Ukrajina Rusko Online: Spojené štáty oznámili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za 2,3 miliardy dolárov

Ukrajinské úrady a médiá hlásia najmenej šesť zabitých civilistov pri ruských útokoch na východe a juhu krajiny.

V Nikopole v Dnepropetrovskej oblasti podľa šéfa správy regiónu Serhija Lysaka zahynuli dve ženy, neskôr informoval o dvoch zabitých aj na inom mieste.

V Chersone na juhu krajiny ruské ostreľovanie podľa agentúry Ukrinform pripravilo o život jednu ženu, ďalšia zomrela podľa úradov pri ruskom útoku na obec Selydove v Doneckej oblasti.

"V Nikopole zomreli kvôli ruským útokom dve ženy - vo veku 61 a 86 rokov," napísal na platforme Telegram Lysak, podľa ktorého je ďalších desať ľudí zranených, vrátane deväťročného a 17-ročného chlapca. Pôvodne písal o deviatich zranených. Informoval tiež o poškodení obytných budov, vzdelávacích inštitúcií alebo zdravotníckeho zariadenia.

Neskôr Lysak oznámil smrť dvoch ľudí pri ruskom delostreleckom ostreľovaní Pokrovskej hromady, ktorá sa nachádza neďaleko Nikopolu. Hromada je ukrajinské označenie pre administratívnu jednotku zahŕňajúcu napríklad mesto a priľahlé dediny. Zahynula žena a muž.

Ukrajinská agentúra Ukrinform zasa napísala, že kvôli rozsiahlemu ruskému ostreľovaniu Chersonu zomrela jedna žena a úrady evidujú deväť zranených. Mŕtva je 54-ročná zamestnankyňa štátnej inštitúcie.

Šéf správy Kyjevom kontrolovanej časti východoukrajinskej Doneckej oblasti Vadym Filaškin na Telegrame podvečer informoval o zabitej 63-ročnej žene kvôli ruskému ostreľovaniu obce Selydove. Dvaja ľudia boli zranení. (ČTK)

Dve ruské vojnové lode zakotvili vo Venezuele, pokračujú tak v demonštrácii svojho vplyvu aj v odľahlejších regiónoch.

Informovala o tom agentúra AP. Fregata triedy Admirál Gorškov a tankovacia loď Akademik Pašin sú súčasťou ruskej Severnej flotily, ktorá v oblasti plní svoje úlohy od 17. mája, citovala agentúra AP ruské ministerstvo obrany a tlačovú agentúru TASS.

Venezuelské úrady o príchode ruských lodí neinformovali. Aktuálne kotvia v hlavnom prístave La Guaira a z diaľky ich nebolo vidieť. Novinári agentúry AP však videli členov posádky v historickom centre mesta.

Táto zastávka by mala trvať niekoľko dní a podľa AP je jej cieľom vyzdvihnúť úzke väzby medzi Moskvou a venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom.

Maduro, podobne ako jeho predchodca, zosnulý prezident Hugo Chávez, má s Ruskom blízke vzťahy. Vo Venezuele sa koncom júla budú konať prezidentské voľby, v ktorých sa Maduro uchádza o znovuzvolenie.

V polovici júna zakotvila tá istá fregata a tankovacia loď v Havane. Na Kubu priplávala aj ponorka s jadrovým pohonom, ktorá tam po cvičení v Atlantickom oceáne zostala zakotvená päť dní.

Niektoré krajiny vnímali cvičenie ako demonštráciu sily zo strany Moskvy, keďže USA a ďalšie západné štáty podporujú Kyjev vo vojne Ruska proti Ukrajine. (TASR)

Blinken a šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak rokovali o zámere členov NATO priblížiť Ukrajinu k Aliancii.

Informuje o tom agentúra Reuters. Stretnutie vo Washingtone predchádzalo budúcotýždňovému summitu NATO.

Ukrajina dúfa, že tam získa záruky pre svoju kandidatúry na člena. Blinken vyhlásil, že Ukrajina sa stane členom NATO a že summit "dopomôže vybudovať most" k tomuto výsledku.

"Hovorili o viacerých záležitostiach vrátane cieľa priblížiť Ukrajinu k členstvu v NATO či o pomoci posilniť Ukrajinu v boji s ruskou agresiou," informoval hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel.

Blinken a Jermak zároveň diskutovali o úsilí krajín G7 "zvýšiť odolnosť" kyjevskej energetickej sústavy, ktorá bola počas uplynulých mesiacov terčom útoku Ruska.

Moskva začala inváziu na Ukrajine vo februári 2022. (TASR)

Lídra proruských luhanských separatistov odsúdili na Ukrajine v neprítomnosti za podpísanie dohody s Kremľom.

Pasečnika odsúdili na 12-ročné väzenie za podpísanie dohody s Kremľom, ktorá viedla k ruskej invázii, informovala o tom agentúra AFP.

Pasečnik, ako líder samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), spoločne s vodcom samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denispm Pušilinom podpísali 21. februára 2022 s ruským prezidentom Vladimirom Putinom pakt o vzájomnej pomoci.

Dvojica proruských lídrov v Donbase následne požiadala Putina o vojenskú pomoc a Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) tvrdí, že Kremeľ využil Pašečnikov podpis dohody ako "zámienku na začatie rozsiahlej invázie na Ukrajinu". Pasečnik bol uznaný za vinného z porušenia územnej celistvosti Ukrajiny a z kolaborácie.

Pasečnikovi uložil súd podľa vyjadrenia SBU aj zákaz zastávať najbližších 13 rokov na Ukrajine akékoľvek verejné funkcie a konfiškáciu "všetkého jeho majetku". SBU dodala, že výkon trestu začne plynúť až dňom zadržania Pasečnika.

Pašečnik sa narodil na Ukrajine a do roku 2014 pracoval v SBU, keď začal podporovať proruských separatistov na východe Ukrajiny. V roku 2017 sa stal vodcom samozvanej LĽR, predtým šéfoval jej tajnej službe.

Rusko v súčasnosti ovláda väčšinu Luhanskej oblasti, ktoré spoločne s Doneckou, Záporožskou a Chersonskou oblasťou predvlani nezákonne anektovalo, hoci ich stále nemá úplne pod kontrolou. Pasečnik vyhlásil bezprostredne pred vypuknutím invázie v Luhanskej oblasti všeobecnú mobilizáciu a civilistov vyzval na evakuáciu.

AFP pripomína, že proruský líder doneckých separatistov Pušilin bol už vlani na Ukrajine uznaný za vinného z rovnakých zločinov a v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov. (TASR)

Zelenskyj vyzval premiéra Orbána, aby sa pripojil k mierovým snahám Ukrajiny po invázii Ruska.

Informovala o tom agentúra AFP. Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore uviedol, že s Orbánom počas rokovaní hovoril o krokoch Kyjeva na nastolenie mieru v spolupráci s medzinárodnými partnermi.

"Pozval som Maďarsko a premiéra Orbána, aby sa pripojil k príslušným snahám," povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident s Orbánom podľa vlastných slov hovoril aj o mierovom summite vo Švajčiarsku a prípravách na ďalší takýto summit. "Hovoril som o tom, čo sme už s našimi partnermi dosiahli," povedal Zelenskyj.

Orbán navštívil prvýkrát od začiatku vojny Ukrajinu a na tlačovej konferencii so Zelenským vyzval Kyjev na dosiahnutie "rýchleho prímeria". Ukrajina však opakovane odmieta výzvy na prerušenie bojov, pričom tvrdí, že by tak Rusko len získalo čas na preskupenie pre podniknutie nového útoku.

Zelenskyj v príhovore poukázal na to, že ide o prvú Orbánovu návštevu Kyjeva za mnohé roky. Podľa Zelenského je to dôležitá cesta, keďže sa koná hneď po začiatku maďarského predsedníctva v Rade Európskej únie.

"To je jasný signál, aké veľmi je pre nás všetkých v Európe dôležité zostať zjednotení a prijímať spoločné kroky," povedal Zelenskyj.

Na rozdiel od mnohých iných európskych lídrov Orbán nenavštívil po začiatku invázie Ruska Ukrajinu a spomedzi lídrov EÚ je vnímaný ako najviac proruský, pripomína AFP. (TASR)

Litva vyjadrila nesúhlas s nepovoleným vstupom ruského civilného lietadla do jej vzdušného priestoru.

Informovala o tom agentúra Reuters. Lietadlo ruskej leteckej spoločnosti Pobeda vstúpilo približne v nedeľu večer na minútu nad Baltským morom do vzdušného priestoru Litvy počas letu z moskovského letiska Vnukovo do Kaliningradskej oblasti, uviedlo litovské ministerstvo vo vyhlásení.

V diplomatickej nóte odovzdanej predstaviteľovi ruského veľvyslanectva vo Vilniuse žiada Litva vysvetlenie incidentu a upozornila, že je neprijateľné, aby sa v budúcnosti takáto situácia opakovala, píše spravodajský portál lenta.ru.

Ruské útoky na ukrajinské mesto Nikopol si vyžiadali dve obete. Deväť ľudí utrpelo zranenia, uviedol tamojší gubernátor.

Nikopol sa nachádza neďaleko Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES). Informovala o tom agentúra Reuters.

Útoky poškodili v meste obytné domy, vzdelávacie zariadenia a kliniku, napísal gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak v príspevku na platforme Telegram.

Dodal, že obeťami sú dve ženy vo veku 61 a 86 rokov.

Nikopol oddeľuje od ZAES, najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, rieka Dneper. Toto mesto v Dnepropetrovskej oblasti je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu často vystavované ruským leteckým útokom. (TASR)

Putin sa stretne počas summitu v Kazachstane s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a tureckým lídrom Erdoganom.

Informovali o tom agentúry Reuters a TASS. Stretnutie má prebehnúť počas summitu hláv štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. S Erdagonom bude Putin hovoriť o svojej nadchádzajúcej návšteve Turecka a iných záležitostiach.

"Návštevu Turecka plánujeme už dlho. Myslím si, že lídri o tom budú hovoriť," uviedol Putinov poradca pre zahraničné záležitosti Jurij Ušakov s tým, že Putin s Erdoganom majú množstvo tém, o ktorých budú rokovať.

So Si Ťin-pchingom sa Putin naposledy stretol v máji počas návštevy Číny. Bola to jeho prvá zahraničná cesta od svojej prezidentskej inaugurácie, pričom vo voľbách predtým získal už v poradí piaty mandát.

SCO je euroázijská politická, ekonomická, obranná a bezpečnostná organizácia, ktorú v roku 2001 založila Čína a Rusko. Jej ďalšími členmi sú India, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Pakistan, Tadžikistan a Uzbekistan. Turecko nie je členom tejto organizácie, ale často sa ako partnerská krajina zúčastňuje na jej summitoch. (TASR)

USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 2,3 miliardy dolárov, oznámil minister obrany Lloyd Austin.

Informovala o tom agentúra AP.

"Nenechajte sa mýliť, Ukrajina nie je sama a Spojené štáty nikdy nepoľavia v podpore," povedal Austin na začiatku stretnutia so svojím ukrajinským kolegom Rustemom Umerovom.

"Spolu s približne 50 spojencami a partnermi budeme pokračovať v poskytovaní kľúčových kapacít, ktoré Ukrajina potrebuje na potlačenie a odvrátenie ruskej agresie," dodal šéf Pentagónu.

Nový balík vojenskej pomoci bude zahŕňať protitankové zbrane a muníciu pre systémy protivzdušnej obrany.

Zelenskyj uviedol, že Rusko zhodilo iba za uplynulý týždeň na Ukrajinu viac ako 800 kĺzavých bômb.

Zároveň požiadal partnerov, aby zmiernili obmedzenia týkajúce sa používania západných zbraní na zasahovanie vojenských cieľov v Rusku. Podľa Zelenského potrebuje ukrajinská armáda prostriedky na zničenie ruských bombardérov.

Austin povedal, že s Umerovom budú diskutovať o ďalších potrebách ukrajinskej armády a spôsobilostiach na odvrátenie ďalšej ruskej agresie. (TASR)

V Česku začal pôsobiť nový ukrajinský veľvyslanec Vasyl Zvaryč. Český prezident od neho prevzal poverovacie listiny.

Ukrajina nemala v ČR najvyššie diplomatické zastúpenie od polovice júla 2022.

"Mám tú česť odovzdať vám listiny, ktorými ma prezident Ukrajiny u vás akreditoval ako mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny," povedal Zvaryč Pavlovi v češtine, za čo mu český prezident vyjadril rešpekt.

"Ako veľvyslanec Ukrajiny urobím všemožné aj nemožné, aby vzťahy medzi ČR a Ukrajinu boli ešte pevnejšie. Vzťahy, ktoré už dosiahli úroveň strategického partnerstva," povedal neskôr v odkaze z ukrajinského veľvyslanectva.

Poďakoval sa Česku za podporu Ukrajiny počas ruskej agresie a ocenil, ako ČR podľa jeho slov posilňuje svoju pozíciu na medzinárodnej scéne v politike ochrany medzinárodného práva. "Som presvedčený, že spolu s vami budem mať možnosť osláviť naše spoločné víťazstvo nad ruským agresorom," dodal Zvaryč.

Zvaryč sa do Prahy presunul z Poľska, kde bol veľvyslancom od februára 2022. Na iných diplomatických pozíciách tam však pôsobil aj v rôznych obdobiach v minulosti.

Skúsenosti má tiež z ambasád v Turecku a Spojených štátoch, zastával aj viaceré vedúce funkcie na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí. Zvaryča do novej funkcie vymenoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 21. júna. (TASR)

Veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk vyhlásil, že vykonali útok na muničný sklad na Krymskom polostrove.

"Opäť sa ukázalo, že ukrajinské lietadlá 'zničené' nepriateľskou propagandou úspešne pokračujú v bojových operáciách," uviedol Oleščuk.

Odkazoval na skoršie tvrdenie Moskvy, že v ukrajinskej Poltavskej oblasti zničila päť ukrajinských stíhačiek.

Oleščuk nešpecifikoval presné miesto ukrajinského útoku. Na Telegrame sa však objavilo video, ktoré údajne zobrazuje útok na mestečko Balaklava neďaleko Sevastopola.

Putin chce európskych odberateľov opäť dostať do závislosti od ruského plynu, tvrdí americká nezisková organizácia.

Centrum pre analýzu európskej politiky článok zverejnilo na svojej internetovej stránke.

O necelých šesť mesiacov bude Ukrajina čeliť významnej voľbe. Buď ukončí svoju rolu ako európsky koridor pre ruský plyn a preruší ďalšie spojenie s agresorom, alebo predĺži dohodu o tranzite ruského plynu a zostane v zhubnom vzťahu poznamenanom politickou manipuláciou a korupciou, konštatuje CEPA.

Centrum dodáva, že od rozhodnutia Ukrajiny o tranzite ruského plynu bude závisieť jej dlhodobá bezpečnosť ale aj budúca energetická politika Európy a osud ruského plynárenského podnikania.

Gazprom, ktorý je nástrojom Kremľa, si to uvedomuje, a údajne ponúka prinajmenšom 10-percentné zľavy zákazníkom v strednej a východnej Európe. Gazprom totiž vykázal najväčšiu stratu za 25 rokov, pripomína Centrum pre analýzu európskej politiky.

Vzhľadom na výrazné zľavy na ruský plyn záujem kupujúcich stúpa. Napríklad Slovensko a Maďarsko dali jasne najavo, že chcú, aby sa ukrajinská infraštruktúra používala a aby plyn po tejto trase naďalej prúdil. Záujem má podľa CEPA aj Rakúsko. (SITA)

Denné dodávky plynu do Európy od ruskej spoločnosti Gazprom vzrástli v júni medziročne o takmer štvrtinu.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa však o takmer desatinu znížili. 

Podľa Reuters denné dodávky plynu od Gazpromu prostredníctvom plynovodov dosiahli v júni 81,8 milióna kubických metrov. Oproti júnu minulého roka to znamená rast približne o 23 percent, oproti máju však pokles o 8,6 percenta.

V máji vyviezol Gazprom do Európy cez plynovody denne 89,5 milióna m3 plynu. Za medzimesačným poklesom exportu je najmä plánovaná údržba podmorského plynovodu TurkStream, ktorá sa uskutočnila od 6. do 9. júna.

Maďarsko je podľa premiéra Orbána pripravené zúčastniť sa na modernizácii ukrajinského hospodárstva.

Ukrajinský prezident ocenil, že sa návšteva koná hneď po začiatku maďarského predsedníctva v EÚ. Považuje to za jasný dôkaz "spoločných európskych priorít a toho, aké dôležité je nastolenie spravodlivého mieru na Ukrajine".

Počas návštevy Kyjeva Orbán povedal, že otázka mieru na Ukrajine je dôležitá pre celú Európu a maďarské predsedníctvo v Rade EÚ bude Kyjevu v tejto záležitosti k dispozícii.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov bagatelizoval Orbánovu návštevu a vyhlásil, že od tejto cesty "nič neočakáva". Maďarský premiér si podľa neho iba "plní svoje povinnosti".

Istý zdroj z Budapešti pre The Guardian uviedol, že plán cesty sa zrodil po dlhých rokovaniach o otázke práv ukrajinskej maďarsky hovoriacej menšiny, ktorá žije na krajnom západe Ukrajiny v blízkosti hraníc oboch krajín. (TASR)

Ukrajinský prezident označil rokovanie s maďarským premiérom Orbánom za možný základ pre budúcu dohodu.

Ochotu uzavrieť dohodu vyjadril tiež Orbán.

Premiér uviedol, že Maďarsko oceňuje Zelenského mierovú iniciatívu a že hostiteľa požiadal, aby zvážil uzavretie prímeria, ktoré by mohlo urýchliť začatie mierových rozhovorov, napísala agentúra Reuters.

Orbán podľa nej tiež vyhlásil, že sa obe krajiny snažia prekonať skoršie nezhody a že sa zameriavajú na budúcnosť.

Ukrajinský prezident Zelenskyj telefonoval s odchádzajúcim holandským premiérom a budúcim šéfom NATO Ruttem.

V telefonáte diskutovali o budúcej spolupráci Ukrajiny so Severoatlantickou alianciou. 

Zelenskyj napísal, že Ruttemu sa poďakoval za všetko, čo on, holandská vláda a občania urobili pre Ukrajinu. Spresnil, že vyslovil vďaku za všetku včasnú a rozsiahlu obrannú, humanitárnu a politickú podporu a Ruttemu zagratuloval k vymenovaniu do novej funkcie šéfa Aliancie.

"Naďalej zostaneme v kontakte, keď sa ujme svojej novej funkcie generálneho tajomníka NATO," napísal Zelenskyj.

Najmenej štyria ukrajinskí civilisti zomreli počas uplynulého dňa pri ruských útokoch.

Ďalších najmenej 42 ľudí utrpelo zranenia. Ako referuje spravodajský web Kyiv Independent, informovali o tom v utorok regionálne úrady.

V Doneckej oblasti ruské útoky zabili štyroch ľudí a 27 zranili, uviedol jej gubernátor Vadym Filaškin.

Dvaja civilisti prišli o život v meste Ukrajinsk a ďalší dvaja v obci Novodmytrivka a v meste Selydove.

V Chersonskej oblasti ruské útoky podľa jej gubernátora Oleksandra Prokudina zranili deväť ľudí. V Charkovskej oblasti v meste Pivdenne zranenia utrpeli štyria ľudia a dve ženy boli zranené v Záporožskej oblasti. (SITA)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zničilo päť ukrajinských stíhačiek typu Su-27 a dve ďalšie poškodili.

Ruský útok sa odohral na letisku v Poltavskej oblasti. Ukrajinské stíhačky boli zničené prostredníctvom balistických rakiet Iskander-M. O situácii informovala agentúra Reuters.

"Dôsledkom ruského útoku bolo zničených päť aktívnych viacúčelových stíhačiek a dve ďalšie boli poškodené," uviedlo ruské ministerstvo. Zároveň zverejnilo aj zábery z útoku, na ktorých je vidieť plamene a dym stúpajúci z letiska.

Útok na letisko potvrdil aj Kyjev. "K útoku došlo. Zaznamenali sme určité straty, avšak nie v takej miere, ako tvrdí náš nepriateľ," napísal na sociálnej sieti Facebook plukovník Jurij Ihnat z ukrajinských vzdušných síl.

Ukrajinskí vojenskí blogeri zároveň tvrdia, že nad letiskom sa nachádzali aj ruské prieskumné drony, ktoré poskytli podporu raketovému útoku. Podľa Ihnata sú prieskumné drony vážnou hrozbou a Ukrajina v súčasnosti nedisponuje dostatočnými prostriedkami na ich zničenie.

Niekoľko týždňov trvali boje pri Vovčansku, kým Ukrajinci prinútili ruskú elitnú 83. výsadkovú brigádu stiahnuť sa. (Aktuálně.cz)

Ruské útočné ponorky uskutočnili v blízkosti Írskeho mora od začiatku invázie na Ukrajinu dve misie.

Uviedla to agentúra Bloomberg s odvolaním na tri osoby oboznámené so záležitosťou.

K prvému nasadeniu ruskej ponorky triedy Paltus v blízkosti Írskeho mora došlo približne pred rokom a pol, zatiaľ čo druhý prípad sa odohral nedávno.

Ponorka triedy Paltus je dieselelektrická útočná ponorka schopná odpaľovať ruské riadené rakety s plochou dráhou letu Kalibr, ako aj torpéda a námorné míny.

Rusko v roku 2022 oznámilo, že jeho námorníctvo uskutoční rozsiahly súbor cvičení, do ktorých sa zapoja všetky jeho flotily od Tichého oceánu až po Atlantik. V tom istom roku britské ministerstvo obrany informovalo, že ruská Čiernomorská flotila premiestnila niektoré svoje ponorky triedy Paltus z prístavu v Sevastopole na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym do Novorossijska na juhu Ruska. (TASR)

Ministri obrany USA a Ukrajiny budú rokovať vo Washingtone. Ukrajina žiada od spojencov dodávku zbraní.

"Minister Austin a minister Umerov budú diskutovať o bilaterálnej obrannej spolupráci, otázkach regionálnej bezpečnosti a možnostiach posilnenia obranného partnerstva medzi USA a Ukrajinou," uviedla zástupkyňa tlačového tajomníka Sabrina Singhová na tlačovom brífingu.

Rozhovory prichádzajú po tom, ako pri ruskom leteckom útoku v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny cez víkend zahynulo sedem ľudí a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne požiadal spojencov Kyjeva o dodávku zbraní.

"Čím skôr nám svet pomôže vysporiadať sa s ruskými bojovými lietadlami, ktoré odpaľujú tieto bomby, čím skôr budeme môcť zasiahnuť - oprávnene zasiahnuť - ruskú vojenskú infraštruktúru, vojenské letiská, tým bližšie budeme k mieru," povedal Zelenskyj.

Kyjev žiada spojencov o stíhačky F-16 už dva roky. Singhová na brífingu odmietla odpovedať, kedy sa začne s dodávkami stíhačiek.

Uviedla však, že výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu lietadiel pokračuje.

USA sú najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine vo vojne, ktorú Rusko začalo inváziou vo februári 2022.

Administratíva prezidenta Joea Bidena naposledy minulý týždeň oznámila, že poskytne Ukrajine zbrane a muníciu v hodnote 150 miliónov amerických dolárov, vrátane systémov protivzdušnej obrany HAWK a delostreleckej munície kalibru 155mm. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán prvýkrát od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu pricestoval do Kyjeva.

V ukrajinskej metropole má rokovať s prezidentom Zelenským o šanciach na uzavretie mieru a o aktuálnych problémoch v maďarsko-ukrajinských vzťahoch, oznámila agentúra Reuters s odvolaním sa na hovorcu šéfa maďarskej vlády Bertalana Havasiho.

Návšteva sa koná deň po tom, ako sa Maďarsko ujalo polročného predsedníctva v Rade Európskej únie. Maďarsko na rozdiel od väčšiny európskych krajín opakovane spochybnilo potrebu vojensky podporovať Ukrajinu a namiesto toho vyzvalo na prímerie.

Budapešť medzitým udržiava s Moskvou otvorené styky a minister zahraničných vecí Péter Szijjártó od začiatku vojny na Ukrajine absolvoval najmenej päť ciest do Ruska, naposledy minulý mesiac na ekonomické fórum v Petrohrade. (ČTK)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 280 vojakov.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 545 090 ľudí, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o osem tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty, 56 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Moskva tvrdí, že zneškodnili jedenásť dronov vypustených ukrajinskou armádou. Tvrdí to ruské ministerstvo obrany.

Podľa ministerstva boli nad Brianskou a Belgorodskou oblasťou zostrelené po štyri drony a nad Krymom tri bezpilotné lietadlá.

V Brianskej oblasti bol jeden z dronov zneškodnený nad okresom, ktorý je od hranice s Bieloruskom vzdialený len asi 60 kilometrov.

Správy o obetiach, zranených alebo materiálnych škodách nateraz nie sú k dispozícii, doplnila britská stanica BBC. (TASR)

Ruský vojenský súd v neprítomnosti odsúdil populárneho ukrajinského blogera a novinára Dmytra Gordona.

Vojenský súd v Moskve ho odsúdil na 14 rokov odňatia slobody, uviedli tamojšie médiá. Rusko od začiatku plnej vojenskej ofenzívy na Ukrajine v rámci represií odsudzuje svojich odporcov v neprítomnosti.

Gordon je na Ukrajine známou osobnosťou, ktorú na sociálnych sieťach sledujú milióny ľudí.

Gordon sa v prieskume z augusta 2023 umiestnil na siedmom mieste medzi najsledovanejšími ukrajinskými "expertmi" komentujúcimi udalosti na YouTube.

Začínal ako novinár, založil ruskojazyčný týždenník "Gordonov bulvár" a viedol televíznu reláciu "Gordonovi hostia", tiež v ruštine. Potom zriadil online spravodajský web.

Gordon často vystupoval ako komentátor v ruských televíznych talk show. V roku 2019 v relácii "60 minút" Olgy Skabejevovej povedal, že "Putina by som nazval jediným slovom - zločinec".

Až do totálnej ruskej ofenzívy vo februári 2022 bol kritický aj voči ukrajinskému prezidentovi. Rusko ho v tom istom roku vyhlásilo za "zahraničného agenta", zatiaľ čo on sám oponoval tým, že nie je ruským občanom.

"Takto sa správajú pred svojím koncom, ktorý bude už čoskoro a je nevyhnutný," poznamenal Gordon na sociálnej sieti Instagram na margo svojho odsúdenia v Rusku. Súd v pondelok rozhodol na základe videí, ktoré Gordon zverejnil na YouTube v roku 2022, napísala ruská štátna tlačová agentúra TASS. V jednom z nich zaznieva i "výzva na odstránenie" Putina.

Súd uviedol, že Gordon cítil "nenávisť voči súčasnému ruskému prezidentovi", a ruskú "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vnímal "mimoriadne negatívne".

Súd dodal, že Gordon vyzýval i na občiansku vojnu a zabitie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, pričom požiadal amerického prezidenta Joea Bidena, aby uskutočnil jadrový útok na územie Ruskej federácie.

Súd uznal Gordona za vinného v súvislosti s "výzvami na teroristickú činnosť, verejným šírením nepravdivých informácií o ruskej armáde a podnecovaním nenávisti". (TASR)

Holandsko čoskoro dodá Ukrajine prvé z 24 sľúbených stíhačiek F-16, uviedla  odchádzajúca holandská vláda.

Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová v liste adresovanom parlamentu pred utorkovou výmenou vlády uviedla, že potrebné povolenia na dodávku stíhačiek na Ukrajinu boli udelené. Z bezpečnostných dôvodov však neuviedla termín ich dodania a počet stíhačiek v prvej várke.

Holandsko je dôležitou súčasťou medzinárodnej koalície, ktorá chce posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny pomocou stíhačiek F-16. Popri Holandsku Ukrajinu podporí napríklad aj Dánsko.

Holandská vláda predtým dodala stíhačky F-16 do výcvikového zariadenia v Rumunsku, kde sa ukrajinskí piloti a pozemný personál učia lietať a udržiavať lietadlá v bojových podmienkach.

Prezident Zelenskyj minulý rok dohodu o darovaní stíhačiek označil za "prelomovú" a dodal, že bojové lietadlá posilnia ukrajinskú protivzdušnú obranu a pomôžu s protiútokom.

Americkí úradníci sa neoficiálne vyjadrili, že stíhačky ani s vyškoleným personálom veľa nezmenia, keďže ruské vzdušné sily a obranný systém sú na veľmi dobrej úrovni, píše Reuters. (TASR)

Maďarský premiér Orbán pricestuje na návštevu do Kyjeva, kde sa stretne s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Poradca ukrajinského prezidenta Podoľak odmietol komentovať prípadnú návštevu. Tú však potvrdili pre britský The Guardian dva zdroje z Budapešti a jeden z Kyjeva. "Orbán tu bude zajtra (utorok), pokiaľ nedôjde k zmene na poslednú chvíľu," povedal jeden zo zdrojov.

Jeden z budapeštianskych zdrojov uviedol, že plán cesty sa zrodil po dlhých rokovaniach o otázke práv ukrajinskej maďarsky hovoriacej menšiny, ktorá žije na krajnom západe Ukrajiny v blízkosti hraníc oboch krajín.

"Predpokladom stretnutia bolo vyriešenie otázky národnostných práv. V posledných týždňoch sa podarilo dosiahnuť dohodu," dodal zdroj. (TASR)

Ukrajinská rodina maliarov našla bezpečie na juhu Slovenska, no vojnu prežívajú naďalej vo svojich myšlienkach a kresbách. (The Slovak Spectator)