Ukrajina Rusko Online: Meloniová či Scholz kritizovali Putinove podmienky pre rokovania o mieri

Lídri krajín skupiny G7 vyzvali strany konfliktov, aby zložili zbrane počas nadchádzajúcich olympijských hier v Paríži. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj povedal, že predloží Moskve návrh na ukončenie vojny, keď sa na ňom zhodne medzinárodné spoločenstvo.

Vyjadril sa vo Švajčiarsku na mierovej konferencii o Ukrajine, na ktorej sa zúčastnilo vyše 90 krajín, nie však Rusko.

Zelenskyj vo vystúpení účastníkom povedal, že dvojdňový summit položí základy urovnania s Ruskom. "Musíme spolu rozhodnúť, čo znamená spravodlivý mier pre svet a ako ho možno dosiahnuť trvale," uviedol. "Potom to bude oznámené predstaviteľom Ruska a tak na druhom mierovom summite môžeme zariadiť skutočný koniec vojny," doplnil.

Ukrajinský líder nepovedal, či je pripravený viesť rozhovory priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten v piatok oznámil svoje podmienky ukončenia konfliktu. Ukrajinu žiada, aby stiahla vojakov z juhu a východu krajiny a aby sa vzdala ambície vstúpiť do NATO. Kyjev to rýchlo odmietol a západní lídri v reakciách zdôraznili potrebu riešenia zohľadňujúceho požiadavky Ukrajiny.

"Nežiada rokovania, žiada kapituláciu," povedala na sobotňajšom summite o Putinovom návrhu americká viceprezidentka Kamala Harrisová.

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že prímerie bez "serióznych rokovaní s plánom postupu k trvalému mieru... by len zlegalizovalo nezákonné uchvátenie územia Ruskom".

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zdôraznila, že zmrazenie konfliktu na Ukrajine v súčasnej situácii, keď cudzí vojaci okupujú ukrajinské územie, nie je odpoveďou. "Je to recept na budúce útočné vojny," varovala na konferencii.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron podčiarkol, že trvalé ukončenie tejto vojny nemôže zahŕňať kapituláciu Kyjeva. "Je tu jeden agresor a jedna obeť," povedal lídrom s tým, že je potrebné rozšíriť okruh krajín, ktoré sa zúčastňujú na procese hľadania mierového plánu pre Ukrajinu.

Niektorí účastníci však poukázali na potrebu účasti Ruska na mierovom procese, pričom kritizovali západné sankcie voči Moskve.

Kyjev bude musieť byť pripravený na "náročný kompromis", ak chce skončiť vojnu, uviedol saudskoarabský minister zahraničných vecí Fajsal bin Farhán Ál Saúd. Rijád je podľa neho odhodlaný pomôcť tento konflikt ukončiť. Saudská Arábia sa považuje za jedného z hlavných kandidátov na zvažovanú ďalšiu konferenciu, ktorá by nadviazala na stretnutie vo Švajčiarsku z tohto víkendu, napísal Reuters. (TASR)

Ficov spojenec, odporca Kyjeva. Inauguráciu si zahraničné médiá všímajú najmä cez prizmu rozdielu medzi ním a Korčokom. (SME)

Talianska premiérka Meloniová kritizovala podmienky Putina pre mierové rozhovory s Ukrajinou, ktoré Kyjev odmietol.

"Hovoriť Ukrajine, že sa musí stiahnuť z Ukrajiny, sa mi nezdá ako veľmi vhodný návrh na rokovania," uviedla Meloniová v závere summitu G7 v Taliansku.

"Povedzme, že to vyzerá skôr ako propagandistická iniciatíva... s cieľom vytvoriť naratív, ktorý chce poskytnúť protichodnú informáciu o tom, kde spočíva zodpovednosť za tento konflikt," povedala talianska premiérka.

Putin v piatok vyhlásil, že Rusko by vojnu ukončilo, ak by sa Kyjev vzdal ambícií vstúpiť do NATO a stiahol zo štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny, ktorých anektovanie Moskva oznámila predvlani, hoci ich úplne neovláda.

Ukrajinskí predstavitelia to rýchlo odmietli ako absurdné a neseriózne požiadavky. Ukrajina tvrdí, že mier môže nastať len po úplnom odchode ruských síl z jej územia a obnovení jej územnej celistvosti.

Návrhy Putina ostro kritizoval aj nemecký kancelár Olaf Scholz. "Nepotrebujeme nadiktovaný mier, iba spravodlivý mier, ktorý zohľadní ukrajinskú (územnú) celistvosť a samostatnosť," vyhlásil pre televíziu ARD.

Kremeľ podľa agentúry Reuters uviedol, že reakcie Západu na Putinove návrhy na novú bezpečnostnú architektúru a mierové rozhovory s Ukrajinou sú nekonštruktívne. "Je toho veľa, obrovské množstvo oficiálnych reakcií, vyhlásení. Nekonštruktívnej povahy," odpovedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či na Putinove návrhy prišli oficiálne reakcie. (TASR)

Zelenskyj vyjadril nádej, že mierový summit o Ukrajine vo Švajčiarsku pomôže rýchlo nastoliť spravodlivý mier.

"Verím, že na tomto summite budeme svedkami toho, ako sa bude písať história," povedal Zelenskyj na začiatku dvojdňového stretnutia. "Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier," dodal.

Podľa ukrajinského prezidenta by mohol summit zvýšiť tlak na Moskvu. Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že cieľom konferencie je inšpirovať proces pre trvalý a spravodlivý mier.

Dôležitosť medzinárodného práva ako základu medzinárodného poriadku je podľa nej ústredným bodom, informuje agentúra DPA. "Ruský útok ho porušuje tým najvážnejším spôsobom," povedala Amherdová.

V piatok, deň pred začiatkom summitu, ruský prezident Vladimir Putin zopakoval mierový plán Kremľa, v ktorom požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli zo štyroch oblastí na juhu a východe krajiny – Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Moskva tieto oblasti predvlani nelegálne anektovala, ale ovláda len časti z nich. Rusko v návrhu taktiež požaduje, aby sa Kyjev vzdal snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), uvádza stanica CNN.

Zelenskyj v piatok odmietol podmienky šéfa Kremľa. Označil ich za ultimáta a Putinove návrhy prirovnal k politike nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

"Putin chápe, že sa uskutoční mierový summit. Že väčšina sveta je na strane Ukrajiny, na strane života. A v predvečer summitu, uprostred leteckých sirén, zabíjania ľudí a raketových útokov, zrejme hovorí o nejakom ultimáte," reagoval Zelenskyj. (TASR)

Traja ľudia zahynuli a ďalších päť utrpelo zranenia pri ruskom útoku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámil gubernátor.

Ukrajinskú obec Ulakly zasiahla v ranných hodinách kazetová munícia. Pri útoku zahynuli dve ženy vo veku 39 a 32 rokov a muž vo veku 30 rokov. Poškodené boli aj dve administratívne budovy, dom, obchod a osem áut, napísal gubernátor Vadym Filaškin na sieti Telegram.

V Doneckej oblasti prebiehajú intenzívne boje. Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že jeho sily dobyli v tejto východoukrajinskej oblasti obec Staromajorske.

Ruský prezident Vladimir Putin nedávno oznámil, že Rusko tento rok už dobylo 47 ukrajinských miest a obcí. Ruská armáda sa v súčasnosti v Doneckej oblasti zameriava na strategicky významné mestá Časiv Jar a Pokrovsk. (TASR)

USA poskytnú Ukrajine pomoc vo výške viac ako 1,5 miliardy dolárov, určenú pre energetický sektor a humanitárne účely.

Oznámila americká viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorá sa zúčastňuje na mierovom summite o Ukrajine vo Švajčiarsku.

Súčasťou balíka je nová pomoc pre energetiku v hodnote 500 miliónov dolárov. Na riešenie núdzových energetických potrieb bude presmerovaných aj ďalších 324 miliónov dolárov z pomoci, ktorú v minulosti prisľúbila Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).

"Tieto financie pomôžu Ukrajine reagovať na najnovšie útoky Ruska na jej energetickú infraštruktúru tým, že podporia opravu a obnovu (jej infraštruktúry), zvýšia odolnosť Ukrajiny proti prerušeniu dodávok energie a poslúžia ako základ pre opravy a rozširovanie ukrajinského energetického systému," informoval Harrisovej úrad.

Viceprezidentka zároveň oznámila, že ministerstvo zahraničných vecí USA a USAID poskytnú Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške viac ako 379 miliónov dolárov určenú na podporu utečencov a ďalších ľudí zasiahnutých vojnou.

Ministerstvo zahraničných vecí a Kongres podporia ukrajinskú civilnú ochranu ďalšou pomocou vo výške 300 miliónov dolárov, dodala Harrisová.

"Pomôže im to bezpečne pôsobiť v prvej línii vojny pri obrane ukrajinského územia, zachraňovať civilistov, ktorí sa stali terčom útokov Kremľa, chrániť kritickú infraštruktúru a vyšetrovať viac ako 120-tisíc registrovaných prípadov vojnových zločinov a iných krutostí," uviedla Harrisová.

Viceprezidentka, ktorá na mierovom summite vo Švajčiarsku zastupuje USA, sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpi na plenárnom zasadnutí summitu.

Nemecký kancelár potvrdil, že má výhrady k návrhu nových sankcií EÚ, no nepovažuje nemeckú vládu za prekážku ich schválenia.

"Tak, ako aj pri všetkých ostatných sankčných balíkoch, tak aj teraz intenzívne spolupracujeme so všetkými stranami, aby bol náš postup čo najpragmatickejší," vyhlásil Scholz pre televíziu ZDF.

Najnovšie sankcie sa usilujú zabrániť Rusku v obchádzaní už platných sankcií napríklad pri získavaní západných technológií, ktoré môže ruský zbrojný priemysel využiť na výrobu zbraní nasadzovaných vo vojne na Ukrajine.

Scholz priznáva, že Berlín sa obáva potenciálneho dopadu sankcií na nemecké exportné spoločnosti. Podľa vlastných slov sa usiluje zaistiť, aby Nemecko mohlo naďalej vyvážať svoje produkty do ďalších krajín, no zároveň chce zabezpečiť, aby tie isté produkty nakoniec neskončili v Rusku.

Niektorí diplomati v Bruseli označili nemecké obavy a žiadosti o zmeny za príčinu predlžovania rokovania o sankciách. Nemenovaný politik dokonca Nemecko označil za nové Maďarsko, ktoré sankcie EÚ proti Rusku blokovalo v minulosti. Scholz to odmietol a označil za nezmysel.

Nemecký kancelár zároveň ostro kritizoval ponuku ruského prezidenta Vladimira Putina na zastavenie ofenzívy, ktorá by podľa neho de facto znamenala kapituláciu Ukrajiny.

"Nepotrebujeme nadiktovaný mier, iba spravodlivý mier, ktorý zohľadní ukrajinskú (územnú) celistvosť a samostatnosť," vyhlásil Scholz pre nemeckú televíziu ARD. (TASR)

Ruské vojenské lietadlo v piatok nakrátko narušilo vzdušný priestor Švédska a boli k nemu vyslané švédske stíhačky.

K incidentu prišlo východne od švédskeho ostrova Gotland, ktorý leží v Baltskom mori, oznámili v sobotu švédske ozbrojené sily.

Švédsko vyslalo k ruskému lietadlu Suchoj Su-24 dve stíhačky Gripen, ktoré k lietadlu vyslali varovanie. Ruský stroj na neho však nedopovedal, uviedli švédske ozbrojené sily vo vyhlásení. Podľa švédskej armády však narušil Suchoj vzdušný priestor Švédska len nakrátko.

"Toto konanie Ruska je neakceptovateľné a ukazuje nedostatok rešpektu voči našej teritoriálnej integrite," uviedol veliteľ švédskych vzdušných síl Jonas Wikman. "Sledovali sme celú sieť udalostí a boli sme na mieste, aby sme zasiahli," dodal v súvislosti s incidentom.

Podľa švédskej armády prišlo k podobnému narušeniu švédskeho vzdušného priestoru ruskými lietadlami naposledy v roku 2022. Dve ruské lietadla Suchoj Su-27 a dva Suchoje Su-24 vtedy rovnako vnikli do vzdušného priestoru Švédska pri ostrove Gotland, ktorý je od ruskej enklávy Kaliningrad vzdialený len necelých 350 kilometrov.

Švédsko vstúpilo začiatkom marca do Severoatlantickej aliancie. Rovnako ako susedné Fínsko sa rozhodlo odkloniť od svojej dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti a požiadať o vstup do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu z februára 2022.

K piatkovému incidentu pritom prišlo v čase, keď sa Švédsko spolu s ďalšími krajinami NATO zúčastňuje na námorných cvičeniach v Baltskom mori.

Fínsko pritom v piatok v osobitnom vyhlásení uviedlo, že má podozrenie, že jeho vzdušný priestor narušili 10. júna štyri ruské vojenské lietadlá. (TASR)

Rusko za uplynulých 24 hodín prišlo podľa Kyjeva vo vojne na Ukrajine o 1 090 vojakov. Straty Moskvy na personále tak predstavujú už 525 150 ľudí.

Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko v priebehu uplynulého dňa prišlo aj o 20 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty, 37 delostreleckých systémov, dva salvové raketomety, štyri systémy protivzdušnej obrany, 51 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, sedem striel s plochou dráhou letu, 57 vozidiel a cisterien a 12 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú už 7 956 tankov, 15 263 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 855 delostreleckých systémov, 1 103 salvových raketometov, 853 systémov protivzdušnej obrany, 11 148 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 293 striel s plochou dráhou letu, 18 911 vozidiel a cisterien a 2 322 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Členské štáty Európskej únie sa nedohodli na nových sankciách voči ruskému plynu, zablokovalo ich Nemecko.

Informuje o tom portál Politico, ktorému to pod podmienkou anonymity povedalo šesť diplomatov EÚ. Podstatou balíka bolo zakázať krajinám reexportovať ruský LNG z prístavov EÚ a financovať plánované arktické a baltské terminály LNG.

Sankcie, ktoré boli predmetom rokovaní, by predstavovali 14. balík reštriktívnych opatrení EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Nemecko sa obávalo rozšírenia opatrenia, ktoré by spoločnosti z EÚ prinútilo zabezpečiť, aby ich zákazníci potom nemohli predávať Moskve tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie.

Takzvaná klauzula o zákaze pre Rusko sa predtým vzťahovala iba na strelné zbrane, bojové predmety a tovar s dvojakým použitím. Berlín sa obával, že by nemecké malé podniky utrpeli, keby sa to rozšírilo na civilnejšie produkty, ako sú chemikálie alebo stroje na spracovanie kovov.

Európska komisia rokuje s úradom nemeckého kancelára s cieľom presvedčiť Berlín, aby zrušil svoje veto, povedal jeden z európskych diplomatov.

Berlín sa postavil do cesty aj uzavretiu medzery, ktorá by umožnila tranzit tovaru vyššej kategórie vrátane luxusných áut z Bieloruska do Ruska. To prinútilo Belgicko, ktoré má predsedníctvo v EÚ, začať samostatné rokovania v snahe urýchliť dohodu, uvádza tiež Politico.

Jeden nemenovaný predstaviteľ z nemeckého ministerstva zahraničných vecí vyjadril obavy, že neschválenie nových sankcií poškodí nemecké pokusy získať späť európsku dôveru po tom, čo roky obhajovalo svoju politiku ústretovú voči Rusku.

Úrad nemeckého kancelára sa k týmto informáciám bezprostredne nevyjadril a Európska komisia nepotvrdila, že by sa zapájala do rokovaní, uzatvára Politico. (SITA)

Nemecký kancelár Scholz mierni pred mierovou konferenciou očakávania, považuje ju za zárodok riešenia.

"(Konferencia) je diplomatickým semenáčikom, ktorý polievame, aby mohol rásť," vyhlásil kancelár Scholz v sobotu ráno neďaleko talianskeho mesta Bari pre nemeckú televíziu ZDF. Nemecký kancelár sa v Taliansku zúčastnil trojdňového summitu krajín G7 a z Talianska sa presunie priamo na konferenciu vo Švajčiarsku.

Svoje očakávania vyjadril aj poľský prezident Andzrej Duda. "Chceme partnerov upozorniť na rozsah ruských akcií, zvrátené ruské metódy a mieru nebezpečnosti tejto agresie. Dúfam, že prezentovaním situácie v oblasti sa nám podarí jasne vyjadriť to, čo máme na mysli," vyhlásil Duda. Dodal, že medzi uvedené postupy patrí napríklad aj hybridný útok vyvíjaním migračného tlaku na Poľsko, pobaltské krajiny a Fínsko.

Scholz podľa DPA dúfa, že summit poslúži ako základ mierových rokovaní s Ruskom, ktoré prídu v budúcnosti. Švajčiarska vláda uviedla, že hoci sa Rusko tejto fázy rokovaní nezúčastňuje, jeho účasť bude pre úspešné zavŕšenie procesu nevyhnutná. (TASR)

Vo Švajčiarsku sa začína dvojdňový samit o mieri na Ukrajine, na ktorom sa zúčastnia desiatky hláv štátov a ďalších lídrov.

Švajčiarski organizátori uviedli, že na podujatie v Bürgenstocku nad Vierwaldstattským jazerom, príde viac ako 50 lídrov štátov a vlád, medzi nimi aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko, ktoré proti Ukrajine vedie vojnu, však na samite prítomné nebude.

Kto príde a nepríde sa stalo jedným z kľúčových bodov stretnutia, o ktorom kritici tvrdia, že bez prítomnosti vlády ruského prezidenta Vladimira Putina bude zbytočné. Spojené štáty americké napríklad zastúpi viceprezidentka Kamala Harris.

Turecko, Saudská Arábia či Slovensko tam budú mať ministrov zahraničia. Kľúčové rozvojové krajiny ako Brazília, India a Juhoafrická republika budú zastúpené na nižších úrovniach a Čína, ktorá je podporovateľom Ruska, bude medzi krajinami, ktoré sa nezúčastnia vôbec.

Na pozadí bojov a diplomatického taktizovania organizátori samitu predstavili tri body jeho programu, ktorými sú jadrová bezpečnosť, humanitárna pomoc a výmena zajatcov a potravinová bezpečnosť.

Agentúra AP poukazuje na to, že tento zoznam úloh, ktorý zahŕňa niektoré z najmenej kontroverzných otázok, je oveľa kratší ako návrhy a nádeje, ktoré Zelenskyj uviedol v 10-bodovom mierovom pláne koncom roka 2022.

Putinova vláda medzitým chce, aby mierová dohoda bola postavená na návrhu dohody z počiatočných fáz vojny, ktorá obsahovala ustanovenia o neutrálnom štatúte Ukrajiny a obmedzeniach jej ozbrojených síl, a zároveň oddialila rozhovory o oblastiach okupovaných Ruskom.

Poradenská organizácia Medzinárodná krízová skupina, ktorá sa zameriava na predchádzanie a riešenie konfliktov, tento týždeň skonštatovala, že „bez veľkého prekvapenia v Bürgenstocku“ podujatie „pravdepodobne neprinesie veľa dôsledkov“.

„Napriek tomu je švajčiarsky samit pre Ukrajinu a jej spojencov príležitosťou zdôrazniť to, čo Valné zhromaždenie OSN uznalo v roku 2022 a zopakovalo vo svojej rezolúcii z februára 2023 o spravodlivom mieri na Ukrajine: Ruská totálna agresia je hrubým porušením medzinárodného práva,“ uviedla skupina. (SITA)

Letisko v Kišiňove odmietlo nechať pristáť medzinárodný let s proruskými politikmi na palube.

Let bol presmerovaný do rumunskej metropoly Bukurešť. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Prostredníctvom sociálnej siete Telegram o incidente informovala moldavská proruská poslankyňa Marina Tauberová.

"Kišiňovské letisko odmietlo nechať pristáť let z Moskvy cez Jerevan vezúci účastníkov valného zhromaždenia opozičného bloku Victorie (Víťazstvo). Lietadlo presmerovali do Bukurešti," uviedla Tauberová.

Moldavský letecký úrad v piatok prostredníctvom sociálnej siete Facebook uviedol, že dôvodom presmerovania letu bolo nesplnenie si zákonnej povinnosti zo strany nízkonákladového leteckého dopravcu FlyOne. Zákon si vyžaduje nahlásenie plánovanej zmeny plánu letu aspoň tri dni vopred.

Pristátie lietadla so 174 cestujúcimi na palube na rumunskom letisku Otopeni neďaleko Bukurešti pre AFP potvrdil aj nemenovaný zdroj, podľa ktorého stroj pristál v piatok ráno. Na jeho palube sa údajne nachádzať bomba, po jeho kontrole stroja sa však hrozba ukázala ako neopodstatnená, uviedol nemenovaný zdroj.

Incident sa odohral deň po tom, ako USA, Spojené kráľovstvo a Kanada vo štvrtok vydali spoločné vyhlásenie s varovaním pred ruským plánom ovplyvniť moldavské prezidentské voľby, ktoré sa budú konať túto jeseň. Spoločné vyhlásenie uvádza obavu z toho, že Moskva plánuje podnecovať protesty v prípade, že vo voľbách nezvíťazí proruský kandidát.

O znovuzvolenie sa v októbri bude uchádzať aj proeurópska prezidentka Maia Sanduová, ktorá Kremeľ často obviňuje zo zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny. (TASR)

Životy najmenej šiestich ľudí si v piatok vyžiadali ukrajinské útoky v ruskej Belgorodskej oblasti, uviedli tamojšie úrady.

TASR o tom informuje podľa správy, ktorú v noci na sobotu zverejnila tlačová agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie uviedlo, že z trosiek viacposchodového obytného domu, ktorý zasiahlo ukrajinské ostreľovanie v pohraničnom meste Šebekino, boli vytiahnuté štyri telá. Vo vyhlásení ministerstva sa uvádza, že z miesta už bolo odstránených 50 percent sutín.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že ukrajinský dron zasiahol auto v dedine neďaleko Šebekina a usmrtil vodiča. Dodal, že v obci Okťabrskij ďalej na západe zahynula žena vo svojom dome, ktorý zasiahla raketová paľba.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch často útočí na Belgorodskú oblasť a ďalšie ruské pohraničné regióny. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že útoky na Belgorodskú oblasť boli dôvodom májového vpádu ruských síl do ukrajinskej Charkovskej oblasti.

Ruská armáda uviedla, že jej jednotky obsadili približne tucet obcí, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že postup sa im podarilo zastaviť.

Na ukrajinskej strane hraníc vojenskí činitelia v Sumskej oblasti uviedli, že pri ruskom leteckom útoku v piatok zahynula jedna osoba v meste Šostka, ležiacom približne 45 kilometrov vo vnútri ukrajinského územia.

Mestá a dediny v Sumskej oblasti, západne od Belgorodskej oblasti, sú denne vystavované ruským útokom. (TASR)