Ukrajina Rusko Online: Premiér Fico telefonoval so Šmyhaľom kvôli ruskému Lukoilu

Nemecké novinárske združenie Netzwerk Recherche vylúčilo zo svojich radov popredného novinára Huberta Seipela.

Ten bol dlho považovaný za jedného z najlepších nemeckých nezávislých expertov na Rusko a na život ruského prezidenta Vladimira Putina. Seipel sa totiž priznal, že prijal finančné prostriedky z ruských zdrojov.

"Hubert Seipel porušil základné pravidlá nezávislej žurnalistiky a svojím správaním výrazne poškodil dôveryhodnosť našej profesie," povedal predseda združenia Netzwerk Recherche Daniel Drepper.

Seipel bol jednomyseľne vylúčený na piatkovom stretnutí členov združenia, uviedla v sobotu agentúra DPA.

Správy naznačujúce, že Seipel, oceňovaný televízny novinár a spisovateľ, dostal 600.000 libier od ruského podnikateľa Alexeja Mordašova sa objavili ešte v novembri 2023. Mordašov je považovaný za oligarchu a jeho meno je sankčnom zozname Európskej únie od februára 2022.

Podľa britského denníka The Guardian ide o jeden z prvých prípadov, ktorý spája vplyvného západného novinára s významnými platbami, čo by sa mohlo považovať za pokusy proputinovských aktérov zabezpečiť si pozitívne spravodajstvo v medzinárodných médiách.

Seipel je jedným z mála novinárov, ktorí mali priamy a pravidelný kontakt s ruským lídrom. Podľa vlastného priznania sa s Putinom stretol "takmer 100-krát", napísal The Guardian.

Podľa britského denníka Seipel potvrdil, že dostal finančnú podporu od Mordašova, a uviedol, že "sa týka výlučne knižných projektov". Zdôraznil, že zostal nestranný, a argumentoval, že si vždy stanovil jasné právne hranice, ktoré zaručovali jeho nezávislosť.

Z dokumentov a Seipelových reakcií vyplýva, že platby sa týkali jeho práce na biografii z roku 2015 nazvanú Putin – V zákulisí moci a knihu z roku 2021 Putinova moc – Prečo Európa potrebuje Rusko.

The Guardian napísal, že Seipel o týchto platbách so svojím vydavateľom nehovoril.

Po tom, ako obvinenia vyšli najavo, hamburské vydavateľstvo Hoffmann und Campe v novembri 2023 prestalo predávať Seipelove knihy o Putinovi.

EÚ vo svojej tlačovej správe a oznámení o sankciách opísala Mordašova ako človeka patriaceho do "Putinovej elity", ktorý "ťažil zo svojich väzieb na ruské vedenie".

Mordašov vlastnil podiel v banke Rossija, ktorá je označovaná za veriteľa ruskej elity, a bol najväčším akcionárom spoločnosti Tui, najväčšej európskej cestovnej kancelárie - táto investícia je v súčasnosti zmrazená v rámci sankčných opatrení. Bol jedným z vybranej skupiny podnikateľov-oligarchov, ktorí sa 24. februára 2022, niekoľko hodín po invázii ruskej armády na Ukrajinu, zišli v Kremli.

K akýmkoľvek platbám Seipelovi sa Mordašov odmietol vyjadriť. Jeho hovorca na otázky o sankciách, ktoré na neho boli uvalené, odpovedal: "Všetko, čo (Mordašov) vybudoval a dosiahol, bolo dosiahnuté vďaka čestným obchodným praktikám a prísnemu dodržiavaniu predpisov."

V rozsiahlej odpovedi pre The Guardian Seipel priznal, že dostal peniaze od Mordašova. Uviedol, že chce, aby sa vedelo, že "jeho (Mordašovova) podpora sa týka výlučne knižných projektov" a že "v žiadnom prípade nedostal peniaze za filmy a televízne rozhovory od tretích strán".

Seipel tiež odsúdil pokusy vykresliť ho ako "zvláštny druh novinárskeho tajného agenta" s prokremeľským a protiamerickým postojom. Vyhlásil, že počas svojej dlhej kariéry vždy "opisoval svet taký, aký je, a nie taký, aký by mal byť". Argumentoval, že tí, ktorí mu udelili najvyššie nemecké mediálne ceny, v jeho práci nikdy nenašli žiadne dôkazy o zaujatosti.

Informácie o platbách pre Seipela získali Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) a nemecká investigatívna skupina Paper Trail Media z dokumentov týkajúcich sa finančných machinácií na Cypre. Je medzi nimi napríklad sponzorská zmluva podpísaná v roku 2018 Seipelom a riaditeľom spoločnosti De Vere Worldwide Corp registrovanej na Britských Panenských ostrovoch. (TASR)

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v rámci svojej cesty na Ukrajinu zavítal Odesy.

Tam sa stretol s duchovenstvom a veriacimi, modlil sa za obete vojny a vyzýval na spravodlivý a trvalý mier. Informoval o tom spravodajský web Vatican News s tým, že Parolinova návšteva na Ukrajine potrvá do 24. júla.

Vatikánsky štátny sekretár pricestoval na Ukrajinu v piatok, keď zavítal do Ľvovskej oblasti na západe krajiny.

V nedeľu 21. júla bude Parolin predsedať záverečnej svätej omši na púti katolíkov latinského obradu do mariánskej svätyne v Berdyčove v Žytomyrskej oblasti. Návšteva tam sa koná aj na žiadosť latinských biskupov a jej súčasťou bude povýšenie miestnej mariánskej svätyne na baziliku minor.

Parolin by mal navštíviť aj gréckokatolícku katedrálu v Kyjeve a absolvovať stretnutie s najvyšším predstaviteľom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom.

Pred odchodom na Ukrajinu Parolin vyjadril nádej, že sa počas nej stretne aj s predstaviteľmi svetskej moci vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Parolin pred odletom na Ukrajinu v rozhovore pre médiá uviedol, že jeho cesta sa ponesie v znamení "modlitby a nádeje, že sa nájdu spôsoby na rýchle ukončenie konfliktu".

Doplnil, že jeho prítomnosť na Ukrajine možno vnímať aj ako vyjadrenie "blízkosti pápeža, ktorý sa od začiatku snaží nájsť spôsoby ukončenia vojny a spravodlivý mier pre sužovanú Ukrajinu".

Ide o Parolinovu prvú oficiálnu návštevu Ukrajiny od 24. februára 2022, keď Rusko na jej území rozpútalo plnoformátovú vojnu. Predtým Parolin navštívil Ukrajinu v júni 2016 a v auguste 2021 sa v Kyjeve zúčastnil na podujatiach súvisiacich s 30. výročím obnovenia ukrajinskej nezávislosti. (TASR)

Obyvatelia juhoruského mesta Krasnodar usporiadali zhromaždenie na protest proti výpadkom v dodávkach elektriny.

Jedno z videí zverejnených v aplikácii Telegram na kanáli Baza zachytáva policajtov, ako počas sobotňajšieho protestu zadržali najmenej dvoch ľudí.

Ako pripomenula agentúra Reuters, od začiatku vojny, ktorú Rusko vo februári 2022 rozpútalo voči Ukrajine, ruské úrady potláčajú všetky formy nesúhlasu s rozhodnutiami Kremľa či úradov nižšieho stupňa. Verejné protesty sú v Rusku veľmi zriedkavé, riziko zadržania a následného stíhania je totiž veľmi veľké.

Gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev odôvodnil výpadky dodávok elektriny extrémnymi horúčavami, ktoré v posledných dňoch zasiahli juh európskej časti Ruskej federácie.

"V Krasnodarskom kraji panujú abnormálne horúčavy už týždeň. Zaťaženie energetického systému je kolosálne. Viem a chápem rozhorčenie obyvateľov v dôsledku energetických výpadkov," napísal Kondratiev v statuse zverejnenom na platforme Telegram.

Uviedol, že energetické kapacity v súčasnosti nepostačujú na pokrytie dopytu po elektrine.

Nezvyčajné horúčavy spôsobili masové výpadky v dodávkach elektrickej energie vo viacerých regiónoch a začiatkom tohto týždňa viedli k odstaveniu jedného zo štyroch blokov jadrovej elektrárne v Rostove na Done, ktorá je najväčšou v danom regióne. Medzičasom však bol blok opäť uvedený do prevádzky, doplnil Reuters. (TASR)

Ruský útok na Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti zabil jedného civilistu a jednu civilistku zranil.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámila to vojenská administratíva oblasti. O život podľa nej prišiel 44-ročný muž a zranenie utrpela 60-ročná žena. Útok poškodil obytné a hospodárske budovy, rozvody plynu a elektrické vedenie. (SITA)

Premiér Fico telefonoval s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom. Kritizoval zaradenie ruského Lukoilu na sankčný zoznam.

Ide podľa neho o nezmyselnú sankciu, ktorá nepoškodzuje Ruskú federáciu, ale najmä niektoré členské krajiny Európskej únie.

"Slovensko nemieni byť rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov a rozhodnutie ukrajinského prezidenta znamená, že slovenská rafinéria Slovnaft patriaca maďarskej skupine MOL, bude dostávať na spracovanie o 40 percent ropy menej, ako je potrebné. Bude to mať dosahy nielen na slovenský trh, ale môže to viesť aj k zastaveniu dodávok nafty vyrábanej Slovnaftom na Ukrajinu, pričom tieto predstavujú takmer desatinu celej ukrajinskej spotreby," skonštatoval slovenský predseda vlády.

Fico podľa úradu vlády v tejto veci komunikuje už niekoľko dní s relevantnými členmi vládneho kabinetu aj s predstaviteľmi maďarskej petrochemickej skupiny MOL.

Ukrajina prestala prepravovať ropu od ruského dodávateľa Lukoil. Zastavenie dodávok potvrdilo tento týždeň Ministerstvo hospodárstva SR.

Ropu od dodávateľa odoberala i bratislavská rafinéria Slovnaft. Tá má však podľa rezortu zabezpečené dodávky ruskej ropy aj od iného dodávateľa a rovnako má objednané dodávky z alternatívnych zdrojov. (TASR)

Rusko tvrdí, že jeho sily protivzdušnej obrany v noci zničili v Rostovskej oblasti 26 bezpilotných lietadiel.

Podľa webu Ukrajinská pravda to na komunikačnej platforme Telegram uviedol gubernátor oblasti Vasilij Golubev. Správy zo sociálnych médií pritom naznačujú silné údery v blízkosti vojenského letiska Millerovo a výbuchy v oblasti ropného skladu, dodáva Ukrajinská pravda.

Ukrajinský telegramový kanál Krymskyj Viter uviedol, že požiare vypukli v oblasti pristávacej dráhy a letiskovej plochy vojenského letiska Millerovo. (SITA)

Nočný ruský útok na Charkovskú oblasť zranil štyroch zamestnancov ukrajinskej železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia.

Útok zároveň poškodil železničnú sieť na výjazde z Charkova a spôsobil meškanie vlakov do Kyjeva a Kramatorska. (SITA)

Španielsko zadržalo troch hackerov proruskej skupiny za útoky voči krajinám podporujúcim Ukrajinu.

Útoky boli zamerané voči verejným inštitúciám a strategickým sektorom v Španielsku a ďalším krajinám Severoatlantickej aliancie (NATO).

Dvaja podozriví boli zadržaní v mestách Huelva a Sevilla na juhu Španielska, kým tretiu polícia zadržala na ostrove Malorka, uvádza sa vo vyhlásení polície Guardia Civil.

Zadržaní boli v súvislosti s trestnými činmi súvisiacimi s počítačmi s teroristickým úmyslom" v súvislosti s vlnou tzv. DDoS útokov, ktoré znemožňujú dostupnosť webových stránok alebo sieťových zdrojov tým, že ich zaplavujú škodlivým obsahom.

Tieto kybernetické útoky boli "organizované hackerskou skupinou napojenou na Rusko" s názvom NoName057(16), uviedla polícia bez uvedenia podrobností o terčoch týchto útokov či ich dôsledkoch.

"Útoky boli namierené na verejné inštitúcie a spoločnosti v strategickom sektore v krajinách, ktoré zaujali podpornú pozíciu voči Ukrajine, dodala.

Hlavnou aktivitou spomínanej skupiny bolo organizovanie DDoS útokov "prostredníctvom nimi vlastneného softwéru nazvaného DDoSia, ktorý môže byť využívaný jednotlivcami podporujúcimi jeho ciele", cituje AFP. Misiou tejto hackerskej skupiny bolo podľa španielskej polície "reagovať na nepriateľské a otvorene protiruské kroky západných rusofóbov".

Polícia na platforme X zverejnila videozáznam z razie v dome jedného z podozrivých, kde bolo vidieť na stene pripevnenú červenú vlajku s kosákom a kladivom zo sovietskej éry, píše agentúra Reuters.

V polovici júna sa terčom hackerských útokov stali webové stránky švajčiarskej vlády pred mierovým summitom zameraným na Ukrajinu. K operácii sa prihlásila spomínaná skupina NoName057(16), píše AFP. (TASR)

V dôsledku energetickej krízy spôsobenej ruskými útokmi čaká obyvateľov Ukrajiny krutá zima, varoval vysoký komisár OSN.

Vyzval preto na poskytnutie ďalšej pomoci Kyjevu.

"Energia, energia, energia. Nikdy som nevidel všade takú jednotu. Táto otázka ich naozaj trápi," povedal vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi pre agentúru DPA, keď opisoval svoje dojmy z rozhovorov s ukrajinskými predstaviteľmi.

Podľa neho sú veľmi znepokojení. Poznamenal, že bežní Ukrajinci - a predovšetkým obyvatelia mesta Charkov - sa už teraz boja, že v zime zostanú bez kúrenia. Preto je podľa Grandiho vlastných slov potrebné udržiavať podporu pre Ukrajinu.

Po zničujúcich ruských raketových útokoch na najmä ukrajinské elektrárne zaznamenal Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) mierny nárast počtu utečencov za posledné dva až tri mesiace.

Ukrajinci sa "obávajú, že budú musieť stráviť zimu - alebo dokonca toto veľmi horúce obdobie - bez elektriny," uviedol Grandi. Práve preto sa za hlavný dôvod hľadania útočiska v zahraničí podľa neho považuje energetická kríza, a nie nevyhnutne útoky ruských invazívnych síl.

DPA poznamenáva, že od marca tieto údery zničili ukrajinské zariadenia s celkovou kapacitou vyše deväť gigawattov. Dôsledkom toho sú niekoľkohodinové výpadky elektriny naprieč celou Ukrajinou, ktoré pretrvávajú od mája. (TASR)

Pri ruských raketových a dronových útokoch zahynuli v noci na Ukrajine dvaja civilisti.

Po celej krajine boli tiež zasiahnuté zariadenia energetickej i železničnej infraštruktúry, uviedli v sobotu miestni predstavitelia.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že Rusko raketami typu Iskander zasiahlo zariadenie infraštruktúry v menšom meste Barvinkove na severovýchode Ukrajiny. Pri tomto útoku zahynuli dvaja ľudia a ďalší traja utrpeli zranenia. Synehubov na platforme Telegram dodal, že pri útoku zostalo poškodených viac než 50 obytných domov i administratívnych či komerčných budov.

Ukrajinské letectvo spresnilo, že ruské jednotky odpálili pri nočnom útoku dovedna štyri balistické strely typu Iskander a ukrajinskej protivzdušnej obrane sa nepodarilo ich zostreliť.

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že terčom útokov týchto dronov sa stali zariadenia na distribúciu elektriny v Poltavskej oblasti v strednej časti krajiny, Sumskej oblasti na severozápade a Černihivskej oblasti na severe krajiny.

Núdzové prerušenie dodávok elektriny spoločnosť zaviedla pre spotrebiteľov v Poltavskej i Černihivskej oblasti.

Ukrajinské železnice informovali, že útoky v noci na sobotu poškodili železničnú infraštruktúru v niektorých častiach Charkovskej oblasti a spôsobili meškania niektorých vlakových spojov, dodáva Reuters. (TASR)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa generálneho štábu stratila ďalších 990 vojakov.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 565 610 ľudí, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o sedem tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 delostreleckých systémov, jeden raketomet a jedno lietadlo.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 8 257 tankov, 15 917 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 542 delostreleckých systémov, 1 121 raketometov a 362 lietadiel.

Do konca roka by si mala Ukrajina prevziať ďalších osem húfnic Zuzana 2 s podporou Nórskom, Dánskom a Nemeckom.

"Doteraz boli ukrajinským ozbrojeným silám dodané dva kusy húfnic Zuzana 2, pričom ďalších osem kusov by malo byť dodaných do konca tohto roka. Zvyšných šesť kusov bude dodaných v roku 2025," uviedol komunikačný odbor Ministerstva obrany SR.

Ukrajinská armáda už v súčasnosti využíva aj osem húfnic Zuzana 2, ktoré si od Slovenska zakúpila prostredníctvom komerčného kontraktu. Zuzany vyrába štátna akciová spoločnosť Konštrukta - Defence. (TASR)

Moskovský súd zakázal predaj toaletného papiera s potlačou 1000-rubľovej bankovky, uráža náboženské cítenie. (TASR)

Ruské drony zasiahli v noci zariadenia energetickej infraštruktúry na severe Ukrajiny, uviedli tamojší predstavitelia.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 13 z dovedna 17 bezpilotných lietadiel vypustených nad jej územie Ruskom nad piatimi oblasťami na východe a severe, ako aj v strednej časti krajiny, spresnilo letectvo.

Dva drony Šáhid iránskej výroby zasiahli energetické zariadenia v Sumskej a Černihivskej oblasti, potvrdili miestni predstavitelia. Na miesto útokov prišli zásahové tímy s cieľom opätovne uviesť tieto zariadenia do prevádzky, dodali. Informácie o prípadných obetiach či zranených neboli bezprostredne známe, píše Reuters.

Ruské jednotky vystupňovali svoje raketové i dronové útoky na energetickú infraštruktútu Ukrajiny od marca tohto roka, čo viedlo k výpadkom elektriny pre milióny tamojších obyvateľov. (TASR)

Nemecko chce investovať do kúpy nových ponoriek, obáva sa hrozby zo strany Ruska.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zdôraznil dôležitosť investícií do námorníctva vzhľadom na hrozbu, ktorú predstavuje Rusko. Urobil tak v piatok počas návštevy námornej základne Eckernförde v Šlezvicku-Holštajnsku na severe Nemecka.

Pistorius uviedol, že vzhľadom na ruskú hrozbu sa teraz zameria na to, "ako a akou rýchlosťou" môže Nemecko zaobstarať štyri moderné ponorky triedy 212CD. Rozhodnutie podľa neho čiastočne závisí od ďalších rokovaní o štátnom rozpočte.

Nemecko doteraz zaobstaralo dve ponorky triedy 212CD a má predkupné právo na štyri až šesť ďalších. Podľa informácií DPA môže obstaranie štyroch nových ponoriek stáť až štyri miliardy eur.

Ponorky 212CD sú nemecko-nórskym multimiliardovým projektom. Práce na prvej z ponoriek sa začali v septembri v lodenici Thyssen Krupp Marine Systems v nemeckom Kieli.

Pripravenosť nemeckých ponoriek na prevádzku bola v minulosti predmetom verejnej kritiky, pripomína DPA. "Tieto časy sú preč," uviedol minister s tým, že podmienky sa odvtedy výrazne zlepšili.

V súčasnosti má nemecké námorníctvo v prevádzke 6 ponoriek triedy 212A a nové modely 212CD sú jeho vylepšenou verziou. Ich výtlak je väčší o 60 percent a sú vybavené stealth technológiou, ktorá zabraňuje ich detekcii prostredníctvom sonaru. (TASR)

Neznámy páchateľ v piatok zastrelil nacionalistickú političku, bývalú poslankyňu ukrajinského parlamentu Irynu Farionovú.

Šesťdestiatročná politička bola známa svojimi hlučnými kampaňami na obranu ukrajinského jazyka.

Polícia pokračovala v noci v rozsiahlom pátraní po mužovi, ktorý na ňu vystrelil na ulici v západoukrajinskom meste Ľvov.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj na sociálnej sieti Telegram napísal, že Farionová zomrela po prevoze do nemocnice.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že vyšetrovatelia spájajú streľbu buď s Farionovej politickou činnosťou, alebo s osobným motívom. Polícia a ukrajinská bezpečnostná služba SBU po útočníkovi intenzívne pátrajú, napísal na sociálnej sieti.

Prezident Volodymyr Zelenský násilný čin odsúdil a dodal, že je pravidelne informovaný o výsledkoch pátrania po páchateľovi.

Lingvistka Farionová sa v roku 2005 stala členkou nacionalistickej strany Sloboda a v roku 2012 bola zvolená do parlamentu, no v ďalších pokusoch o získanie kresla už neuspela. Do povedomia sa dostala vďaka častým kampaniam na propagáciu ukrajinského jazyka a diskreditácii verejných činiteľov, ktorí hovorili po rusky.

V roku 2018, keď Ukrajina bojovala s Ruskom financovanými separatistami, ktorí sa zmocnili jej územia na východe, vyzývala ľudí, aby "udreli každého rusky hovoriaceho človeka do čeľuste".

V prvých mesiacoch po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Farionová verejne odsudzovala rusky hovoriacich bojovníkov pluku Azov, ktorí tri mesiace bránili prístavné mesto Mariupol.

Hoci je ukrajinčina jediným štátnym jazykom Ukrajiny, pre mnohých jej obyvateľov je stále prvým jazykom ruština, čo je dedičstvom z čias sovietskej nadvlády, keď bola ukrajinčina pod oficiálnym tlakom. (TASR)

Kandidát na prezidenta USA Donald Trump telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Republikánsky kandidát na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že mal "veľmi dobrý telefonický rozhovor" so Zelenským.

Trump vo svojom príspevku vyhlásil, že ak 5. novembra vyhrá voľby, skončí vojnu na Ukrajine ešte skôr, ako sa v januári ujme prezidentského úradu.

Trump na svojej platforme ďalej napísal, že ako prezident "prinesie svetu mier a ukončí vojnu, ktorá stála už toľko životov".

"Obe strany sa budú môcť stretnúť a vyrokovať dohodu, ktorá ukončí násilie a vydláždi cestu k prosperite," skonštatoval exprezident.

Hoci predložil niekoľko konkrétnych politických návrhov, v minuloročnom rozhovore pre agentúru Reuters Trump vyhlásil, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať určitého územia, aby dosiahla mierovú dohodu.

Trump uviedol, že Zelenský mu počas telefonátu zablahoželal k tomu, že sa stal oficiálnym prezidentským kandidátom republikánov a odsúdil pokus o atentát, ktorého terčom sa exprezident stal minulú sobotu. (TASR)