Ukrajina Rusko Online: Moskva a Kyjev oznámili ďalšiu výmenu vojnových zajatcov

Po ruskom útoku na ukrajinskú obec Drobyševe zahynul civilista, traja ďalší utrpeli zranenia. Štyri domy boli zničené.

Uviedol to gubernátor oblasti Vadym Filaškin. (SITA)

Turecko podporuje pokračovanie pomoci Ukrajine, nechce však, aby sa NATO zapojilo do vojny s Ruskom.

Šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan takto reagoval na kroky ďalších členov NATO, ktorí povolili Ukrajine zasahovať ciele na ruskom území ich zbraňami.

Medzi nimi sú napríklad Spojené štáty, Nemecko či Česko. Túto myšlienku podporuje aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Podľa Slovenska ide o bilaterálnu záležitosti zainteresovaných štátov.

"Podporujeme pokračovanie pomoci Ukrajine a jej úsilie odolať (Rusku), ale nechceme, aby sa NATO zúčastnilo na tejto vojne. Myslíme si, že medzi týmito dvoma vecami musí byť zachovaná rovnováha, a to tak zo strany členských štátov, ako aj zo strany Aliancie," uviedol turecký minister.

Varoval, že prebiehajúci konflikt by sa v opačnom prípade mohol rozšíriť a vyvolať ešte horšiu krízu.

Ankara si podľa AFP dokázala zachovať priaznivé diplomatické vzťahy s Ruskom aj napadnutou Ukrajinou od začiatku invázie vo februári 2022. (TASR)

Ak Rusko umiestni v Bielorusku vojenskú techniku, podľa litovského šéfa diplomacie Ukrajina bude mať právo ju zasiahnuť.

Landsbergis to povedal pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Prahe v odpovedi na otázky bieloruského vysielania rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Ukrajina „musí byť schopná brániť sa", zdôraznil Landsbergis (SITA)

Štyria ľudia zahynuli pri ukrajinskom ostreľovaní ruskom okupovaných území v Doneckej oblasti. Tvrdí to tamojšia ruská správa.

"V obci Staromychajlivka na ulici Ivana Marčenka zahynuli dve ženy narodené v rokoch 1988 a 1948 a muž narodený v roku 1985," uviedol ruský úrad, ktorý v tejto oblasti zaznamenáva počty civilných obetí. V inej obci v tejto oblasti prišla podľa neho o život jedna ďalšia žena narodená v roku 1961.

Kremeľ často obviňuje Kyjev z útokov na civilistov. Ukrajina tieto tvrdenia odmieta a argumentuje tým, že bombarduje len vojenské ciele, aby tak predišla ďalším útokom na svojich vlastných občanov. (TASR)

Moskva a Kyjev oznámili ďalšiu výmenu vojnových zajatcov. Z ruského zajatia sa domov vrátilo 75 Ukrajincov.

Ide o príslušníkov armády, národnej gardy, pohraničnej stráže a štyroch civilistov. Oznámil to prezident Zelenskyj.

„Celý čas neprestávame ani jeden deň pracovať na tom, aby sme všetkých z ruského zajatia priviedli domov," uviedol Zelenskyj.

„Pamätáme na každého človeka. Vyvíjame maximálne úsilie, aby sme našli každého jedného z našich ľudí. Som vďačný tímu zodpovednému za výmeny," dodal.

Medzi prepustenými zajatcami je 70 mužov a päť žien, vrátane 19 obrancov Hadieho ostrova, 14 ľudí, ktorí bránili jadrovú elektráreň v Černobyle, a desať obrancov Mariupoľa. Od začiatku vojny to bola už 52. výmena zajatcov. Doteraz bolo z ruského zajatia oslobodených 3 210 Ukrajincov.

Výmenu pomohli sprostredkovať Spojené arabské emiráty.

Výmena zajatcov (15 fotografií)

Európska únia pridala na svoj sankčný zoznam súvisiaci so Severnou Kóreou šesť jednotlivcov a tri spoločnosti.

Sankcie sú reakciou na jadrový program KĽDR, jej vývoj balistických rakiet a vojenskú podporu Ruska vo vojne na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Rozšírenie sankčného zoznamu oznámila Rada EÚ v deň, keď skupina krajín G7 vyjadrila znepokojenie nad prehlbujúcou sa vojenskou spoluprácou Pchjongjangu s Moskvou. Rusko podľa nedávnej analýzy amerického ministerstva obrany nasadzuje severokórejské balistické rakety v bojoch na Ukrajine.

Najnovšie postihy EÚ - v podobe zmrazenia aktív a zákazu cestovania - sa týkajú piatich Severokórejčanov a jedného ruského gubernátora, ako aj dvoch severokórejských a jednej ruskej firmy. Všetci z nich sú spájaní s prevodmi zbraní alebo peňazí v prospech KĽDR. Na sankčnom zozname EÚ súvisiacim s touto krajinou tak aktuálne figuruje 77 osôb a 20 inštitúcií.

Jedným z najnovšie sankcionovaných Severokórejčanov je údajný agent tajnej služby KĽDR, ktorý prevádzkuje kasína, bary a iné podniky v Kambodži a zo ziskov dotuje vládu v Pchjongjangu.

Ďalší zo Severokórejčanov pridaných do zoznamu má byť popredným funkcionárom v ťažobnej spoločnosti v Sýrii, ktorá je významným obchodníkom so zbraňami aj vývozcom tovarov súvisiacich s balistickými raketami a konvenčnými zbraňami zo Severnej Kórey.

Do sankčného zoznamu bol zaradený aj gubernátor ruského Prímorského kraja Oleg Kožemjako, ktorý údajne severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi dodal zbrane počas jeho vlaňajšej septembrovej návštevy Ruska.

Sankcie boli uvalené aj na ruskú firmu s názvom Eastern Stevedoring Company obvinenú z toho, že umožnila presun "tisícov kontajnerov zbraní a munície KĽDR" ruským silám, ktoré mali byť následne použité na Ukrajine.

Jedna zo sankcionovaných severokórejských firiem má byť priamo zapojená do vývoja rakiet, zatiaľ čo druhá zarába na práci severokórejských "nelegálnych robotníkov" v zahraničí a tieto prostriedky dáva vláde v Pchjongjangu. (TASR)

Česko by podľa šéfa diplomacie Lipavského uvítalo spoločnú stratégiu NATO, ako zadržiavať Rusko.

Lipavský to uviedol po skončení neformálneho rokovania šéfov diplomacií krajín NATO v Prahe.

O otázke revízie prístupu Aliancie k Rusku sa bude podľa Lipavského diskutovať na júlovom summite vo Washingtone.

"Česko by uvítalo dôslednú stratégiu, ako Rusko v rámci NATO zadržiavať. Súčasťou zadržiavania Ruska je logicky a rozhodne podpora práva Ukrajiny brániť sa ruskej agresii," vysvetlil minister.

Zopakoval, že ČR podporuje návrh generálneho tajomníka Aliancie Jensa Stoltenberga, aby sa spojenci zaviazali poskytovať Ukrajine každoročne aspoň 40 miliárd eur. Zdôraznil však, že vždy, keď ide o peniaze, je nutné to podrobne prediskutovať.

"Musíme medzi 32 spojencami nájsť takú pozíciu, aby s ňou bol každý ochotný súhlasiť. Musíme rešpektovať každého spojenca," podotkol Lipavský.

Je podľa neho potrebné riešiť aj dlhodobejší prístup NATO k bezpečnosti Ukrajiny. "Ukrajina nemôže proti Rusku bojovať s jednou rukou zviazanou za chrbtom. Musí byť schopná útočiť proti ruskej invázii, a to aj na ruskom území," povedal minister s tým, že jedinou dlhodobou zárukou proti ruským imperiálnym ambíciám je jej členstvo v NATO.

"Diskutovali sme o dôležitých aspektoch týkajúcich sa našej bezpečnosti a budúcnosti a akým spôsobom môže NATO prispieť k momentálnej obrane a bezpečnosti Ukrajiny dovtedy, kým nedostane dôveryhodné bezpečnostné záruky," dodal.

Ministri zahraničných vecí krajín NATO sa vo štvrtok a v piatok v Prahe stretli na dvojdňovom neformálnom rokovaní.

Počas piatkovej viac než trojhodinovej schôdzky v Černínskom paláci sa zamerali na možnosti, ako môže Aliancia prispieť k obrane a bezpečnosti Ukrajiny a tiež na to, ako posilniť individuálnu odolnosť jednotlivých členov aj Aliancie ako celku.

Debata bola voľná, každý podľa Lipavského mohol hovoriť o tom, čo bolo dôležité pre jeho krajinu. Dvojdňová akcia bola najväčšou udalosťou NATO v Česku od roku 2002. (TASR)

Poľskú tlačovú agentúru PAP zrejme zasiahol ruský kybernetický útok. Vyšiel falošný článok o vojenskej mobilizácii. 

Uviedol to hovorca ministra pre koordináciu tajných služieb Jacek Dobrzyňski po tom, ako sa falošný článok objavil v spravodajstve. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

"Vzhľadom na pravdepodobný ruský kybernetický útok na Poľskú tlačovú agentúru a zverejnenie dezinformácie o údajnej mobilizácii v Poľsku prijali ABW (Agentúra pre vnútornú bezpečnosť) a ministerstvo pre digitálne záležitosti rýchle opatrenia," napísal Dobrzyňski na sieti X.

V správe, ktorá sa v agentúre objavila dvakrát, sa tvrdilo, že poľský premiér Donald Tusk oznámil čiastočnú mobilizáciu od 1. júla.

"Dvestotisíc poľských občanov, bývalých vojakov aj bežných civilistov bude povolaných na povinnú vojenskú službu," tvrdil článok. "Všetci povolaní budú poslaní na Ukrajinu," písalo sa ďalej.

Nepravdivosť správy potvrdil aj poľský minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski. "Celé to vyzerá ako kybernetický útok a plánovaná dezinformácia," napísal Gawkowski na X.

Poľský minister dodal, že všetko nasvedčuje tomu, že ide o kybernetický útok z ruskej strany, ktorého cieľom je šíriť dezinformácie pred voľbami do Európskeho parlamentu a "paralyzovať spoločnosť".

Ruské veľvyslanectvo vo Varšave uviedlo, že o incidente nemá vedomosť, a odmietlo sa k nemu bližšie vyjadriť. Podľa vedúceho kancelárie poľského premiéra Jana Grabieca vyšetrujú incident špeciálne poľské orgány.

Podobný útok zaznamenali v apríli v Českej tlačovej kancelárii (ČTK), keď hackeri zverejnili dva falošné texty, podľa ktorých česká spravodajská služba zabránila atentátu na zvoleného slovenského prezidenta Petra Pellegriniho (TASR)

Počet zabitých a zranených ruských vojakov na Ukrajine stúpol na pol milióna, tvrdí britské vojenské spravodajstvo.

V máji ruská armáda strácala v priemere viac ako 1 200 vojakov denne, čo je najviac od začiatku vojny, uvádza sa v správe britskej vojenskej rozviedky.

Vyššie straty Moskvy sú pravdepodobne odzrkadlením pokračujúcej vyčerpávajúcej ofenzívy Ruska, ktorú podnikajú na rozsiahlom fronte.

Je pritom možné, že väčšina ruských vojakov má obmedzený výcvik, dodalo ministerstvo obrany Veľkej Británie.

Ruské rakety zabili v Charkove šesť ľudí a 25 ďalších zranili. Počet obetí aktualizoval gubernátor oblasti Synehubov.

Synehubov počet obetí aktualizoval na svojom telegramovom účte. Predchádzajúce správy uvádzali päť zabitých.

Rusko podľa miestnych úradov útočilo na troch miestach druhého najväčšieho ukrajinského mesta a zasiahlo okrem iného päťposchodový obytný dom.

Podniklo tiež raketový útok na Kyjev, kde bola zničená trafostanica.

Charkov sa v posledných týždňoch stal terčom častejšieho ostreľovania ruských vojsk, ktoré už tretí rok vedú proti susednej krajine útočnú vojnu a nedávno zosilnela ofenzívu na východe Ukrajiny a práve v severovýchodnej oblasti pri Charkove.

Myslieť si, že sme víťazmi vojny na Ukrajine, je prejavom nedostatku zdravého rozumu, vyhlásil šéf maďarskej diplomacie.

V Prahe na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO zaznelo, že "z dlhodobého hľadiska sme už teraz víťazmi vojny". Na facebooku to uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

"O akom dlhodobom víťazstve tu hovoríme?" položil otázku Szijjártó.

"Umierajú Európania, zatiaľ čo naše ekonomiky zápasia s neustálymi ťažkosťami a Ukrajina, európska krajina, je na pokraji úplného zničenia. O akom dlhodobom víťazstve tu môžeme hovoriť? Na základe čoho? Zomreli státisíce ľudí, milióny utiekli. Nevieme ani odhadnúť náklady na obnovu krajiny, pričom každým dňom kráčame bližšie k riziku svetovej vojny," napísal šéf maďarskej diplomacie.

V piatok v Prahe pokračovalo dvojdňové stretnutie šéfov diplomacií krajín NATO. Na neformálnom rokovaní ministri v úzkom kruhu hovorili o prípravách na júlový summit NATO vo Washingtone. (TASR)

Zelenskyj podpísal v Štokholme bezpečnostné dohody so Švédskom, Nórskom a Islandom.

Oslo napadnutej krajine tento rok tiež poskytne dodatočnú finančnú pomoc vo výške 1,2 miliardy eur na vylepšenie protivzdušnej obrany.

Nórsko tiež prispeje k rozvoju námorných kapacít v Čiernom a Azovskom mori a bude naďalej dodávať systémy NASAMS, informoval ukrajinský prezident.

Island poskytne Ukrajine v rokoch 2024 až 2028 finančnú podporu vo výške najmenej 30 miliónov eur.

Zelenskyj tiež vyzdvihol bod dohody, na základe ktorej sa Island zaväzuje naďalej podporovať prepravu vojenského materiálu a vybavenia od spojencov Severoatlantickej aliancie na Ukrajinu pomocou prenajatých nákladných lietadiel. (ČTK)

Slovensko súhlasí s návrhom poskytovať Ukrajine každoročne 40 miliárd eur na nesmrtiace systémy, tvrdí Blanár.

"Sme pripravení sa o tom baviť, pretože Slovensko pomáha. Ale musím zdôrazniť - iba vtedy, keď bude splnená podmienka, že to môže byť použité aj na nesmrtiace systémy, ako je odmínovanie, rôzne bagre a takéto záležitosti. Ale na smrtiacu silu určite nebudeme chcieť prispievať," zdôraznil Blanár.

Financie musia byť podľa neho použité na to, aby bola Ukrajina stabilizovaná z civilného hľadiska.

Dodal, že SR je členom odmínovacej koalície a v tomto chce maximálne využiť nielen ľudské a odborné, ale aj výrobné kapacity. "Vyrábame unikátne odmínovacie zariadenia Božena, ktoré už dnes operujú na ukrajinskom území a pripravujeme ďalšie, ktoré tam chceme dodať," avizoval šéf slovenskej diplomacie.

V súvislosti s aktuálne diskutovanou témou, či by Ukrajina mala používať zbrane dodané Západom aj na ciele v Rusku, Blanár reagoval, že ide o bilaterálnu záležitosť, a je preto na každom štáte, ako sa rozhodne.

"Je veľmi otázne, ako v prípade použitia týchto zbraní zareaguje Ruská federácia. Zároveň sa ukáže, či to prispeje k riešeniu tohto problému alebo k jeho eskalácii," podotkol slovenský minister.

Dodal, že slovenská vláda je za čo najskoršie mierové riešenie konfliktu. Na mierovom summite vo Švajčiarsku pre to chce SR podľa slov Blanára urobiť maximum. (TASR)

Použitie západných zbraní na útok na ruské územie je len otázkou času, uviedol Zelenskyj vo Švédsku.

Ukrajinský líder podpísal v piatok už 13. bezpečnostnú dohodu Ukrajiny so západnou krajinou a signalizoval, že Kyjev zaútočí severne od Charkova na ruské ciele po tom, ako USA a Nemecko schválili ukrajinské plány na takéto akcie.

„Myslím si, že použitie akejkoľvek zbrane, západnej zbrane, na území Ruska je otázkou času,“ povedal Zelensky.

Vyzval tiež účastníkov júnového samitu NATO vo Washingtone, aby sa zaoberali vstupom Ukrajiny do aliancie. Rusko sa neustále vyhráža odvetou, ak bude Ukrajine umožnené pripojiť sa k NATO. (SITA, Sky News)

Šéf americkej diplomacie Blinken potvrdil, že USA povolili Ukrajine útočiť americkými zbraňami na území Ruska.

Blinken uviedol, že Ukrajina o uvoľnenie obmedzení na použitie amerických zbraní požiadala po niekoľkých týždňoch ruských útokov na východoukrajinské mesto Charkov a ofenzíve v pohraničnej Charkovskej oblasti.

Nemenovaní predstavitelia USA uviedli, že Biden použitie zbraní na území Ruska "za účelom opätovania paľby v Charkovskej oblasti" v tichosti povolil. Blinken tieto informácie teraz prvýkrát oficiálne potvrdil novinárom v Prahe po stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.

Rusko sa medzičasom vyjadrilo, že o tomto konkrétnom rozhodnutí USA nič nevie.

"Vo všeobecnosti však vieme, že sa už objavili pokusy zasiahnuť ruské územie zbraňami vyrobenými v Spojených štátoch," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa neho to vypovedá o miere zapojenia USA do vojny na Ukrajine. Svoje tvrdenie o takýchto úderoch však podľa Reuters nespresnil a ani ich nepodložil dôkazmi.

Peskov tiež vyjadril presvedčenie, že v Európe sa vojnová nálada vybičovala k "predvojnovej hystérii". (TASR)

Stoltenberg privítal, že niektorí západní spojenci rušia obmedzenia spojené so zbraňami poskytnutými Kyjevu.

Sebaobrana nie je eskalácia, ale základné právo, vyhlásil Stoltenberg v súvislosti s tým, či môže ukrajinská armáda útočiť na ciele na území Ruska zbraňami, ktoré jej dodal Západ. Informuje o tom agentúra Reuters.

Šéf NATO informoval, že spojenci zo Severoatlantickej aliancie poskytli dosiaľ Ukrajine vojenskú podporu za približne 40 miliárd eur ročne.

Podľa jeho slov musia v budúcnosti zachovať najmenej takúto úroveň pomoci. Rozhodnutia očakáva na júlovom summite NATO vo Washingtone.

Stoltenberg tiež povedal, že NATO sa bude snažiť, aby bola podpora Kyjeva silnejšia, pričom je odhodlané skrátiť cestu Ukrajiny k členstvu v Aliancii.

Zopakoval, že Aliancia nepoľaví v podpore Ukrajiny a bude v nej pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné. Spojencov podľa neho neodradia ani vyhrážky z Moskvy, ktoré podľa neho zaznievajú voči krajinám NATO od začiatku vojny.

Krajiny G7 s Austráliou, Južnou Kóreou a Novým Zélandom vyzvali KĽDR a Rusko na zastavenie nelegálnych dodávok zbraní.

Uvádza sa to vo vyhlásení ministrov zahraničia, ktoré vyjadrujú hlboké znepokojenie z rastúcej vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Podľa informácií západných vlád KĽDR dodáva Rusku muníciu, ktorú ruská armáda používa pri svojej agresii na Ukrajine, Moskva to odmieta.

Podľa ministrov zahraničia desiatky krajín dodáva Severná Kórea bez prestávok zbrane Rusku, ktoré ich potom používa na boje na Ukrajine.

Tým KĽDR porušuje niektoré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. "Vyzývame KĽDR a Rusko, aby zastavili nelegálne dodávky zbraní," stojí vo vyhlásení, ktoré Severnú Kóreu vyzýva tiež na to, aby sa zbavila jadrových zbraní a balistických striel a zastavila jej súvisiace programy. (ČTK)

Moskva a Kyjev informujú o ďalšej výmene vojnových zajatcov. Zo zajatia sa vrátilo po 75 vojakoch na každej strane.

Vyplýva to z vyhlásenia ruského ministerstva obrany a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského..

Výmenu pomohli sprostredkovať Spojené arabské emiráty, uviedlo podľa štátnej agentúry TASS ruské ministerstvo obrany.

Ruská služba BBC medzitým informovala s odvolaním sa na poslanca Šamsaila Saralijeva, že do Ruska boli repatriované telá 45 padlých ruských vojakov.

"Ďalších 75 našich ľudí sa vrátilo na Ukrajinu. Vojaci ukrajinských ozbrojených síl, Národnej gardy, pohraničníci, štyria civilisti, "uviedol na platforme Telegram Zelenskyj, ktorý zverejnil snímky prepustených Ukrajincov.

Ukrajinský úrad pre vojnových zajatcov medzitým na rovnakej sociálnej sieti informoval o návrate 212 tiel padlých ukrajinských obrancov.

Ukrajinské drony zasiahli ruský radarový systém na okupovanom Kryme v hodnote sto miliónov dolárov.

Uviedli to zdroje z Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), podľa ktorých sa útok odohral v noci na štvrtoka.

Ruský radarový detekčný komplex nachádzajúci sa v meste Armiansk kontroloval bojovú zónu do vzdialenosti 380 kilometrov a chránil ruské objekty na Kryme.

Po útoku dronmi nezaznamenal ukrajinský prieskumný systém z ruských radarov žiadnu radiáciu a neobnovila sa ani neskôr.

Zelenskyj v Štokholme podpísal bezpečnostnú dohodu so Švédskom a Nórskom, zdôraznil dôležitosť spolupráce.

Vo Švédsku sa ukrajinský prezident zúčastňuje na Ukrajinsko-severskom bezpečnostnom summite a podpísať by mal dnes ešte ďalšie dve dohody, s Nórskom a Islandom.

"Vidíme, že Rusko sa snaží vojnu rozšíriť. Len spoločne môžeme zastaviť šialenstvo z Moskvy, "zdôraznil Zelenskyj pri podpise.

Ide o 13. podobnú dohodu, ktorú Kyjev uzavrel so západnou krajinou, pripomína Reuters. Západ teraz rozdeľuje otázka, či by Ukrajina mala používať ním dodávané zbrane aj na útoky na ruské územie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson pred novinármi upozornil, že vojna na Ukrajine presahuje územie Ruskom napadnutej krajiny.

"Stále stojí za to opakovať, že bojujete nielen za svoju slobodu, ale za slobodu a bezpečnosť nás všetkých. Podpora Ukrajiny je pre Švédsko a ďalšie severské krajiny otázkou ich vlastnej existencie, "povedal.

Ruský súd predĺžil väzbu zadržiavanej novinárky Kurmaševovej, spolu s manželom a deťmi žije v Prahe.

Novinárka Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) čelí obvineniam z porušenia zákona o zahraničných agentoch a šírenia nepravdivých informácií o vojne na Ukrajine. Vo väzbe je od októbra.

Kurmaševová má ruské aj americké občianstvo a do Ruska odcestovala vlani v máji z rodinných dôvodov. V júni ju pred spiatočným letom zadržali na letisku v Kazani a zabavili jej americký aj ruský pas.

Musela potom čakať na vrátenie cestovných dokladov. Zatknutá bola 18. októbra a následne ju obvinili z porušenia zákona o zahraničných agentoch za čo jej hrozí päť rokov väzenia.

V prípade preukázania viny v ďalšom obvinení (šírenie nepravdivých informácií) jej hrozí 15 rokov vo väzení. (TASR)

Zelenskyj prišiel na summit do Švédska. Stretol sa s lídrami severských krajín.

Ukrajinský prezident sa stretol s premiérmi Švédska, Dánska, Nórska a Islandu a rovnako aj s prezidentom Fínska.

Rokovania podľa jeho slov prebehnú na spoločnom summite aj medzi štyrmi očami.

"Prioritou je zabezpečiť pre Ukrajinu ďalšie systémy protivzdušnej obrany, (preberieme) tiež spoločné projekty obranného priemyslu, zbrane pre našich bojovníkov a spoločné úsilie prinútiť Rusko k uzavretiu mieru," napísal Zelenskyj k programu svojej cesty do Švédska na sociálnej sieti X.

Ukrajinský prezident tiež oznámil, že ho prijme aj švédsky kráľ Karol XVI. Gustav.

Všetky severské krajiny sú členmi Severoatlantickej aliancie a Ukrajinu v konflikte podporujú. Dánsko a Fínsko už s Ukrajinou podpísali bezpečnostnú dohodu na desať rokov, Dánsko vo februári a Fínsko minulý mesiac.

Švédsko skôr tento týždeň oznámilo, že Ukrajine poskytne vojenskú pomoc vo výške 395 miliónov eur. Švédska vláda minulý týždeň schválila podporu Ukrajine na najbližšie tri roky v celkovej výške 75 miliárd švédskych korún.

Nórsko podľa agentúry Reuters v posledných týždňoch s Kyjevom vedie rozhovory o uzavretí bilaterálnej bezpečnostnej dohody.

Lídri majú rokovať aj o tom, ako môžu severské štáty zvýšiť výrobu munície a prispieť k posilneniu výroby zbraní pre Ukrajinu, uviedol úrad dánskeho premiéra. (ČTK)

Ruské ozbrojené sily tento rok obsadili 880 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, tvrdí ruský minister obrany.

Informuje o tom agentúra AFP. V prípade potvrdenia tohto údaju by Rusko za posledných päť mesiacov dosiahlo viac územných ziskov ako za celý rok 2023. Vtedy sa frontová línia napriek ukrajinskej protiofenzíve v lete takmer nehýbala.

"Postup prebieha vo všetkých taktických smeroch. Celkovo sa tento rok dostalo pod kontrolu ruskej armády 880 štvorcových kilometrov územia," povedal Belousov podľa ruských tlačových agentúr na stretnutí Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) v Alma-Ate.

Rusko podľa ministra tiež zatlačilo ukrajinské sily osem až deväť kilometrov späť v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, kde spustilo novú ofenzívu 10. mája. Odvtedy tam "oslobodilo" 28 obcí, dodal Belousov.

Ukrajina sa od začiatku novej ruskej ofenzívy dostala pod značný tlak. Do Charkovskej oblasti poslala posily a musela ustúpiť v iných častiach frontu, napísala AFP. Pripomenula, že Kyjev má nedostatok munície, hoci USA mu nedávno schválili ďalšiu rozsiahlu vojenskú pomoc. (TASR)

NATO nás vťahuje do svetového konfliktu namiesto toho, aby zabezpečilo ochranu členských štátov, vyhlásil Orbán.

"NATO je obranná aliancia s cieľom zabezpečiť ochranu štátov a nie zasahovať do ozbrojeného konfliktu," uviedol v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

"Je absurdné, že NATO namiesto toho, aby nás chránilo, nás vťahuje do svetového konfliktu. Je to také, ako keby hasič išiel hasiť požiar plameňometom," povedal maďarský ministerský predseda.

Podľa jeho slov každý týždeň sme bližšie k vojne, každý týždeň sa stane niečo, čo naznačuje vstup do vojny. Ako príklad uviedol rokovania, aby francúzski výcvikoví vojaci mohli ísť na Ukrajinu.

Za ešte znepokojivejšiu udalosť označil to, že čoraz viac ľudí, vrátane generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, hovorí o tom, že zbrane, ktoré Ukrajine dali západné krajiny, môžu Ukrajinci použiť nielen na sebaobranu, ale aj na útoky proti Rusom. (TASR)

Nemecká vláda povolí Ukrajine použiť zbrane dodané Nemeckom aj na útoky proti vojenským cieľom v Rusku.

Uviedol to hovorca vlády Steffen Hebestreit, informuje o tom agentúra DPA.

"Sme presvedčení, že Ukrajina má medzinárodne zakotvené právo brániť sa voči útokom," uviedol Hebestreit vo vyhlásení, z ktorého cituje týždenník Die Zeit.

Môže na to použiť aj zbrane dodané na tento účel v súlade s medzinárodnými právnymi požiadavkami vrátane zbraní dodaných Nemeckom. Rozhodnutie Hebestreit zdôvodnil ruskými útokmi.

Hovorca konkrétne zbrane z Nemecka nešpecifikoval. Mohlo by ísť o samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000 a samohybné raketomety Mars-II, ktoré majú dostatočný dosah, píše Die Zeit.

Západné krajiny sa v posledných týždňoch rozchádzajú v otázke, či by ukrajinská armáda mala dostať povolenie útočiť západnými zbraňami aj na ciele v Rusku.

Niektorí spojenci Kyjeva argumentujú, že ide o súčasť legitímnej obrany proti ruskej invázii. Druhá časť sa obáva, že ich to zatiahne do konfliktu s Moskvou.

Zelenskyj opakovane žiada zrušenie obmedzení. Spojené štáty vo štvrtok Ukrajine povolenie útočiť na územie Ruska udelili, avšak výlučne v blízkosti mesta Charkov. (TASR)

Námorníctvo Ukrajiny zasiahlo ropný terminál a prechod pre trajekty v Krasnodarskom kraji, tvrdí velenie.

„Stalo sa to skoro ráno 31. mája - v noci po tom, ako ukrajinské obranné sily vyradili z činnosti trajekty premávajúce na Kerčskom trajektovom prechode na okupovanom Kryme, ktoré smerovali do prístavu Kavkaz a využívali sa na vojenskú logistiku agresora,“ uviedol generálny štáb.

Operácia sa uskutočnila v koordinácii s ďalšími jednotkami ukrajinských obranných síl. Útočné bezpilotné lietadlá obranných síl zasiahli aj ďalší ropný terminál v ruskom Krasnodarskom kraji.

Kanál Astra na platforme Telegram hlásil, že okrem skladu ropy Taman Neftegaz v obci Chvylia boli napadnuté najmenej dva ďalšie objekty, o ktorých miestne úrady neinformovali. Konkrétne v dôsledku útoku na prístav Kavkaz začala horieť čerpacia stanica a jej zamestnanci boli evakuovaní.

Okrem toho bola napadnutá rozvodňa elektrickej energie v obci Belyj, ktorá je súčasťou takzvaného energetického mosta na Krym. Rozvodňa je poškodená, ale naďalej funguje.

Ruský útok na Charkov si vyžiadal päť mŕtvych civilistov. Podľa tamojšieho gubernátora zasiahli päťposchodovú budovu.

Oznámil to na platforme Telegram gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. Podľa neho na mieste pokračuje pátracia a záchranná operácia a zasahujú tam všetky nevyhnutné zložky.

Rusi zaútočili na Charkov piatimi raketami S-300 a S-400, ktoré vystrelili zo susednej Belgorodskej oblasti, a ťažko poškodili päťposchodovú obytnú budovu.

Okrem mŕtvych si útok vyžiadal aj 25 zranených, z toho dve deti.

Štyria až šiesti ľudia sú zrejme ešte uviaznutí pod troskami. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko a Bielorusko uskutočnili spoločné cvičenie vzdušných síl, manévre sa konajú na území Bieloruska.

Posádky ruských Vzdušno-kozmických síl (VKS) sa zúčastnili na spoločnom cvičení s bieloruskými vzdušnými silami a silami protivzdušnej obrany, uviedli ruské médiá. Informovala o tom agentúra Reuters.

Do manévrov, ktoré sa konajú na území Bieloruska v dňoch 27.-31. mája, sa zapojili posádky ruských viacúčelových stíhacích lietadiel Su-30SM, taktických bombardérov Su-24, ako aj vojenských vrtuľníkov Mi-24 a Mi-8, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

"Posádky vykonávajú cvičenia praktického použitia leteckých zbraní proti určeným cieľom," uviedol ruský silový rezort.

Podľa vyhlásenia bieloruského ministerstva obrany sa na manévroch nacvičujú misie zamerané "na ochranu vládnych a vojenských zariadení pred leteckými útokmi".

"Letecké posádky pracujú na mnohých otázkach v záujme ochrany jednotiek pozemných síl. Cvičenie tiež preverilo riadenie zmiešaných leteckých síl, ako aj organizáciu spolupráce pri plnení bojových výcvikových úloh," uviedol bieloruský silový rezort.

Bielorusko, spojenec Moskvy, umožnilo Putinovi vo februári 2022 využiť svoje územie ako "odrazový mostík" pre rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. (TASR)

Poľsko pripravuje 45. balík pomoci Ukrajine, vyhlásil v Prahe minister zahraničných vecí Sikorski.

Informuje o tom agentúra Reuters.

"Poľsko už Ukrajine poslalo 44 balíkov pomoci, teraz pripravujeme 45. Iba samotná vojenská pomoc má hodnotu približne štyri miliardy eur," vyhlásil počas stretnutia ministrov členských krajín NATO v Prahe poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Poľsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny. Od začiatku invázie jej poskytuje vojenskú podporu a prijalo tiež najväčší počet Ukrajincov utekajúcich pred vojnou.

Varšava sa v minulosti oficiálne rozhodla neuvádzať podrobnosti o množstve poskytnutej pomoci, no podľa dostupných informácií ju v tomto smere prekonali iba USA, Spojené kráľovstvo a Nemecko. (TASR)

Rusi sa podľa amerických analytikov pripravujú na druhú fázu ofenzívy v Charkovskej oblasti a premiestňujú zálohy.

Nárast počtu ruských síl v Charkovskej oblasti naznačil, že pravdepodobne vyvinú úsilie na vytlačenie Ukrajincov z kriticky dôležitých oblastí bojiska na východe Ukrajiny a na vytvorenie takzvanej nárazníkovej zóny na severe oblasti, konštatujú v najnovšej správe o vojne na Ukrajine analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Tým chcú Rusi podľa nich začať druhú fázu ofenzívy v Charkovskej oblasti.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj vo štvrtok uviedol, že ruské sily presúvajú svoje jednotky severne a severovýchodne od Charkova. Poznamenal tiež, že ruské sily sústredené na severe Charkovskej oblasti nemajú dostatok pracovných síl na to, aby vykonali rozsiahlu ofenzívu a prelomili obranu Ukrajiny v regióne.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov vyhlásil, že Rusi presúvajú jednotky, aby pritiahli a opevnili čo najviac ukrajinských síl na severe Charkovskej oblasti a udržali tam súčasné tempo ruskej ofenzívy.

Ruské sily podľa ISW pravdepodobne plánujú začať druhú fázu svojich útočných operácií na severe Charkovskej oblasti po plánovanom dobytí Vovčanska. Ukrajinské sily však vo štvrtok uviedli, že kontrolujú 70 percent Vovčanska. (SITA)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že protivzdušná obrana zničila v Krasnodarskom kraji 29 dronov a päť rakiet.

Už skôr tamojšie úrady informovali o požiari, ktorý vypukol v sklade pohonných hmôt, pričom zranenia podľa nich utrpeli dvaja ľudia.

Z bezpečnostných dôvodov bola dočasne prerušená prevádzka na dvoch letiskách v Tatarstane.

Krasnodarský gubernátor Veniamin Kondratev na Telegrame uviedol, že pri nočnom útoku bola najťažšia situácia v Tymrjuckom okrese, kde boli v sklade pohonných hmôt zničené tri cisterny s ropnými produktami. Zranenia utrpeli dvaja zamestnanci podniku. Podľa kanála Baza išlo o cisternové vagóny s mazutom a zranenia nie sú v ohrození života.

Ruské ministerstvo obrany tiež uviedlo, že po jednom drone protivzdušná obrana zostrelila nad Voronežskou, Belgorodskou a Tambovskou oblasťou.

Prílet dronov bol hlásený aj z Tatarstanu, kde ruský letecký úrad Rosavijacija nariadil dočasne prerušiť prevádzku na letiskách v Kazani a Nižnekamsku. Z bezpečnostných dôvodov bola tiež nariadená evakuácia pracovníkov niektorých firiem v tomto regióne.

Baza píše, že jeden z dronov bol zneškodnený v Aténskom okrese na severovýchod od Kazane a miestni ľudia hovorili, že letel smerom k chemičke Orgsintez.

Informácie nemožno v podmienkach vojny nezávisle overiť. (ČTK)

Moldavský parlament deklaráciou odsúdil "genocídu" zo strany Ruska na Ukrajine. Proruská opozícia nehlasovala.

Deklaráciu podporilo 60 z dovedna 101 poslancov moldavského parlamentu. Pridali sa tak k národným zhromaždeniam viacerých ďalších krajín, ktoré prijali podobné dokumenty a ponúkli sa tiež pokračovať v pomoci Ukrajincom unikajúcim pred konfliktom.

Invázia, ktorú odsúdila aj tamojšia prezidentka Maia Sanduová, zasiahla krajinu ležiacu medzi Rumunskom a Ukrajinou aj veľkým počtom dronov a fragmentov rakiet, dopadajúcich na jej územie.

Podpredsedníčka parlamentu Doina Ghermanová poukázala na počty detí, ktoré prišli o život alebo sú nezvestné v dôsledku konfliktu na Ukrajine popri zhruba 20.000 ďalších deťoch, ktoré podľa údajov ukrajinskej vlády zavliekli do Ruska, píše Reuters.

Námietky proruskej opozície odmietol Radu Marian zo Sanduovej Strany akcie a solidarity (PAS). "Toto sú naši susedia. Nachádzajú sa tu tisícky ukrajinských detí, detí utečencov," upozornil.

Rusko odmietlo tvrdenia o únosoch alebo deportáciách ukrajinských detí s tým, že ich presunulo do bezpečnejších oblastí ďalej od konfliktu, pripomína Reuters.

Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal v tejto súvislosti v marci 2023 medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina i ruskú ombudsmanku Mariju Belovovú-Ľvovovú. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 507 650 vojakov, uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas štvrtka prišli Rusi podľa neho o 1 390 vojakov, 18 tankov, 22 bojových obrnených vozidiel či 39 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 728 tankov, 14 935 bojových obrnených vozidiel, 17 905 vozidiel a palivových nádrží, 13 140 delostreleckých systémov, 1 088 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 587 dronov, 2 229 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 164 kusov špeciálnej techniky. (SITA)

Zelenskyj má v sobotu navštíviť Saudskú Arábiu s cieľom získať podporu pre plánovaný mierový summit vo Švajčiarsku.

Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na diplomatický zdroj z prostredia ukrajinského veľvyslanectva v Rijáde.

Zelenskyj podľa zdroja pricestuje do prístavného mesta Džidda na krátku návštevu, počas ktorej sa stretne so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom a ďalšími predstaviteľmi kráľovstva.

Švajčiarsko pozýva približne 160 krajín na summit, ktorý sa uskutoční 15. - 16. júna. Účastníci majú rokovať o spôsoboch, ako dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine. Rusko, ktoré vo februári 2022 spustilo inváziu do tejto susednej krajiny, pozvánku nedostalo, píše DPA.

Saudská Arábia sa v spojitosti s vojnou usiluje udržiavať neutrálny postoj, dodáva agentúra. Toto kráľovstvo, ktoré má bohaté ložiská ropy, je spojencom USA a usiluje sa udržiavať dobré vzťahy aj s Moskvou a opakovane sa ponúklo ako sprostredkovateľ v rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom. (TASR)

Ruský útok hlásia aj z Kyjeva, Moskva zasa hovorí o ukrajinskom útoku a zranených v ropnom závode v Krasnodarskom kraji.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram uviedol, že obrana hlavného mesta zlikvidovala všetky ruské strely mieriace v noci na metropolu. Trosky jednej z nich však zasiahli nerezidentnú budovu, kde spôsobili požiar, dodal.

Krasnodarský gubernátor Veniamin Kondratev na Telegrame napísal, že ukrajinský vzdušný útok zasiahol časť ropnej zásobárne v jeho regióne. Tri nádrže podľa neho horia a zranení sú dvaja zamestnanci.

Rusko pokračuje v ostreľovaní Charkova, po najnovších útokoch hlásia najmenej tri obete a 16 zranených.

Útoky podľa tamojších predstaviteľov zasiahli päťposchodovú bytovku, obchod v trojposchodovej budove a šijací závod.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že ruské jednotky v Charkove uskutočnili tzv. "dvojité" útoky (double tap). Ide o taktiku, pri ktorej sa jedno miesto zasiahne dvoma samostatnými útokmi v krátkom časovom horizonte. Pri tom druhom sa už nachádzajú na mieste aj lekári, záchranári či policajti.

Podľa Synehubova použili pri útokoch rakety typu S-300.

Útok na päťposchodovú bytovku potvrdil aj starosta Charkova Ihor Terechov, ktorý zároveň vyjadril obavy, že sa pod troskami môžu nachádzať ľudia.

Medzi zranenými sú podľa Synehubova aj najmenej dve deti. K útoku došlo okolo polnoci miestneho času.

Veliteľ charkovskej polície Volodymyr Tymoško vyjadril obavy, že počet obetí môže ešte stúpnuť vzhľadom na rozsah deštrukcie a zranenia spôsobené šrapnelmi. (TASR)

Ukrajinskí poslanci a novinári vyzvali prokuratúru na vyšetrovanie podozrení z cenzúry v štátnej tlačovej agentúre.

Bývalý šéf agentúry Ukrinform Olexij Macuka vraj presadzoval redakčnú politiku výlučnej podpory administratívy prezidenta Volodymyra Zelenského. Informovala o tom agentúra AFP.

Macuka odstúpil z funkcie tento týždeň. Noviny Ukrajinská pravda uviedli, že tento krok prišiel po tom, ako sa západné veľvyslanectvá dozvedeli o spôsobe riadenia Ukrinformu.

Obavy o nestrannosť Ukrinformu vzrástli po tom, čo Macuku vo funkcii nahradil bývalý hovorca ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj.

"Pripravujem predmetné výzvy Národnej rade pre televízne a rozhlasové vysielanie a generálnej prokuratúre," oznámil na sociálnych sieťach šéf parlamentného výboru dohliadajúceho na slobodu prejavu Jaroslav Jurčyšyn. "Akýkoľvek tlak na médiá je neakceptovateľný," dodal.

Ukrajinskí novinári v uplynulých mesiacoch čoraz viac kritizujú údajné pokusy úradu prezidenta Zelenského zvýšiť svoj vplyv na informačný priestor. Jurčyšyn pre agentúru AFP povedal, že vyšetrovaním sa musí zistiť, či sa na nátlaku na mediálne organizácie nepodieľali priamo funkcionári z prezidentskej kancelárie.

Podľa ministra kultúry Rostislava Karandejeva štátna tlačová agentúra zohráva kľúčovú úlohu v konflikte proti Rusku, a to najmä v upriamovaní pozornosti na Ukrajinu v čase, keď sa na Západe prejavuje únava z vojny.

Cenzúra je na Ukrajine citlivou témou, keďže Kyjev sa prezentuje ako protiklad Ruska, ktoré potláča slobodu tlače, väzní nezávislých novinárov a vytláča prominentné mediálne skupiny do exilu, dodáva AFP. (TASR)

Biden podľa médií čiastočne zrušil zákaz využitia amerických zbraní v Rusku, aby Ukrajina mohla brániť Charkov. (ČTK)

Estónsky prezident schválil zákon, ktorý umožňuje použitie zmrazeného ruského majetku na odškodnenie Ukrajiny.

Predmetnú legislatívu schválil estónsky parlament už začiatkom mája. Zmrazený majetok ruských spoločností aj jednotlivcov, ktorí preukázateľne prispeli k vojenskej agresii, umožňuje využiť ako kompenzáciu za škody na Ukrajine spôsobené ruskou armádou.

Prezident Karis pripustil, že konfiškácia majetku z dôvodu účasti na vojenskej agresii nie je právne úplne ošetrenou otázkou. Parlament však podľa jeho slov musí byť schopný prijímať politické rozhodnutia aj v takejto tzv. šedej zóne.

Estónsky prezident Alar Karis. (zdroj: SITA/AP)

Estónsko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá takýto zákon prijala. Podľa miestnych kritikov by však prijatý zákon mohol byť protiústavný a jeho implementácia bude náročná a zdĺhavá.

"Bez ohľadu na to, čo si myslíme o riešení, k akému pristúpilo Estónsko, niet pochýb o tom, že musíme nájsť účinné spôsoby, ako zaistiť obetiam agresie právo na odškodnenie od tých, ktorí im škody spôsobili," povedal Karis.

Pre obavy z právnych prekážok, ako aj odvetných krokov Moskvy sú mnohé štáty EÚ zdržanlivé, pokiaľ ide o využívanie ruských majetkov zmrazených v súlade s uvalenými sankciami. Krajiny EÚ sa zatiaľ dohodli len na tom, že na pomoc Ukrajine venujú výnosy z týchto zmrazených aktív. (TASR)

V Charkovskej oblasti otvorili prvú podzemnú školu. Priestory majú najvyššiu úroveň bezpečnosti a kapacitu pre 400 ľudí.

Oznámil to prostredníctvom platformy Telegram gubernátor oblasti Oleh Synehubov, informuje britská stanica BBC.

Dokončenie výstavby prvej školy tohto druhu v samotnom meste Charkov oznámili ešte v apríli. Prvú takúto školu v širšej Charkovskej oblasti otvorili v meste Ľubotyn, vyučovanie však bude podľa Synehubova zatiaľ prebiehať v skúšobnom režime.

Podzemné priestory majú najvyššiu úroveň bezpečnosti a kapacitu pre 400 osôb. Celkové náklady 73 miliónov ukrajinských hrivien vyčlenili z fondu na likvidáciu následkov ruskej invázie a oblastného rozpočtu.

Synehubov dodal, že objekt je vybavený systémom vykurovania, vetrania a zásobovania vodou a pre prípad dlhodobého výpadku elektrickej energie aj dieselovým generátorom.

Škola je tiež prispôsobená pre osoby so zdravotným postihnutím, takže má výťah a ďalšie bezbariérové prvky. Priestory pre vyučovanie plánujú využívať aj počas letných prázdnin s cieľom dohnať zameškané v dôsledku ruskej agresie. (TASR)