Do Valencie previezli veľryby z bombardovaného Charkova

CHARKOV, BRATISLAVA. Z ťažko bombardovaného mesta Charkov na východe Ukrajiny sa snažia dostať mnohí obyvatelia. 15-ročnému Plombirovi a 14-ročnej Mirande by sa to však bez pomoci odborníkov nepodarilo.

Ide totiž o pár veľrýb bieluhy žltobielej, ktoré ešte donedávna žili v tamojšom oceanáriu. Bezprostredná blízkosť ruského ostreľovania ich však každým dňom viac ohrozovala, ich opatrovatelia sa preto rozhodli konať.

Pristúpili na ich evakuáciu do španielskej Valencie, kde sa nachádza najväčšie akvárium v Európe a jediné, ktoré sa stará o veľryby tohto druhu. Na záchrannej akcii sa podieľali experti zo Španielska, Ukrajiny a USA.

"Ak by zostali v Charkove, ich šance na prežitie by boli veľmi malé," povedal pre denník New York Times Daniel García-Párraga z L'Oceanogràfic vo Valencii, kde zachránené veľryby našli útočisko.

V článku sa dočítate aj:

ako záchranná akcia prebiehala,
v akých podmienkach veľryby v Charkove žili,
akú kontroverziu príbeh opäť pripomenul.

Cesta autom aj lietadlom

Evakuácia morských cicavcov z Ukrajiny bola vysoko riziková, zhodli sa zoológovia. Presun veľrýb je pritom náročný aj mimo bojových podmienok. Samce môžu dosahovať dĺžku až okolo päť metrov a vážiť až 1,6 tony.

Záchranná operácia trvala viac ako 36 hodín a veľryby prekonali vzdialenosť viac ako 3000 kilometrov. Ich cesta sa začala v pondelok, keď ich z Charkova na severovýchode Ukrajiny najprv po ceste previezli do prístavu Odesa na juhu krajiny. V debnách naplnených vodou museli vydržať 12 hodín.

Následne ich odviezli do moldavského hlavného mesta Kišiňov, pričom hraničnú kontrolu pomohli urýchliť úradníci EÚ. Odtiaľ ich šesťmiestnym prenajatým lietadlom previezli do Valencie, kde dorazili v stredu nadránom. Let normálne trvá takmer štyri hodiny.

“Ide o historickú akciu na ochranu zvierat na globálnej úrovni,” vyjadril sa šéf autonómneho spoločenstva Valencia Carlos Mazón, ktorého cituje agentúra Reuters.

Loading
...

Dennodenne ohrozené

Ruské strely pravidelne dopadali len stovky metrov od charkovského delfinária NEMO. Veľryby majú citlivý sluch a tlakové vlny im navyše spôsobovali vysoký stres.

Bieluhy, ktorých prirodzeným prostredím je Severný ľadový oceán, potrebujú na prežitie studenú vodu. Ruskí vojaci však v Charkove zničili elektrickú sieť a akvárium sa tak muselo spoliehať na ochladzovanie vody pomocou generátora, čo však bolo príliš náročné.

Ruské útoky narušili aj prístup k potrave. Podľa Garcíu-Párragu sa ich potrebný denný príjem znížil na polovicu, keďže ukrajinskému akváriu chýbalo takmer 60 kilogramov kalamárov, sleďov, makrel a iných čerstvých rýb. Ukrajinskí ošetrovatelia preto chvíľu zvažovali, že veľryby budú kŕmiť vyradenými rybami z reštaurácií a trhov.

Načítavam video...

Hlboký súcit pre zvieratá

Predstavitelia valencijského akvária v stredu uviedli, že veľryby sú v oveľa lepšom stave, ako veterinári pôvodne očakávali, a na nové prostredie si rýchlo zvykajú.

Plombir dokonca prijímal potravu, čo je pre jeho druh podľa odborníkov hneď po presune nezvyčajné.

O veľryby sa stará tím odborníkov zameraných na traumu. Prvých pár týždňov s nimi zostanú aj dvaja ukrajinskí opatrovatelia, aby im pomohli prispôsobiť sa novému prostrediu.

Aj keď sa jeho pozornosť sústredila najmä na veľryby, García-Párraga z valencijského akvária zostal dojatý z toho, ako Ukrajinci pomáhali s evakuáciou.

Sami sa vyrovnávajú s traumou zo straty blízkych a priateľov, no stále dokážu zvieratám prejaviť hlboký súcit, povedal.

Loading
...

Evakuácia pripomenula kontroverziu

Príbeh so šťastným koncom sa však nevyhol kontroverzii. Aktivisti totiž opätovne poukázali na to, že delfináriá NEMO, ktoré sú vo viacerých ukrajinských mestách, opakovane čelia obvineniam z týrania zvierat.

Zo zariadenia v Charkove už predtým evakuovali niekoľko tuleňov, uškatcov a delfínov, stále je však otvorené. Napriek tomu, že letecké poplachy v meste niekedy trvajú aj 16 hodín denne, oceanárium naďalej usporiadúva predstavenia delfínov, približuje NYT.

Na to, že bieluhy by nemali žiť mimo voľnej prírody, upozornila pre americký denník Lori Marino, odborníčka na veľryby a zvieratá v zajatí. “Ak sú však v zajatí, máme morálnu povinnosť držať ich mimo nebezpečenstva,” dodala.