Ukrajina Rusko Online: Ruský útok zničil hasičské a záchranné stredisko v Torecku

Ukrajina prišla o takmer všetky zdroje na výrobu elektriny počas špičkového odberu.

Povedala to bývalá poradkyňa ukrajinského ministra energetiky Lana Zerkalová.

„Stále máme základnú výrobu v jadrových elektrárňach. Takmer sme však prišli o všetko, čo súvisí s produkciou elektriny pre špičkový odber," povedala Zerkalová.

Obnova výroby podľa nej bude závisieť od toho, či také firmy, ako je DTEK, ktorá je najväčšou ukrajinskou súkromnou energetickou spoločnosťou, budú veriť efektívnosti obnovy. „Bez dostatočnej protivzdušnej obrany a bezpečného vzdušného priestoru by sa úsilie o obnovu mohlo stať nekonečným," dodala. (SITA)

Ukrajina bude systematicky ničiť letecké základne na ruskom území, kde je umiestnené strategické letectvo.

Práve letectvo vykonáva úmyselné masívne útoky na civilné obyvateľstvo a civilné objekty, uviedol Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Kyjev chce tiež zasiahnuť infraštruktúru umožňujúcu Rusku vedenie vojny. Podoľak však zdôraznil, že výber cieľov by nebol v žiadnom prípade bezhlavý.

"Správnou stratégiou je oslabiť Rusko tromi spôsobmi: Zvýšením nákladov na vedenie vojny, zničením logistiky a predĺžením času potrebného na dopravenie zdrojov na bojisko," napísal Podoľak. (TASR)

Zosnovanie útokov na vlastné priehrady s cieľom obviniť z útoku Rusko je nezmysel, reagovala Ukrajina na tvrdenie z Moskvy.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tak poprelo tvrdenia hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej.

Vyhlásenie zároveň označilo za novú zastrašovaciu taktiku.

"Skutočným cieľom takýchto vyhlásení Moskvy je zastrašiť ukrajinskú spoločnosť a zavádzať medzinárodné spoločenstvo a médiá," uvádza vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo.

"Ukrajina nemôže mať žiadny reálny zámer alebo motív na zničenie vlastnej infraštruktúry alebo ohrozenie vlastného obyvateľstva. Pokiaľ ide o zvaľovanie viny na Rusko, ruský režim si to zariaďuje sám svojimi vlastnými vojnovými zločinmi," dodalo ministerstvo.

Zacharovová, ktorá podľa Reuters pre svoje tvrdenia nepredložila žiadne dôkazy, uviedla, že Ukrajina pripravuje zničenie kyjevskej vodnej priehrady na rieke Dneper pri hlavnom meste a vodnej nádrže Kaniv po prúde rieky. (TASR)

V najbližšej dobe nenastane významný prielom na frontovej línii, zhodnotil súčasný stav vojny na Ukrajine český prezident Pavel.

Ak Ukrajina odolá ruskému tlaku, k určitému posunu by podľa neho mohlo dôjsť na prelome rokov, povedal Petr Pavel pre americký think tank Atlantic Council.

Uviedol tiež, že v rámci českej iniciatívy by malo na Ukrajinu doraziť v júli aj v auguste asi 50 000 kusov delostreleckej munície.

Podľa Pavla je potrebné uvedomiť si, že Rusko má oveľa väčšie zdroje vo všetkých oblastiach než Ukrajina.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Príbeh Tetiany: Vojna je aj o tom, že nemáte lekárov, lebo sú na fronte Čítajte 

"V blízkej budúcnosti nemôžeme na fronte čakať nejaký významný posun. Tiež by sme mali čo najskôr presvedčiť Rusko, že na bojisku nemôže dosiahnuť žiaden významný úspech, a to by ho priviedlo za rokovací stôl," povedal Pavel s tým, že Západ by preto mal Kyjevu poskytovať všetko potrebné vybavenie.

"Ak Ukrajina ustojí tlak Ruska a Rusko nezaznamená žiaden úspech - a tiež s ohľadom na výsledok amerických volieb -, budeme čakať nejaké momenty koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka. Medzitým by sme mali presvedčiť Čínu, že nie je v jej záujme byť tak blízkym spojencom Ruska," dodal český prezident.

Keď sa začnú mierové rokovania, Západ by podľa neho nemal nikdy uznať okupované územia ako ruské, ale mal by ich radšej označiť za dočasne okupované. V súčasnej chvíli nie je realistická možnosť získať ich späť, vysvetlil.

Pavel tiež v rozhovore uviedol, že Česko by v rámci muničnej iniciatívy, z ktorej už Kyjevu v júni doručilo prvú dodávku, malo v júli aj auguste dodať po 50 000 kusov.

"Od septembra do konca roka doručíme každý mesiac medzi 80 000 a 100 000 kusmi. Plne to pokryje ukrajinskú potrebu a vytvorí aj nejakú zásobu," povedal český prezident s tým, že spojenci by chceli iniciatívu rozšíriť aj na ďalšiu výzbroj.

Čo sa týka výsledkov summitu NATO, bol podľa jeho slov prekvapený odpoveďou väčšiny krajín zaväzujúcich sa k pomoci Kyjevu.

A hoci Ukrajina nedostala oficiálnu pozvánku do Aliancie, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa Pavla dostal to, čo chcel - teda konkrétnu podporu na bojisku a tiež mnoho dohôd, ktoré mu poskytnú určitú predvídateľnosť v prípade potenciálnych kríz. (TASR)

Rusko iniciovalo rozhovory s USA o eskalácii a bezpečnostných hrozbách. Zatelefonovali si ministri Belousov a Austin. (TASR)

Najmenej päť ľudí zahynulo a ďalších 17 sa zranenilo pri ruskom útoku v Doneckej oblasti, uviedol gubernátor. 

"Už druhý deň po sebe zažil Myrnohrad útoky. Podľa predbežných informácií došlo dnes v meste k dvom zásahom: v blízkosti administratívnej budovy a v blízkosti zastávky verejnej dopravy," napísal Vadym Filaškin na sieti Telegram a dodal, že útok si vyžiadal tri obete a desať zranených.

Gubernátor ďalej uviedol, že k útoku došlo aj na podnik v meste Kosťantynivka. Podľa jeho slov zahynuli dvaja civilisti a traja ďalší utrpeli zranenia.

Pri bombovom útoku na mesto Lyman sa zranili štyria ľudia. Poškodené boli domy a autá.

Šesť ukrajinských civilistov utrpelo zranenia po náraze na výbušninu počas evakuácie v okrese Čuhujiv v Charkovskej oblasti.

Troch ľudí zranil výbuch a ďalší traja utrpeli akútnu stresovú reakciu. Ako uviedol web Ukrajinská pravda, informovala o tom na komunikačnej platforme vojenská administratíva oblasti.

Prokuratúra Charkovskej oblasti neskôr uviedla, že výbuch nastal ráno, keď civilisti, ktorí sa evakuovali lesnou cestou, narazili na mínu, ktorú tam zanechali ruské okupačné sily. (SITA)

Tí, čo zostali na Ukrajine, podľa nej stále maľujú desivé obrazy, hovorí odídenkyňa Tetiana. (SME)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu odsúdila ruský útok na nemocnicu v Kyjeve, pri ktorom zomreli dve osoby.

Útok na nemocnicu vyvolal medzinárodné odsúdenie a Kyjev požiadal agentúru o zvolanie mimoriadneho zasadnutia. Podľa ukrajinského ministerstva vnútra pri útoku zahynuli dvaja dospelí a ďalších 32 ľudí utrpelo zranenia, pričom osem detí bolo hospitalizovaných.

Nemocnica dostáva od agentúry podporu v rámci technickej spolupráce na liečbu pacientov s rakovinou, a to aj prostredníctvom rádiologického centra.

V rezolúcii prijatej v piatok rada 35 krajín vyjadrila vážne znepokojenie nad útokom Ruska na nemocnicu a zdôraznila jej životne dôležitú úlohu pri liečbe detí s rakovinou na Ukrajine.

Podľa Reuters za rezolúciu hlasovalo 20 členov, 12 sa zdržalo hlasovania a dvaja hlasovali proti. Paraguaj sa na hlasovaní nezúčastnil. AFP s odvolaním sa na dvoch nemenovaných diplomatov tvrdí, že proti hlasovali Rusko a Čína.

Európska únia vo svojom vyhlásení na zasadnutí uviedla, že "dôrazne odsudzuje eskaláciu nepriateľských akcií zo strany Ruska", a dodala, že útok na detskú nemocnicu mal "vážne dôsledky na zdravie mnohých detí čakajúcich na ošetrenie".

Začiatkom tohto týždňa agentúra uviedla, že Ukrajina informovala agentúru, že v čase útoku sa v nemocnici nenachádzali žiadne rádioaktívne zdroje.

Rusko popiera útok na nemocnicu a zo zásahu kliniky, ktorá je jednou z najväčších v Európe a lieči pacientov s vážnymi ochoreniami, ako rakovina a ochorenia obličiek, obvinila ukrajinskú protivzdušnú obranu. (TASR)

Dánsko dá povolenie Ukrajine zasiahnuť Rusko ich stíhačkami podľa okolností. Uviedla to dánska premiérka Frederiksenová.

Kodaň už skôr konštatovala, že stíhačky F-16, ktoré dodá, by Kyjev mohol použiť na ciele v Rusku „v rámci pravidiel vojny“.

Na otázku reportéra Slobodnej Európy vo Washingtone Frederiksenová odpovedala, že „nemôžete položiť túto otázku a očakávať jednoduché odpovede, pretože všetko závisí od okolností.“

Dodala, že to „musí byť v súlade s medzinárodným právom.“  „Ale, áno, je možné zasahovať aj ciele mimo Ukrajiny," povedala dánska premiérka.

Rusko sa zrejme pokúsilo zabiť šéfa nemeckej zbrojovky Rheinmetall. Píšu o tom viaceré médiá, reagovali aj nemeckí politici. (SME)

Vchod do areálu českého veľvyslanectva v Moskve niekto oblial červenou farbou. Česká vláda je výrazným podporovateľom Ukrajiny. (TASR)

Rusko odsúdilo Ukrajinca na 14 rokov väzenia za údajnú špionáž. Bol zamestnancom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Generálna prokuratúra v stanovisku zverejnenom na platforme Telegram uviedla, že zamestnanec OBSE Vadym Golda v roku 2021 zhromažďoval informácie o priemyselných objektoch v Doneckej oblasti, ktoré boli neskôr použité na riadenie raketových útokov v regióne.

OBSE na sociálnej sieti X informovala, že rozsudok "jednoznačne odsudzuje", a vyzvala na prepustenie Goldu a ďalších dvoch bývalých zamestnancov OBSE, Maxima Petrova and Dmytra Šabanova, ktorých Rusko v roku 2022 uväznilo za vlastizradu.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe má 57 členských krajín vrátane Ruska a Ukrajiny. V rokoch 2014 až 2022 pôsobila na východe Ukrajiny jej monitorovacia misia. Zamestnanci OBSE tam mali za úlohu monitorovať dodržiavanie krehkého prímeria medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa z misie stiahli, pripomína Reuters. (TASR)

Kremeľ poprel, že by Rusko plánovalo vraždu šéfa nemeckej zbrojovky. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň uviedol, že prerieknutia amerického prezidenta Joea Bidena sleduje celý svet, no ide o vnútornú záležitosť USA. 

Peskov uviedol, že je nemožné sa stavať vážne k správam o údajnom pláne na zavraždenie šéfa nemeckej zbrojovky, pretože sú založené na informáciách od anonymných zdrojov a neobsahujú nijakú "serióznu argumentáciu". O údajných plánoch Ruska informovali včera spravodajská stanica CNN i denník The New York Times.

Peskov reagoval aj na prerieknutie amerického prezidenta, ktorý počas štvrtkovej tlačovej konferencie predstavil omylom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Nie je to naša záležitosť. Je to záležitosť Spojených štátov. Nech americkí voliči rozhodnú," uviedol Peskov, pričom odkazoval na novembrové prezidentské voľby v USA.

Biden sa vzápätí po chybe opravil a uviedol, že sa pomýlil, pretože sa tak veľmi sústredí na to, aby porazil Putina. Peskov uviedol, že Kremeľ si všimol neúctivé vyjadrenia Bidena o Putinovi. Nešpecifikoval, aké presné vyjadrenia myslel, Biden však Putina na summite NATO označil za šialenca s vraždenými sklonmi, pripomína Reuters. "Považujeme to za absolútne neakceptovateľné a neprípustné správanie," povedal Peskov.

Hovorca Kremľa okrem toho kritizoval vyjadrenia niektorých lídrov NATO o používaní západných zbraní proti Rusku, čo označil za nebezpečnú eskaláciu. Zároveň však vyjadril presvedčenie, že tieto zbrane sú už používané pri útokoch na ruské územie. Podotkol pritom, že Moskva považuje za svoje územie aj ukrajinskú Luhanskú, Donetskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ktorých anexiu oznámilo po sporných referendách.

Na piatkovej tlačovej konferencii Peskov tiež uviedol, že maďarský premiér Viktor Orbán neinformoval Putina o svojich plánoch na stretnutie s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom kandidujúcim vo voľbách proti Bidenovi. Zároveň uviedol, že šéf Kremľa neposlal cez Orbána Trumpovi nijaký odkaz.

Peskov tiež v piatok nevylúčil obnovenie čiernomorskej obilnej dohody, ktorá umožňovala vývoz ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy. (TASR)

Medzinárodný trestný súd by mal vyšetrovať útok na detskú nemocnicu, žiada ukrajinský generálny prokurátor.

"V záujme medzinárodnej spravodlivosti stoja prípady ako úmyselný útok na najväčšiu detskú nemocnicu v Kyjeve za to, aby boli postúpené ICC," uviedol Kostin.

Ak by sa súd chopil vyšetrovania útoku na nemocnicu, mohlo by to pomôcť identifikovať model útokov, ktorý ukazuje, že Rusko pácha na Ukrajine zločiny proti ľudskosti, uviedol Kostin.

Zároveň poukázal na to, že ukrajinské úrady, ktoré pondelkové útoky vyšetrujú, môžu vzniesť len obvinenia z vojnových zločinov a nie aj vážnejšie obvinenia zo zločinov proti ľudskosti, lebo tie nie sú v ukrajinskom trestnom zákone. "Je dôležité ukázať, že samotné Rusko je v súčasnosti zločinecký štát," povedal Kostin.

Kyjev bol v pondelok vystavený jednému z najrozsiahlejších vzdušných útokov od začiatku vojny. Pondelkové ruské raketové útoky si po celej Ukrajine vyžiadali vyše 40 obetí na životoch.

Monitorovacia misia OSN uviedla, že nemocnicu v Kyjeve v pondelok pravdepodobne priamo zasiahla ruská raketa. Kremeľ to však poprel a uviedol, že na nemocnicu dopadla zablúdená raketa ukrajinskej obrany. Ukrajinská bezpečnostná služba tvrdí, že má dôkaz o zásahu ruskou raketou CH-101.

Kancelária prokuratúry ICC v utorok uviedla, že jeden z jej tímov miesto útoku na nemocnicu v Kyjeve navštívil. ICC pritom verejne nekomentuje, aké incidenty vyšetruje, no varoval, že ktokoľvek zodpovedný za útoky na civilné objekty môže byť stíhaný. (TASR)

Európski spojenci sú pripravení znížiť investície v Číne pre jej podporu Ruska, tvrdí americký prezident Biden. 

Vyhlásenie prišlo na pozadí toho, že NATO označilo Peking za „rozhodujúci spúšťač“ ruskej vojny v dôsledku pokračujúceho toku tovaru a vybavenia s dvojakým použitím. V podaní NATO to bol radikálny posun, keďže mnohí európski členovia dlhodobo váhali otvorene „ukázať prstom“ na Čínu pre jej postavenie kľúčového ekonomického partnera.

„Musíme sa uistiť, že (čínsky prezident Si Ťin-pching) chápe, že za podkopávanie tichomorskej oblasti, ako aj Európy, treba zaplatiť cenu a týka sa to Ruska a rokovania s Ukrajinou,“ povedal Biden počas samitu NATO vo Washingtone. Americký prezident varoval, že Peking „nebude mať ekonomický úžitok“ a nedostane „druh investícií, ktoré hľadá“, ak bude naďalej zásobovať Moskvu „mechanizmami“, ktoré jej umožnia podporiť vojnové úsilie.

Príťažlivosť Číny pre spoločnosti z EÚ v ostatnom období oslabila, pričom európske podniky ako hlavný dôvod uvádzajú nadmernú kapacitu v rôznych odvetviach a preferenčné zaobchádzanie s domácimi firmami.

Čína počas rozsiahlej invázie prehĺbila ekonomické vzťahy s Ruskom a postavila sa na jeho stranu v súvislosti so západnými sankciami, ale trvala na tom, že nepodporuje žiadnu stranu vo vojne, pričom zdôraznila potrebu „mierového riešenia“.

Napriek jej tvrdeniam, že prísne kontroluje tok tovaru s dvojakým použitím, údaje ukazujú, že Čína sa vyprofilovala na hlavný ruský zdroj takýchto materiálov. Spojenci varovali, že podpora môže byť v zákulisí ešte rozsiahlejšia a môže zahŕňať geopriestorové spravodajstvo. (SITA, Kyiv Independent)

Slovensko a Poľsko sa chcú podieľať na obnove povojnovej Ukrajiny. Rokovali o tom šéfovia slovenskej a poľskej diplomacie.

Ministri rokovali o posilnení spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky (V4). Od 1. júla 2024 prebralo predsedníctvo V4 práve Poľsko.

„V tomto unikátnom formáte sa dokážeme spojiť v témach, kde sa naše záujmy zhodujú, ako sú napr. dôležité otázky v Európskej únii, či už je to migrácia, kohézna či poľnohospodárska politika. Vyšehradská štvorka je funkčný projekt, prostredníctvom ktorého môžeme naďalej prinášať konštruktívne riešenia v prospech našich občanov,“ informoval šéf slovenskej diplomacie.

Prieniky spolupráce obaja ministri evidujú aj pri povojnovej rekonštrukcii Ukrajiny. Blanár tvrdí, že obe krajiny sa chcú aktívne podieľať na obnove u nášho výhodného suseda. „V tejto oblasti vidíme potenciál nášho partnerstva, či už v rámci cezhraničnej infraštruktúry, súčinnosti slovenských a poľských podnikateľských subjektov, alebo v ďalších konkrétnych zámeroch,“ priblížil Blanár.

Slovensko zároveň poďakovalo Poľsku za ochranu nášho vzdušného priestoru, na ktorého dohľade sa podieľa spoločne s Českom a Maďarskom. Slovenský minister svojmu poľskému partnerovi taktiež tlmočil solidaritu a ponuku pomoci slovenských záchranárov v súvislosti s banským nešťastím, ku ktorému došlo vo štvrtok v poľskej uhoľnej bani Rydultowy. Po silnom otrase v bani zasypalo niekoľko desiatok baníkov.

Ministerstvo zahraničných vecí ďalej informovalo, že Slovensko podporilo rezolúciu Valného zhromaždenia OSN k jadrovej bezpečnosti na Ukrajine. „Jadrová bezpečnosť a fyzická ochrana jadrových zariadení na Ukrajine musí byť plne zabezpečená aj počas vojnového konfliktu. Ich ohrozenie sa priamo dotýka zároveň Slovenska,“ zdôraznil Blanár.

Na štvrtkovom zasadnutí rezolúciu podporilo celkovo 99 členských štátov OSN. Slovensko bolo spoločne s ďalšími 59 štátmi spolupredkladateľom dokumentu. Rezolúcia vyzýva na ukončenie útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktoré zvyšujú riziko jadrovej katastrofy na jadrových zariadeniach na Ukrajine.

„História nám ukázala, že podobne zničujúce následky by mali tragický dopad nielen pre samotnú Ukrajinu, ale tiež krajiny v jej susedstve, ako aj európsky kontinent ako celok,“ podotkol slovenský diplomat. (SITA)

Ukrajinské vzdušné sily v noci zostrelili päť riadených striel s plochou dráhou letu Ch-101 a 11 z 19 dronov.

Hlavným cieľom ruského útoku bolo mesto Starokosťantyniv v Chmeľnyckej oblasti, v ktorom sa nachádza dôležitá letecká základňa, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Dodali, že ide o častý terč ruských útokov.

Ukrajinská armáda zostrelila 11 bezpilotných lietadiel nad šiestimi ukrajinskými regiónmi. Informácie o ďalších ôsmich vypustených dronoch nemala k dispozícii.

"Je pravdepodobné, že nepriateľ používa napodobeniny útočných dronov na preťaženie protivzdušnej obrany. Neboli k dispozícii žiadne informácie o obetiach alebo škodách," informovali ukrajinské vzdušné sily.

Predstavitelia Sumskej, Kyjevskej, Chmeľnyckej a Mykolajivskej oblasti v piatok ráno nehlásili škody ani zranenia. (TASR)

Počet ruských vojakov vyradených z boja sa podľa Kyjeva zvýšil o 1 030.

Od začiatku vojny tak Rusko prišlo o 556 650 ľudí. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko v priebehu uplynulého dňa stratilo aj o deväť tankov, 23 obrnených bojových vozidiel pechoty, 48 delostreleckých systémov, dva systémy protivzdušnej obrany, 26 operačno-taktických bezpilotných lietadiel, päť striel s plochou dráhou letu, 84 vozidiel a cisterien a osem kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú už 8 191 tankov, 15 755 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 158 delostreleckých systémov, 888 systémov protivzdušnej obrany, 12 035 operačno-taktických bezpilotných lietadiel, 2 397 striel s plochou dráhou letu, 20 409 vozidiel a cisterien a 2 543 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Maďarský premiér Orbán sa na Floride stretol s Donaldom Trumpom a diskutoval s ním o možnostiach mieru. (TASR)

NATO je kľúčové pre zaistenie bezpečnosti USA a tie nikdy nenechajú Ukrajinu napospas Rusku, vyhlásil Biden.

Americký prezident to vyhlásil počas ostro sledovanej tlačovej konferencie po skončení summitu NATO.

V reakcii na jednu z otázok sa označil za najpovolanejšieho človeka, ktorý môže zabezpečiť úspech Ukrajiny v súboji s ruským agresorom a varoval pred zvolením svojho konkurenta, exprezidenta Donalda Trumpa.

"Musím dokončiť túto prácu, pretože sú v stávke také dôležité veci," vyhlásil Biden k svojej kandidatúre v novembrových prezidentských voľbách. Poukazoval na rozdiely medzi ním a Trumpom v prístupe k podpore Ukrajiny a samotnej aliancie, ku ktorým sa jeho predchodca v úrade stavia vlažnejšie. (ČTK)

Biden sa počas tlačovky nevyhol chybám. Zelenského omylom predstavil ako Putina, Harrisovú ako Trumpa.

Slovenská republika víta prijatie rezolúcie o jadrovej bezpečnosti na Ukrajine, ktorú schválila OSN.

Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zahraničia.

Jadrová bezpečnosť a fyzická ochrana jadrových zariadení na Ukrajine musí byť plne zabezpečená aj počas vojnového konfliktu. Ich ohrozenie sa priamo dotýka zároveň Slovenska," zdôraznil v tejto súvislosti šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár.

Na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uvedenú rezolúciu podporilo 99 členských štátov OSN vrátane Slovenskej republiky, ktorá bola spolu s ďalšími 59 štátmi spolupredkladateľom dokumentu.

Rezolúcia vyzýva na ukončenie útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktoré zvyšujú riziko jadrovej katastrofy na jadrových zariadeniach na Ukrajine.

"História nám ukázala, že podobne zničujúce následky by mali tragický dopad nielen pre samotnú Ukrajinu, ale tiež krajiny v jej susedstve, ako aj európsky kontinent ako celok," dodal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. (TASR)

Francúzsky prezident vyhlásil, že Orbán má právo cestovať do Ruska a Číny ako maďarský premiér, ale nie v mene Únie.

Macron narážal na Orbánovu nedávnu návštevu Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Do ruskej metropoly Orbán cestoval z Kyjeva, kde ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby zvážil prímerie s cieľom urýchliť ukončenie vojny s Ruskom.

Po príchode do Moskvy Orbán na sociálnej sieti napísal, že "mierová misia" pokračuje.

Šéf NATO Stoltenberg na záver summitu vyhlásil, že Ukrajina sa na NATO môže spoľahnúť teraz aj dlhodobo.

Uviedol tiež, že Ukrajina má za sebou ťažkú zimu a jar. Objasnil, že spomalenie dodávok vojenskej pomoci malo pre Ukrajinu "reálne dôsledky", pričom ale vyzdvihol odvahu a húževnatosť ukrajinskej armády, ktorá sa snažila udržať svoje pozície.

Stoltenberg zdôraznil, že Aliancia nesmie dopustiť, aby sa takáto situácia opakovala, a ubezpečil, že NATO urobí všetko pre to, aby Ukrajina vo vojne rozpútanej Ruskom dosiahla víťazstvo, a podrobne informoval o dohodnutej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Spojenci podľa neho súhlasili s iniciatívou na konkrétnu pomoc Ukrajine v oblasti posilnenia bezpečnosti a bojového výcviku.

NATO bude podľa neho koordinovať vzdelávanie a bojový výcvik ukrajinských ozbrojených síl na základniach spojeneckých krajín, ako aj plánovať a koordinovať presuny materiálu z logistických centier na Ukrajinu a opravy vojenskej techniky.

Spojenci sa dohodli aj na vydelení 40 miliárd eur pre Ukrajinu na najbližší rok, potvrdil Stoltenberg.

Okrem toho, ako dodal generálny tajomník NATO, aliancia bude túto pomoc na svojich budúcich summitoch prehodnocovať, aby na potreby Ukrajiny reagovala adekvátnym spôsobom.

Dodal, že dlhodobá podpora ukrajinských ozbrojených síl neurobí z aliancie stranu konfliktu, ale pomôže Ukrajine uplatniť si právo na sebaobranu.

Potvrdil, že ak Ukrajina bude pokračovať v nevyhnutných reformách, členské štáty Aliancie ju budú podporovať na jej nezvratnej ceste do NATO.

Dodal, že spojenci na summite vo Washingtone vyslali aj signál Moskve, že násilie a zastrašovanie nezostanú bez odpovede.

OSN v rezolúcii požaduje od Ruska stiahnutie jednotiek zo záporožskej elektrárne a jej vrátenie pod kontrolu Kyjeva.

Návrh na rokovanie predložila Ukrajina, informovala agentúra Reuters.

Rezolúcia OSN vyzýva na okamžité zastavenie útokov Ruskej federácie na objekty energetickej infraštruktúry Ukrajiny, ktoré zvyšujú riziko jadrovej katastrofy alebo incidentu vo všetkých jadrových zariadeniach Ukrajiny.

Rezolúcia prijatá vo štvrtok opäť požaduje, aby Rusko okamžite zastavilo svoju agresiu voči Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské jednotky.

Valné zhromaždenie OSN, v ktorom je 193 štátov, podporilo rezolúciu 99 hlasmi, deväť štátov hlasovalo proti: Bielorusko, Burundi, Kuba, Severná Kórea, Eritrea, Mali, Rusko, Nikaragua a Sýria, a 60 štátov sa zdržalo hlasovania.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslyca pred hlasovaním vyzval delegátov, aby návrh podporili. Argumentoval, že "je to naša povinnosť voči budúcim generáciám". Apeloval, že je nutné zabezpečiť, aby sa hrôzy jadrových katastrof už nikdy nezopakovali.

Zástupca stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Poľanskij označil rezolúciu za "spolitizovaný projekt, ktorý môže len povzbudiť podporovateľov vojny v Európe, Spojených štátoch a na Ukrajine". (TASR)

Peking odmieta obvinenia, ktoré na adresu Číny zazneli na pôde NATO.

Čína nikdy nebude akceptovať nepodložené obvinenia, povedal minister zahraničných vecí Wang I svojmu holandskému kolegovi Casparovi Veldkampovi v telefonickom rozhovore.

Wang I uviedol, že Čína je ochotná udržiavať kontakty s NATO, od ktorej však očakáva, že nebude zasahovať do jej vnútorných záležitostí a spochybňovať jej záujmy.

Povedal, že Čína a krajiny NATO majú odlišné politické systémy a hodnoty, ale to by nemalo byť pre alianciu NATO dôvodom, aby "vyvolávala konfrontáciu s Čínou".

Čína kritizovala vyhlásenie summitu NATO, v ktorom lídri členských krajín uviedli, že Čína sa stala rozhodujúcim podporovateľom vojnového úsilia Ruska na Ukrajine a Peking naďalej predstavuje systémové výzvy pre Európu a bezpečnosť.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí pripomenul, že Čína nie je pôvodcom krízy na Ukrajine. Dodal, že postoj Číny k Ukrajine je otvorený a jej cieľom je podporovať mierové rozhovory a usilovať sa o politické riešenie. (TASR)

Turecko sa pokúša o obnovenie čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá umožňovala prepravu obilia z ukrajinských prístavov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to povedal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému na summite NATO vo Washingtone, informuje agentúra Reuters.

Dohoda sprostredkovaná OSN a Tureckom, ktorej platnosť vypršala vlani v júli po tom, čo od nej jednostranne odstúpilo Rusko, Ukrajine aj počas prebiehajúcej vojny umožnila vyviezť cez Čierne viac ako 32 miliónov ton obilia a potravinových komodít.

Kyjev v reakcii na rozhodnutie Ruska vlani v auguste oznámil vytvorenie dočasného humanitárneho koridoru v Čiernom mori so zámerom obísť ruskú námornú blokádu. Koridor prechádza popri pobreží Rumunska a Bulharska a podľa stanice BBC sa touto trasou vyviezlo viac obilia ako počas platnosti pôvodnej dohody.

Európska únia v rámci pomoci Ukrajine taktiež zriadila tzv. línie solidarity, prostredníctvom ktorých Kyjev vyváža svoje obilie po súši a aj do prístavov na Dunaji. (TASR)

Prezident SR Peter Pellegrini vystúpil s prejavom na rokovaní rady NATO k Ukrajine, potvrdil finančnú aj praktickú pomoc.

Prezident v prejave potvrdil, že Slovensko bude naďalej poskytovať spravodlivý podiel finančnej a praktickej pomoci, tak ako tomu bolo v rámci podpory z NATO aj doteraz.

"Budeme aj naďalej cvičiť vašich vojakov a opravovať vašu techniku a koordinovať pomoc cez logistické stredisko na našom území," uviedol prezident SR podľa tlačovej správy.

Podľa Pellegriniho je zrejmé, že podpora NATO pre Ukrajinu narastá, avšak zároveň "rastie aj úloha, pred ktorou stojíme".

"Vzhľadom na rozsah škôd na ukrajinskom území a zimou, ktorá nás čaká, je potrebná ďalšia pomoc, či už humanitárna, rekonštrukčná alebo ide o zaistenie energetickej bezpečnosti. Som preto rád, že spoločný plán, ktorý bol odsúhlasený v Bratislave a Kyjeve ešte v apríli predpokladá realizáciu dôležitých projektov v týchto oblastiach," dodal Pellegrini.

V krátkodobom horizonte tak SR - podľa prezidenta - dokáže vytvoriť súbor opatrení zahŕňajúci nevyhnutnú podporu pre nesmrtiacu vojenskú techniku a humanitárnu pomoc, vrátane odmínovacieho vybavenia a detekčných systémov, ktoré by na Ukrajinu mali doraziť už čoskoro.

Prezident SR zároveň zdôraznil, že slovenský vojenský priemysel bude aj naďalej poskytovať podporu na komerčnej báze, pričom spolupráca s Českou republikou je v ich iniciatíve o dodávky munície na Ukrajinu kľúčová.

"Všetci zdieľame ten istý cieľ: ukončiť túto vojnu, ktorá spôsobuje obrovské utrpenie, a to čo najskôr," zdôraznil.

Slovensko podľa prezidenta plne podporuje mier, ktorý bude spravodlivý a udržateľný a bude v súlade s územnou celistvosťou Ukrajiny. "Snahy Ruska o anexiu ukrajinského územia, vrátane Krymu, sú úplne neprijateľné," uviedol Peter Pellegrini. (TASR)

Volodymyr Zelenským vyhlásil, že podpora NATO pre Ukrajinu je kľúčová pre obmedzenie ruského "apetítu po agresii".

Rusko podľa neho chce prebiehajúcou vojnou ukázať, čo sa stane iným krajinám, ak Ukrajina v boji nevydrží. Preto vyzval na zachovanie jednoty všetkých partnerov v rámci NATO, informuje TASR.

Zelenskyj sa takto vyjadril vo štvrtok vo Washingtone na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Lídrom Aliancie sa poďakoval za "konkrétne úspechy" dosiahnuté na summite vo Washingtone.

V tejto súvislosti privítal prísľuby novej vojenskej pomoci vrátane systémov protivzdušnej obrany, uzavretie bilaterálnych bezpečnostných paktov a aj prísľub "nezvratnej cesty" k členstvu Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.

Ukrajina je podľa Zelenského veľmi blízko k dosiahnutiu tohto svojho cieľa - stať sa súčasťou NATO.

"Robíme a budeme robiť všetko pre to, aby prišiel deň, keď bude Ukrajina pozvaná a stane sa členom NATO, a som presvedčený, že to dosiahneme," uzavrel.

Zelenskyj zároveň apeloval na lídrov NATO, aby zrušili obmedzenia týkajúce sa používania zbraní Západu pri útokoch na území Ruska. Tvrdí, že iba v takom prípade dokáže Ukrajina vojnu vyhrať.

Stoltenberg v tejto súvislosti zdôraznil, že na Ukrajine prebieha agresívna vojna, ktorú rozpútalo Rusko, a preto má Kyjev právo na sebaobranu, čo zahŕňa aj právo zasahovať legitímne vojenské ciele na ruskom území. (TASR)

Šéf NATO víta plán umiestniť strely USA v Nemecku. Má to demonštrovať fungovanie aliancie na báze odstrašujúcich prostriedkov.

USA a Nemecko v stredu v spoločnom vyhlásení vo Washingtone uviedli, že Spojené štáty posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.

V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, "ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe".

Nemecký kancelár Olaf Scholz tento plán privítal s tým, že dokonale zapadá do bezpečnostnej stratégie vlády v Berlíne a označil to za krok zvýšenie odstrašenia voči Rusku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ho, naopak, kritizoval a tvrdí, že rozhodnutie o umiestnení amerických striel v Nemecku naznačuje "postupné kroky smerom k studenej vojne". "Vracajú sa všetky atribúty studenej vojny s priamou konfrontáciou," varoval Peskov. Predmetný plán podľa neho navyše dal Rusku "dôvod, aby sa spojilo" a "splnilo všetky ciele" svojho vojenského ťaženia na Ukrajine.

AFP v tejto súvislosti pripomína, že v 80. rokoch minulého storočia - na vrchole studenej vojny - umiestnili USA balistické strely v Západnom Nemecku, čo vyvolalo rozsiahle demonštrácie, na ktoré prišli státisíce ľudí. (TASR)