V Prahe sa stretli zástupcovia českej a ukrajinskej vlády, podpísali päť memoránd (SME Minúta)

Zelenskyj vyzval parlament na schválenie zákona, na základe ktorého by sa dalo odňať štátne vyznamenania udelené "zradcom".

Podľa ukrajinských médií má ísť o jednotlivcov, ktorí podporili Rusko alebo sa zapojili do iných trestných činností proti Ukrajine.

Zelenskyj o svojom legislatívnom návrhu informoval prostredníctvom večerného videopríhovoru. Nespomenul, na koho konkrétne by sa vzťahovali predmetné právne predpisy, ktorými by sa upravil ukrajinský trestný zákonník.

Toto opatrenie však označil za snahu "nastoliť spravodlivosť" zameraním sa na tých, "ktorí v dôsledku svojho konania stratili právo na úctu zo strany Ukrajincov".

"Na účinné odňatie všetkých štátnych vyznamenaní Ukrajiny a čestných titulov takýmto osobám je potrebný právny mechanizmus," uviedol Zelenskyj. Týkať sa to bude aj najvyššieho štátneho vyznamenania - titulu Hrdina Ukrajiny.

Tieto osoby, "ktoré teraz podporujú Rusko alebo sa dokonca nachádzajú na jeho území", si podľa Zelenského zaslúžia označenie "zradca". "A ich "odmenou" bude zodpovednosť voči Ukrajine a našim ľuďom za všetko, čo urobili proti Ukrajine, proti nášmu štátu a proti našej nezávislosti," dodal

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 boli stovky Ukrajincov vrátane viacerých významných osobností obvinené z kolaborácie s Moskvou. Podľa Reuters to zahŕňa aj proruského podnikateľa Viktora Medvedčuka, ktorý pôsobil ako náčelník štábu bývalého ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu.

Akákoľvek legislatíva by sa podľa agentúry mohla tiež vzťahovať na bývalého ukrajinského premiéra Mykolu Azarova, ktorý spolu s exprezidentom Viktorom Janukovyčom utiekol do Ruska počas udalostí na Majdane v roku 2014. Janukovyča o päť rokov neskôr ukrajinský súd odsúdil v neprítomnosti za vlastizradu. (TASR)

Šéf maďarskej diplomacie Szijjártó rokoval s Lavrovom v New Yorku aj o vojne na Ukrajine.

Lavrov v New Yorku predsedá zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN o multilateralizme.

Szijjártó k projektu Paks podotkol, že ruský Rosatom je síce hlavným dodávateľom, na projekte však pracujú aj americké, nemecké a francúzske firmy. "Ak budú americké, francúzske, nemecké a ruské spoločnosti schopné spolupracovať na jadrovom projekte, môže to byť v budúcnosti možné aj pri iných projektoch," zdôraznil.

Ministri rokovali aj o dodávkach zemného plynu a ropy. Kým s dodávkami zemného plynu z Ruska podľa Szijjártóa nie sú problémy, spoločnosť Lukoil momentálne do Maďarska cez Ukrajinu ropu nedodáva, avšak hľadá sa právne riešenie na obnovu tranzitu. (TASR)

Česko tento rok vycvičí 1 700 ukrajinských vojakov, uviedol predseda českej vlády Petr Fiala.

„Celkovo výcvik ukončilo už šesťtisíc vojakov,“ povedal Fiala. „Toto všetko je dôkazom našej úspešnej spolupráce," dodal. 

Premiéri tiež oznámili vznik nového závodu na výrobu munície. „Továreň vznikne v spolupráci s českou spoločnosťou Sellier & Bellot,“ povedal podľa portálu TN.cz predseda ukrajinskej vlády. (Ukrajinská pravda, TV Nova)

Pobaltské krajiny oznámili, že opustia Moskvou kontrolovanú elektrickú sieť. Ukončia tak dohodu z roku 2001.

Plán odstaviť sa od ruskej siete oznámili pobaltské krajiny minulý rok. Ide o jeden z krokov, ktorými sa snažia odpútať od závislosti od Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. Vo februári budúceho roka sa štáty pripoja na hlavnú kontinentálnu európsku elektrickú sieť.

Estónsky Elering, lotyšská spoločnosť AST a litovský Litgrid, uviedli, že spoločné oznámenie o odchode z ruskej siete podpísali v utorok v Rige. Spoločná dohoda s Moskvou a Minskom sa skončí 7. februára a pobaltské systémy sa od siete odpoja nasledujúci deň.

"Odpojíme a demontujeme posledné fyzické prepojenia s ruskými a bieloruskými sieťami," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Litgrid Rokas Masiulis. Krok zároveň nazval "ambicióznym projektom energetickej nezávislosti."

Estónsko, Lotyšsko ani Litva v súčasnosti nekupujú elektrinu z Ruska. Zostávajú však fyzicky pripojené k sieti, v ktorej elektrickú frekvenciu kontroluje Moskva na základe dohody BRELL z roku 2001. Oba systémy používajú striedavý prúd s frekvenciou 50 Hz.

"Synchronizácia s kontinentálnou Európou umožní nezávislé, stabilné a spoľahlivé riadenie frekvencie elektrických sietí pobaltských štátov a zvýši energetickú bezpečnosť v regióne," uviedol estónsky prevádzkovateľ siete Elering.

Estónsko, Lotyšsko a Litva sa v roku 2019 dohodli s Európskou komisiou na koordinácii pripojenia k energetickej sieti EÚ do konca roka 2025. Vojna Ruska na Ukrajine však projekt urýchlila. EÚ celkovo na projekt vyhradila 1,2 miliardy eur. (TASR)

Na Ukrajine je viac ako 250 startupov, ktoré vyrábajú drony. V budúcnosti by mohli zabíjať aj bez zásahu človeka. (SME)

Rusko obmedzí verejnosti prístup do niekoľkých obcí v Belgorodskej oblasti, dôvodom majú byť ukrajinské útoky.

Oznámil to tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov.

"Od 23. júla obmedzujeme prístup do 14 dedín, kde je operatívna situácia mimoriadne zložitá," napísal Gladkov. Spresnil, že ide o pohraničné dediny.

Dodal, že na prístupových cestách budú zriadené kontrolné stanovištia, cez ktoré nebudú môcť prejsť ani taxíky a verejná doprava.

"Vpustíme len dospelých mužov podľa prísnych pravidiel: v obrnenom vozidle s elektronickým bojovým zariadením s osobnými ochrannými prostriedkami - nepriestrelnou vestou a prilbou - a v sprievode armády," uviedol gubernátor. Podľa neho je "neprijateľné púšťať ženy a deti do obytných oblasti, ktoré sú každý deň ostreľované". Domy bude strážiť armáda, dodal.

Gladkov nespomenul, či budú všetci obyvatelia týchto dedín nútení opustiť svoje obydlia. V príspevku však napísal, že tí, ktorí odídu, budú môcť požiadať o mesačnú platbu za nájomné na inom mieste.

"Dúfam, milí priatelia, že budete mať pre toto rozhodnutie pochopenie," odkázal obyvateľom. Zároveň priznal, že neočakáva "pozitívne reakcie, ale dôležité sú teraz ľudské životy a našou úlohou je prijať maximálne bezpečnostné opatrenia".

Belgorodská oblasť je v čase vojny na Ukrajine pravidelne terčom ukrajinských útokov. Ruský prezident Vladimir Putin v máji oznámil, že ruské sily vybudujú v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny nárazníkovú zónu, aby ochránili ruské pohraničné oblasti pred útokmi z Ukrajiny. (TASR)

Vo viacerých oblastiach Ukrajina sú neplánované odstávky elektriny. Na juhu krajiny presahujú teploty 40 stupňov Celzia.

Podľa agentúry Reuters elektrinu neplánovane odstavili v Charkovskej, Sumskej, Poltavskej, Záporožskej, Doneckej, Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti.

Už od mája dochádza k plánovaným odstávkam dodávok elektriny na celej Ukrajine, v dôsledku čoho majú spotrebitelia elektrinu iba niekoľko hodín denne.

Od minulého týždňa teploty na Ukrajine presahujú hranicu 30 stupňov, pričom na juhu už namerali vyše 40 stupňov Celzia. Pre nedostatok elektriny však nemôžu Ukrajinci používať klimatizáciu ani ventilátory. Rusko sa pri svojich útokoch pritom systematicky zameriava na ukrajinské elektrárne.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa znížila kapacita elektrární údajne až o deväť gigawattov, pričom dodávky zo susedných krajín EÚ a Moldavska tento výpadok nedokážu pokryť. (TASR)

V jadrovej elektrárni pri meste Volgodonsk na juhu Ruska pre poruchu turbogenerátora odstavili jeden zo štyroch blokov.

"Príčiny poruchy sa vyšetrujú, hladina radiácie je v norme," uviedol predstaviteľ Rosatomu pre Reuters. Ministerstvo energetiky zároveň uviedlo, že obmedzilo dodávky elektriny v postihnutej oblasti.

Podľa Rosenergoatomu, dcérskej spoločnosti Rosatomu, ďalšie dva bloky fungujú v bežnom režime a jeden blok prechádza plánovanou údržbou.

Rostovská atómová elektráreň, známa aj pod názvom Volgodonská atómová elektráreň, spustila činnosť svojho prvého bloku v roku 2001 a je najväčšou elektrárňou na juhu Ruska s celkovou kapacitou 4071 megawattov.

Zabezpečuje približne 75 percent výroby elektrickej energie v Rostovskej oblasti a je napojená na rozvodnú sieť ďalších regiónov juhu európskej časti Ruska.

Bloky v elektrárni Rostov museli v minulosti už viackrát odstaviť. V októbri 2021 jeden reaktor odstavili po úniku pary. V júni 2023 v elektrárni vypukol požiar a v marci tohto roka elektráreň zasiahol útok ukrajinských dronov, ktoré dočasne vyradili z prevádzky dva bloky elektrárne.

Juh Ruska zároveň postihla vlna horúčav, ktorá spôsobila hromadné výpadky elektrickej energie vo viacerých regiónoch. (TASR)

Pobaltské krajiny odstupujú od dohody, ktorá ich udržiavala napojené na elektrickú prenosovú sústavu kontrolovanú Moskvou.

Estónsko, Lotyšsko a Litva už prestali nakupovať elektrinu z Ruska. A v pláne, ktorý zverejnili minulý rok ako súčasť krokov na prerušenie vzťahov s Moskvou po jej invázii na Ukrajinu, oznámili, že vo februári budúceho roka presunú svoje sieťové pripojenia na hlavnú kontinentálnu európsku energetickú sieť v snahe ukončiť závislosť od Ruska.

Prevádzkovatelia elektrických rozvodných sietí Elering z Estónska, AST z Lotyšska a Litgrid z Litvy uviedli, že oznámenie o vystúpení z ruskej siete bolo podpísané v lotyšskom hlavnom meste Riga v utorok.

Spoločná dohoda s Moskvou a Minskom sa končí 7. februára 2025. Pobaltské štáty svoje systémy odpoja od tejto siete nasledujúci deň a 9. februára plánujú synchronizáciu svojich systémov s kontinentálnym európskym systémom.

"Odpojíme sa a zlikvidujeme posledné fyzické spojenia s ruskými a bieloruskými rozvodnými sieťami," povedal generálny riaditeľ Litgridu Rokas Masiulis a označil tento krok za "ambiciózny projekt energetickej nezávislosti".

Pripojenie ku kontinentálnej Európe umožní nezávislé, stabilné a spoľahlivé riadenie elektrických sietí pobaltských štátov a zvýši energetickú bezpečnosť v regióne, skonštatoval estónsky prevádzkovateľ siete Elering.

Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko sa v roku 2019 dohodli s Európskou komisiou na koordinácii pripojenia k energetickej sieti Európskej únie (EÚ) do konca roka 2025. Vojna Ruska na Ukrajine však viedla k urýchleniu projektu.

Termín prechodu vo februári 2025 bol kompromisom. Litva chcela ukončiť pripojenie už tento rok pre nespoľahlivosť Moskvy a jej agresiu na Ukrajine. Estónsko sa bránilo rýchlejšiemu presunu pre obavy z výpadkov prúdu.

"Pobaltský trh s elektrickou energiou sa prispôsobil a funguje bez dovozu elektriny z Ruska," povedal Rolands Irklis, predseda predstavenstva lotyšského AST.

"Od ruskej invázie na Ukrajinu Lotyšsko úplne zastavilo dovoz a vývoz elektriny z Ruska a Bieloruska. Synchronizácia s kontinentálnou Európou je posledným krokom k dosiahnutiu nezávislosti od Moskvy v oblasti dodávok elektriny," dodal Irklis. (TASR)

Dva ruské drony Šahíd vleteli do bieloruského vzdušného priestoru, pričom jeden z nich preletel viac ako 300 kilometrov.

Uviedla to nezávislá bieloruská monitorovacia skupina Hajun a ukrajinské vzdušné sily.

Prvý dron vletel do bieloruského vzdušného priestoru v noci na utorok pri obci Belaja Soroka, ktorá leží na území Polesskej štátnej radiačno-ekologickej rezervácie. O piatej ráno tento dron vstúpil do ukrajinského vzdušného priestoru.

Druhý ruský dron iránskej výroby sa dostal do bieloruského vzdušného priestoru o 08:40 a o 9:15 vyštartoval z bieloruského vojenského letiska Baranavičy stroj Su-30, aby ho zastavil. Podľa analytikov dron krúžil nad krajinou a celkovo preletel viac ako 300 kilometrov. (SITA)

Ruská firma Kaspersky zameraná na kybernetickú bezpečnosť sa v USA stala terčom sankcií, rozhodla sa opustiť trh.

Americká vláda zakázala predaj jej antivírusového softvéru a uvalila sankcie na jej najvyšších predstaviteľov s odvolaním sa na riziká pre národnú bezpečnosť.

Spoločnosť zároveň poprela akékoľvek väzby na ruskú vládu.

Spoločnosť Kaspersky začne s ukončovaním svojej činnosti v USA 20. júla a do 29. septembra zruší všetky pracovné miesta v USA.

Kaspersky funguje od roku 1997 a je jednou z mála medzinárodne úspešných ruských IT firiem. Vo svete má viac ako 400 miliónov zákazníkov.

Zakladateľ spoločnosti Jevgenij Kasperskij je bývalý absolvent kybernetickej akadémie KGB, ktorý neskôr pracoval pre ruské ministerstvo obrany.

Ide o prvý prípad, keď americké ministerstvo obchodu využilo takúto právomoc pri obchodnej spoločnosti v súvislosti s obavami o národnú bezpečnosť. Túto právomoc dostalo za administratívy predchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa. (TASR)

Predseda SNS Danko bol pozvaný do ruskej Dumy, uviedol poslanec parlamentu za SNS Huliak na tlačovej konferencii.

Dodal, že ako delegácia SNS mali možnosť zúčastniť sa rokovania v parlamente Ruskej federácie. Poslanec sa vyjadril, že ho to veľmi mrzí, že sa tak neudeje, dôvody prečo, nešpecifikoval. Zdôraznil ale, že orientácia Slovenska len na jednu svetovú stranu je podľa neho nezmyselná.

„My sme malý národ, ekonomicky slabý, hospodársky dlhé roky znevýhodňovaný. Myslím si, že orientácia Slovenska na všetky svetové strany je v prvom rade potrebná na naše prežitie," tvrdí Huliak.

Zachovanie neutrality Slovenska, vojenskej i politickej, by podľa Huliaka malo byť cieľom vlády do budúcich rokov.

„Aj toto bola otázka dnešných dní, že sme sa mohli zúčastniť rokovania ruskej Dumy a nadviazať aj spoluprácu do budúcna." (SITA)

Na Ukrajine vznikne nový závod na výrobu munície, a to v spolupráci s českou spoločnosťou Sellier & Bellot.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal to oznámil na tlačovej konferencii v Prahe po skončení druhých medzivládnych konzultácií. Zmluvu o dodávke tovarov a služieb dnes podpísala spoločnosť s ukrajinským štátnym podnikom Ukroboronservice.

Podľa Šmyhala je jedným z hlavných odvetví spolupráce obranný priemysel a témou rokovaní boli aj dodávky nových typov zbraní do krajiny napadnutej Ruskom.

Šmyhal hovoril aj o spolupráci v oblasti výroby pušiek so skupinou Colt CZ, ktorá v máji tohto roku dokončila akvizíciu výrobcu munície Sellier & Bellot.

"Prvých 50-tisíc kusov munície je už na Ukrajine a časť tejto munície sa práve teraz používa na bojisku a likviduje ruských okupantov. Dúfame tiež v spoločné projekty na výrobu munície v Česku a na bezpečných miestach na Ukrajine," povedal Šmyhaľ. Ďalším z plánovaných projektov je podľa neho spoločná oprava vrtuľníkov na území ČR.

"Prosili sme o veľmi konkrétnu pomoc. ČR je výrobcom špeciálnych zariadení a súčiastok, ktoré sú pre nás dôležité," povedal ukrajinský premiér s tým, že od českej vlády žiadal politickú podporu, aby Ukrajina bola pre tieto firmy prioritná a aby sa kontrakty, ktoré majú s inými krajinami, odložili.

Ukrajina a Česká republika budujú silné a strategické spojenectvo, povedal Šmyhal. Spolupráca podľa neho zvýši bezpečnosť Európy a prinesie výhody obom krajinám.

Šmyhaľ potom českému premiérovi odovzdal čestné uznanie za "mimoriadny osobný prínos a posilnenie vojenskej kapacity Ukrajiny v obrane proti barbarskej ruskej agresii, za podporu ukrajinského ľudu v boji za mier a demokratické hodnoty".

Fiala zdôraznil, že hoci Ukrajinci musia proti ruskej prevahe bojovať sami, potrebujú na to dodávky západných zbraní, a to v "nezmenšenej miere".

"Rusko môže byť privedené k rokovaciemu stolu len vtedy, keď uvidí, že vojensky nemá šancu uspieť. V tomto zmysle musíme Ukrajine pomáhať," povedal predseda českej vlády. (ČTK, TASR)

Spolupráca s Ukrajinou nie je len o pomoci napadnutej krajine, je prospešná pre obe strany, povedal český premiér Fiala.

Vlády oboch krajín zasadali v Prahe.

Vývoz na Ukrajinu sa v porovnaní s predvojnovým obdobím zvýšil o štvrtinu, čo prináša veľa príležitostí pre ľudí a firmy v oboch krajinách. Do obnovy krajiny sa zapája čoraz viac spoločností.

Predseda vlády vidí potenciál ďalšieho rastu v modernizácii jadrových elektrární na Ukrajine. Podľa Fialu česká vláda ubezpečila ukrajinských ministrov, že môžu naďalej počítať s českou pomocou a podporou.

Po stretnutí ministri podpísali päť memoránd o spolupráci v jednotlivých sektoroch.

Témy, o ktorých dnes ministri rokovali, ukázali, že spolupráca medzi krajinami je veľmi široká, nie je len o pomoci Ukrajine, ale je zameraná na budúcnosť a je prospešná pre obe strany, povedal Fiala.

Pripomenul aj spoluprácu v oblasti obrany, napríklad to, že tento rok absolvuje v Českej republike výcvik 1 700 ukrajinských vojakov. Celkovo ich bude 6 000.

Zástupcovia českých a ukrajinských zbrojárskych firiem po rokovaní vlád podpísali zmluvy o transfere produkcie na Ukrajinu, vrátane munície do ručných zbraní od firmy Sellier & Bellot a pušiek Bren 2 od českej zbrojovky, uviedol Fiala.

"Uvedomujeme si, že bojujeme za bezpečnosť Európy a demokratické usporiadanie sveta a musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina zvíťazila," povedal Fiala.

Objavili telá dvoch ľudí v troskách obytného domu v Myrnohrade v Doneckej oblasti, ktorý v nedeľu zasiahol ruský útok.

Podľa pôvodných správ pri útoku zomrel jeden človek. Nájdením ďalších tiel tak počet obetí na životoch stúpol na tri. Informovala o tom na komunikačnej platforme Telegram ukrajinská štátna záchranná služba, píše portál Ukrajinská pravda.

„Dnes ráno záchranári vyslobodili ďalšie dve telá. Pátracia a záchranná akcia trvala jeden a pol dňa a záchranári rozobrali 130 ton stavebných štruktúr," uviedla záchranná služba. (SITA)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zranili najmenej 16 ukrajinských civilistov, vyplýva zo správy regionálnych úradov.

Správu citoval spravodajský web Kyiv Independent.

V Charkovskej oblasti utrpeli zranenia 51-ročná žena a 52-ročný muž, keď Rusi zasiahli dedinu Kindrašivka v okrese Kupiansk, uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov.

Ruské útoky proti Doneckej oblasti podľa jej gubernátora Vadyma Filaškina zranili osem civilistov.

Šesť ľudí utrpelo zranenia v dôsledku útokov na Chersonskú oblasť, povedal tamojší gubernátor Oleksandr Prokudin. Ruské útoky poškodili materskú školu, administratívnu budovu, výškovú budovu, domy a ďalší majetok. (SITA, Kyiv Independent)

Spojené kráľovstvo posilní svoje ozbrojené sily, aby tak mohlo čeliť zoskupeniu Číny, Iránu, Severnej Kórey a Ruska.

Revízia ozbrojených síl bude prebiehať pod vedením Georga Robertsona, ktorý spomínané krajiny nazval "smrtiacim kvartetom".

Robertson bol ministrom obrany za vlády Tonyho Blaira v rokoch 1997 - 1999 a následne do roku 2003 slúžil ako generálny tajomník NATO.

"Stojíme pred smrteľne nebezpečnou štvoricou krajín, ktoré čoraz viac spolupracujú, a my spolu s NATO musíme byť schopní čeliť práve tomuto kvartetu, ako aj ostatným problémom," povedal Robertson britským médiám. Dodal tiež, že na summite NATO sa minulý týždeň jasne ukázalo, že problematiku Číny treba brať veľmi vážne.

Pri príležitosti spustenia armádnej revízie označil nový britský premiér Starmer ozbrojené sily za "vyprázdnené" a povedal, že chce rozumne zvýšiť výdavky a zabezpečiť im tak dlhodobú odolnosť.

Starmer už na minulotýždňovom summite NATO v Spojených štátoch potvrdil svoj záväzok zvýšiť výdavky na obranu na 2,5 percenta hrubého domáceho produktu Spojeného kráľovstva. Zatiaľ však nešpecifikoval, kedy sa tak stane.

Na revíziu by mala dohliadať aj Fiona Hillová, bývalá poradkyňa amerického prezidenta a odborníčka na zahraničnú politiku, spolu s britským armádnym dôstojníkom vo výslužbe generálom Richardom Barronsom.

Svoju správu o revízii britských ozbrojených síl by mal Robertson predložiť v prvej polovici roka 2025. (TASR)

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho po poruche energetických zariadení začala s núdzovými odstávkami.

Od jari sa zintenzívnili ruské raketové a dronové útoky na ukrajinský energetický sektor, čo viedlo k výpadkom elektriny v mnohých regiónoch. V dôsledku toho musela Ukrajina začať vo veľkom rozsahu dovážať elektrinu z krajín Európskej únie.

"Dnes v noci došlo k poruche zariadenia v jednom z energetických zariadení. Deficit energie v systéme sa zvýšil," uviedla spoločnosť Ukrenerho v aplikácii Telegram.

Spoločnosť nariadila núdzové odstávky v Charkovskej, Sumskej, Záporožskej, Doneckej, Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti. (TASR)

Premiér Petr Fiala privítal v záhrade Strakovej akadémie ukrajinského premiéra Denisa Šmyhala a ministrov jeho vlády.

Delegácie budú rokovať o podpore Ukrajiny, energetike, obrane a exporte, ako aj o českej účasti na obnove krajiny po konflikte s Ruskom.

Počas sprievodných bilaterálnych stretnutí budú ministri rokovať napríklad o zlepšení dopravného spojenia medzi oboma krajinami, spolupráci v oblasti zdravotníctva a policajnej spolupráci.

Českí ministri pod vedením premiéra Fialu rokovali s ukrajinskou vládou a prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve 31. októbra predchádzajúceho roku. Cieľom cesty bolo okrem iného podporiť ambície Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Premiéri sa dohodli na dnešnom stretnutí, keď Šmyhal v máji navštívil Prahu.

"Bezpečnostné opatrenia sú adekvátne situácii," povedal pre ČTK Tomáš Pojar, premiérov poradca pre národnú bezpečnosť. Česká republika patrí medzi podporovateľov krajiny, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej vojenskej invázii.

Šmyhala po rokovaní vlády dnes popoludní prijme na Pražskom hrade aj prezident Petr Pavel. (ČTK)

Súdne pojednávanie v procese s americkým novinárom Gershkovichom, obvineným v Rusku zo špionáže, sa uskutoční vo štvrtok.

Oznámil to Sverdlovský oblastný súd, ktorý sa prípadom zaoberá.

Proces s Gershkovichom sa začal koncom júna na súde v ruskom Jekaterinburgu, pričom druhé súdne pojednávanie bolo pôvodne stanovené na 13. augusta. Súd ho však presunul o viac než tri týždne skôr na žiadosť obhajoby, uviedol spravodajský web Mediazona.

Začiatok štvrtkového súdneho pojednávania bol pritom podľa agentúry AFP stanovený na 11.00 h miestneho času (8.00 SELČ) a bude sa konať za zatvorenými dverami bez účasti médií.

Gershkovicha, reportéra amerického denníka The Wall Street Journal, zadržali v Rusku v marci 2023. Podľa ruských vyšetrovateľov zhromažďoval Gershkovich na príkaz CIA tajné informácie v Sverdlovskej oblasti o činnosti podniku Uralvagonzavod, ktorý vyrába a opravuje armádnu techniku.

Od rozpadu Sovietskeho zväzu ide o prvého amerického novinára, ktorého Moskva obvinila zo špionáže. V prípade dokázania viny mu hrozí 20 rokov väzenia.

Gershkovich, jeho zamestnávateľ i Biely dom obvinenia ruských úradov odmietajú. Pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie (WGAD) pritom začiatkom júla uviedla, že väznením Gershkovicha v Rusku sú porušované jeho ľudské práva. (TASR)

Vplyv vojny na ruský jazyk a literatúru je značný. Kritici sa obávajú vyjadriť svoje názory už aj vo svojich domovoch.

Pôvodne bolo slovo "vojna" zakázané a nahradené skratkou "SVO" (špeciálna vojenská operácia). Postupne sa však "vojna" vrátila do oficiálneho jazyka, aj keď len v kontexte konfliktu, ktorý Rusko vníma ako obranný - voči Ukrajine a Západu.

Provládna autorka Nina Popovová vidí v náraste vlasteneckých básní a piesní znak toho, že konflikt nadobúda celospoločenský rozmer. Jej Zväz ruských spisovateľov vydal antológiu oslavujúcu ruských vojakov na Ukrajine.

Slogan "Pridajte sa k našim ľuďom!", ktorý povzbudzuje k vstupu do armády, má podľa nej evokovať ducha bratstva a zbližovania.

Jazykovedci pod podmienkou zachovania anonymity hovorili pre agentúru AFP o zmene vnímania vojny. Z pôvodného sľubu rýchleho víťazstva sa konflikt zmenil na pomstu za padlých kamarátov.

Vláda už nepopiera straty a používa eufemizmy ako "dve stovky" na označenie obetí a "tri stovky" na označenie zranených. Vznikol aj slovník SVO s armádnym žargónom a novými pomenovaniami pre mobilizovaných vojakov.

Kritici vojny sa podľa AFP uchyľujú k autocenzúre a mlčaniu kvôli obavám o vlastnú bezpečnosť. Zatýkanie za kritiku konfliktu a prax donášania, podobná tej z čias Sovietskeho zväzu, sú na vzostupe.

Mnohí sa obávajú otvorene hovoriť aj doma zo strachu, že Alisa, virtuálna asistentka ruského internetového vyhľadávača Yandex, by mohla zdieľať ich údaje s úradmi.

Kritické hlasy podľa sociológov utíchli aj preto, že mobilizácia bežného obyvateľstva je obmedzená a noví regrúti sú väčšinou dobrovoľníci s relatívne dobrým platom. Niektorí niekdajší kritici teraz napríklad zastávajú aj postoj v zmysle "Keď sme vojnu začali, musíme ju aj ukončiť", cituje AFP. (TASR)

Pri ruskom ostreľovaní Vovčanska zahynula jedna žena, dvaja muži boli zranení, ďalší bol zranený pri Kupjansku.

Informovala agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na prokuratúru Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

O zostrelení jedného dronu nad ukrajinskou Dnepropetrovskou oblasťou informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak, ktorý tiež informoval o nočných náletoch dronov na Nikopol a okolie; tie sa podľa neho zaobišli bez obetí.

Trosky z ruských dronov zostrelených počas nočných náletov v okolí ukrajinského hlavného mesta poškodili súkromné farmy a neobývané budovy v okolí Kyjeva a zapálili pole po žatve. Požiar už bol uhasený, uviedol pre Ukrajinskú pravdu šéf administratívy v Kyjevskej oblasti Ruslan Kravčenko. Nočný útok sa podľa neho zaobišiel bez obetí a civilná ani kritická infraštruktúra neutrpela škody.

Pri ukrajinskom ostreľovaní pohraničného mesta Šebekino a dediny Nová Tavolžanka boli zranení štyria ľudia, uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov; podľa tlače úrady zvažujú evakuáciu obyvateľov 14 pohraničných dedín v oblasti. O jednej zranenej osobe pri zásahu dronom informoval gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev. (ČTK)

Štátna colná správa Ukrajiny zastavila dovoz automobilových dielcov z Ruska, ktoré sú v dokladoch zapísané ako čínske.

Colníci v meste Odesa predtým odhalili v kamióne na kontrolnom stanovišti Orlivka viac ako 22 ton automobilových dielcov vyrobených Ruskom.

Vo vyhlásení sa uvádza, že dokumenty predložené na colnú registráciu deklarovali, že náklad prišiel do rumunského prístavu Konstanca z Číny na ďalšie dodanie ukrajinskej spoločnosti.

Colná kontrola odhalila, že časť tovaru má ruské označenie. Až 22 tovarových položiek v celkovom množstve viac ako 35-tisíc kusov má buď poznámku, že ich vyrobili v Rusku alebo má označenie ruských ochranných známok.

Počet porušení zistených ukrajinskými colnými úradníkmi počas prvej polovice roku 2024 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2023 takmer strojnásobil. (SITA)

V blízkosti Putinovej rezidencie na Valdaji, na ostrove Riabinovyj, rozmiestnili systém protivzdušnej obrany Pancir-S1.

Ako v utorok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), protilietadlový komplex je viditeľný na družicových snímkach zo 6. mája tohto roka.

Podľa snímok bol systém protivzdušnej obrany Pancir-S1 nainštalovaný na špeciálne postavenej veži. Predtým bola rovnaká konštrukcia so zariadením protivzdušnej obrany zistená aj v Moskovskej oblasti.

Tím investigatívnych novinárov Conflict Intelligence Team (CIT) predpokladá, že z konštrukcie veže bude jednoduchšie kryť daný vzdušný priestor pred ukrajinskými dronmi.

CIT študoval "históriu" satelitných snímok zo služby Planet.com a dospel k záveru, že zariadenie protivzdušnej obrany sa v blízkosti Putinovho sídla na Valdaji objavilo v marci 2024.

Viacerí ruskí provojnoví blogeri vo svojich článkoch z januára spojili úspešné útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel v Petrohrade a Leningradskej oblasti s nedostatkom detekčných zariadení a raketových systémov protivzdušnej obrany schopných zostreliť bezpilotné lietadlá. Tvrdia, že preto aj boli na ochranu "obzvlášť dôležitého" objektu na Valdaji nasadené systémy Pancir.

Ďalší protilietadlový systém Pancir-S1 v blízkosti sídla prezidenta Vladimira Putina na Valdaji bol projektom CIT objavený v januári 2023. Rozmiestnený bol v dedine Jaščerovo v Novgorodskej oblasti.

O niekoľko mesiacov neskôr našli spolupracovníci opozičného politika Alexeja Navaľného systém protivzdušnej obrany Pancir-S1 aj v lokalite Krasnaja Poľana v čiernomorskom letovisku Soči, kde sa údajne tiež nachádza tajná rezidencia ruského prezidenta.

Spravodajský web Projekt napísal, že na na území národného parku Valdaj, blízko Putinovej rezidencie, bol postavený dom aj pre Alinu Kabajevovú, o ktorej sa predpokladá, že je matkou troch detí prezidenta Ruskej federácie. (TASR)

Ruskí okupanti prišli o ďalších viac ako 1 100 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 561 400, oznámilo ukrajinské velenie.

Počas pondelka prišli Rusi aj o 13 tankov, 36 bojových obrnených vozidiel, 44 delostreleckých systémov a 57 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 227 tankov, 15 862 bojových obrnených vozidiel, 20 680 vozidiel a autocisterien, 15 368 delostreleckých systémov, 1 119 odpaľovacích raketových systémov, 892 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 361 lietadiel, 12 191 dronov, 2 398 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 577 kusov špeciálnej techniky.

Dron spôsobil požiar v továrni na výrobu elektrických zariadení a komponentov v meste Korenevo v ruskej Kurskej oblasti.

Oznámil to v utorok gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov a dodal, že žiaden zo zamestnancov nebol zranený.

Ako uviedla agentúra Reuters, ruské ministerstvo obrany vo svojej rannej zvodke informovalo, že ruská protivzdušná obrana zostrelila v noci na utorok 13 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Deväť dronov bolo zneškodnených nad územím Rostovskej oblasti a po jednom nad Belgorodskou, Kurskou a Voronežskou oblasťou, ako aj v Čiernom mori, v blízkosti západného pobrežia Krymského polostrova.

O následkoch dronových útokov nateraz nie sú od ministerstva žiadne informácie.

Poplach v súvislosti s možnými útokmi rojov dronov v noci na utorok vyhlásilo ukrajinské letectvo v Kyjevskej oblasti. Drony sa pohybovali aj smerom k Černihivskej a Vinnyckej oblasti. Ohrozená bola aj Žytomyrská oblasť.

Okrem toho bol východných oblastiach Ukrajiny v noci na utorok vyhlásený a neskôr aj zrušený poplach v súvislosti s možným raketovým úderom, doplnila britská stanica BBC.

"Spúšťací manéver" ruských strategických bombardérov nad Volgou sa však zjavne ukázal ako simulácia: v ukrajinskom vzdušnom priestore sa neobjavili rakety. Z východných oblastí Ukrajiny však hlásili ruské útočné drony.

Ruské kanály v aplikácii Telegram informovali o výbuchoch - pravdepodobne paľbe protivzdušnej obrany - v oblasti Kramatorska a Slavianska a o pohybe bezpilotných lietadiel na západ, do Dnepropetrovskej oblasti.

USA podporujú Zelenského návrh, aby sa na ďalšej mierovej konferencii pre Ukrajinu zúčastnili aj zástupcovia Ruska.

"Ukrajina rozhodne, kedy, ako a za akých podmienok sa uskutočnia diplomatické rokovania," uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Matthew Miller. "Podporujeme ukrajinskú vládu," dodal v reakcii na otázku novinárov, či USA súhlasia so Zelenského návrhom.

Ukrajina je podľa Millerových slov obeťou a jej územie je napadnuté. Preto musí ona rozhodnúť o tom, či sa rokovania uskutočnia a v akom formáte. "Nikdy však nie je jasné, či je Kremeľ pripravený na skutočnú diplomaciu," povedal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina potrebuje viac stíhačiek F-16. Zelenskyj chce do novembra mierový plán na ďalší summit Čítajte 

Ukrajina prvý mierový summit zorganizovala minulý mesiac vo Švajčiarsku. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia 92 krajín, Rusko však medzi nimi nebolo.

Ukrajinský prezident v pondelok uviedol, že jeho cieľom je do novembra tohto roka pripraviť všetky prvky mierového plánu, aby mohol Kyjev zvolať v poradí druhý takýto summit. Na nasledujúcu schôdzku o mieri by mohol pozvať aj predstaviteľov Ruska.

Rusko pred summitom vo Švajčiarsku vyhlásilo, že je pripravené na rokovania pod podmienkou, že sa Ukrajina stiahne z Chersonskej, Záporožskej, Doneckej a Luhanskej oblasti a vzdá sa plánov stať sa členom NATO. (TASR)