Ukrajina Rusko Online: Stíhačky F-16 sú podľa Blinkena na ceste na Ukrajinu

Lídri krajín NATO prisľúbili Ukrajine v priebehu budúceho roka vojenskú pomoc vo výške najmenej 40 miliárd eur.

"Prostredníctvom proporcionálnych príspevkov majú spojenci v úmysle poskytnúť v priebehu budúceho roka minimálne základné finančné prostriedky vo výške 40 miliárd eur a zabezpečiť udržateľnú úroveň bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu, aby zvíťazila," uvádza sa vo vyhlásení zo summitu.

Krajiny sa zaviazali zohľadniť potreby Ukrajiny, príslušné rozpočtové postupy krajín a dvojstranné bezpečnostné dohody, ktoré spojenci s Ukrajinou uzavreli.

"Potvrdzujeme naše odhodlanie podporovať Ukrajinu pri budovaní síl, ktoré budú schopné poraziť ruskú agresiu dnes a odradiť ju v budúcnosti," píše sa vo vyhlásení.

Spojenci sa na základe vyhlásenia zaviazali poskytovať vojenské vybavenie, pomoc a výcvik pre Ukrajinu, vrátane nákupu vojenského vybavenia, nákladov spojených s údržbou, logistikou a prepravou vojenského vybavenia, nákladov na vojenský výcvik, prevádzkové náklady spojené s poskytovaním vojenskej podpory Ukrajine, investície do obrannej infraštruktúry a obranného priemyslu Ukrajiny.

Spojenci majú v úmysle naďalej poskytovať Ukrajine politickú, hospodársku, finančnú a humanitárnu podporu, píše sa ďalej vo vyhlásení. (TASR)

Poľský prezident vyhlásil, že nikto okrem Ukrajincov a NATO nemôže rozhodnúť o tom, či Ukrajina vstúpi do aliancie.

Uviedol to pred začiatkom hlavného programu summitu NATO.

Rozhodnutie o členstve Ukrajiny môžu podľa Dudu učiniť jedine členovia NATO a občania Ukrajiny, ktorí majú podľa neho v tejto otázke jasno a vyslovujú sa v prospech veci.

"Nikto zvonka nemôže zablokovať takéto rozhodnutie, nikto okrem krajín NATO, ktoré rozhodujú o tom, či daná krajina môže vstúpiť do Aliancie, a spoločnosti tohto štátu, ktorá demokratickým spôsobom určuje smerovanie svojej politiky," uviedol poľský prezident.

Zároveň vyjadril nádej, že lídri na prebiehajúcom summite dokážu, že cesta Ukrajiny k členstvu v NATO je "nezvratná". (TASR)

Britský premiér Keir Starmer sľúbil pevnú podporu Ukrajine zo strany Británie.

Minister obrany John Healey žiadal zvýšenie výdavkov na obranu na 2,5 percenta HDP. 

Starmer sa stredu počas summitu NATO vo Washingtone stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. "Úplne jasne som uviedol, že pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, zmena vlády neprináša žiadny rozdiel v oblasti podpory, ktorú poskytneme," povedal Starmer, ktorý sa premiérom stal po minulotýždňových parlamentných voľbách.

Stretnutie so Zelenským označil za veľmi dobré.

Nový britský minister obrany John Healey žiadal, aby NATO zvážilo zvýšiť požiadavku na minimálne výdavky členských krajín na obranu na úroveň 2,5 percenta hrubého domáceho produktu.

Rastúce hrozby vo svete podľa jeho slov potvrdzujú, že všetky členské krajiny NATO budú potrebovať viac než súčasné dve percentá. (TASR)

Ministerstvo obrany Holandska oznámilo vyčlenenie 300 miliónov eur na nákup munície pre stíhačky F-16.

Dodatočné financovanie doplní 150 miliónov eur, ktoré už Holandsko na vyzbrojenie strojov F-16 vyčlenilo. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie holandského ministerstva obrany.

„S muníciou, ktorú zaobstaráme, môžu stíhačky F-16 pomôcť pri odrazení ruských útokov. Putinova agresia nepozná hranice, takže naša podpora musí pokračovať na plné obrátky," uviedol holandský minister obrany Ruben Brekelmans.

„Nákupom tejto doplnkovej munície pre lietadlá F-16 chceme vyslať signál Moskve, že spojenci v NATO budú Ukrajinu naďalej podporovať," dodal minister. (SITA)

Zomrel chlapec, ktorý bol zranený pri ruskom útoku na kyjevskú nemocnicu. Útok si vyžiadal štyri desiatky obetí.

Smrť chlapca ako prvej detskej obete ruského útoku na najväčšiu detskú nemocnicu na Ukrajine oznámil ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško, ktorého vyjadrenie citovali ukrajinské médiá. P

"Bohužiaľ, máme prvú detskú obeť z radov pacienta, ktorí boli v nemocnici počas teroristického útoku z 8. júla. Zomrel chlapček, ktorý bol v čase, keď nemocnicu zasiahla raketa, na jednotke intenzívnej starostlivosti. Potom ho previezli do inej kyjevskej nemocnice, napísal minister.

Predseda Európskej rady Michel opätovne skritizoval maďarského premiéra Orbána za jeho návštevu Ruska.

Podľa neho išlo o politickú chybu a považuje to za neprijateľný spôsob fungovania.

Orbán sa minulý týždeň v Moskve stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Túto cestu sám označil za "mierovú misiu", ktorá sa uskutočnila iba tri dni po návšteve Kyjeva a stretnutí s ukrajinským prezidentom Zelenským. (TASR)

Ukrajinské úrady vyšetrujú ďalší prípad, kde sú ruskí vojaci podozriví, že zavraždili zajatých ukrajinských vojakov.

Oznámil to ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin po tom, ako sa podľa médií na sociálnych sieťach objavili zábery zachytávajúce tento zločin.

"Vieme, že to nebola náhoda, ale je to úmyselná politika zločineckého režimu Kremľa zničiť všetko ukrajinské. Nájdeme a potrestáme všetkých, ktorí sa na tom podieľali, od tých, čo vydali rozkaz, až po tých, ktorí tento krutý zločin priamo spáchali," sľúbil prokurátor, ktorého úrad už vyšetruje niekoľko obdobných zločinov.

Terajší prípad sa podľa vyšetrovateľov odohral minulý mesiac v Záporožskej oblasti. 

Maďarsko vníma prípadný návrat bývalého exprezidenta Donalda Trumpa ako šancu na mier na Ukrajine. 

Povedal to minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vo Washingtone.

V rozhovore pre agentúru Reuters Szijjártó uviedol, že cieľom Maďarska je ukončiť vojnu prostredníctvom mierových rokovaní za účasti Ruska aj Ukrajiny.

"Myslím si, že musí byť veľmi silný vonkajší vplyv, aby sme ich prinútili aspoň rokovať," povedal Szijjártó. "Kto má na to v najbližšom období? Jedine prezident Trump, ak bude zvolený," uviedol šéf maďarskej diplomacie.

"Vidíme šancu na mier, ak prezident Trump zvíťazí. Vidíme šancu na dobré vzťahy medzi Maďarskom a Spojenými štátmi, ak zvíťazí prezident Trump," konštatoval Szijjártó.

Postoj Maďarska k Ukrajine je v rozpore s postojom ostatných vedúcich predstaviteľov NATO - vrátane Bidena -, ktorí sa domnievajú, že Kyjev by sa mal rozhodnúť, kedy bude rokovať o ukončení vojny. Ukrajina tvrdí, že sa nevzdá žiadneho územia. (TASR)

Rusko kritizovalo Spojené štáty, ktoré potvrdili dodanie stíhačiek F-16 na Ukrajinu. 

"Plány na dodanie stíhačiek F-16 Ukrajine potvrdzujú, že Spojené štáty vedú vojnu gangov voči Rusku," uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. (TASR)

Ukrajinský prezident s nemeckým spolkovým kancelárom rokoval o dodaní systémoch Patriot i o situácii na bojisku.

"Kancelára Scholza som informoval o situácii na frontovej línii, najmä v smere na Charkov a na východe našej krajiny, i o ruskom terore v našom vzdušnom priestore," napísal Zelenskyj.

So Scholzom vo Washingtone rokovali aj o postupe, ako bojovať proti ruským riadeným bezpilotným lietadlám vybaveným bombami, a proti prieskumným dronom.

Vyjadrenia o dodaní ďalších Patriotov označil za významné. "Sme vďační Nemecku a našim partnerom za to, že takýto krok uskutočnili," napísal Zelenskyj.

Scholz v stredu Ukrajine prisľúbil ďalšie systémy protivzdušnej obrany. Zároveň pripomenul, že Nemecko jej už dodalo tri.

Ohlásenie formovania légie tvorenej Ukrajincami žijúcimi v zahraničí vyvolalo významný záujem.

Zdroje z ukrajinských diplomatických misií uvádzajú, že stovky Ukrajincov v Poľsku zisťujú, ako vstúpiť do légie. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na poľskú rozhlasovú stanicu RMF24.

Na základe konzervatívnych odhadov iniciatíva údajne bude schopná prilákať niekoľko tisíc Ukrajincov, ktorí v súčasnosti žijú v Európe. Podľa zistení žurnalistov prebieha snaha o zapojenie ďalších európskych krajín do podpory tohto projektu, napríklad financovaním nákladov na vybavenie a výcvik.

Vytvorenie Ukrajinskej légie predpokladá bilaterálna bezpečnostná dohoda medzi Ukrajinou a Poľskom. (SITA)

Prezident Pellegrini privítal rozhodnutie prezidenta Bidena posilniť obranu vzdušného priestoru Ukrajiny.

Na summite však upozornil na s tým súvisiace možné následky pre krajiny východného krídla NATO.

"Pre Slovensko je kľúčové, ako člena východného krídla NATO, aby bola posilnená protivzdušná obrana východného krídla ako takého," povedal.

Bidenovo rozhodnutie podľa svojich slov privítal aj vo vzťahu k nedávnym útokom Ruska na území Ukrajiny i tragédií v oblasti civilných obetí.

Pellegrini však na summite NATO a aj s ním spojenom Public fóre plánuje hovoriť aj o tom, "aké sú kapacity obranného priemyslu Spojených štátov a Európy ako takej, aby sme plány o celkovej ochrane východného krídla protivzdušnou obranou boli schopní realizovať".

"Ďalších niekoľko kusov protivzdušnej obrany na Ukrajinu znamená, že ich nebude dosť pre členské krajiny NATO a Slovensko pravdepodobne naďalej zostane bez efektívnej ochrany vzdušného priestoru," povedal.

Potvrdil, že SR sa zúčastní na celkovom balíku NATO pre Ukrajinu v hodnote 40 miliárd dolárov a započíta si tieto výdavky do svojich dvoch percent výdavkov na obranu.

Slovensko tiež podľa Pellegriniho "podporuje maximálne integračné úsilie Ukrajiny do Európskej únie a poskytne všetko svoje know-how pri reformách".

"Trváme však na texte, ktorý hovorí o budúcom členstve v NATO Ukrajiny, že momentálne je možné túto otázku otvoriť, až keď bude na Ukrajine mier a nebude prebiehať vojnový konflikt," povedal. Dodal, že to tak bude v prípade, ak budú splnené príslušné podmienky a ak sa na tom zhodnú všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie. (TASR)

Ruská generálna prokuratúra označila pôsobenie spravodajského portálu The Moscow Times za nežiaduce.

Uviedla to na svojej webovej stránke.

"Organizácia sídli v Amsterdame a funguje ako online platforma vydávajúca materiály v ruštine a angličtine. … Jej práca je zameraná na diskreditáciu rozhodnutí vlády Ruskej federácie v zahraničnej aj domácej politike," uviedla prokuratúra v stanovisku.

Ďalej konštatovala, že zakladateľom a majiteľom The Moscow Times je občan Holandska, ktorý zároveň riadi zahraničné mimovládne organizácie Stichting Potamos, Stichting 2 Oktober a TVR Studios B.V. (vlastník televízneho kanála Dožď).

Meno vlastníka The Moscow Times prokuratúra neuvádza, je ním však mediálny manažér Derk Sauer, ktorý je riaditeľom prvých dvoch organizácií.

Prokuratúra dodala, že na jej žiadosť úrad pre kontrolu masmédií Roskomnadzor predtým zablokoval webovú stránku The Moscow Times v Rusku pre "systematické zverejňovanie článkov obsahujúcich nespoľahlivé informácie zamerané na diskreditáciu aktivít štátnych orgánov našej krajiny pri vedení špeciálnej vojenskej operácie". (TASR)

Na záverečnej deklarácii summitu NATO je podľa českého prezidenta Petra Pavla jednomyseľná zhoda.

Povedal to pri príchode na rokovanie.

"Som presvedčený, že máme jednomyseľnú zhodu na deklarácii, ktorá je celkom jednoznačná. Nielenže ukazujeme na to, že Rusko je najurgentnejšou hrozbou pre nás všetkých, ale aj to, že je potrebné naďalej podporovať Ukrajinu a to tak dlho, ako to bude potrebné," povedal Pavel.

Ak nedôjde k nejakému neočakávanému vývoju, slovo "nezvratná" v deklarácii podľa neho bude. "Je to dôležité preto, lebo pre ukrajinských občanov a ozbrojené sily je mimoriadne dôležité udržiavať si vysokú morálku, a na to potrebujú perspektívu. Tá perspektíva je daná tým, že proces bude označený za nezvratný," vysvetlil český prezident. (TASR)

Ukrajina a Luxembursko uzavreli bilaterálny bezpečnostný pakt, uviedla kancelária prezidenta Zelenského.

Oznámila to kancelária Zelenského, informuje agentúra Reuters.

Ukrajina dovedna uzavrela už 22 bezpečnostných dohôd so svojimi spojencami. Najnovší pakt s Luxemburskom počíta s rôznymi možnosťami spolupráce medzi oboma krajinami vrátane vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine.

Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X povedal, že celkovo plánuje v stredu podpísať dve dohody, ktoré zahŕňajú podporu pre sankcie voči Rusku, pristúpenie Ukrajiny do euroatlantických štruktúr a aj povojnovú rekonštrukciu vojnou zničenej krajiny.

Kyjev dosiaľ uzavrel bezpečnostný pakt s Európskou úniou a bilaterálne dohody podpísal aj s viacerými západnými štátmi vrátane Spojených štátov, Británie, Francúzska i Nemecka.

Litva poslala milión eur na obnovu detskej nemocnice v Kyjeve aj ďalších poškodených ukrajinských nemocníc.

Oznámila to litovská premiérka Ingrida Šimonyteová.

„Vláda práve vyčlenila jeden milión eur na podporu obnovy detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve a ďalších zdravotníckych zariadení, ktoré Rusko úmyselne a barbarsky napadlo,“ uviedla Šimonyteová.

„Jediný spôsob, ako zastaviť teroristický štát, je zvýšiť podporu pre víťazstvo Ukrajiny," dodala premiérka Litvy.

https://www.pravda.com.ua/eng/news/2024/07/10/7465009/ (SITA, Ukrajinská pravda)

Rakety typu Ch-101, ktoré zasiahli detskú nemocnicu v Kyjeve, obsahujú aj napriek sankciám stále západné technológie.

Typ rakety Ch-101, ktorú Rusko vypálilo na detskú nemocnicu Ochmatd v Kyjeve, je závislý od súčiastok od výrobcov zo západných štátov.

Upozornil na to britský denník Financial Times s odvolaním sa na expertov a na analýzu ukrajinskej prezidentskej kancelárie, ktorú má k dispozícii.

V jednej strele našli 16 kusov elektroniky, ktoré vyrába švajčiarska firma či americkí výrobcovia mikročipov vrátane Intelu.

Ide pritom o časti, ktoré sa dajú využiť aj na civilné účely. Do Ruska sa dostanú väčšinou z Číny. (ČTK)

Španielsky premiér Sánchez požiadal, aby NATO vyvíjalo viac úsilia na svojom južnom krídle.

Upozornil aj na bezpečnosť v spojitosti s terorizmom či kybernetickými hrozbami a vyjadrenie solidarity s Ukrajinou. Vyjadril sa tak počas summitu NATO vo Washingtone.

Sánchez zdôraznil nárast vplyvu Ruska v krajinách Sahelu, prítomnosť teroristických či zločineckých organizácií i pašerákov ľudí, čo v tomto regióne spôsobuje nestabilitu a nezákonnú migráciu. Pripomenul aj účinky klimatickej zmeny a nárast diktátorských režimov.

Južné krídlo NATO sa podľa tejto aliancie vzťahuje na oblasť Blízkeho východu a severnej Afriky, Sahel a oblasť Stredozemného mora, uviedla na svojej oficiálnej webovej stránke Atlantická rada.

Bezpečnosť je podľa Sáncheza dôležitá v oblasti konvenčných vojen - napríklad na Ukrajine, a aj voči medzinárodným teroristickým či zločineckým organizáciám. Upozornil na dôsledky prírodných katastrof a klimatickej zmeny, vývoj technológií a kybernetickú bezpečnosť.

Summit NATO je podľa neho aj posolstvom solidarity pre Ukrajinu, ktorá trpí v nezákonnej a neoprávnenej vojne voči Rusku.

"Ukrajina nebráni len svoju územnú celistvosť, nebráni len svoje právo na existenciu či svoje právo slobodne sa rozhodovať, čím chce byť v budúcnosti," povedal.

Ukrajina podľa jeho slov bráni aj niečo oveľa hlbšie, čím je medzinárodný poriadok založený na pravidlách a medzinárodné právo a demokratické hodnoty, ktoré sú v dôsledku vojny spochybňované. (TASR)

Zelenskyj je vďačný krajinám, ktoré podniknú kroky, aby pomohli ukrajinskému letectvu získať F-16.

Učinil tak vo vyhlásení na platforme X, predtým známej ako Twitter.

„Predpokladám, že naša koalícia spôsobilostí vzdušných síl sa ešte viac posilní zapojením nových účastníkov. F-16 približujú spravodlivý a trvalý mier a dokazujú, že teror musí zlyhať všade a kedykoľvek. Náš tím naďalej pracuje vo Washingtone na dosiahnutí dohôd, ktoré posilňujú obranné schopnosti Ukrajiny,“ vyhlásil Zelenskyj počas summitu NATO vo Washingtone.

Medziročná inflácia na Ukrajine v júni vzrástla na 4,8 percenta, vývoj ovplyvnili najmä pokračujúce ruské útoky.

Inflácia vzrástla z májovej hodnoty 3,3 % a dostala sa najvyššie od začiatku roka.

Ruské útoky naďalej bránili stabilizácii cien. Informoval o tom portál tradingeconomics, ktorý sa odvolal na údaje ukrajinského štatistického úradu.

Inflácia sa prudko zrýchlila v prípade bývania a verejných služieb, a to na 18,6 % z 13 % v máji. Útoky Ruska na energetickú infraštruktúru totiž spôsobili, že ceny elektriny oproti júnu 2023 vzrástli o 63,6 %.

Rast cien sa zrýchlil aj v prípade dopravy (na 13 % z 11,2 %), zatiaľ čo ceny potravín a nealkoholických nápojov spomalili medziročný pokles na -0,1 % z májových -0,5 %.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ukrajinský index spotrebiteľských cien CPI zvýšil o 2,2 %, čo bol najvýraznejší nárast od októbra 2022. (TASR)

Poľská armáda sa musí pripraviť na plnohodnotný konflikt, tvrdí generál. Krajina plánuje zvýšiť počet vojakov.

Zároveň posiela na hranicu s Bieloruskom ďalšie posily. Podľa náčelníka generálneho štábu poľských ozbrojených síl generála Wieslawa Kukulu sa treba pripraviť na plnohodnotný konflikt. Informuje o tom agentúra Reuters.

Kukula na tlačovej konferencii zdôraznil nutnosť pripraviť sa na totálny konflikt, nielen konflikt asymetrického typu. "Motivuje nás to hľadať rovnováhu medzi misiou na hraniciach a zachovaním intenzity výcviku v armáde," povedal.

Pri tej istej príležitosti vystúpil aj námestník ministra obrany Pawel Bejda. Ten uviedol, že od augusta sa počet vojakov strážiacich východnú hranicu Poľska zvýši zo súčasných 6000 na 8000. Dodatočný 9000-členný tylový oddiel je schopný nastúpiť do 48 hodín, dodal.

Poľské ozbrojené sily mali na konci minulého roka spolu približne 190-tisíc príslušníkov. Krajina však plánuje do niekoľkých rokov ich počet zvýšiť na 300-tisíc, čo je takmer 58 percentný nárast.

Aj keď je v súčasnosti záujem uchádzačov o vstup do armády vysoký, tento trend sa zrejme dlhodobo neudrží. Armáda tak musí vyriešiť dilemu, či záujemcov prijať teraz aj napriek tomu, že s nimi v rozpočte a vybavení nepočítala, pripustil Kukula.

V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu Varšava tento rok zvýšila výdavky na obranu na viac ako štyri percentá svojho hrubého domáceho produktu.

V máji Poľsko oznámilo podrobnosti o programe "Východný štít" v hodnote desiatich miliárd zlotých (2,4 miliardy eur), ktorý je určený na posilnenie obrany pozdĺž hranice s Bieloruskom a Ruskom. Plán by mal byť splnený do roku 2028.

Napätie v pohraničnej oblasti medzi Poľskom a Bieloruskom trvá už dlhšie. Bielorusko od roku 2021 využívalo presuny migrantov z Blízkeho východu cez poľské hranice do Európskej únie, aby tak zvyšovalo napätie. Bielorusko tiež Rusku ako svojmu spojencovi umožnilo presuny vojenskej techniky a personálu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. (TASR)

Nemecký spolkový kancelár Scholz označil doterajšiu podporu Ukrajiny systémami protivzdušnej obrany za veľký krok.

Takisto tejto krajine prisľúbil ďalšie takéto systémy, informuje agentúra DPA a Reuters.

"Z môjho pohľadu tento proces nie je uzavretý," povedal Scholz pred stretnutím so Zelenským vo Washingtone.

Spojené štáty a viacero ďalších krajín NATO v utorok uviedli, že pošlú Ukrajine v nadchádzajúcich mesiacoch desiatky systémov protivzdušnej obrany vrátane najmenej štyroch systémov Patriot.

Ukrajina v apríli žiadala sedem takýchto Patriotov, pripomína DPA. Nemecko jej už dodalo tri. Nemecko tým podľa neho urobilo jeden veľký krok a usiluje sa presvedčiť aj ostatných, že je to nevyhnutné.

Spolkový kancelár tiež uviedol, že lídri členských krajín NATO počas summitu rozhodnú o konkrétnych plánov v oblasti spoločnej obrany. (TASR)

Holandsko pomohlo Američanom odstrániť stovky falošných účtov zriadených Ruskom na šírenie dezinformácií na internete.

Informoval o tom portál DutchNews.nl.

Podľa DutchNews.nl americké ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že Holandsko bolo zapojené do operácie, pri ktorej boli zhabané dve doménové mená a vyšetrovaných takmer 1000 mediálnych účtov vytvorených umelou inteligenciou.

Holandské spravodajské služby v tejto súvislosti uviedli, že je "veľmi pravdepodobné", že ruská vláda sa podieľa na vývoji softvéru na vytváranie falošných profilov na sociálnych sieťach zameraných na šírenie falošných správ a ovplyvňovanie americkej verejnej diskusie.

Väčšina účtov, ktoré sa podarilo identifikovať a odstrániť, bola nastavená tak, aby vyzerali, že patria ľuďom v Spojených štátoch, s dôveryhodnými menami, lokalitami a profilovými obrázkami.

"Naša výkonná digitálna infraštruktúra sa neustále využíva na odhaľovanie kybernetických útokov z tejto krajiny." vyhlásil holandský minister obrany Ruben Brekelmans a dodal, že ide o dobrý príklad spoločnej akcie s Američanmi.

Platforma X, bývalý Twitter, rovnako podporila rozsiahlu operáciu tajných služieb a polície a pomohla odstrániť nešpecifikovaný počet falošných účtov.

Podľa amerických tajných služieb kampaň na sledovanie falošných účtov prebieha od roku 2022, keď neidentifikovaný redaktor ruskej štátnej televízie RT podnietil vývoj softvéru pomocou umelej inteligencie, schopný vytvoriť ľubovoľný počet presvedčivých profilov vo veľmi krátkom čase.

"Rozhodli sme sa to zverejniť, aby sme odhalili čo Rusi robia, a zároveň aby sme ukázali, že sme schopní rozložiť trolie farmy," opísal Brekelmans situáciu v rozhovore pre holandský denník Trouw.

Brekelmans, ktorý sa v stredu nachádzal na summite NATO vo Washingtone, pre Trouw potvrdil, že falošné účty videl osobne .

"Spochybňujú veci ako napríklad tohtýždňový útok na detskú nemocnicu v Kyjeve. Šíria naratívy Moskvy a podporujú Putinove komentáre. Teraz sme rozobrali softvér a nástroje, ktoré to umožňujú," vysvetlil minister obrany. (TASR)

Lídri členských štátov NATO sa zhodli na znení záverečného vyhlásenia z prebiehajúceho summitu vo Washingtone.

Spomína sa v ňom prísľub, že spojenci budú naďalej podporovať Ukrajinu v jej "nezvratnej ceste k plnej integrácii do euroatlantických štruktúr vrátane členstva v NATO". Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný zdroj.

Lídri krajín NATO už minulý rok na summite vo Vilniuse prisľúbili Ukrajine, že jej budúcnosť je v Aliancii. Napokon však ani vo Washingtone Kyjev nedostal pozvánku ani časový harmonogram pristúpenia, o ktorý sa vojnou zmietaná krajina usiluje.

V deklarácii sa podľa zdroja znovu spomína pasáž z vyhlásenia z vlaňajšieho summitu, a síce že NATO "bude môcť pozvať Ukrajinu do svojich štruktúr, keď sa na tom spojenci dohodnú a budú splnené podmienky".

Zároveň sa očakáva, že lídri vo vyhlásení označia Čínu za "rozhodujúceho podporovateľa" ruskej agresie proti Ukrajine, uviedol zdroj citovaný Reuters. TASR pripomína, že Západ dlhodobo obviňuje Peking zo zásobovania Moskvy komponentmi a bojovým vybavením pre použitie vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Členské krajiny NATO začali s dodávkami stíhačiek F-16 na Ukrajinu. Sú na ceste z Dánska a Holandska, uviedol Blinken.

Počas summitu vo Washingtone tiež predstavia rozsiahly balík pomoci pre túto krajinu. Uviedol to v stredu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, informovala agentúra AFP a Reuters a stanice BBC.

Viacúčelové stíhacie lietadlá F-16 sú podľa Blinkena na ceste z Dánska a Holandska. "Tie F-16 budú na ukrajinskom nebi lietať ešte v lete," povedal.

Členské krajiny podľa jeho slov majú rozsiahly balík, ktorý ich lídri predstavia počas nasledujúcich dní. "Balík vytvorí veľmi jasný, silný, robustný a dobre osvetlený most k členstvu Ukrajiny v NATO," povedal.

Blinken reagoval aj na otázku o predstave možného ukrajinského víťazstva vo vojne proti Rusku. Za prípadný úspech označil "silnú a nezávislú Ukrajinu", ktorá je schopná stáť na vlastných nohách a je vo vysokej miere začlenená do organizácií ako Európska únia a NATO.

Presvedčenie, že Ukrajina sa stane členskou krajinu Aliancie, vyjadril v stredu aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. (TASR)

Ruské bojové lietadlá sa zúčastnili na vojenských cvičeniach na severozápade aj východe krajiny, uviedli tamojšie úrady.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.

Ruská Severná flotila uviedla, že jedna časť manévrov sa konala nad Barentsovým morom a polostrovom Kola. Zúčastnilo sa na nich osem stíhačiek typu Su-33 a Su-25.

Ruské strategické bombardéry začali taktické cvičenia v Amurskej oblasti, uviedol ruský rezort obrany. Spomenutá oblasť zdieľa spoločné hranice s Čínou.

Európska komisia privítala v poradí už piate predĺženie dohody o roamingu s Ukrajinou o dvanásť mesiacov.

Cieľom je snaha zabezpečiť, aby utečenci z Ukrajiny žijúci v členských krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) - 27 členských krajín EÚ, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko - mohli zostať cezhranične prepojení so svojimi blízkymi z Ukrajiny za dostupné poplatky.

Komisia túto dohodu uľahčila spolu s ukrajinským národným regulačným orgánom (NCEC). Cenovo dostupné hovory umožňujú ľuďom, ktorí našli útočisko v Európe, kontaktovať svoju rodinu a priateľov na Ukrajine a naopak. Umožnili to signatári dohody, ktorí sa zaviazali vzájomne znížiť svoje sadzby s cieľom prepojiť volania cez hranice.

Z najnovších údajov, ktoré poskytol Orgán európskych regulačných orgánov pre elektronické komunikácie (BEREC), vyplýva, že dohoda účinne umožňuje operátorom poskytovať cenovo dostupné hovory. Prevádzkovatelia, ktorí sú signatármi spoločného vyhlásenia, využívajú vzájomne nižšie sadzby než tí, ktorí ho nepodpísali.

BEREC zároveň potvrdil, že tak prevádzkovatelia z EHP ako aj z Ukrajiny prenášajú výhody vyplývajúce z nižších sadzieb na spotrebiteľov. Prevádzkovatelia z EHP aj naďalej ponúkajú ukrajinským utečencom bezplatné SIM karty, bezplatné medzinárodné hovory na Ukrajinu a mesačné balíky použiteľné v hostiteľskej krajine.

Okrem telekomunikačných služieb prevádzkovatelia z krajín EHP poskytujú utečencom smartfóny a prenosné počítače alebo podporujú rôzne charitatívne organizácie.

Komisia pripomenula, že Ukrajina zároveň pracovala na úplnom zosúladení svojej legislatívy s právnymi predpismi EÚ s cieľom začleniť sa do oblasti roamingu EÚ.

Príslušný zákon podpísal Zelenskyj a 19. júna 2024 bol zverejnený v Úradnom vestníku Ukrajiny, ďalšie sekundárne právne predpisy sa ešte majú prijať, Európska komisia následne posúdi súlad vnútroštátnych právnych predpisov s legislatívou Únie. (TASR)

Lídri členských krajín NATO na summite vo Washingtone prijmú rozhodnutia o obrane a ďalšej podpore Ukrajiny.

NATO vo Washingtone oznámi zámer poskytnúť v nasledujúcom roku minimálne základné financovanie pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd eur.

Informuje o tom portál Sky News s odvolaním sa na Biely dom. Ten tiež uviedol, že v rámci premostenia k budúcnosti Ukrajiny v aliancii bude v Kyjeve pôsobiť vysoký civilný predstaviteľ NATO.

Krajiny by tiež mali prijať rozhodnutia o spolupráci s krajinami najmä v oblasti Ázie a Tichomoria. Uviedol to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg pred začiatkom stredajšieho programu tejto schôdzky.

"V spojitosti s Ukrajinou očakávam, že spojenci sa dohodnú na rozsiahlom balíku, ktorý bude pozostávať z piatich prvkov," povedal.

Je medzi nimi misia nazvaná Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU), dlhodobý prísľub na nepretržitú podporu Ukrajiny, ohlásenie nových balíkov bezprostrednej vojenskej pomoci tejto krajine vrátane protivzdušnej obrany, bezpečnostné dohody medzi Kyjevom a členskými krajinami NATO a zaistenie plnej vzájomnej súčinnosti medzi ozbrojenými silami Ukrajiny a krajinami NATO vrátane nového výcvikového strediska v Poľsku.

"Tieto prvky predstavujú pevný most k členstvu Ukrajiny v NATO," povedal Stoltenberg. Tiež vyjadril presvedčenie, že Ukrajina sa stane členskou krajinou tejto aliancie.

Zdôraznil, že NATO má 500-tisíc vojakov v stave vysokej pripravenosti a pripomenul i nové obranné systémy balistických rakiet v Poľsku.

Spojenci sa v roku 2014 zaviazali, že budú na obranu vynakladať aspoň dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Vtedy to spĺňali traja z nich. "Tento rok 23 spojencov minie dve percentá alebo viac hrubého domáceho produktu na obranu. Predstavuje to veľký rozdiel a potvrdzuje, že spojenci pristupujú k obrane vážne," povedal šéf NATO.

Vojna na Ukrajine podľa neho potvrdzuje, "ako je naša bezpečnosť prepojená", pretože vojnu na Ukrajine umožňujú viesť najmä krajiny ako Irán, Severná Kórea a Čína.

Generálny tajomník NATO takisto vyjadril očakávanie, že USA zostanú pevným a verným spojencom v rámci NATO bez ohľadu na výsledok novembrových amerických prezidentských volieb.

Americký prezident Joe Biden na otváracom ceremoniáli summitu NATO vo Washingtone ohlásil, že Spojené štáty a viacero ďalších krajín NATO pošlú Ukrajine v nadchádzajúcich mesiacoch desiatky systémov protivzdušnej obrany vrátane najmenej štyroch systémov Patriot.

Zelenskyj sa vzápätí spojencom poďakoval za ich "silnú deklaráciu podpory ukrajinskej protivzdušnej obrany a ochranu obyvateľov, miest a kritickej infraštruktúry".

"Nepozorujeme žiadnu bezprostrednú vojenskú hrozbu voči žiadnemu spojencovi v NATO, Rusko je v súčasnosti naplno zaneprázdnené svojou vojnou voči Ukrajine," povedal v stredu Stoltenberg. (TASR, Sky News)

Ak by nebol v roku 2008 zablokovaný vstup Ukrajiny do NATO, vojnový konflikt by nevypukol, tvrdí poľský prezident Duda.

 Uviedol to poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore pre pravicovú televíziu Republika TV odvysielanom v stredu, informuje TASR podľa správy agentúry PAP.

Duda v rozhovore poukázal na Francúzsko a Nemecko ako na krajiny, ktoré vstup Ukrajiny a Gruzínska do NATO blokovali. Z dnešnej perspektívy ide podľa neho o "tragédiu". Pri spätnom pohľade boli v tom čase podľa Dudu uprednostnené dohody uzavreté s Ruskom pred "bezpečnosťou a zdravým rozumom" a istou "politickou poctivosťou".

"Situácia je dnes oveľa zložitejšia, keďže v tom čase boli Ukrajina a Gruzínsko slobodné krajiny, ktoré nikto nenapadol. Všetko, čo potrebovali, bolo trochu podpory od Aliancie... a k tejto vojne by nedošlo," povedal poľský prezident.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že Rusku by nemalo byť umožnené ponechať si žiadnu časť dobytého územia Ukrajiny. Dodal, že ak si niekto myslí, že Rusko by si malo nechať časť ukrajinského územia, malo by mu byť umožnené dať Rusku aj časť svojej vlastnej krajiny.

Duda sa v súčasnosti nachádza na prebiehajúcom summite NATO vo Washingtone, pripomína PAP. (TASR)

Ukrajinský minister Kuleba rokoval s maďarským kolegom Szijjártóom o situácii na bojisku a ďalšom mierovom summite.

Napísala o tom agentúra Reuters.

"V tejto súvislosti som zdôraznil, že žiadne mierové iniciatívy nemôžu byť založené na naratívoch Ruska," napísal minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v príspevku na sociálnej sieti X.

Šéf ukrajinskej diplomacie dodal, že "pondelkový ruský útok na detskú nemocnicu v Kyjeve opäť dokazuje, že ústretovosť voči Putinovi neprináša výsledky, pretože sa naďalej usiluje o vojnu". "Musíme ho spoločne prinútiť prijať spravodlivý a trvalý mier," uviedol.

Obaja ministri na stretnutí diskutovali aj o ďalších krokoch na rozvoj bilaterálnych vzťahov v nadväznosti na dohody dosiahnuté počas nedávnej návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána v Kyjeve.

Orbán v uplynulých dňoch navštívil okrem Ukrajiny aj Rusko a Čínu. Podľa jeho slov šlo o "mierovú misiu". Kyjev uviedol, že na stretnutie s Putinom do Moskvy odcestoval maďarský premiér bez akejkoľvek dohody alebo koordinácie s Ukrajinou. (TASR)

Stoltenberg od summitu NATO očakáva zhodu na balíku pomoci pre Ukrajinu vrátane bilaterálnych dohôd.

Zahŕňať by mal aj oznámenie dodávok vojenského materiálu Kyjevu. Generálny tajomník NATO to povedal pri príchode na rokovanie summitu vo Washingtone.

NATO by podľa neho malo dohliadať na výcvik ukrajinských ozbrojených síl, zároveň by sa Aliancia mala zhodnúť na dlhodobom záväzku pomôcť.

Ďalším záväzkom by podľa šéfa NATO malo byť posilnenie vzájomnej súčinnosti medzi ukrajinskými a aliančnými silami.

Ruská stíhačka vzlietla k nórskemu hliadkovaciemu lietadlu nad Barentsovým morom, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Stíhačka MiG-31 vzlietla k nórskemu hliadkovaciemu lietadlu Poseidon, ktoré letelo v blízkosti ruského vzdušného priestoru nad Barentsovým morom. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informovala o tom agentúra Reuters.

Lietadlo nórskych vzdušných síl nenarušilo vzdušnú hranicu a po vzlete ruskej stíhačky sa otočilo, tvrdí ruský rezort obrany.

Ukrajinské ozbrojené sily spustili novú dobrovoľnícku légiu určenú pre Ukrajincov žijúcich v Európe.

Cieľom je nájsť mužov, ktorí sú v odvodovom veku a žijú v zahraničí, najmä v Európe. Ide o ďalší z krokov, ktorými sa Kyjev snaží doplniť svoje sily na frontových líniách. Informovala o tom agentúra AFP a portál Notes from Poland.

Kyjev zriaďuje takzvanú Ukrajinskú légiu po viac ako dvoch rokoch tvrdých bojov, ktoré významne vyčerpali ľudské zdroje Ukrajiny. Nová légia má byť zameraná na ukrajinských mužov žijúcich v Európe, najmä v Nemecku a Poľsku, v ktorom sa zdržiava najväčšie množstvo ukrajinských utečencov.

Pred vypuknutím vojny na Ukrajine sa v iných európskych krajinách nachádzali státisíce ukrajinských mužov. Toto číslo sa ešte zvýšilo po ruskej invázii vo februári 2022, keď množstvo mužov Ukrajinu opustilo, a to napriek zákazu odísť z krajiny, ktorý je platný od prvého dňa invázie. Podľa odhadov sa len v Poľsku nachádza viac ako 300-tisíc Ukrajincov v odvodovom veku.

"Vyzývame všetkých Ukrajincov v Európe, aby sa pridali k Ukrajinskej légii. Váš prínos je v našom boji za slobodu a nezávislosť neoceniteľný," oznámil ukrajinský minister obrany Rustem Umerov. Príslušníci novej légie podľa neho absolvujú tréning v Poľsku a pridelia im najlepšie vybavenie od západných spojencov.

Vznik novej jednotky je súčasťou obrannej dohody, ktorú uzavrel Zelenskyj s poľským premiérom Donaldom Tuskom.

Ukrajina tento rok prijala viacero opatrení, ktorými sa snaží mužov žijúcich v zahraničí presvedčiť, aby sa vrátili do vlasti a vstúpili do armády.

Okrem motivujúcich opatrení, akým je Ukrajinská légia, prijal Kyjev aj reštriktívne kroky. Príkladom je pozastavenie konzulárnych služieb pre ukrajinských mužov žijúcich v zahraničí a rozšírenie zákazu opustiť Ukrajinu aj na mužov s trvalým pobytom v zahraničí.

Ukrajinský parlament taktiež v máji prijal zákon, ktorým sa znížil minimálny odvodový vek z 27 na 25 rokov. (TASR)

Nórsko daruje Ukrajine šesť stíhačiek F-16, prvú už tento rok. Krajina patrí k veľkým podporovateľom Ukrajiny. 

Uviedol to denník Verdens Gang s odvolaním sa na nórskeho premiéra Jonasa Gahra Störeho. (ČTK)

Maďarský opozičný politik Péter Magyar doručil pomoc do detskej nemocnice v Kyjeve zasiahnutej pri ruskom útoku.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Magyarova strana TISZA vyzbierala pre nemocnicu asi 15 miliónov forintov (38-tisíc eur) a zdravotnícke potreby a jedlo, ktoré na tento účel venovali maďarskí občania. "Bolo to náhle rozhodnutie po tom, čo sme videli tento brutálny ruský raketový útok," uviedol Magyar pre novinárov pred odchodom do Kyjeva.

K poškodeniu detskej nemocnice v Kyjeve prišlo v pondelok v rámci rozsiahlej vlny raketových útokov na rôzne ukrajinské mestá, pri ktorých zomrelo viac než 40 ľudí.

Monitorovacia misia OSN v utorok uviedla, že nemocnicu pravdepodobne priamo zasiahla ruská raketa. Kremeľ to však popiera a bez predloženia nejakých dôkazov uviedol, že nemocnicu zasiahla zablúdená raketa ukrajinskej obrany.

Orbán kritizuje západnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu a spomedzi lídrov Európskej únie udržuje s Ruskom najteplejšie vzťahy. Minulý týždeň navštívil Ukrajinu a Rusko a neskôr aj Čínu v rámci svoje "mierovej misie". Jeho stretnutie s Putinom si však vyslúžilo kritiku od niektorých európskych lídrov.

"Premiér môže cestovať po svete a predstierať, že tvorí mier. Avšak my veríme v činy namiesto toho, aby sme trikrát obleteli svet. Sme iní," povedal Magyar.

Podľa Magyara mal pritom Orbán navštíviť Ukrajinu už skôr, no jedným z dôvodov omeškania jeho návštevy boli nezhody medzi Kyjevom a Budapešťou týkajúce sa práv maďarskej menšiny na Ukrajine.

Strana TISZA skončila v júnových voľbách do Európskeho parlamentu v Maďarsku druhá, pričom získala takmer 30 percent hlasov. Magyar uviedol, že súhlasí s vládou v tom, že dodávky zbraní pre Ukrajinu by nemali ísť cez Maďarsko, pretože to by mohlo z maďarskej menšiny na Ukrajine spraviť cieľ. Ostatné krajiny však majú podľa jeho slov právo posielať Ukrajine zbrane. (TASR)

Indický premiér Módí deň po návšteve Putina diskutoval o vojne na Ukrajine so spojencom Kyjeva.

Zhováral sa s predsedom vlády Rakúska, ktoré je napriek politike vojenskej neutrality spojencom Kyjeva.

Deň po tom, ako sa Módí stretol s ruským vodcom Vladimirom Putinom, na schôdzke s rakúskym premiérom Karlom Nehammerom zdôraznil potrebu diplomacie. Bola to vôbec prvá návšteva indického premiéra v Rakúsku za ostatných 41 rokov.

Nehammer povedal novinárom, že je dôležité pochopiť pozíciu Indie k Ukrajine a vyjadriť obavy Európy. Vyjadril sa, že je to „dôležitý a významný signál“, že India sa minulý mesiac zúčastnila na samite vo Švajčiarsku, a dodal, že Rakúsko by mohlo pôsobiť ako „staviteľ mostov“ pri budovaní mierového úsilia.

Módí vo svojom stredajšom vyhlásení uviedol, že spoločne s Nehammerom viedli „rozsiahle diskusie“ o všetkých svetových konfliktoch vrátane Ukrajiny. Povedal, že „problémy sa nedajú vyriešiť na bojisku“ a že „straty nevinných životov nie sú prijateľné, nech sa môžu odohrať kdekoľvek“.

„India aj Rakúsko kladú dôraz na dialóg a diplomaciu pre rýchle obnovenie mieru a stability,“ povedal. „Obaja sme pripravení poskytnúť všetku možnú podporu, aby sme to dosiahli.“ (SITA)

Kremeľ poprel, že by medzi Putinom a indickým premiérom Módím došlo počas stretnutia k akýmkoľvek nezhodám.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Módí vyslovil voči Putinovi nepriamu výčitku, keď v reakcii na útok na detskú nemocnicu v Kyjeve povedal, že smrť nevinných detí je bolestivá a desivá.

Zrušené bolo aj jedno naplánované rokovanie medzi ruskou a indickou delegáciou. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vysvetlil, že toto rozhodnutie bolo prijaté z časových dôvodov a celý program už bol pokrytý.

"Nemá to absolútne nič spoločné s akýmikoľvek nezhodami alebo problematickými situáciami," dodal.

Rusko je už desaťročia najväčším dodávateľom zbraní pre Indiu. Obe krajiny udržujú úzke vzťahy od čias Sovietskeho zväzu.

Naí Dillí sa po spustení ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zdržala kritiky Moskvy a zvýšila svoje nákupy lacnej ruskej ropy na rekordnú úroveň. India viackrát vyzvala Rusko a Ukrajinu na vyriešenie konfliktu prostredníctvom dialógu a diplomacie. (TASR)

Rusko bude reagovať, ak Británia povolí Kyjevu používať jej zbrane pri útokoch na ruské územie, vyhlásil Peskov.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Agentúra Bloomberg uviedla, že novozvolený britský premiér Keir Starmer naznačil, že Ukrajina môže použiť britské rakety Storm Shadow pri zasahovaní cieľov na území Ruska. Starmer to mal naznačiť v utorok počas cesty na summit NATO, ktorý sa koná vo Washingtone.

Peskov v reakcii pre novinárov uviedol, že Kremeľ zatiaľ nevidel takéto Starmerove vyjadrenie. "Ak to tak je, je to, samozrejme, ďalší nezodpovedný krok... smerom k zvyšovaniu napätia a vážnej eskalácii situácie," uviedol.

Hovorca Kremľa počas tlačovej konferencie zároveň uviedol, že ruská armáda pracuje na vytvorení "nárazníkovej zóny" v Charkovskej oblasti s cieľom ochrániť ruskú pohraničnú Belgorodskú oblasť pred útokmi Ukrajiny. Poukázal však na to, že realizácia tohto plánu si vyžaduje čas.

Putin oznámil v máji, že ruská armáda buduje v Charkovskej oblasti na východe nárazníkovú zónu, aby ochránila ruské pohraničné regióny pred ukrajinskými útokmi, pripomína Reuters. (TASR)

Rusko tvrdí, že zmarilo útok Ukrajiny na ruskú lietadlovú loď a zadržalo agenta ukrajinskej spravodajskej služby.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Cieľom útoku mala byť podľa ruských médií jediná ruská lietadlová loď Admirál Kuznecov, ktorej opravy v prístave v Murmansku na severe Ruska poznačila séria omeškaní.

Podľa FSB kontaktoval jedného z vojakov slúžiacich na ruskej lietadlovej lodi ukrajinský občan, ktorý sa ho snažil prehovoriť, aby spáchal na loď útok. Ukrajinca však zadržali.

Reuters upozornil, že tieto tvrdenia nedokázal nezávisle overiť.

FSB v pondelok oznámila, že údajne zastavila pokus ukrajinských síl o zorganizovanie únosu ruského strategického bombardéra Tu-22M3 na Ukrajinu a počas operácie získala informácie, ktoré jej pomohli podniknúť útok na ukrajinské vojenské letisko Ozerne v Žytomyrskej oblasti.

Aj v tomto prípade mala podľa FSB ukrajinská rozviedka v úmysle naverbovať ruského vojenského pilota. (TASR)

Rafinácia ropy v Rusku klesla pre ukrajinské údery o sedemnásť percent, uviedol vo Washingtone predstaviteľ NATO.

„Vidíme, že ukrajinské údery na ruské územie majú vplyv na ruskú ekonomiku, rafináciu ropy a ruský export energií," povedal predstaviteľ NATO.

Vplyv je taký výrazný, že Rusko zaviedlo obmedzenia na vývoz benzínu a ďalšie opatrenia, dodal na summite Severoatlantickej aliancie vo Washingtone nemenovaný predstaviteľ NATO. (SITA, Ukrajinská pravda)

Spojenci sa zhodujú, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do NATO až po skončení vojny, tvrdí poľský minister Sikorski.

"Zdá sa, že existuje presvedčenie, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do (Severoatlantickej) aliancie, keď sa vojna skončí. Nič nie je menej bezpečné ako bezpečnostné záruky, ktorým sa nedá veriť," povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski počas summitu NATO vo Washingtone.

Šéf poľskej diplomacie hovoril aj o možnosti zostreľovania ruských rakiet, ktoré predstavujú hrozbu pre Poľsko. O podniknutí takýchto krokov podľa neho prebiehajú medzi spojencami rozhovory.

Sikorski sa vyjadril tiež k nedávnej návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána na Ukrajine, v Rusku a Číne. Tvrdí, že Orbán na svojich zahraničných cestách zastupoval len postoje Maďarska.

Poľský minister zahraničných vecí tiež pripomenul, že Budapešť už rok blokuje dva miliardy zlotých (470 miliónov eur) z refundácie za vojenskú techniku, ktorú Poľsko dodalo Ukrajine. Tento krok maďarskej vlády označil za "nepriateľský", informovala poľská televízna stanica Polsat News. (TASR)

Slovensko je pripravené pomôcť detskej nemocnici v Kyjeve, uviedla ministerka Dolinková pred rokovaním vlády. (TASR)

Orbán vo Washingtone žiadal Erdogana o podporu svojej mierovej misie súvisiacej s konfliktom na Ukrajine.

Oznámil to Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informovala o tom agentúra MTI.

Orbán tureckého lídra požiadal, aby podporil maďarskú mierovú misiu, pričom poukázal na to, že Turecko je zatiaľ jedinou krajinou, ktorá bola úspešná ako sprostredkovateľ v rusko-ukrajinskej vojne, povedal Havasi.

Vo Washingtone sa v týchto dňoch koná summit lídrov NATO, na ktorom sa obaja lídri účastnia.

Maďarsko prevzala 1. júla predsedníctvo v Rade EÚ. Orbán deň na to vycestoval najskôr na Ukrajinu, kde sa stretol so Zelenským. Išlo o Orbánovu prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

V piatok potom pricestoval do Moskvy, kde absolvoval stretnutie s Putinom. Jeho cestu do Ruska skritizovali viacerí európski predstavitelia, pričom predseda Európskej rady Charles Michel uviedol, že maďarské rotujúce predsedníctvo nemá mandát rokovať s Ruskom v mene EÚ a bez Ukrajiny nemôžu prebiehať žiadne diskusie o nej.

Z Moskvy zamieril Orbán do Číny, pričom svoju cestu do Pekingu označil za "mierovú misiu 3.0". (TASR)

Americký prezident Biden je presvedčený, že ukrajinská armáda dokáže zastaviť agresiu ruského vodcu Putina.

Povedal to v prejave na otvorení summitu NATO vo Washingtone.

„Putin nechce nič menej ako úplné podrobenie Ukrajiny, ukončenie ukrajinskej demokracie, zničenie ukrajinskej kultúry a vymazanie Ukrajiny z mapy," uviedol Biden.

„Ale nemýľme sa, Ukrajina dokáže a zastaví Putina, hlavne s našou úplnou kolektívnou podporou," dodal.

Pri ruskom útoku v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynuli dvaja ľudia, oznámil tamojší gubernátor Oleh Kiper.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Cieľom agresora bola prístavná infraštruktúra Odeského okresu. Bohužiaľ zomreli dvaja ľudia, ochrankár a vodič kamióna," napísal Kiper na sociálnej sieti Telegram s tým, že útok si vyžiadal aj jedného zraneného.

Dodal, že pri útoku boli poškodené sklady, nákladné autá a civilná loď a prišlo k úniku paliva z lode.

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že ruské sily útočili v noci na stredu na územie Ukrajiny piatimi raketami a 20 dronmi.

Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podľa oznámenia podarilo zostreliť nad rôznymi oblasťami 14 dronov Šáhid.

Z Rivnenskej oblasti na severozápade Ukrajiny hlásili po ruskom dronovom útoku poškodenie energetického zariadenia. Útok v regióne spôsobil dočasný výpadok dodávok elektrickej energie.

Zelenskyj prisľúbil znovuvybudovať detskú nemocnicu v Kyjeve, ktorá bola vážne poškodená pri raketovom útoku Ruska.

Na obnovu nemocnice už vyčlenili sto miliónov hrivien (2,27 milióna eur) a investujú do nej ešte ďalších 300 miliónov hrivien (6,8 milióna eur), uviedol Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v utorok večer na sociálnych sieťach.

Ukrajinský prezident zároveň prisľúbil pomoc rodinám ľudí, ktorí utrpeli zranenia alebo zomreli pri pondelkovom ruskom raketovom útoku.

K poškodeniu detskej nemocnice v Kyjeve prišlo v pondelok v rámci rozsiahlej vlny raketových útokov na rôzne ukrajinské mestá. Zelenskyj oznámil, že počet obetí týchto útokov vzrástol na 43. Podľa agentúry DPA pri útoku tiež utrpelo zranenia vyše 100 ľudí.

Ostreľovanie detskej nemocnice v Kyjeve a jej okolia vyvolalo medzinárodné pohoršenie aj na úrovni Bezpečnostnej rady OSN.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova poškodila nemocnicu zablúdená raketa ukrajinskej vzdušnej obrany. Zároveň Kyjev obvinil, že sa tragédiu snaží využiť v čase, keď sa Zelenskyj účastní na summite NATO vo Washingtone.

Členské krajiny Aliancie na summite v utorok oznámili, že Ukrajine pošlú viac systémov protivzdušnej obrany. Zelenskyj uviedol, že pomôžu pri odrážaní brutálnych útokov, akým bol útok na detskú nemocnicu v Kyjeve. (TASR)

Rusko stratilo za uplynulý deň na Ukrajine ďalších 1 100 vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 554 510 ľudí, dodala ukrajinská armáda. Kremeľ podľa nej za uplynulý deň prišiel aj o dva tanky, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty a 36 delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 180 tankov, 15 715 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 051 delostreleckých systémov.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zvolala pre ruský útok na kyjevskú nemocnicu mimoriadne zasadnutie.

Ukrajinská detská nemocnica Ochmatdyt v Kyjeve boal vybavená aj radiačnými zariadeniami určenými na onkologickú liečbu. Vyplýva to z dôverného dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra AFP.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko požiadal už v pondelok o mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov agentúry. Uviedol, že zasiahnutá nemocnica Ochmatdyt dostávala od agentúry v rámci programov technickej spolupráce vybavenie a technickú pomoc, pričom vlastnila aj "27 zdrojov ionizujúceho žiarenia" určených na liečbu rakoviny.

Haluščenko v tejto súvislosti informoval, že pondelkový ruský raketový útok "nie len, že ohrozil životy, ale predstavoval aj hrubé porušenie základných zásad a hodnôt MAAE", a je podkopaním samotných základov medzinárodnej jadrovej bezpečnosti.

Mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov agentúry sa uskutoční v piatok o 10.00 h SELČ v sídle tejto agentúry OSN vo Viedni, oznámil podľa AFP diplomatom úradujúci šéf tejto rady guvernérov Holger Martinsen. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval spojencom v NATO po ohlásení dodávok systémov protivzdušnej obrany.

Prezident sa poďakoval za ich "silnú deklaráciu podpory ukrajinskej protivzdušnej obrany a ochranu obyvateľov, miest a kritickej infraštruktúry".

"Ďalšie Patrioty, SAMP/T a IRIS-T SLM, ako aj ďalšie taktické systémy protivzdušnej obrany, ktoré Ukrajine poskytnú jej partneri, nám pomôžu pri ničení ruských bezpilotných lietadiel a rakiet aj pri lepšej ochrane Ukrajincov pred ruským terorom, akým bol napríklad včerajší brutálny útok na našu najväčšiu detskú nemocnicu," uviedol Zelenskyj na platforme X. (SME)

Biden udelil končiacemu šéfovi NATO vyznamenanie. Ocenil postoj aliancie k Ukrajine za Stoltenbergovho vedenia. (TASR)

Výsledok vojny na Ukrajine podľa dosluhujúceho šéfa NATO ovplyvní desaťročia globálnej bezpečnosti.

Stoltenberg vyzval lídrov členských krajín Severoatlantickej aliancie, aby naďalej podporovali Ukrajinu v jej odolávaní ruskej agresii.

Stoltenberg sa takto vyjadril v prejave na začiatku summitu NATO vo Washingtone. Severoatlantická aliancia podľa jeho slov musí teraz v prípade Ukrajiny preukázať rovnaké odhodlanie, aké už prejavila aj v iných kľúčových momentoch svojich dejín.

"S agresívnym Ruskom ako susedom neexistujú žiadne beznákladové možnosti. Vo vojne neexistujú možnosti bez rizika," povedal. "Najväčším rizikom však bude, ak Rusko na Ukrajine zvíťazí... To nemôžeme dopustiť," dodal.

USA a viacero ďalších krajín NATO pošlú Ukrajine desiatky systémov protivzdušnej obrany vrátane Patriotov.

V pomoci majú byť najmenej štyri systémy Patriot. Vyplýva to z novej dohody, ktorú v utorok ohlásil americký prezident Joe Biden v úvode summitu NATO vo Washingtone. K dodávke má prísť v nadchádzajúcich mesiacoch.

"Ohlasujem dnes historický dar pre protivzdušnú obranu Ukrajiny," povedal americký prezident. "Spojené štáty, Nemecko, Holandsko, Rumunsko a Taliansko poskytnú Ukrajine vybavenie pre päť ďalších strategických systémov protivzdušnej obrany," dodal.

Spojené štáty a ďalšie krajiny NATO však okrem toho podľa jeho slov poskytnú Ukrajine aj desiatky iných taktických systémov protivzdušnej obrany spolu so stovkami kusov munície.

Biden ďalej povedal, že ruský prezident Vladimir Putin si neželá nič iné, len "vymazať Ukrajinu z mapy" sveta. "Vieme pritom, že Putin sa pri Ukrajine nezastaví... Ukrajina však Putina môže zastaviť a aj ho zastaví," dodal.

Zo spoločného vyhlásenia viacerých krajín Aliancie vyplýva, že Nemecko a Rumunsko pošlú Ukrajine ďalšie batérie systémov Patriot, zatiaľ čo Holandsko a ďalšie krajiny poskytnú komponenty na vytvorenie jednej ďalšej batérie Patriotu. Taliansko zase Kyjevu poskytne systém protivzdušnej obrany SAMP-T.

Iné krajiny vrátane Kanady, Nórska, Španielska či Spojeného kráľovstva zase poskytnú Kyjevu niekoľko ďalších obranných systémov, ako NASAMS, HAWK, IRIS T-SLM, IRIS T-SLS či Gepard. Ďalšie krajiny NATO zase súhlasili s dodaním munície pre tieto systémy. (TASR)