Ukrajina Rusko Online: Časť stíhačiek F-16 darovaných Ukrajine bude na základniach v zahraničí

Volodymyr Zelenskyj pricestoval neskoro večer do Nemecka na konferenciu o obnove Ukrajiny.

Rokovať bude aj so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, informuje agentúra Reuters.

Zelenskyj na platforme Telegram napísal, že prioritou výročnej dvojdňovej konferencie, ktorá sa začína v utorok v metropole Berlín, budú predovšetkým opatrenia týkajúce sa energetického sektora Ukrajiny, ktorý je terčom vzdušných útokov Ruska.

Jeho rokovania so Scholzom sa okrem iného budú zameriavať na pokračujúcu vojenskú pomoc vrátane protivzdušnej obrany a spoločnej výroby munície, ako aj na koordináciu pozícií pred tohtotýždňovým "mierovým summitom", ktorého hostiteľom bude Švajčiarsko, cituje Reuters. (TASR)

Maďarský prezident Tamás Sulyok sa nezúčastní na summite lídrov krajín Bukureštskej deviatky.

Ide o skupinu európskych krajín na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa uskutoční v utorok v Rige, uviedla kancelária lotyšskej hlavy štátu Edgarsa Rinkevičsa. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

"Maďarsko bude zastúpené veľvyslancom v Lotyšsku," spresnila Rinkevičsova hovorkyňa bez uvedenia ďalších podrobností. Úrad maďarského prezidenta to doposiaľ podľa Reuters bezprostredne nekomentoval.

Rozkol medzi Maďarskom a ďalšími stredoeurópskymi krajinami nastal v súvislosti s postojom maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý si udržiava blízke vzťahy s Ruskom a odmieta dodávať zbrane Ukrajine.

Na výročnom summite Bukureštskej deviatky sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti Bulharska, Česka, Estónska, Maďarska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý bude v utorok na summite v Rige prítomný, nasledujúci deň navštívi Budapešť s cieľom "diskutovať o neúčasti Maďarska na ukrajinskej misii NATO", povedal v pondelok Orbán pre maďarské štátne médiá. (TASR)

Rusko odobralo akreditáciu rakúskej reportérke verejnoprávneho telerozhlasu ORF a vyzvalo ju, aby opustila krajinu.

Ministerstvo zahraničných vecí týmto krokom reagovalo na vyhostenie novinára ruskej tlačovej agentúry TASS Ivana Popova z Rakúska, ku ktorému došlo pred šiestimi týždňami.

Rakúska reportérka Maria Knipsová-Wittingová sprostredkovávala informácie z Moskvy od januára tohto roka.

Agentúra AP pripomína, že v Rusku pred viac než rokom zatkli a uväznili reportéra denníka The Wall Street Journal Evana Gershkovicha, ktorého ruské úrady vinia zo špionáže. V októbri 2023 vzali do väzby aj americko-ruskú novinárku Alsu Kurmaševovú, ktorá je obvinená z porušenia zákona o zahraničných agentoch a šírenia nepravdivých informácií o vojne na Ukrajine. (TASR)

Poľská vláda prijala uznesenie o vytvorení nárazníkového pásma na hraniciach s Bieloruskom.

Oznámil to premiér Donald Tusk na výjazdovom zasadnutí vlády v meste Bielostok.

Na schôdzi sa zároveň diskutovalo o tom, ako zvýšiť bezpečnosť na hraniciach a ako zjednodušiť celkovú situáciu aj pre miestne obyvateľstvo. "Cieľom je, prirodzene, sťažiť prechod ilegálnych migrantov a taktiež zlepšiť podmienky pre pohraničnú stráž, políciu a vojakov," ozrejmil premiér.

Nová nárazníková zóna bude rozsiahlejšia než tá, ktorú Poľsko zriadilo v minulosti; bude dlhá niekoľko desiatok kilometrov a bude mať hĺbku približne 200 metrov. V oblastiach prírodných rezervácií bude hlboká až do dvoch kilometrov.

O obnovení nárazníkového pásma na hraniciach s Bieloruskom hovoril Tusk prvý raz minulý týždeň po tom, čo koncom mája spôsobil nelegálny migrant smrteľné zranenia poľskému pohraničníkovi. (TASR)

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Stoltenberg v stredu navštívi Budapešť, oznámil maďarský premiér Orbán.

"O dva dni sem príde generálny tajomník rokovať o nezapojení sa Maďarska do misie NATO na Ukrajine," povedal maďarský premiér. (TASR)

Starosta Charkova Terechov vyzval na medzinárodnú pomoc pri rekonštrukcii mesta, ktoré utrpelo rozsiahle škody.

V Berlíne sa v utorok začína dvojdňová konferencia o obnove Ukrajiny. Terechov vyhlásil, že ruské útoky spôsobili škody presahujúce sumu 10,7 miliardy dolárov.

Charkov, v ktorom žije približne 1,5 milióna ľudí, je v posledných týždňoch prakticky denne vystavený útokom ruskej armády.

Starosta Charkova na Telegrame napísal, že konferencia v Berlíne je "jedinečnou príležitosťou zjednotiť podporu všetkých zahraničných partnerov Ukrajiny". Podľa neho Charkov najviac potrebuje energetické zariadenia a finančné prostriedky na rekonštrukciu obydlí.

Bývalá starostka Berlína a súčasná krajinská senátorka pre ekonomiku Franziska Giffeyová uviedla, že Nemecko stojí pri Ukrajine a bude zohrávať vedúcu úlohu pri jej obnove. (TASR)

Do vzdušného priestoru Fínska vstúpilo ruské vojenské lietadlo, vyhlásilo fínske ministerstvo obrany.

Ruské lietadlo preniklo do fínskeho vzdušného priestoru v oblasti Fínskeho zálivu do hĺbky dva a pol kilometra a podľa ministerstva tam zotrvalo zhruba dve minúty.

"Podozrenie z narušenia berieme vážne," uviedol vo vyhlásení fínsky minister obrany Antti Häkkänen. Fínska pohraničná stráž už spustila vyšetrovanie incidentu.

Fínsko uzavrelo východnú hranicu s Ruskom v polovici decembra 2023 po tom, čo do krajiny prišlo viac ako 1000 migrantov bez víz. Helsinki vinia z nárastu počtu žiadateľov o azyl Rusko, Moskva však tieto obvinenia odmieta. Severský štát zdieľa s Ruskom hranicu dlhú 1340 kilometrov. (TASR)

Na výsledky eurovolieb a Macronov manéver sa pozerali s obavami aj v Kyjeve. Proruské strany sa totiž v Únii posilnili. (SME)

Poľský prezident Duda podpísal novelu zákona, ktorá predlžuje dobu legálneho pobytu ukrajinských občanov v Poľsku.

Novela predlžuje legálny pobyt ukrajinských vojnových utečencov v Poľsku od 30. júna tohto roka do 30. septembra budúceho roka. Utečenci z Ukrajiny tak budú mať v Poľsku naďalej prístup k zdravotníckym službám a k sociálnej pomoci. (SITA)

Jeden ukrajinský civilista prišiel o život a ďalší dvaja utrpeli zranenia pri ruskom bombardovaní Charkovskej oblasti.

„O 9:30 útočníci zasiahli Derhači. Jedného civilistu zabili a dvoch zranili," konštatoval na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov Synjehubov.

Podľa prvých správ Rusi na mesto na severovýchode Ukrajiny udreli riadenými leteckými bombami. (SITA)

Počet pokusov ruských sabotážnych a prieskumných skupín o preniknutie na Ukrajinu v Sumskej oblasti sa znížil.

Povedal to hovorca Štátnej pohraničnej stráže Ukrajiny plukovník Andrij Demčenko pre ukrajinskú národnú televíziu.

„V poslednom období sme v Sumskej oblasti zaznamenali určitý pokles útočnej aktivity v porovnaní napríklad s jarou," uviedol Demčenko.

Zdôraznil pritom, že „situácia v tejto oblasti zostáva úplne pod kontrolou a pohyb nepriateľa nebol pozorovaný".

Hovorca však dodal, že Rusko naďalej útočí na územie Ukrajiny, najmä na Sumskú oblasť, s použitím rôznych zbraní. (SITA)

Maďarsko zadržalo 32 ukrajinských občanov, ktorí unikli v nákladom aute cez hranice z Ukrajiny do Maďarska.

"Susedná strana nám oznámila, že objavila vozidlo a zadržala 32 ukrajinských občanov," povedal hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko pre noviny Ukrajinska pravda.

Videokamery na ukrajinskej strane hranice zaznamenali nákladné vozidlo, ktoré sa pohybovalo z poľnej cesty smerom k hranici. Neskôr vozidlo našli opustené na maďarskej strane, píše Ukrajinska pravda.

Demčenko uviedol, že sa objavili špekulácie, že nákladné vozidlo patrí ukrajinskej armáde, a to na základe jeho zelenej farby a čiernej poznávacej značky. Podľa neho sa však nepredpokladá, že by vozidlo pochádzalo od armády.

Demčenko taktiež uviedol, že ukrajinská pohraničná stráž zadržala niekoľko osôb, ktoré sa údajne mohli podieľať na presune týchto osôb cez hranice.

Na Ukrajine je v dôsledku vojny s Ruskom vyhlásené stanné právo. Muži v brannom veku majú až na niekoľko výnimiek zakázané opustiť svoju krajinu. Často však dochádza k pokusom mužov o útek cez hranice do susedných štátov EÚ a Moldavska. (TASR)

Už v prvom roku vojny boli rozpočtové príjmy od ukrajinských utečencov päťkrát vyššie ako náklady na nich. Píše Ivan Mikloš. (SME)

Švajčiarsko pred summitom o Ukrajine eviduje v posledných týždňoch nárast dezinformácií a kyberútokov.

Amherdovej sa novinári pýtali, ako švajčiarska vláda rieši osobné útoky voči nej, ktoré zaznievajú v ruských médiách a boli zverejnené aj vo Švajčiarsku.

"(Ruského veľvyslanca) sme si nepredvolali. Tak som to chcela, lebo dezinformačná kampaň je taká extrémna, že len málo z nej odráža realitu," uviedla švajčiarska prezidentka Amherdová.

Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis zase povedal, že existuje očividný záujem narušiť mierové rokovania. Vyhol sa však otázke, kto za kyberútokmi stojí.

Témami konferencie budú oblasti širokého medzinárodného záujmu, akými sú potreba jadrovej a potravinovej bezpečnosti, sloboda plavby či humanitárne otázky, ako napríklad vojnoví zajatci, dodal Cassis.

Dodal, že summit by sa mal skončiť záverečným vyhlásením, ktoré by malo byť "v ideálnom prípade" schválené jednomyseľne. Cieľom konferencie je tiež stanoviť, aký bude ďalší postup v mierovom procese.

Cassis odmietol spresniť, kto by mohol nahradiť Švajčiarsko v ďalšej fáze rokovaní. Naznačil však, že by mohlo ísť o krajinu "mimo západnej časti sveta". (TASR)

Bielorusko sa zúčastní na druhej fáze ruského vojenského cvičenia zameraného na využitie taktických jadrových zbraní.

Prvá časť cvičení sa uskutočnila minulý mesiac na juhu Ruska pri meste Achtubinsk s využitím balistických rakiet Iskander a či hypersonických striel Kinžal.

Podľa analytikov ide o varovný signál ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý chce týmto krokom odradiť Západ od väčších zásahov do vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine. Bližšie okolnosti druhej fázy cvičenia nie sú známe.

"Sme odhodlanejší viac než kedykoľvek predtým odpovedať na hrozby namierené na obe naše krajiny a spoločný Zväzový štát Ruska a Bieloruska," vyhlásil bieloruský minister obrany Viktar Chrenin.

Ruský i bieloruský prezidenti už pred viac než rokom ohlásili presun taktických jadrových zbraní do Bieloruska. (TASR)

Ruský tanker pri brehoch Singapuru v tichosti preložil náklad ropy na iné plavidlo, aby sa vyhol sankciám USA.

S odvolaním sa na satelitné záznamy a ďalšie zdroje o tom informovala agentúra Bloomberg. Ide podľa nej o prvý ruský tanker, ktorý sa snaží dodať surovú ropu v čase, keď sa naň vzťahujú americké sankcie.

A tiež o ukážku toho, ako ďaleko je Moskva ochotná zájsť, aby podkopala účinnosť amerických obmedzení namierených proti jej flotile.

Odbor amerického ministerstva financií zaviedol proti plavidlu SCF Primorye sankcie vlani v októbri. Odvtedy plavidlo zhruba šesť mesiacov nenaložilo žiadnu ropu.

V apríli ale zamierilo do čiernomorského prístavu Novorossijsk a vyzdvihlo tam náklad ruskej ropy Urals, s ktorým sa vydalo na cestu dlhú 12-tisíc kilometrov. Loď po niekoľkých týždňoch zakotvila zhruba sto kilometrov východne od Singapuru, v oblasti, o ktorej sa vie, že sa tam potajomky prekladá náklad z lode na loď.

Tanker SCF Primorye, ktorý viezol asi milión barelov ropy, je vo vlastníctve ruskej štátnej spoločnosti Sovcomflot PJSC. Na otázku agentúry Bloomberg firma odmietla odpovedať. (ČTK)

Rus, ktorý vynadal chlapcovi kvôli písmenu Z na čiapke, dostal tri roky väzenia.

Písmeno je považované za symbol podpory ruskej invázie na Ukrajinu.

Incident sa odohral vlani v apríli, keď Alexander Neustrojev vynadal 11-ročnému školákovi za znak na jeho čiapke. Písmeno Z prirovnal k nacistickým symbolom a chcel to dieťaťu vysvetliť. Na súde tvrdil, že nevedel, že Z je súčasne symbolom invázie na Ukrajinu.

Prvostupňový súd najprv Neustrojevovi uložil pokutu 7000 rubľov s tým, že skutok označil za výtržníctvo. Vyšší súd v Jekaterinburgu však dnes vec prekvalifikoval na "výtržníctvo spáchané s hrozbou násilia voči občanom, motivované nenávisťou voči sociálnej skupine", a uložil mu trojročný trest väzenia.

Ruský Gazprom v minulom roku znížil produkciu zemného plynu na historicky najnižšiu úroveň. (TASR)

V roku 2023 sa vo svete odohralo viac ozbrojených konfliktov ako v ktoromkoľvek inom roku od konca druhej svetovej vojny. (TASR)

Rusko sa pokúša naverbovať do svojej armády Afričanov, ktorých potom plánuje nasadiť v bojoch proti Ukrajine.

V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Podľa Britov sú ruské snahy znakom toho, že v Rusku sa nachádza nedostatok väzňov, ktorých by mohli zmobilizovať do armády. Práve túto kategóriu občanov predtým Moskva používala pri mobilizácii, aby zmiernila nespokojnosť verejnosti.

Britská spravodajská služba tvrdí, že Rusko zintenzívňuje svoje pokusy o nábor občanov z viacerých afrických krajín vrátane Rwandy, Burundi, Konga a Ugandy na boj proti Ukrajine, pričom sľubuje mesačné odmeny vo výške dvetisíc až 2 200 dolárov a perspektívu získať ruské občianstvo.

Analytici Spojeného kráľovstva naznačujú, že táto kampaň odráža snahy Ruska aktívne nahradiť značné personálne straty a podporiť útočné akcie na viacerých frontoch naraz.

„Keďže v Rusku pravdepodobne dosiahli obmedzený počet odsúdených, Rusko pravdepodobne rozšíri svoj nábor na globálny juh, aby sa vyhlo ďalšej mobilizácii v samotnom Rusku. Okrem toho, že je nepopulárna pre prezidenta Putina a ruskú vládu, predchádzajúca mobilizácia pre vojnu mala za následok rekordný nedostatok pracovných síl a exodus kvalifikovaných pracovníkov, ako sú lekári a IT odborníci,“ konštatujú Briti.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho sily dobyli obec Staromajorske v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. 

Podľa ruského rezortu sa armáde darí postupovať hlbšie do obrany nepriateľa a "oslobodila" obec Staromajorske juhozápadne od mesta Doneck ovládaného ruskými silami.

Agentúra Reuters upozorňuje, že správy z bojiska nie je možné nezávisle overiť.

Ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť Staromajorske vlani v júli počas letnej protiofenzívy. Obec leží na južnom fronte na juhozápade Doneckej oblasti, kde v súčasnosti prebiehajú tvrdé boje.

Ukrajinské sily zasiahli na okupovanom Kryme ruské prápory protivzdušnej obrany S-400 a S-300.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

„Ukrajinské obranné sily v noci nadnes úspešne zasiahli jeden protilietadlový raketový prápor S-400 patriaci útočníkom pri Džankoji a dva nepriateľské protilietadlové raketové prápory S-300 pri Čornomorskom a Jevpatoriji,“ uviedol generálny štáb.

Protivzdušná obrana Rusov na Kryme podľa neho utrpela ťažké straty.

Ruské sily nezachytili ani jednu z vystrelených rakiet, tvrdí generálny štáb. Po úderoch ukrajinských rakiet radary S-300/S-400 podľa neho okamžite prestali fungovať a vo všetkých troch oblastiach tiež začala vybuchovať munícia.

Ruská armáda nasadila na hraniciach s Charkovskou oblasťou blokačné protiústupové jednotky tvorené kadyrovcami.

Ide o príslušníkov prokremeľských síl čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. Ich cieľom je zabrániť ústupu alebo dezerciám ruských vojakov, povedal to hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia Nazar Vološyn pre národnú ukrajinskú televíziu.

„Koniec-koncov sily nepriateľa utrpeli straty a sú porazené. Takže na podporu ich akcií je nepriateľ nútený manévrovať s rezervami, presúvať jednotky k blízkosti našej štátnej hranice a dopĺňať svoje sily a techniku," dodal Vološyn.

Riaditeľ ukrajinskej agentúry pre obnovu a rozvoj infraštruktúry Najem podal demisiu.

Stalo sa tak krátko pred začiatkom ďalšieho kola rokovaní o obnove Ukrajiny v Berlíne. 

"Od novembra minulého roka je tím agentúry konfrontovaný s neustálym odporom a vytváraním umelých prekážok," napísal Najem na sociálnej sieti.

Vo svojom príspevku sa sťažoval na nedostatok financií pre agentúru a nadmernú byrokraciu, čo vedie k meškaniu projektov. Od odvolania ministra infraštruktúry Oleksandra Kubrakova začiatkom mája sa ďalšia práca stala nemožnou, uviedol.

Rezignáciu riaditeľa Agentúry pre obnovu a rozvoj infraštruktúry Ukrajiny podnietilo odmietnutie premiéra Denysa Šmyhala povoliť služobnú cestu na konferenciu o obnove v Berlíne. Tretia medzinárodná konferencia je naplánovaná na utorok a stredu.

Podľa medializovaných informácií končí aj veľká časť Najemovho tímu, čo spochybňuje budúce pôsobenie agentúry. (TASR)

Obmedzené povolenia na zasiahnutie cieľov v Rusku zbraňami z USA znížili ruský bezpečný priestor o 16 percent.

V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena mierne upravila svoju politiku, aby umožnila Ukrajine používať zbrane dodané USA na zacielenie vybraných ruských vojenských pozícií v rámci obmedzenej časti ruského územia pri hraniciach s Ukrajinou. Táto úprava znížila rozsah zabezpečenej pozemnej oblasti Ruska o 16 percent.

„Politika USA naďalej chráni veľkú väčšinu ruského operačného tyla a hlbokého tyla a politika USA zakazuje Ukrajine používať ATACMS kdekoľvek v Rusku,“ uvádzajú analytici z ISW.

Politika USA, ktorá Ukrajine obmedzuje používanie týchto zbraní, v skutočnosti vytvorila akúsi „svätyňu“. Hoci je toto územie v dosahu zbraní poskytnutých USA, zostáva toto územie v dôsledku týchto obmedzení nedotknuté ukrajinskými údermi.

Rusko využíva túto „svätyňu“ na ochranu svojich bojových síl, infraštruktúry velenia a riadenia, logistiky a podporných služieb, ktoré sú nevyhnutné pre jeho operácie na Ukrajine.

Odborníci z ISW naznačujú, že ukrajinské sily by mohli potenciálne zasiahnuť akékoľvek legitímne ruské vojenské ciele v dosahu systémov HIMARS v ruských oblastiach Belgorod, Kursk a Brjansk. Či však Ukrajina má oprávnenie na uskutočnenie takýchto úderov, zostáva neisté.

Vojenské letiská mimo Ukrajiny môžu byť legitímnym terčom, tvrdí ruský poslanec  Andrej Kartapolov.

Reagoval tým na informáciu, že Ukrajina ponechá časť svojich stíhačiek na letiskách v zahraničí.

Takéto letiská sa podľa Kartapolova stanú legitímnymi terčmi v prípade, že odtiaľ ukrajinské lietadlá F-16 odštartujú, potom vstúpia do ukrajinského vzdutého priestoru, odkiaľ odpália rakety, a znovu sa vrátia na zahraničné letisko.

Časť stíhačiek F-16, ktoré Ukrajine darujú západní spojenci, bude umiestnený na leteckých základniach v zahraničí.

Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to vysokopostavený dôstojník velenia ukrajinských vzdušných síl Serhij Holubcov pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa.

„Určitý počet lietadiel bude na leteckých základniach mimo Ukrajiny. A to bude naša rezerva, ak bude potrebné pri bežnej údržbe chybné lietadlá vymeniť," konštatoval Holubcov.

Počet lietadiel, ktoré budú na Ukrajine, bude závisieť od počtu vycvičených pilotov, dodal. (SITA)

Prezident Zelenskyj uviedol, že ukrajinská armáda má plne pod kontrolou situáciu v Sumskej oblasti.

Stalo sa to po tom, ako čečenský vodca Ramzan Kadyrov v nedeľu uviedol, že ruskí vojaci obsadili hraničnú obec Ryživka. Ruská armáda minulý mesiac prenikla na ukrajinské územie v Charkovskej oblasti susediacej so Sumskou oblasťou.

"Sumská oblasť: naše sily plne kontrolujú situáciu. Pokračuje aktivita ruských diverzných skupín. Ničia ich. A budú ničiť," napísal Zelenskyj.

K situácii v Ryživke napísal, že Rusi sa tam pokúsili podniknúť operáciu "propagandistického charakteru". K dnešnému ránu sa podľa neho ruských vojakov v okolí dediny podarilo zničiť a "okupanti v nej nie sú prítomní".

Andrij Kovalenko, šéf ukrajinského vládneho centra pre boj s dezinformáciami, uviedol, že ruské jednotky sa pri Ryživke "snažili testovať ukrajinskú obranu", ale že ukrajinskí vojaci majú situáciu pod kontrolou. Dodal však, že hrozba ruských operácií v pohraničí pretrváva.

Agentúra Reuters píše, že ruské ministerstvo obrany sa v situácii v tomto regióne nevyjadrilo.

Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa dostala na najlepšiu úroveň od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. 

Ekonomické oživenie v krajinách používajúcich euro však sprevádzajú ťažkosti, uviedla vo svojej dnešnej správe výskumná spoločnosť Sentix.

Index dôvery investorov v ekonomiku eurozóny v júni vzrástol na 0,3 bodu z májových mínus 3,6 bodu. Do kladného pásma sa tak dostal prvýkrát od februára 2022. Ukazovateľ tiež prekonal očakávania analytikov, ktorí jeho júnovú hodnotu v ankete agentúry Reuters odhadovali v priemere na mínus 1,8 bodu.

"Oživenie pokračuje, rastu však chýba dynamika," uviedla spoločnosť Sentix. "Európska ekonomika sa usilovne snaží o návrat na úroveň z doby pred vojnou na Ukrajine. Vtedy bol index Sentix na hodnote 16,6 bodu, "dodala. (ČTK)

Z viacerých ruských regiónov ležiacich pri hraniciach s Ukrajinou bol v noci hlásený prílet ukrajinských dronov.

Úradujúci gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov povedal, že na ňu útočilo osem bezpilotných lietadiel. Podľa ruského ministerstva obrany protivzdušná obrana zostrelila štyri tieto stroje nad Brjanskou oblasťou. 

Podľa Smirnova v Kurskej oblasti útočili drony, ktoré sa po zásahu cieľa zničia, ďalej kvadrokoptéry a jedna ťažká oktokoptéra, teda stroj s ôsmimi vrtuľami. Zasiahnuté boli dve administratívne budovy na dvoch rôznych miestach regiónu. Nikomu sa nič nestalo.

Ruský letecký úrad dnes na asi tri hodiny nariadil prerušiť prevádzku na letisku v Kazani. (ČTK)

Nemecké spoločnosti pôsobiace na Ukrajine sú pri pohľade do budúcnosti mierne optimistické.

V prieskume, ktorý na objednávku Nemecko-ukrajinskej obchodnej a priemyselnej komory realizovala spoločnosť KPMG, sa 43 percent zo 142 oslovených firme vyjadrilo, že v krajine plánujú zvýšiť investície. 

So zlepšením hospodárskej situácie na Ukrajine v nasledujúcich dvanástich mesiacoch počíta 42 percent firiem, zatiaľ čo 10 percent očakáva jej zhoršenie.

Spoločnosti ako silné stránky Ukrajiny uviedli voľný prístup na trh, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily a medzinárodné programy na obnovu krajiny. M

edzi negatívami spomenuli pokračujúcu vojnu a s ňou súvisiace bezpečnostné riziká. Obávajú sa tiež následkov nového zákona o mobilizácii, ktorý by mohol výrazne obmedziť dostupnosť pracovnej sily. (TASR)

Deväťdesiat krajín a organizácií potvrdilo účasť na blížiacej sa konferencii o Ukrajine, ktorú bude hostiť Švajčiarsko

Uviedla to švajčiarska vláda.

Cieľom konferencie bude "spoločne definovať plán", ako zapojiť Kyjev a Moskvu do budúceho mierového procesu, informovala švajčiarska vláda.

Rusko podľa nej na konferenciu pozvané nebolo, pretože naznačilo, že nemá záujem sa na nej zúčastniť. Švajčiarsko však zároveň zdôraznilo, že Rusko musí byť súčasťou mierového procesu.

Mierovú konferenciu o Ukrajine organizuje Švajčiarsko na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajina sa snaží dosiahnuť čo možno najvyššiu účasť a dúfa, že získa širšiu medzinárodnú podporu svojej vízie o podmienkach potrebných na ukončenie vojny s Ruskom. Pozvánku na konferenciu dostalo približne 160 krajín. (TASR)

Rusi zmenili taktiku a cielia na elektrárne. Ukrajina bude mať v zime problém, už teraz je elektrina na prídel. (Washington Post)

Ukrajinské vojenské lietadlo v nedeľu prvýkrát zasiahlo cieľ na ruskom území.

Ukrajinský vojenský zdroj pod zárukou anonymity potvrdil zásah "ruského veliteľského uzla" v Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí so severovýchodnou Ukrajinou.

"Misia ukrajinských vzdušných síl zasiahla ruský veliteľský uzol v Belgorode. Aj keď stále prebieha hodnotenie škôd, je to potvrdené ako priamy zásah. Toto je prvá letecká munícia (použitá) proti cieľu v Rusku," uviedol ukrajinský zdroj.

Bezprostredne nebolo jasné, či to bola západná zbraň, ani aký typ munície bol použitý. Podľa nových pokynov schválených prezidentom Joeom Bidenom americkú muníciu na ruskej pôde možno použiť pri obrane mesta Charkov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nefungujú ani semafory. Ukrajina sa po ruských útokoch ponorila do tmy Čítajte 

Aj niektorí ďalší západní spojenci nedávno ukrajinským ozbrojeným silám dovolili použiť nimi dodané zbrane aj na útoky proti vojenským cieľom v Rusku.

Podľa ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva lorda Camerona je na Ukrajine, aby sa rozhodla, ako použije britské zbrane. Ide napríklad o riadené strely Storm Shadow, ktoré môžu odpaľovať aj ukrajinské lietadlá.

Ruské ministerstvo obrany cez víkend uviedlo, že jeho sily zostrelili niekoľko ukrajinských bezpilotných lietadiel v Belgorodskej oblasti. Nebolo jasné, či išlo o súčasť rovnakého útoku. Ukrajina cez víkend podnikla aj niekoľko ďalších útokov bezpilotných lietadiel hlboko na ruskom území.

Ukrajina oznámila aj zásah ruskej výsadkovej lode triedy Ropucha. Ukrajinský vojenský zdroj uviedol, že v sobotu večer ukrajinské sily podnikli "koordinovaný úder" proti lodi, ktorá sa nedávno presunula do Azovského mora z Čierneho mora.

"Tento úspešný útok ukazuje Rusom, že nemôžu slobodne operovať ani v Čiernom mori, ani na východe," dodal zdroj. Podľa neho ide o piatu zo siedmich výsadkových lodí triedy Ropucha, ktoré ukrajinské útoky potopili alebo "sú neschopné prevádzky".

Ruská armáda používa lode triedy Ropucha na prepravu munície a zásob do okupovaného mesta Mariupol na ďalší tranzit na miesta bojov, uvádza zdroj.

"Zmarením ruských dodávok munície a kľúčových vojenských dodávok tento úder priamo podporí ukrajinské jednotky v ich pokračujúcom boji," uviedol zdroj. (TASR)

Ukrajina pracuje na ďalšej dohode s Nemeckom o poskytnutí podpory po ruskej invázii, vyhlásil prezident Zelenskyj.

"Pripravujeme nové dohody pre Ukrajinu s európskymi partnermi - najmä s Nemeckom - o ďalších podporných opatreniach," povedal Zelenskyj v každodennom videopríhovore.

Detaily o povahe potenciálnej dohody ukrajinský líder neposkytol.

Kyjev tiež "starostlivo pripravuje bilaterálnu bezpečnostnú dohodu medzi našou krajinou a Spojenými štátmi", dodal.

Zelenskyj už koncom apríla oznámil, že Kyjev a Washington pracujú na bilaterálnej bezpečnostnej dohode, ktorá je súčasťou pokračujúceho úsilia o zabezpečenie dlhodobej podpory pre jeho vojnou sužovanú krajinu.

Spojené štáty sú najdôležitejším spojencom Ukrajiny, ktorá vzdoruje vojenskej agresii ruských síl na juhu a východe krajiny vrátane intenzívneho leteckého bombardovania.

Ukrajina tiež uzavrela dvojstranné bezpečnostné pakty s Britániou, Nemeckom a Francúzskom. Dohody predpokladajú perspektívu finančnej a vojenskej pomoci v nasledujúcich rokoch.

Žiadna krajina však zatiaľ Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky. Očakáva sa, že dohoda s USA to zmení.

Personálne straty okupantov vzrástli o 1 190 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 519 750 oznámilo ukrajinské velenie.

Ruská armáda prišla v priebehu dňa o ďalších 13 bojových obrnených vozidiel, 51 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém, lietadlo a 28 dronov.

Ukrajinské sily zrejme zničili dve ruské lietadlá Su-57 pri údere na letisko Achtubinsk v Astrachánskej oblasti.

Pôvodná správa informovala o jednom zasiahnutom lietadle, uviedol hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

Achtubinsk leží juhu Ruska, zhruba 590 kilometrov od frontovej línie.

"Máme predbežné informácie, že mohli byť zasiahnuté dve lietadlá Su-57. Vieme aj o úmrtiach a zraneniach personálu," oznámil Jusov s tým, že nemôže poskytnúť viac podrobností o operácii.

Dodal, že zničenie moderných strojov Su-57 je veľký úspech a plánujú sa ďalšie údery na ruské vojenské letiská.

V noci hlásili výbuchy z okupovaného Krymu. Séria explózii nastala v mestách Jevpatória a Krasnoperekopsk.

Okupanti ostreľovali prihraničnú Sumskú oblasť. Paľbe čelili obce Junakivka, Krasnopllia, Veľká Pysarivka, Seredyna-Buda, Kchotin a Mykolaiv. Neboli hlásené žiadne obete ani škody na civilnej infraštruktúre.