LUZERN, BRATISLAVA. Nepriniesol prelom v kríze ani rýchle riešenie vojnovej situácie na Ukrajine. Mierový summit zhruba stovky krajín, ktorý sa počas víkendu konal vo švajčiarskom stredisku Bürgenstock, bol tým, za čo ho ešte pred jeho očakávaním označili experti. Začiatkom dlhšej cesty, na ktorej konci môže byť mier.
Záverečné komuniké summitu podpísali predstavitelia 80 štátov vrátane Slovenska a štyroch inštitúcií. Jeho základom sú prvé tri body mierového plánu Volodymyra Zelenského, ktoré sa sústreďujú na jadrovú bezpečnosť, bezpečný export potravín a humanitárny rozmer - teda výmenu vojnových zajatcov a návrat ukrajinských detí zavlečených do Ruska.
"Všetci vieme, že sme iba na začiatku. Na začiatku cesty k mieru," povedal podľa BBC holandský premiér Mark Rutte. "Napriek tomu, že niektorí z nás majú rozličné názory na to, ako dosiahnuť mier na Ukrajine, nedajme sa pomýliť. Máme spoločnú víziu o princípoch, o hodnotách a slušnosti," vyhlásil.
V článku sa dočítate
- Ktoré krajiny záverečné komuniké nepodpísali,
- čo je jeho obsahom
- ako summit hodnotia analytici,
- čo sa dá očakávať od budúcnosti.
Vojnu nazvali vojnou
Ruská reprezentácia na summite chýbala. Švajčiarske ministerstvo zahraničia už počas minulého týždňa potvrdilo, že ju ani nepozývalo, keďže Moskva vyslala dostatok verejných signálov, že o účasť nemá záujem.
Fakt, že sa na summite zúčastňovali aj krajiny globálneho Juhu ako Brazília, India či Juhoafrická republika, označil v piatok zahraničnopolitický expert Alexander Duleba za ukrajinský diplomatický úspech.
Nie všetky zúčastnené štáty však záverečné komuniké aj podpísali. Medzi nimi boli napríklad India, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Juhoafrická republika, Thajsko či Mexiko, napísal denník Guardian . Doplnil, že Brazília, ktorá si na summite vyhradila status "pozorovateľa", komuniké nepodpísala, no Turecko áno a snaží sa tým zohrávať úlohu sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou.
Viacerí analytici postrehli, že komuniké hneď v prvej vete nazýva vojnu na Ukrajine vojnou, čím sa vymyká oficiálnemu ruskému postoju.
Desať bodov mierového plánu V. Zelenského
- Radiačná a jadrová bezpečnosť, osobitne s ohľadom na Záporožskú jadrovú elektráreň.
- Potravinová bezpečnosť vrátane zabezpečenia ukrajinských exportov plodín.
- Energetická bezpečnosť vrátane cenových obmedzení na ruské energie.
- Prepustenie všetkých zajatcov a deportovaných vrátane vojnových zajatcov a detí zavlečených do Ruska.
- Obnovenie ukrajinskej územnej celistvosti a jej uznanie Ruskom podľa Charty OSN.
- Stiahnutie ruských vojsk a ukončenie násilností. Obe strany majú súhlasiť so zastavením paľby pod dohľadom OSN.
- Obnovenie spravodlivosti vrátane založenia osobitného tribunálu na ruské vojnové zločiny.
- Anti-ekocída - ochrana životného prostredia a nahradenie škôd Ruskom.
- Zabrániť ďalšej eskalácii posilnením euro-atlantickej bezpečnosti.
- Písomné potvrdenie ukončenia vojny oboma stranami.
V prvom bode sa komuniké zaoberá jadrovou energiou a hovorí, že jej akékoľvek použitie musí byť bezpečné, strážené a ohľaduplné k životnému prostrediu. "Ukrajinské jadrové elektrárne a zariadenia vrátane Záporožskej jadrovej elektrárne musia pracovať bezpečne, pod zvrchovanou kontrolou Ukrajiny a v súlade s pravidlami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu."
Deklarácia zároveň označila akékoľvek použitie jadrových zbraní proti Ukrajine za neprípustné.
Záporožskú jadrovú elektráreň už od úvodnej fázy invázie okupuje Ruská federácia.
V druhom bode hovorí o globálnej potravinovej bezpečnosti, ktorá závisí od neprerušenej výroby a dodávok potravinárskych produktov. "V tomto ohľade slobodná, plnohodnotná a bezpečná komerčná plavba, ako aj prístup k prístavom v Čiernom a Azovskom mori sú nevyhnutné. Útoky na obchodné lode v prístavoch a na ich trasách, ako aj na civilné prístavy sú neprijateľné," zhodli sa krajiny.
Azovské more okupuje Rusko už od roku 2014, keď vtrhlo na Krym.
Tretí bod sa zameriava na humanitárne otázky. "Všetci vojnoví zajatci musia byť v rámci výmeny prepustení. Všetky deportované a nezákonne vysídlené ukrajinské deti a ďalší ukrajinskí civilisti, ktorí sú nezákonne zadržiavaní, sa musia vrátiť na Ukrajinu."
Tri body záverečnéo komuniké označila talianska premiérka Giorgia Meloniová za "minimálne podmienky" na začatie rokovaní s Ruskom, pripomenula stránka Euronews.
Ukrajinská vláda podľa Euronews eviduje 19 546 detí, ktoré boli zavlečené do Ruska.
Rýchle výsledky nebudú
Analytici podľa Euronews od summitu neočakávali rýchle a konkrétne výsledky. Problémom je okrem neúčasti agresorského štátu aj neúčasť Číny a pozorovateľský štatút Brazílie. Peking a Brazília podľa stránky pripravujú vlastné cesty k mieru.
Rusko počas konania summitu predostrelo vlastné požiadavky, medzi ktorými bolo odstúpenie okupovaných ukrajinských území či záväzok, že Ukrajina nebude chcieť vstúpiť do NATO.
Stretnutie však vrátilo vojnu na Ukrajine do svetovej pozornosti v čase, keď sa krajiny viac zaujímajú o konflikt v Pásme Gazy či vlastné voľby, píše Euronews.
"Konferencia napriek všetkému podčiarkla širokú podporu, ktorú Ukrajina stále má, ale aj problémy na ceste k akémukoľvek trvalejšiemu prímeriu," zhodnotila summit agentúra Reuters.
Rovnako si všimla, že konferencia si vytýčila relatívne skromné ciele a vyhla sa komplikovanejším otázkam ako povojnovému usporiadaniu Ukrajiny, jej ambícii vstúpiť do NATO alebo režimu stiahnutia vojsk oboch strán.
"Text je vyvážený, všetky naše principiálne postoje sú v ňom zohľadnené," zhodnotil záver stretnutia ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.
Pokračovanie v Rijáde?
Švajčiarsky summit si okrem iného vytýčil za cieľ zvoliť krajinu, v ktorej by sa konalo najbližšie stretnutie. Jedným z favoritov je Saudská Arábia, no tamojší minister zahraničia Faisal bin Fahran Al-Saud podľa Reuters vyhlásil, že monarchia je síce pripravená pomôcť v mierovom procese, no súčasťou usporiadania môže byť "zložitý kompromis".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že mierové rokovania sa môžu začať "zajtra", ak sa Rusko stiahne z ukrajinských území.
Poznamenal však, že Vladimir Putin vojnu nezastaví, ale musí byť zastavený "akýmkoľvek možným spôsobom - či už diplomaticky, alebo vojensky", napísala BBC. Dodal, že západná pomoc na ukrajinské víťazstvo zatiaľ nestačí, no summit podľa neho dokázal, že medzinárodná podpora Ukrajiny neslabne.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
