Rusko do bojov na Ukrajine nasadilo takmer 700-tisíc vojakov, povedal Putin (SME Minúta)

Ruský útok na mesto Šostka v Sumskej oblasti si podľa oblastnej správy vyžiadal  jedného mŕtveho a štyroch zranených.

Tri obete a niekoľko ranených po útokoch, pripísaných ukrajinskej armáde, hlásia tiež ruské úrady v oblastiach susediacich s Ukrajinou.

Najmenej dvoch mŕtvych a sedem zranených si vyžiadalo zrútenie časti päťpodlažného domu v pohraničnom meste Šebekino po ukrajinskom ostreľovaní, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ministerstvo pre mimoriadne situácie, podľa ktorého záchranári z trosiek vyslobodili telá jedného muža a jednej ženy.

Pôvodne gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov informoval o piatich ranených.

Jeden človek bol zabitý a ďalší dvaja utrpeli zranenia pri ukrajinskom ostreľovaní mesta Sudža v Kurskej oblasti, uviedol úradujúci gubernátor Alexej Smirnov.

Sumská oblastná správa prípadné škody, spôsobené ruským náletom na Šostku, nespresnila. Mesto leží asi 45 kilometrov od hraníc s Ruskom, dodala agentúra Reuters.

Moskva tvrdí, že ruské ozbrojené sily neútočia na civilistov, hoci OSN medzitým potvrdila tisíce civilných obetí vojny, ktorú Rusko proti Ukrajine rozpútalo pred viac ako dvoma rokmi. (ČTK)

Veľvyslanci krajín EÚ sa zhodli na rokovacích rámcoch pre prístupové rozhovory s Ukrajinou a Moldavskom.

Medzivládna konferencia s oboma krajinami je predbežne plánovaná na 25. júna, informovalo zastúpenie ČR pri EÚ. Zhodu musia ešte formálne potvrdiť členské štáty.

Podľa diplomatických zdrojov sa tak stane na rokovaní únijných ministrov financií budúci piatok v Luxemburgu.

Európska únia sa usilovala o formálne začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom práve do konca júna. Najväčšou prekážkou bol podľa diplomatov dlhodobo odmietavý prístup Maďarska, ktoré sa však Brusel a Kyjev snažili presvedčiť o tom, že Ukrajina plní všetky požiadavky.

Začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom odporučila Európska komisia už vlani v októbri. Následne to schválil decembrový summit EÚ.

Ďalším krokom pred vstupom je práve prijatie takzvaného rokovacieho rámca, ktorý musí jednomyseľne schváliť celá dvadsaťsedmička.

A je na krajine, ktorá v tej chvíli predsedá Rade EÚ, teda teraz na Belgicku, aby potom zvolala medzivládnu konferenciu.

Lídri krajín G7 na summite v Taliansku zdôraznili svoju trvajúcu podporu Ukrajine a kritizovali praktiky Číny.  (TASR)

Rusko do vojny proti Ukrajine nasadilo takmer 700-tisíc vojakov, vyhlásil Putin podľa ruských médií.

Vlani v decembri Putin hovoril o tom, že na Ukrajine bojuje 617-tisíc ruských vojakov. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

"V zóne špeciálnej vojenskej operácie je skoro 700-tisíc ľudí," povedal Putin podľa štátnej agentúry TASS pri stretnutí v Solnečnogorsku pri Moskve s účastníkmi programu, usporiadaného veteránmi ruskej agresie voči Ukrajine.

Vojnu, ktorú ruské vojská na Putinov rozkaz rozpútali pred viac ako dvoma rokmi, Moskva stále oficiálne nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou". (ČTK)

Nemecko poskytlo Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci, dodalo jej dvadsať obrnených transportérov Marder.

V spolupráci s Dánskom dodalo Nemecko aj desať bojových tankov Leopard 1 A5. Oznámila to spolková vláda, informuje o tom agentúra DPA.

Aktualizovaný zoznam dodávok obsahuje aj tri salvové raketomety HIMARS a 21.000 delostreleckých granátov kalibru 155 mm.

V balíku je ďalej štvrtý systém protivzdušnej obrany stredného dosahu Iris-T SLM, ktorý je však podľa médií na Ukrajine už od mája, ako aj štvrtý systém Iris-T SLS s krátkym dosahom, dva mostné tanky Biber s náhradnými dielmi, dva ženijné tanky Dachs, vyslobodzovací tank Bergepanzer 2, štyri odmínovacie tanky Wisent a 16 cisterien Zetros.

Súčasťou dodávky je aj 100 útočných pušiek, 95 odstreľovacích pušiek s 240.000 nábojmi a štyri milióny kusov munície do ručných zbraní.

Z hľadiska množstva je Nemecko po USA druhým najväčším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu. V dohľadnom čase chce Berlín odovzdať Kyjevu tretí systém protivzdušnej obrany Patriot. (TASR)

Na ukrajinské územie sa z oblastí okupovaných Ruskom vrátilo dvanásť detí, oznámil gubernátor Chersonskej oblasti.

Gubernátor Olexandr Prokudin na platforme Telegram spresnil, že ide o troch chlapcov a deväť dievčat vo veku od dvoch do 17 rokov.

Kyjev obviňuje Moskvu z únosu takmer 20-tisíc detí z oblastí na východe a juhu Ukrajiny. Pod ruskou správou sa od napadnutia Ukrajiny z februára 2022 ocitli aj mnohé ďalšie ukrajinské deti žijúce v oblastiach, ktoré ovládli ruské sily, približuje AFP.

Návrat detí na svoje územie označuje Kyjev za jednu zo svojich hlavných diplomatických priorít.

Rusko tvrdí, že niektoré ukrajinské deti presunulo na svoje územie v záujme ich vlastnej ochrany, keďže žili v blízkosti frontovej línie.

Moskva je však dlhodobo obviňovaná z toho, že mnoho detí v podstate uniesla, dala na adopciu do ruských rodín a snažila sa, aby úplne prišli o svoju ukrajinskú identitu.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu pre takéto nútené deportácie vydal zatykač na Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. (TASR)

Zelenskyj odmietol podmienky Putina na okamžité prímerie, návrhy označil za ultimáta a prirovnal ich k politike Hitlera.

Putin počas schôdzky s vedením ruského ministerstva zahraničných vecí stanovil aktuálne podmienky Ruska na ukončenie vojny.

Ruský líder prisľúbil, že ak Kyjev pristúpi na podmienku stiahnutia svojich vojsk zo štyroch ukrajinských oblastí - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej - nariadi okamžité zastavenie paľby a začne mierové rokovania.

Moskva tieto oblasti predvlani nelegálne anektovala, ale ovláda len časti z nich.

Ďalšou podmienkou na začiatok mierových rokovaní je, aby sa Ukrajina zriekla ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) a zaviazala sa ostať neutrálnou. Putinov návrh počíta aj so zrušením sankcií uvalených na Rusko.

"Tieto posolstvá sú ultimátami. Putin ide rovnakou cestou (ako Hitler)," povedal Zelenskyj v rozhovore pre taliansku spravodajskú televíziu Sky TG24.

Podľa Zelenského nemožno Putinovým vyhláseniam veriť. Naopak, Zelenskyj je presvedčený, že Putin sa neuspokojí so zabratím štyroch ukrajinských oblastí a svoje požiadavky bude stupňovať, ako to bolo v prípade nacistického vodcu.

"Dnes už hovorí o štyroch oblastiach, predtým to bol (len) Krym a Donbas," dodal.

Ruský prezident svoje podmienky predstavil v predvečer mierového summitu vo Švajčiarsku, na ktorý Moskva nebola pozvaná, avšak jeho cieľom je podľa organizátorov definovať plán, ako do procesu v budúcnosti zapojiť Kyjev aj Moskvu. (TASR)

Ukrajina si od Ruska prevzala telesné pozostatky 254 padlých vojakov, tvrdí ukrajinské centrum pre vojnových zajatcov.

Koordinačné centrum uverejnilo fotografie viacerých bielych nákladných áut na neidentifikovanom kontrolnom stanovišti, informuje agentúra DPA.

Do repatriácie sa podľa Kyjeva zapojilo viacero ministerstiev, ale aj inštitúcií, ako napríklad Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK).

Dovedna 221 z týchto vojakov padlo v bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, zatiaľ čo zvyšní boli zabití v Záporožskej a Luhanskej oblasti.

Padlí ukrajinskí vojaci majú byť najprv identifikovaní a až potom odovzdaní svojim rodinám, aby ich mohli pochovať. Podrobnosti o prípadnej recipročnej repatriácii padlých vojakov na ruskej strane neboli bezprostredne známe.

Dialóg Ruska s Ukrajinou je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 obmedzený v podstate len na výmenu zajatcov či repatriácie padlých vojakov. (TASR)

Americký systém Patriot, ktorý je aktuálne v Poľsku, sa odtiaľ nepresunie na Ukrajinu, vyhlásil poľský minister obrany.

Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz zároveň upozornil, že v tejto otázke sa v ostatnom čase šírilo množstvo dezinformácií, informuje agentúra PAP.

"Hovoril som s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, ktorý osobne potvrdil, že batérie amerického systému Patriot zostanú v Poľsku a že sa v tejto veci nič nezmení," povedal Kosiniak-Kamysz na zasadnutí ministrov obrany krajín NATO v Bruseli.

Batérie amerického systému tak podľa jeho slov nebudú presunuté z Poľska na Ukrajinu, ako sa v posledných dňoch špekulovalo. Minister v tejto súvislosti upozornil na podľa jeho slov značné množstvo dezinformácií, ktoré sa dostali na verejnosť.

Americký denník The New York Times (NYT) ešte v utorok informoval, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine druhý raketový systém Patriot.

Podľa zdrojov NYT malo ísť o Patriot nachádzajúci sa v Poľsku, ktorý mal byť na Ukrajinu presunutý už do niekoľkých dní. Denník vtedy informoval, že dodanie tohto Patriotu už schválil americký prezident Joe Biden.

NYT však vo svojej správe nespresnil, či má byť z Poľska presunutý celý systém Patriot, ktorý podľa PAP pozostáva z ôsmich odpaľovacích zariadení s radarmi a ďalším vybavením, alebo len o niektoré jeho časti. PAP pripomína, že jedna batéria Patriotu je v súčasnosti umiestnená na juhovýchode Poľska, kde okrem iného chráni logistické centrum v meste Rzeszów, cez ktoré putuje na Ukrajinu veľká časť pomoci. (TASR)

Pápež na summite G7 vyzval na zákaz smrtiacich autonómnych zbraní, poukázal na nebezpečenstvá umelej inteligencie. (TASR)

Ministri obrany NATO sa dohodli na pláne koordinácie pomoci Ukrajine v oblasti dodávok vojenskej techniky a výcviku.

Koordinácia pomoci Ukrajine sa tak presunie z neformálnej skupiny vedenej Spojenými štátmi pod oficiálnu misiu NATO, oznámil na tlačovej konferencii generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Informuje o tom agentúra DPA.

Plán podľa zdrojov DPA dohodli v Aliancii na nižšej úrovni už vo štvrtok a následne ho v piatok schválili ministri obrany.

Podporná misia NATO pre Ukrajinu s názvom NSATU bude mať sídlo v nemeckom Wiesbadene a jej oficiálne spustenie je naplánované na júlovom summite NATO vo Washingtone.

Velenie misie bude v objekte americkej vojenskej posádky vo Wiesbadene a ďalšie logistické uzly budú na zatiaľ nespresnených miestach na východnom krídle Aliancie.

Veliť jej bude trojhviezdičkový generál, ktorý bude spadať pod vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe.

"V misii by malo pôsobiť takmer 700 osôb z NATO a partnerských štátov," ozrejmil Stoltenberg. Ako spresnil, NATO poskytne výcvik ukrajinským ozbrojeným silám vo výcvikových zariadeniach na území členských štátov, bude plánovať a koordinovať dary pre Ukrajinu, riadiť prepravu a údržbu techniky a podporovať "dlhodobý rozvoj ukrajinských ozbrojených síl".

Podľa Stoltenberga sa NATO týmto krokom nestáva účastníkom konfliktu na Ukrajine. (TASR)

Česká iniciatíva pre dodávky delostreleckých granátov Ukrajine pokračuje, uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová.

Šéfka českého rezortu obrany pred novinármi v rámci dvojdňových rokovaní ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli poprela tvrdenia, že pomoc z českej muničnej iniciatívy pre Ukrajinu sa oneskoruje.

"Žiadna pomoc sa neoneskoruje. Ja som presne informovala spojencov o tých termínoch. Stále platia termíny, o ktorých hovoríme - do konca júna jedna dodávka, v júli ďalšia dodávka a do konca roku zvyšok. To tu zaznelo pred celým plénom ministrov a kolegov zo Severoatlantickej aliancie," vysvetlila Černochová.

Podľa jej slov novinkou spojenou s českou muničnou iniciatívou je to, že sa na okraj ministerských rokovaní uzavrela dve nové memorandá o porozumení - so Slovinskom a Luxemburskom.

"Česká republika týmto opäť dokazuje, že stále chce pomáhať Ukrajine a sú darcovské krajiny, ktoré nás v tomto chcú podporovať a ešte stále máme čo ponúknuť z pohľadu vojenského materiálu, o ktorom vieme, že sa nachádza všelikde po svete," opísala situáciu.

S návrhom na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu mimo členských štátov Európskej únie prišiel český premiér Petr Fiala na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli začiatkom februára.

Český prezident Petr Pavel neskôr na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v polovici februára informoval o možnosti zakúpiť v tretích krajinách 800 000 delostreleckých granátov pre Ukrajincov brániacich sa pred ruskou agresiou.

Koncom mája bolo do českej muničnej iniciatívy zapojených 15 členských krajín EÚ a NATO s príspevkami vyše 1,6 miliardy eur. Slovensko sa do tejto iniciatívy zapojilo iba na úrovni súkromnej občianskej zbierky. (TASR)

Pentagon predĺžil zmluvu so SpaceX o poskytovaní internetových služieb Starlink na Ukrajine.

Podrobnosti o kontrakte s firmou Elona Muska v hodnote 14,1 milióna dolárov bude platný ešte šesť mesiacov do 30. novembra.

"Zmluva poskytuje prístup k službe Starlink, hardvéru a zákazníckej podpore za dohodnutých podmienok," povedala Zdroj Bonnie Poindexterová, hovorkyňa amerického veliteľstva pre vesmírne systémy.

Ide o časť kontraktov za zhruba 2,5 miliardy dolárov, ktoré SpaceX získala pre program vypúšťania vojenských satelitov.

Aj Poľsko predĺžilo prevádzku viac ako 20-tisíc terminálov Starlinku, ktoré poskytuje Ukrajine. (Ukrajinská pravda)

Nemecko vyčlenilo nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, vrátane troch raketometov HIMARS.

Balík obsahuje aj 20 bojových vozidiel pechoty Marder a 10 bojových tankov Leopard, oznámilo nemecké ministerstvo obrany.

Ukrajina dostane aj dve protivzdušné obrany IRIS-T systémy, 21-tisícnábojov munície kalibru 155 mm a dve vozidlá na kladenie mostov Beaver. (Kyiv Independent)

Putinovej ponuke na mier sa nedá veriť, reagoval Zelenskyj s tým, že ruský prezident sa nezastaví, aj keď by Ukrajina ustúpila.

"Tieto odkazy sú ultimátum," povedal Zelenskyj na otázku, čo si myslí o podmienke, ktorú spomenul Putin. Ani pristúpenie na túto podmienku by totiž podľa Zelenského Putina nezastavilo.

"On (Putin) chce tú časť našich území, ktoré okupuje (Rusko), ale aj ďalšiu časť, ktorá okupovaná nie je," uviedol Zelenskyj.

Podľa Zelenského Putin používa podobnú taktiku, ako Hitler, ktorý pri vyjednávaní so západnými krajinami stupňoval svoje požiadavky.

"Týmto odkazom nesmieme dôverovať, pretože Putin ide rovnakou cestou. Teraz hovorí o štyroch regiónoch, predtým hovoril o Kryme a Donbase, "pripomenul Zelenskyj, ktorý považuje ruského prezidenta za novú tvár nacizmu.

Vladimir Putin vyzval Ukrajinu, aby sa vzdala svojich plánov vstúpiť do NATO a stiahla sa zo Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti. (TASR, Sky News)

Nejde o seriózny pokus o mierovú dohodu, komentoval návrh Putina poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

Podoľak povedal, že návrh Kremľa nemá význam pre žiadne rokovania. Dodal, že medzi Putinovým vyhlásením a podmienkami Ukrajiny na ukončenie vojny "neexistuje možnosť nájsť kompromis".

Putin uviedol, že Rusko zastaví paľbu a začne mierové rokovania v prípade, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií o členstvo v NATO a stiahne svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, na ktoré si Moskva nárokuje.

Ruská armáda je podľa jeho slov pripravená zaručiť bezpečné stiahnutie sa ukrajinských vojakov.

Podoľak pre Reuters povedal, že ruský prezident ponúka Ukrajine to, aby "priznala porážku, legálne sa vzdala svojich území v prospech Ruska a aj svojej geopolitickej suverenity".

Rusko podľa neho zároveň chce, aby pred medzinárodným spoločenstvom, predovšetkým štátmi takzvaného globálneho Juhu, vyzeralo ako krajina usilujúca sa o mier.

Podoľak zdôraznil, že Ukrajina mier chce, ale iba v prípade, že Rusko bude za svoju agresiu spravodlivo potrestané a suverenita Kyjeva bude zachovaná.

Slovensko pomôže Ukrajine nesmrtiacimi systémami, zopakoval Kaliňák v Bruseli na stretnutí ministrov obrany štátov NATO. (TASR)

Rusko nie je v pozícii, aby mohlo diktovať Ukrajine podmienky prímeria, reagoval americký minister obrany na Putinov návrh.

Lloyd Austin zopakoval, že ruský prezident Vladimir Putin môže ukončiť vojnu už dnes, ak chce, a vyzval ruského prezidenta, aby stiahol svoje jednotky z ukrajinského územia.

"Nie je v pozícii, aby mohol Ukrajine diktovať, čo musia urobiť, aby dosiahli mier," povedal Austin novinárom v sídle NATO v Bruseli.

Vladimir Putin odkázal Ukrajine, že zastaví boje a umožní odchod ukrajinskej armády zo štyroch ukrajinských h oblastí, ktoré by zabralo Rusko. Okrem toho chcel záruku, že sa Ukrajina prestane usilovať o členstvo v NATO. (Sky News)

Ruská armáda posiela často do útoku dobrovoľníkov, ktorí nemajú schopnosti na plnenie takých misií, tvrdí Británia.

Britský rezort obrany vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine pripomína, že vlani vo februári Moskva vytvorila takzvaný dobrovoľnícky zbor pod jednotným velením a vedením, ktorý združil asi 20-tisíc záložníkov, žoldnierov a bývalých odsúdených ochotných bojovať.

Podľa analytikov však takýto zbor na útočné operácie nie je vhodný.

„Ruské nepravidelné formácie sú hlavne jednotky ľahkej pechoty, ktorým chýba integrovaná delostrelecká alebo letecká podpora, a preto sú krehkejšie ako ruská pravidelná armáda," konštatujú britskí vojenskí analytici.

„V dôsledku toho počas ostatných deviatich mesiacov ruské nepravidelné jednotky pravdepodobne mali vyššie počty obetí ako ruské pravidelné jednotky," dodal rezort obrany Veľkej Británie.

Severná Kórea posiela do Ruska kontajnery s kapacitou päť miliónov delostreleckých granátov, tvrdí juhokórejský minister obrany.

Minister Šin Won-sik pre Bloomberg News povedal, že Soul vie o najmenej 10-tisícoch prepravných kontajneroch na ceste do Ruska.

Na oplátku Rusko údajne poslalo Pchjongjangu technológiu na elimináciu špionážnych satelitov.

"Očakáva sa, že Putin sa bude snažiť o užšiu bezpečnostnú spoluprácu so Severnou Kóreou, najmä o vojenské dodávky, ako sú delostrelecké granáty, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohli dobývať Ukrajinu," povedal Šin Won-sik.

Vladimir Putin sa v najbližších dňoch presunie do Pchjongjangu na jednanie s Kim Čong-unom. (Sky News)

Poľsko je pripravené reagovať na provokácie Ruska v Baltskom mori, povedal poľský prezident Andrzej Duda.

"Ako všetci vieme, nanešťastie, v posledných mesiacoch...neustále čelíme ruským provokáciám," povedal Duda.

"Najmä lietadlovým provokáciám v oblasti Baltského mora," dodal prezident počas námorných cvičení BALTOPS, ktoré sa každoročne konajú v oblasti Baltského mora neďaleko poľského prístavu Gdyňa.

Starostlivosť o pobrežie a jeho bezpečnosť, spolu s prístavmi a infraštruktúrou, je podľa Dudových slov dôležitá pre bezpečnosť krajiny. "Vzťahuje sa to na naše morské prístavy, našu kritickú infraštruktúru," uviedol.

Dodal, že pripravenosť Poľska súvisí so schopnosťou uskutočňovať obchody a zaistiť v prípade potreby prísun bojového a vojenského vybavenia po mori.

Cvičenie BALTOPS sa sa začalo 7. júna a potrvá do 20. júna. Zúčastňuje sa na ňom viac než 50 lodí, desiatky lietadiel a pribline 9000 vojakov. Majú preveriť spôsobilosti spojencov na mori, vo vzduchu i na pevnine na pobreží Baltského mora.

Zúčastňuje sa na nich viacero členských krajín NATO vrátane USA, Poľska, Estónska, Lotyšska, Litvy či nových členov Fínska a Švédska. (TASR)

Ukrajinský úradník z Chmeľnyckej oblasti mal poskytovať ruskej tajnej službe citlivé vojenské informácie.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU vo vyhlásení napísala, že zadržaný pracoval na mestskom úrade v meste Chmeľnyckyj a s Moskvou zdieľal údaje o pozíciách ukrajinskej armády.

Rusko "plánovalo využiť tieto informácie na prípravu raketových úderov aj na možné sabotáže a teroristické útoky", vysvetlila SBU.

Dodala, že zadržaný úradník je vo väzbe a na základe obvinenia z vlastizrady mu hrozí doživotný trest odňatia slobody.

SBU tvrdí, že ruské bezpečnostné služby sa s úradníkom prvýkrát skontaktovali v 90. rokoch, keď študoval v Moskve. Obvinený podľa SBU odovzdával citlivé informácie prostredníctvom online platformy.

Ruské útoky zasiahli obytné domy v Charkovskej a oblasti. Civilné objekty dostali zásah v Selydove v Doneckej oblasti.

V Charkovskej oblasti nezaznamenali obete medzi civilistami. "Vznikli požiare a škody v obytných štvrtiach obcí Kupiansk-Vuzlovyj a Hlušivka v okrese Kupiansk. Horeli tri obytné domy na rôznych miestach a osobné auto," oznámila pohotovostná služba Ukrajiny.

Do Selydove dopadla bomba 13. júna o 21:10 h. Rusi použili proti civilnému obyvateľstvu bombu D-30SM.

Zranenia utrpeli štyri ženy a dvaja muži vo veku od 62 do 93 rokov. Poškodených bolo aj najmenej 10 viacposchodových obytných budov, obchody, kaviarne a lekáreň.

Všetky členské krajiny NATO súhlasia s presunom zodpovednosti za riadenie vojenskej pomoci na oficiálne štruktúry Aliancie.

Uviedla to česká ministerka obrany Jana Černochová na úvod druhého dňa rokovaní ministrov obrany NATO v Bruseli.

Černochová upozornila, že koordinácia vojenskej pomoci Ukrajine sa bude dolaďovať na júlovom summite vo Washingtone.

Teraz v Bruseli však všetky členské krajiny naznačili, že to odobria, len Maďarsko má istú výnimku. Aliancia chce zmeniť organizáciu vojenskej pomoci pre Ukrajinu a to tak, že zodpovednosť od Američanov prevezme samotné NATO.

"Dobrou správou je, že Maďarsko nebude nič blokovať a že ďalej postupujeme jednotne všetci spojenci," opísala situáciu.

"Je dobre, že tá koordinácia bude viac zameraná jedným smerom, že všetky tie rôzne iniciatívy a skupiny, ktoré dnes Ukrajine pomáhajú, budú zjednotené pod Alianciu. To je prínos a ušetrí to mnoho rokovaní a možno aj nejasností," vysvetlila.

Po výnimke pre Maďarsko podľa nej nehrozí, že aj iní spojenci budú žiadať niečo podobné, lebo na rokovaniach ministrov obrany zaznela podpora od všetkých ostatných spojencov.

Spresnila, že nikto v Aliancii nechce dostať Maďarsko pod nejaký tlak a nikto ani neuvažuje o odchode Maďarska z NATO.

Upozornila, že maďarské konanie v rámci Aliancie, čo sa týka pomoci Ukrajine, je skôr odkaz pre domácich voličov ako ohrozenie nejakých zabehnutých postupov v Aliancii.

Návrh generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga na ponúknutie dlhodobých finančných záväzkov Ukrajine, v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne pre vojenskú pomoc, je podľa jej slov v štádiu skúmania.

Rieši sa totiž čo všetko sa započítava do týchto záväzkov a to nielen v rámci NATO, ale aj v rámci EÚ cez Európsky mierový nástroj (EPF), aby sa niektoré položky nezapočítavali dvakrát.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Blanár nehovorí, s čím ide na mierový summit. Oslavoval pred ním Deň Ruska Čítajte 

Aj preto podľa jej slov Česká republika zatiaľ nevie povedať aká bude výška jej finančných príspevkoch v rámci tejto schémy.

Stoltenberg vo štvrtok uviedol, že hrubý domáci produkt (HDP) členov NATO bude slúžiť ako základ pre výpočet spravodlivého "rozdelenia záťaže" pre sumu 40 miliárd eur.

Spresnil, že ak HDP Spojených štátov je zhruba 50 percent celkového HDP Aliancie, tak Američania budú zodpovední za polovicu záväzkov a zvyšok sa rozdelí medzi európskych spojencov a Kanadu.

Černochová zároveň potvrdila, že voľba nového šéfa Aliancie bude témou summitu vo Washingtone, pričom Praha podporí kandidáta, ktorý musí byť rovnako schopný viesť NATO ako bol počas posledných desať rokov Stoltenberg.

Holandského expremiéra Marka Rutteho označila za takého kandidáta a upozornila, že Holandsko "má všetky tromfy vo svojich rukách". (TASR)

Rusko pristúpi na rokovania o prímerí, ak Ukrajina stiahne svoje jednotky zo štyroch oblastí, vyhlásil ruský prezident Putin.

Vladimir Putin menoval konkrétne Luhanskú, Doneckú, Chersonskú a Záporožskú oblasť. Ďalšou podmienkou je, aby sa Ukrajina vzdala snahy o vstup do NATO.

Putin povedal,  že jeho návrh je zameraný na „konečné riešenie“ konfliktu na Ukrajine a nie na „zmrazenie“.

Dodal, že ak „Kyjev a Západ odmietnu túto ponuku, je to ich politická a morálna zodpovednosť za pokračovanie krviprelievania“.

Ukrajinské útoky na ruské vojenské objekty na Kryme nútia okupantov vyčleniť pre polostrov dodatočnú protivzdušnú obranu.

Inštitút pre štúdium dospel k záveru, že presun ruských systémov protivzdušnej obrany na Krym znamená aj väčšiu zraniteľnosť tejto techniky.

Ďalšie ukrajinské útoky proti takýmto prostriedkom protivzdušnej obrany môžu podľa amerického think-tanku spôsobiť, že polostrov bude neudržateľný ako základňa pre ruskú armádu.

Analytici v tejto súvislosti pripomínajú, že podľa časopisu Forbes je pre Moskvu na Kryme čoraz ťažšie brániť leteckú základňu Belbek.

Podľa časopisu ukrajinská armáda totiž napríklad 12. júna pravdepodobne poškodila časti štyroch alebo piatich ruských systémov S-400. (SITA)

Pokrytectvo Západu nás približuje k bodu, z ktorého niet návratu, povedal Putin predstaviteľom ruskej diplomacie.

Ruský prezident obvinil Washington z podkopávania globálnej bezpečnosti po odchode USA z paktov o zbrojení. Povedal tiež, že "krádeže ruského majetku budú potrestané," čím reagoval na dohodu o zmrazení ruských aktív, ktoré majú byť súčasťou úverového balíka v objeme 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu.

"Washington jednostranne odstúpil od rôznych zmlúv o kontrole zbrojenia. Sebectvo a pokrytectvo západných krajín vedú k nebezpečnému zvratu udalostí. Chceli strategicky poraziť Rusko napriek nášmu jadrovému arzenálu. Nedokážu pochopiť hrozby, ktoré vytvárajú. Veria vo svoju beztrestnosť, čo môže vyústiť do tragédie," vyhlásil Putin.

Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko reagoval, že Putin opäť zvolil výhražnú jadrovú rétoriku, pretože Ukrajina v posledných dňoch dostala od spojencov silné záruky, ktoré môžu výrazne prispieť k porážke ruskej armády na Ukrajine.

"Rýchlosť dodania zbraní našim vojakom je teraz nesmierne dôležitá. Veľa sa sľúbilo a je dôležité, aby sa to v blízkej budúcnosti aj rýchlo realizovalo," napísal Heraščenko.

Putin je zdatný politik, ale ako človeka ho nemám rád, vyhlásil Nigel Farage, predseda britskej pravicovej Reformnej strany.

Politik, ktorý výrazne prispel k brexitu, na otázku BBC, čo si myslí o ruskom prezidentovi, odpovedal: "Koľko rokov je pri moci? Z premiéra sa stal prezidentom, je to šikovný politik. Ale aj zabíja novinárov. V žiadnom prípade ho neobdivujem ako človeka. Ale niektorí ľudia sú dobrí a úspešní v tom, čo robia, aj keď majú zlé úmysly."

Na otázku, či bol teda aj Adolf Hitler dobrý v tom, čo robil, odpovedal: "Ako napríklad rétor? Čo myslíte? Je jasné, že dokázal ľudí priam hypnotizovať."

V roku 2014 Farage označil Putina za lídra, ku ktorému cíti obdiv a zakročenie ruskej armády proti odboju v Sýrii označil za geniálne. Povedal, že ruského prezidenta uznáva skôr za spôsob práce, než za jeho politický a osobný prístup. (Sky News)

Ruské útoky na ukrajinské územie pripravili o život ďalšieho civilistu a 20 zranili. Rusko vo štvrtok útočilo na 10 oblastí.

Útokom čelili lokality v Černihivskej, Mykolajivskej, Chmelnyckej Luhanskej, Záporožskej, Sumskej, Chersonskej, Dnepropetrovskej, Charkovskej a Doneckej oblasti. O obeti a zranených informovali z piatich regiónov.

Ruské vzdušené útoky pokračujú. Po poplachu platnom v celej Ukrajine zaznamenali explózie v Kyjevskej a Chmelnyckej oblasti na západe Ukrajiny.

Trvalý mier pre Ukrajinu musí byť garantovaný jej schopnosťou brániť sa a odraziť akúkoľvek budúcu ruskú agresiu.

Povedal to americký prezident Joe Biden na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským krátko po tom, ako obaja lídri podpísali desaťročnú bezpečnostnú dohodu medzi Ukrajinou a USA. Udialo sa tak na okraji samitu G7 v Taliansku.

„USA pomôžu zabezpečiť, aby Ukrajina mohla urobiť oboje, nie vyslaním amerických jednotiek, ale financovaním nových zbraní a munície, rozšírením zdieľania spravodajských informácií, pokračovaním vo výcviku ukrajinských jednotiek a základní v Európe a USA a investíciami do ukrajinskej obrannej priemyselnej základne,“ hovorí Biden.

Ukrajinské útoky na ruskú protivzdušnú obranu môžu byť prípravou na nasadenie stíhačiek, uvádza Inštitút pre štúdium vojny.

V predchádzajúcich dňoch sa potvrdili údery na systémy S-300 a S-400 aj lietadlá Su-57 na ruskom území. Tieto zbrane sa výrazne podieľajú na obrane vzdušného priestoru.

Analytici z amerického think tanku naznačujú, že takýto postup Ukrajiny naznačuje, že chce oslabiť schopnosti nepriateľa vo vzduchu, aby mohla efektívnejšie využiť lietadlá, ktoré v najbližšej dobe bude môcť nasadiť do boja.

Stíhačky F-16 od viacerých spojencov by mali byť pripravené aj s ukrajinskými posádkami zhruba v jesennom období tohto roka.

Štáty NATO chcú v prípade útoku Ruska rýchlo nasadiť viac ako 300-tisíc vojakov.

"Návrhy spojencov, ktoré sú na stole, s istotou presahujú 300.000 (vojakov), čo sme stanovili (v roku 2023)," povedal nemenovaný predstaviteľ NATO, ktorý si želal ostať v anonymite. Dodal, že tieto sily majú byť "k dispozícii do 30 dní". Dosiaľ nebolo zverejnené, koľkými vojakmi by prispeli jednotlivé členské krajiny.

Moskva viackrát poprela, že by mala v pláne zaútočiť na niektorého člena NATO. Agentúra Reuters pripomenula, že ruskí predstavitelia pred februárom 2022 viackrát vylúčili aj možnosť útoku na Ukrajinu. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 524 060 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 250 vojakov, osem tankov, 26 bojových obrnených vozidiel, 48 delostreleckých systémov a 60 vozidiel a palivových nádrží.

Dohoda o pôžičke vo výške 50 miliárd dolárov bude pre Ukrajinu znamenať „zmenu hry“, vyhlásil britský premiér.

Sunak povedal, že balík pomoci podporí Ukrajinu na bojovom poli a pri jej ekonomickej rekonštrukcii, no zároveň vyšle „signál“ ruskému vodcovi Putinovi.

„Signál, ktorý vyšle, odstrašenie... To je rovnako dôležité ako skutočná praktická podpora a na to sme sa zamerali,“ povedal Sunak. Poznamenal, že skupina G7 poskytne peniaze ako pôžičku. (SITA, Sky News)

Rusko hlási zostrelenie 87 dronov, z toho 70 nad Rostovskou oblasťou, kde sídli veliteľstvo vojenskej operácie na Ukrajine.

Šesť bezpilotných lietadiel systémy protivzdušnej obrany zneškodnili nad Voronežskou oblasťou, šesť nad Kurskou, po dva nad Belgorodskou i Volgogradskou oblasťou a jeden nad Krymom, spresňuje ruské ministerstvo obrany.

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev uviedol, že útoky spôsobili výpadky elektrickej energie vo viacerých častiach tejto oblasti. Obete na životoch však nehlásili.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev oznámil, že padajúce trosky mierne poškodili zásobník s palivom v tejto oblasti, ktorá má spoločné hranice s Ukrajinou.

Veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk medzitým uviedol, že Rusko vyslalo v noci na Ukrajinu 14 striel rôzneho typu a 17 útočných dronov, pričom ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zničiť sedem striel a všetkých 17 bezpilotných lietadiel nad Chmelnyckou, Charkovskou, Mykolajivskou, Odeskou, Záporožskou, Dnepropetrovskou a Kirovohradskou oblasťou.

O tom, kam dopadli nezničené strely, sa nezmieňuje. Agentúra Reuters upozorňuje na oznámenie šéfa Záporožskej oblasti Ivana Fedorova, podľa ktorého bližšie nespresnený počet striel mieril na otvorené priestranstvo v ním spravovanom regióne a zatiaľ nie sú informácie o obetiach alebo škodách.

Ukrajinská armáda zajala v Charkovskej oblasti desiatky ruských vojakov. Malo sa tak stať počas operácie pri Vovčansku.

Na záberoch zverejnených ukrajinskou 3. útočnou brigádou vidieť ruských vojakov sediacich v školskej miestnosti. Ukrajinská brigáda uviedla, že vojaci boli zajatí počas bojových operácií v okolí ukrajinského mesta Vovčansk.

Údaje zo sociálnych sietí už predtým informovali o značnom počte ruských jednotiek, ktoré sa minulý týždeň vzdali v Charkovskej oblasti po protiútokoch ukrajinských útočných jednotiek pechoty.

Regionálne velenie ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia tiež tvrdilo, že v priebehu necelého týždňa bolo v oblasti zajatých viac ako 60 ruských vojakov.

Rusko má „astronomicky vysoké“ straty v Charkovskej oblasti, hodnotí anonymný predstaviteľ NATO.

„Tiež by som dodal, že zisky v Charkovskej oblasti zrejme prišli pre Rusko za dosť vysokú cenu. Rusko pravdepodobne v máji utrpelo straty takmer tisíc ľudí denne, čo je dosť astronomické číslo,“ uviedol anonymný predstaviteľ aliancie. Zdôraznil, že Rusku sa ani tentoraz nepodarilo splniť svoj cieľ v Charkivskej oblasti. Tým bolo vytvorenie nárazníkovej zóny, ktorú požadoval Putin.

Front v tejto oblasti je podľa predstaviteľa NATO stabilizovaný a územia kontrolované Ruskom sú rozdrobené. „Preto z dlhodobého hľadiska budú víťazstvá Ruska v tejto oblasti výrazne obmedzené,“ dodal.

Predstaviteľ NATO uviedol, že Rusko si v súčasnosti udržuje kvantitatívnu výhodu oproti Ukrajine v oblasti munície, personálu a vybavenia. Poznamenal, že Rusko má kapacitu na nábor až 30-tisíc nových vojakov každý mesiac. „Rusi pravdepodobne každý mesiac naverbujú asi 30-tisíc nových vojakov, takže môžu pokračovať v pokrytí svojich obrovských strát,“ uviedol predstaviteľ.

V Moldavsku stíhajú bývalého vojaka za údajnú špionáž pre Rusko, mal informovať o tamojšej armáde a ukrajinskom zásobovaní. (TASR)

Vysokopostavení predstavitelia Južnej Kórey a USA telefonovali rokovali o možnej blížiacej sa návšteve Putina v Severnej Kórei.

Námestník ministra zahraničných vecí Južnej Kórey Kim Honggjun v telefonáte s námestníkom amerického rezortu diplomacie Kurtom Campbellom povedal, že Putinova návšteva by nemala viesť k hlbšej vojenskej spolupráci medzi Pchjongjangom a Moskvou. Takáto spolupráca by totiž bola v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

V reakcii na Kimove obavy Campbell prisľúbil pokračovanie spolupráce pri riešení potenciálnej regionálnej nestability a problémov spôsobených Putinovou cestou.

Vysoký predstaviteľ prezidentského úradu v Soule v stredu uviedol, že návšteva Putina v Severnej Kórei sa očakáva "v najbližších dňoch".

Kremeľ už avizoval, že Putin prijal pozvanie na návštevu Pchjongjangu od severokórejského vodcu Kim Čong-una počas ich minuloročnej schôdzky na ruskom Ďalekom východe. Bude to prvá Putinova návšteva Pchjongjangu za uplynulých 24 rokov. (TASR)

Ukrajina hlási intenzívne boje pri Časiv Jare v Doneckej oblasti, v Charkovskej oblasti sa postup ruských síl spomalil.

Pri obci Ivanivske v Doneckej oblasti prebiehajú intenzívne boje, informuje ukrajinská armáda. Ivanivske sa nachádza neďaleko Časiv Jaru, mesta, ktorého prípadné dobytie by Rusku zaistilo silnú pozíciu v Doneckej oblasti.

Istý vojenský dôstojník AFP minulý týždeň povedal, že Rusi sa neúspešne snažia získať oporný bod v Časiv Jare s použitím všetkého, čo majú dispozícii, ale obrana oblasti je "veľmi náročná".

"V blízkosti Ivanivske prebiehajú dva bojové strety. Situácia je napätá," uviedla ukrajinská armáda na brífingu pre novinárov.

Južnejšie v Doneckej oblasti podľa predstaviteľov prišla o život jedna osoba blízko Pokrovska, ďalšieho mesta na frontovej línii, kde Rusko sústredilo svoju palebnú silu.

V Charkovskej oblasti sa, naopak, podľa amerického ministra obrany Lloyda Austina postup ruských invazívnych síl spomalil, uvádzajú agentúry AFP a Reuters.

"Pozorujem spomalenie postupu Rusov a stabilizáciu tohto konkrétneho úseku frontu. Myslím si, že budeme svedkami postupných (ruských) úspechov - a uvidíme, ako sa bude postupovať ďalej," povedal americký minister Austin na okraj ministerského zasadnutia krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli.

Podľa svojich slov sa však nedomnieva, že sa Rusom podarí významný prielom na bojisku. Podobné obavy sa podľa neho vyskytli aj pred niekoľkými týždňami.

V Doneckej oblasti dochádza v priebehu posledných vyše dvoch rokov vojny k najväčším bojom. Rusi však začiatkom mája spustili novú pozemnú inváziu v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, čím sa otvoril nový front.

V dôsledku ruského postupu sa odtiaľ muselo evakuovať vyše 11 600 ľudí, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov s tým, že úrady už začali s ďalšou evakuáciou aj pri obci Zoločiv.

Rusko podľa AFP v súčasnosti kontroluje približne 18 percent ukrajinského územia vrátane časti južnej Chersonskej oblasti - jednu zo štyroch, ktoré Rusko nezákonne anektovalo pred dvomi rokmi.

Pri ruskom ostreľovaní tam podľa ukrajinských predstaviteľov zahynul 40-ročný muž. Ruskom dosadené úrady zase informovali o smrti civilistu v dôsledku ukrajinského útoku. (TASR)