Ukrajina Rusko Online: Ruský raketový útok v Mykolajive zabil troch ľudí

Bielorusko odsúdilo na trest smrti nemeckého dobrovoľníka. Bojoval na Ukrajine.

Tridsaťročného Rica Kriegera údajne odsúdili koncom júna. Časť súdneho konania prebiehala za zatvorenými dverami. O jeho prípade neinformovala ani oficiálna bieloruská tlačová agentúra. V súčasnosti nie jasné, či sa Krieger plánuje voči rozsudku odvolať.

Podľa ľudskoprávnej organizácie Viasny ho obvinili zo šiestich trestných činov vrátane vytvorenia extrémistickej skupiny alebo účasti v nej, spravodajskej činnosti, žoldnierskej činnosti a terorizmu.

Ľudskoprávna organizácia tvrdí, že Kriegerov prípad môže súvisieť s jeho pôsobením v pluku Konstantyna Kalinowského. Pluk je jedným z mnohých zahraničných dobrovoľníckych zoskupení, ktoré bojujú po boku ukrajinskej armády. Pomenovaný je po poľsko-bieloruskom spisovateľovi z 19. storočia. Bieloruská vláda pluk považuje za extrémistickú skupinu.

Viasna uvádza, že na základe Kriegerovho profilu na sociálnej sieti LinkedIn zistila, že pracoval ako zdravotník pre nemecký Červený kríž a ako ochrankár na veľvyslanectve USA v Berlíne.

Ide o prvý prípad, keď niekoho v Bielorusku odsúdili na trest smrti za žoldniersku činnosť, priblížila Viasna.

Situáciu monitoruje aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí. "Poskytujeme danej osobe konzulárnu pomoc a intenzívne spolupracujeme s bieloruskými orgánmi,“ uviedlo vo vyhlásení. "Trest smrti je krutá a nehumánna forma trestu, ktorú Nemecko za každých okolností odmieta," dodalo. "Presadzujeme jeho zrušenie na celom svete."

Bielorusko je jedinou európskou krajinou, ktorá uplatňuje trest smrti. Vyhradený je pre závažné zločiny ako vraždy za priťažujúcich okolností, terorizmus alebo vlastizrada. Od získania nezávislosti v roku 1991 v krajine popravili viac ako 400 ľudí. Odsúdenia cudzincov sú však mimoriadne vzácne. (TASR)

Británia poskytne Ukrajine úvery na rozvoj zbrojnej výroby. Oznámila to kancelária ukrajinského prezidenta.

Dokument podpísal ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a britský minister obrany John Healey.

„Dohoda stanovuje, že dodávatelia z Veľkej Británie môžu uzavrieť úverové zmluvy a kontrakty s Ukrajinou v hodnote do 2 miliárd libier s možnosťou v budúcnosti túto sumu zvýšiť," poznamenala prezidentská kancelária.

Dohoda má umožniť odštartovanie ukrajinsko-britských projektov v oblasti dodávok, opráv a čiastočnej produkcie systémov protivzdušnej obrany, obrnených vozidiel a munície. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský raketový útok v Mykolajive zabil troch ľudí vrátane jedného dieťaťa, uviedol starosta mesta Sienkevyč.

"Už teraz vieme, že zomreli traja ľudia vrátane jedného dieťaťa," napísal Sienkevyč.

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalyj Kim uviedol, že ďalšia strela zasiahla inú oblasť v regióne. Na sociálnej sieti vyzdvihol pomoc, ktorú prítomní obyvatelia zraneným poskytli ešte pred príchodom záchranných zložiek.

Prístavné mesto Mykolajiv je častým terčom ruských útokov. Moskva odmieta tvrdenia, že útočí na civilistov a civilnú infraštruktúru na Ukrajine, napriek tomu, že tisíce ľudí zomreli v dôsledku ruských útokov, pripomína Reuters. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že Poľsko súhlasilo s urýchlením dodávok stíhačiek F-16 na Ukrajinu. 

Zelenskyj na sociálnej sieti X uviedol, že vo štvrtok sa počas summitu Európskeho politického spoločenstva v Spojenom kráľovstve stretol s poľským premiérom Donaldom Tuskom, s ktorým prediskutovali posilnenie obranných spôsobilostí Ukrajiny.

"Dnes máme pozitívne rozhodnutie od poľskej vlády na špecifickú záležitosť, ktorá Ukrajine umožní dostať stíhačky F-16 skôr," napísal.

Zároveň sa Tuskovi poďakoval za účinnosť v nadväznosti na predchádzajúce dohody. "Som vďačný Poľsku za jeho silnú podporu Ukrajiny," dodal.

Rusko stratilo ďalšie bojové lietadlo Su-25. Ukrajinskí vojaci ho zostrelili pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Stalo sa to, keď sa pokúšalo zaútočiť na pozície ukrajinských obranných síl. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinská operačná strategická skupina Chortycia.

„Protilietadloví strelci zo 110. samostatnej mechanizovanej brigády Marka Bezručka zničili ďalšie útočné lietadlo Su-25, ktoré už horí v stepiach ukrajinského Donbasu," napísala na Telegrame skupina Chortycia.

Európska únia poskytne ukrajinskej národnej energetickej spoločnosti Ukrenerho grant vo výške sto miliónov eur.

Spraví tak prostredníctvom nemeckej štátnej rozvojovej banky KfW.

Dohodu podpísal predseda predstavenstva Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj a šéf zastúpenia KfW na Ukrajine Lorenz Gessner.

Cieľom grantu je napríklad modernizácia vysokonapäťových rozvodní v západných oblastiach Ukrajiny a vybudovanie prepojení Ukrajiny s európskym energetickým systémom.

Ďalej to je oprava a obnova zariadení zničených alebo poškodených ruskými útokmi a tiež opatrenia na posilnenie fyzickej ochrany rozvodní Ukrenerho. (SITA)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad ukrajinskou osadou Jurivka v Doneckej oblasti.

Ruské ministerstvo na sieti Telegram uviedlo, že jeho jednotky "oslobodili osadu Jurivka", vzdialenú približne 30 kilometrov severne od mesta Doneck.

Ruskej armáde sa už niekoľko mesiacov darí postupovať predovšetkým na východe Ukrajiny, keďže kyjevské jednotky zápasia s nedostatkom munície a vojakov. Ruská armáda podľa prezidenta Vladimira Putina tento rok dobyla už niekoľko desiatok ukrajinských miest a obcí.

Delegácia na čele s námestníkom ruského ministra obrany pricestovala do Severnej Kórey.

Bude tam rokovať o implementácii dohôd, ktoré nedávno uzavrel ruský prezident Vladimir Putin a vodca KĽDR Kim Čong-un.

Ruská delegácia sa podľa severokórejskej agentúry KCNA už s Kimom stretla. Rokovali o potrebe spolupráce v armádnom sektore medzi KĽDR a Ruskou federáciou na "účely podpory vzájomných bezpečnostných záujmov".

Rusko a KĽDR uzavreli 19. júna zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve. Udialo sa tak počas návštevy Putina v Pchjongjangu. Dohoda okrem iného obsahuje klauzulu o vzájomnej obrane v prípade útoku proti jednej z krajín. (TASR)

Ukrajina má na vedenie obrannej vojny proti Rusku skvelú stratégiu, povedal vrchný veliteľ vojsk NATO v Európe.

Christopher Cavoli dodal, že priebeh nepriateľských akcií je čoraz náročnejšie predvídať.

Zdôraznil, že priebeh vojny bude závisieť od schopnosti „generovať silu“, najmä od toho, ktorá strana bude schopná akumulovať „kvalitnú silu najrýchlejšie a využiť ju, kým bude mať príležitosť“.

Generál poznamenal, že Ukrajinci v súčasnosti generujú takúto silu a obratne budujú svoju stratégiu: „Ukrajinci sa práve teraz, posledných pár mesiacov, sústredili na obranu toho, čo majú na východe, odopierajúc Rusku slobodné využívanie Krymu a južných oblastí Ukrajiny.“

Rusi nemôžu poriadne útočiť na Ukrajinu, ktorá si navyše ustrážila prístup k Čiernemu moru. „Preto si myslím, že (Ukrajinci) majú skvelú stratégiu.“

Cavoli zdôraznil, že „výsledok na Ukrajine je životne dôležitý pre budúcu európsku a globálnu bezpečnosť“ a dodal, že svet by si „nemal robiť ilúzie“ o konci vojny na Ukrajine. (SITA)

Ruský súd uložil Googlu pokutu štyri milióny rubľov za to, že neodstránila podľa neho nepravdivé informácie.

O rozhodnutí súdu informovala štátna agentúra TASS. Spoločnosť Google, ktorej vlastníkom je firma Alphabet, na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.

Rusko vedie spory so zahraničnými technologickými spoločnosťami ohľadom obsahu, cenzúry či miestneho zastúpenia. Nezhody vzrástli po ruskej invázii na Ukrajinu.

Napríklad v decembri minulého roku súd v Rusku uložil Googlu pokutu 4,6 miliardy rubľov, firma podľa neho neodstránila falošné informácie o konflikte na Ukrajine.

Za klamlivé však ruské úrady pokladajú všetky správy, ktoré nezodpovedajú oficiálnemu ruskému výkladu udalostí, podľa ktorého Rusko nevedie vojnu proti Ukrajine a ruskí vojaci nikdy neútočia na civilistov a civilné ciele. (ČTK)

Orbán zverejnil list, ktorý adresoval predstaviteľom Únie, a v ktorom opisuje svoju ukrajinskú „mierovú misiu“.

List, ktorý Orbán poslal 12. júla predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, načrtáva hodnotenie stretnutí, ktoré organizoval pod záštitou samovyhlásenej „mierovej misie“.

Tá zahŕňala tento mesiac cesty do Moskvy a Pekingu, pričom návštevy Orbán uskutočnil ako pokus sprostredkovať ukončenie ruskej vojny na Ukrajine.

V Orbánovom 10-bodovom liste, ktorý zverejnil vo štvrtok na svojej webovej stránke, sa uvádza, že Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, s ktorým sa tento mesiac tiež stretol, pravdepodobne nevyvinú iniciatívu na ukončenie prímeria alebo mierových rokovaní.

Orbán napísal, že bojujúce strany „nezačnú hľadať východisko z konfliktu bez výraznejšej vonkajšej účasti". Tvrdí, že EÚ, ktorú spolu so Spojenými štátmi a Čínou označuje za jediné globálne mocnosti, ktoré môžu ovplyvniť vývoj konfliktu, „skopírovala provojnovú politiku USA“ a podľa neho by sa mala rozísť s Washingtonom a snažiť sa o nastolenie prímeria. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal britského premiéra o riešenie otázky obmedzenia rakiet dlhého doletu.

Chce, aby mu pomohol presvedčiť ostatných spojencov k odstráneniu obmedzení týkajúcich sa ukrajinského použitia zbraní dlhého doletu.

Zelenskyj Starmerovi povedal, že v tejto veci môže predviesť svoje vodcovské schopnosti, informovala agentúra Reuters.

Vo svojom prejave k novému labouristickému kabinetu Zelenskyj uviedol, že "ak bude zrušené obmedzenie západných zbraní", pomôže to Kyjevu posilniť obranu a zabezpečiť pozície na fronte. Uviedol, že "je možné zničiť" oblasti v Rusku, kde sú sústredené zbrane.

Zelenskyj uviedol, že schopnosť použiť západné zbrane na úder na ruské územie je dôležitá pre snahu Ukrajiny brániť sa proti Moskve. Britská vláda podľa denníka The Guardian naznačila, že rozmiestnenie britských rakiet je v konečnom dôsledku záležitosťou Ukrajiny, ak bude dodržiavané medzinárodné právo.

Ukrajinského prezidenta privítal britský kabinet potleskom po stojačky, keď sa stal prvým zahraničným lídrom, ktorý od roku 1997 osobne vystúpil na ministerskej schôdzi.

"Toto je pre nás veľmi, veľmi dôležité stretnutie a ste tu veľmi vítaný," povedal Starmer ukrajinskému prezidentovi.

Starmer tiež znovu zdôraznil, že Kyjev "má neochvejnú podporu" Británie. Ruskú inváziu odsúdil ako "neodpustiteľnú". Povedal tiež, že Spojené kráľovstvo "zdvojnásobí" svoju podporu Ukrajine, a potvrdil, že ráno prijal pozvanie na ďalšiu návštevu Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že svet by mal vyvíjať tlak na Rusko, aby prišlo k rokovaciemu stolu.

Zelenskyj to povedal v rozhovore pre britskú spravodajskú televíziu BBC.

Ukrajinský líder povedal, že celý svet musí vyvíjať tlak na Rusko, aby ho presvedčilo, aby si sadlo na rokovania a zvážilo možnosť ukončenia vojny. „Neznamená to, že všetky územia získame späť silou. Myslím si, že sila diplomacie môže pomôcť.“

Zelenskyj dodal, že Rusko oslabené na bojisku postaví Ukrajinu do silnejšej pozície pri rokovacom stole. „Myslím si, že vyvíjaním tlaku na Rusko je možné dohodnúť sa na diplomatickom urovnaní.“

Zelenskyj sa vyjadril aj k očakávanému načasovaniu svojej rezignácie z funkcie prezidenta: „Nie dovtedy, kým sa neskončí vojna.“ (SITA)

Okupanti prišli o ďalších 980 vojakov, od začiatku invázie o zhruba 564 620, tvrdí velenie Ukrajiny.

Počas štvrtka stratili Rusi aj päť tankov, 19 bojových obrnených vozidiel, 55 delostreleckých systémov a až 76 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 250 tankov, 15 902 bojových obrnených vozidiel, 20 909 vozidiel a autocisterien, 15 520 delostreleckých systémov, 1 120 odpaľovacích raketových systémov, 894 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 361 lietadiel, 12 316 dronov, 2 401 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 593 kusov špeciálnej techniky.

Najmenej deväť ľudí, vrátane 14-ročného chlapca, utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní mesta Čuhujiv v Charkovskej oblasti.

Šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. zverejnil snímky škôd spôsobených ruskou paľbou okolo štvrtej hodiny ráno.

Zranení nie sú v ohrození života, uviedol. Rusi informovali o jednom mŕtvom a dvoch zranených pri náletoch ukrajinských dronov.

Obyvateľ obce Gornal zahynul pri útoku ukrajinského dronu na miestny kláštor, oznámil úradujúci gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov na sociálnej sieti. Dvaja ľudia počas noci utrpeli zranenia v ruskom meste Kursk od trosiek zostreleného ukrajinského dronu.

Protivzdušná obrana nad Kurskom zničila 11 dronov, ktorých trosky dopadli vo viacerých uliciach, dodal.

Ruská obrana počas noci zničila celkovo 19 ukrajinských dronov, a to nad Kurskou a Belgorodskou oblasťou, nad anektovaným Krymom a nad Čiernym morom, uviedlo podľa agentúry Interfax ruské ministerstvo obrany.

Tvrdenia bojujúcich strán nemožno nezávisle overiť.

Ukrajina uzavrela bezpečnostnú dohodu so Slovinskom. Zahŕňa odsúdenie ruskej agresie či podporu územnej celistvosti Ukrajiny.

Dohodu podpísal slovinský premiér Robert Golob s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na okraj summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Británii.

Golob označil dohodu na sociálnej sieti X za dôkaz silnej a trvalej podpory Ukrajiny zo strany Ľubľany. Na rovnakej platforme o pakte informoval aj Zelenskyj.

"Slovinsko bude pomáhať s výcvikom v rámci vojenskej misie EÚ pre Ukrajinu. Okrem toho budeme spolupracovať aj pri hľadaní (možného) financovania projektov ukrajinského obranného priemyslu," napísal.

Ľubľana sa dohodou zaväzuje k tomu, že preskúma všetky možnosti poskytovania ďalšej bezpečnostnej a obrannej podpory Ukrajine. Slovinsko poslalo Ukrajine od vypuknutia ruskej invázie už 13 zásielok vojenskej pomoci a plánuje obdobne naďalej pokračovať.

Slovinsko v tomto roku prispeje ďalšími piatimi miliónmi eur na humanitárnu pomoc a obnovu Ukrajiny, vrátane zmiernenia následkov vojny na potravinovú bezpečnosť. Zaviazalo sa tiež k tomu, že Kyjev bude podporovať v reformách cielených na jeho vstup do EÚ aj NATO.

Ľubľana sa tiež bude zasadzovať za vyšetrenie zločinov spáchaných na Ukrajine a žiada, aby Rusko nieslo zodpovednosť za spôsobené straty a škody aj obnovu Ukrajiny. V súlade s dohodou by tak mali ruské aktíva zostať zmrazené dovtedy, kým Moskva nezaplatí za škody, ktoré spôsobila Ukrajine.

Slovinsko a Ukrajina zároveň budú naďalej spolupracovať aj v oblasti tajných služieb, pričom sa budú snažiť napríklad predchádzať kybernetickým útokom či špionáži.

Podobný dokument už s Kyjevom podpísalo viacero krajín a na okraj štvrtkového summitu EPC aj Česko. Podľa predstaviteľov EÚ nemajú tieto bezpečnostné dohody rovnakú váhu ako dohoda o vzájomnej obrane členských krajín NATO.

Predstavujú však akýsi prísľub na poskytnutie zbraní a inej pomoci Ukrajine s cieľom posilniť jej bezpečnosť či v budúcnosti odvrátiť akúkoľvek ďalšiu inváziu.

Charkovskú oblasť bombardovalo ruské letectvo. Dovedna 11 riadených bômb zhodilo na štyri prihraničné obce.

O leteckých útokoch na obce Vovčanski Chutory, Starycja, Lypci a Vesele informoval ukrajinský generálny štáb.

Na charkovskom fronte sa ruské sily pokúsili osemkrát zasiahnuť obranné línie pri Hlyboke a Vovčansku.

Ukrajina hlási zásah základne ruskej pobrežnej stráže na okupovanom Kryme. Išlo o útok dronmi.

Zdroj uviedol, že zasiahli veliteľské centrum a sklad munície pri nočnom útoku zo 17. na 18. júla.

Ruská armáda cvičila obranu jazera Donuzlav, keď Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) a ukrajinské námorníctvo uskutočnili vzdušný útok a použili aj námorné drony.

Spolu s veliteľským strediskom a skladom munície a vybavenia dostala zásah aj elektráreň, technické zariadenia a palebné pozície.

Víťazstvo Trumpa by pre Ukrajinu bolo ťažké, ale sme na to pripravení, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

Trumpova voľba senátora J. D. Vancea za kandidáta na viceprezidenta jasne ukázala, ako by sa v prípade jeho víťazstva vo voľbách mohol premeniť postoj USA k Ukrajine.

Vance v jednom rozhovore v minulosti doslova vyhlásil: "Je mi naozaj jedno, čo sa stane s Ukrajinou, tak či onak," pripomína agentúra Reuters.

Zelenskyj, ktorý poskytol BBC rozhovor na okraji summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC), Vanceov výrok komentoval slovami: "Možno naozaj nevie, čo sa na Ukrajine deje, ale my musíme so Spojenými štátmi spolupracovať."

Na otázku redaktora, či by prípadné Trumpovo víťazstvo vo voľbách bolo pre Ukrajinu tvrdé, Zelenskyj odvetil, že Ukrajinci "sa tvrdej práce neboja". (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vystúpi pred novou britskou vládou, ktorú oboznámi so situáciou na bojisku vo svojej krajine.

Oznámila to kancelária nového britského premiéra Keira Starmera.

Zelenskyj tak bude prvým oficiálnym hosťom na Downing Street od vtedy, ako sa Starmer 5. júla stal novým premiérom, uvádza AFP.

Bude aj prvým zahraničným lídrom, ktorý osobne vystúpi pred britským vládnym kabinetom od roku 1997, keď tak učinil vtedajší americký prezident Bill Clinton.

"Ukrajina je a vždy bude v centre programu tejto vlády, a preto je len vhodné, že prezident Zelenskyj prednesie historický prejav pred mojím kabinetom," povedal Starmer.

Jeho kancelária na Downing Street avizovala, že Zelenskyj na tomto mimoriadnom zasadnutí bude britským ministrom hovoriť o potrebe posilnenia tzv. európskej obrannej základne, aby tak bolo možné prekonať hrozbu, ktorú predstavuje Rusko.

Zelenskyj by mal podľa britských predstaviteľov, ktorých cituje agentúra Reuters, taktiež uvítať britskú iniciatívu zameranú na potlačenie aktivít tzv. ruskej tieňovej flotily pozostávajúcej z približne 600 ropných tankerov, ktoré obchádzajú medzinárodné sankcie a prevážajú ropu a ropné produkty z Ruska do tretích krajín. Denne takto prevezú až 1,7 milióna barelov ropy a Moskve prinášajú značné zisky.

Podľa Londýna ide často o staré plavidlá, ktoré používajú nebezpečné a klamlivé praktiky, ako napríklad vypnutie systémov na sledovanie ich polohy. Británia vo štvrtok oznámila, že na svoj sankčný zoznam pridala 11 takýchto plavidiel.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dostaň kamaráta na vojnu, získaš tisíc eur. Ruský región verbuje novým spôsobom Čítajte 

Downing Street zároveň informovala, že približne 44 európskych krajín a tiež Európska únia sa na štvrtkovom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Blenheimskom paláci v anglickom Oxfordshire dohodli, že "budú spolupracovať s cieľom vyriešiť problému využívania takýchto nelegálnych plavidiel, ktoré predstavujú významné bezpečnostné a environmentálne hrozby aj pre európske vodné cesty".

Starmer by mal okrem toho Zelenskému povedať, že Spojené kráľovstvo podnikne v nadchádzajúcich mesiacoch ďalšie kroky, aby ešte viac potlačilo vojnovú mašinériu ruského prezidenta Vladimira Putina. (TASR)

Nemecký kancelár odmietol Zelenského výzvu, aby západní spojenci zostreľovali ruské rakety a drony nad Ukrajinou.

Na summite Európskeho politického spoločenstva v paláci Blenheim pri Oxforde Olaf Scholz uviedol, že takýto krok "neprichádza do úvahy“. Odmietol aj žiadosť o zrušenie obmedzení, podľa ktorých Kyjev nesmie používať západné zbrane pri útokoch na ruské územie.

Zelenskyj na summite západné veľmoci požiadal o ochranu vzdušného priestoru, tak ako ochránili Izrael, na ktorý v apríli Irán podnikol masívny útok dronmi a raketami.

"Musí existovať kolektívna vôľa na ich zostrelenie, rovnako ako v prípade iránskych rakiet a dronov," vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že rakety a drony nie sú nositeľmi štátnej suverenity.

"Tieto kroky musia byť prijaté," povedal Zelenskyj, ktorý zároveň menovite spomenul Spojené štáty, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Poľsko.

Nemecký kancelár dlhodobo zastáva opatrný postoj pri dodávkach zbraní na Ukrajinu. Hoci Berlín patrí medzi najväčších podporovateľov Kyjeva v Európe, Nemecko odmieta Ukrajine dodávať rakety s plochou dráhou letu. Odvoláva sa pritom najmä na riziko ruskej odvety. (TASR)