Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že pri Kryme zničila ruský remorkér (SME Minúta)

Francúzsko plánuje poskytnúť Ukrajine stíhačky Mirage 2000 a vycvičiť jej pilotov, oznámil prezident Macron.

"Zajtra spustíme novú spoluprácu a oznámime postúpenie stíhačiek Mirage 2000-5," uviedol Macron v rozhovore pre francúzsku televíziu. Tieto stíhačky francúzskej výroby umožnia podľa jeho slov Ukrajine, aby bránila svoje územie i vzdušný priestor. Nespresnil však, koľko ich Paríž do Kyjeva vyšle.

Macron tiež oznámil, že vo Francúzsku prebehne aj výcvik ukrajinských pilotov. Uviedol pritom, že ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému plánuje počas ich piatkového stretnutia navrhnúť, aby sa výcvik pilotov začal už v lete.

"Obyčajne na to potrebujete päť až šesť mesiacov. Takže do konca roka budú piloti. Títo piloti budú vycvičení vo Francúzsku," povedal Macron.

Okrem toho zopakoval, že Ukrajine by malo byť umožnené používať zbrane, ktoré jej poskytli západní spojenci, a to pri útokoch na ruské vojenské ciele a neutralizácii konkrétnych "bodov", z ktorých je napádaná.

Macron v televíznom rozhovore tiež uviedol, že Ukrajina požiadala svojich západných spojencov, aby jej poslali vojenských inštruktorov pre výcvik vojakov na jej území. Ukrajina totiž podľa francúzskeho prezidenta čelí obrovskej výzve čo sa týka výcviku vojakov, keďže sa snaží zvýšiť počet tých, ktorí by mohli ísť bojovať na front.

"Ukrajinský prezident a jeho minister obrany preto požiadali všetkých spojencov – oficiálnym listom pred 48 hodinami, v ktorom uviedli: 'Potrebujeme, aby ste nás cvičili rýchlejšie a robili to na našom území'," informoval Macron.

V tejto súvislosti dodal, že Francúzsko vycvičí 4500 vojakov, ktorí budú pripravení sa po návrate na Ukrajinu brániť ruskej agresii. Zároveň povedal, že na území Ukrajiny sa momentálne nenachádzajú nijakí francúzski vojenskí inštruktori. "Pracujeme s našimi spojencami a budeme konať na základe spoločného rozhodnutia," dodal. (TASR)

Francúzsko poskytne Ukrajine stíhačky Mirage, aby sa mohla lepšie brániť proti ruskej agresii, uviedol francúzsky prezident.

V rozhovore pre francúzske televízne stanice TF1 a France 2 tiež povedal, že jeho krajina začne s výcvikom ukrajinských pilotov.

Tlačová agentúra Reuters uvádza, že Francúzsko sa chystá predať lietadlá východnej Európe. Agentúry neuviedli, koľko ich má byť.

Macron v rozhovore tiež poznamenal, že v piatok oznámi „novú spoluprácu s Ukrajinou“. V ten deň prijme v Elyzejskom paláci ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Očakáva sa, že Macron sa pri tejto príležitosti vyjadrí aj k možnému vyslaniu francúzskych vojenských inštruktorov na Ukrajinu.

Francúzsky denník Le Monde nedávno informoval, že Macron rokuje s niekoľkými európskymi krajinami o vytvorení koalície, ktorá by cvičila ukrajinských vojakov priamo na Ukrajine. Podľa novín by prví inštruktori mohli do východoeurópskej krajiny odísť už o niekoľko týždňov alebo dokonca dní.

Francúzsky prezident v nedávnom rozhovore tiež zopakoval, že Ukrajina by mala mať možnosť používať zbrane západných spojencov na útoky na ruské vojenské ciele s cieľom „neutralizovať body, z ktorých sa na ňu útočí“. (ČTK)

Väčšina Poliakov podľa prieskumu podporuje poskytovanie pomoci Ukrajine. Občianska angažovanosť však klesá.

Autori prieskumu uviedli, že v Poľsku sú oveľa menej spokojní s vyhliadkou dlhodobého pobytu vojnových utečencov vo svojej krajine.

Štúdia však ukázala, že väčšina Poliakov jasne podporuje pomoc Ukrajine a jej občanom.

Podľa prieskumu sa 79 percent Poliakov domnieva, že je potrebné poskytovať Ukrajine pomoc vo forme potravín, vody, zdravotníckych potrieb či prístreškov. Celkovo 72 percent respondentov podporuje, aby utečenci z Ukrajiny dostávali v Poľsku prístup k službám vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

Z prieskumu však tiež vyplynulo, že len 42 percent Poliakov podporuje myšlienku umožniť Ukrajincom zostať v Poľsku dlhodobo, pričom 44 percent opýtaných je proti.

Prieskum inštitútov Opinia 24 a YouGov realizovali pre Medzinárodný záchranný výbor (IRC) a zameriaval sa na humanitárnu pomoc Ukrajine a jej občanom. (TASR)

Ukrajinský prezident sa vo Francúzsku pripojil k svetovým lídrom na oslavách Dňa D. Požiadal Západ o väčšiu pomoc.

Oslavy Dňa D sa konajú v čase, keď sa ukrajinská armáda snaží odraziť ruský útok na mesto Charkov na severovýchode krajiny.

Ruská ofenzíva sa snaží využiť nedostatok munície a ukrajinských vojakov pozdĺž približne tisíckilometrovej frontovej línie.

V rámci úsilia o odrazenie ofenzívy Moskvy spojenci z členských štátov NATO uviedli, že Ukrajine umožnia používať dodané zbrane na obmedzené útoky na ruské územie.

Toto rozhodnutie by mohlo potenciálne obmedziť schopnosť Ruska otvoriť nový front v severovýchodných oblastiach Ukrajiny.

Hovorca americkej Rady národnej bezpečnosti John Kirby poukázal na to, že nikdy neexistovalo obmedzenie pre ukrajinské sily zostreľovať nepriateľské lietadlá, „aj keď tieto lietadlá nie sú nevyhnutne v ukrajinskom vzdušnom priestore ... Môžu zostreliť ruské lietadlá, ktoré predstavujú bezprostrednú hrozbu.“ (SITA)

Podpora Francúzska pre vojnou zmietanú Ukrajinu neoslabne, vyhlásil pri oslavách Dňa D v Normandii francúzsky prezident.

"Ďakujem ukrajinskému ľudu za jeho odvahu. Sme tu a nebudeme oslabovať," povedal Macron na pláži Omaha, zatiaľ čo hostia osláv v stoji tlieskali ukrajinskému prezidentovi Zelenskému na znak uznania.

"Tvárou v tvár návratu vojny na náš kontinent. Tvárou v tvár tým, ktorí chcú silou zmeniť hranice a prepísať históriu, buďme hodní tých, ktorí sa tu vylodili," povedal Macron, pričom narážal na ruskú inváziu na Ukrajinu z roku 2022 a následnú vojnu.

Slávnostná ceremónia pri príležitosti 80. výročia vylodenia v Deň D v Normandii poskytla mimoriadne symbolickú atmosféru pre rozhovory o tom, ako sa môže Kyjev brániť proti agresii Moskvy.

Na ceremónii sa okrem Zelenského zúčastnili aj ďalší svetoví lídri, napríklad americký prezident Joe Biden, britský kráľ Karol III. či slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Pozvánku nedostal žiaden ruský predstaviteľ. Francúzski hostitelia však na oslavách vzdali poctu obetiam Sovietskeho zväzu. (TASR)

Francúz zadržaný v Rusku je poradcom švajčiarskej neziskovej organizácie Henriho Dunanta pre humanitárny dialóg.

"Sme si vedomí, že Laurent Vinatier... bol zadržaný v Rusku. Pracujeme na tom, aby sme získali viac údajov o daných okolnostiach a aby sme zaistili prepustenie Laurenta," uviedla HD vo vyjadrení.

HD je nezisková organizácia sídliaca vo švajčiarskej Ženeva, ktorá sa snaží o zabránenie vzniku konfliktov alebo ich vyriešenie prostredníctvom dialógu a sprostredkovateľstva v krajinách ako je Španielsko, Filipíny či Líbya. Podľa Reuters je 47-ročný Vinatier poradcom HD pre Rusko a Euráziu.

Bezprostredne pritom nebolo jasné, či HD pôsobí aj v Rusku alebo či tam má zamestnancov.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) vo štvrtok oznámil, že zadržal nemenovaného občana Francúzska podozrivého zo zbierania informácií o ruskej armáde.

Podľa Sledkomu bol Francúz zadržaný, pretože porušil zákon o zahraničných agentoch, keď nepredložil dokumenty potrebné na zaradenie do zoznamu zahraničných agentov, za čo mu hrozí až päť rokov väzenia. (TASR)

Pri útokoch na mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti ruská armáda používa raketomety s termobarickou muníciou.

Povedal to hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny síl Chortycia Nazar Vološyn pre národnú televíziu.

Hoci sa pozornosť v ostatných týždňoch sústreďuje najmä na obnovené útoky Ruska na Charkovskú oblasť, boje o mesto Časiv Jar sú naďalej tvrdé.

Termobarická munícia „ničí a spaľuje všetko, čo jej stojí v ceste,“ povedal Vološyn. Ide síce o kontroverznú muníciu, ale medzinárodné právo ju nezakazuje.

Ruské útoky sa sústreďujú predovšetkým na južnú časť mesta. Napriek neustálym úderom, ktoré trvajú už niekoľko mesiacov, však ukrajinskí obrancovia mesto stále držia, povedal Vološyn. (SITA)

Putin pohrozil dodaním zbraní tretím krajinám, aby nimi útočili na Západ. Reaguje tak na kroky USA aj Nemecka. (SME)

USA nedali Ukrajine povolenie, aby americkými zbraňami uskutočnila údery do hĺbky ruského územia, napríklad na Moskvu.

Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to vo štvrtok pre televíznu stanicu ABC News americký prezident Joe Biden.

Biden priamo neodpovedal na otázku, či zbrane dodané Spojenými štátmi už Kyjev použil na zásah ruského územia. Namiesto toho povedal, že Ukrajina dostala oprávnenie použiť tieto zbrane „v blízkosti hraníc", ak z druhej strany hranice smeruje útok na konkrétne ciele na Ukrajine. (SITA)

Štyria civilisti zahynuli pri ruských útokoch na Doneckú oblasť počas uplynulého dňa.

Uviedol to gubernátor oblasti Vadym Filaškin. „Ďalších 14 obyvateľov oblasti v ten istý deň utrpelo zranenia," dodal.

Filaškin ďalej konštatoval, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v Doneckej oblasti zahynulo najmenej 1 991 civilistov a 4 991 bolo zranených.

Zdôraznil pritom, že celkový počet civilných obetí ruských útokov v Doneckej oblasti môže byť vyšší, pretože existujúce údaje nezahŕňajú zabitých a zranených v mestách Mariupoľ a Volnovacha.

Ruské úrady zadržali v Moskve francúzskeho občana kvôli podozreniu, že zhromažďoval vojenské informácie.

Informovali o tom tlačové agentúry s odvolaním sa na vyjadrenia ruských vyšetrovateľov z federálnej kriminálnej ústredne.

Tá začala vyšetrovanie nemenovaného Francúza kvôli tomu, že sa sám nezaregistroval u ruských úradov ako "zahraničný agent". (ČTK)

Ukrajinská spoločnosť Ukrhydroenergo začala medzinárodnú arbitráž kvôli náhrade škôd, ktoré spôsobilo Rusko.

Dôvodom je, že pred rokom vyhodilo do povetria Kachovskou priehradu na Dnepre. Štátna spoločnosť odhaduje škody na 2,5 miliardy eur (66,4 miliardy korún), uviedla agentúra Reuters.

Kachovskú priehradu, jednu zo šiestich na Dnepre, okupovali Rusi hneď na začiatku invázie svojich vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Vyhodenie priehrady do povetria vlani 6. júna spôsobilo záplavy, smrť desiatok ľudí aj škody na životnom prostredí. Desaťtisíce ľudí sa ocitli bez pitnej vody.

Deväťdesiatjeden pracovníkov médií doteraz prišlo o život v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Uviedlo to ukrajinské ministerstvo kultúry v deň, ktorý je na Ukrajine Dňom novinárov.

„Ukrajina stráca svoj najcennejší kapitál, svojich ľudí. Medzi nimi sú aj novinári a pracovníci médií,“ povedal ukrajinský minister kultúry Rostyslav Karandejev.

Ďalších 30 pracovníkov médií je v ruskom zajatí, dodal. Podľa rezortu kultúry stovky ľudí, ktorí predtým pracovali v médiách, vstúpili aj do ukrajinských ozbrojených síl.

Maďarsko potvrdilo účasť na mierovom summite, ktorý sa bude konať vo Švajčiarsku bez prítomnosti Ruska.

Zastupovať ho bude minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Oznámil to maďarský minister na ekonomickom fóre v Petrohrade.

Cieľom summitu vo Švajčiarsku je získať medzinárodnú podporu pre mierové návrhy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v ktorých žiada stiahnutie ruských vojenských jednotiek z Ukrajiny. Rusko tento návrh odmietlo a iniciatívu označilo za stratu času.

Ruský vodca Putin alebo jeho dvojníci začali nosiť nepriestrelné vesty na podujatiach už pred piatimi rokmi.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské obranné spravodajstvo.

Portál The Moscow Times v utorok napísal, že šéf Kremľa začal minulý rok na odporúčanie Federálnej bezpečnostnej služby nosiť na verejných podujatiach nepriestrelné vesty.

Podľa ukrajinskej rozviedky s tým však začal už pred piatimi rokmi. „Človek, ktorý vyzerá ako Putin, ich pravidelne používa najmenej posledných päť rokov,“ vyhlásil hovorca rozviedky Andrij Jusov.

Kremeľ bol údajne otrasený nedávnymi útokmi na vysokopostavených politikov v Európe a Ázii, a preto posilnil Putinovu bezpečnosť. „Kremeľ berie bezpečnosť Vladimira Putina veľmi vážne. Chráni ho celá armáda viditeľných a neviditeľných stráží,“ povedal pre The Moscow Times nemenovaný ruský predstaviteľ.

Kremeľ verejne povedal, že nie je potrebné zvyšovať Putinovu bezpečnosť. „Bezpečnostné opatrenia sú na štandardnej úrovni. Robíme všetko, čo je potrebné urobiť, aby sme zaistili bezpečnosť prezidenta,“ povedal v máji po atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

V skutočnosti však špeciálne služby kontrolujú prakticky každý aspekt Putinovho života. Zdroj blízky Kremľu povedal, že pomocou prenosného laboratória testujú všetky jeho jedlá na prítomnosť jedu.

„Prezident má osobných kuchárov, ktorí s ním vždy cestujú. Vezú s ním aj potraviny,“ povedal zdroj pre The Moscow Times. „Ale aj tak vždy s Putinom cestuje špeciálna skupina dôstojníkov, ktorí kontrolujú všetky jedlá predtým, ako sa k nim Putin dostane.“ (SITA)

"Kto hovorí o hrozbe vojny na Slovensku, je hneď vojnový štváč. Tá možnosť je však reálna," vraví reportér Tomáš Forró. (My Regióny)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do Normandie. Okrem osláv výročia vylodenia sa stretne s viacerými lídrami.

"Pricestoval som do francúzskej Normandie na dôležité podujatia a stretnutia zamerané na posilnenie našej krajiny a podporu jednoty medzi všetkými, ktorí si vážia ľudské hodnoty a život," uviedol Zelenskyj na twitteri.

Vo francúzskej Normandii sa koná pripomienka 80. výročia vylodenia spojencov počas druhej svetovej vojny.

"Táto udalosť slúži ako pripomienka odvahy a odhodlania prejaveného v úsilí o slobodu a demokraciu. Spojenci bránili slobodu Európy vtedy a Ukrajinci to robia teraz. Jednota vládla vtedy a jednota môže zavládnuť aj teraz," dodal Zelenskyj. (SME)

Na celom území Ukrajiny počas dňa platia obmedzenia dodávok elektriny pre domácich i priemyselných spotrebiteľov.

Ministerstvo energetiky ch súčasne vyzvalo, aby obmedzili spotrebu.

Ako informovala agentúra AFP, úrady v hlavnom meste Kyjev sa snažia zaručiť obyvateľom elektrinu na štyri až šesť hodín denne - podľa harmonogramu zverejneného online. Mnohé prevádzky v Kyjeve sa preto opäť vrátili k používaniu generátorov, aby počas plánovaných i neplánovaných núdzových odstávok mohli zostať pre zákazníkov otvorené.

V dôsledku odstávok v dodávkach elektriny sú napr. problémy s fungovaním výťahov vo výškových budovách i semaforov na kľúčových ťahoch v hlavnom meste.

Agentúra AP pripomenula, že ruská armáda v posledným týždňoch zmenila svoju doterajšiu taktiku: kým pôvodne pri útokoch zasahovala trafostanice, ktoré sa následne dali relatívne ľahko opraviť, najnovšie útočí na samotné elektrárne. Úrady aj analytici odhadujú, že náprava týchto škôd môže trvať roky a bude stáť miliardy eur.

Kremeľ opakovane popiera, že sa jeho sily zameriavajú na civilnú infraštruktúru, a tvrdí, že jeho jednotky útočia len na vojenské zariadenia. Ukrajina sa nedostatok elektriny snaží riešiť jej dovozom z Európy, dodala AFP. (TASR)

Delostrelecká munícia zo Západu už prichádza k ukrajinským vojakom na fronte, avšak „po kvapkách".

Napísal to podľa webu Ukrajinská pravda americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút cituje vyjadrenie ukrajinského vojaka pre estónskeho vysielateľa ERR, podľa ktorého Západom poskytovaná munícia začala na front prichádzať „po kvapkách" a ešte neprichádza vo veľkom rozsahu. Dodal, že ruskí vojaci stále majú v munícii „významnú výhodu".

Podľa hodnotenia ISW situáciu na fronte stále charakterizuje to, že „ruské sily sa snažia dosiahnuť takticky a operačne významné zisky predtým, ako americká vojenská pomoc príde ukrajinským vojakom na frontovej línii vo veľkom rozsahu".

Inštitút dodal, že bude nejaký čas trvať, kým prvé dodané zbrane dosiahnu taktický a operačný vplyv. (SITA, Ukrajinská pravda)

NATO neplánuje vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, vyhlásil šéf Aliancie Stoltenberg počas návštevy Fínska.

Spojenci Ukrajiny z NATO prisľúbili Kyjevu vojenskú a peňažnú pomoc v boji proti ruskej invázii, ktorú jej budú poskytovať, kým to bude potrebné. Vo všeobecnosti však odmietli možnosť vyslania svojich vojakov na Ukrajinu.

Túto možnosť otvoril ešte koncom februára francúzsky prezident Emmanuel Macron na konferencii v Paríži. Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski koncom mája vyhlásil, že Varšava by taktiež nemala vylúčiť možnosť nasadenia vojakov. "Nechajme (ruského prezidenta Vladimira) Putina hádať, čo urobíme," uviedol vtedy Sikorski.

"NATO neplánuje vyslať svoje sily na Ukrajinu," povedal vo štvrtok Stoltenberg s tým, že Aliancia sa usiluje o dlhodobú finančnú podporu Kyjeva.

Západných spojencov Ukrajiny zároveň vyzval na zabezpečenie toho, aby sa už neopakovali oneskorenia a nedostatky v dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá podľa Stoltenberga potrebuje "predvídateľnosť a zodpovednosť".

Fínsky prezident Alexander Stubb na tlačovej konferencii povedal, že pobaltské ani severské štáty v súčasnosti neevidujú vojenskú hrozbu zo strany Ruska. (TASR)

Ukrajinská vojenská rozviedka zničila ruskú loď pri okupovanom Kryme, tvrdí jej hovorca Andrij Jusov.

Ako informuje portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemenovaný zdroj vo vojenskej spravodajskej službe, dané plavidlo je s najväčšou pravdepodobnosťou remorkér.

„Dnes v noci bola vo vodách Čierneho mora zničená ďalšia nepriateľská loď. Práca špeciálnych jednotiek obranného spravodajstva, námorný útok, všetky tieto zásahy boli presné a ďalšia nepriateľská loď je preč," povedal Jusov v národnom vysielaní.

Hovorca uviedol, že súčasná operácia bola možná v dôsledku prelomu v námorných opevneniach Rusov, po ktorom nasledovalo zničenie ďalšieho ruského plavidla.

Lokálne médium Krymsky Veter informoval, že v noci zo stredy na štvrtok počul výbuchy pri obci Čornomorske. (SITA, Ukrajinská pravda)

Jeden z najčítanejších ukrajinských autorov Serhij Žadan vstúpil do ukrajinskej armády.

Žadan (49), uznávaný prozaik, básnik a frontman skupiny Žadan i Sobaky, ktorého knihy boli preložené aj do češtiny a slovenčiny, zverejnil na sociálnych sieťach fotografiu, ako oblečený v maskáčoch kľačí pred automatickou puškou a ďalším výstrojom.

V popise dodáva, že vstúpil do 13. brigády ukrajinskej Národnej gardy - Chartija - a podrobuje sa výcviku. Táto brigáda operuje najmä v pohraničí na východe Ukrajiny, kde sa momentálne odohráva ofenzíva ruskej armády.

Žadan pomáha ukrajinskej armáde ako dobrovoľník od roku 2014, keď Rusko nelegálne anektovalo Krymský polostrov a aktívne podporilo separatistické tendencie na východe Ukrajiny, kde boli Luhanská a Donecká oblasť jednostranne vyhlásené za nezávislé "ľudové republiky".

Do armády vstúpil aj ďalší člen hudobnej skupiny Žadan i Sobaky Jevhen Turčynov.

Správa o Žadanovi a Turčynovovi sa objavila v čase, keď ukrajinská armáda pracuje na doplnení svojich radov a krátko po tom, čo začal platiť nový zákon o mobilizácii - príslušným úradom má okrem iného umožniť ľahšie identifikovať každého muža, ktorého môžu povolať do armády. (TASR)

Maďarsko je spokojné s Ruskom v dodávkach plynu a nemá v pláne prestať ho nakupovať, povedal minister Szijjártó.

Kým krajiny západnej Európy vyvíjajú úsilie, aby sa od ruského plynu odpútali, Maďarsko na základe 15-ročnej zmluvy podpísanej v roku 2021 dostáva z Ruska 4,5 miliardy metrov kubických plynu ročne.

Szijjártó dodal, že pre Maďarsko je prioritou zabezpečiť dodávky plynu, ktorý potrebuje, bez ohľadu na politické alebo ideologické tlaky.

Maďarsko je jediným členom Európskej únie, ktorého líder, premiér Viktor Orbán, udržiava od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 priateľské vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedla agentúra Reuters. (ČTK)

Ukrajina má právo sa pred Ruskom brániť útokmi na ruské územie, a to aj s dodanými zbraňami, uviedol kancelár Scholz.

V prejave k poslancom Spolkového snemu nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil, že jeho vláda berie vážne riziká, ktoré s takýmto krokom súvisia, a že nepripustí zatiahnutie krajiny do vojny s Ruskom.

"Ukrajina má právo brániť sa," povedal Scholz s tým, že medzinárodné právo umožňuje preniesť obranu aj na územie útočníka. "V zhode s medzinárodným právom na to môže používať naše zbrane a zbrane od spojencov," zdôraznil.

Súhlas k úderom na ruské územie nemeckými zbraňami vyslovil Berlín pred týždňom. Podobne sa vyjadrili aj ďalšie štáty, ktoré Ukrajinu zbrojne podporujú. Súhlas Západ vydal kvôli ruským útokom v okolí Charkova, kde Rusko otvorilo nový front.

Scholz zopakoval, že v Európe nesmie prevládnuť právo silnejšieho. "Nepripustíme návrat vojny ako politického prostriedku," povedal. Sľúbil, že Ukrajina sa na ďalšiu nemeckú pomoc môže spoľahnúť. (ČTK)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 515-tisíc vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 300 vojakov, 22 tankov, 40 bojových obrnených vozidiel či 48 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 828 tankov, 15 076 bojových obrnených vozidiel, 18 360 vozidiel a palivových nádrží, 13 433 delostreleckých systémov, 1 095 odpaľovacích raketových systémov, 831 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 846 dronov, 2 270 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 230 kusov špeciálnej techniky.

Výroba áut všetkých kategórií v Rusku by tento rok mohla vzrásť skoro o štvrtinu a prekonať hranicu 900-tisíc vozidiel.

V rozhovore s agentúrou Interfax to povedal podpredseda ruskej vlády Denis Manturov.

Súčasná dynamika ukazovateľov v automobilovom priemysle podľa neho umožňuje zvýšiť očakávania objemu výroby áut všetkých kategórií nad 900-tisíc, hoci súčasná stratégia v odvetví počíta s rastom výroby o desať percent na 839-tisíc.

Manturov tiež povedal, že ruský automobilový priemysel sa vlani podarilo stabilizovať. Výroba áut všetkých kategórií sa vlani oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 16 percent na 724-tisíc vozidiel. (ČTK)

V Rusku odsúdili blogerku na päť a polročný trest za odvysielanie svedectva o ruských zločinoch v ukrajinskej Buči.

Ostankinský okresný súd na severe Moskvy uznal Annu Bažutovovú za vinnú zo šírenia "nepravdivých" informácií o ruskej armáde na Ukrajine, ktoré odvysielala na svojom kanáli YokoBovich prostredníctvom strímovacej platformy Twitch.

"Je to ohavné a zvrhlé," vyhlásila 30-ročná blogerka v reakcii na verdikt. Jej právny zástupca Andrej Nevrev označil rozsudok za krutý a avizoval, že proti nemu podajú odvolanie. (TASR)

Ukrajina tlačí na USA a spojencov, aby urýchlili výcvik ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16.

Referuje o tom web Politico, ktorý uviedol, že ukrajinskí partneri v súčasnosti nevycvičujú dostatočné množstvo ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16, ktoré budú čoskoro odoslané na Ukrajinu.

Ukrajina tvrdí, že má 30 pilotov, ktorí môžu okamžite začať s výcvikom v USA. Napriek tomu Bidenova administratíva povedala Kyjevu, že nemá dostatok miest a nemôže prijať viac ako 12 stážistov naraz. Podobný problém s dostupnými miestami na školenia majú aj ďalšie dve zariadenia v Dánsku a Rumunsku.

Anonymný bývalý predstaviteľ povedal, že takýmto tempom nebude mať Ukrajina do konca roku 2025 plnú letku 40 vycvičených pilotov. Očakáva sa približne polovica z tohto počtu.

Dánsko, Nórsko, Holandsko a Belgicko plánujú toto leto poslať na Ukrajinu viac ako 60 lietadiel F-16 vyrobených v USA.

Ukrajinci argumentujú tým, že schopnosť lietať na viacerých F-16 pomôže Kyjevu zatlačiť ruské sily z frontových línií na miestach, ako je Charkovská oblasť, kam Moskva v posledných týždňoch postúpila. Napriek tomu USA povedali, že neočakávajú, že lietadlá zmenia vývoj na bojisku.

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 18 dronmi a dvoma raketami, ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 17 dronov.

Časť roja dronov smerovala nad Chmeľnyckú oblasť na západe Ukrajiny. Ruská armáda okrem toho v noci dvoma balistickými raketami Iskander-M útočila v Dnepropetrovskej oblasti. Tieto rakety neboli zostrelené. Ukrajinská armáda nešpecifikovala, kam tieto rakety a jeden dron dopadli a aké škody pritom napáchali

Ukrajinské drony zasiahli rafinériu v Novošachtinsku v Rostovskej oblasti a sklad palív v Belgorodskej oblasti Ruska, kde vypukli požiare, uviedli médiá a neskôr aj úrady.

Po útoku ukrajinského dronu na rafinériu vypukol požiar a počas hasenia podnikol nálet ďalší ukrajinský dron. Požiar sa však o štvrtej ráno (03:00 SELČ) podarilo uhasiť, uviedol gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Gulubev, podľa ktorého nebol nikto zabitý či zranený.

Denník Kommersant pripomenul, že rovnaký závod sa stal terčom ukrajinských dronov aj v marci, keď prerušil výrobu, ako aj vlani v máji a predvlani v júni. Zariadenie sa nachádza asi 60 kilometrov na sever od Rostova a ide o jedinú rafinériu v oblasti, dodala ruská redakcia BBC na svojom webe.

Dron zaútočil aj na sklad palív pri meste Staryj Oskol v Belgorodskej oblasti, susediaci podobne ako Rostovská oblasti s Ukrajinou, ale severnejšie.

"V dôsledku výbuchu vypukol požiar jednej nádrže, uhasili ho štyri hasičské jednotky," uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov, podľa ktorého si nálet a požiar nevyžiadal mŕtvych a zranených.

Na sklad palív pri rovnakom meste zaútočili ukrajinské drony aj minulý mesiac, ale podobných skladov je v okolí viac, a tak nie je jasné, či išlo o rovnaký cieľ, dodala BBC.

Rusko už pripravilo Ukrajinu o viac ako polovicu kapacít pre výrobu elektriny, píše Financial Times.

Denník Financial Times sa pritom odvoláva na ukrajinských činiteľov. Ukrajina sa podľa denníka potýka s najhoršími výpadkami v dodávkach elektriny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Pred začiatkom ruskej invázie sa celkový výkon ukrajinských elektrární pohyboval okolo 55 gigawattov, v dôsledku bombardovania a okupácie ukrajinského územia ruskou armádou však klesol pod 20 gigawattov, píše Financial Times. "Mali by sme sa pripraviť na život v chlade a tme," povedal denníku jeden nemenovaný ukrajinský činiteľ.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal v stredu uviedol, že ruské útoky na ukrajinskú energetiku budú mať dlhodobé dopady. Šetrenie elektrinou sa tak podľa neho v najbližších rokoch stane súčasťou každodenného života na Ukrajine. "Naším cieľom je šetriť na všetkých úrovniach. Od veľkých podnikov po jednotlivé domy a byty," povedal Šmyhal.

Ruské raketové a dronové útoky sa v posledných mesiacoch zamerali na ukrajinské elektrárne, čo núti elektrárenské podniky k odstávkam dodávok elektriny.

Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová uviedla, že Rusko od marca zničilo na Ukrajine zariadenie na výrobu elektriny s celkovým výkonom 9,2 gigawattu. Podľa Kyjeva je táto deštrukcia dôsledkom nedostatočných dodávok zariadenia pre protivzdušnú obranu od západných spojencov, píše Financial Times. (ČTK)