Meškanie vojenskej pomoci môže znížiť účinok rakiet dlhého doletu, píšu analytici (SME Minúta)

Ruskí navrátilci z bojov na Ukrajine majú v Rusku na svedomí životy najmenej 107 ľudí. 

Zhruba ďalšej stovke spôsobili ujmu na zdraví, uviedol ruský investigatívny portál Vjorstka. Vrážd, napadnutí a ďalších trestných činov vedúcich k úmrtiu alebo zmrzačeniu ľudí sa podľa jeho informácií dopustilo 175 ruských vojakov, vrátane 91 bývalých väzňov, ktorých omilostil ruský prezident Vladimir Putin.

V rokoch 2022 až 2023 zavraždili navrátilci z vojny 76 ľudí. Ďalším 18 ľuďom spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, ktorá viedla k úmrtiu. Pri dopravných nehodách, ktoré zavinili, zomrelo ďalších 11 ľudí. V dvoch prípadoch potom bývalí vojaci zmanipulovali maloletých k užívaniu drog, čo viedlo k smrti dvoch detí, uviedol investigatívny portál. Najviac vrážd medzi navrátilcami majú na svedomí bývalí väzni, ktorí usmrtili 44 ľudí.

Smrteľné nebezpečenstvo často hrozí príbuzným bývalých vojakov, poznamenal portál. Mnoho vrážd malo podľa neho tiež súvislosť s alkoholom. "Veteráni" často napádali a vraždili svojich známych, s ktorými popíjali.

Ruským väzňom naverbovaným do bojov podľa skorších podmienok stačilo odslúžiť na fronte šesť mesiacov, po ktorých boli prepustení na slobodu. Médiá upozorňovali, že sa na slobode často ocitli aj ľudia, ktorí boli odsúdení za brutálne vraždy, čo vyvolávalo pobúrenie u pozostalých. Po novom sú ale väzni často do bojov vysielaní až do konca takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, čo je ruské oficiálne označenie pre vojnu na Ukrajine, uviedla v januári vo svojom ruskojazyčnom vydaní stanica BBC. (ČTK)

Poľsko a Litva sú pripravené pomôcť ukrajinským úradom vrátiť do vlasti mužov podliehajúcich brannej povinnosti.

Uviedli to predstavitelia oboch krajín vo štvrtok po tom, ako Kyjev oznámil pozastavenie konzulárnych služieb pre týchto Ukrajincov v zahraničí. Informoval o tom denník The Guardian, píše TASR.

"Už dlho hovoríme, že môžeme ukrajinskej strane pomôcť zaistiť, že ľudia podliehajúci (povinnej) vojenskej službe pôjdu na Ukrajinu," povedal poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz pre televíziu Polsat. Nespresnil, aký postup by mohla Varšava využiť.

Podobné kroky by mohla podniknúť aj Litva, uviedol jeho litovský rezortný kolega Laurynas Kasčiunas. "Ukrajina má veľmi málo mobilizačných rezerv... Nie je to fér voči občanom, ktorí bojujú za svoju krajinu," vyhlásil.

Ukrajina zápasí s veľkým deficitom vojenskej techniky a vojakov v porovnaní s ruskými jednotkami na frontovej línii. V Kyjeve nedávno prijali nový zákon o mobilizácii, ktorý znížil vek odvodu do armády z 27 na 25 rokov.

V stredu ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že pozastavuje konzulárne služby pre mužov podliehajúcich odvodu, ktorí žijú v zahraničí. Podľa nových pravidiel bude možné mužom vo veku od 18 do 60 rokov vydať cestovné pasy len na území Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pre Guardian povedal, že je neprijateľné, aby ukrajinskí muži v zahraničí "sedeli v reštauráciách", kým iní zomierajú. Dôvodom sprísnenia predpisov je podľa neho sčasti férovosť voči vojakom na fronte. "Nechápu, prečo sa vláda nesnaží zapojiť viac ľudí do vojnového úsilia," uviedol.

Igor Lisin, predstaviteľ organizácie Nadácia Ukrajina, ktorá pracuje s Ukrajincami v Poľsku, informoval, že podľa veľmi hrubého odhadu sa môže v Poľsku nachádzať 300 000 až 400 000 Ukrajincov v odvodovom veku.

Právnik poľskej mimovládnej organizácie Fundacja Ocalenie Tadeusz Kolodziej povedal, že poľské úrady nemajú mechanizmus, akým by mohli deportovať ukrajinských mužov do ich vlasti, pričom aktuálne neplánujú ich prítomnosť v krajine vyhlásiť za nezákonnú.

Poľský parlament budúci týždeň prerokuje nové predpisy, ktoré by prístup Ukrajincov k dávkam v Poľsku podmienili predložením platného pasu. Dosiaľ ukrajinským utečencom postačoval akýkoľvek doklad totožnosti. Časom by sa mohli objaviť aj otázky, či ľudia bez pasu môžu legálne pracovať. "Ak nebudú môcť získať pas, mnohí z týchto ľudí by mohli požiadať o azyl," dodal Kolodziej. (TASR)

Desať ľudí zahynulo a ďalšie dve desiatky utrpeli zranenia pri útokoch zo strany Ruska i Ukrajiny.

Napísala to agentúra AFP. O civilných obetiach počas dňa podľa nej informovali ukrajinské úrady, činitelia dosadení Moskvou na okupovaných územiach aj zástupcov ruského regiónu.

Traja ľudia zahynuli a štyria boli zranení pri ruskom ostreľovaní obce Udačne, ďalší traja ľudia potom zomreli v troch iných obciach v Doneckej oblasti, uviedol šéf tamojšej správy šéf Vadym Filaškin.

Ruský útok na železničnú stanicu v meste Balaklija v Charkovskej oblasti si podľa šéfa správy tohto regiónu Oleha Syněhubova vyžiadal desať zranených.

Civilné obete hlásia tiež činitelia z územia okupovaných Ruskom. Dvaja ľudia zahynuli pri útoku ukrajinského dronu na obec Novokarlivka v Záporožskej oblasti, uviedol predstaviteľ Moskvou ustanovenej správy v okupovanej časti tohto regiónu Jevhen Balyckyj. Na ďalšom mieste - v Tokmaku - podľa neho iný ukrajinský úder zranil troch ľudí.

O dvoch obetiach ostreľovania ukrajinskou armádou informuje tiež predstaviteľ okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo.

V ruskej Brjanskej oblasti boli dnes podľa tamojšieho gubernátora Alexandra Bogomaza pri útoku ukrajinského dronu zranení štyria ľudia, ktorí cestovali v autobuse. (ČTK)

Ruský prezident Vladimir Putin sa v máji chystá navštíviť Čínu. Bude to jeho prvá zahraničná cesta od znovuzvolenia.

"Návšteva je naplánovaná na máj," povedal Putin na podnikateľskom fóre v Moskve bez uvedenia ďalších podrobností. Naposledy navštívil Čínu v októbri 2023.

Putinovo vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako do Pekingu pricestoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, aby čiastočne zmiernil napätie s touto konkurenčnou mocnosťou.

Peking aj Moskva otvorene kritizujú Spojené štáty. Čínsky prezident Si Ťin-pching a Putin vo februári počas telefonického rozhovoru obvinili Washington zo "zasahovania" do záležitostí svojich krajín.

Západ sa v uplynulých dvoch rokoch pozerá na Rusko a Čínu so zvýšeným znepokojením, pretože posilňujú vojenskú spoluprácu a snažia sa rozšíriť svoj globálny vplyv. (TASR)

Pre Ukrajinu ešte nie je neskoro, aby zvíťazila nad Ruskom, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Spojenci v NATO v posledných mesiacoch neposkytli podporu, ktorú sme sľúbili," povedal Stoltenberg v Berlíne. "Pre Ukrajinu však ešte nie je neskoro na to, aby zvíťazila, pretože ďalšia podpora je na ceste," dodal.

Ukrajina na bojisku zaznamenala proti Rusku čiastočný neúspech pre nedostatok streliva a zbraní. 

"Je teraz našou povinnosťou premeniť tieto záväzky na skutočné dodávky zbraní a streliva - a urobiť tak urýchlene," povedal. (TASR)

Ruská loď, ktorá aktuálne kotví v čínskom prístave, sa pravidelne plaví po zbrane do Severnej Kórey. (SME)

Zhabanie majetku je oprávnené len v prípadoch, keď by nečinnosť mohla ohroziť bezpečnosť Ruska, povedal Putin.

Mnoho aktív v Rusku zmenilo majiteľa za uplynulé dva roky. Stovky zahraničných spoločností totiž opustili Rusko po tom, čo Moskva vo februári 2022 poslala svojich vojakov na Ukrajinu, pričom v niektorých prípadoch ich lacno získal lokálny manažment.

Ruský štát prevzal tiež dočasnú kontrolu nad aktívami vo vlastníctve niekoľkých západných spoločností, ako sú Fortum či Carlsberg.

Stúpol aj počet prípadov, keď prokurátori súdnou cestou zaistili majetok firiem vrátane tých, ktoré sa týkajú ruského obranného priemyslu, pričom v niektorých prípadoch išlo o privatizácie spred približne 30 rokov. (TASR)

Ukrajinský minister pôdohospodárstva Solskyj rezignoval. Je podozrivý z machinácií so štátnymi pozemkami.

Oznámil to predseda parlamentu Ruslan Stefančuk.

Ukrajinský protikorupčný úrad tento týždeň informoval, že Solského podozrieva z machinácií so štátnymi pozemkami. Vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach úrad uviedol, že Solskyj stál na čele zločineckej skupiny, ktorá nezákonne získala stovky hektárov pôdy v celkovej hodnote 291 miliónov hrivien.

Solskyj v nadväznosti na toto oznámenie sľúbil úradom plnú súčinnosť. Na Ukrajine ide o prvý známy prípad, keď za prezidenta Zelenského úrady označili ministra za podozrivého v korupčnej kauze, pripomenula predtým agentúra Reuters.

Poslanci europarlamentu schválili nový nástroj na podporu partnerov a zvýšenie rozpočtu na rok 2024 o 5,8 miliardy eur.

 Slovenskí europoslanci z viacerých politických frakcií uviedli, že EÚ má pomáhať Ukrajine aj prostredníctvom výnosov zo zmrazených ruských aktív, ale pri tejto téme musí dbať na medzinárodné právo. (TASR)

„Slováci sú dobročinní. Ale chuť pomáhať dlho nevydrží,“ hovorí fundraiserka Zuzana Suchová z Donio. (SME)

Ruské útoky na Doneckú oblasť zabili najmenej štyroch civilistov, tvrdí šéf vojenskej administratívy oblasti.

„Centrálna časť oblasti je od rána terčom silnej paľby nepriateľa. Máme potvrdené informácie, že v dedine Očeretyne zabili jednu osobu,“ konštatova Vadym Filaškin.

Neskôr Filaškin dodal, že Rusi pokračujú v útoku na Doneckú oblasť a zabili ďalších troch civilistov.

Dvaja zomreli v dedine Udačne, na ktorú ruskí vojaci vypálili raketu, a jeden civilista zahynul v meste Kurachivka, ktoré bombardovali delostrelectvom. (SITA, Ukrajinská pravda)

Litva bude nabádať Ukrajincov vo veku pre brannú povinnosť, ktorí sa nachádzajú v krajine, aby sa vrátili domov.

Vilnius tak chce nasledovať príklad Poľska. Podľa rozhlasovej stanice Slobodná Európa litovský minister obrany Laurynas Kasčiūnas v parlamente povedal, že pozorne sleduje poľských partnerov, ktorí ohlásili podobný postoj.

Ukrajinská vláda zakázala posielanie identifikačných dokladov a cestovných pasov ukrajinským mužom vo veku 18 až 60 rokov, ktorí žijú v zahraničí.

„Samozrejme, nikto ich nebude zhromažďovať a odvážať na Ukrajinu, to sa nestane,“ konštatoval Kasčiūnas. Dodal však, že týmto mužom možno obmedzia sociálne dávky či vydávanie pracovných povolení alebo dokladov. (SITA, Kyiv Independent)

Švédsko na budúci rok prispeje zredukovaným práporom do síl NATO v Lotyšsku.

Cieľom je podporiť pobaltský štát po ruskej invázii na Ukrajinu, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson. Informovala o tom agentúra AFP.

Pôsobenie švédskych vojakov v Lotyšsku bude prvým konkrétnym krokom od marcového vstupu tejto škandinávskej krajiny do NATO.

Kristersson v januári oznámil, že Švédsko pravdepodobne vyšle prápor ako súčasť stálej medzinárodnej misie NATO v Lotyšsku nazvanej "Posilnená predsunutá prítomnosť". Jej cieľom je posilniť obranné kapacity v regióne.

"Vláda poverila švédske ozbrojené sily formálnou úlohou plánovať a pripraviť švédsky príspevok v podobe zmenšeného mechanizovaného práporu do predsunutých pozemných síl NATO v Lotyšsku," povedal Kristersson počas tlačovej konferencie so svojou lotyšskou kolegyňou Evikou Silinovou.

Podľa jeho slov bude 400 až 500 vojakov pôsobiť v Lotyšsku šesť mesiacov. "Naším cieľom je príspevok síl vrátane obrnených vozidiel CV90 a tankov Leopard 2. Po rozhodnutí parlamentu plánujeme nasadenie začiatkom budúceho roka," dodal. (TASR)

Ruského občana odsúdili v severopoľskom Gdansku na dva a polročné väzenie za špionáž v prospech Moskvy.

V Poľsku dlhodobo legálne žil a podnikal, informovala agentúra PAP.

Podľa gdanskej prokuratúry nadväzoval a udržiaval kontakty s príslušníkmi poľských ozbrojených síl a následne ich využíval v prospech ruských tajných služieb.

Zameriaval sa na vojenské jednotky v severovýchodnom Poľsku a získaval informácie o ich rozmiestnení, veliteľskej hierarchii, platoch, výzbroji či komunikačných postupoch.

Prokuratúra odhalila aj viacerých prípadov korupcie pri preclievaní tovaru, ktorý prepravovala jeho spoločnosť. T

ieto zistenia viedli k odsúdeniu troch poľských občanov. Odsúdený ruský občan bol v prípade hlavným obžalovaným a voči verdiktu sa ešte môže odvolať. (TASR)

Najmenej sedem ľudí zahynulo pri útokoch na oboch stranách frontovej línie, oznámili ukrajinské a ruské sily.

V dôsledku údajného ukrajinského dronového útoku v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynuli dvaja ľudia.

Ďalší dvaja zomreli pri ukrajinskom delostreleckom útoku v Chersonskej oblasti, oznámili miestni predstavitelia dosadení Ruskom.

Obe oblasti Rusko koncom roka 2022 anektovalo, hoci ich celé územie neovládalo a jeho sily stále bojujú, aby získali nad nimi úplnú kontrolu.

"V dôsledku útoku na civilné auto zahynul muž a žena. Ich štyri deti osireli," uviedol Ruskom vymenovaný gubernátor okupovanej časti Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij.

Dodal, že o deti bude postarané a bude im poskytnutá psychologická pomoc.

Ruskom dosadený gubernátor Chersonskej oblasti Vladimir Saldo v samostatnom vyhlásení uviedol, že ďalší dvaja ľudia zomreli pri ukrajinskom ostreľovaní obce Dnipriany.

V Záporožskej a Chersonskej oblasti prebiehali intenzívne boje v roku 2022 i v vlani v lete, keď Ukrajina spustila protiofenzívu, ktorá však v Záporožskej oblasti nenaplnila očakávania.

Ťarcha bojov sa odvtedy presunula predovšetkým do východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú Rusko taktiež vyhlásilo za súčasť svojho územia.

Ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin informoval o dvoch zabitých pri ostreľovaní v obci Udačne a jednom mŕtvom v dôsledku ostreľovania dediny Kurachivka. "Konečné dôsledky týchto ostreľovaní ešte neboli stanovené," uviedol Filaškin.

Podľa agentúry AFP Rusko v súčasnosti vyvíja v Doneckej oblasti väčší tlak v súvislosti s blížiacimi sa oslavami 9. mája a výročím víťazstva Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. (TASR)

Do Chorvátska dorazilo prvých šesť z celkovo 12 francúzskych stíhačiek Dassault Rafale, ktoré si krajina objednala.

Informovala o tom agentúra AFP.

Príchod stíhačiek do hlavného mesta Záhrebu predznamenáva rozsiahlu modernizáciu chorvátskych vzdušných síl, v rámci ktorej armáda nahradí starnúce stíhačky sovietskej výroby MiG.

Premiér Andrej Plenkovič a ďalší chorvátski predstavitelia sa zúčastnili na slávnostnej ceremónii usporiadanej na privítanie stíhačiek. Lietadlá do krajiny dopravili chorvátski letci, ktorí absolvovali niekoľkomesačný výcvik vo Francúzsku.

"Modernizácia našej protivzdušnej obrany je najväčšou investíciou... do chorvátskej armády a bezpečnosti našej domoviny," uviedol na sociálnej sieti X minister obrany Ivan Anušič.

Chorvátsko v roku 2021 podpísalo s Francúzskom zmluvu o nákupe 12 stíhačiek Rafale za viac ako miliardu eur. Je to jeho najväčší zbrojný nákup od vojny z 90. rokov minulého storočia.

Chorvátsko uprednostnilo ponuku Francúzska pred Izraelom, Švédskom a Spojenými štátmi. Krajina je členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Podľa údajov Aliancie Záhreb minulý rok vynaložil na obranu o niečo menej, ako sú odporúčané dve percentá HDP.

Prezident susedného Srbska Aleksandar Vučič tento mesiac uviedol, že jeho krajina tiež dúfa, že čoskoro podpíše dohodu o nákupe stíhačiek Rafale od Francúzska, dopĺňa AFP. (TASR)

Prístup Ukrajiny k raketám dlhého dosahu zo Spojených štátov nezmení výsledok konfliktu, vyhlásil Kremeľ.

Informovala o tom agentúra AFP. "Spojené štáty sú priamo zapojené do tohto konfliktu. Idú zvýšiť dosah zbraňových systémov, ktoré už (Ukrajine) dodávajú," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"V zásade to nemôže zmeniť výsledok špeciálnej vojenskej operácie. Dosiahneme svoje, no spôsobí to viac problémov samotnej Ukrajine," dodal hovorca.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo, že v tichosti poslalo Ukrajine rakety ATACMS, aby ich použila na svojom vlastnom území. Podľa rezortu tieto rakety na Ukrajinu dorazili tento mesiac.

Niektoré rakety ATACMS dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 300 kilometrov. Americký rezort diplomacie potvrdil, že USA Ukrajine dodali práve tento druh rakiet s dlhým doletom.

Americké ministerstvo zverejnilo informácie o dodaní rakiet v deň, keď americký prezident Joe Biden podpísal zákon o novej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 61 miliárd dolárov.

Šéf Bieleho domu tým umožnil Pentagónu ohlásiť nový balík pomoci, ktorý obsahuje aj pre Ukrajinu nevyhnutne potrebnú muníciu pre delostrelectvo a protivzdušnú obranu. (TASR)

Poľsko sa chce opäť zaradiť medzi krajiny, ktoré určujú smerovanie Európskej únie, oznámil minister zahraničných vecí.

Poľský minister Radoslaw Sikorski ďalej povedal, že ak Rusko napadne Severoatlantickú alianciu (NATO), bude porazené. Zároveň členské štáty NATO vyzval, aby zvýšili svoju obranyschopnosť.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Sikorského vízia je úzko prepojená s víziou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Ten vo svojom štvrtkovom prejave vyzval Európu, aby sa stala asertívnejším globálnym hráčom. Vysokopostavení poľskí predstavitelia privítali Macronovu podporu pre Ukrajinu, ale zároveň požadujú, aby Paríž zvýšil dodávky vojenskej pomoci Kyjevu.

Sikorski obvinil vládu Putina, že vedie proti Poľsku hybridnú vojnu a šíri dezinformácie. Dodal, že Rusko falošne obvinilo Poľsko z plánov anektovať časti západnej Ukrajiny v okolí mesta Ľvov, ktoré kedysi patrili Poľsku.

Národná banka Ukrajiny znížila kľúčovú úrokovú sadzbu, dôvodom je inflácia a zmiernenie rizík súvisiacich s pomocou.

Sadzbu znížila o 100 bázických bodov na 13,5 %, po znížení o 50 bázických bodov v marci. Rozhodnutie pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky zdôvodnila poklesom inflácie a zmiernením rizík súvisiacich s prílevom zahraničnej pomoci. Informoval o tom portál tradingeconomics.

V prvom štvrťroku 2024 spotrebiteľská inflácia klesla viac, ako sa očakávalo, keďže mierna zima viedla k vyššej produkcii potravín a podnikateľom znížila vstupné náklady.

Centrálna banka znížila odhad priemernej miery inflácie za celý rok 2024 na 8,2 % z 8,6 % prognózovaných v marci. Zároveň očakáva, že hospodárske oživenie bude pokračovať, avšak obmedzeným tempom v dôsledku značných škôd na energetickej infraštruktúre a blokády západných hraníc.

V tomto roku by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) krajiny zväčšiť o 3 %, v roku 2024 o 4,5 % a v roku 2026 o 5 %, k čomu by mala vo veľkej miere prispieť vonkajšia podpora, uviedla centrálna banka. (TASR)

Europoslanci žiadajú ráznu reakciu EÚ v rámci boja proti ruskému zasahovaniu do demokratických a volebných procesov.

Za uznesenie zahlasovalo 429 poslancov, 27 bolo proti a 48 sa zdržalo hlasovania.

Po viacerých nedávnych odhaleniach pokusov podporovaných Kremľom zasahovať do európskych demokratických procesov a podkopávať ich poslanci v prijatom uznesení dôrazne odsudzujú takéto snahy a tvrdia, že každá takáto aktivita musí mať následky.

Parlament je podľa uznesenia zhrozený zo správ, že niektorí europoslanci boli zrejme platení za šírenie ruskej propagandy a že sa podieľali na aktivitách proruského média "Hlas Európy" v čase ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

Podľa europoslancov by sa lídri EÚ a členských štátov mali zaoberať ruskými zásahmi nielen v inštitúciách EÚ, ale aj v celej Únii. Vzhľadom na blížiace sa eurovoľby, ktoré sa budú konať 6. až 9. júna, je to podľa zákonodarcov naliehavá a jasná potreba.

Poslanci pripomenuli prípady podozrenia z ruského zasahovania naprieč Európou vrátane Bulharska, Nemecka a Slovenska. Vyjadrili znepokojenie nad vypočúvaním popredného poslanca za stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) Maximiliana Kraha americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) pre podozrenie, že dostal peniaze od agentov Kremľa a nad zatknutím jeho parlamentného asistenta v Nemecku pre obvinenia zo špionáže v prospech Číny.

Parlament vyzval AfD, aby verejne deklarovala svoje finančné vzťahy, najmä s Kremľom, a zverejnila účel a presnú výšku všetkých platieb pochádzajúcich zo zdrojov napojených na Kremeľ.

Uznesenie spresňuje, že kým Rusko zostáva hlavným pôvodcom zahraničného zasahovania a dezinformácií v EÚ, aktívne sú aj ďalšie štáty. (TASR)

Rusko odsúdilo muža zo Sibíri na desať rokov väzenia za vlastizradu, chcel sa pripojiť k skupinám bojujúcim za Ukrajinu.

Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.

Orgány činné v trestnom konaní zadržali 26-ročného muža v Kemerovskej oblasti v okamihu, keď sa chystal na cestu na Ukrajinu.

Agentúra TASS informovala, že na internete zverejňoval symboly légie Sloboda Ruska — jednej z protikremeľských ruských jednotiek bojujúcich za Kyjev. Moskva ju zakázala ako teroristickú organizáciu.

V Rusku pravidelne stíhajú ľudí za kolaboráciu s Ukrajinou. V juhoukrajinskej Záporožskej oblasti okupovanej Ruskom odsúdili vo štvrtok úrady dosadené Moskvou muža na 11 rokov väzenia za špionáž v prospech Ukrajiny.

Muž údajne zhromažďoval a odovzdával informácie o pohybe a smerovaní ruských jednotiek a zbieral informácie o priemyselnej a energetickej infraštruktúre v Záporožskej oblasti. (TASR)

Bielorusko tvrdí, že zmarilo útok na hlavné mesto dronmi, ktoré boli vypustené z Litvy.

Šéf bieloruskej bezpečnostnej služby uviedol, že zmarili útok bezpilotných lietadiel vypustených z Litvy na hlavné mesto Minsk, informovali ruské štátne tlačové agentúry.

Litva, ktorá je členom NATO, neposkytla žiadne okamžité vyjadrenie. Informácie nemožno potvrdiť, píše agentura Reuters.

„Bezpečnostný výbor štátu v spolupráci s kolegami z iných orgánov činných v trestnom konaní vykonal v poslednom období množstvo akútnych bezpečnostných opatrení, ktoré umožnili zabrániť úderom bojových bezpilotných lietadiel z územia Litvy na objekty v Minsku a jeho predmestiach.

Tlačová agentúra RIA citovala bieloruského bezpečnostného šéfa Ivana Tertela.

"Toto je nonsens, neviem nájsť iné slovo," povedal hovorca litovskej armády Gintautas Ciunis vo štvrtok novinárom.

"Takéto vyhlásenia bieloruskej KGB je možné pokladať za neustálu nepriateľskú provokáciu a informačný útok proti Litve, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Možno povedať, že sú tiež myslené pre domáce publikum krajiny," uviedlo litovské krízové centrum v oznámení. (SME, Reuters, TASR)

Európa je smrteľná, musí posilniť obranu aj zbrojársku produkciu, tvrdí Macron o prioritách svojej európskej politiky.

"Európa musí posilniť svoju obranu a viac vsadiť na vlastnú zbrojársku produkciu, aby lepšie čelila globálnym bezpečnostným hrozbám, na ktoré nie je v súčasnosti pripravená," vyhlásil francúzsky prezident v prejave na parížskej Sorbonne, kde hovoril o prioritách svojej európskej politiky pred júnovými eurovoľbami.

Európske krajiny sa podľa neho musia zbaviť obrannej závislosti od Spojených štátov a zosilniť väzby na Britániu. Chce tiež vytvorenie európskej obrannej akadémie alebo koordináciu boja proti kybernetickým hrozbám.

"Musíme si byť vedomí faktu, že dnes je naša Európa smrteľná. Môže zomrieť a záleží to len na tom, čo si vyberieme. A toto rozhodnutie musíme urobiť teraz, "povedal Macron s odvolaním sa na ruskú hrozbu a blízkovýchodný konflikt.

Európa sa podľa neho nemôže spoliehať na USA, pre ktoré nie je európska bezpečnosť prioritou. Washington sa stará predovšetkým o dve veci, o svoju vlastnú budúcnosť a o výzvu predstavovanú Čínou, povedal Macron.

Francúzsky vodca hovoril aj o potrebe posilniť konkurencieschopnosť európskych firiem a zbaviť sa závislosti od kľúčových surovín dovážaných z mimoeurópskych krajín na čele s Čínou. EÚ v tomto smere urobila v posledných rokoch dôležité kroky a musí v nich pokračovať, uviedol. (ČTK)

Čína umožňuje v prístave kotviť ruskej nákladnej lodi, ktorá zrejme preváža do Ruska zbrane zo Severnej Kórey.

Informovala o tom agentúry Reuters. Zo satelitných snímok, ktoré agentúre poskytol britský think tank Royal United Services Institute (RUSI), vyplýva, že loď Angara kotví od februára v lodenici v provincii Če-ťiang.

Podľa tejto organizácie zaoberajúcej sa otázkami národnej a medzinárodnej bezpečnosti, táto loď od augusta 2023 prepravila do ruských prístavov tisíce kontajnerov. Predpokladá sa, že obsahujú severokórejskú muníciu.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že Washington má tieto informácie k dispozícii a konfrontoval s nimi aj orgány v Pekingu. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone i čínske ministerstvo zahraničných vecí však tvrdia, že nemajú informácie o kotvení lode v prístave provincie Če-ťiang.

"Vyzývame všetky členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti vyplývajúce z rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (BR OSN) č. 2397," uviedol hovorca ministerstva.

Spomínaná rezolúcia OSN umožňuje krajinám skontrolovať, zadržať a skonfiškovať každé plavidlo vo svojich teritoriálnych vodách, ktoré je podozrivé z účasti na zakázaných aktivitách so Severnou Kóreou.

Prítomnosť lode v čínskom prístave zvýrazňuje rastúce obavy USA a jej spojencov z podpory Moskvy vo vojne na Ukrajine zo strany Číny.

Námestník amerického ministra zahraničných vecí Kurt Campbell nedávno povedal, že Washington sa nebude "nečinne prizerať", ak Peking zvýši svoju pomoc Rusku. (TASR)

Ukrajinskí vojaci zničili ruský protilietadlový raketový systém Buk-M1, tvrdia ukrajinské špeciálne sily.

Počas prieskumných operácií na jednom z najhorúcejších frontov spozorovali operátori 3. samostatného pluku síl pre špeciálne operácie ruský Buk-M1, ktorý sa pripravoval na odpálenie rakiet.

„Naši operátori odoslali súradnice raketovej a delostreleckej jednotke. Systém Buk-M1 nestihol vystreliť ani jednu raketu, pretože ho ihneď zničili," dodali ukrajinské špeciálne sily.

Na ukrajinskej frontovej línii nastala patová situácia, je čas na mierové rokovania, vyhlásil Lukašenko.

Nastali príhodné podmienky na začatie mierových rozhovorov, uviedol podľa agentúry TASS bieloruský vodca Alexander Lukašenko.

Moskva aj Kyjev s rokovaniami o mieri nesúhlasia. Lukašenko tiež uviedol, že riziko ozbrojených incidentov na bielorusko-ukrajinskej hranici je stále vysoké.

"Ak nezačneme vyjednávať teraz, Ukrajina postupne príde o svoj štát a môže prestať existovať. Ukrajina potrebuje mier, "uviedol Lukašenko, blízky spojenec ruského prezidenta Putina.

Ruskí vojaci podľa Lukašenka síce v poslednom čase získali kontrolu nad niekoľkými ukrajinskými obcami, ide ale len o "pomalý postup".

"Je to patová situácia," dodal v prejave pred Všebieloruským ľudovým zhromaždením - orgánu pripomínajúcom parlament, kde zasadajú najrôznejší delegáti vrátane predstaviteľov bieloruskej vlády.

"Čo môžeme v tejto situácii robiť? Vznikla tým príhodná situácia pre mier, pre uzavretie mierovej zmluvy, "poznamenal Lukašenko. (ČTK)

Pre oneskorenú pomoc Ukrajine môže byť účinok rakiet dlhého doletu slabší, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny.

Niekoľkomesačné meškanie americkej vojenskej pomoci Ukrajine mohlo poskytnúť ruským silám čas na oslabenie efektívnosti úderov raketami dlhého doletu ATACMS.

Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine.

Toto posúdenie prišlo krátko po tom, ako sa objavila správa, že Spojené štáty začali na jar tohto roku tajne dodávať Ukrajine spomínané rakety.

Novšie modely ATACMS majú maximálny dolet približne 300 kilometrov. Ukrajinské sily pravdepodobne chcú využiť nové strely na údery na ruské vojenské letiská, muničné sklady, mosty a komunikačné trasy, uviedol ISW.

„Ruské sily sa však už možno prispôsobili ... hoci zostáva nejasné, či dostatočne spevnili muničné sklady alebo ich výrazne rozptýlili,“ dodal inštitút.

Zelenskyj sa stretol s britským ministrom financií Jeremym Huntom, poďakoval za finančnú pomoc aj podporu Ukrajiny.

"Osobitná pozornosť bola venovaná sankčnej politike. Je dôležité rozšíriť reštriktívne opatrenia voči Rusku a znemožniť obchádzanie sankcií," napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti X.

"Ďakujem ľuďom, vláde, predsedovi vlády a parlamentu Veľkej Británie za podporu Ukrajiny od prvých dní ruskej invázie. Veľmi si vážime partnerstvo medzi našimi štátmi," dodal Zelenskyj.

Ruské úrady v rámci korupčnej kauzy na ministerstve obrany zadržali tretieho muža,  podnikateľa Alexandra Fomina.

Fomin je obvinený z podplácania námestníka ministra obrany Timura Ivanova, napísala agentúra TASS. O Ivanovom zatknutí informovali ruské médiá, vo väzbe je aj jeho známy Sergej Borodin.

Fomin, ktorý bol s Ivanovom v dôvernom vzťahu, je jeden zo zakladateľov spoločnosti Olimpsitistroj, ktorý sa zaoberá výstavbou bytových a nebytových budov a je dodávateľom ruského ministerstva obrany.

Podľa vyšetrovania je moskovský podnikateľ podozrivý, že Ivanovovi, Borodinovi a ďalším poskytoval bezplatne služby súvisiace s rekonštrukciou nehnuteľností, práce a tovaru.

Fomin zároveň podal výpoveď usvedčujúcu Ivanova v úplatkárskej kauze. Vyplýva to z materiálov trestného konania proti námestníkovi, uvádza TASS. Vo väzbe bude najmenej do 23. júna tohto roka, rozhodol súd.

Ivanov a Borodin sú obvinení z prijatia úplatku v obzvlášť vysokej výške, teda najmenej milión rubľov, na ktorom sa podľa ruských médií dohodli s tretími osobami pri poskytovaní služieb pre ministerstvo.

Agentúra Interfax predtým uviedla, že mal Ivanov na starosti výstavbu a opravy nehnuteľností, správu majetku, ubytovanie vojsk a tiež zdravotnícke zabezpečenie ozbrojených síl.

Zodpovedal napríklad za projekt takzvanej obnovy okupovaného ukrajinského Mariupolu, výstavbu hlavného chrámu ruských ozbrojených síl alebo kozmodrómu Vostočnyj, píšu ruské médiá. (ČTK)

Koalícia na nákup dronov pre Ukrajinu, ktorú vedú Veľká Británia a Lotyšsko, už vyzbierala vyše 500 miliónov eur.

Uviedol to na mikroblogovacej sieti X lotyšský minister obrany Andris Sprūds.

Dánsko a Holandsko ohlásili spoločný nákup bezpilotných lietadiel pre Ukrajinu v hodnote 400 miliónov eur, čo je zatiaľ najväčší príspevok pre koalíciu, konštatoval Sprūds.

Dodal, že napríklad Kanada na drony pre Kyjiv vyčlenila 70 miliónov eur, Litva 3 milióny a Lotyšsko takmer 10 miliónov eur.

„Toto je len začiatok. Aktívne rokovania s ostatnými krajinami dronovej koalície pokračujú,“ dodal Sprūds.

Koalícia dronov vznikla v januári s cieľom posilniť ukrajinský arzenál bezpilotných lietadiel. (SITA, Kyiv Independent)

Poľsko pomôže Ukrajine s návratom mužov s brannou povinnosťou po tom, ako Kyjev zmenil legislatívu.

„Avšak forma pomoci bude závisieť od ukrajinskej vlády," uviedol poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz pre televíznu stanicu Polsat News

Ukrajinská vláda zakázala posielanie identifikačných dokladov a cestovných pasov mužom vo veku 18 až 60 rokov zdržiavajúcim sa v cudzine.

Ukrajinské veľvyslanectvá a konzuláty už neprijímajú žiadosti o konzulárne služby od ukrajinských mužov „s výnimkou žiadostí o identifikačné doklady pre návrat na Ukrajinu", dodal portál. (SITA)

Právnici zosnulého Navaľného zostanú vo vyšetrovacej väzbe ďalšie dva mesiace. Traja právnici ho zastupovali v rôznych obdobiach. (TASR)

Počas uplynulého dňa Rusko na Ukrajine podľa Kyjeva stratilo 1 040 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 462 980. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 255 tankov, 13 942 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 836 delostreleckých systémov a 1 049 raketometov.

Rusko v noci zaútočilo na ukrajinskú Čerkaskú oblasť, kde poškodilo kľúčovú infraštruktúru. Zranenia utrpelo šesť ľudí.

"Ráno nepriateľ zaútočil na našu Čerkaskú oblasť. Proti vzdušnému cieľu bola nasadená komplexná protivzdušná obrana," uviedol vo vyhlásení šéf čerkaskej oblastnej vojenskej správy.

Útok si podľa predbežných informácií nevyžiadal žiadne obete na životoch, lekársku pomoc zatiaľ vyhľadalo šesť osôb.

Ako s odvolaním sa na ukrajinskú armádu ráno informoval spravodajský server The Kyiv Independent, ruské sily za uplynulých 24 hodín šesťkrát zaútočili na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny, odkiaľ bolo hlásených najmenej 23 explózií.

Miestne komunity sa stali terčom delostreleckej paľby a dronov, a jednu z nich zasiahol tiež nálet. Hlásené nie sú žiadne obete na životoch ani škody na civilnej infraštruktúre.

Súd v Rusku nariadil v neprítomnosti vziať do väzby exilových opozičných politikov Kasparova, Gudkova, Čirikovovú a Ťutrina. (TASR)

Rusko už vyrába viac zbraní a munície ako potrebuje pre inváziu na Ukrajinu, tvrdí nemecký minister obrany.

Podľa nemeckého ministra Borisa Pistoriusa sa dá vysledovať, že v Rusku so stúpajúcimi výdavkami na zbrojenie a zavedením vojnovej ekonomiky "veľká časť alebo časť toho, čo sa nanovo vyrobí, rozhodne nemieri na front, ale končí v skladoch".

Pistorius varoval pred ďalšími vojenskými ambíciami ruského prezidenta Vladimira Putina, píše agentúra DPA.

"Teraz je možné byť naivný a povedať, že to robí len z opatrnosti. Ako skeptik by som ale povedal, že to robí, pretože má alebo by mohol mať niečo v pláne, "uviedol Pistorius pre televíziu ARD.

Na otázku, či súhlasí s odhadmi zástupcov baltských štátov, podľa ktorých by Rusko mohlo byť o niekoľko rokov pripravené na útok na území NATO, Pistorius povedal, že ide o "veštenie z krištáľovej gule". "To, čo hovoria vojenskí experti a odborníci na zbrane je, že sa Rusko vyzbrojuje," dodal.

Generálny inšpektor nemeckej armády Carsten Breuer pred pár dňami pri návšteve Varšavy povedal, že ak sa k tomu Rusko rozhodne, mohlo by vojensky byť pripravené zaútočiť na krajiny NATO o päť až osem rokov. Tiež on povedal, že "pozorujeme, že Rusko produkuje veľké množstvo vojnového materiálu a že všetok tento materiál neposiela na front na Ukrajine".

Ruská invázia na Ukrajinu predvlani vo februári priviedla vzťahy Moskvy a Západu do najhlbšej krízy za desiatky rokov. Rusko opakovane odmieta, že by uvažovalo o útoku na NATO. (ČTK)

Ukrajina rozhodla, že muži vo veku od 18 do 60 rokov, budú môcť získať pasy len na území Ukrajiny.

Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Kyjev ďalej sprísnil pravidlá mobilizácie. O deň skôr ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo pozastavenie konzulárnych služieb pre mužov v brannom veku, ktorí bývajú v zahraničí, a to do 18. mája.

V tom čase podľa ukrajinskej diplomacie vstúpi do platnosti nový zákon, ktorý mení pravidlá mobilizácie vyhlásenej na Ukrajine pred viac ako dvoma rokmi v reakcii na ruskú inváziu. Jeho hlavnou úlohou je podľa médií podchytiť všetkých mužov podliehajúcich brannej povinnosti a aktualizovať ich údaje, čo má úradom zjednodušiť povolávanie do armády.

Norma predpokladá, že Ukrajinci žijúci bez vojenských dokladov v zahraničí si nebudú môcť zariadiť nový pas či získať konzulárne služby.

Vládne rozhodnutie ohľadom vydávania pasov mužom v brannom veku iba na území Ukrajiny, a nie teda aj na diplomatických misiách v zahraničí, sa podľa agentúry nevzťahuje na obyvateľov krajiny, ktorí majú počas vojnového stavu povolenie na prekročenie hraníc vrátane ľudí so zdravotným postihnutím. (ČTK)