Ukrajina Rusko Online: Biden a Macron ubezpečili Ukrajinu, že ju budú naďalej podporovať

Americký prezident Biden a šéf Elyzejského paláca Macron ubezpečili Ukrajinu, že ju budú aj naďalej podporovať.

Obaja prezidenti hovorili aj o situácii na Blízkom východe a ekonomike, informovali agentúry AFP, DPA a Reuters.

Po recepcii a stretnutí v Elyzejskom paláci medzi štyrmi očami predstúpili Macron a Biden pred novinárov. Biden zdôraznil, že "USA stoja pevne na strane Ukrajiny". Varoval, že ruský prezident Vladimir Putin sa na Ukrajine nezastaví a potom bude ohrozená „celá Európa, a to nedopustíme“.

Agentúra DPA pripomenula, že Bidenova administratíva dala pred rokovaním hláv štátov jasne najavo, že nepodporí Macronovu iniciatívu vyslať na Ukrajinu vojenských inštruktorov.

Francúzsko o takomto kroku podľa Macrona rokuje s ďalšími partnermi v NATO a viacerí už s ňou vyslovili svoj súhlas. Zodpovedajúce plány by mali byť dokončené v „najbližších dňoch“.

Prezidenti ďalej uviedli, že ich krajiny zintenzívnia svoje úsilie, aby zabránili eskalácii vojny Izraela s militantným palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy, a zamerajú sa na zmiernenie napätia medzi Izraelom a Hizballáhom, Iránom podporovaným politickým hnutím pôsobiacim v Libanone.

Prezidenti v tejto súvislosti privítali správu, že izraelské sily v sobotu oslobodili štyroch rukojemníkov zadržiavaných od vlaňajšieho októbra Hamasom v Pásme Gazy. "Neprestaneme pracovať, kým sa všetci rukojemníci nevrátia domov a nedosiahne sa prímerie," povedal Biden.

Biden navštívil Paríž (9 fotografií)

Macron sa Bidenovi pred novinármi poďakoval za jeho to, že je prezidentom svetovej veľmoci, ale robí to „s lojalitou partnera, ktorý má rád a rešpektuje Európanov".

Biden je vo Francúzsku od stredy. Vo štvrtok sa zúčastnil na oslavách 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii. V piatok sa v Paríži stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorému sa ospravedlnil za niekoľkomesačné meškanie najnovšej americkej vojenskej pomoci spôsobené spormi v Kongrese.

Biden, uchádzajúci sa o znovuzvolenie v novembrových voľbách, ukončí návštevu Francúzska v nedeľu.

Ruské ostreľovanie Chersonskej oblasti jednu civilistku zabilo a dvoch zranilo, uviedli miestne úrady.

Útok na obec Dudčany okolo poludnia smrteľne zranil 60-ročnú ženu, napísal gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin. Zároveň ruské ostreľovanie dediny Bilozerka zranilo dvoch mužov, oznámila regionálna vojenská administratíva.

Ruské jednotky pravidelne útočia na tú časť Chersonskej oblasti, ktorá leží na západnom brehu rieky Dnipro, od novembra 2022, keď ju oslobodili ukrajinskí vojaci. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko zaradilo ukrajinskú expremiérku Tymošenkovú na svoj zoznam hľadaných osôb. Dôvody nie sú známe. (TASR)

Rusi presúvajú vojakov z Chersonskej oblasti na charkovský front, uviedlo ukrajinské Národné centrum odporu.

Centrum informovalo, že armáda presúva aj svojich operátorov dronov.

Národné centrum odporu dodalo, že ruská armáda zvyšuje počet príslušníkov dobrovoľníckeho práporu Vasilija Margelova, ktorý je zložený z obyvateľov okupovaných území kolaborujúcich s Rusmi. Moskva sa tak snaží nahradiť straty svojich jednotiek.

Britský minister zahraničných vecí Cameron naletel podvodníkovi, ktorý sa vo videorozhovore vydával za Porošenka.

Informáciu o hoaxe s bývalým ukrajinským prezidentom zverejnil britský rezort diplomacie. Chcel tak zamedziť prípadnému zneužitiu predmetného videa.

Britské ministerstvo zahraničných vecí ešte v piatok večer uviedlo, že krátky videohovor sa uskutočnil po výmene viacerých "textových správ". Hovor podľa rezortu "síce zjavne vyzeral ako s pánom Porošenkom", Cameron však po ňom poňal isté podozrenie. Volajúca osoba ho údajne žiadala o kontakty na ďalšie nespresnené osoby, v dôsledku čoho minister v ďalšej komunikácii nepokračoval.

Ministerstvo zahraničných vecí následne celú vec prešetrilo a potvrdilo, že išlo o podvod. Rezort nezverejnil, kedy sa predmetný hovor odohral, ani to, koho z neho podozrieva. Uviedol len, že Cameron sa o hovore rozhodol informovať, aby video nemohlo byť "zmanipulované a následne použité".

"Hoci minister zahraničných vecí ľutuje svoj omyl, považuje za dôležité upozorniť na toto správanie a zvýšiť úsilie v boji proti dezinformáciám," dodalo ministerstvo.

Agentúra Reuters pripomína, že Cameron nie je prvým britským ministrom, ktorý nechal nachytať podvodníkom. Niečo podobné zažil v roku 2018 aj vtedajší šéf britskej diplomacie Boris Johnson. Volajúci sa vtedy vydával za arménskeho premiéra, pričom dvojica diskutovala o medzinárodných vzťahoch.

V marci 2022 sa zase s britským ministrom obrany Benom Wallaceom spojil videohovorom podvodník, ktorý sa vydával sa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. Británia neskôr z tohto podvodu - ako aj jedného ďalšieho hovoru a jedného pokusu o hovor s inými dvoma členmi vlády - obvinila Rusko. (TASR)

Nemecký minister obrany zdôraznil nutnosť bojaschopnosti armády, Pistorius tiež upozornil na hrozby. (TASR)

Ukrajinské drony zasiahli leteckú základňu v ruskom Severnom Osetsku, tvrdí zdroj z vojenského spravodajstva Ukrajiny.

Ide o základňu v meste Mozdok, z ktorej často štartujú ruské stíhačky MiG-31K a Tu útočiace na Ukrajinu.

„Vojenské zariadenia nepriateľa, ktoré sú zapojené do genocídnej vojny Ruska proti Ukrajincom by nemali byť v bezpečí," dodal zdroj. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko zostáva podľa Putina napriek sankciám kľúčovým hráčom vo svetovom obchode. Sankcie sú reakciou na ruskú agresiu na Ukrajine.

Približne tri štvrtiny zahraničného obchodu sa teraz uskutočňujú s krajinami, ktoré sú priateľské voči Rusku, povedal Putin na 27. ročníku Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra.

Západné sankcie od februára 2022, keď Moskva zaútočila na Ukrajinu, zablokovali Rusku prístup do globálneho finančného systému. Moskve to spôsobuje problémy najmä v oblasti medzinárodného zúčtovania. Rusko bude pokračovať v rozvoji platobného systému nezávislého od Spojených štátov, povedal Putin.

Odkedy Západ uvalil na Rusko sankcie, sa Moskva snaží upevňovať hospodárske vzťahy najmä s Čínou, ale aj s Indiou, Afrikou a Latinskou Amerikou. V prejave pred stovkami hostí Putin tiež vyzval na rozšírenie spolupráce v oblasti transferu technológií a zahraničných investorov ubezpečoval, že v Rusku nájdu atraktívne rastové príležitosti.

Napriek obmedzeným hospodárskym kontaktom sa na fóre zúčastňuje mnoho podnikateľov zo západných krajín vrátane hostí z USA a Európskej únie (EÚ). Západní experti poukazujú na pomerne silnú kondíciu ruskej ekonomiky, čo vo veľkej miere odráža prudký nárast výdavkov súvisiacich s vojnou. Ruskí predstavitelia a podnikatelia zastúpení na fóre opakovane zdôrazňovali, že krajina je pripravená na dlhý vojenský konflikt. (TASR)

V smere na Pokrovsk jedna ukrajinská brigáda odráža tri ruské, uviedli to ukrajinské pozemné sily.

Rusi podľa Kyjeva neznižujú tempo svojich útočných akcií a pokrovský front je epicentrom bojov.

„Nepriateľ sa tu snaží postúpiť do hĺbky nášho územia. Vojaci 47. mechanizovanej brigády zadržiavajú minimálne tri ruské bojové brigády," uviedli ukrajinské pozemné sily.

„Vzhľadom na veľké rezervy živej sily Rusi rýchlo nahrádzajú svoje obrovské straty a znova a znova vrhajú nových vojakov do boja. Boje neprestávajú ani na chvíľu," dodal Kyjev.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci nad štyrmi oblasťami krajiny zostrelila deväť z 13 ruských dronov, uviedli vzdušné sily.

Drony typu Šáhid boli zostrelené nad Dnepropetrovskou, Charkovskou, Poltavskou a Záporožskou oblasťou, uviedli vzdušné sily vo vyhlásení.

Takisto hlásili aj zostrelenie ruskej riadenej strely typu Ch-59, ktorá bola odpálená z ruskej Kurskej oblasti.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že v dôsledku týchto útokov boli poškodené obchodné a obytné budovy i elektrické vedenie. Podrobnosti o škodách v ďalších regiónoch neboli bezprostredne známe, píše Reuters.

Ukrajinská vláda nariadila ministerstvám a úradom, aby prestali používať klimatizáciu a vypli vonkajšie osvetlenie.

Dôvodom sú ruské útoky, ktoré viedli k dlhým výpadkom elektriny po celej krajine, píše agentúra Reuters.

"V dôsledku ruských útokov máme v energetickom systéme značný deficit. Aby sme situáciu zlepšili, obnovíme a rozšírime výrobu a súčasne znížime spotrebu," uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhal na zasadnutí vlády.

"Ministerstvá, ústredné inštitúcie a regionálne úrady by mali prestať používať klimatizáciu a vonkajšie osvetlenie budov a priľahlých priestorov," povedal.

Podobné opatrenie vláda podľa Šmyhala odporučila aj polícii a súdnym úradom. Aj firmy by podľa neho mali obmedziť spotrebu energie, ako len to je možné.

Za posledné dva mesiace Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinský energetický systém a vyradilo z prevádzky väčšinu tepelných a vodných elektrární.

Teploty sa teraz na Ukrajine cez deň pohybujú okolo 25 stupňov Celzia a v júli a v auguste môžu stúpať až k 35 stupňom. (ČTK)

Francúzsky prezident chce v nasledujúcich dňoch "doriešiť" vytvorenie koalície vojenských inštruktorov pre Ukrajinu.

"Nasledujúce dni využijeme na doriešenie najväčšej možnej koalície, aby sme implementovali požiadavky Ukrajiny," uviedol Macron na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

"Chceme mať koalíciu a niekoľko partnerov už dalo svoj súhlas... Nie sme sami," povedal Macron. Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je za túto iniciatívu vďačná.

Macron tiež uviedol, že mier na Ukrajine nemôže nastať v dôsledku kapitulácie strany vystavenej agresii a zároveň kritizoval "tábor pacifistov".

"Sme za mier v súlade s medzinárodným právom, no uznávame legitímne právo ľudí vzdorovať, keď ide o agresiu," uviedol Macron s tým, že je potrebné vyvíjať tlak na Rusko.

Zelenskyj uviedol, že mier na Ukrajine musí byť trvalý. "Je veľmi dôležité mať spravodlivý a trvácny mier, nie na hodinu, na mesiac, či na rok. Najlepšie navždy," povedal ukrajinsky prezident.

Na tlačovej konferencii Zelenskyj tiež uviedol, že jeho legitimitu ako prezidenta Ukrajiny uznáva a určuje ukrajinský ľud. Zároveň kritizoval legitimitu ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Legitimita prezidenta Zelenského je uznávaná ukrajinským ľudom... Naši ľudia sú slobodní. Putinovu legitimitu uznáva len súdruh Putin," cituje Zelenského agentúra Reuters.

Prezidentské voľby na Ukrajine sa mali konať tento rok na jar, keď Zelenskému uplynul päťročný mandát. Avšak stanné právo vyhlásené na Ukrajine po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje, aby sa v čase vojny konali voľby. Putin pritom viackrát uviedol, že Zelenskyj nie je po uplynutí svojho mandátu legitímnym prezidentom.

Západní lídri však nespochybňujú Zelenského legitimitu. Podľa sociológov panuje aj medzi Ukrajincami zhoda, že Zelenskyj by mal zotrvať v úrade do konca vojny, píše Reuters. (TASR)

Počet obetí ukrajinského ostreľovania obce Sadove stúpol na 22, tvrdia ruské okupačné úrady.

Predstaviteľ okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo tiež uviedol, že pri útoku utrpelo zranenia 15 ľudí. (ČTK)