Ruský bývalý väzeň opisuje útek z ukrajinského frontu

Text vyšiel pôvodne na ruskom nezávislom webe Meduza.

Od leta 2022 naverbovala ruská armáda do vojny Kremľa na Ukrajine už tisíce väzňov. Jedného z nich na jeseň 2023 poslali na front, kde si čoskoro uvedomil, ako nedostatočne sú bývalí väzni vyzbrojení a ako veľmi sú vlastne nepripravení.

Novinárom z BBC po svojom zbehnutí porozprával o ceste od odpykávania si trestu v ruskej trestaneckej kolónii až po hľadanie azylu vo Francúzsku.

V článku sa dočítate:

ako sa Andrej dostal do väzenia,
čo zažil za krátky čas na fronte,
ako väzni vnímajú ich vojenskú službu.

Z väzňa veliteľ

Štyridsaťdvaročný Andrej si odpykával sedemročný trest odňatia slobody za obchodovanie s drogami – po odsúdení za obchodovanie s drogami v roku 2010 to bol už jeho druhý trestný čin súvisiaci s drogami.

Hneď po podmienečnom prepustení z prvého väzenia mu tí istí príslušníci ministerstva vnútra, ktorí ho predtým zatkli, ponúkli prácu policajného informátora. V skutočnosti ho však jeho nadriadení z ministerstva vnútra poverili sprostredkovaním úplatkov a obchodovaním s drogami v ich mene. Za to Andreja v lete 2021 zatkli príslušníci inej vládnej agentúry.

Andrej stále čakal na rozsudok vo vyšetrovacej väzbe, keď Rusko vo februári 2022 začalo svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Keď počul zvesti, že zajatci môžu byť poslaní na frontovú líniu, pomyslel si: „Kto so zdravým rozumom by chcel dať väzňom zbrane?“

Po vynesení rozsudku v decembri 2022 bol Andrej poslaný do moskovskej väznice Lefortovo. Nasledujúce leto však Andreja previezli do trestaneckej kolónie ako trest za pokus o odoslanie správy von z väznice.

Myslel si, že sa mu po príchode podarí nadviazať kontakt s väzenskou správou, ale okamžite ho napadla skupina väzňov spolupracujúcich so samotným vedením väznice. Po niekoľkých hodinách bitia a mučenia si Andrej spomína už len ako opakoval, že chce „ísť do vojny“. Andrejovi útočníci následne odovzdali jeho odkaz vedeniu.

V polovici septembra 2023 Andrej podpísal ročnú vojenskú zmluvu a spolu so spoluväzňami ho poslali na základný výcvik do Ruskom anektovanej Luhanskej oblasti na Ukrajine. Ich vojenský výcvik trval len 12 dní, po ktorých Andreja vymenovali za veliteľa ich vojenskej jednotky Búrka V a poslali ich do boja.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Zdravotne postihnutí, tínedžeri aj dôchodcovia. Rusko znižuje kritériá pre nedostatok pracovnej sily Čítajte

Bez hlbokých úvah

Nálada bola najskôr odľahčená – vojaci sa sprvu smiali a vtipkovali, keď začínali svoj desaťkilometrový pochod do konfliktnej zóny, ale po niekoľkých hodinách ťahania ťažkej techniky sa Andrejova jednotka náhle ocitla pod útokom. On a dvaja ďalší ruskí vojaci skočili do zákopu, aby sa kryli, ale čoskoro nad nimi preletel ukrajinský dron a zhodil na nich granát. Jednému z vojakov vybuchla hlava priamo pred Andrejovými očami.

Andrejovi sa aj s otrasom mozgu podarilo utiecť, ale keď sa vrátil na základňu, dostal rozkaz vrátiť sa na front. Jeho jednotka sa opäť dostala pod paľbu, keď sa plazila cez mínové pole, a bola nútená ustúpiť do zákopov. Tam sa mu podarilo trochu sa vyspať, ale na druhý deň skoro ráno ho zobudil útok dronu a Andrej utrpel ďalší otras mozgu.

Andreja poslali pracovať ako člena evakuačnej posádky na väčšinu jeho posledných misií a on tvrdí, že za ten mesiac, ktorý strávil na fronte, nikoho nezabil.

Andrej hovorí, že takmer všetci zajatci, s ktorými bojoval na fronte, svoje rozhodnutie ísť do vojny oľutovali. O svojej úlohe pri zabíjaní Ukrajincov však nehovorili, dokonca ani o tom, za čo bojovali.

„Je to, akoby sa vám v mozgu vypol spínač,“ vysvetľuje Andrej. „Snažíte sa zostať nažive a iní ľudia sa vás snažia zabiť. To, ako ste sa sem dostali, nie je ani tu, ani tam. Je to bod, z ktorého niet návratu. Nikto už o týchto detailoch nerozmýšľa, nedochádza k žiadnym hlbokým úvahám.“

Zámerne poslaní na smrť

Po mesiaci bojov sa Andrejovi zdali rozdiely medzi ruskými silami a ich ukrajinskými kolegami dosť výrazné. Po prvé, ukrajinské sily boli oveľa lepšie vybavené. Zbrane, uniformy, lieky – všetko, čo mala ukrajinská armáda, bolo kvalitnejšie.

Ďalší rozdiel medzi armádami videl v ich motivácii. Ukrajinskí vojaci bránili svoju vlasť, ale Rusi, ako hovorí Andrej, „bojovali len tak“. „Pretože taký je život,“ povedal.

Koncom októbra 2023 dostal Andrej zápal pľúc, ale napriek tomu bol vyslaný na ďalšiu útočnú misiu. „Mal som pocit, že nás zámerne posielajú na smrť,“ spomína. „Jednoducho nás odpísali.“

Po niekoľkých dňoch na fronte Andreja napokon poslali na liečenie do nemocnice – najprv v Luhansku a potom v ruskom pohraničnom regióne Belgorod. Vtedy už vedel, že sa nemôže vrátiť k svojej jednotke Búrka V.

Začal žiadať o preloženie do inej divízie, ale zakaždým bola jeho žiadosť zamietnutá pre jeho status väzňa. Keď vyčerpal všetky možnosti preloženia, začal vážne uvažovať o dezercii a obrátil sa na organizáciu „Stratiť sa“, ktorá pomáha ruským vojakom zbehnúť z armády.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Po rieke na matraci či zabalení v igelite. Ako sa snažia Ukrajinci vyhnúť mobilizácii? Čítajte

Útek z nemocnice by však nebol taký jednoduchý – bol pod neustálym dohľadom. Andrejovi sa podarilo podplatiť lekárov, aby ho preložili do nemocnice s menšou ochranou.

Nakoniec sa však všetko úsilie ukázalo ako zbytočné: po prepustení z nemocnice mu armáda udelila krátku dovolenku. V januári 2024 sa Andrej rozhodol, že sa z armády dostane akýmikoľvek prostriedkami.

Napriek tomu, že si Andrej odpykával trest vo väzení, sa mu podarilo udržať si medzinárodný pas, ktorý mal v sebe aktívne víza umožňujúce vstup do viacerých európskych krajín. Dostal sa do Francúzska, kde sa prihlásil na miestnej polícii a oficiálne požiadal o azyl.

Andrej hovorí, že jeho spolubojovníci podporovali jeho rozhodnutie dezertovať, ale len jedna osoba, ktorej sa zveril, tiež prejavila záujem o dezerciu. Ich zdôvodnenie opísal slovami: „Dostali sme sa do toho sami, sme v tom až do konca.“

Andrej tvrdí, že ani jeden zo 105 vojakov, po ktorých boku bojoval v Búrke V na začiatku svojej služby v októbri 2023, už neslúži.

Spravodajská stanica BBC poznamenáva, že celé územie s rozlohou päť štvorcových kilometrov, ktoré Andrejevova brigáda obsadila, odvtedy ukrajinská armáda dobyla späť.