Ukrajina nebude vynucovať návrat občanov s brannou povinnosťou, tvrdí vicepremiérka (SME Minúta)

Lotyšsko poskytne Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci vrátane protilietadlových zbraní a pozorovacích dronov.

"Musíme zabezpečiť, aby Ukrajina vo vojne zvíťazila, je to v záujme Ukrajiny, ale aj európskej bezpečnosti a svetového poriadku," oznámila lotyšská premiérka Evika Siliňová. Zbrane aj drony budú pochádzať zo zásob lotyšskej armády.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa Lotyšsku poďakoval za najnovšiu pomoc, ako aj dlhodobú "neochvejnú" podporu.

DPA v tejto súvislosti pripomína, že Lotyšsko nedávno podpísalo s Ukrajinou bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, na základe ktorej sa zaviazalo poskytnúť jej ročnú vojenskú pomoc v hodnote štvrť percenta zo svojho HDP. (TASR)

Americký minister obrany Austin vyzýva štáty so systémami Patriot, aby ich poskytli Ukrajine.

Austin na pôde vojenského výboru Kongresu informoval, že apeluje štáty, ktoré majú systémy protivzdušnej obrany (PVO) Patriot, aby ich poslali Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Zelenskyj ministrom obrany členských štátov NATO nedávno tlmočil potrebu svojej armády, ktorá trpí nedostatkom munície aj zbraní.

Na odrazenie ruských vzdušných útokov preto od spojencov žiada najmenej sedem ďalších systémov Patriot alebo iných moderných zariadení PVO, ako aj celkové zvýšenie vojenskej pomoci.

AFP v tejto súvislosti píše, že viacero členských štátov Európskej únie disponuje týmito systémami. Patrí medzi ne Španielsko, Grécko, Nemecko, Holandsko, Poľsko a Švédsko.

Grécko nedávno uviedlo, že Kyjevu nemôže poslať systémy Patriot alebo S-300, pretože majú podľa tamojšieho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa zásadný význam pre obranu krajiny.

Poľský premiér Donald Tusk zase povedal, že Varšava nemôže patrioty Kyjevu dodať, pretože nemá vlastné rezervy.

"Za posledné dva týždne som hovoril s lídrami viacerých krajín a nabádal ich, aby poskytli viac vojenských kapacít," dodal americký minister. (TASR)

Ukrajinská vláda sa rozhodla zvýšiť finančnú čiastku vyčlenenú na nákup dronov, a to o ďalších asi 367 miliónov eur.

Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informovala o tom agentúra DPA.

"Vďaka dnes vyčleneným prostriedkom bude našim bezpečnostným a obranným silám dodaných 300-tisíc dronov," povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády v Kyjeve.

Doteraz mala Ukrajina na nákup dronov podľa jeho slov pre tento rok vyčlenených 43,3 miliardy hrivien (viac než miliardu eur).

Ukrajina pod tlakom ruskej invázie v ostatnom čase výrazne rozšírila vývoj aj výrobu bezpilotných lietadiel rôznych typov. V uplynulých týždňoch nimi zároveň čoraz častejšie útočí aj na ruské územie.

Ruské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že nad ruskou pohraničnou Belgorodskou a Kurskou oblasťou boli zneškodnené tri ukrajinské bojové drony.

Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt zároveň oznámil, že pri ukrajinskom ostreľovaní, ktoré bližšie neopísal, zahynula v pohraničnej obci jedna žena a jedna ďalšia utrpela zranenia. (TASR)

Nórsko zvýši vojenskú a humanitárnu pomoc, ktorú vyhradilo pre Ukrajinu, a to o sedem miliárd nórskych korún.

Oznámil to nórsky premiér Jonas Gahr Störe, informuje o tom agentúra AFP.

Zmienených sedem miliárd nórskych korún sa na tento rok presunie z balíka v hodnote až 75 miliárd korún (6,34 miliardy eur), ktorý Nórsko prisľúbilo Ukrajine na vojenskú a humanitárnu pomoc pre roky 2023 až 2027 a ktorého celková výška sa nezmení.

"Pre obyvateľov Ukrajiny je to otázka života a smrti," povedal na margo zrýchlenej pomoci novinárom Störe. Zároveň zdôraznil, že Rusko na Ukrajine zámerne bombarduje nemocnice, obytné oblasti a elektrárne. "Je to aj otázka bezpečnosti a stability v Európe, a teda aj v Nórsku," dodal v súvislosti s pomocou.

Z presunutých siedmich miliárd nórskych korún je šesť určených na vojenskú pomoc, predovšetkým na protivzdušnú obranu a muníciu, ktoré Ukrajina naliehavo potrebuje. Nórsko podľa slov premiéra prispeje na financovanie nemeckej aj českej iniciatívy v týchto dvoch oblastiach.

Zo 75-miliardového balíka určeného pre Ukrajinu odčerpá Nórsko do konca roka 2024 približne 39,5 miliardy nórskych korún.

Nórsko je významným svetovým producentom ropy a zemného plynu, z čoho po ruskej invázii na Ukrajinu v dôsledku nárastu ich cien aj značne profitovalo.

Táto severská krajina je však podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku zároveň aj jedným z najväčších finančných podporovateľov Ukrajiny, odkedy ju vo februári 2022 napadlo Rusko. (TASR)

Poľsko nebude chrániť Ukrajincov, ktorí sa vyhýbajú odvodom do armády, tvrdí námestník ministra zahraničných vecí.

Ukrajina po vyše dvoch rokoch ruskej invázie zápasí aj s nedostatkom vojakov. Nedávno schválila mobilizačný zákon, ktorým sa majú zvýšiť mobilizačné kapacity a sprísniť tresty pre tých, ktorí sa odvodu vyhýbajú.

Kyjev tiež minulý týždeň oznámil, že v zahraničí prestane vydávať pasy niektorým mužom v mobilizačnom veku. Pozastavil aj konzulárne služby pre mužov vo veku 18 až 60 rokov žijúcich mimo Ukrajiny, čo podnietilo rozhorčenie medzi ukrajinskými emigrantmi. Podľa OSN sa v Poľsku nachádzajú desiatky tisíc Ukrajincov, ktorých sa týka branná povinnosť.

V Poľsku "rozhodne nebudeme chrániť tých, ktorí sa vyhýbajú odvodom," uviedol Andrzej Szejna pre televíziu TVP.

Dodal však, že Varšava nedostala od Ukrajiny žiadnu oficiálnu žiadosť týkajúcu sa mužov v mobilizačnom veku. Ak sa tak stane, Poľsko bude podľa neho konať v súlade so štátnym aj európskym právom.

Ministri obrany Poľska a Litvy minulý týždeň vyhlásili, že by mohli pomôcť s návratom mužov na Ukrajinu, ak o to sama požiada.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz v utorok vyzval na nájdenie riešenia na úrovni Európskej únie. "Viem, že medzi Kyjevom a Bruselom sa o tom rokuje," povedal poľský minister. (TASR)

Slovensko dodalo Ukrajine štyri špeciálne drony na vyhľadávanie mín a nevybuchnutej munície pod vodnou hladinou.

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR s tým, že Slovensko naďalej pokračuje v poskytovaní humanitárnej pomoci Ukrajine.

Ministerstvo pripomenulo, že veľvyslanectvu Ukrajiny na Slovensku poskytlo v minulom roku finančný príspevok vo výške 750-tisíc eur na nákup dvoch odmínovacích systémov Božena na účely humanitárneho odmínovania v Chersonskej oblasti.

Ich dodanie a zaškolenie tímu je podľa neho plánované v septembri tohto roka. V rámci poskytnutého príspevku boli aktuálne navyše dodané štyri špeciálne drony určené na vyhľadávanie mín a nevybuchnutej munície pod vodou.

Rezort diplomacie deklaroval, že aj touto pomocou chce Slovensko podporiť zneškodnenie čo najväčšieho počtu výbušných zariadení a urýchliť tak proces obnovy ukrajinských vôd.

"Potreby Ukrajiny v oblasti humanitárnej pomoci každý deň narastajú, a preto sa chceme sústrediť na konkrétne projekty pomoci. Chceme podporiť tie, ktoré prispejú k ochrane životov obyvateľov," zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.

Ministerstvo zároveň zopakovalo, že Slovensko okrem bilaterálnej humanitárnej pomoci bude Ukrajine naďalej nevojensky pomáhať aj v rámci medzinárodného spoločenstva krajín.

Ako člen odmínovacej koalície Ramsteinského formátu sa bude po boku ďalších štátov podieľať na riešeniach, ktoré prispejú k lepšej bezpečnostnej situácii a ochrane ukrajinských obyvateľov. (TASR)

Po útoku Kyjeva na ruské letisko bude musieť Moskva rozptýliť bojové lietadlá, tvrdí britské obranné spravodajstvo.

Britské obranné spravodajstvo predpokladá, že nedávny ukrajinský útok dromi na ruské vojenské letisko Kuščjovskaja v regióne Kubáň na juhu krajiny donúti Moskvu, aby premiestnila svoje prostriedky protivzdušnej obrany a rozptýlila bojové lietadlá. 

Vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine britské vojenské spravodajstvo uviedlo, že na letisku Kuščjovskaja je niekoľko ruských bojových lietadiel, vrátane strojov SU-34 a Su-35S, ktoré denne útočia na ukrajinské frontové pozície a intenzívne používajú kĺzavé bomby.

Britskí analytici zdôraznili, že schopnosť Ukrajiny narušiť pôsobenie ruských taktických lietadiel, najmä používanie kĺzavých bômb, je kľúčová pre širšiu obranu frontovej línie.

Ukrajinský útok dronmi na letisko Kuščjovskaja pritom pravdepodobne prinúti Rusko rozptýliť bojové lietadlá a inak rozmiestniť prostriedky protivzdušnej obrany, dodalo britské obranné spravodajstvo. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinskí vojaci zničili dva ruské protilietadlové raketové systémy Buk, tvrdia ukrajinské špeciálne sily.

Systémy mali vojaci zničiť počas prieskumu na fronte v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny, informuje tlačová služba ukrajinských špeciálnych síl.

„Nepriateľský objekt zasiahli útočné drony. Na evakuáciu zasiahnutého systému Buk prišiel ďalší a naši operátori opäť udreli. Výsledkom je zničenie dvoch ruských protilietadlových raketových systémov,“ uviedli ukrajinské špeciálne sily.

Lotyšsko schválilo novú vojenskú pomoc Ukrajine vrátane protilietadlových zbraní krátkeho dosahu a prieskumných dronov.

Oznámila to na mikroblogovacej sieti X lotyšská premiérka Evika Siliňová.

„Vláda práve schválila dodávku protileteckých zbraní, taktických bezpilotných prieskumných lietadiel a ďalšieho nevyhnutného materiálu a techniky ukrajinskej armáde. Pomôže to zlepšiť protivzdušnú obranu a prieskumné schopnosti Ukrajiny," napísala Siliňová.

Lotyšsko dáva na podporu Ukrajiny približne 0,25 percenta svojho hrubého domáceho produktu ročne.

Washington pri pomoci Ukrajine uvažuje pragmaticky. Aj preto osemdesiat percent zo schválenej sumy zostane doma, v USA. (SME)

Ukrajinská bezpečnostná služba zadržala v Kyjeve dvoch ľudí podozrivých z prevádzkovania proruskej farmy botov.

Vytvárali falošné účty ukrajinských tajných služieb, ktoré mali poslúžiť v rámci ruskej dezinformačnej kampane. Na zvýšenie dôveryhodnosti týchto stránok tam často zverejňovali skutočné príspevky z oficiálnych účtov SBU a HUR. Zadržaným hrozí sedem rokov väzenia.

Okrem toho podozriví, vydávajúc sa za Ukrajincov, údajne každý deň vytvorili viac ako 1000 falošných účtov na sociálnych platformách Facebook, X, Instagram, VKontakte a Odnoklassniki, čím de facto prevádzkovali farmu proruských botov. Podľa SBU zadržaní dostávali pokyny od príslušníkov ruských spravodajských služieb.

Pri policajnej prehliadke u podozrivých sa našlo špecializované počítačové vybavenie a neregistrované strelné zbrane a granáty.

BBC pripomenula, že Rusko je podozrievané zo šírenia dezinformácií a propagandy, ktorých cieľom je ovplyvňovanie verejnej mienky v cudzích štátoch. Tieto snahy sa zintenzívnili od vypuknutia vojny proti Ukrajine. (TASR)

Nórsko tento rok zvýši vojenskú a civilnú pomoc Ukrajine v prepočte o takmer 600 miliónov eur.

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe oznámil navýšenie pomoci o sedem miliárd nórskych korún, čo predstavuje 591,2 miliónov eur.

"Pre obyvateľov Ukrajiny je to otázka života a smrti," povedal na tlačovej konferencii Störe a opísal neistú situáciu na mieste. "Je to tiež otázka bezpečnosti a stability v Európe, a teda aj pre Nórsko," uviedol po stretnutí s opozičnými lídrami s cieľom zabezpečiť zhodu.

Z dodatočných siedmich miliárd pôjde šesť na vojenskú pomoc, predovšetkým na protivzdušnú obranu a muníciu. (ČTK)

Prezident Zelenskyj sa domnieva, že Ukrajina bude prijatá do NATO až po tom, ako vyhrá vojnu s Ruskom.

O deň skôr na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským v Kyjeve dal Stoltenberg najavo, že neočakáva od júlového summitu vo Washingtone, že by Ukrajina dostala pozvanie do aliancie.

"Podľa môjho osobného názoru sa dostaneme do NATO, až keď zvíťazíme. Nepredpokladám, že by nás počas vojny prijali do NATO. Pre niektorých z členov by to bolo riziko, iní sú jednoducho voči tomu skeptickí, "povedal Zelenskyj.

Podľa Zelenského je vstup politickou otázkou "a aby politicky Ukrajinu prijali do aliancie, je potrebné víťazstvo", dodal. Potom sa už podľa ukrajinského prezidenta nikto nebude pýtať, či krajina dodržiava aliančné štandardy a aká je úroveň jej ozbrojených síl.

Ukrajina sa nebude snažiť vynútiť si návrat občanov s brannou povinnosťou, tvrdí vicepremiérka.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová objasnila, že poskytnutie aktuálnych osobných údajov pre potreby územne príslušných vojenských správ a odvodových centier neznamená automatickú mobilizáciu na front.

Podľa jej slov pri tomto postupe ide primárne o "stanovenie mobilizačného potenciálu" - do akej miery je možné počítať s náhradou za vojakov, ktorí v radoch ukrajinskej armády bojujú na fronte, niektorí aj od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Stefanišynová uviedla, že komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti a migráciu Ylva Johanssonová v máji zavíta na Ukrajinu, aby tam prediskutovala otázku ďalšieho právneho postavenia Ukrajincov v zahraničí. Súčasný mechanizmus ich dočasnej ochrany v EÚ platí do marca 2025. (TASR)

Estónsko obvinilo Rusko z porušovania medzinárodných pravidiel o vzdušnom priestore tým, že ruší signál GPS.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna sa touto otázkou plánuje zaoberať so svojimi partnermi v NATO a Európskej únii.

"Rušenie GPS v estónskom vzdušnom priestore zo strany Ruskej federácie ovplyvnilo civilnú leteckú dopravu v našom regióne. Rusko tým porušuje medzinárodné predpisy," napísal šéf estónskej diplomacie Tsahkna na sociálnej sieti X v pondelok neskoro večer. Svoje tvrdenie však nepodporil žiadnymi dôkazmi.

Kremeľ ani ruské ministerstvo obrany podľa Reuters bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie.

Moskovský súd vzal do väzby štyroch mladíkov a dievča, obvinených zo zapálenia vrtuľníka na letisku Ostafjevo.

O zničení vrtuľníka v Moskve minulý piatok informovala ukrajinská vojenská rozviedka, ktorá tiež zverejnila zábery zo zapálenia stroja bez toho, aby sa k zodpovednosti za akciu priamo prihlásila.

Stanislav Chamidulin, Daniil Jamskov, Nikita Bulgakov, Roman Jakovec a Anastasija Molčalinová čelia podľa oznámenia súdu obvineniu zo spáchania teroristického činu v organizovanej skupine. Za to im v prípade odsúdenia hrozí až 20 rokov väzenia.

Chamidulina podľa vyšetrovateľov zverbovali ukrajinské tajné služby a potom za peňažnú odmenu zlákal na internete ďalších ruských občanov pre svoj plán. O občianstve Chamidulina sa komuniké nezmienilo, poznamenal server BBC News.

Vrtuľník podľa ukrajinskej rozviedky používala ruská armáda pri svojom ťažení proti Ukrajine. Ruské médiá tvrdia, že išlo o stroj slúžiaci na hasenie požiarov.

Slovensko posiela Ukrajine desať áut. Vozidlá budú rozdelené cez pohotovostnú službu tam, kde budú potrebné.

Ukrajinská strana si autá prebrala v priestoroch medzinárodného humanitárneho logistického centra v rámci Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany v Haniske. (TASR)

Kyjevská radnica začala odstraňovať pomník zo sovietskej éry, ktorý spomína na priateľstvo s Ruskom.

"Komunálne služby mesta začali odstraňovať pamätník na počesť perejaslavskej dohody," uviedla radnica.

Spomínaná dohoda z roku 1654 priniesla spojenie východnej - a neskôr celej - Ukrajiny s Ruskom. Radnica upozornila, že odstránenie pamätníka môže trvať niekoľko dní, keďže ide o dosť masívne dielo, ktoré sa skladá z asi dvoch desiatok prvkov s celkovou hmotnosťou šesť až sedem ton. Pomník bude prevezený do kyjevského múzea.

Nad pamätníkom sa klene oblúk, odhalený na 60. výročie založenia Sovietskeho zväzu v roku 1982. Pôvodne sa nazýval Oblúk priateľstva národov, ale vlani ho premenovali v rámci "dekomunizácie" na Oblúk slobody ukrajinského národa. (ČTK)

Islandský parlament schválil rezolúciu o dlhodobej pomoci Ukrajine v rokoch 2024 až 2028.

Cieľom rezolúcie je podporiť nezávislosť a suverenitu Ukrajiny, konštatuje vyhlásenie parlamentu.

Islandská vláda v marci vyčlenila dva milióny eur na nákup munície pre Ukrajinu v rámci iniciatívy pod českým vedením, ktorej cieľom je dodať Kyjevu veľmi potrebné delostrelecké projektily.

Island zároveň sľúbil, že pre ženy slúžiace v ukrajinskej armáde nakúpi vybavenie v hodnote 500 tisíc eur. (SITA)

Rusko tvrdí, že jeho systémy protivzdušnej obrany zostrelili šesť rakiet ATACMS americkej výroby.

Na ruské územie ich podľa neho za uplynulý deň odpálila Ukrajina, informuje agentúra TASS. Pred nevybuchnutou muníciou na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove predtým varoval Sergej Aksjonov, ktorý je šéfom tamojšej okupačnej správy.

Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo, nad akým územím obrana rakety zostrelila. Jeho tvrdenie nemožno nezávisle overiť, ukrajinské úrady vec nekomentovali.

"Ruská protivzdušná obrana zostrelila desať ukrajinských bezpilotných lietadiel, šesť rakiet ATACMS vyrobených Spojenými štátmi a dve navádzané letecké bomby HAMMER francúzskej výroby," uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení.

Aksjonov zverejnil fotografiu, ktorá podľa neho ukazuje nevybuchnutú submuníciu rakiet ATACMS. Nespresnil, z akých striel pochádza ani koľko rakiet ruská protivzdušná obrana zneškodnila. (ČTK)

Ľuboš Blaha poskytol propagandistický rozhovor ruskej štátnej televízii, upozorňuje šéf PS Šimečka.

Podpredseda parlamentu v rozhovore obviňuje z rozpútania vojny NATO a uráža našich spojencov nezmyselnými konšpiráciami o Hitlerových narodeninách, povedal Šimečka. Dodal, že nás vyčleňuje z EÚ a NATO, ktorých lídrov označuje za vojnových štváčov a niekoho kto neznáša mierumilovných Slovákov.

Pre zastavanie vojny podľa Blahu stačí to, aby Ukrajina začala "debatovať".

"Ľuboš Blaha koná v absolútnom rozpore so zahraničnou politikou a národnými záujmami Slovenska. Za tieto výroky by sa mal okamžite ospravedlniť, zahanbuje parlament SR aj občanov Slovenska," uzavrel Šimečka. (SME)

Estónske ministerstvo vnútra neplánuje vyhostenie ukrajinských mužov s brannou povinnosťou.

Ide o tých, ktorí sa legálne zdržiavajú na jeho území. Tallin ich nevyhostí ani v prípade, že ich cestovné pasy už budú neplatné. Uviedla to poradkyňa oddelenia migračnej politiky estónskeho ministerstva vnútra Anneli Viksová. (SITA)

V Tambovskej oblasti v strednom Rusku priviezli ľudia do výkupu železa prieskumný dron Orlan-10.

Informoval o tom telegramový kanál Baza.

Drony sa po zime našli tiež v Moskovskej oblasti. Zamestnanci zberných surovín v Pervomajskom okrese kvôli príjmu neobvyklého tovaru zavolali políciu a pyrotechnikov.

Úrady sa snažia zistiť, ako sa dron k týmto ľuďom dostal. Po vyšetrovaní ho pošlú do Moskvy.

Server The Moscow Times k svojmu ruskému servisu k tomuto prípadu napísal, že Orlan-10 patrí k najnovším ruským bezpilotným lietadlám. Vyrába ho petrohradské Špeciálne technologické centrum.

Asi desať dronov sa našlo v lesoch v Moskovskej oblasti, keď sa tam roztopil sneh, informoval v nedeľu server The Moscow Times. (ČTK)

Nemecko v rámci ďalšej zásielky vojenskej pomoci Ukrajine dodalo desať bojových vozidiel Marder s muníciou.

Dodali tiež muníciu pre tanky Leopard 2 a 7 500 kusov 155-milimetrovej delostreleckej munície. 

Súčasťou novej nemeckej pomoci ukrajinskej armáde je napríklad aj protilietadlový raketový systém SKYNEX s muníciou, takmer 30-tisíc projektilov pre samohybné protilietadlové systémy Gepard a bližšie nešpecifikované množstvo rakiet pre systém protivzdušnej obrany IRIS-T SLM.

Pri ruskom útoku na Charkov prišiel o život jeden človek, ďalších sedem ľudí utrpelo zranenia.

Úrady v druhom najväčšom ukrajinskom meste informovali, že zasiahnuté boli civilné ciele.

"V Kyjevskej štvrti rovnako ako včera bola zasiahnutá obytná štvrť," uviedol na telegrame starosta Ihor Terehov. V pondelok večer zranenia pri ruskom útoku utrpela jedna žena.

Podľa gubernátora regiónu Oleha Synehubova ruská armáda dnes na mesto zaútočila riadenými leteckými bombami KAB. Synov varoval, že ďalšie údery ešte môžu prísť.

Galko navrhol, aby Národná rada odsúdila použitie severokórejských rakiet Ruskom na Ukrajine. Poslanci to neschválili.

Za návrh hlasovalo 61 zo 138 prítomných poslancov. (SME)

Deväťdesiatosemročná Ukrajinka pešo utiekla pred Rusmi. Desať kilometrov prešla s pomocou drevených palíc. 

Informovalo o tom v pondelok ukrajinské ministerstvo vnútra.

Starenka Lydia Stepanivnová vo videu zverejnenom na webe ukrajinského rezortu vnútra povedala, že kráčala bez jedla a vody a niekoľkokrát spadla, no pre svoju povahu pokračovala ďalej.

"Prežila som (druhú svetovú) vojnu a prežívam túto vojnu... Nezostalo mi nič, ale opustila som svoju Ukrajinu na nohách," uviedla.

Ukrajinské ministerstvo vnútra vo vyhlásení informovalo, že starenku našla ukrajinská armáda a odovzdala ju polícii, ktorá ju previezla do centra pre evakuované osoby. Dodalo, že úrady v súčasnosti hľadajú jej príbuzných.

Zatiaľ nie je jasné, kam Rusi zamerajú svoje úsilie pri Avdijivke. Podľa analytikov majú na výber viacero taktických smerov.

Podľa odhadov analytikov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), stabilizácia ruských pozícií severozápadne od Avdijivky dáva ruskému veleniu na výber - buď pokračovať v postupe na západ k Pokrovsku alebo sa pokúsiť o postup na sever, aby mohli vykonať prípadné dodatočné útočné operácie okolo mesta Časiv Jar.

Reakcia Fica je jedovatý odkaz českej strane. Ukázali sme, že Slovensko nie je zbabelé, hovorí organizátor zbierky. (Korzár)

Na útek z Charkova musela pre vážne ochorenie dcéry čakať tri týždne. "Slovákom vďačím za veľa," hovorí Svitlana. (My Regióny)

Ruská armáda stratila na Ukrajine 468 720 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počas pondelka prišli Rusi o 1 250 vojakov, 22 tankov, 39 bojových obrnených vozidiel či 26 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 307 tankov, 14 046 bojových obrnených vozidiel, 16 142 vozidiel a palivových nádrží, 12 011 delostreleckých systémov, 1 053 odpaľovacích raketových systémov, 779 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 348 lietadiel, 9 531 dronov, 2 126 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 977 kusov špeciálnej techniky.

Ruské snahy o zničenie čo najviac miest sa dajú zastaviť, komentoval Zelenskyj útoky na Odesu a Charkov.

"Ruské útoky sa dajú zmariť, ale na to musí byť ukrajinská sila dostatočne podporená „Patriotmi“, ktoré musia prísť hneď, náboje kalibru 155 mm a zbrane s dostatočným dostrelom na zničenie ruskej logistiky," napísal na sociálnych sieťach ukrajinský prezident.

Počet obetí ruského útoku na Odesu sa zvýšil na päť. V nemocnici zomrel 60-ročný muž, oznámil gubernátor Oleh Kiper.

Dvadsaťtri ľudí zostáva hospitalizovaných, osem z nich je vo vážnom stave, z toho štyria v kritickom, vrátane štvorročného dievčaťa, dodal gubernátor.

Psychológovia poskytli na mieste útoku pomoc 63 ľuďom.

Jedným zo zranených je podľa ukrajinských médií Serhij Kivalov, zdiskreditovaný spojenec niekdajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý bol zosadený po protestoch v roku 2014.

Kivalov, bývalý zákonodarca a šéf Ústrednej volebnej komisie, žije v kaštieli, ktorý v dôsledku ruského útoku zachvátil požiar.

Tento kaštieľ je miestnym známy ako Kivalovov kaštieľ alebo Kaštieľ Harryho Pottera. Štátna pohotovostná služba informovala, že hasiči likvidovali požiar strechy budovy.

Ruské sily zaútočili na sedem komunít pozdĺž hranice Sumskej oblasti, pričom zničili budovu školy.

Informovala o tom regionálna vojenská správa. Zaznamenaných bolo najmenej 73 výbuchov.

Manželka britského princa Edwarda, vojvodu z Edinburghu, Sophie navštívila Ukrajinu.

Stretla sa tam s prezidentom Volodymyrom Zelenským i s jeho manželkou Olenou. S odvolaním sa na Buckinghamský palác o tom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej ide o prvú návštevu britskej kráľovskej rodiny od začiatku ruskej invázie.

Päťdesiatdeväťročná Sophie, manželka najmladšieho brata kráľa Karola III., uskutočnila nečakanú návštevu v mene britského ministerstva zahraničia, aby prejavila solidaritu s ľuďmi zasiahnutými vojnou. Cestu uskutočnila v rámci svojej práce na podporu obetí sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom, uviedol palác vo vyhlásení.

"Je pravda, že ženy a dievčatá platia najvyššiu cenu, pokiaľ ide o ľudské náklady, pokiaľ ide o spôsob, akým sú zasiahnuté, spôsob, akým môžu byť použité ako vojnové zbrane," uviedla v prejave počas návštevy Sophie. "Znásilnenie sa používa na ponižovanie, ponižovanie a ničenie a my sa musíme viac snažiť tomu zabrániť," dodala.

Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Sophie si uctila pamiatku tých, ktorí prišli o život v Buči, meste neďaleko Kyjeva, kde ruské sily podľa obžaloby páchali vojnové zločiny vrátane popráv a znásilnení na začiatku invázie. Podľa úradu sa Sophie stretla s ženami, ktoré prežili sexuálne násilie v dôsledku konfliktu, a s ľuďmi, ktorí prežili mučenie, aj s deťmi, ktoré boli vrátené na Ukrajinu po tom, ako boli oddelené od svojich rodín a odvezené do Ruska.

Stretla sa tiež s dobrovoľníkmi, ktorí pomáhajú svojim komunitám vyrovnať sa s následkami útokov pomocou aktivít v oblasti duševnej starostlivosti o deti.

"Stretla som sa s mnohými úžasnými Ukrajincami v Spojenom kráľovstve, ktorí tam našli domov," povedala. "Ich srdcia ale zostávajú tu. Radi by sa jedného dňa vrátili domov a dúfajme, že sa tak stane,“ dodala.

Úlomky rakety, ktorá 2. januára spadla na Charkov, pochádzali zo severokórejskej balistickej strely typu Hwasong-11.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa správu, ktorú odborníci predložili výboru Bezpečnostnej rady OSN.

V záveroch 32-stranového dokumentu, ktorý získal Reuters, sa uvádza, že "trosky nájdené z rakety, ktorá 2. januára 2024 dopadla do Charkova na Ukrajine, pochádzajú zo strely série Hwasong-11" a porušujú zbrojné embargo uvalené na Severnú Kóreu (KĽDR).

Dva dni po útoku prokuratúra v Charkovskej oblasti ukázala fragmenty strely médiám a tvrdila, že sa líšili od ruských modelov, čo by podľa nich mohlo znamenať, že išlo o strelu dodanú Pchjongjangom.

Za jej jadrový aj balistický program sú na KĽDR od roku 2006 uvalené sankcie OSN. V nasledujúcich rokoch boli ešte viac sprísnené.

Traja odborníci, ktorí porušovanie sankcií monitorujú, počas apríla navštívili Ukrajinu, aby preskúmali trosky strely. Nenašli však žiadne dôkazy o tom, že bola vyrobená v Rusku. Podotkli však, že nemohli nezávisle overiť to, odkiaľ a kým bola raketa vypálená.

"Informácie o trajektórii, ktoré poskytli ukrajinské orgány, naznačujú, že strela bola vystrelená z územia Ruskej federácie," napísali v správe datovanej z 25. apríla a predloženej Výboru Bezpečnostnej rady pre sankcie voči Severnej Kórei.

Dodali tiež, že ak by bola raketa pod kontrolou ruských síl, takéto umiestnenie na odpálenie by pravdepodobne naznačovalo, že ju obstarali občania Ruska. To by podľa nich bolo porušenie zbrojného embarga uvaleného na KĽDR v roku 2006.

Ruskí ani severokórejskí veľvyslanci pri OSN bezprostredne nereagovali na žiadosť o vyjadrenie k správe odborníkov.

Spojené štáty aj iné krajiny obviňujú KĽDR, že Rusku dodala zbrane na použitie vo vojne proti Ukrajine, ktorú ruské sily napadli vo februári 2022. Moskva aj Pchjongjang tieto obvinenia popreli, vlani si však prisľúbili, že prehĺbia vzájomnú vojenskú spoluprácu.

Rusko tiež v marci vetovalo predĺženie mandátu panelu odborníkov, ktorí monitorujú dodržiavanie sankcií OSN voči KĽDR v súvislosti s jej jadrovým programom a programom balistických rakiet. Mandát súčasného panelu tak zanikne v utorok. (TASR)