MOSKVA, BRATISLAVA. Privítanie ruského diktátora Vladimira Putina v severokórejskom hlavnom meste Pchjongjang prebehlo v klasickom komunistickom štýle.
Po vystúpení z lietadla na červený koberec Putina pri obrovskej tribúne vítali v pozore zoradené šíky vojakov a spoza plota mával dav ľudí vlajočkami. Nad ich hlavami sa vznášali ozdobné balóniky a celý ceremoniál sprevádzala dychová hudba.
Nechýbali spievajúce deti v pionierskych šatkách, delostrelecká salva a obrovský oblúk s ruským nápisom "kórejsko-ruská družba bude večná". Spolu so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom sa Putin pred nastúpenými ľuďmi previezol v odkrytej čiernej limuzíne.

Vladimir Putin izolovanú severokórejskú diktatúru naposledy navštívil v roku 2000, no aktuálne sa obe krajiny potrebujú. Rusko evidentne dopĺňa svoje zásoby munície zo severokórejských skladov a snaží sa dať najavo, že nie je osamotené v tom, čo Putin nazýva vojnou kolektívneho Západu proti Rusku.
"V súčasnosti spoločne bojujeme proti hegemonistickým a neokolonialistickým praktikám Spojených štátov a ich satelitov," povedal Putin.
Otázkou je, čo od Moskvy za svoju pomoc dostáva Severná Kórea.
V článku sa dočítate
- Čo hovoria o Putinovej návšteve oficiálne informácie,
- ako ju čítajú svetoví odborníci,
- ako súvisí s ruskou vojnou proti Ukrajine,
- kde v tejto situácii stojí Čína a jej vzťahy s Ruskom a so Severnou Kóreou.
Obojstranne výhodný vzťah
Keď sa Vladimir Putin v Kórejskej ľudovodemokratickej republike ukázal naposledy, bol rok 2000. Putinova prezidentská kariéra bola v začiatkoch a vodcom v Severnej Kórei bol Kim Čong-il, otec súčasného lídra.
Experti, ktorí sa k návšteve vyjadrili, sa však zhodujú, že obe krajiny dnes jedna druhú potrebujú viac ako kedykoľvek predtým.
Obaja politici v Pchjongjangu podpísali dohodu o strategickom partnerstve, ktorej súčasťou má byť dohoda o vzájomnej obrane. Rusko a KĽDR tiež podpísali dohody o spolupráci v oblasti zdravotníctva, zdravotníckeho vzdelávania a vedy,
informovali ruské štátne médiá s odvolaním sa na web Kremľa, píše SITA.
"Kým nepoznáme formálny text, je ťažké povedať, čo nová dohoda znamená v praxi," píše diplomatický korešpondent BBC Paul Adams.
"Pre Putina je to celé o vojne na Ukrajine. Potrebuje každý delostrelecký granát, každú raketu, ktorú dokáže zohnať," pokračuje vo svojej analýze.
Rusko už podľa juhokórejských odhadov dostalo od Pchjongjangu najmenej desaťtisíc kontajnerov rôznej munície, píše BBC. Veľmi podrobnú analýzu dodávok zbraní zo Severnej Kórey do Ruska zverejnil ešte na jeseň v roku 2023 britský bezpečnostný think-tank RUSI. Zmapoval formálne civilné nákladné lode, ktoré prevážajú muníciu do Ruska, ich trasy a vykládku munície v Rusku.
“Kim chce pokročilú telemetriu, technológiu pre jadrové ponorky, vojenské satelity a moderné technológie pre medzikontinentálne balistické strely.
„
"Nie je to iba vzťah z nevyhnutnosti. Tieto dva štáty dnes vytvárajú čoraz pevnejší front proti Spojeným štátom a Západu," komentuje v analýze CNN britský politický expert Edward Howell z Oxfordskej univerzity.
Rusko od septembra 2023 dostalo zo Severnej Kórey viac ako desaťtisíc kontajnerov, zhruba 260-tisíc metrických ton munície a vojenského materiálu. Ruské sily odvtedy na Ukrajinu vystrelili najmenej desať severokórejských balistických striel, píše CNN s odvolaním sa na americké údaje.
Upozorňuje, že hoci severokórejské zbrane nemusia byť kvalitné, Rusko vďaka nim dokáže držať krok so západnými dodávkami munície na Ukrajinu. Režim v Pchjongjangu tak navyše dostal príležitosť vyskúšať svoje produkty na skutočnom bojisku.
"Putin potrebuje Kimove zbrane, aby zaplnil mesačný nedostatok 50-tisíc nábojov (hoci Rusko vyrába muníciu na maximum)," napísal americký think-tank Centrum pre medzinárodné a strategické štúdie (CSIS).
V januári 2024 čelil slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár kritike, keď v mene Slovenska odmietol spolu so 48 ďalšími štátmi podpísať vyhlásenie, ktoré odsudzovalo poskytovanie zbraní severokórejským režimom Rusku. Slovenské ministerstvo vtedy nevidelo dostatok dôkazov.
Potraviny a benzín už nestačia
Zatiaľ nie je presne jasné, čo dostáva od Moskvy za muníciu Pchjongjang. "Vlády od Soulu po Washington si budú veľmi citlivo všímať signály o tom, ako ďaleko bude ruský vodca ochotný zájsť," píše CNN.
Severokórejský režim dlhodobo obmedzujú sankcie a často je odkázaný na dodávky potravín a základných surovín. Pozorovatelia však očakávajú, že tentoraz od Moskvy dostane viac.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu vyjadril obavy, že Rusko bude Severnej Kórei pomáhať s jadrovým a raketovým programom. Ruský diktátor to nevylúčil, keď počas svojej návštevy vyhlásil, že nevylučuje vojensko-technologickú spoluprácu oboch štátov.
Experti podľa CNN neočakávajú, že by Rusko začalo Severnej Kórei pomáhať s jadrovým programom, keďže Moskva ani Peking nemajú záujem o jadrovú konfrontáciu v regióne.
Stanica považuje za pravdepodobnejšie, že Rusko bude režimu pomáhať, respektíve už pomáha, s raketovou a vesmírnou technológiou. "Putin naznačil ochotu pomáhať s vesmírnym a satelitným programom už počas septembrového stretnutia oboch politikov."

To sa konalo v Rusku na raketovej základni. CNN dodáva, že od septembrovej návštevy Kim Čong-una v Rusku sa objavili signály takejto spolupráce. Týždeň po Kimovej návšteve v Rusku sa Severnej Kórei podarilo dostať do vesmíru pozorovací satelit Mallgyong 1. Štartu predchádzali dva neúspešné pokusy.
Severná Kórea sa aj tento mesiac pokúsila vypustiť satelit. Pokus sa skončil výbuchom, no zahraničné médiá aj analýza CSIS informovali, že v krajine bola skupina ruských vedcov. "Kim taktiež vyjadruje spokojnosť s vývojom jadrových ponoriek, čo je zlé znamenie," píše CSIS.
RUSI dodáva, že hoci je obchod so zbraňami so Severnou Kóreou zakázaný embargom OSN, pri takých množstvách munície, aké predáva Rusku, získa nezanedbateľné množstvo peňazí. Tie môže použiť na ďalší vývoj jadrových zbraní a balistických striel. Okrem toho môže od Ruska získať aj poznatky v oblasti rakiet a ďalších vojenských technológií.
Ďalšou možnosťou sú podľa CNN radarové technológie a vývoj protivzdušnej obrany.
"Kim chce pokročilú telemetriu, technológiu pre jadrové ponorky, vojenské satelity a moderné technológie pre medzikontinentálne balistické strely," píše CSIS.
Čína chce byť lídrom, nie vyvrheľom
Americký minister zahraničia Antony Blinken na brífingu so Stoltenbergom označil Putinovu návštevu Pchjongjangu za akt zúfalstva. Putin však okrem dodávok zbraní získava aj možnosť vytvoriť dojem, že nie je osamotený a má vážnych spojencov. Tým najväčším je Peking.
Nech Rusko a Severná Kórea podpíšu akúkoľvek dohodu, neurobia niečo, čo by pohnevalo Čínu, zhodnotila pekinská korešpondentka BBC Laura Bicker.
"Oba štáty totiž Čínu potrebujú a potrebujú ju viac ako seba navzájom," tvrdí. "Kým Moskva a Pchjongjang majú imidž vyvrheľov, Peking oň nestojí." Pekinskí lídri dokonca podľa britskej stanice požiadali Putina, aby do Pchjongjangu neletel priamo z Pekingu, ale usporiadal osobitnú cestu.
Čína podľa BBC navyše nemá radosť z toho, keď Severná Kórea vo veľkom testuje zbrane, pretože to do regiónu vťahuje jej najväčšieho protivníka - Spojené štáty. Tie sa v oblasti snažia vyvažovať vplyv Číny a vytvárajú aliancie s Japonskom, Južnou Kóreou či s Austráliou.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine