Ukrajina Rusko Online: Ukrajina evakuuje ľudí z pohraničia v Sumskej oblasti, očakáva otvorenie nového frontu

Rusko musí zaplatiť za obnovu toho, čo Putin zničil na Ukrajine, vyhlásil americký šéf diplomacie Blinken v Kyjeve.

Washington podľa neho disponuje mocou zabaviť ruský majetok v USA a použiť ho na pomoc pri obnove Ukrajiny.

Blinken pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva tri týždne po tom, ako americký Kongres po dlhom odkladaní schválil nový balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov.

Odsúhlasená pomoc už už začala prichádzať na Ukrajinu, pričom ďalšie dodávky sú na ceste, povedal Blinken po stretnutí s prezidentom Zelenským.

"To, čo Putin zničil, by Rusko malo a musí zaplatiť za obnovu. Tak si to vyžaduje medzinárodné právo. A Ukrajinci si to zaslúžia. Kongres nám dal právomoc zabaviť ruský majetok v USA a my ju máme v úmysle využiť," povedal Blinken počas  prejavu na Kyjevskom polytechnickom inštitúte Igora Sikorského.

Dodal, že skupina hospodárskych vyspelých krajín G7 môže "uvoľniť miliardy dolárov a vyslať Putinovi jasný odkaz, že čas nie je na jeho strane".

Americký minister poznamenal, že do Kyjeva prichádza v kritickom momente - počas novej ruskej ofenzívy na severovýchode Ukrajiny, ktorú podľa neho podporuje Severná Kórea, Irán aj Čína.

Ukrajinu uistil, že v boji proti Rusku nie je sama. "Sme pri vás dnes a zostaneme po vašom boku," zdôraznil. Zároveň deklaroval, že Spojené štáty približujú Ukrajinu k vstupu do NATO.

Ukrajinský parlament nedávno schválil zákon, ktorý upravuje nábor nových brancov v krajine. Kontroverzná legislatíva bola prijatá po niekoľkých mesiacoch odkladov a tisíckach pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Podľa Blinkena išlo o náročné, ale nevyhnutné rozhodnutie a ocenil všetkých, ktorí sa pridali do vojenskej služby svojej krajiny. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz nepodporuje myšlienku znovuzavedenia brannej povinnosti podľa vzoru Švédska.

Povedal to počas návštevy Štokholmu, informuje o tom agentúra DPA.

Švédsko obnovilo brannú povinnosť ešte v roku 2017. Na výcvik sú však po vyplnení dotazníka pozvaní len niektorí muži a ženy v odvodovom veku. Vybraná skupina potom dostane ponuky na zamestnanie v armáde.

Scholza sa novinári pýtali, či by podobný krok v Nemecku mohol pomôcť vyriešiť nedostatok personálu v tamojších ozbrojených silách.

"V konečnom dôsledku ide o to, ako presvedčiť dostatočný počet mužov a žien, aby pracovali v nemeckej armáde (Bundeswehri)," reagoval spolkový kancelár.

Nemecko malo čiastočnú formu odvodu zavedenú až do roku 2011. To by však podľa Scholza v súčasnosti už nefungovalo. "Vojakov bolo vtedy oveľa viac, kasární bolo oveľa viac, bolo vtedy treba vybudovať oveľa viac infraštruktúry. Nič z toho dnes nie je potrebné a ani to nie je plán, ktorý by niekto išiel realizovať," poznamenal.

Počet vojakov v Bundeswehri sa má do roku 2031 zvýšiť zo súčasných 182.000 na 203.000. Podľa DPA nemecký minister obrany Boris Pistorius v tejto súvislosti zvažuje rôzne možnosti.

"Návrhy sa objavujú neustále, ale vôbec sa nedajú porovnať s tým, čo sme v Nemecku mali. Čakáme, kým nevznikne vyvážená koncepcia," dodal Scholz.

Opoziční kresťanskí demokrati, ktorí boli pri moci v čase zrušenia brannej povinnosti pred 13 rokmi, si minulý týždeň na straníckom sneme odhlasovali, že v prípade volebného víťazstva na budúci rok toto rozhodnutie zvrátia. (TASR)

Počet ľudí zranených pri útokoch na centrum Charkova sa zvýšil na dvadsať, zranené sú aj tri deti.

Informovala o tom britská stanica BBC.

Podľa prokuratúry Charkovskej oblasti ruská armáda v utorok popoludní podnikla séru útokov na jeden z obvodov Charkova, pričom jedna z leteckých bômb zasiahla 15-poschodový bytový dom. Ďalší zásah dostali neďaleké garáže, kde vypukol požiar.

Prokuratúra sumarizovala, že pri ruskom útoku boli poškodené garáže, autá a najmenej 20 bytových a nebytových budov vrátane obchodného centra, jednej školy a viacerých obchodných prevádzok.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že 14. mája popoludní ruská armáda uskutočnila sedem náletov na obytný sektor Charkova.

Ostreľovanie Charkovskej oblasti ruskými jednotkami sa prudko zintenzívnilo 10. mája. V ten istý deň začala ruská armáda svoju ofenzívu v tomto sektore: ruskí vojaci prekročili hranicu na viacerých miestach na severozápade Ukrajiny a snažia sa obsadiť pohraničné obce na ukrajinskom území. Táto situácia podnietila Ukrajinu k evakuácii tisícok ľudí z oblasti.

"Tento tlak je zameraný na dotlačenie ľudí k tomu, aby odišli... Toto je taktika Ruskej federácie," povedal pre agentúru AFP na mieste jedného z útokov primátor Charkova Ihor Terechov. (TASR)

Ruský útok delostrelectvom a mínometmi na pohraničný región Černihivskej oblasti zabil jedného civilistu.

Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Viačeslav Čaus, informuje web Ukrajinská pravda.

„Dnes popoludní nepriateľ zasiahol delostrelectvom a mínometmi osadu Hremiač v okrese Novhorod-Siverskyi. Miestny civilista zomrel na zranenia črepinami, ktoré utrpel počas útoku," konštatoval Čaus.

Polovica ukrajinských utečencov žijúcich v Nemecku, Poľsku a Česku menej ráta podľa prieskumu s návratom.

Utečenci sa v prieskume Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) vyjadrili, že ich návrat na Ukrajinu je "menej pravdepodobný".

Z prieskumu vyplýva, že 66 percent respondentov je „úplne“ alebo „skôr spokojných“ so svojim životom v Nemecku, Poľsku a Česku. 

Na otázku, aké faktory by im pomohli vrátiť sa späť, respondenti najčastejšie odpovedali, že bezpečnosť a fungovanie kritickej infraštruktúry. Zároveň 26 percent oslovených uviedlo, že sa nevrátia, kým sa neskončí ruská invázia.

„Výsledky prieskumu ukazujú, že významná časť ukrajinských utečencov stráca, alebo už stratila, svoje spojenie s Ukrajinou,“ uviedol riaditeľ KISS Anton Hrušeckyj. (SITA, Kyiv Independent)

Francúzsko posiela Ukrajine novú sériu rakiet zem-vzduch Aster 30 určených pre už dodané systémy mamby.

Vo francúzskom parlamente o tom informoval minister obrany Sébastien Lecornu.

Ako uviedla agentúra Reuters, Lecornu vo svojom vystúpení poslancov oboznámil s tým, že práve podpísal súhlas na dodávku druhej várky rakiet Aster.

Podľa neho tak mamby, ktoré Francúzsko a Taliansko spoločne odovzdali Ukrajine, budú môcť pokračovať "v zachytávaní ruských rakiet, ktoré by mohli zaútočiť na Kyjev".

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil rozmiestnenie komplexu SAMP/T na Ukrajine ako hotovú vec v júni minulého roka. Koncom marca tohto roku Lecornu oznámil, že sa pripravuje nový balík vojenskej pomoci Ukrajine vrátane rakiet Aster (TASR)

Úrady na Srí Lanke evidujú najmenej 280 svojich občanov, ktorí sa dali naverbovať do vojny na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra AFP. K týmto zisteniam úrady dospeli po tom, ako ministerstvo obrany vytvorilo špeciálny tím na zhromažďovanie informácií o Srílančanoch, ktorí išli do vojny, aby bojovali na strane Ruska či Ukrajiny, a žiadali občanov, aby takéto prípady nahlásili.

Rezort nateraz kontaktovalo najmenej 280 rodín, ktorých príslušníci odcestovali bojovať na Ukrajinu. Srílanské úrady pritom opakovane varovali svojich občanov pred zapojením sa do bojov na Ukrajine.

Poslanec srílanského parlamentu Gamini Waleboda dodal, že väčšina z tých, ktorí odišli bojovať na strane Ruska, bola oklamaná prísľubmi vysokých platov a tým, že budú plniť nebojové úlohy. Oficiálne údaje o tom, koľko Srílančanov na Ukrajine zahynulo, nie sú známe.

AFP dodala, že srílandská polícia zatkla dvoch dôstojníkov armády vo výslužbe vrátane generálmajora za to, že nezákonne pôsobili ako náboroví agenti pre ruské žoldnierske firmy.

Aj susedia Srí Lanky India a Nepál potvrdili, že počas minulého roka bolo naverbovaných mnoho ich občanov, aby bojovali po boku ruskej armády.

Viac ako dva roky od začiatku ruskej invázie zahynuli na Ukrajine desaťtisíce ruských vojakov a Moskva sa snaží získať posily pre svojej jednotky aj v zahraničí. (TASR)

Macron počas telefonátu so Zelenským sľúbil, že jeho krajina pošle Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc.

Informuje o tom portál CNN.

Macron počas telefonátu odsúdil „zintenzívnenie ruských útokov na Ukrajinu, predovšetkým na jej energetickú infraštruktúru“.

Zároveň opätovne potvrdil „odhodlanie Francúzska poskytnúť všetku potrebnú podporu“ Kyjevu spolu s medzinárodnými partnermi. (SITA, CNN)

Ruská štátna duma schválila nominantov na ministrov novej vlády, ktoré minulý týždeň predložil premiér Mišustin.

Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Desať z 15 ministrov zastávalo svoje posty v predchádzajúcej vláde Michaila Mišustina.

Nových šéfov dostali rezorty dopravy (Roman Starovojt), priemyslu a obchodu (Anton Alichanov), energetiky (Sergej Civiľov), poľnohospodárstva (Oksana Lutová) a športu (Michail Degťarjov).

Plenárne zasadnutie Dumy, na ktorom sa schvaľovali nominanti na ministrov, trvalo osem hodín. Každý z kandidátov predstavil svoje priority a odpovedal na otázky poslancov.

Štátna duma v pondelok schválila desať kandidátov na podpredsedov vlády, z ktorých si osem udržalo svoje posty.

Na základe novely ústavy z roku 2020 kandidátov na ministrov obrany, vnútra, spravodlivosti, pre mimoriadne situácie a zahraničných vecí, ako aj na šéfa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) navrhuje ruský prezident a schvaľuje ich Rada federácie, horná komora parlamentu. (TASR)

Ukrajina evakuuje ľudí zo Sumskej oblasti žijúcich v blízkosti ruskej hranice.

S evakuáciou obyvateľov z prihraničných osád pomáhali záchranári, národná polícia a dobrovoľníci.

Kyjev očakáva, že Rusi sa pokúsia v blízkej dobe znova otvoriť front v oblasti.

Na sanitku ľudia prispejú skôr ako na terénne auto, hovorí záchranár, ktorý pomáha Ukrajine. (SME)

Ruská letecká bomba zasiahla obytný dom v Charkove, hlásia minimálne 15 zranených, oznámila regionálna vojenská správa.

Vojna im zmenila život. Už viac ako dva roky môžu deti ukrajinských utečencov v Bratislave navštevovať školu v evakuácii. (SME)

Ruský súd zamietol odvolanie kritika Kremľa Kara-Murzu. Pre odpor voči Putinovi ho odsúdili na 25 rokov väzenia. (TASR)

Zo severu ukrajinskej Charkovskej oblasti evakuovali viac ako 7 500 civilistov, oznámil gubernátor oblasti Oleh Synjehubov.

Zo 7 531 ľudí, ktorí boli doteraz evakuovaní, je 568 detí a 201 ľudí so zdravotným postihnutím, dodal gubernátor.

Útok na Charkivskú oblasť Rusko odštartovalo 10. mája v smere na obec Lypci a mesto Vovčansk. Podľa tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksandra Lytvynenka Rusi do ofenzívy nasadili viac ako 30-tisíc vojakov.

Ukrajinský generálny štáb v pondelok uviedol, že Rusko má „taktický úspech" v boji o Vovčansk, ktorý leží necelých päť kilometrov od ruských hraníc. „Na severnom okraji mesta prebiehajú aktívne prestrelky,“ uviedol gubernátor Charkovskej oblasti. (SITA)

Ukrajina potrebuje muníciu, delostrelectvo, tanky a najmä systémy protivzdušnej obrany Patriot, uviedol nemecký kancelár Scholz.

Olaf Scholz vyzval európske krajiny, aby urobili viac na podporu Ukrajiny. Zároveň počas návštevy Štokholmu prisľúbil podporu Kyjevu na tak dlhé obdobie, ako to bude potrebné.

Scholz dodal, že aprílové oznámenie Nemecka, že pošle na Ukrajinu tretí systém Patriot, nebolo ľahké rozhodnutie, pretože Nemecko samo nemá týchto systémov veľa.

Systémy Patriot na Ukrajinu zatiaľ dodali len USA, Nemecko a Holandsko. Španielsko sľúbilo poslať rakety Patriot, ale nie celý systém. (SITA)

Rusko nasadilo do výzbroje medzikontinentálne balistické strely Bulava, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice.

Ruská tlačová agentúra TASS citovala vyjadrenie hlavného projektanta tejto strely. Nasadenie Bulavy do zbrojného arzenálu bolo podľa tohto tvorcu ohlásené výnosom ešte 7. mája.

Rusko vlani v novembri oznámilo úspešne otestovanie Bulavy, ktorú odpálila jadrová ponorka Cár Alexander III.

Nezisková organizácia Federácia amerických vedcov (FAS) oznámila uvádza, že táto raketa môže niesť až šesť jadrových hlavíc.

Strelu Bulava vyvinuli na základe programu, ktorý bol spustený v 90. rokoch minulého storočia. Sú odpaľované z ponoriek triedy Borej. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívi v piatok Španielsko, kde sa stretne s kráľom Felipem, oznámil kráľovský palác v Madride. (Sky News)

Ukrajinská armáda reaguje na tvrdenia Rusov a vraví, že situáciu v meste Vovčansk v Charkovskej oblasti má pod kontrolou.

Oznámila, že v dôsledku rozsiahlych ruských vzdušných útokov sa však musela stiahnuť z neďalekej obce Lukianci.

Ruské ministerstvo obrany naopak uviedlo, že jeho jednotkám sa podarilo posilniť si taktické pozície a spôsobiť škody ukrajinskej armáde v okolí pohraničných obcí a miest vrátane Vovčansku.

Ruský rezort obrany okrem toho medzičasom informoval, že jeho armáde sa podarilo dobyť v Charkovskej oblasti obec Buhruvatka. (TASR)

To, čo sa deje v Charkovskej oblasti, je výsledkom odvrátenia pozornosti od Ukrajiny, myslí si britský minister obrany.

Grant Shapps si však nemyslí, že by situácia bola „fatálna“, a povedal, že je to „dôležitá lekcia pre svet, aby nestrácal pozornosť a záujem o Ukrajinu“.

Minister na konferencii Sea Power Conference potvrdil podporu Spojeného kráľovstva Ukrajine a povedal, že víťazstvo Ruska by bolo "nepredstaviteľné a neprijateľné".

"Aj prezident Zelenskyj mi povedal, že nevie, či by Ukrajina ešte bojovala, ak by nedostávala podporu zo Spojeného kráľovstva," povedal Shapps s tým, že Charkovská oblasť dopláca na dlhé čakanie vojenskej pomoci zo Západu. (Sky News)

Povedať, že nepriateľ dosiahol významný úspech, by bolo nepravdivé, tvrdí šéf ukrajinskej rozviedky o bojoch pri Charkove.

„V súčasnosti prebieha fáza ruskej pohraničnej operácie v Charkovskej oblasti. Nedá sa povedať, že by nepriateľ dosiahol významný úspech. Je však dôležité mať na pamäti, že situácia je dosť napätá a veľmi rýchlo sa mení. Napriek tomu, od včerajšieho večera sa podľa mňa objavil rýchly trend k stabilizácii,“ vyhlásil šéf ukrajinského obranného spravodajstva Kyrylo Budanov.

Podľa neho je nepriateľ v podstate už zablokovaný na hraniciach. „Pokračuje pôsobenie ukrajinských obranných síl pre ďalšiu stabilizáciu a začiatok vytláčania nepriateľa za naše štátne hranice,“ dodal.

„Čo sa týka Sumskej oblasti, Rusi vlastne plánovali podobnú operáciu od začiatku aj v tejto oblasti. V súčasnosti udržiavajú na hraniciach malé zoskupenia síl, no situácia im zatiaľ neumožnila zapojiť sa do aktívnej činnosti a realizovať svoj plán,“ podotkol Budanov.

Na otázku, kedy by Rusi mohli začať ustupovať, Budanov povedal, že sami neustúpia. „Treba ich vytlačiť. Preto budú boje pokračovať.“

Budanov zároveň zdôraznil, že situácia v súčasnosti „nie je katastrofálna“. Podotkol, že hlavným cieľom súčasnej ruskej operácie na hraniciach sú psychologické a informačné aktivity zamerané na vytváranie chaosu a paniky. (SITA)

Český prezident neverí, že Ukrajina dokáže obnoviť kontrolu nad svojim územím. Je podľa neho nutné zastaviť vojnu a rokovať. (TASR)

Situácia civilistov v Charkovskej oblasti je hrozivá, upozornil vysoký komisár OSN pre ľudské práva.

OSN vo vyhlásení vyjadruje "hlboké znepokojenie nad situáciou civilistov na Ukrajine, najmä v Charkovskej oblasti, keď ruské sily zintenzívňujú útoky."

"Tento útok sa zmocnil ďalšieho ukrajinského územia, vyvolal ďalšie vysídľovanie a potenciálne ohrozuje Charkov," uvádza sa vo vyhlásení.

Údaje z OSN ukazujú, že od posledného vpádu ruských síl z 10. mája sa predpokladá, že najmenej 6-tisíc ľudí utieklo alebo bolo evakuovaných z oblastí pri hraniciach a mnohí sa dostali do Charkova.

Od minulého piatka zahynulo v Charkovskej oblasti najmenej osem civilistov a 35 utrpelo zranenia. "V Charkovskej oblasti je situácia strašná, pretože boje sa zintenzívňujú," uviedla OSN.

„Kolegovia v Charkove hlásia, že sirény náletu znejú takmer neustále a počujú výbuchy v pohraničnej oblasti aj v samotnom meste. Mesto Vovčansk je značne zničené a pokračujú tam ťažké boje. V čase začiatku útokov okupantov tam zostalo približne tritisíc obyvateľov," píše sa v správe. (Sky News)

Z okupovanej časti Chersonskej oblasti sa podarilo dostať šesť ukrajinských detí, uviedol gubernátor Oleksandr Prokudin.

"Z táborov sme dostali jedno dievča a päť chlapcov vo veku od päť do 12 rokov. Pomohla nám organizácia Save Ukraine. Bola to mimoriadne náročná záchranná spojená so zdržaním a zastrašovaním. Našťastie sú už všetky deti v bezpečí. Sú s nimi lekári a psychológovia," povedal Prokudin. (Sky News)

Účasť Viktora Orbána na mierovom summite o Ukrajine zostáva neistá. Konať sa bude na žiadosť prezidenta Zelenského.

Summit sa uskutoční 15. a 16. júna vo Švajčiarsku.

Zelenskyj mal s Orbánom 8. mája telefonický rozhovor, v rámci ktorého maďarského ministerského predsedu pozval na mierový summit.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó označil švajčiarsku mierovú konferenciu za mimoriadne čestnú iniciatívu, pretože ide o mier.

"Vláda pristupuje pozitívne a s rešpektom ku všetkým rokovaniam, ktorých cieľom je vytvorenie mieru," zdôraznil minister, podľa ktorého Budapešť preto pozvanie zvažuje, ešte sa však definitívne nerozhodla.

Dodal ale, že je obzvlášť ťažké predstaviť si mierový summit len ​​s jednou z dvoch bojujúcich strán. "Myslíme si, že základnou podmienkou úspechu mierového rokovania je, že dokážeme posadiť za stôl všetky bojujúce strany," podčiarkol Szijjártó s poznámkou, že existujú pochybnosti, či táto konferencia môže byť úspešná.

Švajčiarsko 2. mája oznámilo, že Rusko "v tejto fáze" nepozvali na júnovú konferenciu. Švajčiarska vláda je však presvedčená, že Rusko sa musí zapojiť do tohto procesu, uviedla vo vyhlásení. "Mierový proces bez Ruska nie je možný," skonštatovala.

Na rokovania v hotelovom komplexe Bürgenstock dosiaľ pozvali 160 delegácií vrátane členov EÚ a zoskupení G7, G20 a BRICS. Pozvánku dostali aj dvaja náboženskí predstavitelia.

Švajčiarska vláda uviedla, že vždy bola otvorená pozvaniu Ruska, ktoré však opakovane zdôraznilo, že nemá záujem zúčastniť sa na tomto summite. Ruskí predstavitelia tvrdia, že Švajčiarsko nie je dôveryhodné ako neutrálny sprostredkovateľ, keďže sa pridalo k sankciám EÚ voči Moskve. (TASR)

Pre podozrenie z korupcie zadržali popredného predstaviteľa ruského ministerstva obrany Jurija Kuznecova.

Potvrdil to Vyšetrovací výbor Ruskej federácie.

Generálporučíka Kuznecova zadržali po tom, ako úrady vykonali prehliadku v jeho bydlisku. Úrady zhabali hotovosť v rubľoch i v prostriedkoch iných mien v celkovej výške milión amerických dolárov.

Kuznecov podľa vyšetrovateľov v rokoch 2021 až 2023 prijal úplatky od jednotlivcov zo súkromného sektora. V tom čase pracoval pre armádny úrad, ktorý má na starosti štátne tajomstvá.

Bývalý zástupca ministra obrany Timur Ivanov je od apríla vo väzbe pre podozrenia z prijímania veľkého úplatku v spojitosti s armádnymi stavebnými projektmi, pripomína AFP.

Západná a severná časť Vovčanska v Charkovskej oblasti sú pod kontrolou ruských síl, tvrdí ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Ukrajinská armáda uviedla, že situácia v meste Vovčansk je pod kontrolou, no v dôsledku silných ruských náletov sa musela stiahnuť do nových pozícií pri obci Lukjanci.

V meste pokračujú pouličné boje, informuje agentúra TASS.

Mesto s pôvodnou populáciou 17-tisíc obyvateľov sa zmenšila na iba 2 500, keď minulý týždeň okupanti obnovili svoj pozemný útok. (Sky News)

EÚ chce radikálne znížiť Rusku zisk z vývozu energetických nosičov, ale tomu by mohlo zabrániť ďalšie maďarské veto.

S odvolaním sa na týždenník Politico to uviedol server atv.hu.

Proti ruským sankciám týkajúcim sa zemného plynu by mohlo prísť ďalšie maďarské veto. Podľa bruselských zdrojov totiž Budapešť chce blokovať 14. sankčný balík s odôvodnením, že to by to zvýšilo náklady Maďarska na energie.

Maďarsko vyjadrilo značné výhrady k novému návrhu počas úvodných rozhovorov medzi veľvyslancami minulý týždeň. Podľa tamojších zdrojov maďarský veľvyslanec povedal, že jeho krajina zablokuje akékoľvek sankcie, ktoré by spôsobili nárast nákladov na energiu v Európe, píše Politico.

"Budeme analyzovať balík, ale nepodporíme nič, čo by mohlo mať negatívny vplyv na trh s plynom v EÚ," citovali zdroje týždenníka slová maďarského predstaviteľa zo stretnutia diplomatov z minulej stredy.

Politico pripomína, že Maďarsko už vo viacerých prípadoch vetovalo sankcie uvalené na Rusko za vojnu na Ukrajine, takže ďalšie podobné rozhodnutie by nebolo bezprecedentným. (TASR)

Na Ukrajinu začal prichádzať nový balík amerických zbraní a ďalšie dodávky sú na ceste, oznámil v Kyjeve Blinken.

Vyhlásil to americký minister zahraničných vecí na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve.

Blinken dodal, že prichádzajúca pomoc pre Kyjev bude mať veľký význam v boji proti pokračujúcej ruskej agresii.

Ubezpečil zároveň ukrajinského prezidenta, že USA sú pripravené pomôcť Kyjevu, aby sa časom "postavil na vlastné nohy ekonomicky, vojensky a demokraticky".

„Sme odhodlaní, spolu s mnohými ďalšími partnermi pre Ukrajinu, zabezpečiť, aby ste uspeli na bojisku,“ povedal Blinken Zelenskému. 

Ukrajinský líder poznamenal, že to bolo „ťažké obdobie“ pre ukrajinských „bojovníkov“, najmä na východe krajiny. Poďakoval Blinkenovi za „rozhodujúci balík“ vojenskej pomoci, ktorý minulý mesiac schválil Kongres, pričom zdôraznil „podporu oboch strán“, ktorú dostal.

Zelenskyj dodal, že je kľúčové dostať zbrane čo najrýchlejšie. Ďalej hovoril o mimoriadnych potrebách Ukrajiny a povedal, že protivzdušná obrana je „najväčším deficitom“ a že Charkovská oblasť potrebuje viac protivzdušnej obrany.

Blinken vzdal hold ukrajinskej „výnimočnej odolnosti“ a Zelenského „sile a vodcovstvu“. Priznal, že sú to „náročné časy“, ale že pomoc USA je „na ceste“, čo by podľa neho mohlo znamenať zásadný rozdiel na bojisku.

Blinken pricestoval do Kyjeva v utorok na vopred neohlásenú návštevu. "Vrátil som sa dnes do Kyjeva, aby som potvrdil našu neotrasiteľnú podporu pre Ukrajinu, brániacu svoju slobodu voči ruskej agresii," napísal minister na sociálnej sieti X.

Ide o jeho štvrtú návštevu Kyjeva od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Americký Kongres pred niekoľkými týždňami schválil nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 61 miliárd dolárov, ktorému však predchádzali niekoľkomesačné rokovania a nezhody. (TASR, SITA)

Pri ruských útokoch na Charkov na severovýchode Ukrajiny utrpeli zranenia štyria ľudia, informujú ukrajinskí predstavitelia.

V utorok ráno utrpeli pri ruskom ostreľovaní zranenia jeden muž a tri ženy, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram.

Dodal, že Rusko na Charkov, ktoré je druhým najväčším mestom na Ukrajine, zaútočilo svojimi novými bombami UMPB D-30. Ide o zlepšené vysoko presné navádzané bomby z čias Sovietskeho zväzu, ktoré sa dokážu správať ako strely s plochou dráhou letu.

Reuters upozorňuje, že tvrdenia Synehubova nedokázal nezávisle overiť, pričom Rusko sa k útokom bezprostredne nevyjadrilo. (TASR)

Dlhé schvaľovanie vojenskej pomoci Ukrajine v americkom Kongrese bolo plytvaním času, tvrdí Viktor Juščenko.

Zelenského predchodca na poste prezidenta Ukrajiny povedal, že váhanie USA a strata času umožnili Rusku spôsobiť viac utrpenia a predĺžiť vojnu.

Vážny nedostatok munície, ktorý prinútil prekonané ukrajinské sily „obetovať“ dedinu za dedinou na frontových líniách, tiež rozsieval obavy medzi ďalšími západnými spojencami Ukrajiny o vyhliadkach Kyjiva na odrazenie ruskej invázie, povedal Juščenko v rozhovore pre agentúru AP.

To vyslalo signál Putinovi, aby „zaútočil, zničil infraštruktúru, zúril po celej Ukrajine,“ povedal Juščenko, proeurópsky reformátor, ktorý sa počas svojej vlády v rokoch 2005 až 2010 snažil odkloniť Kyjiv od Moskvy.

„A, samozrejme, to podkopáva morálku tých vo svete, ktorí stoja a podporujú Ukrajinu,“ povedal Juščenko, ktorý pricestoval do Philadelphie, kde vystúpil na podujatí World Affairs Council.

Oneskorenie „nie je pre Ukrajinu fatálne“, ale prinútilo ukrajinských vojnových plánovačov revidovať aktuálnu kampaň, povedal.

Juščenko podporil vedenie vojny ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tvrdil, že žiadny ukrajinský politik sa nevzdá územia, aby ukončil vojnu.

Juščenko povedal, že by bolo „veľkou chybou“ pre USA a Európu očakávať takúto mierovú dohodu a Putina by to len povzbudilo k opätovnému útoku. Povedal by, že by to „Putinovi dalo päť alebo sedem rokov, aby sa posilnil a potom by sa to trápenie začalo znova“.

Juščenko vyzval západných spojencov, aby rýchlejšie prijímali politické rozhodnutia na pomoc Ukrajine v boji, ktorý vojaci zvádzajú každý deň 24 hodín denne.

Juščenko priznal obrovské straty, ktoré Ukrajina utrpela počas viac ako dvoch rokov vojny. Tá každodenne prináša obete a núti bežných Ukrajincov zapojiť sa do boja. Povedal však, že argumenty o „vojnovej únave“ sú hanebné a že by to nemala byť výhovorka na zastavenie boja.

„Každý deň platíme životom,“ povedal Juščenko. „Životy detí a žien, životy ukrajinských vojakov. Naša infraštruktúra sa ničí každý deň.“

Juščenko napriek tvrdej kritike oneskorenia USA pri schvaľovaní najnovšej vojenskej pomoci priznal, že Ukrajine sa vďaka západnej podpore podarilo získať späť významnú časť okupovaného územia.

Ďalšie zisky možno dosiahnuť, ak budú spojenci jednotní, povedal Juščenko.

„Pre Putina je hlavnou geopolitickou výzvou sloboda a demokracia. A dnes využíva všetky dostupné zdroje, aby ukázal, že západný svet je slabý" a nedokáže sa spojiť, povedal Juščenko.

Povedal, že verí, že víťazstvo pre Ukrajinu je nevyhnutné vzhľadom na obetavosť občanov krajiny v boji a vojnu vidí ako väčší boj na obranu demokracie pred tyraniou a imperializmom. (SITA)

Rusko zaútočí aj v Sumskej oblasti, ak sa Ukrajine podarí stabilizovať front v Charkovskej oblasti.

Povedal, to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, ktorý boje pri Charkove označil v rozhovore pre The New York Times za vážne až kritické.

Budanov dodal, že ruský útok v Charkovskej oblasti bude pokračovať ďalšie tri alebo štyri dni a že ukrajinská armáda bude schopná posilniť svoje pozície a stabilizovať front.

"Potom sa očakáva, že ruské sily vyvinú silný tlak v smere na Sumy," povedal Budanov o meste vzdialenom zhruba 180 kilometrov severozápadne od Charkova.

Ruské útoky v Sumskej oblasti sa v posledných mesiacoch stupňujú. Ukrajinské úrady počas zosilnených útokov nariadili ďalšie evakuácie z regiónu.

Pavlo Velyčko, ukrajinský dôstojník slúžiaci neďaleko ruských hraníc v Sumskej oblasti, pre The New York Times povedal, že nevie, či to niečo znamená z hľadiska potenciálnej moskovskej ofenzívy.

"V každom prípade sme v plnej bojovej pripravenosti," povedal. (Kyiv Independent)

Ruský prezident Putin navštívi v máji Peking, oznámilo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Návštevu potvrdil aj Kremeľ.

Ruský líder sa stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, s ktorým majú 16. a 17. mája hovoriť o vzájomných bilaterálnych vzťahoch. Stretnúť sa má podľa médií aj s premiérom Li Čchiangom, aby prediskutovali spoluprácu v ekonomickej a humanitárnej oblasti.

Putin má okrem Pekingu navštíviť aj Charbin, najväčšie mesto a správne stredisko provincie Chej-lung-ťiang na severovýchode Číny.

Táto cesta bude prvou zahraničnou návštevou Putina v jeho novom šesťročnom funkčnom období po marcových voľbách. Naposledy navštívil Peking v októbri 2023. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 485 430 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že počas pondelka prišli Rusi o 1 400 vojakov, 11 tankov, 43 bojových obrnených vozidiel či 28 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 496 tankov, 14 460 bojových obrnených vozidiel, 16 907 vozidiel a palivových nádrží, 12 515 delostreleckých systémov, 1 070 odpaľovacích raketových systémov, 798 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 351 lietadiel, 9 985 dronov, 2 197 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 2 054 kusov špeciálnej techniky.

Generálporučík Jurij Kuznecov bol zadržaný pre podozrenie z trestnej činnosti, uviedol nemenovaný zdroj.

"Prípad vyšetruje hlavný armádny vyšetrovací úrad Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie. Vyšetrovateľ už oslovil súd s výberom preventívnych opatrení pre generála vo forme zotrvania vo väzbe," informovala agentúra TASS s odvolaním na anonymný zdroj.

Ruské provládne vojenské blogy uviedli, že Kuznecov sa pre vyšetrovanie nedostavil do práce. Obľúbený blog Rybar sa domnieva, že vyšetrovanie môže súvisieť s generálovým predchádzajúcicm postom na generálnom štábe, kde pracoval so štátnymi tajomstvami.

Estónska vláda vážne diskutuje o možnosti vyslania vojakov na západ Ukrajiny, aby prevzali nepriame bojové úlohy.

Cieľom by malo byť uvoľnenie ukrajinských síl pre boj na fronte. V rozhovore pre web Breaking Defence to povedal poradca estónskeho prezidenta pre národnú bezpečnosť Madis Roll.

Poznamenal, že estónska vláda v súčasnosti analyzuje potenciálne rozmiestnenie jednotiek na Ukrajine a chcela by to urobiť v rámci plnej misie Organizácie Severoatlantickej zmluvy, „aby preukázala rozsiahlejšiu spojeneckú silu a odhodlanie“.

„Diskusie trvajú. Mali by sme sa pozrieť na všetky možnosti. Nemali by sme sa obmedzovať v tom, čo môžeme urobiť,“ povedal Roll a zdôraznil, že Estónsko je pripravené potenciálne vyslať svojich vojakov na západ Ukrajiny v rámci menšej koalície krajín.

Estónski predstavitelia vyjadrili svoj súhlas s myšlienkou vyslania západných vojakov na Ukrajinu. (SITA)

Ukrajina v noci zničila všetkých 18 dronov, ktorými na ňu útočilo Rusko, uviedlo to ukrajinské letectvo.

Rusko zase informovalo o 25 raketách, ktoré jej protivzdušná obrana zničila nad Belgorodskou oblasťou.

Drony sa podľa ukrajinského letectva podarilo zničiť nad niekoľkými regiónmi, vrátane Kyjeva a frontových oblastí. Rusko podľa Ukrajiny zaútočilo tiež balistickou raketou. Či zasiahla svoj cieľ, nie je z vyjadrenia ukrajinského letectva zrejmé.

Útoky na prihraničnú Belgorodskú oblasť si podľa ruských úradov vyžiadali jednu zranenú ženu, ktorú zasiahol šrapnel do chrbtice. Poškodených bolo vyše 20 domov a na viacerých miestach je porušené elektrické vedenie.

Ukrajinský vrchný veliteľ a minister obrany diskutovali s americkými vládnymi predstaviteľmi o pomoci a situácii na fronte.

Oznámil to hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskij.

Syrskij prostredníctvom sociálnej siete Telegram uviedol, že diskutoval spolu s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom, poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom, ministrom zahraničných vecí Lloydom Austinom a náčelníkom štábu vzdušných síl USA generál Charles Brown.

"Rozoberali sme situáciu na fronte a tiež pomoc, ktorú Ukrajina potrebuje na bojisku," uviedol Syrskij. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz miernil očakávania od mierovej konferencie o Ukrajine, ktorá sa bude konať vo Švajčiarsku.

"Nikto by nemal mať prehnané očakávania, nejdeme tam dohadovať ukončenie vojny," vyhlásil Scholz v rozhovore s nemeckým spravodajským magazínom Stern.

"Prinajlepšom ide o začiatok procesu, ktorý môže viesť k priamym rokovaniam medzi Ukrajinou a Ruskom. Vo Švajčiarsku to bude o bezpečnosti atómových elektrární, vývoze obilnín, výmene väzňov a o nevyhnutnom zákaze použitia nukleárnych zbraní. Znovu opakujem, celé je to ešte len na začiatku," dodal Scholz.

Kancelár bol tiež frustrovaný odozvou európskych krajín na svoju výzvu zvýšiť objem dodávok zbraní na Ukrajinu. Objem dodávanej pomoci označil za stále nedostatočný. (TASR)

Ruský plynárenský gigant Gazprom by sa mohol dlho potýkať so zlými hospodárskymi výsledkami.

Kedysi najziskovejšia ruská spoločnosť vlastnená Kremľom čelí strate európskeho trhu, ktorú sa snaží vykompenzovať domácim trhom a vývozom do Číny.

Firma nedávno oznámila ročnú čistú stratu sedem miliárd dolárov. Červené čísla vykázala prvýkrát od roku 1999. Problémy Gazpromu odrážajú výrazný vplyv európskych sankcií na ruský plynárenský priemysel a tiež obmedzenia vyplývajúce zo silnejúceho partnerstva Moskvy s Čínou, píše agentúra Reuters.

Podľa údajov Gazpromu a výpočtov agentúry Reuters dodalo Rusko do Európy v roku 2022 rôznymi cestami zhruba 63,8 miliardy metrov kubických plynu. Vlani sa tento objem znížil o 55,6 percenta na 28,3 miliardy metrov kubických.

Rusko sa obrátilo na Čínu a snaží sa tam zvýšiť predaj plynu prostredníctvom plynovodov na 100 miliárd metrov kubických ročne do roku 2030. Koncom roka 2019 začal Gazprom dodávky plynu do Číny plynovodom Sila Sibíri.

Do konca tohto roka plánuje, že ročná kapacita Sily Sibíri dosiahne 38 miliárd metrov kubických. Moskva a Peking sa v roku 2022 dohodli tiež na vývoze desiatich miliárd metrov kubických z tichomorského ostrova Sachalin.

Najväčšou nádejou Ruska je plynovod Sila Sibíri 2 vedený cez Mongolsko, ktorým má prúdiť 50 miliárd metrov kubických ročne. Ten však narazil na niektoré úskalia, pretože sa nepodarilo dohodnúť na cenách a na ďalších otázkach. (ČTK)

Americký minister zahraničia Blinken je na neohlásenej návšteve Ukrajiny. Stretne sa aj s prezidentom Zelenským.

Blinken chce uistiť predstaviteľov krajiny o pokračujúcej americkej podpore krajiny čeliacej ruskej ofenzíve. Informovali o tom tlačové agentúry.

Blinken prišiel do Kyjeva deň po tom, ako Biely dom informoval, že Ukrajina dostala prvú časť americkej vojenskej pomoci z balíka 61 miliárd dolárov, ktorý Kongres po mesiacoch dohadov schválil koncom apríla.

Podľa jedného z činiteľov americkej diplomacie sprevádzajúcich ministra bude Blinken hovoriť o tom, ako by aktuálne a chystané dodávky amerických zbraní a munície mali vyzerať, aby ukrajinskej armáde pomohli v obrane pred ruskou ofenzívou a umožnili prevziať iniciatívu na bojisku.

Šéf americkej diplomacie chce tiež "vyslať silný signál uistenia Ukrajincom, ktorí sú zjavne vo veľmi ťažkej chvíli", citovala spomínaného činiteľa agentúra Reuters.

Vykoľajenie vlaku vo Volgogradskej oblasti na juhu Ruska spôsobil ukrajinský dronový útok, uviedli v utorok ruské médiá. 

Ruské železnice v utorok ráno uviedli, že vlak sa vykoľajil v stanici Kotluban v dôsledku "zásahu neautorizovaných osôb".

Podľa ruských médií je príčinou dronový útok, o ktorom informoval napríklad populárny kanál Baza na sociálnej sieti Telegram, ktorý je napojený na ruské tajné služby.

Po nehode začala horieť cisterna s naftou a vagóny naložené drevom, uviedla agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie. Agentúra TASS informovala, že v dôsledku vykoľajenia bolo poškodených asi 300 metrov železničnej trate.

Ruské železnice už skôr uviedli, že podľa predbežných informácií si nehoda nevyžiadala nijakých zranených.

Ukrajinskí predstavitelia incident bezprostredne nekomentovali. Kyjev však v minulosti uviedol, že podniká sabotážne útoky na ruskú železničnú sieť, aby narušil ruskú vojenskú logistiku.

Spojené štáty vyhlásili, že zmena vo vedení ruského ministerstva obrany svedčí o Putinovom zúfalstve pokračovať v invázii.

Putin v nedeľu krátko po novej ofenzíve ruskej armády a reinagurácii do prezidentského úradu odvolal dlhoročného ministra obrany Sergeja Šojgua a nahradil ho ekonómom a doterajším vicepremiérom Andrejom Belousovom.

Dôvodom tejto zmeny je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova to, že rezort obrany by mal byť absolútne otvorený inováciám, zavádzaniu pokrokových nápadov a vytváraniu podmienok pre ekonomickú konkurencieschopnosť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šojgu skončil, prichádza ekonóm. Má rozbehnúť vojnovú výrobu Čítajte 

"Podľa nášho názoru je to ďalší dôkaz Putinovej zúfalej snahy pokračovať v agresívnej vojne proti Ukrajine, a to napriek tomu, že táto vojna výrazne vyčerpáva ruskú ekonomiku a spôsobuje veľké straty ruských vojakov, pričom niektoré odhady hovoria až o 315.000 obetiach," uviedol zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA Vedant Patel.

Vladimir Putin by podľa neho mohol túto nevyprovokovanú vojnu proti Ukrajine ukončiť kedykoľvek tým, že stiahne ruské sily z ukrajinského územia. (TASR)

Vojenská pomoc z amerického balíka je už na Ukrajine, povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Sullivan.

Washington urobí všetko, aby ďalšiu podporu dostal Kyjev v čase silnejúcej ruskej ofenzívy čo najrýchlejšie, dodal Jake Sullivan.

Americkí zákonodarcovia sa po mesiacoch dohadov a odkladov pred tromi týždňami zhodli na uvoľnení 61 miliárd dolárov v rámci vojenskej podpory pre Kyjev.

Vláda prezidenta Joea Bidena krátko nato oznámila, že Spojené štáty nakúpia pre Ukrajinu rakety do protivzdušných batérií, ďalšie druhy munície, drony či systémy na ich zneškodňovanie.

Sullivan povedal, že prvá časť vojenskej pomoci je už na Ukrajine. USA podľa neho urobí "všetko, čo je v ľudských silách", aby aj ďalšie dodávky doputovali do brániacej sa krajiny čo najrýchlejšie.

Ukrajina aj európske krajiny dlhodobo apelovali na USA, aby sa schvaľovaním spomínaného balíka neváhali. Požiadavky republikánov v Kongrese, ktorým odmietali demokrati vyjsť v ústrety, však rokovania nadlho zablokovali. (ČTK)