Ukrajinci podľa Zelenského postupne vytláčajú Rusov z Charkovskej oblasti (SME Minúta)

Nasadenie západných zbraní proti cieľom na ruskom území prináša výsledky, povedal prezident Zelenskyj.

Ukrajinci dokázali spomaliť postup ruských vojsk na severe Charkovskej oblasti. Situáciu v regióne ovplyvnilo zničenie ruských pozícií a odpaľovacích rámp pri hraniciach s Ukrajinou. "Funguje to. Presne tak, ako sme očakávali," povedal Zelenskyj.

Po májovej ruskej ofenzíve v Charkovskej oblasti zmiernili Spojené štáty a Nemecko svoje požiadavky, aby Ukrajinci nepoužívali nimi dodávané zbrane na útoky na ruskom území.

V Rusku pri ukrajinských hraniciach zomreli dvaja ľudia pri výbuchu míny, nerešpektovali výstražné nápisy.

"Miestni obyvatelia vstúpili do zakázanej zóny napriek nápisom varujúcim pred mínami. V dôsledku výbuchu míny na mieste zahynuli dvaja miestni obyvatelia," uviedol gubernátor ruskej Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že jedna osoba utrpela pri výbuchu zranenia a bola prevezená do zdravotníckeho zariadenia.

K incidentu prišlo v Klimovskom okrese, ktorý hraničí s ukrajinskou Černihivskou oblasťou.

Gubernátor zároveň vyzval ľudí, aby boli opatrní a nechodili do oblastí v okolí prihraničných obcí, kde sú rozmiestnené tabule varujúce pred mínami.

Rusko počas vyše dvoch rokov od začiatku invázie na Ukrajinu opevnilo svoje hraničné oblasti a podobné incidenty sa tam v poslednom čase vyskytujú častejšie.

Minulý týždeň utrpeli zranenia štyria ľudia vrátane reportérky štátnej televízie pri výbuchu míny v Belgorodskej oblasti, ktorá taktiež hraničí s Ukrajinou. (TASR)

Lotyšská vláda bude ďalej posilňovať hranice s Ruskom pre bezpečnostné obavy, ktoré vyvolala invázia na Ukrajinu.

Lotyšské ministerstvo obrany ďalšie posilnenie hraníc oznámilo po inšpekcii prezidenta Edgarsa Rinkevičsa počas výstavby hraničného plota.

"Vláda vyčlenila ďalších 300 miliónov eur, ktoré budú použité v nasledujúcich piatich rokoch na posilnenie hraníc vrátane opatrení namierených proti pohybu nepriateľa na našom území," uviedol rezort obrany vo vyhlásení.

Podľa Rinkevičsa by tieto opatrenia mali zahŕňať protitankové prekážky známe ako ježkovia a dračie zuby. "Naša politika je jasná. Ani jediný centimeter lotyšského územia nebude nebránený," uviedol prezident.

Veliteľ lotyšskej pohraničnej stráže generál Guntis Pujats na tlačovej konferencii priblížil lotyšské opatrenia pri posilňovaní hraníc od začiatku konfliktu na Ukrajine. Podľa jeho slov nosia od začiatku invázie všetci pohraničníci útočné pušky spolu s ručnými zbraňami.

"Sú vybavení vestami a helmami ako vojaci, aby boli pripravení na možné provokácie z Ruska a Bieloruska," povedal Pujats o ich výzbroji. Zároveň opísal situáciu na hraniciach s Ruskom ako relatívne pokojnú, píše agentúra DPA.

Lotyšsko zdieľa s Ruskom 283 kilometrov dlhú hranicu. Na jej posilnenie plánuje do konca roku 2025 vybudovať plot s ostatným drôtom. Podľa lotyšskej pohraničnej stráže je už hotových 130 kilometrov tohto plota.

Lotyšsko je skalným podporovateľom Ukrajiny a rovnako ako ostatné pobaltské krajiny Estónsko a Litva sa obáva o svoju bezpečnosť v dôsledku invázie na Ukrajinu a snaží sa zaistiť svoje hranice s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. (TASR)

Šéf NATO Stoltenberg sa obáva, že Rusko môže pomôcť Severnej Kórei pri vývoji raketových a jadrových programov. (TASR)

Ruské úrady zadržali novinára Arťoma Kriegera, ktorého obvinili z podpory organizácií opozičného politika Navaľného.

Uviedlo to nezávislé médium SOTA. Informovala o tom agentúra AFP.

SOTA ozrejmila, že podľa obvinenia pracoval Krieger pre Fond boja proti korupcii (FBK) Alexeja Navaľného.

Organizácie spájané s Navaľným Moskva považuje za "extrémistické" a ruské úrady počas uplynulých mesiacov zadržali najmenej troch novinárov na základe podobného obvinenia a hrozia im prísne tresty.

Na zverejnených záberoch nezávislého média vidno, ako muži odvádzajú Kriegera, zatiaľ čo iní prehľadávajú jeho dom.

Arťom Krieger pracuje pre SOTA od roku 2020 a pokrýva najmä témy protestov v Rusku a súdne pojednávania s odporcami vojny proti Ukrajine. Je synovcom Michaila Kriegera, ktorý si vo väzení odpykáva 7-ročný trest za kritiku invázie na Ukrajine.

Novinár nechcel opustiť Rusko "napriek evidentným rizikám", uviedla SOTA. Nezávislé médium zároveň ozrejmilo, že novinár s FBK nespolupracoval. (TASR)

Svoje údaje na vojenských správach zaktualizovali takmer dva milióny Ukrajincov pre zákon o mobilizácii.

Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Zmenená legislatíva má za cieľ zjednodušiť identifikáciu brancov na celoštátnej úrovni v snahe posilniť ukrajinské jednotky na bojisku.

Zákon nariaďuje, aby všetci muži vo veku od 18 do 60 rokov zaktualizovali svoje registračné údaje do 60 dní.

V rámci Ukrajincov v zahraničí svoje údaje pre vojenské správy zaktualizovalo najviac mužov v Poľsku, Nemecku, Českej republike, Kanade a v USA. (SITA, Sky News)

Lietadlo s Putinom pristálo v Pchjongjangu. Šéf Kremľa strávi v Severnej Kórei dva dni, následne navštívi Vietnam.

Informovala o tom agentúra Interfax. Putin sa stretne so severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

Ruského prezidenta podľa BBC sprevádzajú minister obrany Andrej Belousov, minister zahraničia Sergej Lavrov a predstavitelia ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos.

Ruské úrady už skôr uviedli, že Moskva chce s KĽDR "prehĺbiť spoluprácu vo všetkých oblastiach".

Švédske ministerstvo si predvolalo ruského veľvyslanca pre narušenie vzdušného priestoru ruským bombardérom.

Informovala o tom agentúra AFP.

Ministerstvo uviedlo, že veľvyslancovi bude tlmočiť "svoj postoj proti ruskému narušeniu švédskeho vzdušného priestoru, ku ktorému došlo v piatok 14. júna", približne tri mesiace po vstupe škandinávskej krajiny do NATO.

Švédsko oznámilo, že ruský bombardér SU-24 narušil v piatok jeho vzdušný priestor juhovýchode od ostrova Gotland v Baltskom mori.

Vzdušné sily varovali ruské lietadlo najskôr slovne. Keď to nerešpektovalo a neodchýlilo sa z kurzu, vyslali k nemu dve stíhačky JAS-39 Gripen. Rusko ešte na tieto tvrdenia Švédska nereagovalo, pripomenula AFP.

Ostrov Gotland je od ruskej enklávy Kaliningrad vzdialený len necelých 350 kilometrov.

Švédsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie začiatkom marca. Rovnako ako susedné Fínsko sa rozhodlo odkloniť od dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu z februára 2022.

Fínsko pritom minulý týždeň v osobitnom vyhlásení taktiež uviedlo, že má podozrenie, že jeho vzdušný priestor narušili 10. júna štyri ruské vojenské lietadlá. (TASR)

Čínska podpora ruského zbrojárskeho priemyslu predlžuje vojnu a musí skončiť, tvrdí americký minister Blinken.

Peking poskytuje dôležitú podporu, ktorá umožňuje "Rusku udržiavať v chode obrannú priemyselnú základňu a vojnovú mašinériu", povedal americký minister zahraničných vecí Blinken na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

"Takže to musí skončiť," dodal.

Šéf NATO opäť upozornil Čínu pred následkami, ak bude naďalej podporovať Moskvu.

"Čína nemôže mať oboje. Nemôže naďalej udržiavať normálne obchodné vzťahy s krajinami v Európe a zároveň podnecovať najväčšiu vojnu, akú sme v Európe zažili od druhej svetovej vojny," vyhlásil.

Čína sa v otázke vojny na Ukrajine snaží vystupovať ako neutrálna strana a tvrdí, že Kyjevu ani Moskve neposiela vojenskú pomoc - na rozdiel od Spojených štátov a ďalších západných spojencov Ukrajiny.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou iba prehĺbilo. Peking však spochybňuje tvrdenia Západu, že prispieva k vojenskému ťaženiu Moskvy. (TASR)

Ukrajina obvinila ruské sily zo sťatia ukrajinského vojaka v Doneckej oblasti, generálna prokuratúra prípad vyšetruje.

Informovala o tom tlačová služba ukrajinskej generálnej prokuratúry.

Ukrajinská armáda v pondelok dostala informáciu, že vojaci jednej z jednotiek ruských síl v okrese Volnovacha v Doneckej oblasti nariadili svojim podriadeným, aby nebrali zajatcov a namiesto toho, aby ukrajinským vojakom odrezali hlavy.

Počas leteckého prieskumu jednej z bojových pozícií v Doneckej oblasti ukrajinskí vojaci spozorovali zničené ukrajinské obrnené vozidlo.

Na vozidle ležala odrezaná hlava ukrajinského vojaka. Ukrajinská prokuratúra vyšetruje, ktorí vojaci ruskej armády tento zločin spáchali.

Ak by USA ako najväčší podporovateľ Ukrajiny zastavili pomoc, celá Európa by mala problém s povzbudeným Ruskom, píše Petr Šabata. (SME)

Väčšina Čechov chce rýchly koniec vojny na Ukrajine i za cenu straty území, ukázal prieskum neziskového ústavu STEM.

Ústav sa tiež zaoberal klesajúcou dôverou Čechov v armádu.

Výsledky podľa STEM potvrdili dáta z predchádzajúcich skúmaní postojov Čechov k vojne na Ukrajine a k ukrajinským utečencom. "Stále platí, že väčšina Čechov preferuje rýchle ukončenie vojny na Ukrajine, aj keby to malo znamenať stratu niektorých území (65 percent), a zároveň podporujú zotrvanie ukrajinských utečencov na našom území (55 percent)," spresnili výskumníci.

Z možných druhov pomoci Ukrajine Česi podľa prieskumu najviac preferujú humanitárnu pomoc, rôzne formy obnovy ukrajinského územia a tiež sankcie proti Rusku. Nižšiu podporu má dovoz zbraní na Ukrajinu, najnižšiu vyjednávanie o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Čo sa týka ochoty českej verejnosti pomôcť v prípade napadnutia spojencom, ukázalo sa, že klesá spolu so vzdialenosťou. "Zatiaľ čo susednému Poľsku by vojakov na pomoc vyslalo 82 percent opýtaných, pri pobaltských štátov by išlo len o 65 percent," spresnil analytik STEM Jiří Táborský.

Ďalšou témou, ktorou sa výskumníci zaoberali, bola klesajúca dôvera v armádu. Najnovšie analýzy STEM ukázali, že skôr než o celkový prepad ide o to, že sa z armády stáva polarizujúca téma. Podotkli, že napríklad v roku 2020 verilo armáde 80 percent Čechov bez ohľadu na to, aké mali politické preferencie. Zmenilo sa to medzi rokmi 2021 a 2022, keď sa dôvera medzi priaznivcami rôznych strán začala výrazne líšiť.

STEM dodal, že hoci pokles dôvery v armádu je zreteľný, aj tak ide o jednu z najdôveryhodnejších inštitúcií v krajine. Pred ňou je aktuálne len polícia a krajské a obecné úrady.

Výskumy neziskového ústavu STEM sa uskutočnili v rôznych časových úsekoch, primárne v priebehu roku 2024, a to na reprezentatívnom súbore obyvateľov ČR starších než 18 rokov. (TASR)

Muža odsúdili na pätnásť rokov väzenia za špionáž pre Rusko, uviedli prokurátori Doneckej oblasti.

Podľa prokuratúry sa nemenovaný muž dopustil vlastizrady v máji minulého roka, keď poskytol ruským ozbrojeným jednotkám informácie o polohe ukrajinskej armády.

"Ruský agent, ktorý nasmeroval nepriateľský útok na ukrajinské ozbrojené sily a obrnené vozidlá, je už odsúdený," uviedla prokuratúra vo vyhlásení.

Muž pôvodom z Kosťantynivky zdieľal na sociálnej sieti Telegram údaje o rozmiestnení jednotiek ukrajinského delostrelectva. Za to mu ruský sprostredkovateľ prisľúbil finančnú odmenu, ktorú však nikdy nedostal.

Organizácia Spojených národov minulý rok informovala, že ukrajinskí prokurátori začali trestné konanie už vo viac ako 6 600 prípadoch "proti jednotlivcom pre kolaboráciu (s Ruskom) či iné vojnové zločiny" od začiatku vojny. (TASR)

Rusko-americká novinárka Kurmaševová zostane vo väzbe kvôli údajnému šíreniu nepravdivých informácií o ruskej armáde.

Kurmaševová má dvojaké americko-ruské občianstvo a bola zadržaná v Rusku pred ôsmimi mesiacmi pre obvinenia z porušenia zákona o zahraničných agentoch.

Následne bola obvinená zo šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde na základe zákona, ktorý Rusko prijalo krátko po začiatku invázie na Ukrajinu.

Súd v Kazani, hlavnom meste Tatárska, zamietol v utorok odvolanie Kurmaševovej proti skoršiemu rozhodnutiu o predlžení jej väzby do 5. augusta, oznámil novinárkin zamestnávateľ Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Tatársko-baškirská redakcia RFE/RL vydala v novembri 2022 Kurmaševovej knihu Nie vojne. Novinárke v nej zozbierala príbehy Rusov, ktorí nesúhlasia s vojnou na Ukrajine.

Kurmaševová žila pred zadržaním s manželom a deťmi v Prahe. Do Ruska odcestovala vlani v máji z rodinných dôvodov. V júni ju pred spiatočným letom zadržali na letisku v Kazani a zabavili jej americký aj ruský pas. Ruské úrady 47-ročnej novinárke najskôr udelil pokutu za to, že nenahlásila svoje dvojaké občianstvo. Kým však čakala na vrátenie pasov, tak ju zadržali pre vážnejšie obvinenia.

Dátum začiatku súdneho procesu s Kurmaševovou ruské úrady ešte nestanovili. Jej zadržanie už odsúdili viaceré krajiny vrátane USA či Česka. Generálny riaditeľ RFE/RL Stephen Capus označil prípad vedený voči nej za krutý a nepotrebný. (TASR)

Taliansko by mohlo Ukrajine dať aj rakety Storm Shadow, oznámili nemenované zdroje pre taliansky denník Il Fatto Quotidiano.

Dodanie systému SAMP/T talianska vláda verejne potvrdila. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinská armáda postupne vytláča ruských vojakov z Charkovskej oblasti, oznámil ukrajinský prezident.

„Naše sily postupne vytláčajú ruských vojakov z Charkovskej oblasti. A ja za to ďakujem každému bojovníkovi a každej jednotke, ktoré si jasne plnia svoje úlohy," povedal Zelenskyj.

Počas jedného mesiaca ofenzívy Moskvy na severovýchode Ukrajiny bolo podľa ukrajinskej armády zabitých alebo zranených 4-tisíc ruských vojakov.

Rusko v Charkovskej oblasti stále kontroluje niekoľko dedín v dvoch smeroch, a to v okolí obce Lypci a v okolí mesta Vovčansk. (SITA, Kyiv Independent)

Kyjev urobil ďalší krok k pristúpeniu k jednotnej európskej roamingovej zóne. Zákon podpísal ukrajinský prezident. 

Ide o jednu z podmienok pre to, aby Ukrajinci neplatili dodatočné poplatky pri používaní svojich mobilných telefónov v Európskej únii a aby klienti európskych operátorov neplatili dodatočné poplatky na Ukrajine.

Rokovania o pristúpení Ukrajiny k jednotnej roamingovej zóne sa však ešte len uskutočnia. (SITA, Kyiv Independent)

Ruského profesora politológie v Estónsku odsúdili na vyše šesť rokov väzenia, zhromažďoval informácie v prospech Ruska. (TASR)

Útok na ropné sklady v ruskom Azove bol operáciou s účasťou ukrajinskej tajnej služby.

S odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej tajnej služby o tom informovala agentúra Reuters.

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev v utorok ráno oznámil, že v Azove vzplanuli zásobníky s ropnými produktmi a ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie hlásilo požiar jedného z nich.

Nateraz nebolo oficiálne oznámené, na aký objekt drony zaútočili. Na území Azova sa nachádza sklad ropy Azov, pobočka spoločnosti Donnefteprodukt, ako aj rafinéria ropy Azovskij, poznamenal podľa britskej stanice BBC ruský denník Kommersant.

Zdroj BBC tvrdí, že požiar zasiahol ropné sklady Azovskaja a Azovnefteprodukt, ktoré majú spolu 22 "palivových nádrží".

BBC pripomenula, že v podmienkach vojny nemôže tieto informácie potvrdiť z nezávislého zdroja. (TASR)

Čína sa ohradila voči tvrdeniam Stoltenberga o dôsledkoch podpory Ruska. Peking odporučil NATO sebareflexiu.

Aliancia by sa skôr ako očierňovaniu a útokom mala pozrieť na svoje fungovanie.

Stoltenberg v pondelok počas návštevy Washingtonu vyhlásil, že NATO by malo od Číny vyžadovať finančnú kompenzáciu za jej pomoc Rusku. Americkí predstavitelia v tejto súvislosti hovoria, že Peking masívne zvýšil export s cieľom pomôcť prebudovať zbrojný sektor Moskvy.

Čína sa v otázke vojny na Ukrajine predstavuje ako neutrálna strana a tvrdí, že Kyjevu ani Moskve neposiela vojenskú pomoc - na rozdiel od Spojených štátov a ďalších západných spojencov Ukrajiny.

"Odporúčame (Aliancii), aby prestala hádzať vinu a rozsievať nezhody, neprilievala olej do ohňa a nevyvolávala konfrontáciu, ale radšej urobila niečo praktické pre politické urovnanie krízy," uviedol v utorok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou iba prehĺbilo, píše agentúra AFP. Peking však spochybňuje tvrdenia Západu, že prispieva k vojenskému ťaženiu Moskvy.

Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 v piatok vyjadrili znepokojenie nad vývozom materiálov dvojakého použitia a komponentov pre zbrane čínskymi firmami do Ruska, ktoré sa podľa nich následne používajú vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Vojenský súd v Moskve odsúdil mladú občianku Ukrajinu na 12 rokov väzenia. Vlani pustila nahrávku s protivojnovým prejavom. 

Predtým ju uznal za vinnú zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde a účasti v teroristickej organizácii.

Chrystyna Ľubašenková pustila nahrávku s protivojnovým prejavom a hymnou Ukrajiny minulý rok v máji zo svojho prenajatého bytu pri Moskve. V ruskej metropole tiež vypustila balóny s priviazanou bielo-modro-bielou vlajkou používanou odporcami vojny vedenej Ruskom proti Ukrajine.

Sprostredkovanie protivojnového prejavu a hymny bolo vyšetrovateľmi kvalifikované ako šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Vypustenie modrých a žltých balónov z vyhliadky na Vrabčích horách v Moskve súd označil za prejav príslušnosti odsúdenej k teroristickej organizácii.

Bielo-modro-biela vlajka je totiž aj symbolom légie Sloboda Ruska, ktorá na Ukrajine bojuje po boku ukrajinskej armády a ktorú ruské úrady vyhlásili za teroristickú.

Práve z týchto dvoch trestných činov - šírenia dezinformácií o ruskej armáde a účasti v teroristickej organizácii - ju súd uznal za vinnú.

Ľubašenková a jej právnik pred súdom vypovedali, že oba skutky spáchala na objednávku, pričom pod prísľubom peňazí.

K ďalším akciám ju objednávatelia nútili vyhrážkami a vydieraním, že jej dve dcéry, ktoré zostali so starými rodičmi vo Švajčiarsku, budú rodine odobrané a pôjdu do detského domova.

Ako napísal spravodajský web Mediazona, Ľubašenková po vypuknutí vojny na Ukrajine ušla so svojimi deťmi a chorými rodičmi z Kyjeva do Švajčiarska, kde jej neskôr náhodný známy sľúbil peniaze na cestu do Moskvy a odmenu za vykonanie protivojnového protestu.

Neskôr mal aj ďalšie požiadavky a keď ich Ľubašenková odmietla, začal sa jej údajne vyhrážať.

Muž, ktorý ju na toto konanie naviedol, sa podľa právnika vydával za utečenca z Ukrajiny. Advokát pred súdom upozornil, že policajti, ktorí jeho mandantku v Moskve zadržali, o jej akcii s balónmi vedeli vopred, aj keď ona o tom nikoho a nikde neinformovala.

Kým advokát pred súdom žiadal zamietnuť prípad pre nedostatok dôkazov o trestnom čine, prokurátor trval na 15-ročnom treste, dodala BBC. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila všetkých desať dronov, ktoré Rusko vypustilo v priebehu noci.

Boli vypustené z juhu boli zničené nad Záporožskou a Dnepropetrovskou oblasťou.

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 230 vojakov.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 528 620 ľudí, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 16 tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 32 delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 974 tankov, 15 307 obrnených bojových vozidiel pechoty a 13 959 delostreleckých systémov.

Viacero nádrží s palivom v meste Azov v ruskej Rostovskej oblasti zachvátil požiar po tom, čo v tejto oblasti útočili drony.

Niektoré zdroje uvádzajú, že horí továreň na výrobu metanolu. Očití svedkovia vypovedali o najmenej piatich mohutných výbuchoch.

"Na základe predbežných údajov tam nie sú žiadne obete," uviedol v aplikácii Telegram gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie v aplikácii Telegram uviedlo, že oheň sa rozšíril na 5000 metrov štvorcových.

Informovalo, že ho likviduje asi 200 hasičov, do 50 kusov techniky a hasičský vlak.

Škody na životnom prostredí údajne tiež nevznikli, dodala britská stanica BBC.

Ruské sily v priebehu minulého týždňa postúpili v smere na mesto Časiv Jar, potvrdili geolokalizované zábery.

Rusi dosiahli posun západne od Kalynivky (severne od Časiv Jaru), pravdepodobne v priebehu minulého týždňa, píše v pravidelnej analýze Inštitút pre štúdium vojny.

Ďalšie zábery zverejnené včera naznačujú, že ruské sily nedávno postupovali aj juhozápadne od Kliščivky (juhovýchodne od Časiv Jaru).

Boje pokračujú aj severne a severovýchodne od mesta Charkov. Ruské zdroje zverejnili 16. júna geolokalizované zábery, ktoré údajne ukazujú, že ruské sily odrazili ukrajinský protiútok v severozápadnom Hlyboke (severne od mesta Charkov).

Ruskí milbloggeri tvrdili, že ukrajinské sily spustili mechanizované protiútoky v blízkosti Hlyboke a protiútoky zo smeru Tykhe (severovýchodne od mesta Charkov) a v blízkosti továrne na výrobu agregátov vo Vovčansku (severovýchodne od mesta Charkov).

Ruské sily taktiež pokračovali v útočných operáciách severne od mesta Charkov pri Lyptsi a severovýchodne od mesta Charkov pri centrálnom Vovčansku. Ruský milbloger tvrdil, že ruské sily postúpili o 300 metrov smerom na Vovčansk.

Ukrajinský vojenský predstaviteľ potvrdil, že ruské vojenské velenie presúva prvky ruskej 155. námornej pešej brigády (Tichomorská flotila) do smeru Lyptsi, pravdepodobne z oblasti západne a juhozápadne od mesta Doneck.

Ruské sily nedávno postupovali aj západne od Avdijivky. Geolokalizované zábery zverejnené 16. a 17. júna naznačujú, že ruské sily postupovali južne od Sokilu (severozápadne od Avdijivky) a okrajovo postupovali severne od Umanského (západne od Avdijivky).

Ruskí milbloggeri tvrdili, že ruské sily postupovali severovýchodne od Novooleksandrivky (severozápadne od Avdijivky) a severne od Arkhanhelske (severne od Avdijivky), hoci Inštitút nezaznamenal vizuálne potvrdenie týchto tvrdení.

Rusi sa posunuli aj južne od Siverska. Geolokalizované zábery zverejnené 17. júna naznačujú, že ruské sily nedávno postupovali západne od Rozdolivky (južne od Siverska).

Ruské sily včera pokračovali v útočných operáciách pozdĺž línie Kupjansk-Svatove-Kreminna, ale v tejto oblasti nedošlo k žiadnym potvrdeným zmenám frontovej línie.

Prevažná väčšina Ukrajincov naďalej považuje Volodymyra Zelenského za svojho legitímneho prezidenta.

A to aj napriek predĺženiu jeho funkčného obdobia bez volieb, keďže krajina sa od februára 2022 nachádza vo vojnovom stave s Ruskom.

Ako vyplýva z prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky v pondelok zverejnil Medzinárodný sociologický inštitút v Kyjeve (KMIS), 70 percent z celkového počtu 2011 respondentov si myslí, že Zelenskyj by mal zostať vo funkcii až do skončenia vojny. Len 22 percent opýtaných bolo proti.

Výsledky sú v rozpore s tvrdením Moskvy, že Zelenského mandát už dávno vypršal a už nie je legitímnym lídrom krajiny, píše DPA.

Zelenského funkčné obdobie by sa bolo oficiálne skončilo 20. mája 2024. Takmer pätina územia Ukrajiny je však okupovaná, čo znemožňuje konanie akýchkoľvek volieb. Zabraňuje tomu tiež vojnový stav zavedený po invázii vo februári 2022.

Podľa prieskumu KMIS je s pôsobením Zelenského vo funkcii prezidenta spokojných 56 percent Ukrajincov, zatiaľ čo nespokojných je 37 percent. V prieskume zo septembra minulého roka Zelenského schvaľovalo 77 percent respondentov.

Celkovo 58 percent respondentov sa vyslovilo za to, aby sa v rokovaniach s Ruskom nerobili žiadne kompromisy. Opačný názor vyjadrilo 30 percent oslovených.

Zároveň sa 65 percent respondentov domnieva, že o cieľoch akýchkoľvek rozhovorov s Ruskom by sa malo konať referendum. (TASR)

Ruský prezident Putin ocenil podporu Severnej Kórey pre ruskú vojnu na Ukrajine a tiež vyjadril tejto krajine podporu.

"Vysoko si ceníme, že Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) pevne podporuje špeciálnu operáciu Ruska uskutočňovanú na Ukrajine," uviedol Putin v článku pre severokórejskú štátnu tlačovú agentúru KCNA.

Ruský prezident v utorok pricestuje na štátnu návštevu KĽDR s cieľom posilniť vzťahy medzi týmito dvomi krajinami, pripomína AFP.

Obe krajiny podľa jeho slov aktívne rozvíjajú mnohostranné partnerstvo. Putin pripomenul, že Moskva i severokórejský líder Kim Čong-un na pôde OSN zastávajú rovnakú pozíciu.

Rusko bude podľa Putinových slov v budúcnosti vždy podporovať Severnú Kóreu a obe krajiny svoje vzájomné vzťahy posunú na vyššiu úroveň.

Kremeľ v pondelok oznámil, že Putin uskutoční v dňoch 18. a 19. júna "priateľskú štátnu návštevu" Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). Ide o jeho prvú návštevu tejto krajiny od roku 2000, pripomína AFP.

Severokórejský líder Kim Čong-un vlani v septembri pricestoval na ruský Ďaleký východ, kde absolvoval rokovania s Putinom. Južná Kórea, USA i Ukrajina následne uviedli, že Pchjongjang dodáva Rusku zbrane, ktoré Moskva používa vo vojne na Ukrajine, čo je v rozpore so sankciami OSN voči Rusku. KĽDR však takéto tvrdenia odmieta. (TASR)