Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj vyzval západné krajiny, aby zostreľovali ruské rakety nad Ukrajinou

Nemecký kancelár odmietol Zelenského výzvu, aby západní spojenci zostreľovali ruské rakety a drony nad Ukrajinou.

Na summite Európskeho politického spoločenstva v paláci Blenheim pri Oxforde Olaf Scholz uviedol, že takýto krok "neprichádza do úvahy“. Odmietol aj žiadosť o zrušenie obmedzení, podľa ktorých Kyjev nesmie používať západné zbrane pri útokoch na ruské územie.

Zelenskyj na summite západné veľmoci požiadal o ochranu vzdušného priestoru, tak ako ochránili Izrael, na ktorý v apríli Irán podnikol masívny útok dronmi a raketami.

"Musí existovať kolektívna vôľa na ich zostrelenie, rovnako ako v prípade iránskych rakiet a dronov," vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že rakety a drony nie sú nositeľmi štátnej suverenity.

"Tieto kroky musia byť prijaté," povedal Zelenskyj, ktorý zároveň menovite spomenul Spojené štáty, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Poľsko.

Nemecký kancelár dlhodobo zastáva opatrný postoj pri dodávkach zbraní na Ukrajinu. Hoci Berlín patrí medzi najväčších podporovateľov Kyjeva v Európe, Nemecko odmieta Ukrajine dodávať rakety s plochou dráhou letu. Odvoláva sa pritom najmä na riziko ruskej odvety. (TASR)

Švédska vláda sa rozhodla darovať Ukrajine 13 dieselových generátorov, ktoré patria spoločnosti Svenska kraftnät.

Tá prevádzkuje prenosovú sústavu elektrickej energie v škandinávskej krajine.

Ide o záložné generátory, ktoré podľa plánu údržby Svenska kraftnät mali byť vymenené v tomto roku. 

Generátory budú schopné dodávať elektrinu nemocniciam alebo bude možné ich použiť v elektrickej sieti pri prerušeniach dodávok, uviedla švédska ministerka energetiky Ebba Buschová.

Veľká Británia pridala na svoj zoznam sankcií ďalších 11 plavidiel na prepravu ropy z Ruska do tretích krajín. 

Vláda Veľkej Británie uviedla, že sankcie uvalila na plavidlá zúčastňujúce sa na činoch, ktorých zámerom alebo účinkom je destabilizácia, podkopanie alebo ohrozenie územnej celistvosti, suverenity alebo nezávislosti Ukrajiny.

Ide o lode pod vlajkami Panamy, Gabonu a Cookových ostrovov. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj zagratuloval predsedníčke eurokomisie von der Leyenovej k znovuzvoleniu.

Podľa jeho slov je Ukrajina, ako budúci člen EÚ, pripravená aktívne prispieť k mieru, bezpečnosti a prosperite v Európe.

"Želám predsedníčke von der Leyenovej veľa úspechov pri dosahovaní výsledkov pre všetkých Európanov a posilňovaní jednoty, obrany a hospodárskej sily EÚ," napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti.

Na Ukrajine začali platiť nové pravidlá mobilizácie. Niektorí muži platia tisíce eur pašerákom, aby pred odvodom ušli. (Washington Post)

Generálny tajomník NATO označil pokračujúcu podporu Ukrajiny zo strany Spojených štátov za nesmierne dôležitú.

Reagoval tým na nomináciu Jamesa Davida Vancea, ktorý je skeptický voči pomoci Kyjevu, za kandidáta Republikánskej strany na post viceprezidenta USA. 

"Európski spojenci a Kanada môžu samozrejme urobiť viac, no aj napriek tomu je dôležité, aby Spojené štáty naďalej poskytovali podporu Ukrajine," zdôraznil Stoltenberg počas európskeho summitu v Británii.

"Je potrebné, aby išlo o spoločné úsilie Severnej Ameriky a Európy, Spojené štáty sú doposiaľ tým najväčším spojencom. Očakávam preto, že budú aj naďalej podporovať Ukrajinu," dodal.

Bývalý prezident Donald Trump znepokojil Európu po tom, čo si za viceprezidenta zvolil práve J. D. Vancea, zarytého odporcu Kyjeva. Vance začiatkom roka ostro argumentoval aj proti schváleniu vojenskej pomoci USA vo výške 61 miliárd dolárov.

Šéf NATO ale zdôraznil, že podpora Ukrajiny je v bezpečnostnom záujme Spojených štátov. "Ak prezident Putin zvíťazí, nebude to tragédia len pre Ukrajincov, ale aj pre svet, ktorý sa stane ešte nebezpečnejším a zraniteľnejším," vysvetlil Stoltenberg. (TASR)

Ukrajina stále bojuje na východnom brehu rieky Dneper, uviedol hovorca ukrajinskej armády Dmytro Lychovij.

Obec Krynky, ktorá mala v minulosti približne tisíc obyvateľov, sa nachádza v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny.

"Ukrajinské sily naďalej pokračujú v bojových akciách na východnom brehu rieky Dneper vrátane oblasti okolo obce Krynky. Je však pravdou, že väčšina hlavných pozícií ukrajinských jednotiek v tejto obci bola úplne zničená intenzívnou, kombinovanou a dlhodobou nepriateľskou paľbou," vyhlásil Lychovij v reakcii na informácie zverejnené ukrajinskými štátnymi médiami, podľa ktorých ukrajinská armáda ukončila misiu na tamojšom predmostí.

Lychovij ďalej uviedol, že ruské útoky obec úplne zničili a premenili na kopu trosiek. "Už to viac nie je sídlo, na tom mieste je už viac-menej nemožné udržať obranu. Máme však aj iné predmostia ako Krynky a bojové operácie na východnom brehu Dnepra pokračujú," dodal.

Rusko obsadenie ukrajinskej obce ohlásilo už vo februári, oznámil ho aj ruský prezident Vladimir Putin. (TASR)

Ukrajinská štátna ropná a plynárenská spoločnosť Naftohaz neobnoví dohodu o tranzite ruského plynu.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, povedal to v rozhovore pre portál Liga.net generálny riaditeľ Naftohazu Oleksij Černyšov.

„Môžem s istotou povedať, že Naftohaz neobnoví tranzitnú dohodu so spoločnosťou Gazprom. Nevedieme rokovania a ani to neplánujeme," uviedol Černyšov.

Dodal, že v súčasnosti sa tranzitom cez Ukrajinu pokrývajú len štyri percentá z celkovej spotreby plynu v európskych krajinách.

„V skutočnosti hľadáme alternatívy. Kontaktovali nás napríklad firmy z Azerbajdžanu. Konkrétne spoločnosť Socar. Zatiaľ však nepadlo žiadne konečné rozhodnutie. A je skoro o tom hovoriť," dodal Černyšov. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval západných partnerov na zostreľovanie ruských rakiet a dronov nad Ukrajinou.

Prirovnal to k masívnemu iránskemu útoku na Izrael. 

"Musí existovať kolektívna vôľa na ich zostrelenie, rovnako ako v prípade iránskych rakiet a dronov," vyhlásil Zelenskyj na summite Európskeho politického spoločenstva v Británii. Dodal, že rakety a drony nie sú nositeľmi štátnej suverenity.

"Tieto kroky musia byť prijaté," povedal Zelenskyj, ktorý zároveň menovite spomenul Spojené štáty, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Poľsko. "Vaša odvaha môže byť rozhodujúca pre mier," dodal. (TASR)

Ruská prokuratúra označila americkú Carnegieho nadáciu pre medzinárodný mier za nežiaducu organizáciu.

Prakticky to znamená zákaz činnosti tohto inštitútu v Rusku.

Štatút nežiaducej organizácie, ktorý Moskva dala rade ruských nezávislých médií a západných mimovládnych organizácií, vystavuje každého, kto pre ňu pracuje alebo zdieľa jej obsah na internete, nebezpečenstvu úradného postihu.

Carnegieho nadácia vedie jeden z popredných západných think-tankov, ktorý sa zaoberá analýzami diania v Rusku.

Britská vláda pridala na sankčný zoznam 11 nových námorných plavidiel v súvislosti s pôsobením takzvanej "ruskej tieňovej flotily".

Vláda spresnila, že sankcie sa týkajú plavidiel, ktoré prevážali ropu a ropné produkty z Ruska do tretích krajín. Ide o lode plávajúce pod vlajkou Gabonu, Panamy a Cookových ostrovov.

Skupina G7, EÚ a Austrália v roku 2023 uvalili cenový strop na ropu a ropné produkty z Ruska. Ruská vláda ho však obchádza prostredníctvom svojej "tieňovej flotily". Tú tvorí podľa odhadov viac ako 1400 plavidiel.

Rusko túto flotilu využíva, keďže lode plaviace sa pod vlajkou západných štátov alebo plavidlá poistené západnými poisťovňami nemôžu prepravovať tovar podliehajúci sankciám.

Ako podotklo Centrum pre analýzu európskej politiky, ide o starnúce plavidlá, ktoré majú záhadných vlastníkov a nedisponujú úplným poistením. Často taktiež menia svoju vlajkovú registráciu.

Sankcie na plavidlá, ktoré sú súčasťou "tieňovej flotily", Londýn prvýkrát uvalil v júni. Uplynulý mesiac na sankčný zoznam pridal aj ruskú spoločnosť Ingosstrach, ktorá poskytuje poisťovacie služby ruským ropným exportérom. (TASR)

Zelenskyj sa v Londýne nepriamo vymedzil voči Orbánovi, ktorý nedávno rokoval o Ukrajine v Moskve.

Európska únia a NATO nemusia brať ohľad na jednotlivých lídrov, ktorí chcú navštíviť „hlavné mesto vojny“ a konať proti spoločným záujmom, uviedol.

Zelenskyj vo svojom prejave hneď na začiatku zasadnutia Európskeho politického spoločenstva varoval, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže pokúsiť vyvíjať tlak na jednotlivé európske krajiny, aby „zradili“ ostatné.

Spolu so Zelenským sedel britský premiér Keir Starmer, ktorý označil hlavný cieľ stretnutia za „potvrdenie našej neochvejnej podpory Ukrajine“, ktorá sa už tretí rok bráni ruskej ozbrojenej agresii.

Podľa Zelenského spočíva sila Európy v jednote, zatiaľ čo Putin nie je schopný udržiavať trvalé partnerstvá so „skutočne silnými lídrami“.

„Môže sa pokúsiť priblížiť sa k vám alebo sa obrátiť na niektorých z vašich partnerov individuálne v snahe vylákať, zatlačiť alebo vydierať jedného z vás, aby zradil ostatných, a tak oslabil našu jednotu,“ povedal.

Nasledujúce prezidentove slová zrejme smerovali priamo k Orbánovi, ktorý v posledných týždňoch okrem Moskvy navštívil aj Peking.

„Ak sa niekto snaží vyjednávať veci za naším chrbtom alebo dokonca na úkor niekoho iného, ak chce navštíviť hlavné mesto vojny a hovoriť a sľubovať niečo, čo je v rozpore s našimi spoločnými záujmami... Prečo by sme mali brať takého človeka do úvahy?“, pýtal sa Zelenskyj. (ČTK)

Francúzsko očakáva, že na jeho území sa v septembri začne výcvik viac ako 2-tisíc ukrajinských vojakov.

Podľa francúzskeho verejnoprávneho rozhlasu France Info to uviedli zdroje z francúzskeho rezortu obrany. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Výcvik ukrajinských vojakov, ktorí do Francúzska prídu v závere septembra, má trvať dva mesiace. Do decembra chce Paríž podľa rozhlasovej stanice France Info vycvičiť brigádu ukrajinských ozbrojených síl, čiže približne 4 500 vojakov. (SITA)

Česko a Ukrajina uzavreli bezpečnostnú dohodu. Premiér Fiala a prezident Zelenskyj ju podpísali v Londýne.

Dokument podľa Fialu ukotvuje súčasnú spoluprácu krajín a vytvára priestor na spoluprácu do budúcnosti. Podpísali ho na okraj summitu Európskeho politického spoločenstva vo Veľkej Británii. (TASR)

Ukrajinskí vojaci pokračujú v misiách na východnom brehu Dnepra vrátane okolia dediny Krynky, z ktorej sa stiahli.

Povedal to vo štvrtok hovorca Tavrijskej operačnej strategickej skupiny ukrajinskej armády Dmytro Lychovij.

„Je však pravda, že väčšina hlavných pozícií ukrajinských vojakov v tejto dedine bola úplne zničená," povedal Lychovij o bojoch pri obci Krynky. Dodal, že samotná obec sa zmenila na hromadu trosiek.

„Okrem obce Krynky máme ďalšie pozície a bojové operácie na ľavom brehu Dnepra pokračujú," dodal hovorca.

O ústupe ukrajinských vojakov z obce Krynky Ukrajinská pravda informovala v utorok s odvolaním sa na zdroje z ukrajinskej námornej pechoty. (SITA)

Litovský parlament hlasoval za odstúpenie krajiny od Dohovoru o kazetovej munícii, ktorý zakazuje jej používanie.

Vláda vo Vilniuse tvrdí, že byť naďalej súčasťou tohto dohovoru obmedzuje obranu Litvy a znižuje účinnosť jej odstrašujúceho potenciálu.

V prospech návrhu o odstúpení od CMM hlasovalo 103 zo 141 poslancov litovského parlamentu, uviedla Reuters s odvolaním sa na webovú stránku zákonodarného zboru.

"Dohovory sú dôležité, keď ich dodržiavajú všetky krajiny," uviedol litovský minister obrany Laurynas Kasciunas ešte pred parlamentným hlasovaním.

Kazetové munície sú zakázané vo vyše 100 krajinách. Tento druh streliva môže byť zhodený z lietadla alebo vystrelený z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby.

Táto munícia zároveň predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.

Rusko aj Ukrajina používajú kazetovú muníciu od rozpútania vojny Moskvou vo februári 2022. Spojené štáty ani spomenuté dve krajiny dohovor o kazetovej munícii nepodpísali.

Väčšina členských štátov Európskej únie je signatárom dohody. Spomedzi tých, ktoré susedia s Ukrajinou alebo Ruskom, ju však podpísala iba Litva.

"Problémom je, že Rusko pri svojej agresii voči Ukrajine nedodržiava pravidlá. Bolo by chybou, keby krajina, ktorá sa pripravuje na obranu, uviedla, ktoré schopnosti nepoužije," uviedol litovský minister. Rozhodnutie odstúpiť od CCM podľa neho posilní obranu Litvy. (TASR)

Použitie západných zbraní neviedlo k eskalácii vojny s Ruskom, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Londýne vyzval lídrov zúčastnených krajín na zníženie obmedzení pre používanie zbraní na území Ruska.

"Čím menej obmedzení budeme mať na používanie účinných zbraní, tým viac sa Rusko bude usilovať o mier," povedal ukrajinský líder.

Zelenskyj osobitne vyzval USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a "ďalších priateľov", aby boli podľa jeho slov odvážni a poskytli dodatočné zdroje, najmä na zostrelenie bezpilotných lietadiel.

Podľa Zelenského ruský prezident Vladimir Putin zlyhal pri snahách rozdeliť Európske krajiny. Varoval však, že sa Putin môže pokúsiť osloviť jednotlivé krajiny alebo strany v snahe oslabiť túto skupinu. To by podľa ukrajinského lídra mohlo zahŕňať "snahu pokúšať vás, vyvíjať na vás nátlak alebo vás vydierať, aby jeden z vás zradil zvyšok".

Zelenskyj vo štvrtok pricestoval do Spojeného kráľovstva na štvrtý summit EPC. Osobitne sa stretne aj s kráľom Karolom III. a premiérom Keirom Starmerom.

"Podpíšeme medzivládnu dohodu o podpore ukrajinského obranného a priemyselného komplexu, budeme diskutovať o budúcej obrannej spolupráci a rozšírime naše obranné kapacity," napísal Zelenskyj na sieti X v súvislosti so schôdzkami s britskými vládnymi činiteľmi a predstaviteľmi zbrojárskeho priemyslu.

Cítila som so Žeňou, keď ju napádali. Rusi ako degenerovanú renegátku, Ukrajinci ako Rusku. Píše Elena Eleková. (SME)

Ruské a Čínske námorné sily ukončili spoločné vojenské cvičenia v Juhočínskom mori, na ktorých precvičili rôzne operácie.

Ruská štátna agentúra citovala vyhlásenie ruskej Tichomorskej flotily, podľa ktorého sa cvičenia s názvom Námorná spolupráca 2024 skončili. Cvičenia podľa ruského ministerstva obrany odštartovali v nedeľu v juhočínskom prístave v Čan-ťiang.

Ruská tichomorská flotila uviedla, že obe námorníctva uskutočnili približne 30 bojových cvičení vrátane spoločnej delostreleckej paľby na námorné, pobrežné a vzdušné ciele a spoločných pátracích a záchranných operácií na mori.

Peking o vojenských cvičeniach s Ruskom informoval po summite Severoatlantickej aliancie vo Washingtone. Lídri NATO na summite vyjadrili znepokojenie nad prehlbujúcimi sa väzbami medzi Čínou a Ruskom. (TASR)

Ukrajina prestala prepravovať ropu od ruského Lukoilu. Zastavenie dodávok potvrdilo ministerstvo hospodárstva. (TASR)

Starmer sľubuje nový impulz vo vzťahoch s Francúzskom, chce spolupracovať pri riešení vojny na Ukrajine aj migrácii. (TASR)

Ukrajina poslala tisíc ton pšeničnej múky na palestínske územia. Ide o prvú dodávku z troch určených pre Palestínu.

"Na jeden mesiac poskytne podporu viac ako 101-tisíc palestínskym rodinám," uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na sieti X.

Kyjev spustil iniciatívu Obilie pre Ukrajinu v snahe zabezpečiť, aby ruská invázia neohrozila jeho pozíciu jedného z najväčších svetových vývozcov poľnohospodárskych produktov, píše AFP.

Ukrajinské ministerstvo neuviedlo, či je múka určená pre Pásmo Gazy, ktoré čelí humanitárnej kríze a prudkému problému poklesu objemu pomoci počas prebiehajúcej vojny Izraela s Hamasom v tejto enkláve.

Ukrajina bola pred ruskou inváziou významným vývozcom obilia pre Palestínčanov.

Rusko taktiež bezplatne dodalo obilie pre africké krajiny, keďže podľa AFP obe krajiny súperia o podporu v častiach sveta, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dovozu poľnohospodárskych výrobkov. (TASR)

Zelenskyj pricestoval do Británie, kde sa zúčastní na štvrtom summite Európskeho politického spoločenstva.

Osobitne sa stretne aj s kráľom Karolom III a premiérom Keirom Starmerom.

Zelenskyj o tom informoval na sociálnej sieti X. Na zverejnených záberoch z letiska je spolu s Valerijom Zalužným, novým veľvyslancom Ukrajiny v Londýne, ktorý v minulosti pôsobil ako vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl.

"Podpíšeme medzivládnu dohodu o podpore ukrajinského obranného a priemyselného komplexu, budeme diskutovať o budúcej obrannej spolupráci a rozšírime naše obranné kapacity," napísal Zelenskyj v súvislosti so schôdzkami s britskými vládnymi činiteľmi a predstaviteľmi zbrojárskeho priemyslu.

Hlavnou témou tohtoročného summitu bude bezpečnosť Európy, ale aj boj s ilegálnou migráciou a záležitosť energetiky. Veľká pozornosť je tentokrát zameraná na obranu demokracie - ako posilňovať odolnosť demokratických inštitúcií a čo robiť proti rôznym formám zahraničného zasahovania. Očakáva, že lídri si vymenia skúsenosti a budú hovoriť o tom, akými nástrojmi a metódami sa proti tomu dá ešte účinnejšie bojovať. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila všetkých 16 dronov a dve z troch rakiet, ktorými Moskva v noci zaútočila.

Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram veliteľ Vzdušných síl Ukrajiny generálporučík Mykola Oleščuk.

Ruské drony vyštartovali z ruskej Kurskej oblasti, zatiaľ čo strely Rusi vypálili z juhu. Mobilné palebné skupiny, protilietadlové raketové jednotky ukrajinského letectva a jednotky elektronického boja ukrajinských obranných síl zničili vzdušné ciele nad piatimi oblasťami Ukrajiny. (SITA)

Ukrajinské jednotky sa stiahli z dediny Urožajne v Doneckej oblasti, uviedol hovorca ukrajinskej armády Nazar Vološyn.

Agentúra Reuters sa odvoláva na ukrajinský verejnoprávny telerozhlas Suspilne.

"Keďže nepriateľ zničil v dedine Urožajne takmer všetko, obranné sily sa stiahli na iné pozície. Bolo prijaté rozhodnutie zachovať životy a zdravie našich vojakov, ktorí tam udržiavali obranu," povedal Vološyn.

Ruské ministerstvo obrany už v nedeľu oznámilo, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad ukrajinskou dedinou.

Dedina Urožajne, ktorá mala pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu približne tisíc obyvateľov, je jednou z mála obcí, ktoré Ukrajina získala späť počas svojej ofenzívy v roku 2023. Rusko dedinu okupovalo od marca 2022.

Ukrajinské jednotky sa začiatkom júla stiahli aj z časti strategického mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti.

Belgorodská oblasť pozastavila prevádzku všetkých škôlok a jaslí v okruhu 20 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že dôvodom je nebezpečenstvo, ktoré predstavuje ukrajinské ostreľovanie.

Opatrenie vstúpilo do platnosti v stredu, informovali ruské médiá. Podľa predstaviteľky Belgorodskej oblasti Anny Kuťašovej by malo platiť najmenej týždeň. Zatvorenie materských škôl a jaslí sa podľa úradov dotkne približne 50-tisíc ľudí v regióne. Zatiaľ nie je jasné, či sa bude predlžovať.

V utorok gubernátor regiónu Vjačeslav Gladkov oznámil, že pre väčšinu civilistov sa uzatvára prístup do 14 dedín pri hraniciach s Ukrajinou, čo zdôvodnil „mimoriadne zložitou“ bezpečnostnou situáciou v týchto oblastiach a ukrajinským ostreľovaním.

Obyvatelia dedín majú byť dočasne evakuovaní. Miestna správa uviedla, že obyvatelia sa môžu presťahovať do evakuačných prístreškov. Gladkov však pripustil, že tam pravdepodobne nebude dosť miesta pre všetkých.

Tým, ktorí si zabezpečia bývanie inde, gubernátor Belgorodskej oblasti prisľúbil mesačnú podporu vo výške 10 až 15-tisíc rubľov (asi 100 - 150 eur) (ČTK)

Pripravme sa na to, že keď sa jedného dňa bude rokovať o mieri, EÚ ani NATO za stolom nebudú, píše Ivan Korčok. (SME)

Pri ruskom nočnom ostreľovaní okresu Kupjansk v Charkovskej oblasti zomrela jedna civilistka, ďalší dvaja utrpeli zranenia.

Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Ukrajinská pravda.

Rusi riadenou leteckú bombu zasiahli dedinu Hluškivka. Úder podľa Synjehubova spôsobil požiar domu, pri ktorom zomrela 60-ročná žena a zranenia utrpeli dvaja muži vo veku 69 a 80 rokov. Útok poškodil najmenej štyri domy. (SITA)

Ruské štátne médiá zverejnili vyhlásenia Medvedeva, podľa ktorého ukrajinský štát do roku 2034 prestane existovať.

Ako uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny, pripravujú tým ruskú verejnosť na dlhotrvajúcu vojnu na Ukrajine a sľubujú, že Rusko dosiahne svoj cieľ - zničiť ukrajinskú štátnosť do desiatich rokov.

Medvedev, ktorý je podpredsedom ruskej Bezpečnostnej rady, v stredu v rozhovore pre ruský portál Argumenty i Fakty naznačil, že vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o tom, že Ukrajina môže vstúpiť do Aliancie v nasledujúcom desaťročí, bolo „pozoruhodné“.

Medvedev tvrdil, že Ukrajina „nikdy“ nevstúpi do NATO, pričom špekuloval, že do roku 2034 by sa vedenie NATO mohlo zmeniť a naznačil, že Ukrajina by dovtedy nemusela existovať. O Ukrajine sa pritom hanlivo vyjadril ako o „krajine 404“, čo znamená znevažujúce použitie počítačovej „chyby“, tzv. kódu 404, ktorým chcel naznačiť, že Ukrajina nie je skutočný štát. Hoci Medvedev výslovne neuviedol, že Ukrajina prestane existovať do roku 2034, jeho komentáre to naznačovali.

Vyhlásenia Medvedeva v ruských médiách majú významné dôsledky.

V prvom rade naratív, že Rusko by mohlo „zničiť Ukrajinu“ do roku 2034, slúži ako prísľub ruskej verejnosti, že Rusko vyhrá vojnu a dosiahne svoj cieľ rozložiť ukrajinskú štátnosť do 10 rokov. To pripravuje pôdu pre dlhodobé spoločenské očakávania vojny, ktorá sa skončí „víťazstvom Ruska“.

Okrem toho tento príbeh podkopáva pokusy niektorých predstaviteľov Kremľa naznačiť, že Rusko je otvorené „mierovým“ rokovaniam s Ukrajinou. Zdôrazňuje, že jediným cieľom Kremľa je úplné zničenie ukrajinského štátu a jeho ľudu. Preto ani Ukrajina, ani Západ nemôžu reálne rokovať s Ruskom, ak sú jeho podmienky založené na zničení Ukrajiny v priebehu najbližších desiatich rokov. (SITA)

Slovensko má záujem aktívne sa podieľať na obnove Ukrajiny, uviedol podpredseda vlády Kmec.

Kmec sa v Blenheimskom paláci v Británii zúčastní na štvrtom samite Európskeho politického spoločenstva.

"Pripravujeme systém finančnej podpory pre našich podnikateľov s cieľom zapojiť ich do projektov obnovy a rekonštrukcie," povedal Kmec, ktorý vo svojom vyhlásení zdôraznil aj dôležitosť budovania obchodných partnerstiev medzi krajinami a regiónmi, pričom je podľa neho nevyhnutné zmapovať potenciál slovenských spoločností a potreby na ukrajinskej strane a nájsť spoločné menovatele.

"Slovensko ako krajina susediaca s Ukrajinou má dôležité postavenie ako most medzi Ukrajinou a EÚ, a preto je naším cieľom aj podpora prepojenosti, a to najmä investíciami do infraštruktúry a energetiky na východnom Slovensku," uviedol Kmec a dodal, že zapojenie Slovenska do obnovy Ukrajiny je príležitosťou podporiť vzájomný rozvoj a stabilitu v celom regióne.

Témou v poradí štvrtého samitu je aj migrácia, ktorú Slovensko podľa Kmeca považuje za jednu z najväčších výziev pre Európsku úniu, pretože priamo vplýva na politickú stabilitu, bezpečnosť a sociálno-ekonomický rozvoj kontinentu.

Podpredseda vlády uviedol, že nová a komplexná celoeurópska migračná politika si vyžaduje holistický prístup, založený na osvedčených postupoch, ako je "posilnenie ochrany vonkajších hraníc, efektívna spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu a boj proti obchodovaniu s ľuďmi". (TASR)

Bezpečnostná dohoda Česka s Ukrajinou nie je záväzná medzinárodná zmluva, ale má veľký symbolický význam, povedal Fiala.

Český premiér podotkol, že podobný dokument už s Kyjevom podpísalo viacero krajín.

"Do istej miery odkazuje na vyhlásenie skupiny G7 – to bol akýsi katalyzátor uzatvárania týchto zmlúv s Ukrajinou. Má niekoľko častí, jedna časť sa zameriava na bezpečnosť a obranu, kde sú špecifikované veci, ktoré robíme. Nemyslím len podporu vojenskými dodávkami, ale aj výcvik vojenského personálu a podobne," priblížil obsah dohody pred odletom na summit Európskeho politického spoločenstva (EPC) do Londýna, kde dohodu podpíše s ukrajinským prezidentom Voldymyrom Zelenským.

Ďalšie časti dokumentu sa týkajú hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce.

"Nie je to právne záväzná medzinárodná zmluva, ale je to zmluva, ktorá je dôležitá ako zo symbolického hľadiska, tak aj preto, že ukotvuje súčasnú spoluprácu a vytvára priestor na spoluprácu do budúcnosti," dodal predseda českej vlády.

V súvislosti so štvrtým summitom EPC uviedol, že je to tradícia, ktorá sa ukázala ako užitočná, a vyzdvihol tiež neformálnosť tohto stretnutia.

"Nie sme tlačení tým, že by sme mali dospieť k nejakému záverečnému vyhláseniu a mali pevne stanovenú agendu, ale je to príležitosť stretnúť sa, hovoriť spolu a preberať jednotlivé témy," vysvetlil.

Hlavnou témou tohtoročného summitu EPC bude bezpečnosť Európy, ale aj boj s ilegálnou migráciou, čo je podľa Fialu téma, ktorá spája štáty na európskom kontinente.

Hovoriť budú tiež o energetike a veľká pozornosť je tentokrát zameraná aj na obranu demokracie – ako posilňovať odolnosť demokratických inštitúcií a čo robiť proti rôznym formám zahraničného zasahovania.

Podľa českého premiéra ide o závažné hrozby, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Očakáva, že lídri si vymenia skúsenosti a budú hovoriť o tom, akými nástrojmi a metódami sa proti tomu dá ešte účinnejšie bojovať.

S formátom EPC prišiel v roku 2022 francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prvýkrát sa lídri na tejto platforme stretli v októbri 2022 v Prahe, ďalšie stretnutia boli v moldavskom Kišiňove a španielskej Granade. (TASR)

Rusi prišli včera o ďalších viac ako 1 100 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 563 640 vojakov. Uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 130 vojakov, sedem tankov, 12 bojových obrnených vozidiel, 54 delostreleckých systémov a až 92 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 245 tankov, 15 883 bojových obrnených vozidiel, 20 833 vozidiel a autocisterien, 15 465 delostreleckých systémov, 1 120 odpaľovacích raketových systémov, 893 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 361 lietadiel, 12 274 dronov, 2 398 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 593 kusov špeciálnej techniky.

Rus Marčenko je odsúdený na tri roky väzby. V USA sa priznal k pašovaniu mikroelektroniky do Ruska.

Odsúdený sa ešte vo februári pred súdom v New Yorku priznal k obvineniam z pašovania a prania špinavých peňazí. Súd mu včera vymeral aj trojročnú podmienku, keď sa dostane na slobodu.

Päťdesiatdvaročného Marčenka, ktorý žil Hongkongu, vzali do väzby v USA ešte vlani v septembri. Spolu s dvoma nemenovanými Rusmi podľa obžaloby prevádzkoval sieť, ktorá od amerických distribútorov nakupovala veľké množstvá mikroelektroniky využiteľnej pri výrobe zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Táto elektronika napokon končila u odberateľov sídliacich v Rusku.

Federálni prokurátori tvrdili, že Marčenko svoju schému utajoval cez krycie spoločnosti a ďalšie sofistikované mechanizmy na pranie špinavých peňazí. Pomocou nich potom zaisťoval dodávky mikroelektroniky určenej na použitie v puškohľadoch, okuliaroch na nočné videnie, termálnej optike a ďalších zbraňových systémoch.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 Spojené štáty a ich spojenci uvalili na Rusko sankcie v snahe oslabiť jeho vojenské spôsobilosti.

Matthew Axelrod z amerického ministerstva obchodu vo vyhlásení uviedol, že prenos mikroelektroniky cez Hongkong do Ruska pomáha živiť ruskú vojnovú mašinériu. Odsúdenie Marčenka je podľa neho najnovším príkladom úsilia USA o zameranie a narušenie nelegálnych ruských obstarávacích sietí. (TASR)

Sevastopoľ na Krymskom polostrove sa v noci opäť stal terčom útoku s použitím námorného dronu. Poplach bol aj v Novorossijsku.

Ruskom vymenovaný šéf miestnej administatívy Michail Razvožajev tvrdí, že útok bol odrazený.

V statuse na svojom konte v aplikácii Telegram Razvožajev uviedol že občania mohli počuť "hlasné zvuky", lebo "naša armáda" odrazila pokus o útok dronom. Dodal, že dron bol zničený.

Približne v rovnakom čase primátor čiernomorského prístavného mesta Novorossijsk Andrej Kravčenko oznámil hrozbu útoku s použitím námorných dronov. Miestnych obyvateľov vyzval, aby sa držali ďalej pobrežia.

Ukrajinské námorné drony už v minulosti útočili na ruské lode v blízkosti tohto prístavu, pričom narušili námornú dopravu v celej oblasti.

Medzičasom britská stanica BBC uviedla, že v súvislosti s možným raketovým útokom vyhlásili v noci na štvrtok poplach v desiatich regiónoch východnej, južnej a strednej Ukrajiny. O následkoch raketového útoku zatiaľ nie sú žiadne informácie.

Diskutéri v aplikácii Telegram vo štvrtok ráno informovali o sérii výbuchov v meste Dnipro. Ide pravdepodobne o paľbu protivzdušnej obrany na ruskú raketu alebo rakety. Predtým monitorovacie kanály hlásili odpálenie rakety z juhu smerom k Dnepropetrovskej oblasti, ležiacej východne od stredu Ukrajiny. (TASR)

V Kyjeve bol v stredu neskoro večer vyhlásený letecký poplach a z jednej zo štvrtí bolo počuť aj mohutné explózie.

Kyjevský primátor Vitalij Kličko neskôr informoval, že bola aktivovaná protilietadlová obrana mesta, ktorá zneškodnila útočný dron.

Ako uviedla agentúra AFP, podľa Klička na mieste dopadu trosiek zostreleného dronu zasahujú hasiči a záchranári. Informácie o prípadných zranených alebo materiálnych škodách nateraz nie sú k dispozícii.

Kličko vo svojom statuse v aplikácii Telegram apeloval na obyvateľov Kyjeva, aby neignorovali vyhlásenia poplachu a šli sa skryť do krytov alebo na iné bezpečné miesta. Uviedol, že v stredu večer "zatiaľ" odzneli sirény "už trikrát". Pripomenul, že "nepriateľ je zákerný a cynický". (TASR)