Ruské útoky v Doneckej oblasti neprežili štyria ľudia, v Záporoží siedmi (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v reakcii na ruský útok vo Vilňansku vyzval na urýchlenie dodávok zbraní.

Rusi zasiahli v meste objekt infraštruktúrny, obchod a obytné domy. Útok neprežilo sedem ľudí.

"Naše mestá a obce trpia podobnými ruskými údermi každý deň. Existujú však spôsoby, ako to prekonať: Zničiť teroristov tam, kde sú, zničiť ruské raketové odpaľovacie zariadenia, udrieť zbraňami naozaj dlhého doletu a zvýšiť počet moderných systémov protivzdušnej obrany na Ukrajine, "uviedol Zelenskyj na Telegrame.

"Som vďačný všetkým partnerom, ktorí pomáhajú. A rozhodnutia, ktoré potrebujeme, treba urýchliť. Akékoľvek meškanie v rozhodnutiach v tejto vojne znamená straty ľudských životov, "dodal. (ČTK)

Sedem mŕtvych a desať zranených si vyžiadal ruský útok na ukrajinské mesto Vilňansk pri Záporoží.

Zásah utrpel infraštruktúrny objekt, obchod a obytné domy, uviedol šéf Záporožskej oblasti Ivan Fedorov

Fedorov skôr počas dňa informoval o niekoľkých explóziách v Záporožskej oblasti. Najmenej jedna podľa neho cielila na kritickú infraštruktúru v Záporožskom okrese, kde sa nachádza Vilňansk.

Ukrajinské úrady informovali tiež o ruskom ostreľovaní v obci Zarične pri Lymanove v Doneckej oblasti, kde zomreli traja ľudia. Dve osoby boli zranené v obci Ňju-Jork pri Torecku a ďalšie dve v obciach Torske a Kurachivka.

Vojnu na Ukrajine by mal ukončiť spravodlivý a trváci mier, povedal ukrajinský minister zahraničia Kuleba.

Mier bez spravodlivosti podľa neho povedie k ďalšej vojne. Uviedol to počas fóra v chorvátskom meste Dubrovník.

"Ako nám je známe z našej vlastnej nedávnej histórie i z dejín iných oblastí, mier bez spravodlivosti vedie k novej vojne," uviedol Kuleba.

Cieľom preto podľa neho nie je len ukončenie vojny, ale vytvorenie reality, v ktorej je mier spravodlivý a trváci - a nová vojna nie je možná.

V tomto kontexte bol podľa Kulebu dôležitý júnový mierový summit o Ukrajine vo Švajčiarsku. Zišli sa na ňom krajiny z rôznych častí sveta, ktoré potvrdili oddanosť princípom Charty OSN, zásadám medzinárodného práva a rešpektovaniu zvrchovanosti a územnej celistvosti krajín.

Pripravenosť týchto krajín stáť a konať spoločne podľa Kulebu poskytuje Ukrajincom istotu, že spravodlivý a trváci mier je možné dosiahnuť.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani v Dubrovníku takisto zdôraznil potrebu spravodlivého mieru. Pripomenul, že Taliansko sa pred niekoľkými dňami rozhodlo poslať Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc. Rím podľa jeho slov chce, aby Ukrajina vstúpila do EÚ čo najskôr.

Tajani tiež upozornil, že západný Balkán by mal byť prioritou medzinárodného spoločenstva, pretože strata tohto regiónu a akceptovanie väčšieho vplyvu zo strany Ruska by bolo veľkou chybou pre stabilitu i mier.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell povedal, že Západ nesie veľkú zodpovednosť, aby zabránil rozdeleniu sveta na Západ a Východ. "Spojenectvo medzi Ruskom a Čínou môže svet rozdeliť," dodal.

Fórum v Dubrovníku sa koná v tomto meste na pobreží Jadranského mora v dňoch 28. a 29. júna. Je to významná medzinárodná udalosť organizovaná chorvátskou vládou, cieľom ktorej je hlbšie sa venovať dôležitým záležitostiam medzinárodnej i európskej politiky, napísala v piatok agentúra ANSA.

Štyria civilisti zomreli a sedem utrpelo zranenia pri ruských útokoch v Doneckej oblasti, oznámila miestna prokuratúra.

Prokuratúra uviedla, že Rusi zaútočili na okresy Kramatorsk, Bachmut a Pokrovsk. Použili pritom pravdepodobne riadené letecké bomby.

V obci Zarične pri meste Lyman prišli o život dve ženy a jeden muž. Ďalší človek zomrel v obci Ňju-Jork pri Torecku. (SITA)

Bielorusko umiestňuje k hraniciam s Ukrajinou ďalšiu protivzdušnú obranu s cieľom chrániť kritickú infraštruktúru.

Dôvodom je zvýšenie aktivity ukrajinských dronov.

"Sme pripravení rozhodne použiť všetky dostupné sily a prostriedky na ochranu nášho územia a obyvateľstva Bieloruska pred možnými provokáciami vo vzdušnom priestore," uviedlo bieloruské ministerstvo obrany v aplikácii Telegram.

Bieloruská pohraničná stráž v stredu uviedla, že zostrelila dron, ktorý nezákonne preletel z Ukrajiny s cieľom zbierať informácie o bieloruskej pohraničnej infraštruktúre.

Bieloruský rezort obrany v sobotu tiež uviedol, že má informácie o presunoch ďalších ukrajinských vojakov, zbraní a vojenského vybavenia do Žytomyrskej oblasti na severe Ukrajiny, ktorá má spoločné hranice s Bieloruskom. Ukrajina sa k záležitosti bezprostredne nevyjadrila. (TASR)

Ruské vojská dobyli osadu Šumy pri Torecku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Moskva tvrdí, že Ukrajinci pri týchto bojoch prišli o 360 vojakov, poznamenala BBC s tým, že vo vojnových podmienkach nemôže ruské tvrdenie okamžite overiť z nezávislých zdrojov.

Ruská strana vlastné straty neoznamuje. Osada Šumy mávala svojho času 95 obyvateľov, aspoň podľa údajov z doteraz posledného sčítania ľudu na Ukrajine v roku 2001.

Ukrajinský generálny štáb v pravidelnom prehľade situácie na bojisku hlási oživenie ruských operácií pri Torecku, za najťažšie ale podľa serveru RBK-Ukrajina označil situáciu pri Pokrovsku, ktorý sa rovnako nachádza v Doneckej oblasti.

Nepriateľ sa snaží vytlačiť ukrajinských obrancov z postavenia pri Torecku a boje pokračujú v troch lokalitách, uviedol štáb bez ďalších podrobností.

Ruská strana hlási prakticky denne čiastkové úspechy či aspoň taktické vylepšenie postavenia svojich vojsk.

V ukrajinských médiách sa naopak objavujú správy, podľa ktorých ukrajinské jednotky dobývajú späť pozície stratené pri nedávnej ruskej ofenzíve v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. (ČTK)

Má dve vysoké školy, mala skvelú kariéru na Ukrajine. Na Slovensku Yarka pracuje ako predavačka. (SME)

Počas ruskej invázie prišlo na Ukrajine o život 551 detí a ďalších 1411 utrpelo zranenia, uviedla generálna prokurátora.

Najviac zabitých a zranených detí - 550 - pripadá na Doneckú oblasť na východe Ukrajiny, nasleduje Charkovská oblasť (399), Chersonská oblasť (154) a Kyjevská oblasť (130).

Prokuratúra pripomenula prípady z posledných dní: v piatok bolo v obci Ňju-Jork na východe krajiny zranené osemročné dievča a v meste Dnipro, kde ruská raketa zasiahla deväťpodlažný dom, zranenia utrpelo aj sedemmesačné nehovoriace.

Vo štvrtok bolo v obci Selidove na východe Ukrajiny zranené 11-ročné dievča. V stredu v meste Derhači pri Charkove zranili dvoch chlapcov vo veku 12 a 15 rokov, zatiaľ čo v dedine Antonivka na juhovýchode krajiny utrpeli zranenia dve dievčatá vo veku 12 a 15 rokov.

OSN v marcovej správe potvrdila minimálne 10 810 zabitých a 20 556 zranených civilistov vo vojne, ktorú proti Ukrajine vo februári 2022 rozpútalo Rusko.

Len v marci bolo zabitých alebo zranených najmenej 57 detí, čo je dvojnásobok oproti februáru. Tieto obete sú výsledkom najmä zvýšeného používania navádzaných a nenavádzaných leteckých bômb, uviedla OSN. (ČTK)

Ruský raketový útok na bytový dom v meste Dnipro si v piatok večer vyžiadal jedného mŕtveho a 12 zranených.

Z trosiek domu do soboty rána tiež dvoch ľudí zachránili.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že byty na siedmom až desiatom poschodí boli zničené a poškodených je tiež jedenásť áut.

Pátracia a záchranná operácia v dome pokračuje.

Okupanti prišli o ďalších 1 070 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 541 560, tvrdí ukrajinské velenie.

Ruská armáda stratila v priebehu dňa aj 25 bojových obrnených vozidiel, 57 delostreleckých systémov, 29 dronov aj dve rakety.

Ukrajinská protivzdušná obrana počas noci zostrelila nad šiestimi oblasťami krajiny všetkých desať ruských dronov.

Na sociálnej sieti o tom informoval veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. (ČTK)

Rusko tvrdí, že nálet ukrajinského dronu si vyžiadal päť mŕtvych v Kurskej oblasti.

"V dôsledku zhodenia výbušnín zahynulo päť ľudí, z toho dve malé deti," napísal na sociálnej sieti o útoku kvadroptéry, teda bezpilotného lietadla so štyrmi rotormi, na dedinu Gorodišče gubernátor Alexej Smirnov. Dvoch ťažko ranených previezli do okresnej nemocnice, dodal.

Kurská oblasť susedí s Ukrajinou. Ruské ministerstvo obrany predtým ohlásilo zostrelenie šiestich ukrajinských dronov nad Belgorodskou, Brjanskou a Tverskou oblasťou, aj nad anektovaným Krymom.

Kyjev útoky v hĺbke ruského územia zvyčajne ponecháva bez vyjadrenia, občas sa však v médiách prostredníctvom anonymných zdrojov k náletom na dôležité ciele, ako sú vojenské letiská či ruské rafinérie, prihlási ukrajinská tajná služba SBU či vojenská rozviedka HUR. (ČTK)

Americká vláda poskytne Ukrajine zbrane a muníciu v hodnote 150 miliónov dolárov.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch nemenovaných predstaviteľov americkej armády. Tí odmietli zverejniť svoju identitu, keďže tento balík vojenskej pomoci má byť oficiálne oznámený až v pondelok.

Americká vláda reaguje na opakované žiadosti Kyjevu o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany po tom, čo Rusko opakovane útočí na ukrajinské energetické objekty zo vzduchu riadenými strelami a dronmi.

USA začali dodávať rakety protivzdušného systému HAWK na Ukrajinu od roku 2022 ako upgrade poskytnutého prenosného protilietadlového raketového systému Stinger.

Balík pomoci bude financovaný z rezervného systému Presidential Drawdown Authority, ktorý umožňuje americkému prezidentovi poskytnúť spojencom rýchlu vojenskú pomoc.

Od začiatku ruskej agresie v roku 2022 USA poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v rozsahu prevyšujúcom 50 miliárd dolárov. (TASR)

Desať ukrajinských civilistov zadržiavaných v Rusku a Bielorusku bolo prepustených na základe dohody sprostredkovanej Vatikánom.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

"Podarilo sa nám vrátiť ďalších desať našich ľudí z ruského zajatia," napísal Zelenskyj na sieti Telegram. V príspevku uviedol aj mená oslobodených zajatcov, medzi ktorými boli dvaja kňazi gréckokatolíckej cirkvi a krymsko-tatársky politik.

Niektorí z prepustených zajatcov boli zadržiavaní už od roku 2017. Piati väzni boli zadržaní v Bielorusku na základe obvinení z napomáhania ukrajinskej armáde, ktorej údajne poskytovali informácie o pohybe ruských jednotiek.

Zelenskyj informoval, že všetci desiati väzni boli prepustení a sú späť na Ukrajine. V závere svojho príspevku vyzdvihol úsilie Vatikánu o návrat ukrajinských zajatcov.

Rusko a Ukrajina si počas dvojročného konfliktu vymenili stovky väzňov, zvyčajne v rámci výmeny jeden za jedného, ale prepustenie civilných zajatcov je zriedkavejšie, zdôrazňuje AFP.

V utorok ruské ministerstvo obrany informovalo, že Rusko a Ukrajina si vymenili 90 vojnových zajatcov. Výmena sa údajne uskutočnila za sprostredkovania Spojených arabských emirátov. (TASR)

Šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin vyzval Vladimira Putina, aby obnovil trest smrti.

Prezidenta tiež vyzýva, aby zrušil súčasné moratórium na vykonávanie trestu smrti, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Mali by sme zvážiť zrušenie moratória na trest smrti," povedal Bastrykin na takzvanom právnickom fóre, ktoré sa koná v Petrohrade. "V niektorých prípadoch by sa mal aplikovať," dodal.

Putin by podľa jeho slov mohol príslušné moratórium zrušiť dekrétom. "Niektorí kompetentní a kvalifikovaní právnici mi povedali, že musíme zmeniť ústavu - teda, že musíme usporiadať referendum - ale ja si myslím, že by sme mali jednoducho zrušiť moratórium na trest smrti prezidentským dekrétom," povedal šéf Sledkomu na zmienenom fóre.

Rusko prestalo vykonávať trest smrti v roku 1996, išlo totiž o podmienku pre jeho vstup do Rady Európy, z ktorej však bolo vylúčené v roku 2022 po invázii na Ukrajinu. Odvtedy na znovuzavedenie takéhoto trestu vyzýva Kremeľ čoraz viac ruských politikov a funkcionárov. Zároveň žiadajú, aby bol následne uložený osobám podozrivým zo spáchania marcového teroristického útoku v koncertnej sále pri Moskve, pri ktorom zahynulo vyše 140 ľudí.

Predseda dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej Dumy, Viačeslav Volodin v marci napríklad navrhol, aby príslušné moratórium zrušil ruský ústavný súd. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však vtedy informoval, že Kremeľ sa momentálne týmto návrhom nezapodieva.

Ustanovenie o treste smrti stále figuruje v ruskom trestnom zákonníku, takýto trest sa však nevykonal už viac ako 25 rokov. Za jeho obnovenie v prípade tzv. najťažších zločinov sa zasadzuje napríklad aj bývalý prezident a súčasný zástupca Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Kritici sa obávajú, že Kremeľ by ho mohol takýto trest zneužívať na zastrašovanie disentu aj svojich politických oponentov. (TASR)