiť prípadné problematické otázky na expertnej úrovni - ak slovenská strana aktivuje príslušný mechanizmus daný asociačnou dohodou. Doteraz tak neurobila," uviedol Roman Andarak podľa agentúry Reuters.

Premiér Robert Fico v minulých dňoch krok Kyjeva kritizoval a povedal, že Slovensko nemieni byť rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov. V pondelok potom pohrozil, že Slovnaft zastaví dodávky nafty na Ukrajinu, ak sa čoskoro tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu neobnoví. (ČTK)

Wagnerovcom zasadili najväčší úder. Kyjev im poskytuje cenné informácie. Malijskí povstalci sa fotili s ukrajinskou vlajkou. (SITA)

Predseda frakcie Európskej ľudovej strany v europarlamente tvrdí, že maďarský zákon otvára cestu ruským špiónom do EÚ.

S odvolaním sa na britský denník Financial Times na to upozornil server portfolio.hu.

Manfred Weber v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi vyzval lídrov EÚ, aby sa touto otázkou zaoberali na nadchádzajúcom summite v októbri.

Vyjadril obavy, že nový zrýchlený vízový systém Maďarska, ktorý umožňuje občanom ôsmich krajín vrátane Ruska a Bieloruska vstup bez previerky národnej bezpečnosti.

To by podľa predsedu EPP mohlo vytvoriť vážne medzery pre špionážne aktivity a ohroziť bezpečnosť bezhraničného schengenského priestoru.

Do Maďarska môžu od 8. júla pricestovať občania Ruska a Bieloruska, aby s takzvanou národnou kartou legálne vstúpili na pracovný trh. Upozornil na to minulý štvrtok server forbes.hu, podľa ktorého maďarská vláda tak otvorila dokorán schengenskú bezpečnostnú bránu.

O národnú kartu môžu ľudia požiadať prvýkrát na dva roky, ale je možné jej platnosť prakticky neobmedzene predlžovať.

Inštitút národnej karty zaviedla maďarská vláda z dôvodu sankcií uvalených na ruskú Medzinárodnú investičnú banku, ktorej ruskí pracovníci mali množstvo výhod vrátane diplomatickej imunity a oslobodenia od daňovej povinnosti. Banka bola vlani zaradená na sankčný zoznam Spojených štátov.voj (TASR)

Ruské námorníctvo začalo s plánovanými manévrami v Severnom ľadovom a Tichom oceáne, aj v Baltskom a Kaspickom mori.

Do cvičení, ktoré majú preveriť pripravenosť a schopnosti námorníctva na všetkých úrovniach, sa zapája väčšina ruskej námornej flotily vrátane 20-tisíc vojakov a 300 lodí. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra Reuters.

Manévre majú zahŕňať vyše 300 bojových cvičení vrátane nácviku použitia protilietadlových rakiet, delostrelectva či protiponorkových zbraní.

"Jednotky a formácie ruského námorníctva začali vykonávať plánované cvičenia v operačných zónach Severnej, Tichomorskej a Baltskej flotily, ako aj v oblasti, ktorú má na starosť Kaspická flotila," uviedlo ministerstvo.

"Hlavným cieľom manévrov je preveriť činnosť vojenských orgánov námorníctva na všetkých úrovniach, ako aj pripravenosť posádok lodí, jednotiek námorného letectva a pobrežných síl ruského námorníctva," dodalo.

Do bojového výcviku sa podľa rezortu obrany zapojí približne 300 lodí a člnov, ponoriek a ďalších plavidiel, ako aj približne 50 lietadiel a viac než 200 jednotiek vojenskej a špeciálnej techniky.

Jedinou formáciou ruského námorníctva, ktorá sa na manévroch nezúčastní, je ruská Čiernomorská flotila.

Od napadnutia Ukrajiny vo februári 2022 uskutočnilo Rusko množstvo vojenských cvičení - či už samostatne alebo aj s inými krajinami vrátane Číny alebo Južnej Afriky. Za ostatné dva mesiace vykonala Moskva aj sériu manévrov s mobilnými odpaľovacími zariadeniami jadrových rakiet či s nasadením taktických jadrových zbraní. Zintenzívnila tiež vojenské cvičenia so svojim spojencom a susedom Bieloruskom. (TASR)

Požiar v sklade palív v Kurskej oblasti, ktorý vypukol ešte v nedeľu v dôsledku ukrajinského útoku, sa podarilo úplne uhasiť.

Požiar v sklade na západe Ruska poškodil tri nádrže na ropné produkty. Jednu z nádrží sa podarilo uhasiť ešte v nedeľu, oheň na ďalších dvoch bol však omnoho silnejší, uviedol tamojší gubernátor Alexej Smirnov na platforme Telegram.

Ruské ministerstvo obrany v aplikácii Telegram ešte v nedeľu informovalo, že jeho protivzdušná obrana zničila dva drony nad Kurskou oblasťou.

Na hasení požiaru sa podieľalo dovedna zhruba 140 hasičov. K zraneniam tamojších obyvateľov podľa Smirnova nedošlo. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 577 060 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 060 vojakov, 25 tankov, 38 bojových obrnených vozidiel, 46 delostreleckých systémov a 53 vozidiel a autocisterien. (SITA)

Kremeľ využíva nevedomých Američanov a komerčné firmy pre styk s verejnosťou v Rusku na šírenie dezinformácií, tvrdia USA.

„Americká verejnosť by mala vedieť, že obsah, ktorý číta online - najmä na sociálnych médiách - môže byť cudzou propagandou, aj keď sa zdá, že pochádza od amerických spoluobčanov alebo pochádza zo Spojených štátov,“ vyhlásil predstaviteľ kancelárie riaditeľa Národnej spravodajskej služby, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.

Najväčšiu hrozbu pri šírení dezinformácií naďalej predstavuje Rusko, pričom existujú náznaky, že svoje úsilie rozširujú aj Irán a Čína.

Medzi najväčšie ruské dezinformácie súvisiace s americkými prezidentskými voľbami v ostatnom čase bolo šírenie falošnej správy, že za pokus o atentát na Donalda Trumpa je zodpovedná ukrajinská vláda alebo Joe Biden. (SITA)

USA pošlú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 1,7 miliardy dolárov. Balík bude obsahovať raketové systémy a delostrelectvo.

Balík zahŕňa aj vybavenie pre protivzdušnú obranu, protitankové zbrane. Financovanie dlhodobých zmlúv vo výške 1,5 miliardy dolárov prostredníctvom Iniciatívy na podporu bezpečnosti Ukrajiny a 200 miliónov dolárov okamžitej vojenskej pomoci získanej zo zásob Pentagonu.

Najnovšia dodávka zbraní prichádza o niečo viac ako dva týždne po samite Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) vo Washingtone, kde spojenci sústredili značné množstvo času na podporu Ukrajiny, ktorá odráža ruské sily.

Americký prezident Joe Biden počas samitu oznámil, že USA pošlú na Ukrajinu rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, čím odpovedal na kľúčovú prosbu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. (SITA)