Ukrajina Rusko Online: Orbán sa má údajne stretnúť v Moskve s Putinom

Bielorusko sa stalo členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorú založili Rusko a Čína.

Cieľom organizácie je riešiť otázky medzinárodnej bezpečnosti.

Ruský prezident Vladimir Putin, jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching a ďalší štátni predstavitelia podpísali dokumenty o oficiálnom prijatí Bieloruska na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v kazašskom hlavnom meste Astana.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý tento rok predsedá SCO, zablahoželal bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi k prijatiu. Bielorusko malo v SCO od roku 2015 štatút pozorovateľskej krajiny.

Putin po svojom stredajšom príchode do Astany rokoval s niekoľkými hlavami štátov vrátane Siho.

Si na bilaterálnom stretnutí opäť ubezpečil Putina, že sa bude naďalej usilovať o mierové riešenie vojny na Ukrajine. Zároveň potvrdil spoluprácu Číny s Ruskom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil rokovanie s Pekingom za veľmi úspešné.

Putin v Astane rokoval o vojne na Ukrajine aj so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ. Erdogan opätovne pozval Putina na návštevu Turecka, ktoré nie je členom SCO.

Počas vojny proti Ukrajine a následného napätia so Západom Putin opakovane deklaruje svoje ambície na vytvorenie nového svetového poriadku, v ktorom USA nebudú hrať dominantnú úlohu.

Členmi SCO, ktorá vznikla v roku 2001 pôvodne na boj proti terorizmu, sú aj India, Irán, Pakistan a stredoázijské štáty Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan.

SCO je eurázijská politická, hospodárska, bezpečnostná a obranná organizácia. Z hľadiska geografického rozsahu a počtu obyvateľov ide o najväčšie regionálne združenie na svete. (TASR)

Predseda Európskej rady Michel a poľský premiér Tusk vyjadrili znepokojenie nad plánovanou cestou Orbána do Moskvy.

Maďarsko je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. Informovala o tom agentúra AFP.

Orbán je jediný líder členskej krajiny EÚ, ktorý udržiava blízke vzťahy s Kremľom aj po spustení ruskej invázie na Ukrajinu, konštatuje AFP. Maďarsko v pondelok 1. júla prevzalo polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ od Belgicka.

"Rotujúce predsedníctvo v EÚ nemá mandát na angažovanie sa s Ruskom v mene EÚ," napísal Michel na sociálnej sieti X. Postoj Európskej rady je podľa jeho slov jasný: agresorom je Rusko. "Žiadne rokovanie o Ukrajine sa nemôže uskutočniť bez Ukrajiny," dodal.

Poľský premiér Tusk na X uviedol, že "správy o vašej ceste do Moskvy nemôžu byť pravdivé, Viktor Orbán, alebo môžu?"

Orbán sa má v Moskve stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedli viaceré médiá. V prípade uskutočnenia cesty bude prvým európskym lídrom, ktorý Rusko navštívil od apríla 2022, keď tam bol rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer, pripomína AFP.

Maďarská vláda v súvislosti s cestou na žiadosť o vyjadrenie nereagovala. Orbán sa v utorok v Kyjeve stretol so Zelenským. (TASR)

Maďarský premiér Orbán sa v piatok podľa médií stretne v Moskve s ruským prezidentom Putinom.

Uviedli to stanica Slobodná Európa a denník Financial Times. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ruské médiá citovali hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý Orbánovu návštevu nepotvrdil ani nevyvrátil. Podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti Peskov povedal, že Putin má v piatok "nabitý program", o ktorom bude Kremeľ informovať novinárov neskôr.

Bolo by to prvýkrát od plnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, čo by sa Putin a Orbán stretli v Rusku. Orbán, ktorý od začiatku ruskej vojenskej agresie udržiava s Moskvou užšie vzťahy ako ostatní lídri EÚ, navštívil Rusko v roku 2022 bez toho, aby sa stretol s Putinom. Stretol sa s ním však v iných krajinách.

Maďarsko od začiatku júla prevzalo od Belgicka polročné rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie, čo je do veľkej miery ceremoniálna úloha zameraná na určovanie agendy a sprostredkovávanie dohôd v legislatívnych záležitostiach.

Orbán začiatkom tohto týždňa navštívil i Kyjev, kde vyzval Zelenského, aby zvážil prímerie s cieľom urýchliť ukončenie vojny s Ruskom.

Maďarsko, člen EÚ a NATO, odmieta poslať zbrane na Ukrajinu a hlasno kritizuje sankcie Bruselu voči Rusku, pričom však nevyužilo svoje právo veta na ich zablokovanie.

Zatiaľ čo krajiny v západnej Európe sa od invázie Moskvy na Ukrajinu vážne snažia odpojiť od ruského plynu, vnútrozemské Maďarsko dostáva väčšinu svojho plynu z Ruska.

Budapešť v júni signalizovala, že sa neplánuje vzdať dovozu zemného plynu z Ruska a snaží sa prehĺbiť obchodné vzťahy s Moskvou v oblastiach, ktoré nie sú predmetom sankcií. (TASR)

Do ruskej armády tento rok naverbovali vyše 190-tisíc dobrovoľníkov a vojakov v dočasnej službe, tvrdí Medvedev.

Informovali o tom agentúry DPA a Reuters. "Priemerný denný počet naverbovaných je stabilný a pohybuje sa na úrovni približne 1000 osôb," uviedol zástupca predsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Ruské sily utrpeli na fronte na Ukrajine vážne straty, píše DPA. Vedenie ukrajinskej armády odhaduje, že od začiatku vojny prišli o život alebo utrpelo zranenia takmer 550-tisíc ruských vojakov.

Putin uviedol, že Moskva nepotrebuje vyhlásiť ďalšie kolo povinnej mobilizácie, pretože mnohí muži podpisujú dobrovoľné kontakty, pripomína Reuters. (TASR)

Pri ruskom útoku na prístav Čornomorsk zomrel podľa ukrajinských úradov civilista, sedem ľudí utrpelo zranenia.

Ukrajinský prístav Čornomorsk leží neďaleko Odesy.

"Nepriateľ podnikol raketový útok v Odeskom okrese. Zasiahnutá bola civilná prístavná infraštruktúra. V dôsledku raketového útoku zomrel jeden civilista, ďalších sedem utrpelo zranenia, "informoval šéf správy Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Poškodené boli podľa neho prístavné zariadenia a administratívne budovy. Hovorca južného veliteľstva ukrajinskej armády Dmytro Pletenčuk povedal, že úder zasiahol Čornomorsk.

Na Čornomorské a ďalšie ukrajinské prístavy používané na export ukrajinských poľnohospodárskych produktov Rusko pravidelne útočilo vlani v lete po tom, ako pozastavilo svoju účasť na čiernomorských obilných dohodách.

Tie aj za pokračujúcich bojov na Ukrajine umožňovali vyvážať ukrajinské poľnohospodárske produkty cez čiernomorské prístavy.

Zastaviť postup Ruska na bojisku môže podľa ukrajinského ministra zahraničia zničenie ruských stíhacích bombardérov.

Trend postupného obsadzovania územia Ukrajiny Ruskom sa dá zvrátiť, ale vyžaduje si to „mnoho rozhodnutí“," povedal Dmytro Kuleba pre litovského verejnoprávneho vysielateľa LRT. Okrem zničenia bombardérov je podľa neho potrebné aj doplniť ukrajinské zásoby munície.

Kľúčové podľa Kulebu je zničenie ruských lietadiel na zemi aj vo vzduchu a zabezpečenie dostatočného množstva delostreleckých granátov na boj s ruskou armádou.

„Sme presvedčení, že hlavným dôvodom úspechu Ruska je jednoducho nekonečné množstvo riadených bômb zhadzovaných na naše pozemné sily," povedal Kuleba.

Riadenými bombami ruské lietadlá útočia ešte z územia Ruska, keď sú mimo dosahu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

„Hneď, ako sa nám podarí čeliť hrozbe leteckého bombardovania, posilnia sa naše pozemné pozície a pre Rusko bude veľmi ťažké postupovať," dodal šéf ukrajinskej diplomacie. (SITA, Kyiv Independent)

Kremeľ potrebuje na propagandu aj celebrity zo Západu. Najnovšie by im mohol poslúžiť americký rapper Kanye West. (SME)

Rusko nevyhlási na Ukrajine prímerie, kým Kyjev nepodnikne kroky prijateľné pre Moskvu, vyhlásil Putin.

Na summite hláv štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v kazašskej Astane ruský líder takisto vyjadril pripravenosť vyrábať nové rakety.

Ruský prezident v júni povedal, že Rusko zastaví paľbu a začne mierové rokovania v prípade, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií vstúpiť do NATO a stiahne svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, na ktoré si Moskva nárokuje. Kyjev však tieto požiadavky odmietol a uviedol, že ich prijatie by znamenalo kapituláciu.

Putin vo štvrtok v Astane tiež uviedol, že Rusko začalo s výskumom a vývojom nových rakiet krátkeho a stredného doletu a je pripravené začať s ich výrobou. Nasadiť ich však mieni len v prípade, ak tak urobia i USA.

Konštruktívny dialóg medzi Moskvou a Washingtonom podľa Putina nie je aktuálne možný z dôvodu ostrej predvolebnej kampane pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA.

Šéf Kremľa okrem toho označil afganské militantné hnutie Taliban za spojencov Moskvy v boji proti terorizmu, pretože táto organizácia má v súčasnosti Afganistan pod kontrolou.

Taliban je v Rusku od roku 2003 označovaný za teroristickú organizáciu. Ruský prezident však začiatkom júna vyzval na "budovanie" vzťahov s vládou Talibanu, ktorého delegácia krátko predtým navštívila Rusko. (TASR)

Česko neuznáva ruské nebiometrické pasy, ich držitelia sú v krajine nelegálne. Na opatrenia vyzvalo aj ostatné krajiny. (TASR)

Ruské útoky za uplynulý deň zabili na Ukrajine najmenej desať civilistov. Ďalších najmenej 99 ľudí utrpelo zranenia.

Ruská armáda zaútočila na celkovo dvanásť ukrajinských oblastí.

Najmenej šesť ľudí zomrelo pri ruskom útoku dronmi a raketami na mesto Dnipro v Dnipropetrovskej oblasti. Rusi zasiahli nákupné centrum, niekoľko áut a čerpaciu stanicu, uviedol predseda regionálnej rady Dnipropetrovskej oblasti Mykola Lukašuk.

V Záporožskej oblasti v dôsledku ruského ostreľovania zahynul jeden muž a jedna žena. Jeden civilista prišiel o život v Poltavskej oblasti a jeden v Chersonskej oblasti. (SITA, Kyiv Independent)

Postoj NATO k členstvu Ukrajiny môže spôsobiť hrozbu, varujú odborníci. Prijatie by ohrozilo USA a mohol by rozbiť koalíciu.

Odborníci v liste varujú, že ak by Ukrajina bola prijatá do NATO a Rusko by ju v budúcnosti napadlo, mohol by byť uplatnený článok 5, ktorý požaduje, aby spojenci bránili člena NATO.

Verejný postoj viac ako 60 analytikov, ktorí vystupujú proti členstvu Ukrajiny, odhaľuje argumenty, ktoré sa pravdepodobne objavia počas trojdňového samitu začínajúceho 9. júla.

„Čím bližšie je NATO k sľubu, že Ukrajina sa pripojí k aliancii po skončení vojny, tým väčší je podnet pre Rusko pokračovať vo vojne. Výzvy, ktoré predstavuje Rusko, sa dajú riešiť bez prijatia Ukrajiny do NATO,“ tvrdia autori listu.

Odborníci veria, že posun v otázke členstva Ukrajiny v NATO môže mať ďalekosiahle následky, potenciálne „zmeniť Ukrajinu na miesto dlhotrvajúceho konfliktu medzi dvoma hlavnými jadrovými mocnosťami“ a poslúžiť záujmom ruského vodcu Vladimira Putina.

List iniciovali William Ruger, prezident Amerického inštitútu pre ekonomický výskum, a Stephen Wertheim z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. Napriek týmto varovaniam niektorí analytici nesúhlasia.

Minulý týždeň výskumníci z RAND Corporation napísali, že spojenci by profitovali z toho, ak by na samite jasne stanovili podmienky pre budúce členstvo Ukrajiny. Atlantická rada tiež podporuje členstvo Ukrajiny v NATO s tým, že by to Ukrajine ukázalo neochvejnú podporu Západu.

Politico poznamenáva, že analytici a univerzitní profesori síce neprijímajú politické rozhodnutia v NATO, ale často prispievajú do debát o zahraničnej politike písaním analytických článkov a účasťou na diskusiách, najmä pred a počas významných podujatí, ako je nadchádzajúci samit.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena odmieta podporiť okamžité členstvo Ukrajiny, ale viacerí vysokí predstavitelia nedávno uviedli, že Ukrajine bude na samite ponúknutý „most“ k vstupu do NATO. (Politico)

Ukrajinské sily sa stiahli z časti mesta Časiv Jar na frontovej línii, informoval hovorca armády Nazara Vološyna.

„Stalo sa nepraktickým držať kanálové susedstvo potom, čo do neho vstúpil nepriateľ,“ povedal Vološyn pre národnú televíziu. Ruské ministerstvo obrany v stredu vyhlásilo, že prevzalo kontrolu nad okresom Novyj, ktorý sa nachádza západne od kanála Siverskyj Donec-Donbas.

Vološyn uviedol, že pokračovanie v obrane by „ohrozilo životy a zdravie našich vojakov“, a zdôraznil, že pozície vojakov „boli zničené“.

„Veliteľstvo sa rozhodlo stiahnuť na viac chránené a pripravené pozície, ale ani tam nepriateľ neprestáva so svojimi aktívnymi bojovými akciami,“ dodal Vološyn.

Mesto Časiv Jar je strategicky dôležité miesto a už dlho je cieľom Ruska. Mesto bolo mesiace terčom ruských útokov rôzneho druhu, keďže Moskva považuje toto mesto za bránu na spustenie priamych ofenzív proti niekoľkým ukrajinským „baštám“. Pred vojnou mal Časiv Jar viac ako 12-tisíc obyvateľov, ale teraz tam zostáva iba niekoľko stoviek ľudí. (SITA, Sky News)

Je nutné ďalej podporovať Ukrajinu, vyhlásil poľský prezident Duda na spoločnej tlačovke s prezidentom Pellegrinim.

Duda sa s Pellegrinim zhodli na tom, že chcú koniec vojny, vojnový konflikt by však nemal skončiť víťazstvom Ruska. (SME)

Rusko tvrdí, že zničilo ukrajinskú stíhačku MiG-29 a armádne vozidlá.  Oznámilo to ruské ministerstvo obrany.

Stíhačka, ako aj ukrajinské vojenské vybavenie a armádne vozidlá boli podľa vyhlásenia rezortu zničené na základni v Dolginceve v Dnepropetrovskej oblasti, ktorú zasiahla balistická strela Iskander. Zábery z útoku zverejnilo ministerstvo na platforme Telegram.

Rusko ešte v utorok informovalo, že zničilo päť ukrajinských stíhačiek typu Su-27 a dve ďalšie poškodilo. K tomuto útoku došlo na letisku v ukrajinskej Poltavskej oblasti, teda asi 150 kilometrov na západ od ruských hraníc.

Kyjev momentálne čaká na sľúbené dodávky stíhačiek F-16 od svojich západných spojencov. Rozmiestnené následne budú na základniach, ktorých ochrana je pre Ukrajinu aj jej spojencov kľúčová. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 547 470 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 200 vojakov, deväť tankov, 17 bojových obrnených vozidiel, 65 delostreleckých systémov a 73 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 132 tankov, 15 600 bojových obrnených vozidiel, 19 923 vozidiel a palivových nádrží, 14 777 delostreleckých systémov, 1 115 odpaľovacích raketových systémov, 878 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 360 lietadiel, 11 694 dronov, 2 342 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 468 kusov špeciálnej techniky.

Pentagon oznámil nákup munície pre ukrajinské systémy protivzdušnej obrany za približne 2,2 miliardy dolárov.

Ide o Iniciatívu pre bezpečnostnú pomoc Ukrajine.

„Tieto prostriedky budú použité na nákup munície pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS pre Ukrajinu,“ uvádza sa v správe amerického rezortu obrany, ktorý pripomenul, že Bidenova administratíva plánuje urýchliť dodávky týchto zbraní zmenou poradia budúcich dodávok na Ukrajinu.

„V dôsledku toho Ukrajina dostane muníciu, ktorú naliehavo potrebuje na ochranu svojho obyvateľstva a kritickej infraštruktúry pred leteckými útokmi Ruska,“ uvádza sa v správe. (SITA)

Najmenej dve obete a jedného raneného po ruskom ostreľovaní hlási šéf Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ivan Fedorov informoval o celkovo 391 ruských útokoch na desať obcí v oblasti na juhovýchode Ukrajiny počas uplynulých 24 hodín. 

Ukrajinská obrana počas noci zostrelila nad šiestimi oblasťami krajiny 21 z 22 ruských útočných dronov, napísal na sociálnej sieti veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.

Rusko podľa ministerstva obrany počas noci zostrelilo štyri ukrajinské drony nad tromi regióny.

Ruské ministerstvo tiež ohlásilo zničenie ukrajinskej stíhačky MiG-29 pri útoku na letisko v Dnepropetrovskej oblasti. Ruské jednotky podľa ukrajinských analytikov dobyli ďalšie dve osady na východe krajiny..

Pri náletoch ruských dronov a delostreleckom ostreľovaní Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny utrpela zranenia 68-ročná žena, ohlásil šéf oblastnej správy Serhij Lysak. Škody utrpela tiež infraštruktúra, vrátane rozvodu plynu a elektrického vedenia, a obytné domy a osobné autá.

Ruské jednotky pokračovali v postupe v Doneckej oblasti na východe krajiny, kde okupovali obce Sokil a Voschod, napísal na sociálnej sieti spravodajský kanál DeepState, pokladaný za blízky ukrajinskej armáde. Ukrajinský generálny štáb odhadol, že Rusko prišlo počas uplynulého dňa o ďalších 1200 vojakov a o viac ako 547.000 od začiatku vojny.

Na nadchádzajúcom samite NATO vo Washingtone predstavia Ukrajine konkrétne možnosti pre vstup do aliancie.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre Hlas Ameriky to povedal zástupca amerického námestníka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Douglas Jones.

Očakáva sa, že v záverečnej deklarácii bude potvrdené, že Ukrajina sa stane členom NATO, avšak konkrétne znenie tejto formulácie ešte musí byť dohodnuté.

Jones tiež spomenul, že aliancia bude diskutovať o tom, ako pomôcť Ukrajine chrániť sa pred ruskou agresiou v súčasnosti, ako odstrašiť Rusko v budúcnosti a ako sa pripraviť na vstup do NATO. (SITA)

Vladimir Putin a čínsky prezident sa stretli na samite Šanghajskej organizácie spolupráce v kazašskej Astane.

Zdôraznili tam prehlbujúcu sa spoluprácu medzi ich krajinami. Bolo to ich druhé stretnutie v priebehu dvoch mesiacov, po tom, čo Putin v máji navštívil Peking.

Putin čelí medzinárodnému zatykaču za vojnové zločiny, ale Kazachstan nie je signatárom Rímskeho štatútu, a tým pádom nie je povinný ho zatknúť.

Šéf Kremľa na stretnutí so Si Ťin-pchingom označil SCO za „jeden z kľúčových pilierov spravodlivého, multipolárneho svetového poriadku” a povedal, že vzťahy medzi Moskvou a Pekingom prežívajú „najlepšie obdobie v ich histórii”.

Stretnutia tiež posilňujú čínsky vplyv, obzvlášť v Strednej Ázii i celosvetovo. (SITA)

Ruská centrálna banka odporučila podnikom, aby vykonávali zahraničné platby pomocou kryptomien.

Majú sa tak podľa nej vyhnúť sankciám, ktoré Západ uvalil na Rusko kvôli vpádu na Ukrajinu.

Rozvíjajúci sa obchod Ruska s Čínou, Indiou, Spojenými arabskými emirátmi, Tureckom a ďalšími krajinami, ktoré sankcie nezaviedli, sa v posledných niekoľkých týždňoch stretáva s veľkými ťažkosťami.

Guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová pripustila, že problémy s platbami sú pre ruskú ekonomiku jedným z kľúčových problémov.

"Nové finančné technológie vytvárajú príležitosti pre schémy, ktoré predtým neexistovali. Preto sme zmiernili náš postoj k používaniu kryptomien v medzinárodných platbách a povolili sme používanie digitálnych aktív pri týchto platbách, "uviedla Nabiullinová na finančnej konferencii v Petrohrade.

"Zvažujú sa rôzne alternatívy. Firmy sa stali veľmi flexibilnými a podnikavými. Nachádzajú spôsoby riešenia a často sa s nami o ne ani nepodelia, "povedala.

Podľa nej sú obchodní partneri Ruska v rôznych krajinách pod "obrovským tlakom". Verí však, že postupne vznikne nový globálny platobný systém..

Nabiullinová tiež povedala, že Rusko a ďalšie krajiny z zoskupenia BRICS - do ktorého patrí okrem iného Rusko, Čína a India - diskutujú o platobnom systéme s názvom BRICS Bridge, ktorý by mal prepojiť finančné systémy členských krajín. Dodala však, že tieto debaty sú ťažké a že vytvorenie takéhoto systému si vyžiada určitý čas. (ČTK)

Počet obetí ruského útoku na Dnipro stúpol na päť, viac ako 50 ľudí utrpelo zranenia vrátane 14-ročného dievčaťa.

Uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj.

Starosta Dnipra Boris Filatov spresnil, že útok, ku ktorému došlo v stredu za bieleho dňa, poškodil budovy dvoch škôl a troch materských škôl. Padajúce trosky sa pritom zrútili na jednotku intenzívnej starostlivosti detskej nemocnice a požiar vypukol aj v ďalšej nemocnici, dodal Filatov.

Riadené letecké bomby podľa Zelenského zasiahli Charkov a frontové pozície. Dodal, že existuje len jeden spôsob, ako ukončiť vojnu, a to poskytnúť Ukrajine viac systémov protivzdušnej obrany a umožniť útoky na ruské základne, najmä letecké. "V tejto oblasti úzko spolupracujeme s partnermi na všetkých úrovniach," povedal.

Ak Donald Trump vie, ako ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine, mal by to povedať, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

V rozhovore pre agentúru Bloomberg tak reagoval na nedávny výrok amerického exprezidenta, ktorý sa chce na jeseň znovu uchádzať o Biely dom, že by vojnu ukončil ešte pred tým, ako by sa znovu chopil moci v USA.

Akým spôsobom by to urobil, v debate so súčasným americkým prezidentom Bidenom neoznámil.

"Ak Trump vie, ako ukončiť túto vojnu, mal by nám to dnes povedať," povedal Zelenskyj. "Pretože ak existuje riziko pre ukrajinskú nezávislosť, ak prídeme o štátnosť - chceme na to byť pripravení, chceme to vedieť," vyhlásila hlava ukrajinského štátu.

Zelenskyj v rozhovore pripomenul, že to nebola jeho krajina, kto vojnu 24. februára 2022 začal. "Začal ju Putin," povedal Zelenskyj.

Poznamenal, že Ukrajina je odkázaná na pomoc sveta. "Chceme vedieť, či v novembri budeme mať silnú podporu USA, alebo zostaneme osamotení," povedal ukrajinský prezident s odvolaním sa na mesiac, keď si Američania vyberú svojho budúceho prezidenta. (ČTK)