Ukrajina Rusko Online: Ukrajina hlási, že v Chersonskej oblasti dokončili výstavbu opevnení na 97 percent

Poľská pravicová strana protestovala proti dohode s Kyjevom, ktorú podpísal poľský premiér s ukrajinským prezidentom.

Na akcii, ktorú zorganizovala Konfederácia koruny poľskej pod heslom "Prestaňte zaťahovať Poľsko do vojny, ktorá nie je naša", sa zúčastnilo zhruba 25 ľudí.

K protestu sa vyjadril poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Na platforme X uviedol, že na akciu narazil cestou do práce, Konfederácia však podľa jeho slov nejavila ochotu vypočuť si argumenty vlády.

Tusk a Zelenskyj podpísali predmetnú dohodu 8. júla vo Varšave. Obdobné dohody už s Kyjevom podpísalo množstvo krajín, ako prvé to bolo ešte v januári Spojené kráľovstvo a po ňom napríklad Nemecko či Francúzsko.

Dohodou sa stanovuje, že Poľsko bude naďalej podporovať Ukrajinu vojenskou pomocou a obe krajiny si budú vymieňať skúsenosti s cieľom posilniť svoje obranné kapacity a spoluprácu v zbrojárskom priemysle. "Dohodli sme sa tiež... na vytvorení a výcviku ukrajinskej légie na poľskom území," informoval vtedy Zelenskyj. (TASR)

Moskva spomalí YouTube, považuje ho za protiruský. V Rusku existujú alternatívne videoplatformy ako RuTube a VK Video.

Do konca tohto týždňa môže na stolových počítačoch klesnúť o 40 percent a do konca budúceho týždňa o 70 percent, oznámil poslanec ruskej Štátnej dumy Alexandr Chinštejn.

Podľa predsedu výboru pre informačnú politiku z prokremeľskej strany Jednotné Rusko ide o vynútené opatrenie. Nie je však namierené proti používateľom v Rusku, ale proti prevádzkovateľovi YouTube, "ktorý si stále myslí, že môže beztrestne porušovať a ignorovať našu legislatívu".

Chinštejn tvrdí, že YouTube robí protiruskú politiku. Platforma podľa neho maže účty ruských verejných činiteľov — blogerov, novinárov, umelcov —, ktorí majú iné názory než tie, ktoré prevažujú na Západe.

Poslanec konštatoval, že ďalší osud YouTube v Rusku závisí výlučne od platformy samotnej. Ak nezmení svoju politiku a nezačne dodržiavať ruské zákony, "nič dobré ju tu nečaká", pohrozil Chinštejn. Pripomenul, že v Rusku už existujú alternatívne videoplatformy ako RuTube či VK Video, ktoré sú na vzostupe. (TASR)

Ukrajina spúšťa projekt výmeny kolaborantov za Ukrajincov, ktorí sú v ruskom zajatí.

Autormi projektu sú obranné spravodajstvo, Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) a ukrajinský Sekretariát komisára pre ľudské práva. Webová stránka projektu zverejní informácie o odsúdených ruských agentoch, zradcoch a kolaborantoch, ktorí súhlasili s výmenou za Ukrajincov zajatých Rusmi.

„Vďaka tomuto projektu sa občania dozvedia aj o tom, ako ukončiť nútenú spoluprácu s nepriateľom a ako informovať orgány činné v trestnom konaní o nepriateľských agentoch vo svojom okolí, aby sa predišlo ďalším zločinom," uviedol hovorca obranného spravodajstva Andrij Jusov.

Putinov poradca obvinil NATO z plánov zriadiť námornú základňu v Azovskom mori. Moskva vraj plány zmarila.

Patrušev, bývalý tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, tiež povedal, že Spojené štáty chcú v nemenovaných krajinách v oblasti Čierneho mora vytvoriť logistické uzly na zrýchlenie dodávok zbraní pre Ukrajinu.

Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS sa Patrušev takto vyjadril v súvislosti s dekrétom o novej námornej bezpečnostnej stratégii Ukrajiny, ktorý nedávno podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Zelenského tento dokument berie na zreteľ posuny v bezpečnostnej situácii a inovácie. "Je to moderná stratégia a budeme ju realizovať spolu s našimi partnermi," uviedol.

Patrušev reagoval na ukrajinskú stratégiu slovami, že obsiahnutím Azovského mora sa dostala "mimo reality".

"O akých misiách a cvičeniach ukrajinského námorníctva v Azovskom mori môže byť reč, keď Azovské more je v súčasnosti de facto aj de jure vnútrozemským morom Ruska?" pýtal sa.

NATO sa podľa neho usilovalo zabezpečiť si prítomnosť v prístavoch Azovského mora, pretože pred desiatimi rokmi stroskotali plány Aliancie vytvoriť si námornú základňu v Sevastopole a "premeniť Krymský polostrov na miesto trvalého rozmiestnenia amerických vojsk a spojeneckých síl Washingtonu".

Ukrajinské námorné sily ešte v stredu informovali, že Rusko v reakcii na ukrajinské útoky stiahlo z Azovského mora všetky svoje bojové lode. Toto vyhlásenie nebolo možné nezávisle overiť. (TASR)

Skupina G7 pracuje na pôžičke 50 miliárd eur pre Ukrajinu krytú ruskými aktívami, vyhlásil európsky komisár pre hospodárstvo.

Vo vzťahu k technickým a právnym aspektom pôžičky sa podarilo dosiahnuť značný pokrok, povedal Gentiloni na okraj stretnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny najväčších svetových ekonomík v Riu de Janeiro.

"Práve včera sme mali stretnutie zamerané na túto mimoriadnu pôžičku pre Ukrajinu," uviedol eurokomisár s odkazom na stretnutie ministrov financií G7, ktoré predchádzalo štvrtkovému zasadnutiu skupiny G20 v oblasti financií.

"Som presvedčený, že sa nám to podarí do októbra. Pod októbrom myslím rámcový plán. Potom, samozrejme, sa treba do konca roka obrátiť na trhy," dodal Gentiloni.

Lídri skupiny G7 sa v júni dohodli, že budúce výnosy z ruských aktív použijú na financovanie úverov pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd USD. Moskva označila tento krok za nezákonný a zúčastnené štáty obvinila z podkopávania stability medzinárodného finančného systému.

Na základe sankcií uvalených na Moskvu v súvislosti s vojnou na Ukrajine boli zmrazené ruské štátne aktíva v hodnote približne 276 miliárd eur. Z tohto objemu sa zhruba 210 miliárd eur nachádza v členských štátoch Európskej únie. (TASR)

Ukrajinský premiér hlási, že výstavbu obranných opevnení v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny už dokončili na 97 percent.

„Kontrolovali sme výstavbu obranných opevnení. Na žiadosť vedenia ozbrojených síl neustále budujeme a modernizujeme obranné opevnenia. Šéf vojenskej administratívy Chersonskej oblasti informoval o pokroku v tejto oblasti. Výstavba v oblasti je dokončená na 97 percent," konštatoval Denys Šmyhaľ na komunikačnej platforme Telegram a dodal, že výstavba obranných opevnení je prioritou pre šéfov všetkých frontových oblastí. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská polícia zadržala podozrivého z vraždy nacionalistickej političky Farionovej, oznámil ukrajinský prezident.

Šesťdesiatročnú Farionovú, známu protiruskou rétorikou a kontroverznými kampaňami na ochranu ukrajinského jazyka, postrelili minulý piatok pred jej domom v západoukrajinskom Ľvove do hlavy.

Denník Ukrajinska pravda uviedol, že sa tak stalo, keď čakala na taxík, aby sa odviezla na večeru k svojej dcére. Previezli ju do nemocnice, zraneniam však podľahla ešte v ten istý deň.

"Zadržaný bol 18-ročný chlapec," uviedol Zelenskyj na Telegrame s tým, že v prípade prebieha ďalšie vyšetrovanie. S vývojom situácie ho podľa jeho slov oboznámil minister vnútra Ihor Klymenko.

Podozrivého zadržali v jeho rodnom Dnipre na východe Ukrajiny. V rámci prípravy na vraždu si podľa Klymenka prenajal v Ľvove prinajmenšom tri byty.

"Vyšetrovanie sa momentálne prikláňa k tomu, že strelec je jediným páchateľom," uviedol Klymenko taktiež na Telegrame. Dodal, že zaistené dôkazy sú dostatočné na to, aby sa dalo konštatovať, že strelcom je práve zadržaný mladík. Zároveň však naznačil, že na plánovaní vraždy sa mohli podieľať aj ďalšie osoby.

Ako motívy sa podľa jeho slov momentálne preverujú Farionovej politická a verejná činnosť, ako aj osobná nevraživosť, ktorú voči nej mohol páchateľ pociťovať.

Farionová bola v rokoch 2012 - 2014 poslankyňou parlamentu za krajne pravicovú stranu Sloboda. Známou sa stala najmä vďaka svojej ostrej rétorike zameranej na kritiku rusky hovoriacich Ukrajincov, pre ktorých v krajine nevidela miesto. Medzi nich svojho času zaradila napríklad aj prezidenta Zelenského. Súčasnú svetovú rekordérku v skoku do výšky Jaroslavu Mahučichovú, ktorá sa na olympiáde v Tokiu v roku 2021 nechala odfotografovať so svojou ruskou súperkou, nazvala "biologickým odpadom".

Vlani v novembri sa Farionová oborila na rusky hovoriacich ukrajinských vojakov, a to najmä príslušníkov pluku Azov, ktorých nazvala "dobytkom", čím v krajine vyvolala pobúrenie. Ukrajinských vojakov vo všeobecnosti kritizovala, ak hovorili po rusky.

Práve pre takéto výroky ju vlani prepustili z ľvovského Inštitútu humanitných a spoločenských vied, v ktorom pracovala ako profesorka ukrajinského jazyka. Súd však neskôr nariadil, aby ju do inštitúcie znova prijali.

Farionová viedla aj online kurzy ukrajinčiny, pôsobila tiež ako blogerka a často sa objavovala v televízii. Pochovali ju v pondelok v Ľvove. Rozlúčiť sa s ňou prišli tisíce jej prívržencov. Kvety kládli aj na miesto, kde ju zastrelili. (TASR)

Rusko sa snaží využívať Hongkong na obchádzanie západných sankcií, povedal ukrajinský minister zahraničných vecí.

Minister Kuleba je na návšteve osobitnej správnej oblasti Číny. Tamojšiu administratívu zároveň vyzval, aby sa voči takému využívaniu bránila.

"Kuleba vyzval hongkonskú administratívu, aby prijala opatrenia, ktoré Rusku a ruským spoločnostiam zabránia využívať Hongkong na obchádzanie reštrikcií zavedených voči Rusku pre jeho agresiu na Ukrajine," informoval ukrajinský rezort vnútra.

Takéto opatrenia sú podľa ministra potrebné na oslabenie schopnosti Ruska viesť vojnu a zabíjať ľudí na Ukrajine.

"Ruské machinácie by nemali pokaziť povesť Hongkongu ako vysoko rozvinutej liberálnej ekonomiky založenej na neochvejnom rešpektovaní právneho štátu," dodal Kuleba.

Kuleba navštívil Hongkong v rámci posledného dňa svojej cesty do Číny, ktorá je blízkym politickým aj hospodárskym spojencom Ruska a podľa krajín NATO je tiež kľúčového aktérom umožňujúcim Moskve viesť vojnu. Šéf ukrajinskej diplomacie do Číny zavítal prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022.

Počas stredajšieho rozhovoru so svojím čínskym náprotivkom Wang Im šéf ukrajinskej diplomacie povedal, že Kyjev je pripravený viesť s Ruskom rozhovory, ak k nim Moskva bude pristupovať čestne. Dodal však, že momentálne takýto prístup z ruskej strany nevidí.

Západ uvalil na Rusko po napadnutí Ukrajiny bezprecedentné hospodárske sankcie. V najnovšom kole takýchto reštrikcií sa pritom snaží zameriavať na subjekty, ktoré Moskve umožňujú obchádzať už uvalené sankcie. Sankcie EÚ tohto druhu sa týkajú 19 čínskych firiem vrátane niekoľkých spoločností v Hongkongu. (TASR)

Litva dostane finančnú podporu od Európskej komisie na posilnenie ochrany svojej hranice s Ruskom.

„Dostaneme financie z Európy. Teraz je vyčlenených 150 miliónov eur špeciálne na posilnenie infraštruktúry na hraniciach,“ povedala ministerka litovská ministerka vnútra Agné Bilotaité. re rádio Žiniu Radijas.

Začiatkom júla poslala list eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Ylve Johanssonovej, v ktorom žiadala finančnú podporu. Bilotaité vo svojom liste zdôraznila naliehavú potrebu modernizovať systémy hraničného dozoru.

Odhaduje sa, že Litva bude do roku 2030 potrebovať ďalších 65 miliónov eur na modernizáciu svojich systémov hraničného dozoru.

„Nevidíme tam žiadne migračné toky, ale jasne chápeme, že potrebujeme posilniť hranicu. Poverila som našu pohraničnú službu, aby vypracovala plán opatrení a priorít na posilnenie našej hranice s Ruskou federáciou, to znamená, že potrebujeme modernizovať určitú infraštruktúru,“ povedala Bilotaité. (SITA)

Ukrajina skôr či neskôr dostane povolenie útočiť západnými zbraňami na ruské územie, povedal poľský minister zahraničných vecí.

„Takýchto diskusií sme už mali veľa. O Leopardoch (tankoch), o západnej výzbroji všeobecne, o F-16... Podľa mňa má Ukrajina právo a mala by byť schopná zostreľovať lietadlá a útočiť na letiská, z ktorých vzlietajú,“ povedal Sikorski pre poľskú rozhlasovú stanicu RMF FM.

Na otázku, či sa západní politici obávajú toho, čo urobí ruský vodca Vladimir Putin, ak NATO povolí Ukrajine zásahy na ruskom území, Sikorski odpovedal: „Nie.“

„Nevidím, že by sa Putin brzdil. Okrem toho, že nepoužil jadrové zbrane, myslím si, že používa všetko, čo má. Vrátane obrovských bômb, ktoré používa na ničenie dedín s civilným obyvateľstvom. Všetky tie zverstvá, ktorých je schopný, už boli použité na bojisku,“ uviedol poľský minister zahraničných vecí. (SITA)

Do Maďarska môžu od júla pricestovať občania Ruska a Bieloruska, aby s takzvanou národnou kartou legálne pracovali. (TASR)

Ruskí zákonodarcovia predbežne schválili legislatívu, ktorá umožní zahraničným bankám otvárať pobočky v Rusku.

Ministerstvo financií dúfa, že tento krok zmierni problémy s cezhraničným zúčtovaním.

Ruské banky majú problémy s cezhraničným zúčtovaním po tom, ako im sankcie Západu v dôsledku konfliktu na Ukrajine zablokovali prístup do globálneho platobného systému SWIFT.

"Zúčtovania sú spojovacím vláknom ekonomiky," povedal zástupca ministra financií Alexej Sazanov pred zákonodarcami pri predstavovaní návrhu zákona, ktorý bol schválený počas prvého čítania v Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu.

Na to, aby nadobudol platnosť, musí prejsť ďalšími dvoma čítaniami v Dume, získať schválenie v hornej komore parlamentu a musí ho podpísať prezident Vladimir Putin.

"Bez zúčtovania nie je fungovanie ekonomiky možné," povedal Sazanov. "Teraz sa navrhuje ďalší mechanizmus, ktorý umožní cezhraničné zúčtovania."

Zahraničné banky môžu v súčasnosti v Rusku otvárať len dcérske spoločnosti alebo zastúpenia, nie pobočky.

Navrhovaný zákon by mal umožniť zahraničným bankám otvárať pobočky s vkladom vo výške 1 miliardy rubľov, pričom počet zahraničných zamestnancov by mal byť obmedzený na 50 percent. Banky budú však mať zakázané otvárať účty jednotlivcom.

"Hlavným cieľom, ktorý týmto návrhom zákona sledujeme, je zjednodušenie zúčtovania, možnosť robiť zúčtovanie cez pobočky," povedal Sazanov. (TASR)

Ukrajinská polícia zadržala skupinu, ktorá pripravovala podpaľačské útoky na Ukrajine a ďalších krajinách.

Jedným z podozrivých je muž z ukrajinského Ivano-Frankivska, ktorí za peniaze súhlasil, že nájde cez internet ľudí ochotných vykonávať podvratnú činnosť proti Ukrajine.

"Kandidáti mali pripraviť a vykonať podpaľačské útoky na civilnú a dôležitú infraštruktúru na Ukrajine, v Poľsku a v pobaltských krajinách," uviedla ukrajinská generálna prokuratúra.

Ukrajinská polícia pritom počas vyšetrovania zadržala v tejto súvislosti troch ľudí.

"Sú podozriví z vlastizrady, prípravy na úmyselné poškodzovanie cudzieho majetku podpaľačstvom a z výroby a ďalšej distribúcie nezákonné vyrobených holografických ochranných prvkov a falšovania dokumentov," uviedla prokuratúra.

Policajti v rámci vyšetrovania vykonali približne 40 prehliadok na miestach v Dnepropetrovskej, Ivanofrankovskej, Poltavskej a Kyjevskej oblasti.

Zaistili zbrane i muníciu, niekoľko vozidiel, hotovosť v hodnote 90-tisíc amerických dolárov či bankové karty a mobilné telefóny. Polícia našla aj rôzne falzifikáty vrátane falošných dokumentov o registrácii vozidiel či zdravotných záznamov. (TASR)

Rusko uviedlo, že je otvorené rokovaniam, no musí byť na ne pripravená aj Ukrajina. Moskva spochybňuje legitimitu Zelenského.

"Rusko je celkovo otvorené rokovaciemu procesu, no najskôr musíme pochopiť, do akej miery je na to pripravená ukrajinská strana a nakoľko má na to povolenie od svojich kurátorov," uviedol Peskov.

Moskva verejne upozorňuje na to, že Zelenskému v máji skončil mandát a mal v krajine zvolať prezidentské voľby. Moskva o Zelenskom vyhlasuje, že je americkou bábkou, pripomína Reuters.

Zelenskyj a Západ však tvrdia, že voľby by sa v čase vojny konať nemohli a Rusko so svojim politickým systémom nie je v pozícii kritizovať.

"Zatiaľ zaznievajú rôzny vyhlásenia. Nie je to zatiaľ celkom jasné... Stále je potrebné veľa vyjasniť" uviedol Peskov. Poukázal na problém legitimity Zelenského i zákaz zo strany Ukrajiny, udržiavať kontakt a rokovať s ruskou stranou.

Peskov v reakcii na otázku, či si Kremeľ vie predstaviť rokovania so Zelenským, alebo či ich kategoricky odmieta, uviedol. "Nie je to ľahká otázka... no z praktického hľadiska sme otvorení dosiahnuť naše ciele prostredníctvom rokovaní. Preto sú prípustné rôzne možnosti," povedal hovorca ruského prezidenta.

Ukrajinský minister zahraničných Dmytro Kuleba vecí v stredu počas návštevy Číny uviedol, že Kyjev je pripravený na rokovania s Moskvou, ak bude rešpektovaná suverenita a územná celistvosť Ukrajiny. Kyjev však podľa jeho slov nevidí náznaky, že to tak je.

Ruský prezident Vladimir Putin v júni uviedol, že zastaví ozbrojený konflikt na Ukrajine, iba ak bude Kyjev súhlasiť s tým, že sa vzdá svoje ambície na vstup do NATO a stiahne sa zo štyroch oblastí, na ktoré si Moskva nárokuje. Kyjev tieto požiadavky odmietol s tým, že sa rovnajú kapitulácii. (TASR)

Tri ruské vojenské lode z Baltskej flotily prídu v sobotu na niekoľko dní do prístavu v Havane.

Pôjde o druhú takúto návštevu ruských vojenských lodí na Kube tento rok.

Do havanského prístavu by sa mali v sobotu priplaviť výcviková loď Smoľnyj, fregata Neustrašimyj a tankovacia loď Jeľňa.

Lode na Kube zotrvajú do 30. júla a ruskí námorníci na stretnú aj s veliteľom kubánskeho námorníctva, uviedla ruská agentúra RIA Novosti s odvolaním na kubánske ministerstvo obrany.

Miestni obyvatelia budú môcť vstúpiť na palubu na lode Smoľnyj a prezrieť si ju. V júni sa zastavili v prístave v Havane ruská fregata triedy Admirál Gorškov a jadrová ponorka.

Havana je vzdialená asi 160 kilometrov od amerického ostrova Key West, na ktorom sa nachádza aj základňa námorných vzdušných síl Spojených štátov.

Washington takéto zastávky pozorne sleduje. Spojené štáty i Kuba v júni uviedli, že návšteva ruských lodí na Kube nepredstavuje hrozbu. Bola však z veľkej časti vnímaná ako demonštrácia ruskej sily v období, keď sa zvyšuje napätie na Ukrajine, píše Reuters. (TASR)

Moskva tvrdí, že pri útoku východne od Charkova zabila najmenej sto ukrajinských vojakov a zahraničných „inštruktorov“.

Podľa ruského vyhlásenia bol úder namierený na dočasné nasadenie zahraničných žoldnierov v budove stavebnej spoločnosti Scorpion v priemyselnej zóne v Charkove.

Rusi tvrdia, že stanovište Ukrajincov zasiahli pomocou raketového systému Iskander. Tento mobilný taktický raketový systém s krátkym dosahom vyrába a používa ruská armáda.

„Pri útoku bolo zabitých až 100 militantov vrátane 40 zahraničných inštruktorov a približne 60 vojakov 151. mechanizovanej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny,“ tvrdí ruské ministerstvo obrany. To tiež zverejnilo video údajného úderu, ktoré však zatiaľ nebolo overené.

Ukrajinské ozbrojené sily poznamenali, že ruské útoky nastali na viacerých miestach Charkovskej oblasti vrátane obcí Vovčansk, Velyki Prochody, Lypci, Mali Prochody, Vesele, Čerňaky, no nezmieňujú sa o žiadnych obetiach. (SITA)

Rumunské ministerstvo obrany potvrdilo, že neďaleko hraníc s Ukrajinou našli po nočných útokoch úlomky ruského dronu.

Úlomky sa našli pri obci Plauru na východe Rumunska, píše Reuters. Pátranie po ďalších úlomkoch podľa ministerstva pokračuje. Dodalo, že miesta pravdepodobného dopadu sú mimo obytných oblastí. Takisto nedošlo k poškodeniu infraštruktúry.

Veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk uviedol, že ukrajinské systémy protivzdušnej obrany v noci na štvrtok zneškodnili 25 z 38 ruských dronov. Tri drony sa podľa jeho slov stratili po tom, ako preleteli nad územie Rumunska.

Ruské drony v noci na štvrtok útočili na ukrajinské prístavné mesto Izmajil na Dunaji neďaleko hraníc s Rumunskom. Miestne úrady hlásili dve zranené osoby a poškodenú infraštrukúru.

Tento prístav na rieke Dunaj bol terčom útokov dronov už druhú noc za sebou, pripomenula Reuters. (TASR)

Ruské a čínske bombardéry uskutočnili spoločné cvičenie v oblasti nad Beringovým morom neďaleko Aljašky.

USA a Kanada v reakcii vyslali stíhačky.

"Letecká skupina zložená z ruských strategických bombardérov Tu-95 a strategických bombardérov Sien H-6 čínskych vzdušných síl uskutočnila vzdušné hliadky nad Čukotským morom, Beringovým morom a severnou časťou Tichého oceána," uviedlo ruské ministerstvo obrany. Tieto manévre podľa ministerstva trvali viac než päť hodín.

Ruské a čínske bombardéry (4 fotografie)

Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany to nevyhodnotilo ako hrozbu, činnosť týchto krajín však bude naďalej pozorne sledovať. NORAD vyhlásení spresnilo, že išlo o dve ruské a dve čínske lietadlá.

Ukrajinské ozbrojené sily zneškodnili 25 z 38 ruských dronov typu Šáhíd, ktoré v noci útočili na Ukrajinu.

Zamerali sa na juh Odeskej oblasti, regióny vo vnútrozemí krajiny i prístav Izmajil neďaleko hraníc s Rumunskom. 

"Nepriateľ počas noci použil 38 útočných dronov Šáhíd na útoky na infraštruktúru Ukrajiny vo viacerých oblastiach vrátane juhu Odeskej oblasti a centrálnej Ukrajiny," uviedol veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk.

Miestne úrady v Izmajile hlásili dvoch zranených civilistov a poškodenú infraštruktúru. Prístav na rieke Dunaj bol terčom útokov dronov už druhú noc za sebou, pripomína Reuters.

Tri drony sa podľa Oleščuka "stratili" po tom, ako preleteli hranice Ukrajiny s Rumunskom. Rumunské územie leží na druhej strane Dunaja oproti Izmajilu.

Rusko vlani v júli odstúpilo od dohody o vývoze obilia a hnojív z Ukrajiny. Odvtedy začalo útočiť na ukrajinské prístavy na rieke Dunaj, ktorá sa stala hlavnou cestou pre vývoz ukrajinského obilia.

Gubernátor Žytomyrskej oblasti na severe Ukrajiny vo štvrtok uviedol, že systémy protivzdušnej obrany zasiahli väčšinu z 10 vzdušných cieľov. Trosky dronov však poškodili súkromné domy a infraštruktúru.

Šéf kyjevskej mestskej vojenskej správy Serhij Popko povedal, že drony na hlavné mesto útočili z viacerých smerov. Všetky však boli zneškodnené. Škody a ani obete Popko nehlásil. (TASR)

Medzi Sýriou a Ruskom panuje po desaťročia dôvera, povedal sýrsky prezident Asad v Kremli Putinovi.

Režim sýrskeho prezidenta udržiava s Ruskom vrelý kontakt napriek jeho pokračujúcej invázii Ukrajinu, ktorá prinútila väčšinu západných krajín s Moskvou spretrhávať väzby.

Asad podľa TASS podotkol, že stretnutie s Putinom považuje za veľmi dôležité v kontexte diania v "euroázijskom regióne i svete ako celku". Dôvera medzi Sýriou a Ruskom je podľa neho "ukazovateľom vyspelosti" týchto národov. (ČTK)

Rusko varovalo Arménsko pred spojením sa so Západom a vyjadrilo obavy, že by sa Jerevan mohol vydať cestou ako Ukrajina.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Arménsko si môže slobodne zvoliť svoje politické smerovanie, ale Moskva si želá, aby sa neopakoval geopolitický posun, ktorý nastal na Ukrajine.

Rusko v reakcii na zvrhnutie prokremeľského prezidenta Janukovyča anektovalo Krym a podporilo promoskovské sily pri obsadzovaní častí Donbasu.

Na Kaukaze je Rusko dlhodobo vnímané ako ochranná mocnosť pre Arménsko. V ostatnom čase sa však ich vzťahy ochladili, keďže arménsky premiér Nikol Pašinjan smeruje svoju krajinu na Západ.

V dôsledku toho Rusko stálo bokom, keď azerbajdžanské jednotky obsadili sporný región Náhorný Karabach, ktorý sa nachádza medzi Jerevanom a Baku. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 571 350 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 230 vojakov, 11 tankov, 26 bojových obrnených vozidiel, 45 delostreleckých systémov a 79 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 313 tankov, 16 039 bojových obrnených vozidiel, 21 358 vozidiel a autocisterien, 15 804 delostreleckých systémov, 1 125 odpaľovacích raketových systémov, 904 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 363 lietadiel, 12 610 dronov, 2 402 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 661 kusov špeciálnej techniky.

Holandsko a Dánsko sú pripravené doručiť Ukrajine 14 repasovaných tankov Leopard 2.

Obe krajiny vlani v apríli oznámili, že kúpia tieto tanky od tretej strany a pripravia ich do boja na Ukrajine. Tanky po nákupe upravil nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall a po niekoľkých mesiacoch skúšok sú pripravené na to, aby boli ešte pred koncom leta poslané na Ukrajinu, uviedol holandský rezort obrany,

Nešpecifikoval však, kedy presne budú tanky na Ukrajinu, ktorá sa bráni proti invázii Ruska, poslané.

"Tanky Leopard 2A4 môžu Ukrajine pomôcť získať na bojisku výhodu. Majú veľkú palebnú silu, poskytujú svojej posádke dobrú ochranu a sú rýchle," uviedlo ministerstvo.

Ruská Štátna duma schválila novelu, ktorá umožní veliteľom trestať podriadených za používanie osobných telefónov na fronte.

V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Vojenskí blogeri kritizovali dodatok a vyjadrili obavy, že ruská armáda má v úmysle použiť tresty za používanie osobných zariadení na riešenie osobných konfliktov a cenzurovať sťažnosti ruských vojakov, ktorí často zaznamenávajú a šíria sťažnosti cez svoje telefóny.

Ruskí ultranacionalisti tiež kritizujú potenciálny dopad novely na frontovú líniu, kde sa ruské jednotky spoliehajú na nezabezpečené zariadenia pre velenie a riadenie, logistiku a bojové operácie.

Vojenskí analytici poznamenali, že zostáva nejasné, či ruské vojenské velenie bude schopné alebo ochotné vymáhať sankcie za používanie osobných zariadení na Ukrajine.

V Kalužskej oblasti juhozápadne od Moskvy sa zrútil vojenský vrtuľník Mi-28. Posádka zahynula. 

Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Podľa ministerstva bola príčinou havárie pravdepodobne technická porucha počas plánovaného letu. Neuviedlo, koľko ľudí bolo na palube, Mi-28 má ale zvyčajne dvojčlennú posádku, uviedla agentúra Reuters.

Pád vrtuľníka potvrdil gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša. Na mieste podľa neho pracujú záchranári a vyšetrovatelia.

Streľba medzi ukrajinskými vojakmi v Charkovskej oblasti si vyžiadala troch mŕtvych a štyroch zranených.

Príčinou incidentu boli podľa vojenského zoskupenia Chortycia osobné vzťahy medzi zúčastnenými, bližšie informácie však neoznámilo.

"Vojaci v jednej z jednotiek v rámci osobných vzťahov použili strelné zbrane. Traja vojaci boli zabití a štyria ďalší boli zranení," uviedla armáda. Stav zranených je podľa nej vážny.

Incident vyšetruje ukrajinská vojenská polícia a ďalšie orgány činné v trestnom konaní. "Vedenie armády prijíma všetky potrebné opatrenia, aby podobným incidentom v budúcnosti zabránilo," uvádza sa vo vyhlásení.

Ide o ďalší z prípadov z poslednej doby, keď ukrajinskí vojaci obrátili zbraň proti sebe navzájom, pripomenula agentúra Unian. V nedeľu bol v Ternopile zastrelený 25-ročný príslušník pohraničnej stráže, strelcom bol pravdepodobne armádny major a dôvodom konfliktu žiarlivosť.

Začiatkom júla ukrajinské médiá informovali o prípade z Odesy, kde 17-ročné dievča zastrelilo z útočnej pušky o štyri roky staršieho výsadkára. (ČTK)

Rusko stiahlo z Azovského mora všetky bojové lode. Uviedol to hovorca ukrajinských námorných síl Pletenčuk.

"V Azovskom mori sa už nenachádzajú žiadne ruské vojenské lode... Zdá sa, že začali niečo tušiť," napísal Pletenčuk v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Ďalšie informácie neposkytol. Jeho vyhlásenie nebolo možné nezávisle overiť.

Predstavitelia ukrajinských námorných síl v uplynulých mesiacoch informovali, že úspešné ukrajinské útoky na ciele na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove a v Čiernom mori prinútili ruské námorné sily, aby svoje lode premiestnili inde.