Ukrajina Rusko Online: Slovensko podporilo záverečné komuniké mierového summitu

Rusko v čase mierového summitu o Ukrajine vo Švajčiarsku zintenzívnilo útoky na ukrajinskej frontovej línií.

Uviedla to v nedeľu ukrajinská armáda, píše TASR na základe správy agentúry DPA.

Ruská armáda "zintenzívňuje svoje útočné operácie a hľadá spôsoby, ako preniknúť cez našu obranu a pokúsiť sa vytlačiť ukrajinské jednotky z ich pozícií", opísal situáciu na bojisku generálny štáb ukrajinskej armády.

Ukrajinské sily vo vyhlásení dodali, že počet prebiehajúcich bojov na ukrajinskom území sa zvýšil na 88. Najviac, 36, sa ich odohrávalo v Doneckej oblasti na východe krajiny. Ukrajinská armáda informovala, že 25 útokov nepriateľa dokázala odraziť, no 11 bojov naďalej prebieha.

Ruské sily sa snažia o ďalší postup v blízkosti mesta Pokrovsk, uviedol ukrajinský generálny štáb. Dodal, že Rusko podniklo aj 10 útokov na ukrajinské pozície v okolí miest Lyman a Kurachove.

Agentúra DPA pripomenula, že informácie o situácii na bojisku nedokáže nezávisle overiť. (TASR)

Janet Yellenová odmietla kritiku Moskvy k využitiu zmrazeného ruského štátneho majetku na pomoc napadnutej Ukrajine.

Zablokované ruské aktíva podľa americkej ministerky financií zostanú tam, kde sú, generujú však finančné prostriedky, na ktoré Rusko nemá nárok, nejde teda o krádež.

"Nie je tu tiež nijaký právny problém," uviedla ministerka v televízii ABC. Podľa jej slov prebieha meranie síl s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a využívanie úrokových príjmov z ruského majetku je možnosťou ukázať, že podpora Ukrajiny pretrváva.

"Myslím si, že Putin je presvedčený, že naša koalícia sa rozpadne – teda že Ukrajine už nebude poskytovať prostriedky, ktoré potrebuje, aby viedla túto vojnu a udržala svoje hospodárstvo v chode," doplnila Yellenová.

V západných krajinách od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zmrazili podľa vlády USA prostriedky ruskej centrálnej banky za zhruba 280 miliárd dolárov (260 mld. eur).

Štáty skupiny G7 sa na summite v Taliansku tento týždeň dohodli, že pomocou úrokov zo zmrazených ruských štátnych aktív budú financovať úverový balík pre Ukrajinu v rozsahu 50 miliárd dolárov (47 mld. eur). Putin toto rozhodnutie ostro kritizoval ako "lúpež", dodala DPA. (TASR)

Summit o mieri na Ukrajine naplnil očakávania aspoň nejakého pokroku. Podľa svojej kancelárie to uviedol Petr Pavel.

Cieľom summitu bolo na najvyššej politickej úrovni nájsť čo najširšiu zhodu na podmienkach spravodlivého, trvalého a úplného mieru na Ukrajine a začať vlastný mierový proces, pripomenula česká Kancelária prezidenta republiky. Témami rozhovorov boli aj konkrétne dôsledky ruskej agresie v humanitárnej oblasti, potravinovej bezpečnosti či jadrovej bezpečnosti.

"Pôvodné očakávania, že summit prinesie aspoň nejaký pokrok na ceste k mieru na Ukrajine, podľa môjho názoru boli naplnené," povedal český prezident novinárom. Pripomenul, že na summite sa zúčastnilo 101 krajín a medzinárodných organizácií, z toho asi 62 na úrovni hláv štátov a vlád.

"Prevažná väčšina z nich jasne podporila riešenie, ktorého základom bude Charta OSN a predovšetkým princípy suverenity a teritoriálnej integrity. Prevažná väčšina krajín tiež odsúdila ruskú agresiu proti Ukrajine ako odporujúcu medzinárodnému právu," doplnil český prezident.

Pavel tiež priblížil, že pracovné skupiny na summite našli pomerne všeobecnú zhodu v preberaných témach, ku ktorým patrili aj sloboda plavby na moriach, ochrana civilistov, výmena vojnových zajatcov a návrat detí. Odrazilo sa to podľa neho v prijatí záverečného vyhlásenia, ktoré podporila väčšina zúčastnených štátov. (TASR)

V Kyjeve sa konal prvý pochod Pride od začiatku invázie. Za prísnych opatrení sa ho zúčastnilo asi 5000 ľudí.

Prvý pochod Pride sa konal na Ukrajine v roku 2013 a medzi rokmi 2015 a 2021 sa konal pravidelne. Vzhľadom na vyhlásenie stanného práva na Ukrajine, je však v súčasnosti mimoriadne ťažké získať povolenie na konanie demonštrácií.

Účastníci nedeľňajšieho pochodu žiadali legalizáciu registrovaných partnerstiev a tvrdé tresty za diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Tohtoročného pochodu Pride sa pritom zúčastnilo aj niekoľko ukrajinských vojakov a diplomatov z veľvyslanectiev niektorých západných krajín.

Dúhový pochod v Kyjeve (6 fotografií)

Z bezpečnostných dôvodov sa však mohol pochod tiahnuť len niekoľko desiatok metrov a účastníci boli po niekoľkých minútach nasmerovaní do metra v podzemí.

Ukrajinské médiá pritom informovali, že súbežne s pochodom Pride pochodovalo v centre Kyjeva aj niekoľko stoviek čiastočne zamaskovaných podporovateľov krajine pravicových organizácií.

Tí sa snažil zabrániť v pokračovaní demonštrácie za práva príslušníkov LGBTQ komunity. Polícia pritom údajne musela od seba oddeliť dvoch demonštrantov. (TASR)

Mierový summit vo Švajčiarsku naplnil vlastné skromné ciele, no k mieru je ešte dlhá cesta. (SME)

Nórsko poskytne Ukrajine 96 miliónov eur určených na pomoc pri oprave energetickej infraštruktúry pred budúcou zimou.

"Rusko uskutočňuje masívne a systematické útoky s cieľom paralyzovať energetickú sieť, ale Ukrajinci pracujú dňom i nocou, aby udržali nevyhnutné dodávky elektriny pre obyvateľstvo," uviedol nórsky premiér Jonas Gahr Störe vo vyhlásení.

Podľa nových odhadov bolo zničených viac ako 50 percent ukrajinskej výrobnej kapacity elektrickej energie, napísala AFP.

"Vedieme s Ukrajinou úzky dialóg o tom, ako môže tieto prostriedky čo najefektívnejšie využiť. Samotní Ukrajinci majú najlepší prehľad o tom, čo je potrebné," povedal Störe a dodal, že s opravami infraštruktúry je dôležité začať pred príchodom zimy.

Celkovo 120 miliónov nórskych korún (16 miliónov eur) pôjde na opravy v Charkovskej oblasti, ktorá je v poslednom čase dejiskom silných ruských útokov. Nainštalujú tam solárne panely na siedmich pôrodniciach a operačných sálach, uviedol Störe vo vyhlásení, ktoré vydali počas jeho účasti na mierovom summite o Ukrajine vo Švajčiarsku.

V roku 2022 poskytlo Nórsko ukrajinskému energetickému sektoru prostriedky vo výške viac ako 183 miliónov eur, v minulom roku to bolo približne 166 miliónov eur.

Škandinávska krajina prisľúbila Ukrajine vojenskú a civilnú pomoc vo výške sedem miliárd dolárov na päťročné obdobie 2023 – 2027, pričom finančné prostriedky sa budú prideľovať každý rok podľa potrieb Ukrajiny.

Nórsko je podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku jedným z najväčších finančných podporovateľov Ukrajiny, odkedy ju vo februári 2022 napadlo Rusko. (TASR)

Rusko nie je pripravené diskutovať o spravodlivom a trvalom mieri, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zároveň dodal, že ak by Rusko stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny, bol by otvorený každým mierovým rokovaniam.

"Rusko nechce mier, to je fakt," povedal Zelenskyj. "Rusko s nami môže začať rokovať už zajtra, na nič nečakať, ak sa stiahne z nášho legálneho územia," zdôraznil.

Prezident Ukrajiny povedal, že súčasná úroveň vojenskej pomoci zo Západu nestačí na to, aby Kyjev vyhral vojnu. "Pomoc existuje. Existujú rozsiahle balíky. Stačí to na víťazstvo? Nie. Je to neskoro? Áno," povedal.

Zelenskyj zároveň oznámil, že účastníci summitu sa dohodli na pokračovaní v práci v osobitných skupinách "na konkrétnych myšlienkach, návrhoch a vývoji, ktoré môžu obnoviť bezpečnosť v rôznych aspektoch". Keď budú podľa neho pripravené tzv. akčné plány pre mier, otvorí sa cesta k druhému summitu.

Ukrajinský prezident tiež vyhlásil, že Čína nie je napriek svojim úzkym väzbám s Ruskom nepriateľom Ukrajiny.

"Čína by nám mohla pomôcť," povedal Zelenskyj a vyzval Peking, aby sa seriózne zaoberal vypracovaním mierových návrhov. Čína sa na summite o Ukrajine nezúčastnila.

Kanadský premiér Justin Trudeau na spoločnej tlačovej konferencii oznámil, že Kanada plánuje v nasledujúcich mesiacoch zorganizovať stretnutie ministrov zahraničných vecí s cieľom pokročiť v práci zameranej na dôsledky vojny na Ukrajine na životy ľudí. (TASR)

Slovensko sa pripojilo k 80 krajinám, ktoré podporili záverečné komuniké mierového summitu o Ukrajine vo Švajčiarsku.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár však zdôraznil potrebu pokračovania ďalších mierových rokovaní so všetkými dôležitými partnermi.

"Potvrdzuje sa, že cesta k dosiahnutiu komplexného, spravodlivého a trvalého mieru vedie cez diplomatické rokovania a dialóg, nie cez zabíjanie," uviedol Blanár.

Zároveň opäť vyjadril nádej, že summit vyšle silný impulz k ďalším mierovým rokovaniam so všetkými partnermi vrátane krajín globálneho juhu a predovšetkým Ruska. Aj samotné Slovensko je pritom ako sused Ukrajiny podľa ministra pripravené naďalej konštruktívne prispievať k mierovému úsiliu presadzujúc svoje národno-štátne záujmy. (TASR)

Práce na druhom mierovom samite pokračujú. Podľa ukrajinského prezidenta Zelenského to nebude trvať roky, ale mesiace.

„Sme vo vojne. Nemáme čas na dlhodobú prácu. Smerovanie k mieru si vyžaduje rýchle konanie,“ vyjadril sa Zelenskyj na záverečnej tlačovej konferencii stretnutia vo Švajčiarsku.

Keď bude plán dokončený a každý jeho krok vypracovaný, uvoľní to podľa Zelenského cestu druhému mierovému samitu, „a teda koncu vojny, ako aj spravodlivému a trvalému mieru“.

Zelenskyj sa v nedeľu tiež vyjadril, že verí, že víkendový samit vyústi do zmysluplných krokov smerom k mieru. (SITA)

Víkendový summit vo Švajčiarsku priblížil Ukrajinu k mieru, uviedla predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová.

"Vieme, že mier na Ukrajine sa nedosiahne jedným krokom, bude to cesta," povedala von der Leyenová po rozhovoroch v stredisku Bürgenstock, na ktorých sa zúčastnili desiatky krajín.

"Neboli to mierové rokovania, pretože (ruský prezident Vladimir) Putin to s ukončením vojny nemyslí vážne, trvá na kapitulácii, trvá na odstúpení ukrajinského územia – aj územia, ktoré dnes nie je okupované," priblížila šéfka EK.

"Trvá na odzbrojení Ukrajiny, čo by ju ponechalo zraniteľnú voči budúcej agresii. Žiadna krajina by nikdy neprijala takéto nehorázne podmienky," citovala ju agentúra AP.

Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová povedala, že stanoviská zúčastnených krajín boli veľmi rozdielne, no bolo to po prvý raz, čo sa o mierovom procese hovorilo na medzinárodnej konferencii na vysokej úrovni a so širokou podporou.

To, že prevažná väčšina účastníkov podporila záverečné vyhlásenie, podľa nej ukazuje, čo môže diplomacia trpezlivou prácou priniesť.

Amherdová zároveň upozornila, že cesta k mieru bude ešte dlhá a náročná, no podľa jej slov sa musí odvíjať v súlade s Chartou OSN. Dodala, že otvorenou otázkou zostáva, ako do tohto procesu zapojiť Rusko. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad dedinou Zahirne na juhu Ukrajiny.

Ruská armáda tak pokračuje v postupe na frontovej línii proti ukrajinskej armáde, ktorá trpí nedostatkom vojakov a munície.

"Jednotky východných síl oslobodili dedinu Zahirne v Záporožskej oblasti a obsadili ďalšie výhodnejšie pozície," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Ruskej armáde sa už niekoľko mesiacov darí postupovať predovšetkým na východe Ukrajiny, avšak bez toho, aby dosiahla skutočný prielom, konštatuje AFP. Tento týždeň armáda údajne obsadila tri ukrajinské dediny. Ruský prezident Vladimir Putin nedávno oznámil, že Rusko tento rok už dobylo 47 ukrajinských miest a obcí.

Rusko v máji taktiež začalo s ofenzívou v Charkovskej oblasti, kde obsadilo niekoľko miest, než jeho postup spomalila ukrajinská armáda.

Jednotky Kyjeva už niekoľko mesiacov zápasia s nedostatkom vojakov a munície, a to aj napriek prísľubom Západu o dodávkach zbraní. (TASR)

Mierový summit o Ukrajine je výnimočný, pretože sa na ňom zúčastňujú predstavitelia na najvyššej úrovni, uviedol Blanár.

Zároveň vyjadril nádej, že mierové rokovania o konflikte na Ukrajine budú pokračovať za účasti všetkých dôležitých krajín vrátane Ruska.

Minister zahraničných vecí reprezentuje na prebiehajúcom summite vo Švajčiarsku Slovensko, pričom pripomenul, že zastupuje slovenského premiéra Roberta Fica.

"Pevne verím, že tento summit bude naozaj konštruktívny a bude vytvárať priestor pre ďalší pokračujúcu summit, ktorý bude konečne viesť k mierovému rokovaniu so všetkými dôležitými partnermi, ktorí sú potrební za stolom, a to sú krajiny globálneho juhu ale predovšetkým Ruská federácia," povedal Blanár vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Facebook.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie je summit vo Švajčiarsku výnimočný tým, že sa na ňom zúčastňujú hlavy štátov a premiéri na rozdiel od predchádzajúcich podobných stretnutí, ktoré boli na úrovni politických a bezpečnostných poradcov.

Výnimočnosť prebiehajúceho summitu okrem toho spočíva aj v tom, že sú na ňom rozoberané konkrétne témy.

"Je to jadrová bezpečnosť, potravinová bezpečnosť a rovnako aj humanitárne aspekty. Ja osobne sa zúčastním panelu týkajúceho sa jadrovej bezpečnosti, pretože veľmi dobre vieme, že táto bezpečnosť je veľmi dôležitá," uviedol Blanár s tým, že akákoľvek jadrová nehoda na Ukrajine by mohla mať dopad aj na Slovensko.

Blanár sa v sobotu zúčastnil na otvorení plenárneho zasadnutia a v nedeľu vystúpi na plenárnom rokovaní, priblížilo slovenské ministerstvo zahraničných vecí v príspevku na Facebooku. (TASR)

Účastníci summitu o mieri na Ukrajine vyzvali na návrat detí deportovaných Ruskom a na zapojenie "všetkých strán" do mierového procesu.

Informuje o tom agentúra AFP. Ďalšie médiá uvádzajú, že delegácie z viacerých krajín vrátane Brazílie, Saudskej Arábie alebo Indie sa k záverečnej deklarácii rokovaní vo Švajčiarsku neprihlásili.

Podľa švajčiarskych novín Tribune de Geneve bolo vyhlásenie vydané v mene 85 krajín a medzinárodných organizácií, pričom dvojdňového podujatia sa zúčastnili stovky delegácií.

Trump ostro skritizoval americkú pomoc Ukrajine a pohrozil jej obmedzením v prípade, že by sa vrátil do Bieleho domu.

Predpokladaný nominant Republikánskej strany na prezidenta to povedal počas kampane v Detroite.

Trump skritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v súvislosti s úsilím Kyjeva zabezpečiť americkú podporu v snahe brániť sa proti ruskej agresii, pričom ho označil za „najväčšieho obchodníka všetkých čias“.

„Len pred štyrmi dňami odišiel so 60 miliardami dolárov a keď sa vráti domov, oznámi, že potrebuje ďalších 60 miliárd. Nikdy to neskončí,“ vyhlásil Trump.

„Budem to mať vyriešené ešte pred nástupom do Bieleho domu ako zvolený prezident," dodal.

Západní spojenci Ukrajiny pracujú na zabezpečení dlhodobej pomoci pre Kyjev v obavách, že Trumpovo potenciálne znovuzvolenie by mohlo obmedziť podporu USA, pripomína Politico.

Washington minulý týždeň predĺžil Ukrajine dlhodobé bezpečnostné záruky. Stalo sa tak po tom, čo Kongres v apríli schválil pomoc Ukrajine vo výške viac ako 60 miliárd dolárov. (SITA)

Ukrajina by sa podľa Kremľa vo svetle zhoršujúcej sa vojenskej situácie mala "vážne zamyslieť" nad návrhom Putina.

Putin navrhuje stiahnuť z juhu a východu ukrajinské jednotky, aby bolo možné otvoriť mierové rokovania.

"Súčasná dynamika vládnuca na fronte nám jasne ukazuje, že situácia Ukrajiny sa neustále zhoršuje," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Hovorca tvrdí, že ponuka nie je ultimátom, ale mierovým návrhom odrážajúcim realitu na bojisku. (TASR)

Pozícia Kyjeva bude v záverečnom vyhlásení mierového summitu vzatá do úvahy, uviedol ukrajinský šéf diplomacie.

"Text je vyvážený. Všetky naše zásadné pozície, na ktorých Ukrajina trvala, boli zohľadnené," uviedol minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pre novinárov. Záverečné vyhlásenie zverejnené ešte nebolo.

Na dvojdenný summit vo švajčiarskom horskom rezorte Bürgenstock prišli delegácie z vyše 90 krajín, nie však z Ruska. Cieľom tohto mierového summitu je zjednotiť globálny pohľad na to, ako by sa mala skončiť vojna na Ukrajine.

Kuleba pritom naznačil, že Rusko by mohlo byť zapojené do budúceho summitu. Zároveň však odmietol požiadavku ruského prezidenta Vladimira Putina, prednesenú v piatok, aby sa Ukrajina vzdala štyroch oblastí okupovaných Ruskom a upustila od svojho cieľa vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

"Samozrejme,... rozumieme, že nadíde čas, keď bude nevyhnutné rokovať s Ruskom," povedal Kuleba. "No naša pozícia je celkom jasná: Nedovolíme Rusku, aby hovorilo jazykom ultimát tak, ako to robí teraz," dodal.

Kuleba dodal, že na mierovom summite sa nerokuje o nijakých alternatívnych mierových plánoch.

Rokovania na summite pokračujú aj v nedeľu a sústredia sa na potravinovú bezpečnosť, predchádzanie jadrovej katastrofy či návrat detí deportovaných do Ruska. (TASR)

Rusko prišlo na Ukrajine podľa Kyjeva za uplynulých 24 hodín o 1 160 vojakov, uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 526 310.

Rusko v priebehu uplynulého dňa stratilo aj šesť obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov, jeden salvový raketomet, 11 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, tri strely s plochou dráhou letu, 56 vozidiel a cisterien a tri kusy špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny sú 15 269 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 913 delostreleckých systémov, 1 104 salvových raketometov, 11 159 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 296 striel s plochou dráhou letu, 18 967 vozidiel a cisterien a 2 325 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Spoločnosť Coca-Cola a kávový reťazec Starbucks požiadali v Rusku o opätovnú registráciu svojich ochranných známok.

Cieľom je ochrániť ich práva v oblasti duševného vlastníctva aj potom, ako v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022 ruský trh opustili. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na správu v ruskom denníku Vedomosti.

Podľa zverejnených dokumentov na webovej stránke ruského úradu na ochranu duševného vlastníctva Rospatent podala Coca-Cola v apríli tri žiadosti o opätovnú registráciu ochrannej známky. Americký reťazec Starbucks tak urobil koncom mája, pričom podal celkovo osem žiadostí.

"Duševné vlastníctvo je pre firmu Coca-Cola veľmi dôležité a my naďalej robíme kroky na jeho posilnenie," uviedol pre Reuters hovorca americkej firmy. "Cieľom žiadostí podaných v Rusku je udržanie práv k ochranným známkam," dodal.

Čo sa týka kaviarenského reťazca, aj jeho hovorca informoval, že Starbucks pravidelne podáva žiadosti po celom svete, aby tak ochránil svoju značku.

Podobne ako Coca-Cola a Starbucks, aj ďalšie západné firmy, medzi nimi napríklad švédsky nábytkársky koncern IKEA, podali v Rusku žiadosti po tom, ako zastavili aktivity na ruskom trhu. Samotný Rospatent sa k otázkam agentúry Reuters nevyjadril.

Starbucks mal v Rusku pred vojnou 130 prevádzok, v ktorých zamestnával takmer 2000 ľudí. Svoj biznis v krajine predal v júni 2023, pričom kupci kaviarenskú sieť opätovne otvorili pod názvom Stars Coffee.

Coca-Cola zasa prestala v Rusku predávať svoje nápoje značiek Coca-Cola, Fanta a Sprite. Jej bývalá ruská divízia sa potom premenovala na Multon Partners a produkty predáva pod značkou Dobryj Cola. (TASR)

Fotograf ruského spravodajského portálu News.ru zomrel na východe Ukrajiny pri údajnom útoku dronov ukrajinskej armády.

Fotograf Nikita Cicagi zomrel pri útoku dronov v oblasti kláštora svätého Mikuláša neďaleko mesta Vuhledar v Doneckej oblasti, kde už tri mesiace prebiehajú prudké boje. Informácie o jeho smrti potvrdili jeho kolegovia na mieste a operačné služby.

Vo štvrtok podľahol zraneniam aj kameraman ruskej propagandistickej televízie NTV Valerij Kožin.

Útok údajne ukrajinského dronu sa odohral v samozvanej Doneckej ľudovej republike ležiacej v Donbase na východe Ukrajiny, zranenia pri ňom utrpel aj jeho kolega Alexej Ivlijev a ruský dôstojník, ktorý ich sprevádzal.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Ukrajinu zo zámerného útoku na oboch novinárov.

Prezident Ruska Vladimir Putin začiatkom júna uviedol, že rusko-ukrajinskom konflikte doteraz zahynulo najmenej 30 ruských novinárov. AFP tvrdí, že túto informáciu nebola schopná overiť. Výboru na ochranu novinárov sa podarilo overiť smrť 15 novinárov na Ukrajine v rokoch 2022 a 2023. (TASR)

Košice s Kyjevom spojí železnica. Naši spracúvajú štúdie, hľadajú finančné krytie. A Ukrajinci už kladú koľajnice. (Korzár)

Návrh komuniké z konferencie o Ukrajine odsudzuje vojnu Ruska proti Ukrajine a vyzýva na rešpektovanie územnej celistvosti.

Návrh komuniké zo summitu svetových lídrov, ktorý bol zvolaný s cieľom nájsť cestu k mieru na Ukrajine, hovorí o "vojne" Ruska proti Kyjevu a vyzýva na rešpektovanie územnej celistvosti Ukrajiny.

V návrhu záverečného vyhlásenia summitu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, je Rusko obvinené zo zavinenia "vojny" na Ukrajine, ktorá spôsobila "rozsiahle ľudské utrpenie a deštrukciu".

Vyhlásenie má byť vydané v nedeľu na záver dvojdňovej konferencie v stredisku Bürgenstock. Švajčiarska vláda vyjadrila nádej, že záverečné komuniké podporia účastníci summitu jednomyseľne.

V dokumente sa tiež požaduje, aby sa Záporožská jadrová elektráreň vrátila pod ukrajinskú kontrolu a aby bol zabezpečený prístup Kyjeva k jeho prístavom v Azovskom mori.

Summit o mieri na Ukrajine prebieha v stredisku Bürgenstock v strednom Švajčiarsku v dňoch 15. a 16. júna. Jeho účelom je vytvoriť platformu pre dialóg na vysokej úrovni s cieľom iniciovať proces, ktorý povedie ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru pre Ukrajinu na základe medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov. Na mierovom summite sa zúčastňuje viac ako 90 krajín a osem medzinárodných organizácií. Ruskú federáciu na summit nepozvali a koná sa aj bez účasti Číny. (TASR)

Napriek úsiliu veľkej časti svetového spoločenstva o nastolenie mieru na Ukrajine, ruské jednotky v sobotu pokračovali v útokoch na rôznych úsekoch frontu.

Ruské jednotky na východe krajiny s podporou letectva opäť zaútočili v oblasti okolo mesta Vovčansk, uviedol v sobotu večer generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej dennej správe o situácii na bojisku. Nezvyčajne silný ruský postup bol hlásený aj z okolia mesta Pokrovsk na juhovýchode Ukrajiny. Zaznamenali tam takmer tretinu z celkového počtu 74 ruských útokov za deň.

Všetky útoky boli odrazené, upozorňuje generálny štáb. "Naši chlapci sa držia," vyhlásili generáli v Kyjeve. (TASR)

Lídri krajín skupiny G7 vyzvali strany konfliktov, aby zložili zbrane počas nadchádzajúcich olympijských hier v Paríži. (TASR)