Ukrajina Rusko Online: Prezident Zelenskyj podpísal zákon umožňujúci mobilizovať väzňov

Počet obetí v Charkove po ruskom útoku sa zvýšil na tri, zranenia utrpelo ďalších 28 ľudí.

Oznámil to charkovský starosta Ihor Terechov. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov predtým hovoril o jednom mŕtvom a štyroch osobách vo vážnom stave.

Rusko spustilo minulý týždeň novú ofenzívu na severe Charkovskej oblasti, ktorá sa nachádza pri spoločnej hranici na severovýchode Ukrajiny. Putin počas návštevy Číny vyhlásil, že Rusko nateraz neplánuje dobyť samotné mesto Charkov.

Ruské médiá hlásia výbuch v blízkosti vojenskej akadémie v Petrohrade, sedem ľudí utrpelo zranenia.

Zranenia pri výbuchu utrpelo sedem osôb, dodal kanál Baza, ktorý sa považuje za prepojený na bezpečnostné zložky. 

Podľa ruských médií počas čistenia pivnice vybuchla munícia z druhej svetovej vojny.

Ukrajinské médiá podľa agentúry AFP zasa  uviedli, že šlo o útok s použitím bezpilotných lietadiel.

Ruské navádzané bomby zabili v Charkove dvoch ľudí a trinásť ďalších zranili, tvrdia miestne úrady.

Nebolo bezprostredne jasné, na čo bomby mierili, ale šéf správy Charkovskej oblasti uviedol, že zranení sú civilisti.

Pri ruskom raketovom útoku blízko ukrajinského čiernomorského prístavu Odesa bol zabitý jeden človek a osem ľudí bolo zranených, oznámil šéf Odeskej oblasti Oleh Kiper.

"Z 13 zranených sú štyria vo vážnom stave," informoval šéf charkovskej oblastnej správy Oleh Synehubov na komunikačnej platforme Telegram.

Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto, a okolitý región sú dlhodobo terčom ruských útokov, ale v posledných mesiacoch sú údery intenzívnejšie a zasahujú civilnú a energetickú infraštruktúru.

Zelenskyj obvinil Moskvu, že sa snaží mesto premeniť na trosky. (ČTK)

Putin podľa analytikov predstiera záujem o mierové rokovania, využil na to aj stretnutie s čínskym náprotivkom.

Ruský prezident využil stretnutie s Si Ťin-pchingom na „propagáciu naratívu Kremľa predstierajúceho záujem o mierové rokovania“. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Dvojica podpísala spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zmieňuje o ruskej podpore navrhovanému čínskemu mierovému plánu a o možných budúcich rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine pod vedením Pekingu.

Vo vyhlásení uviedli, že obe krajiny podporujú „udržateľné riešenie ukrajinskej krízy“.

Podľa analytikov Kremeľ „naďalej využíva akékoľvek výzvy na mierové rokovania na predstieranie záujmu o rokovania“ v nádeji, že podkope západnú podporu Ukrajine.

Moskva tiež dúfa, že Západ prinúti Ukrajinu k rokovaniam s Ruskom, v rámci ktorých Kyjev akceptuje ústupky v otázkach ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti, dodal ISW. (SITA)

Väčšina Rusov by podporila ukončenie vojny, ale iba v prípade, že by okupované územia neboli vrátené Ukrajine.

Vyplýva to z najnovšieho prieskumu, ktorý uskutočnila ruská nezávislá agentúra Levada Center.

Zatiaľ čo 71 % by podporilo ukončenie vojny „tento týždeň“, toto číslo kleslo až na 30 %, ak by podmienkou mieru bolo vrátenie okupovaných ukrajinských území.

Podľa Levada Center podpora ruskej armády zostáva približne na úrovni 75 %, pričom ju pravdepodobne podporujú hlavne starší respondenti. Putina údajne podporuje 82 % ruských občanov.

Zdá sa však, že ľudia vo veku od 18 do 24 rokov menej pravdepodobne podporujú súčasného ruského vodcu, pričom až 77 % neschvaľuje jeho aktivity vo funkcii prezidenta. (SITA, Sky News)

Ruský súd nariadil zabaviť majetok talianskej bankovej skupiny UniCredit za 463 miliónov eur.

Informujú o tom zahraničné tlačové agentúry. Súd rozhodol v arbitrážnom spore, v ktorom figuruje jedna z dcérskych spoločností ruskej plynárenskej skupiny Gazprom.

Talianska banka rozhodnutie zatiaľ nekomentovala.

Agentúra Reuters uviedla, že súd nariadil okrem iného zmraziť banke účty, nehnuteľný majetok a tiež akcie dcérskych firiem. Podľa talianskej agentúry ANSA nariadenie ovplyvňuje aj nemeckú súčasť UniCredit AG. (ČTK)

Polovica Poliakov súhlasí s tým, aby sa ukrajinskí muži, ktorých sa týka branná povinnosť, vrátili na Ukrajinu.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry IBRiS, ktoré zverejnil poľský denník Rzeczpospolita.

S návratom mužov v brannom veku na Ukrajinu vyjadrilo súhlas 50,7 percenta respondentov, zatiaľ čo 39 percent bolo proti. Nerozhodnutých bolo 10,3 percenta opýtaných.

Ukrajina po vyše dvoch rokoch ruskej invázie zápasí s nedostatkom vojakov na fronte v porovnaní s Ruskom. Nedávno schválila mobilizačný zákon, ktorým sa majú zvýšiť mobilizačné kapacity a sprísniť tresty pre tých, ktorí sa odvodu vyhýbajú. Podľa OSN sa v Poľsku nachádzajú desiatky tisíc Ukrajincov, ktorých sa týka branná povinnosť.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz koncom apríla povedal, že Varšava je pripravená pomôcť ukrajinským úradom s návratom mužov na Ukrajinu. Žiadne konkrétne kroky však neuviedol.

Prieskum bol uskutočnený od 10. do 11. mája na vzorke 1071 respondentov. (TASR)

Neverte Putinovi, keď hovorí, že Rusko nenapadne Charkov, vyhlásil bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Porošenko vo štvrtok navštívil, Vovčansk, ktorého niektoré časti padli do okupácie a vyjadril sa, že mesto sa zmenilo na peklo bez ľudí a domov.

"Kremeľ nemá momentálne možnosti na dobytie Charkova, ktorý má dobrú obranu, Ale neverte Putinovi a nebojte sa ho. Môžem potvrdiť, že naša stratégia bude nasledovná: Ukrajina vyhrá a Rusko nepochybne prehrá," povedal Porošenko. (Sky News)

Niektorí americkí senátori chcú Ukrajine povoliť útoky americkými zbraňami na územie Ruska.

USA poskytujú Ukrajine zbrane od začiatku ruskej invázie na použitie výlučne na suverénnom ukrajinskom území.

Novinári sa senátorov pýtali, či by sa tento postoj nemal zmeniť, najmä vzhľadom na ofenzívu okupačných síl v Charkovskej oblasti.

Najmä demokratický senátor Richard Blumenthal nevylúčil, že údery proti niektorým cieľom v Rusku môžu byť oprávnené.

"Podporujem, aby Ukrajina používala zbrane dodané USA v súlade s našimi spoločnými záujmami. Zameranie na určité ruské ciele môže byť opodstatnené. Zvolil by som selektívny prístup,“ povedal.

Republikánsky senátor John Cornyn považuje zákaz za chybu.

"Bidenova administratíva, sa žiaľ snaží manažovať, ako sa má Ukrajina brániť. Podobne sa snaží riadiť aj postup Izraela," povedal senátor s tým, že neschopnosť Bidenovej administratívy dlhodobo a pravidelne poskytovať zbrane umožnila Rusom zaútočiť bez toho, aby ich Ukrajinci mohli zastaviť.

Demokratická senátorka Tammy Duckworthová tvrdí, že nie je vhodný čas na použitie amerických zbraní na útoky v Rusku. "Myslím si, že tento zákaz musíme zatiaľ ponechať, ale budeme rokovať o ďalšom postupe," povedala.

Duckworthová dodala, že iniciatíva na zrušenie zákazu by mala prísť z Bieleho domu a zároveň by mala Ukrajina čo najskôr dostať účinné zbrane. (Ukrajinská pravda)

Británia chce zabrániť Rusku a Severnej Kórei v obchádzaní sankcií voči barterovej výmeny zbraní za ropu.

"Tieto nové sankcie poukazujú na spoločné škodlivé úsilie Ruska a KĽDR obísť sankcie na ropné výrobky, čo KĽDR pomáha financovať svoje nezákonné vojenské programy," uviedla britská vláda vo vyhlásení.

Rusko v marci vetovalo návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN predložený Spojenými štátmi. Ten by o rok predĺžil mandát skupiny expertov OSN dohliadajúcich na dodržiavanie sankcií zavedených voči KĽDR za jej jadrový program a testy. Platnosť mandátu expertov sa tak skončila v apríli.

Kroky Ruska kritizoval aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý to označil za priznanie si viny zo strany Ruska.

"Moskva už nezakrýva svoju vojenskú spoluprácu so Severnou Kóreou pri získavaní zbraní a streliva porušovaním sankcií a tiež používaním severokórejských zbraní proti Ukrajine," napísal na sociálnej sieti X. (TASR)

Ruská armáda pokračuje v postupe a jej jednotky v priebehu týždňa dobyli v Charkovskej oblasti už 12 dedín, tvrdí ruské velenie.

"Jednotky skupiny vojsk Sever oslobodili za posledný týždeň 12 obcí v Charkovskej oblasti.a pokračujú v postupe hlboko do nepriateľskej obrany," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok počas návštevy Číny vyhlásil, že Rusko nateraz neplánuje dobyť mesto Charkov a ruskí vojaci postupujú pri Charkove prísne podľa plánu.

Putin súčasne zo zodpovednosti za útok na Charkov obvinil Ukrajinu, ktorej armáda ostreľuje ruské pohraničné mesto Belgorod - ruské jednotky svojím postupom podľa neho vytvárajú "sanitárnu zónu". (TASR)

Prezident Zelenskyj podpísal zákon, ktorý umožňuje niektorým kategóriám odsúdených, aby slúžili v armáde.

Okrem zákona "o zavedení inštitútu podmienečného prepustenia osôb z výkonu trestu za ich priamu účasť na obrane krajiny, ochrane jej nezávislosti a územnej celistvosti" Zelenskyj podpísal i zákon, ktorým sa zvyšujú pokuty pre osoby nedodržiavajúce pravidlá mobilizácie do ozbrojených síl.

Pokuta sa teraz môže pohybovať od 17 000 do 25 500 hrivien (približne 400 až 600 eur). Za nezaplatenie pokuty budú môcť úrady odpísať prostriedky z účtov alebo zhabať majetok, prípadne uplatniť aj trestnoprávnu zodpovednosť.

Zelenskyj v polovici apríla podpísal nový zákon o mobilizácii. Zaväzuje mužov podliehajúcich brannej povinnosti - teda vo veku od 18 do 60 rokov -, aby do 60 dní aktualizovali svoje údaje na vojenských správach, zvyšuje platy dobrovoľníkom a sprísňuje tresty za vyhýbanie sa povolaniu do armády, poznamenala agentúra Reuters.

V zákone sa tiež stanovuje, že výnimku z mobilizácie dostane len 50 percent štátnych zamestnancov, a nie 100 percent ako doteraz. Od mobilizácie sú plne oslobodení len štátni zamestnanci na najvyšších postoch. V evidencii budú aj zamestnanci bezpečnostných zložiek vo výslužbe.

Nový zákon tiež ruší kategórie obmedzenej spôsobilosti pre vojenskú službu. Po novom budú na Ukrajine len dve kategórie: spôsobilí a nespôsobilí na vojenskú službu. Tí, ktorí sú v súčasnosti nespôsobilí, sa musia do deviatich mesiacov podrobiť novej lekárskej prehliadke, aby potvrdili alebo zmenili ich zaradenie. (TASR)

Pri Rusku je myšlienka pokoja zbraní počas olympiády zbytočná, upozornil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyj na stretnutí s novinármi poznamenal, že žiadne prímerie nezabráni Rusku zhromaždiť jednotky bližšie k ukrajinským pozíciám a potom „pokračovať v ofenzíve“.

„Už sme mali prímerie. Ale s týmto nepriateľom to nefunguje dobre. Navyše je tu riziko. Kto zabezpečí, aby sa k nám ich sily počas prímeria nepriblížili? Prímerie nezabráni tomu, aby sa ich vybavenie presunulo bližšie a potom pokračovali v ofenzíve. Nerozumiem teda detailom. Zatiaľ mi to znie ako príbeh, ktorý sa narodil mŕtvy,“ vyhlásil ukrajinský líder. (SITA)

Ukrajinská vláda vyčlenila zdroje na obnovu tepelnej elektrárne v Zmijive v Charkovskej oblasti a elektrárne v Trypiľi pri Kyjeve.

Tieto dve tepelné elektrárne zničili ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru v marci a apríli. Na ich opravu vláda vyčlenila jeden a pol miliardy hrivien, teda zhruba 35 miliónov eur.

Štátna spoločnosť Centerenerho dostane prostriedky na obnovu elektrární z rezerv štátneho rozpočtu a z fondu vytvoreného na presun peňazí zo zhabaného ruského majetku na obnovu Ukrajiny, uviedol premiér.

„Očakávame maximálnu efektívnosť pri využívaní týchto prostriedkov. Práca by sa mala vykonať čo najrýchlejšie,“ oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. (SITA)

EÚ uvalila sankcie na mediálnu platformu Voice of Europe a ďalšie tri ruské médiá za účasť na šírení ruskej propagandy.

Oznámila to v piatok Rada EÚ.

Okrem platformy Voice of Europe pridala EÚ na svoj sankčný zoznam aj na agentúru RIA Novosti a denníky Izvestija a Rossijskaja gazeta. Tieto médiá nebudú môcť vysielať a publikovať články na území krajín EÚ. Eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová označila tieto médiá za "propagandistické siete napojené na Kremeľ".

Proruská platforma Voice of Europe sa v posledných týždňoch dostala do povedomia verejnosti po tom, ako ju Česká republika na základe vyšetrovania tajných služieb zaradila na svoj národný sankčný zoznam.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu varovala EÚ, že v prípade zavedenia sankcií voči ďalším ruským médiám západní novinári v Rusku pocítia "rýchlu, tvrdú a bolestivú reakciu" ruského štátu. (TASR)

Ruská armáda nemá silu na dobytie Charkova. Chce mať pozície, odkiaľ zasiahne mesto delostrelectvom, tvrdí britský expert.

„Dobyť Charkov by okupantom trvalo mesiace drvivej vojny. Jednoducho nemajú sily na to, aby sa sústredili na veľké mestá,“ myslí si obranný a bezpečnostný analytik Michael Clarke.

Ruské sily sa podľa neho tlačia smerom k dedine Lypci, ktorá leží necelých 30 kilometrov od severovýchodného okraja Charkova.

"Ak sa tam dostanú, určite by mohli začať ostreľovať Charkov a Ukrajinci by s tým museli niečo urobiť," povedal Clarke a dodal, že mieria aj na kľúčové mesto Vovčansk.

Hoci priamy útok na Charkov nie je nepravdepodobný, Clarke dodal, že ruské útoky môžu spôsobiť prevelenie ukrajinských jednotiek z južných frontov.

Ruský prezident Putin tvrdí, že ofenzíva pri Charkove má zabezpečiť nárazníkovú zónu a zabrániť ukrajinským jednotkám v útokoch na ruské územie.

Clarke tvrdí, že akákoľvek nárazníková zóna pravdepodobne nebude mať veľký vplyv. "Momentálne má šírku zhruba päť kilometrov a Ukrajinci dostávajú americké rakety s dosahom cez 200 kilometrov." (Sky News)

Žiadna ukrajinská brigáda nehlási nedostatok delostreleckých granátov, prvýkrát od začiatku ruskej invázie, uviedol Zelenskyj.

Počas zimných mesiacov ukrajinské ozbrojené sily trpeli kritickým nedostatkom delostreleckých granátov, z veľkej časti pre meškanie americkej vojenskej pomoci.

V januári minister obrany Rustem Umerov povedal, že Ukrajina nie je schopná vystreliť viac ako 2-tisíc granátov denne, čo bola zhruba tretina v porovnaní s tým, koľko granátov denne vystrelili Rusi.

Česká iniciatíva na nákup delostreleckých granátov pre Ukrajinu identifikovala 500-tisíc kusov 155-milimetrovej munície a 300-tisíc delostreleckých granátov ráže 122 milimetrov mimo Európy, ktoré je možné kúpiť a poslať na Ukrajinu.

Volodymyr Zelenskyj však uviedol, že pokrok v obstarávaní delostreleckých granátov sa dosiahol ešte pred začatím tejto iniciatívy. (SITA)

Ukrajinský útok na leteckú základňu Belbek na okupovanom Kryme zničil tento týždeň tri lietadlá ruskej armády.

Zásah dostalo aj palivové zariadenie v blízkosti hlavnej pristávacej dráhy, uviedla americká spoločnosť Maxar na základe svojich satelitných snímok, napísala agentúra Reuters.

Satelitné snímky vyhotovené vo štvrtok ukázali, že na základni boli zničené tri stíhačky – dve MiG-31 a jedna Su-27, informovala spoločnosť Maxar. Dodala, že jedna stíhačka MiG-29 sa zdala byť poškodená.

Ukrajina sa k útoku na leteckú základňu na Kryme verejne neprihlásila. Kyjev však čoraz častejšie podniká dronové a raketové útoky proti strategickým cieľom ďaleko za frontovou líniou.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že jeho protivzdušná obrana zachytila päť rakiet dlhého doletu ATACMS, ktorými Ukrajina útočila na Krym.

V stredu informovalo o zostrelení desiatich striel ATACMS. Ani pri jednom z útokov nehlásila Moskva žiadne škody na vojenských zariadeniach, pripomína Reuters.

Rusko zatiaľ neplánuje obsadiť Charkov, útoky v Charkovskej oblasti reagujú na ostreľovanie z Ukrajiny, uviedol prezident Putin.

"To, čo sa deje na charkovskom fronte, je ich chyba, pretože ostreľovali a naďalej ostreľujú obytné oblasti v pohraničných oblastiach," vyhlásil Putin počas návštevy Číny.

V prípade, že tieto útoky budú pokračovať, Rusko bude podľa neho nútené vytvoriť bezpečnostnú zónu.

Ruské sily nasadené v Charkovskej oblasti podľa Putina vytvárajú nárazníkovú zónu na ochranu ruských pohraničných oblastí. Prezident takisto uviedol, že všetky ruské vojenské operácie napredujú podľa plánu.

Rusko spustilo minulý týždeň novú ofenzívu na Charkovskú oblasť, ktorá sa nachádza pri spoločnej hranici na severovýchode Ukrajiny. V období od 9. do 15. mája na základe údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny dobylo celkovo 278 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. (TASR)

Ruská armáda sa nedostala k betónovej línii obrany v Charkovskej oblasti, tvrdí ukrajinský prezident Zelenskyj.

Dodal, že ruská armáda postúpila iba k prvej ukrajinskej obrannej línii.

„Prvá línia nie je na hraniciach. Je nemožné tam postaviť opevnenia, pretože našich ľudí zabíjali ruské zbrane," povedal Zelenskyj.

Prvú líniu, ktorá nie je presne na hraniciach, podľa jeho slov vybudovala ukrajinská armáda pod neustálou paľbou.

Prezident konštatoval, že aj druhú líniu obrany vybudovala armáda a až tretiu postavili miestne úrady. O tretej línii povedal, že je najsilnejšia, ale nie preto, že miestne úrady budujú lepšie ako armáda, „ale jednoducho preto, že je vzdialenejšia od zbraní, od delostreleckých granátov, od bombardovania". (SITA)

Účinná obrana Charkova sa nezaobíde bez zbraní s dlhým dosahom, tvrdí nemecká ministerka zahraničia Baerbocková.

"Ukrajina potrebuje viac zbraní s dlhým doletom, aby odrezala ruské zásobovacie trasy. Pracujeme na tom aj s ďalšími partnermi, aby sme zlepšili obranu Charkova, aj keď je to zložité," uviedla Annalena Baerbocková po stretnutí ministrov zahraničných vecí v Štrasburgu.

Nemecko sa stalo druhým najväčším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu, ale kancelár Olaf Scholz sa zatiaľ vyhýba dodávkam rakiet dlhého doletu Taurus. (Sky News)

Dánska vláda dodá Ukrajine zbrane za zhruba 750 miliónov eur. Takmer polovica zo sumy pôjde na protivzdušnú obranu.

Nový balík obsahuje dodatočné finančné prostriedky na budúci presun lietadiel F-16 na Ukrajinu, protivzdušnú obranu, údržbu delostreleckých systémov a prostriedky na presun ďalších delostreleckých systémov, munície a protitankových mín.

„Okrem toho vyčleňujeme aj ďalšie prostriedky na priame investície do ukrajinského obranného priemyslu,“ povedal minister obrany Troels Lund Poulsen.

Zároveň poznamenal, že situácia na Ukrajine je veľmi vážna a krajina potrebuje trvalú podporu svojich spojencov. (SITA)

Ukrajina sa pripravuje na ruský útok v Sumskej oblasti. Rusi na hraniciach zhromažďujú armádu.

Rusi oblasť ostreľujú. Ukrajinský hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj povedal, že očakáva zintenzívnenie bojov aj pri meste Sumy, zhruba 170 kilometrov severozápadne od Charkova.

Ruský útok na Charkov rozšíril oblasť aktívnych bojov o takmer 70 kilometrov, dodal, čím chceli okupanti prinútiť Ukrajinu rozšíriť a tým oslabiť obranu, doplnil Syrskyj.

Syrskyj povedal, že v dôsledku zhoršujúcej sa situácie na východe Ukrajiny už niekoľko dní po sebe pracuje v jednotkách zapojených do bojových operácií.

Syrskyj povedal, že Rusi zamerali svoje hlavné úsilie na front Strileča - Lypci a dobytie Vovčanska s ďalším prístupom k osade Bilyj Koloďaz a začatím ofenzívy do tyla ukrajinských jednotiek.

Za týmto účelom Rusi vytvorili a výrazne posilnili svoju operačnú taktickú skupinu Sever.

Syrskyj poznamenal, že Rusi spustili ofenzívu oveľa skôr, ako plánovali, keď si všimli, že sa tam presúvajú ukrajinské jednotky, no nepodarilo sa im prelomiť ukrajinskú obranu. Syrskyj predpovedal ťažké boje a povedal, že Rusi sa na ne pripravujú.

„Za takýchto okolností musíme zabrániť ďalšiemu postupu nepriateľských jednotiek stálym držaním okupovaných hraníc a pozícií, spôsobiť im maximálne straty údermi lietadiel, raketových systémov, delostrelectva a tankov a vytvoriť podmienky na ich porážku akciami mobilných útočných skupín a jednotiek s útokmi do boku a do tyla z rôznych smerov,“ vyhlásil Syrskyj.

Podotkol, že ukrajinská armáda by mala čo najlepšie využiť svoju výhodu pri útokoch bezpilotnými lietadlami, použití prostriedkov elektronického boja a presnej delostreleckej paľby. (Sky News, SITA)

Ruské sily zajali v ukrajinskom meste Vovčansk až 40 civilistov a používajú ich ako ľudské štíty, uviedla ukrajinská polícia.

Ukrajinské ministerstvo obrany 15. mája potvrdilo, že ruské jednotky vstúpili do severných častí mesta, ale ukrajinská armáda im údajne zabránila vytvoriť líniu hlbšie vo Vovčansku.

Serhii Bolvinov, šéf vyšetrovacieho oddelenia polície Charkovskej oblasti, v relácii na spravodajskej platforme Suspilne uviedol, že až 40 civilistov, väčšina z nich starších, bolo zajatých, keď sa pokúšali uniknúť ruskému ostreľovaniu.

"Ľudia sú držaní v pivniciach, vypočúvaní a tí, ktorí výsluchy vedú, sa nazývajú zamestnancami FSB," povedal.

Už predtým minister vnútra Ihor Klymenko povedal, že okupanti berú do zajatia civilistov a bránia ich evakuácii, dokonca hlásili prípady popráv.

"Vieme o prvých prípadoch popráv civilistov ruskou armádou," uviedol Klymenko na svojom kanáli Telegram.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva (OHCHR) k februáru potvrdil 30 457 civilných obetí vrátane 19 875 zranených v dôsledku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Poznamenal, že skutočný počet je pravdepodobne vyšší.

Ruské jednotky v Charkovskej oblasti postupujú, ale situácia sa stabilizovala, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyj povedal spravodajskej stanici RBC-Ukraine, že ruské sily postúpili o 10 km v jednej oblasti regiónu, na ktorú sa intenzívne zameriavala Moskva v snahe roztiahnuť ukrajinské jednotky.

"Dnes naše obranné sily stabilizovali Rusov tam, kde sú teraz. Najhlbší bod ich postupu je desať kilometrov," povedal Zelenskyj.

"Rusko za viac ako dva roky tejto vojny ani na týždeň neprestalo terorizovať našich ľudí. Snaží sa rozširovať vojnu, pričom neustále vydáva prázdne vyhlásenia o mieri. Musíme použiť všetky dostupné prostriedky, aby sme prinútili Rusko uzavrieť skutočný a spravodlivý mier," píše sa na účet prezidenta Ukrajiny na sieti X.

Ruský útok zasiahol domy v prihraničnej obci v Sumskej oblasti, oznámila ukrajinská záchranná služba. Útok spôsobil požiar.

Po rozsiahlom ukrajinskom útoku dronmi na Sevastopoľ, zostalo časti okupovaného mesta na Kryme bez elektriny.

Gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev povedal, že útok poškodil elektráreň v meste a obnovenie dodávok energie môže trvať aj deň. Zároveň oznámil, že školy v meste budú dočasne zatvorené.

Už skôr ukrajinské útoky podľa satelitných snímok, ktoré zverejnila spoločnosť Maxar Technologies, poškodili sklad paliva na leteckej základni Belbek pri Sevastopoli.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana nad Krymom zničila 51 ukrajinských bezpilotných lietadiel, ďalších 44 nad Krasnodarským krajom a šesť nad Belgorodskou oblasťou. Ruské lietadlá a lode podľa rezortu tiež v Čiernom mori zničili šesť námorných dronov.

Bezpečnostné záruky, ktoré Rusko predložilo Západu v decembri 2021, už nie sú aktuálne, uviedol ruský predstaviteľ.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov pre ruskú tlačovú agentúru TASS, na ktorú sa Reuters odvoláva, tiež povedal, že Moskva už nemá dôveru v NATO.

Dodal, že ruské priority v oblasti zaistenia svojej bezpečnosti i tvorby stabilných rámcov sa od decembra 2021 úplne zmenili.

Ruská diplomacia podľa jeho slov pracuje v krízovom režime a sústredí sa na úsilie zaistiť, že napätá situácia neprerastie do rozsiahleho konfliktu. "To, čo sa deje v západnom smere v súčasnosti, je úlohou pre armádu a predstaviteľov silových zložiek, nie pre diplomatov," uviedol.

Rusko 17. decembra 2021 zverejnilo návrhy bezpečnostných zmlúv s NATO a USA a žiadalo urýchlené rokovania s Washingtonom. NATO by podľa nich nesmelo žiadnym novým krajinám povoliť vstup do Severoatlantickej aliancie.

Moskva takisto žiadala, aby NATO v postsovietskych krajinách nebudovalo svoje základne. (TASR)

Na Ukrajine padlo ďalších 1 410 ruských vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 489 870 ľudí, uviedol ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 18 tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 38 delostreleckých systémov, jeden raketomet, dve lietadlá a jeden vrtuľník.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 547 tankov, 14 552 obrnených bojových vozidiel pechoty, 12 603 delostreleckých systémov, 1 071 raketometov, 353 lietadiel a 326 vrtuľníkov.

Protivzdušná obrana zničila počas noci 102 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Podľa neho ruskí vojaci zostrelili 51 dronov nad Krymom, 44 dronov nad Krasnodarským krajom, šesť nad Belgorodskou oblasťou a jeden dron nad Kurskou oblasti.

Letectvo a hliadkové lode ruského námorníctva počas noci zničili šesť bezposádkových plavidiel v Čiernom mori, dodalo ministerstvo. (ČTK)

Sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una poprela, že KĽDR predáva zbrane Rusku. Podľa nej ide o fámu. (TASR)

Dva ukrajinské drony zaútočili na rafinériu v ruskom Tuapse, po dopade jedného stroja vypukol požiar.

Podľa predbežných informácií nebol nikto zranený, uviedol krízový štáb v Krasnodarskom kraji, kde spomínaná rafinéria leží. Úrady tvrdia, že majú požiar pod kontrolou.

Na túto rafinériu spoločnosti Rosnefť zaútočili drony už na začiatku roka a vyradili ju na týždne z prevádzky.

Terčom útoku dronov sa minulý mesiac stala iná rafinéria v Krasnodarskom kraji, v Slavjansku, pripomenul na svojom webe list Kommersant.

Ruské lietadlá zvrhli na ruské a okupované územia za posledné tri mesiace najmenej 38 leteckých bômb.

"Počas 15. mája zvrhlo ruské letectvo na (ruskú) Belgorodskú oblasť hneď tri poltonové bomby," píše na sociálnej sieti spravodajský kanál Astra. Správu prevzali aj niektoré ruské a ukrajinské médiá.

Jedna z bômb dopadla priamo pri akvaparku Lazurnyj v dedine Lazurnoje pri Belgorode. Ďalšiu bombu našli pri dedine Krutoj Log a tretiu v dedine Zarečje-Vtoroje.

"Vo všetkých troch prípadoch nikto nezahynul, ani nebol zranený," dodala. Predchádzajúci prípad sa stal len o deň skôr, keď z lietadla odpadla bližšie nespresnená bomba či raketa na dedinu Probuždenije vo Voronežskej oblasti.

Astra pripomenula aj prípad z 4. mája, keď poltonová bomba z ruského lietadla dopadla priamo na Belgorod. Zranila sedem ľudí a poškodila 31 domácností a desať áut. Ruské úrady sa snažili príčinu zatajiť, dodala.

Server RBK-Ukrajina dal správu o ruskom bombardovaní vlastnej Belgorodskej oblasti do súvislosti s ruskou ofenzívou v susednej ukrajinskej Charkovskej oblasti, ktorú sa snaží podporiť ruské letectvo, ale vzhľadom na technické poruchy dochádza k podobným incidentom.

Na problémy s používaním ruských bômb nedávno upozornila aj britská vojenská rozviedka, ktorá poukázala na ohrozenie civilného obyvateľstva. (ČTK)

Okupanti čelili v Sevastopole na anektovanom Kryme rozsiahlemu útoku vzdušných a námorných dronov.

"Sily protivzdušnej obrany, flotily a zoskupenia vojsk obrany Krymu v rôznych častiach Sevastopola pokračujú v ničení bezpilotných lietadiel a tiež bezposádkových člnov," uviedol gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev.

Neskôr na sociálnej sieti poďakoval vojakom za to, že sa im rozsiahly útok podarilo odraziť. "Zničené boli desiatky bezpilotných lietadiel a viac ako päť bezposádkových člnov," tvrdil a dodal, že útok si podľa záchranárov nevyžiadal žiadnych zranených.

Náletu dronov podľa agentúry Interfax čelilo aj ruské prístavné mesto Novorossijsk, ktoré je ďalšou základňou ruskej Čiernomorskej flotily.

Nad Novorossijskom zostrelila protivzdušná obrana desať dronov. Nálet sa podľa predbežných informácií zaobišiel bez obetí a zranení, oznámil gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondraťjev.

Drony podľa Kondraťjeva útočili na civilné objekty a padajúce trosky miestami spôsobili požiare, ktoré sa hasia, napísala agentúra Interfax.

Obyvatelia Novorossijska hlásili aspoň 19 výbuchov. Terčom náletu mohol byť prístav a sklady s ropou, poznamenala ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na informácie zo sociálnych sietí.

Moskva minulý mesiac vymenovala viceadmirála Sergeja Pinčuka za nového veliteľa Čiernomorskej flotily. Hlavným veliteľom ruského vojenského námorníctva sa stal admirál Alexander Moisejev a veliteľom Severnej flotily viceadmirál Konštantín Kabancov.

Oficiálne príčiny výmeny veliteľov vojenského námorníctva neboli oznámené, upozornila ruská redakcia BBC a dodala, že predchádzajúci veliteľ vojenského námorníctva Nikolaj Jevmenov bol odvolaný po sérii potopení loďou Čiernomorskej flotily ukrajinskými bezposádkovými plavidlami.

Ruské námorníctvo sa počas ruskej invázie na Ukrajinu potýka s ťažkými stratami v Čiernom mori. Zatiaľ najhorším zásahom bolo potopenie krížnika Moskva v apríli 2022.

Spolu Ukrajina za dva roky vojny s Ruskom potopila alebo vážne poškodila približne dve desiatky ruských vojnových lodí, uviedla predtým stanica Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda. To podľa stanice predstavuje asi tretinu celej Čiernomorskej flotily. (ČTK)

Ruské vojská počas noci zaútočili dronmi na Charkov, miestne úrady hlásia zásahy v meste.

Drony pôsobili požiar v jednej z dvoch zasiahnutých charkovských štvrtí, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova a starostu druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihora Terechova.

Ranení doteraz neboli hlásení, uviedol Synehubov a vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch.

Charkov a okolie sú dlhodobo terčom ruských útokov, ale v poslednom čase bombardovanie a ostreľovanie zosilneli. Terčom bývajú civilné objekty a energetická infraštruktúra, poznamenala agentúra Reuters po utorkovom nálete, ktorý si vyžiadal skoro dve desiatky zranených.

Gubernátor susednej ruskej Belgorodskej oblasti zasa tvrdí, že pri útoku ukrajinských dronov na okolí Belgorodu zahynula žena a jej dieťa. Ukrajina sa k podobným tvrdeniam ruských úradov nevyjadruje.

"V obci Okťabrskij dron zaútočil na auto, v ktorom sa nachádzal vodič a traja cestujúci (matka, otec a dieťa). Žena zahynula na mieste, štvorročný chlapec podľahol zraneniam v nemocnici," uviedol gubernátor Vjačeslav Gladkov.

Iný dron podľa gubernátora zapálil benzínovú stanicu pri dedine Bessonovka, požiar sa už podarilo uhasiť. (ČTK)

Rusko tvrdí, že pri ukrajinskom ostreľovaní mesta Doneck zahynuli štyri ženy.

"Štyri ženy narodené v rokoch 1986, 1980, 1961 a 1952 boli zabité na Petrovskej ulici neďaleko zastávky MHD," informovali tamojší Moskvou dosadení predstavitelia v príspevku na platforme Telegram. Dodala, že pri ostreľovaní Donecka utrpeli zranenia aj ďalšie dve osoby, a to dievča narodené v roku 2018 a muž narodený v roku 1987. Pri inom ostreľovaní neďalekej obce sa podľa ruských úradov zase zranil starší muž, sedemdesiatnik.

Moskvou dosadený gubernátor Doneckej oblasti Denis Pušilin označil v príspevku na sociálnych sieťach ostreľovanie za "barbarské" a obvinil z neho ukrajinskú armádu.

Kyjev sa k obvineniu bezprostredne nevyjadril, dlhodobo však popiera, že by sa útokmi zameriaval na civilistov, či už v Donecku, alebo aj iných Ruskom okupovaných územiach na východe a juhu Ukrajiny. (TASR)