Zelenskyj chce mať do novembra hotový mierový plán na ďalší summit (SME Minúta)

Členstvo Ukrajiny v NATO by viedlo k stretu Aliancie s Ruskom, vyhlásil premiér Robert Fico.

Fico víta, že sa do záverov nedávneho samitu NATO dostala formulácia, ktorá potvrdzuje, že Ukrajina vstúpi do Aliancie len vtedy, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty NATO a budú splnené všetky podmienky.

"Dôsledne sme sa držali jedného zo základných východísk suverénnej slovenskej zahraničnej politiky, že členstvo Ukrajiny v NATO ohrozuje svetový mier a viedlo by k priamej konfrontácii NATO a Ruskej federácie," podotkol.

Slovensko zastupoval na samite NATO prezident Peter Pellegrini, podľa ktorého boli postoje SR pretavené do záverečného dokumentu. Priblížil, že otázku členstva Ukrajiny v NATO bude možné otvoriť, až keď bude na Ukrajine mier a nebude prebiehať vojnový konflikt. (TASR)

Rusi zhodili na mesto Lyman dve 250-kilogramové bomby, uviedol šéf vojenskej administratívy oblasti Filaškin.

Ruské bomby poškodili obytnú budovu, firmu a tri predajne. Filaškin konštatoval, že ruskí vojaci útočia na civilistov úmyselne a vyzval obyvateľov mesta Lyman, aby sa evakuovali. (SITA, Ukrajinská pravda)

Mobilizácia prebieha podľa plánu, ale nie je dostatok výcvikových zariadení, hovorí prezident Zelenskyj.

„Tréningových zariadení nie je dostatok. Už však zvyšujeme ich počet,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident, ktorý podpísal nový zákon o mobilizácii 16. apríla, tiež pripomenul, že bilaterálna bezpečnostná dohoda s Poľskom počíta s výcvikom ukrajinských vojakov v zahraničí. Ukrajinci už cvičia v rámci Ukrajinskej légie v Poľsku. (SITA, Kyiv Independent)

Španielsko dodalo Ukrajine novú vojenskú pomoc vrátane tankov, oznámilo španielske ministerstvo obrany.

Ak sa do úvahy vezme najnovší balík pomoci, Madrid celkovo dodal Ukrajine už 20 tankov. Ďalšia zásielka sa očakáva v druhej polovici tohto roka. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

V júni Španielsko neoficiálne potvrdilo, že Kyjevu dodalo už druhý balík rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. (SITA, Ukrajinská pravda)

Estónsko chce preskúmať úsek rieky Narva na vyriešenie hraničného sporu s Ruskom, oznámili tamojšie úrady.

Napätie medzi oboma krajinami sa vystupňovalo v máji, keď Rusko v noci odstránilo značenia na tejto pohraničnej rieke.

Tallinn proti tomuto kroku protestoval a nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková obvinila Rusko z agresívneho správania. Moskva neskôr odôvodnila odstránenie bójí tvrdením, že Estónsko umiestnilo značky na ruskom území.

Podľa listu sa obe strany zjavne nezhodujú na plavebnom kanáli, a teda na priebehu spoločných hraníc pozdĺž rieky Narva.

Estónsko navrhuje spoločný prieskum plavebného kanála vzhľadom na skutočnosť, že tok rieky sa časom mení a že "posledný prieskum koryta rieky Narva sa uskutočnil takmer pred 20 rokmi".

Narva tečie 77 kilometrov severne do Baltského mora a je najväčšou estónskou riekou podľa prietoku. Podobne dlhý úsek krajiny ďalej na juhu, spolu s riekou a oveľa dlhším medziľahlým jazerom Peipus, tvoria medzinárodné hranice medzi Estónskom a Ruskom.

Pri pobreží rieka prechádza časťou letoviska Narva-Joesuu. Ústi do Narvianskej zátoky vo Fínskom zálive. Narva poskytuje druhý najväčší odtok do Fínskeho zálivu po rieke Neva. (TASR)

Nemecko odmietlo výzvy na dodanie stíhačiek Ukrajine. Krajiny by sa nemali zamerať na všetko, ale pomôcť v svojej silnej oblasti.

Opozičný líder Friedrich Merz zo stredopravicovej Kresťanskodemokratickej únie predtým vyhlásil, že túto myšlienku podporuje.

Hovorca spolkovej vlády Steffen Hebestreit uviedol, že Ukrajina má už toto leto dostať od svojich západných partnerov niekoľko lietadiel typu F-16, ktoré Nemecko nevlastní.

"Nemá zmysel odovzdávať Ukrajine rôzne typy stíhacích lietadiel. Aj keď môžu zvonku vyzerať podobne, ich ovládanie je veľmi odlišné. Vyžaduje si to dlhodobý výcvik," povedal Hebestreit. Merz v nedeľu v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíznu stanicu ARD žiadal o ďalšiu pomoc pre Ukrajinu.

"Zdá sa mi do istej miery prijateľné, že teraz pomôžeme Ukrajine aspoň získať kontrolu nad vlastným vzdušným priestorom. Pretože tieto raketové útoky, ku ktorým teraz dochádza v čoraz väčšom počte – proti infraštruktúre, proti dodávkam elektriny a vody, proti nemocniciam, opatrovateľským domom – nemožno dostať pod kontrolu len zo zeme," povedal Merz.

"Preto sa o dodávke stíhacích lietadiel na Ukrajinu už rozhodlo v mnohých krajinách sveta vrátane tých v Európe. My ako Nemci by sme nemali zaostávať," dodal Merz. Hebestreit v pondelok povedal, že Merzov návrh nie je nový a že Merz by mal vedieť, že Nemecko nemôže Ukrajine dodať rovnaký typ lietadiel.

Hovorca nemeckého ministerstva obrany uviedol, že Nemecko by malo naďalej ponúkať Ukrajine špecializovanú pomoc.

"V minulosti sa v súvislosti s pomocou pre Ukrajinu ukázalo, že nie je lepšie, keď sa každý snaží robiť všetko. Namiesto toho by sme sa mali zamerať na to, čo každá krajina alebo skupiny krajín dokážu urobiť najlepšie," povedal hovorca silového rezortu. (TASR)

Vody v okolí okupovaného Krymu opustila posledná hliadková loď ruskej Čiernomorskej flotily, potvrdilo ukrajinské námorníctvo.

"Posledná hliadková loď ruskej Čiernomorskej flotily práve opúšťa náš Krym. Pamätajte na tento deň," oznámil hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

Loď s označením Projekt 1135 nie je nosičom riadených striel, ktoré Rusko používa pri útokoch na Ukrajinu, ale je vybavená inými zbraňami, povedal Pletenčuk.

Jedno z dvoch takýchto plavidiel odišlo z Krymu dávnejšie, a druhé opustilo Sevastopoľ 15. júla. "Predpokladáme, že sa presúva na inú základňu," doplnil hovorca.

Ukrajina od začiatku rozsiahlej invázie opakovane útočí na ruské plavidlá. Podľa ukrajinskej armády je stratených alebo vyradených približne 30 percent ruskej čiernomorskej flotily.

Úspešné ukrajinské údery na okupovaný Krym prinútili Moskvu stiahnuť veľkú časť svojich námorných síl z polostrova do ruského prístavného mesta Novorossijsk, ktoré sa stalo kľúčovým prístavom pre ruskú Čiernomorskú flotilu.

„Sféra vplyvu ruského námorníctva v Čiernom mori sa výrazne zmenšila a celý svet to vidí,“ povedal začiatkom júla Andrij Jusov, hovorca ukrajinského obranného spravodajstva HUR. (Kyiv Independent)

Ukrajina rokuje o bilaterálnych bezpečnostných dohodách s ďalšími deviatimi krajinami. S 23 štátmi už takéto dohody uzavrela.

Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Dvadsaťtri krajín už uzavrelo s Ukrajinou príslušné dohody, ktoré zahŕňajú všetko od finančnej pomoci až po vojenskú podporu, humanitárnu pomoc a úsilie o obnovu,“ povedal prezident. (SITA)

Ruský vojak Alexej Žuravľov zastrelil troch ruských vojakov v Kozinke v ruskej Belgorodskej oblasti.

Ruské médiá napísali, že nechcel ísť na front bojovať a vraj nevidel iné východisko, informoval na základe správy média Baza poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.

Počet obyvateľov Ukrajiny môže do roku 2100 klesnúť na 15,3 milióna, uviedla OSN.

Podľa zástupcu riaditeľa ukrajinského Inštitútu pre demografiu a sociálne štúdie Oleksandra Hladuna je však predpoveď OSN veľmi pesimistická.

Podľa jeho odhadu by aj pri najnepriaznivejšom dlhodobom scenári mohol počet obyvateľov Ukrajiny klesnúť menej výrazne, a to na 25 miliónov.

V súvislosti s prognózou OSN uviedol, že najpresnejšie sú krátkodobé predikcie na obdobie dvoch až piatich rokov, pri strednodobých predpovediach na desať až 15 rokov a dlhodobých prognózach nad 50 rokov však presnosť klesá. (SITA)

Ukrajina dostane počas leta niekoľko stíhačiek F-16 a ďalšie pred koncom roka, Potvrdil to prezident Zelenskyj.

"Nebude ich dosť, určite nás posilnia, ale bude ich dosť na boj na úrovni ruského letectva? Myslím, že ich nebude dosť," povedal s tým, že Kyjev očakával väčšie množstvo týchto stíhačiek.

Zelenskyj doplnil, že Ukrajina potrebuje 25 systémov protivzdušnej obrany Patriot na plnú obranu svojho vzdušného priestoru a ochranu celej krajiny pred ruskými raketovými útokmi. 

Západná podpora je pre Ukrajinu kľúčová, keďže ruská armáda je väčšia a lepšie vybavená. Zelenskyj sa ukázal ako talentovaný politik na presviedčanie spriatelených krajín, aby poskytovali ešte väčšiu podporu, aj keď nie vždy okamžite dostane to, čo chce.

Šesťmesačné oneskorenie vojenskej pomoci zo strany USA, najväčšieho samostatného prispievateľa Ukrajine, znamenalo, že ukrajinské sily „stratili iniciatívu“ na frontovej línii, povedal Zelenskyj.

Zelenskyj nepovedal, koľko systémov Patriot v súčasnosti Ukrajina vlastní, aj keď je to oveľa menej ako 25, ktoré jeho krajina podľa jeho slov potrebuje. USA a ďalší spojenci NATO minulý týždeň sľúbili poskytnúť Ukrajine desiatky systémov protivzdušnej obrany v najbližších mesiacoch, vrátane najmenej štyroch sofistikovaných a drahých systémov Patriot.

Bojové lietadlá F-16 prisľúbené západnými krajinami majú doraziť na Ukrajinu v dvoch vlnách: prvá várka v lete a druhá do konca roka, povedal Zelenskyj.

Ukrajinský líder pripustil, že dodávky samy osebe nezmenia priebeh vojny, keďže ruské letectvo je oveľa väčšie. Ukrajina bude podľa neho potrebovať viac bojových lietadiel. (TASR, SITA)

Neznámy páchateľ v noci hodil granát na náborovú kanceláriu v meste Busk v Ľvovskej oblasti, oznámila ukrajinská polícia.

Po podozrivej osobe pátrajú.

Prezident Zelenskyj v apríli podpísal zákon o mobilizácii zameraný na zvýšenie počtu vojakov ukrajinskej armády. Podľa AFP rozšírený nábor do armády vyvolal na Ukrajine hnev a strach a desiatky mužov v bojaschopnom veku boli prichytené pri nelegálnom úteku z krajiny.

V pondelok krátko po polnoci dostala polícia v Ľvovskej oblasti hlásenie o hodení granátu na náborovú kanceláriu v Busku.

"Pri incidente nebol nikto zranený. Poškodená bola fasáda a okná budovy," uviedla vo vyhlásení miestna polícia a dodala, že príslušníci orgánov činných v trestnom konaní prijímajú opatrenia na identifikáciu a zadržanie páchateľa.

Na mieste činu pracujú aj forenzní experti. Podľa príslušníka miestnej polície zostal v dôsledku výbuchu pred budovou menší kráter. (TASR)

V Lotyšsku zakážu vstup osobným vozidlám s bieloruskými poznávacími značkami, ktoré prichádzajú z Bieloruska alebo Ruska.

S odvolaním sa na lotyšský daňový úrad o tom informovala agentúra Reuters s tým, že opatrenie sa spustí v utorok a je súčasťou nového balíka sankcií prijatého Európskou úniou, na základe ktorého sa podľa lotyšského úradu "do značnej miery prispôsobili sankcie uvalené na Bielorusko sankciám uvaleným na Rusko".

Členské štáty EÚ hraničiace s Ruskom - Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko - ako aj Nórsko zakázali vstup vozidlám s ruskými evidenčnými číslami ešte vlani. Tento zákaz bol taktiež súčasťou sankčných opatrení uvalených na Rusko za jeho agresiu proti Ukrajine.

Pobaltské krajiny ešte v septembri 2022 zakázali vstup ruským turistom. Lotyšsko tento zákaz predĺžilo až do marca 2025 s odvolaním sa na ruskú inváziu. (TASR)

V ukrajinskej armáde prebehne kontrola na fronte po sťažnostiach na veliteľa, ktorého rozkazy spôsobujú vysoké straty.

Hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj preto nariadil vyslanie pracovnej skupiny do 59. samostatnej motorizovanej pešej brigády.

Na pomery pod velením Bohdana Ševčuka upozornila napríklad Kateryna "Ptaška" Poliščuková, bývalá vojnová zajatkyňa a vojenská zdravotníčka z oceliarne Azovstaľ, ktorá napísala vrchnému veleniu a požiadala ho, aby vykonal oficiálnu inšpekciu veliteľa brigády.

„Keďže tisíce vojakov pokračujú vo vykonávaní bojových misií pod Ševčukovým vedením, žiadam vás, pán vrchný veliteľ, aby ste tomu venovali pozornosť a vykonali oficiálne vyšetrovanie rozkazov, ktoré sprevádzajú nedbanlivosť o životy a zdravie vojakov. Slepý karierizmus a odvolávanie veliteľov, ktorí nesúhlasia s rozkazmi," napísala Poliščuková.

Záchranárka tiež uviedla, že bola nútená ukončiť spoluprácu s brigádou z dôvodu „neľudského a neprofesionálneho zaobchádzania zo strany Ševčuka“.

V celej košickej predajni sa nenašiel nik, kto by sa zastal ukrajinskej matky a štvorročného chlapca, píše Peter Juščák. (SME)

Ukrajina bude spolupracovať s Trumpom, ak bude zvolený za prezidenta USA, vyhlásil Zelenskyj.

„Nebojím sa tejto vyhliadky,“ povedal Zelenskyj na svojej prvej tlačovej konferencii od návratu z cesty do Spojených štátov a dodal, že je presvedčený, že väčšina republikánov podporuje Ukrajinu v jej vojne s Ruskom.

Zelenskyj v nedeľu povedal, že bol „zhrozený“ pokusom o atentát na Trumpa a poprial mu skoré uzdravenie.

Ukrajinský prezident ďalej avizoval, že na novembrový mierový summit príde s upraveným mierovým plánom a pozvánku pravdepodobne dostane aj Kremeľ.

Ukrajinský prezident usporiadal 15. až 16. júna vo Švajčiarsku mierový summit, ktorého cieľom bolo spojiť lídrov a pokúsil sa načrtnúť kurz pre trvalý mier na Ukrajine.

Zúčastnili sa na ňom zástupcovia 92 krajín, Rusko však pozvané nebolo a ponúklo svoje vlastné podmienky prímeria, ktoré zahŕňalo, že sa Ukrajina vzdá štyroch čiastočne okupovaných východných regiónov.

Približne 44 percent obyvateľov Ukrajiny verí, že nastal čas na oficiálne mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom.

O opaku je presvedčených 35 percent.

Drvivá väčšina opýtaných zároveň nesúhlasí s podmienkami ruského vodcu Vladimira Putina.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu Razumkovovho centra, ktorý sa uskutočnil koncom minulého mesiaca na objednávku portálu zn.ua.

Takmer polovica (49 percent) obyvateľov z centrálnej Ukrajiny pokojne prijme informáciu o začatí oficiálnych rokovaní s Ruskom.

„Stojí za zmienku, že nie západ krajiny, ale východ, ktorý je pod každodennými útokmi ruských leteckých bômb, je ten, ktorý sa najviac zdráha vyjednávať. Len 33 percent obyvateľov východu Ukrajiny je pripravených na rokovania a takmer toľko (34 percent) je proti nim,“ uvádza sa v záveroch prieskumu.

Čísla z juhu Ukrajiny sú orientačné, až 60 percent obyvateľov týchto oblastí sa domnieva, že nastal čas na oficiálne rokovania s Ruskom.

Až 83 percent opýtaných nesúhlasí so stiahnutím ukrajinských jednotiek z územia Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti v rámci ich administratívnych hraníc. Tiež 84 percent respondentov je proti odstúpeniu týchto oblastí Rusku. (SITA)

Ruské velenie podporuje útočné akcie nedostatočne vycvičenými zálohami, všíma si Inštitút pre štúdium vojny.

Ukrajinský vojenský analytik Kostiantyn Mašovec odhalil, že ruské vojenské vedenie zamýšľalo vytvoriť 27. motostreleckú divíziu ako súčasť 2. kombinovanej armády v rámci Centrálneho vojenského okruhu.

Malo ísť o strategickú zálohu pre Centrálne zoskupenie síl.

Táto skupina v súčasnosti riadi ruské útočné operácie na frontoch pri Avdijivke a Torecku, pripomína inštitút.

Spomínaná divízia má byť nasadená v reakcii na potenciálnu ukrajinskú protiofenzívu v Avdijivke alebo ruskú ofenzívu smerom na Toreck.

Mašovec poukázal na to, že motostrelecký pluk 27. motostreleckej divízie, ktorý zahŕňa vyčerpané zvyšky 21. motostreleckej brigády, bol vyslaný do oblasti severozápadne od Avdijivky skôr, ako mohol obnoviť svoje bojové schopnosti.

Okrem toho ruské velenie predčasne nasadilo 506. a 589. motostrelecký pluk na torecký front ešte pred plánovaným harmonogramom.

Americký think-tank už skôr zhodnotil, že súčasné úsilie Ruska o generovanie síl vytvára len malý počet vojakov, ktorí by takmer okamžite nešli bojovať.

Ukrajinská pohraničná stráž zastrelila ukrajinského vojaka, ktorý sa údajne pokúšal nelegálne prejsť do Moldavska.

Pohraničná stráž tvrdí, že konala v sebaobrane.

Podľa Štátneho úradu pre vyšetrovanie (SBI) boli zadržaní štyria vojaci, keď sa pešo blížili k moldavskej hranici v juhoukrajinskej Odeskej oblasti pri pobreží Čierneho mora. SBI spresnil, že k incidentu došlo v nedeľu.

"Jeden z utečencov pri pokuse o útek napadol príslušníka pohraničnej stráže. Ten v reakcii na to použil služobnú zbraň a útočníka zastrelil," uviedol úrad a dodal, že v prípade sa začalo aj vyšetrovanie.

Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko pre ukrajinské médiá uviedol, že príslušník pohraničnej stráže použil zbraň v sebaobrane.

Podľa pohraničnej stráže tento rok zomrelo viac než 12 ľudí, ktorí sa pokúšali prekročiť rieku Tisa pretekajúcej pozdĺž západnej hranice krajiny.

V posledných mesiacoch tiež zadržali desiatky ľudí, ktorí sa pokúšali utiecť z krajiny.

Na Ukrajine je v dôsledku vojny s Ruskom vyhlásené stanné právo. Muži v bojaschopnom veku majú až na niekoľko výnimiek zakázané opustiť svoju krajinu. Často však dochádza najmä k pokusom mužov o útek cez hranice do susedných štátov EÚ a Moldavska. (TASR)

Stoltenberg je proti tomu, aby Poľsko zostreľovalo ruské rakety v ukrajinskom vzdušnom priestore.

Odchádzajúci generálny tajomník NATO to povedal v rozhovore pre ukrajinskú národnú televíziu.

O možnosti, že by Varšava zostreľovala ruské rakety letiace cez Ukrajinu smerom k Poľsku, sa hovorí v nedávno podpísanej poľsko-ukrajinskej bezpečnostnej dohode.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski síce uviedol, že o tejto otázke sa stále diskutuje, ale minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vysvetlil, že pre tento krok je potrebné rozhodnutie celého NATO.

Jens Stoltenberg v rozhovore na túto tému povedal, že „NATO bude podporovať Ukrajinu a teraz sme našu podporu zvýšili. Ale politika NATO sa nemení, nebudeme sa zapájať do tohto konfliktu.“

Šéf Severoatlantickej aliancii zároveň vyjadril podporu tomu, aby Ukrajina mohla zasahovať vojenské ciele v Rusku západnými zbraňami. (SITA)

Koalícia odmietla odsúdiť ruský útok na detskú nemocnicu v Kyjeve. Návrh uznesenia o odsúdení, predložilo PS.  (SITA)

Ruský súd zamietol žiadosť jakutského šamana o preloženie z psychiatrického oddelenia s prísnym režimom.

Alexander Gabyšev bol uväznený v januári 2021 po tom, ako sa niekoľkokrát pešo vydal z Jakutska do Moskvy, aby z Kremľa ako démona vyhnal ruského vodcu Putina.

Sibírsky súd v máji odmietol zmierniť liečbu 55-ročného šamana a previezť ho do všeobecnej psychiatrickej nemocnice, čo v pondelok potvrdil súd Prímorského kraja na ruskom Ďalekom východe, uviedol jeho právnik.

"Odvoláme sa na až na najvyšší súd. Komisia psychiatrov medzitým uskutoční začiatkom októbra ďalšie vyšetrenie Alexandra Gabyševa," povedal právnik.

Skupiny na ochranu práv kritizujú Rusko za to, že zneužíva psychiatriu na politické účely, čo je podľa AFP známe už od čias Sovietskeho zväzu, keď boli hospitalizovaní sovietski disidenti, ktorí v skutočnosti netrpeli žiadnymi duševnými problémami.

Medzinárodná organizácia Amnesty International uviedla, že Gabyševovo nedobrovoľné umiestnenie v psychiatrických nemocniciach môže predstavovať formu mučenia. Ruská skupina na ochranu práv Memorial zaradila Gabyševa v roku 2021 na zoznam politických väzňov.

Šaman Gabyšev sa stal známym na jar 2019, keď sa vydal z cestu z Jakutska do Moskvy, aby tam na Červenom námestí vykonal "obrad vyháňania Putina". Po ceste sa k nemu pridávali jeho sympatizanti i aktivisti.

V roku 2021 ho zadržali a neskôr ho umiestnili na psychoneurologické oddelenie. Bol obvinený z extrémizmu a použitia násilia proti policajtom. V apríli 2022 Gabyševa previezli z psychiatrickej liečebne v Novosibirsku do Ussurijska. Šamanovo preradenie na miernejší typ liečby súdy už niekoľkokrát zamietli.

V Prahe sa v utorok uskutoční spoločné rokovanie českej a ukrajinskej vlády.

Témami budú aktuálna situácia na Ukrajine, obranná spolupráca či migrácia. V pondelok to oznámil český úrad vlády.

"Predsedovia vlád Petr Fiala a Denys Šmyhaľ budú spoločne rokovať najmä o aktuálnej situácii na Ukrajine, obrannej spolupráci, migračnej tematike, spolupráci v energetike, podpore českého exportu a zapojení českých firiem do obnovy Ukrajiny," avizoval úrad vlády.

Okrem Fialu sa na spoločnom rokovaní za českú stranu zúčastní desať ministrov vrátane šéfa rezortu diplomacie Jana Lipavského, ministra vnútra Víta Rakušana, ministerky obrany Jany Černochovej či šéfa rezortu priemyslu a obchodu Jozefa Síkelu.

Ide o druhé medzivládne konzultácie českého a ukrajinského vládneho kabinetu. Prvé rokovanie sa uskutočnilo na konci októbra 2022 v Kyjeve. (TASR)

Ruské útoky zabili v nedeľu najmenej jedného civilistu a zranili najmenej 24 ďalších osôb, informovali ukrajinské úrady.

Okupanto útočili na Doneckú, Chersonskú, Charkovskú, Sumskú a Dnepropetrovskú oblasť.

O obeti informoval gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin po útokoch na Lyman a Myrnohrad. Minimálne desať ľudí utrpelo zranenia.

V Chersonskej oblasti úrady informovali, že v priebehu dňa bolo pri útokoch zranených osem ľudí.

Zásah spôsobil požiar skladu v Chersone. Keď záchranári prišli k zranenému, nastal druhý útok. Jeden z hasičov utrpel pomliaždeniny. Dron zasiahol v meste aj civilné vozidlo, 37-ročný vodič prežil so zrane niami informovala regionálna vojenská správa.

Inde v regióne hospitalizovali 56-ročného muža a 49-ročnú ženu v meste Stanislav pre zranenia, ktoré utrpeli pri inom ruskom útoku, uviedla krajská vojenská správa.

Pri útoku v obci Novovorontovka sa zranili aj dvaja muži, ktorí boli podľa správy obaja hospitalizovaní.

Ruské sily zhodili riadené letecké bomby na dedinu Bohuslavka v Charkovskej oblasti, pričom zranili 21-ročného civilistu, informovala štátna pohotovostná služba.

Regionálna prokuratúra v Sumskej oblasti informovala, že útoky na pohraničné mesto Bilopillia zranili dvoch 54-ročných mužov a poškodili výškovú budovu, domy, garáže a elektrické vedenie.

Útoky dronov a delostrelectva v Nikopole v Dnepropetrovskej oblasti zranili dvoch ľudí, uviedol guvernér Serhij Lysak.

Útoky poškodili 14 domov, tri hospodárske budovy, elektrické vedenie a priemyselné zariadenie.

Rusko tvrdí, že v noci zničilo 22 ukrajinských dronov nad západom krajiny a nad Krymským polostrovom.

Podľa ruského ministerstva jej systémy protivzdušnej obrany zostrelili 15 bezpilotných lietadiel nad Brianskou oblasťou, šesť nad Krymom a jeden nad mestom Lipeck.

Osobitne gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov v príspevku na sieti Telegram informoval, že nad oblasťou zničili ruské systémy protivzdušnej obrany tri ukrajinské bezpilotné lietadlá.

Ukrajina tento rok zintenzívnila svoje útoky na ruské územie, pričom sa zamerala na energetické zariadenia, ktoré podľa nej zásobujú ruskú armádu, ako aj na mestá a dediny ležiace blízko hraníc, píše AFP. (TASR)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 200 vojakov. Od začiatku invázie na Ukrajinu ich straty vzrástli na 560 290 ľudí.

Kremeľ podľa ukrajinského generálneho štábu za uplynulý deň prišiel aj o osem tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty a 62 delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 214 tankov, 15 826 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 324 delostreleckých systémov.

Čínske a ruské námorné sily odštartovali v nedeľu spoločné vojenské cvičenie z juhočínskeho vojenského prístavu.

Podľa čínskeho ministerstva obrany manévre prebiehali v západnej a severnej časti Tichého oceánu a v provincii Kuang-tung. Ministerstvo zdôraznilo, že cvičenie nemá žiaden súvis s medzinárodnou či regionálnou situáciou a nie je zamerané proti žiadnej tretej strane.

Cieľom spoločných manévrov je "demonštrácia odhodlania a schopností oboch strán pri spoločnom riešení námorných bezpečnostných hrozieb a zachovaní globálneho a regionálneho mieru a stability", oznámil čínsky rezort obrany. Dodal, že cvičenia "ďalej prehlbujú komplexné strategické partnerstvo Číny a Ruska".

Peking o vojenských cvičeniach s Ruskom informoval po summite Severoatlantickej aliancie vo Washingtone. Lídri NATO na summite vyjadrili znepokojenie nad prehlbujúcimi sa väzbami medzi Čínou a Ruskom.

Peking sa podľa NATO stal "rozhodujúcim podporovateľom ruskej vojny na Ukrajine prostredníctvom takzvaného partnerstva bez obmedzení a rozsiahlej podpory ruskej obrannej priemyselnej základne", pripomína AFP.

Čína napriek kritike zo Západu v súvislosti s podporovaním Moskvy trvá na tom, že nie je účastníkom konfliktu na Ukrajine. (TASR)

Byrokracia, ale aj ľudia ochotní pomôcť. Ukrajinci na Slovensku opisujú, ako si zakladali živnosť či rozbiehali biznis. (The Slovak Spectator)