Armagedon nenastane, ale Ukrajinu čaká ťažké obdobie, tvrdí šéf vojenskej rozviedky Budanov (SME Minúta)

Kyjev a Washington začali rozhovory o bilaterálnej bezpečnostnej dohode, vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Obe krajiny podľa neho tiež doriešili plány na zaslanie ďalších rakiet dlhého doletu ukrajinským ozbrojeným silám, píše TASR na základe agentúry AFP.

Zelenskyj v pondelok telefonoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom po tom, ako americká Snemovňa reprezentantov počas víkendu schválila dlho odkladaný balík vojenskej pomoci pre Kyjev. Ukrajinský líder po telefonáte uviedol, že "všetky body v dohodách o ATACMS (amerických taktických balistických raketách) pre Ukrajinu boli uzavreté".

Rakety dlhšieho doletu, ktoré majú v závislosti od dodanej munície maximálny dolet približne 300 kilometrov, dostala Ukrajina prvýkrát minulý rok.

Španielsky vojak zahynul pri vojenskom cvičení Severoatlantickej aliancie v Poľsku, oznámila španielska armáda.

Vojak prišiel o život na vojenskom cvičisku v poľskej obci Bemowo Piskie počas cvičenia NATO Saber Strike. Ide o súčasť manévrov Severoatlantickej aliancie Steadfast Defender 2024 - najväčších od čias studenej vojny.

"V tejto bolestnej chvíli chceme vyjadriť úprimnú sústrasť a bezpodmienečnú podporu jeho rodine a kolegom," napísala španielska armáda v stanovisku zverejnenom na sociálnej sieti X. Dodala, že o život prišiel desiatnik z jednotky v Ceute, autonómnom španielskom meste na severe Afriky.

K tragédii došlo počas jedného z taktických cvičení s použitím ostrej munície, spresnila španielska armáda. Sústrasť pozostalým vyjadril aj španielsky premiér Pedro Sánchez,

Podľa španielskeho denníka El Mundo zahynul počas cvičenia 43-ročný vojak, otec dvoch dcér, pochádzajúci z Ekvádoru. V španielskej armáde pôsobil od roku 2004. (TASR)

Americký prezident Biden v telefonáte prisľúbil Zelenskému rýchle poslanie vojenskej pomoci po jej schválení.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila v sobotu balík pomoci pre Ukrajinu vo výške takmer 61 miliárd dolárov. Návrh bol poslaný Senátu, pričom sa očakáva, že ten ho tiež schváli.

Biden podľa Bieleho domu počas telefonátu poukázal na trvalý záväzok Spojených štátov voči Ukrajine "brániacej svoju slobodu proti ruskej agresii".

Spojené štáty rýchlo poskytnú dôležitú bezpečnostnú pomoc, aby naplnili nevyhnutné potreby Kyjeva na bojisku a vo vzdušnej obrane, uviedol Biden. Biely dom vo vyhlásení zároveň uviedol, že sa tak stane hneď, ako Senát balík schváli a prezident ho podpíše.

Očakáva sa, že Senát bude o balíku rozhodovať už v utorok, píše AFP.

"Prezident Biden tiež poukázal na to, že ekonomická pomoc Spojených štátov pomôže udržiavať finančnú stabilitu, znovu po ruských útokoch budovať kritickú infraštruktúru a podporovať reformy na ceste Ukrajiny smerom k euro-atlantickej integrácii," uvádza Biely dom vo vyhlásení.

Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach uviedol, že Bidenovi počas telefonátu poďakoval za jeho neochvejnú podporu. "Uistil ma, že podpíše zákon hneď, ako ho schváli Senát," uviedol Zelenskyj.

Šéf Bieleho domu podľa Zelenského tiež povedal, že zbrane a iné vybavenie, ktoré USA Ukrajine v rámci nadchádzajúcej pomoci poskytnú, budú silné, posilnia ukrajinskú vzdušnú obranu i schopnosti jej delostrelectva s dlhým dosahom.

Ukrajinský prezident okrem toho uviedol, že s Bidenom hovoril aj o najnovších útokoch Ruska vrátane toho, v dôsledku ktorého sa zrútila v pondelok v Charkove časť televíznej veže. (TASR)

Prvú muníciu pre Ukrajinu v rámci českej iniciatívy mimo EÚ by mohli doručiť už koncom mája alebo začiatkom júna.

„Mnohé krajiny vyjadrili pripravenosť zúčastniť sa aj na nemeckej iniciatíve zadováženia systémov protivzdušnej obrany," povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell po stretnutí s ministrami zahraničných vecí a obrany EÚ.

„Tieto dva ciele - viac systémov protivzdušnej obrany a viac munície kalibru 155 milimetrov - pre nás zostávajú najdôležitejšími zámermi," zdôraznil Borrell. (SITA)

Blanár predstavil výsledky rokovania Slovenska a Ukrajiny. Na Rade EÚ hovoril aj železničnom prepojení Kyjeva s Košicami. (TASR)

Európska komisia v rámci ďalšieho balíka sankcií preskúma kroky proti ruskej tieňovej flotile ropných tankerov.

V pondelok to pre viaceré médiá vrátane portálu Politico povedal švédsky premiér Tobias Billström, podľa ktorého je načase dať flotile koniec.

Tieňová flotila, ktorá pozostáva zhruba z 1 400 lodí nejasného vlastníctva, „nielenže pomáha Rusku pri obchádzaní sankcií, ale je to aj jasná environmentálna hrozba,“ varoval švédsky minister na okraji stretnutia Rady Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci. Flotila je podľa neho veľký problém z hľadiska financií pre ruskú vojnovú mašinériu.

Podľa Billströma by boli oslovené vlajkové a prístavné štáty a mohli by byť „podniknuté kroky proti vlastníkom, prevádzkovateľom, poisťovacím spoločnostiam v tretích krajinách“, ktoré dnes Rusko využíva pre tieňovú flotilu.

Bolo by to prvýkrát, čo by sa EÚ začala zaoberať touto medzerou v sankciách od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Analytici však varujú, že drastické kroky, ako napríklad blokovanie lodí z vôd EÚ, by si Moskva mohla vykladať ako eskaláciu. (SITA)

Nové zbrane by Ukrajina mohla dostať takmer okamžite. Mnohé z nich sú už v európskych skladoch. (SME)

Približne 20-tisíc až 25-tisíc ruských vojakov útočí na ukrajinské mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti a na dediny v jeho okolí.

„Časiv Jar je teraz náš. Situácia v okolí mesta je zložitá, ale mesto je plne pod kontrolou našich obranných síl. V meste nie je žiadna ruská armáda," uviedol pre ukrajinskú televíziu hovorca zoskupenia ukrajinskej armády Chortycia Nazar Vološyn.

Dôstojník ukrajinskej národnej gardy Volodymyr Černiak predtým povedal, že ruským silám sa „podarilo získať pozície" pri obci Bohdanivka, ktorá leží tri kilometre severovýchodne od mesta Časiv Jar.

Ruskí vojaci sústreďujú svoje úsilie na Časiv Jar, ktorý považujú za kľúčový pre ďalší postup smerom ku Kosťantynivke, Kramatorsku a Sloviansku, uviedla ukrajinská armáda. Časiv Jar leží zhruba 10 kilometrov západne od Bachmutu. (SITA)

Zlomila sa na dve časti. Rusi zaútočili na televíznu vežu v ukrajinskom Charkove, obete nehlásia.

"Pri útoku nedošlo k obetiam na životoch," povedal starosta mesta Oleg Sinehubov.

Ruský agent chcel odhaliť rozmiestnenie protivzdušnej obrany Kyjeva, tvrdí ukrajinská bezpečnostná služba.

Ukrajinská bezpečnostná služba zadržala agenta ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorý mal za úlohu zistiť, kde sa nachádzajú radarové a protilietadlové raketové systémy chrániace Kyjev pred ruskými útokmi raketami a dronmi.

Muž, ktorý žil v ruskom meste Murmansk, prišiel na Ukrajinu pred 24. februárom 2022 čiže pred začiatkom ruskej invázie a predstieral, že predáva palivá a mazivá.

Podľa SBU na súčasnej misii začal aktívne pracovať vlani na jeseň.

Pod zámienkou obchodných ciest cestoval po Kyjevskej a Čerkaskej oblasti s cieľom zistiť, kde sa nachádzajú ukrajinské systémy protivzdušnej obrany Patriot a IRIS-T a radary. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský vojenský súd odsúdil hovorcu spoločnosti Meta Andyho Stonea v neprítomnosti na šesť rokov väzenia.

Súd Američana Stonea odsúdil za "ospravedlňovanie terorizmu", informovala agentúra AFP.

Do značnej miery symbolický rozsudok prišiel niekoľko mesiacov po tom, ako Moskva zaradila Stonea na zoznam hľadaných osôb. Sudca Roman Kiforenko povedal, že trest začne plynúť, keď Stone vstúpi na ruské územie alebo bude vydaný do Ruska.

Trest sa týka príspevku Andyho Stonea z marca 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V ňom uviedol, že Facebook nebude trestať používateľov vyzývajúcich na násilie proti ruským silám.

Stone vtedy informoval, že Meta, materská spoločnosť platforiem Facebook a Instagram, "dočasne povolila formy politického prejavu, ktoré by za normálnych okolností porušovali pravidlá" oboch sociálnych sietí, pripomenula AFP. "Stále nedovoľujeme výzvy na násilie voči ruským civilistom," napísal vtedy v príspevku.

Nick Clegg, prezident Mety pre globálne záležitosti, v tom čase spresnil, že táto politika sa bude uplatňovať len na Ukrajine. Dodal, že toto rozhodnutie bolo prijaté za "mimoriadnych a bezprecedentných okolností" a jeho cieľom je chrániť "slobodu slova ľudí ako prejavu sebaobrany".

Rusko krátko po spustení invázie na Ukrajinu zakázalo vstup do krajiny riaditeľovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi. (TASR)

Vzťahy Slovenska a Česka sú nadštandardné, hrozbou je populizmus, zhodli sa KDH a KDU-ČSL na rokovaní v Brne.

Zrušené konzultácie medzi slovenskou a českou vládou nič nemenia na nadštandardných vzťahoch oboch krajín.

Zhodli sa na tom predstavitelia KDH a KDU-ČSL na rokovaní v Brne. Za spoločnú hrozbu označili nástup populizmu a nárast ruského vplyvu, Informovalo o tom tlačové oddelenie KDH a KDU-ČSL.

"Jedna zrušená medzivládna konzultácia nič nemení na našich nadštandardných vzťahoch," zdôraznil český minister životného prostredia a podpredseda KDU-ČSL Petr Hladík.

Minister pôdohospodárstva Marek Výborný dodal, že Slovensko je pre ČR napriek odloženej medzivládnej spolupráci jedným z hlavných zahraničných partnerov.

Strany sa tiež zhodli, že sa v oboch krajinách stretávajú s nástupom populizmu a nárastom ruského vplyvu, čo označili za hrozbu. "Stretávame sa so spoločným problémom, a to je vzostup populistických strán, ktoré ohrozujú podstatu demokracie. Chcem zdôrazniť, že Slovákov stále považujem za bratov. S čím mám problém, je populizmus a podpora Putinovho režimu," dodal Hladík.

Podpredseda a poslanec KDH Marián Čaučík podotkol, že českí partneri pozvali slovenských kresťanských demokratov na Moravu v čase, keď tam mala rokovať vláda SR a ČR. Cieľom bolo podľa neho vyslať signál, že Slovensko aj KDH má v zahraničí partnerov a vie spolupracovať.

"Táto spolupráca je o to dôležitejšia v čase, keď vidíme, že sloboda a demokracia nám nepadli z oblohy, ale, naopak, je potrebné aj po novembri 89 bojovať. Vážime si toto dlhoročné partnerstvo a v zápase o demokraciu budeme pokračovať aj naďalej," dodal.

Česko začiatkom marca v reakcii na postoj SR k vojne na Ukrajine odložilo česko-slovenské medzivládne konzultácie.

Zdôvodnilo to nesúhlasom s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky, ako napríklad stretnutím šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Turecku. Šéf českej diplomacie Jan Lipavský začiatkom apríla uviedol, že hoci rozhodnutie Česka vzťahy medzi krajinami ovplyvnilo, ostávajú "veľmi dobré". (TASR)

Britský premiér Sunak a generálny tajomník NATO Stoltenberg navštívia v utorok Poľsko, oznámil poľský premiér Tusk.

Tusk priblížil, že v utorok je naplánované krátke stretnutie s britskými vojakmi v Poľsku. Následné rokovania v jeho sídle budú zamerané predovšetkým na bezpečnosť.

"Je to ďalší krok v mojej misii posilniť pozíciu Poľska v súvislosti s bezpečnostnou politikou," povedal Tusk.

"Som odhodlaný lepšie koordinovať spoluprácu s našimi spojencami, predovšetkým s tými, s ktorými spolupracujeme na praktickej úrovní - s Britmi a Škandinávcami a krajinami nášho regiónu," uviedol Tusk.

Dodal, že takáto spolupráca je očividná pri projektoch, ako je iniciatíva európskeho systému protiraketovej obrany, ktorá si vyžaduje veľa práce vzhľadom aj na niekedy protichodné záujmy rôznych krajín. Podľa Tuska je však dnes Poľsko krajinou v Európe, ktorú je počuť. (TASR)

Nórsko poskytne Ukrajine novú pomoc vrátane financií na zlepšenie protivzdušnej obrany krajiny.

Povedal to pre nórsku televíziu TV2 nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Predseda nórskej vlády uviedol, že pre ukrajinskú protivzdušnú obranu Oslo nasmeruje „značné sumy“, nešpecifikoval však konkrétny objem financií. 

„Je to drahé, ale zachovanie mieru a slobody stojí peniaze. Najvyššiu cenu platí Ukrajina a Ukrajinci,“ poznamenal Störe.

Šéf ukrajinského obranného spravodajstva tvrdí, že pre záujmy Ruska naňho pripravujú ďalší atentát.

Budanov to povedal v rozhovore pre BBC News Ukraine.

„Plánujú niečo. Je to v záujme Rusov. Je to pravda. Ľudia, ktorí to plánujú, sú Rusi a je to v záujme Rusov. Plánujú do toho zapojiť aj ľudí odtiaľto (z Ukrajiny). Je to pre nich bežná prevádzková práca,“ uviedol Budanov.

Hovoril tiež aj o otrave svojej manželky. Poznamenal, že páchatelia sa zatiaľ nenašli, ale „je tam pokrok“.

Budanov podotkol, že jeho manželka bola stabilizovaná a väčšinu toxínov sa podarilo odstrániť. Tiež sa domnieva, že cieľom pokusu o atentát bola jeho manželka a že Rusi správne vyhodnotili jej vplyv na Budanova.

„Ich logika je jasná. Moja žena je pre mňa veľmi dôležitá. To je všetko. A správne vyhodnotili jej vplyv,“ skonštatoval Budanov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Iniciatíva Mier Ukrajine upozorňuje na falošnú stránku zbierky, vytvorili ju podvodníci. Použili rovnaké logo aj texty. (SME)

Súd v Moskve odsúdil 38-ročného muža na päť rokov verejnoprospešných prác za jeho výroky v ankete pre Rádio Sloboda.

Muž bol uznaný za vinného za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Prokurátor preňho žiadal 5,5 roka väzenia.

Ako informovala britská stanica BBC, odsúdený Jurij Kochovec v lete roku 2022 pred kamerou RFE/RL povedal, že za rozpútanie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko a že ruské vedenie ju musí aj zastaviť.

Kochovec vyjadril presvedčenie, že následne dôjde aj k uvoľneniu vo vzťahoch Ruska s alianciou NATO a so všetkými ostatnými krajinami.

V rozhovore spomenul aj udalosti v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde sa po ústupe ruských jednotiek na jar 2022 našli na uliciach postrieľaní ľudia i masové hroby.

"Naša vláda hovorí, že chce bojovať proti nacionalistom, ale bombarduje nákupné centrá v Buči, naši vojaci z Buriatska a Dagestanu strieľali civilistov - úplne bez dôvodu," vyhlásil Kochovec.

BBC pripomenula, že ruské úrady popierajú účasť ruskej armády na vraždení civilistov počas okupácie Buče.

Proti Kochovcovi sa najprv začalo stíhanie pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktoré neskôr obžaloba rozšírila aj o motív nenávisti.

Svedkom v kauze bol náhodný okoloidúci, ktorý pred súdom vypovedal, že bol pobúrený Kachovcovými výrokmi v rozhovore pre RFE/RL.

Obvinenie bolo preklasifikované po lingvistickej analýze, ktorú vykonali učiteľka matematiky Nataľja Kriukovová a prekladateľ Alexandr Tarasov - obaja pôsobili ako znalci aj v kauze súdnej likvidácie najstaršej ľudskoprávnej organizácie v Rusku Memorial, upozornila BBC. (TASR)

Pred Rusmi utiekla dvakrát. "Premiérovi by som rada povedala svoj príbeh, možno by potom vážil slová," hovorí Ukrajinka. (My Regióny)

Slováci vyzbierali na muníciu pre Ukrajinu tri milióny eur a ukázali, že Ficova vláda ich nereprezentuje, hovorí SaS.

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling na tlačovej konferencii povedal, že "obyvatelia Slovenska vedia, že je správne pomáhať slabším a postaviť sa na odpor agresorovi. Pomáhajú tým nielen našim susedom, ale aj nám samotným."

„Ak sa Ukrajina neubráni, tak Slovensko naozaj môže mať na hraniciach agresora, ktorý môže zaútočiť potom aj na nás. Vláda tento fakt stále ohýba a stáva sa hlásnou trúbou prokremeľskej propagandy,“ povedal ďalej Gröhling.

Ficova vláda sa podľa neho dostala k moci práve zneužívaním témy vojny na Ukrajine a aj v nedávnych prezidentských voľbách strašila vojnou.

„Pán Fico, vy nemáte nárok hovoriť v mene všetkých Slovákov, ale ani v mene tých, ktorí vás volili, pretože ste ich oklamali, že nebudete posielať zbrane na Ukrajinu a potom ste to schválili a posielate ich iným spôsobom,“ adresoval Gröhling premiérovi s tým, že Ficova vláda dnes vyváža zbrane na Ukrajinu cez súkromné firmy. (SITA)

Nový balík americkej vojenskej pomoci Ukrajine nezmení situáciu na frontových líniách, tvrdí Kremeľ.

Informovala o tom agentúra AFP. "Ruské ozbrojené sily zlepšujú svoje pozície na fronte. Pridelené peniaze a zbrane, ktoré budú dodané, túto dynamiku nezmenia," vyhlásil pred novinármi hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa jeho názoru americká pomoc povedie len "k novým obetiam na ukrajinskej strane. Zahynie viac Ukrajincov, Ukrajina utrpí väčšie straty".

Peskov komentoval návrh zákona o balíku pomoci pre Ukrajinu vo výške takmer 61 miliárd dolárov (57,3 miliardy eur), ktorý v sobotu schválila americká Snemovňa reprezentantov.

Návrh týkajúci sa Ukrajiny a ďalších štátov v jej okolí zahŕňa okrem iného 23 miliárd dolárov na doplnenie zásob zbraní a vybavenia, ako aj takmer 14 miliárd dolárov na Iniciatívu za bezpečnostnú pomoc Ukrajine, v ktorej rámci Pentagón nakupuje pokročilé nové zbraňové systémy pre ukrajinskú armádu priamo od amerických dodávateľov pre rezort obrany.

Návrh je teraz v Senáte, kde je jeho schválenie v najbližších dňoch takmer isté. Prezident USA Joe Biden prisľúbil, že ho okamžite podpíše, uviedla cez víkend agentúra AP.

Zelenskyj v nedeľu naliehal na Washington, aby tento zákon čo najrýchlejšie uviedol do života a pokračoval v dodávkach zbraní pre ukrajinskú armádu.

Zelenskyj uviedol, že prioritami sú teraz rakety s dlhým doletom a systémy protivzdušnej obrany. "Myslím si, že táto podpora skutočne posilní ozbrojené sily Ukrajiny a budeme mať šancu na víťazstvo," povedal Zelenskyj.

Rusko vo svojej reakcii tvrdí, že skutočným príjemcom balíka pomoci pre Ukrajinu bude americký obranný priemysel.

Na otázku, ako na hlasovanie Snemovne reprezentantov reagoval prezident Vladimir Putin, Peskov uviedol, že takýto výsledok hlasovania sa očakával. (TASR)

Ruská armáda tvrdí, že dobyla obec Novomychajlivka v Doneckej oblasti, Ukrajina to nepotvrdila.

Podľa ruského ministerstva obrany si ruské jednotky zlepšili taktickú situáciu pozdĺž frontovej línie. Informovala o tom agentúra AFP.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl tieto informácie nekomentoval. V jeho zvodke vydanej v pondelok ráno sa píše, že ukrajinské jednotky "pokračujú v zadržiavaní" ruskej armády v oblasti Novomychajlivky.

Obec Novomychajlivka sa nachádza asi 12 kilometrov od mesta Marjinka a 20 kilometrov od Vuhledaru. Pred vojnou v tejto obci žilo asi 1500 ľudí.

Boje o Novomychajlivku sa začali koncom jesene 2023. Ukrajinská strana nedávno deklarovala, že ruská armáda za šesť mesiacov bojov v oblasti prišla o viac ako 300 kusov techniky.

Doplnila, že v záujme dobytia tejto obce Rusko na úzkom úseku frontu sústredilo desať brigád a plukov s celkovým počtom do 30-tisíc ľudí. (TASR)

Španielsko a Grécko čelia tlaku spojencov, aby odovzdali Ukrajine systémy protivzdušnej obrany, píše Financial Times.

Podľa spojencov v EÚ a NATO nie sú tieto juhoeurópske krajiny priamo ohrozené a tak by sa mohli vzdať niektorých zariadení v prospech napadnutej krajiny, ktorá sa bráni silnejúcim ruským úderom zo vzduchu.

Na odovzdanie moderných systémov protivzdušnej obrany Patriot či S-300 podľa denníka vyzvali gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa a šéfa španielskej vlády Pedra Sáncheza ostatní premiéri a prezidenti členských krajín EÚ.

Stalo sa tak minulý týždeň v osobných rozhovoroch na summite v Bruseli, povedali listu nemenované zdroje.

"Sú tu krajiny, ktoré, po pravde povedané, bezprostredne nepotrebujú svoje systémy protivzdušnej ochrany," poznamenal podľa FT jeden z európskych diplomatov. (ČTK)

Ruské ministerstvo zaistí svoju bezpečnosť, ak budú v Poľsku rozmiestnené jadrové zbrane, vyhlásil Peskov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval na slová poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý v nedávno zverejnenom rozhovore pre poľský denník Fakt pripustil možnosť rozmiestnenia jadrových zbraní aliancie NATO na poľskom území.

V rozhovore pre Fakt Duda povedal: "Ak sa naši spojenci rozhodnú rozmiestniť jadrové zbrane v rámci spoločného použitia jadrových zbraní aj na našom území s cieľom posilniť bezpečnosť východného krídla NATO, sme na to pripravení".

Ruská štátom vlastnená spoločnosť Gazprom sa stala najdôležitejším dodávateľom plynu cez potrubia pre Čínu.

Vo februári tam podnik vyviezol 2,5 miliardy metrov kubických plynu prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na údaje čínskej colnej správy.

Turkménsko, ktoré bolo dlhé roky najväčším dodávateľom plynu cez potrubia pre Čínu, do krajiny v rovnakom mesiaci vyviezlo len 2,4 miliardy metrov kubických suroviny.

Ruské vedenie sa začalo hospodársky orientovať viac na východ z dôvodu rastúceho napätia vo vzťahoch so Západom, ktoré sa prudko zhoršili po tom, ako Moskva pred desiatimi rokmi obsadila ukrajinský polostrov Krym.

Po vypuknutí priameho vojenského konfliktu s Ukrajinou sa tento trend ešte zintenzívnil. Na rozdiel od západných štátov Peking ruskú agresiu neodsúdil a voči Moskve nezaviedol žiadne sankcie.

Plynovod Sila Sibíri, ktorý uviedol Gazprom do prevádzky v roku 2019, môže podľa údajov spoločnosti prepraviť ročne 38 miliárd metrov kubických suroviny. (TASR)

Kyjev očakáva, že situácia na frontovej línii na Ukrajine sa v nasledovných týždňoch bude zhoršovať.

Uviedol to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov v rozhovore pre ukrajinskú verziu stanice BBC. Informovala o tom agentúra AFP.

Vyjadril sa tak v čase, keď sa ukrajinské sily snažia zadržať ruské jednotky, ktoré v posledných mesiacoch získali isté územia a očakáva sa, že čoskoro ešte zintenzívnia svoju ofenzívu.

"Myslíme si, že nás v blízkej budúcnosti čaká pomerne náročná situácia," povedal Budanov. "Nebude však katastrofická, a to si musíme uvedomiť. Armagedon nenastane, ako teraz mnohí hovoria," uviedol ďalej. "Od polovice mája však budú problémy. Hovorím najmä o fronte. V polovici mája, začiatkom júna to bude náročné obdobie," dodal.

Rusko cez víkend informovalo, že jeho sily získali územie pri východnom meste Časiv Jar na východe Ukrajiny. Kyjev sa obáva, že ak toto mesto ležiace na strategickej vyvýšenine padne, tak sa Rusku otvorí cesta k ďalším dôležitým mestám v Donbase.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského chcú ruské sily Časiv Jar dobyť do 9. mája, keď si Kremeľ pripomína víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.

Kyjev sa už pritom celé mesiace sťažuje na nedostatok munície. Situácia v tomto smere by sa však mala v nasledovných týždňoch zlepšiť, keďže celý americký Kongres už končene odobril balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 61 miliárd dolárov. (TASR)

Poľsko by podľa prezidenta Dudu bolo ochotné nechať spojencov z NATO, aby na jeho území rozmiestnili jadrové zbrane.

Pripomenul, že už o tejto veci hovoril niekoľkokrát. "Ak by sa naši spojenci rozhodli, že v rámci programu zdieľania jadrových zbraní ich rozmiestnia aj na našom území, aby sa posilnila bezpečnosť východného krídla NATO, sme k tomu pripravení," povedal Duda.

Rusko podľa neho čoraz silnejšie militarizuje Kaliningradskú oblasť, ktorá je vkliesnená medzi poľským a litovským územím. Moskva tiež v poslednom čase premiestnila svoje jadrové zbrane do Bieloruska, pripomenul poľský prezident.

Sesterská organizácia Svetovej banky plánuje na Ukrajine v najbližších 18 mesiacoch investovať 1,9 miliardy dolárov. 

Agentúre Reuters to povedala regionálna manažérka Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC) pre Ukrajinu Lisa Kaestnerová.

IFC je sesterskou organizáciou Svetovej banky a zaoberá sa investíciami do súkromného sektora v rozvíjajúcich sa krajinách.  

Viac ako polovica tejto sumy bude hradená z vlastného účtu IFC. Zvyšok bude od partnerov, ako sú západné vlády a Európska komisia, dodala Kaestnerová.

Časť prostriedkov budú tvoriť granty, ale aj formy záruk. To umožní IFC presunúť zameranie investícií.

"Umožní nám to začať sa zaoberať investíciami, ktoré sú dlhodobejšieho charakteru a viac zamerané na kapitálové výdavky, a tiež rizikovejšie - pretože ide o majetok, ktorý môže byť bohužiaľ aktuálne poškodený, keď konflikt pokračuje," dodala Kaestnerová.

Ďalšie kolo by malo zahŕňať projekty ako riečnu dopravu na Dunaji alebo výrobu elektriny zo slnka a vetra.

Od ruskej invázie v roku 2022 financovala IFC na Ukrajine projekty v hodnote 1,1 miliardy USD. (ČTK)

Rusi pravdepodobne získali pozície v okolí obce Bohdanivka v Doneckej oblasti tri kilometre od mesta Časiv Jar.

Uviedol to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny.

Tvrdenie Moskvy, že Rusi Bohdanivku úplne dobyli, však podľa ISW nie je potvrdené.

Podľa analýzy inštitútu neexistuje žiadne vizuálne potvrdenie, že dedina je úplne pod ruskou kontrolou a aj niektoré prokremeľské zdroje hlásili, že ukrajinské sily sa stále držia na severe a severozápade obce. 

„Okrajové časti mesta Časiv Jar boli pred rokom prakticky zničené, nie sú tam žiadne silné opevnenia,“ povedal dôstojník ukrajinskej Národnej gardy Volodymyr Černiak.

„Teraz, keď sa ruskej armáde podarilo získať pozíciu v oblasti Bohdanivky, presunuli tam všetky možné zdroje a dobre sa zakopali," dodal.

Mesto Časiv Jar leží zhruba desať kilometrov západne od Bachmutu. Rusko považuje Časiv Jar za rozhodujúci míľnik pre ďalší postup smerom k mestám Kramatorsk a Sloviansk, uviedla ukrajinská armáda.

V meste Časiv Jar podľa miestnych úradov zostalo už len približne 800 ľudí. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko má všetky dôvody na to, aby skonfiškovalo majetky Západu, vyhlásil predseda Štátnej Dumy Volodin.

Reagoval tak na schválenie zákona americkou Snemovňou reprezentantov, ktorý umožní vláde zhabať zmrazené ruské aktíva v USA a poslať ich Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

Členovia snemovne hlasovali o troch návrhoch zákonov vyčleňujúcich celkovo vyše 95 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, Izraelu a spojencom USA v indo-tichomorskom regióne. Prijali ich spolu so zákonom týkajúcim sa priorít zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti.

Rusko "má teraz všetky dôvody prijímať symetrické rozhodnutia vo vzťahu k zahraničným aktívam," uviedol Volodin. Dodal, že v zahraničí je zmrazených približne 280 miliárd dolárov ruských aktív, pričom iba päť až šesť miliárd je v USA, zatiaľ čo v Európskej únii približne 224 miliárd dolárov.

Volodin, blízky človek šéfa Kremľa Vladimira Putina, vyjadril presvedčenie, že Washington prijal legislatívu umožňujúcu konfiškáciu ruských aktív, aby vyprovokoval EÚ k podniknutiu rovnakého kroku. Podľa neho by to však malo zničujúce dôsledky pre ekonomiku EÚ.

Senát USA odobril balík pomoci s podobnými opatreniami, aké schválila snemovňa, už vo februári. V dolnej komore Kongresu ho však blokovali krajne pravicoví republikáni.

Predseda snemovne Mike Johnson čelil rastúcemu tlaku Bieleho domu aj viacerých kongresmanov, aby dal o balíku hlasovať. Po oznámení, že tak urobí, ho časť republikánskych kolegov vyzýva, aby odstúpil zo svojej funkcie. (TASR)

Krajiny Únie by mali poskytnúť Ukrajine ďalšie protivzdušné systémy a rakety, povedal šéf únijnej diplomacie Borrell.

Tie Ukrajina naliehavo potrebuje na obranu proti stupňujúcej sa ruskej agresii.

"Dostali sme veľa varovaní, listov s otázkami, čo môžeme urobiť. Potrebujeme viac munície aj odpaľovacích zariadení," vyhlásil Josep Borrell pred stretnutím ministrom zahraničia Únie, podľa ktorého by krajiny mali Kyjevu dodať najmä nové systémy protivzdušnej obrany i rakety do tých, ktoré už má k dispozícii.

Ukrajina v minulosti dostala niekoľko systémov Patriot, podľa piatkového vyhlásenia šéfa NATO Jensa Stoltenberga sa aliančné krajiny čoskoro chystajú oznámiť ďalšie dodávky systémov protivzdušnej obrany.

Švédsky minister Tobias Billström pred schôdzkou navrhol, aby nový balík protiruských sankcií zahŕňal ďalšie opatrenia obmedzujúce príjmy ruska z vývozu palív. Konkrétne hovoril o zákaze dovozu skvapalneného ruského zemného plynu (LNG) a sankciách proti tankerom porušujúcim existujúce ropné embargo. Prijatie v poradí 14. balíka sankcií sa však očakáva až po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú na začiatku júna.

Šéf únijnej diplomacie Borrell by chcel už v pondelok ministrom predložiť na schválenie sankcie voči Iránu. Belgická ministerka zahraničia Hadja Lahbibová pred rokovaním novinárom povedala, že by sa mali vzťahovať aj na členov iránskych revolučných gárd, na podmienkach ich začlenenia však zatiaľ podľa nej nie je zhoda. Podľa Borrella bude debata aj o rozšírení sankcií proti násilným izraelským osadníkom zo Západného brehu Jordánu. (ČTK)

Cynická obluda: Jasná odpoveď pre spoluobčanov zamieňajúcich si príčiny a následky.

Počas uplynulého dňa prišla ruská armáda o 730 vojakov, od začiatku vojny zhruba o 460 260, uviedlo ukrajinské velenie.

Za uplynulý deň Moskva podľa ukrajinského generálneho štábu prišla aj o sedem tankov, osem obrnených bojových vozidiel pechoty a 17 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 236 tankov, 13 904 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 736 delostreleckých systémov.

Ukrajina zúfalo potrebuje import takej sorty mladých, aká leží pod záhonom náhrobkov. Píše Mariana Čengel Solčanská. (SME)

Dánsko dodá Ukrajine sľúbené stíhačky F-16, povedal dánsky veľvyslanec na Ukrajine Ole Egberg Mikkelsen.

Mikkelsen poznamenal, že Dánsko niektoré svoje stroje F-16 dodá Argentíne, ale Ukrajina sľúbený počet stíhačiek dostane.

Dánsko vyraďuje celú svoju flotilu strojov F-16, pretože dostáva novú generáciu stíhačiek F-35. Vo februári dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen vyhlásil, že jeho krajina naplno pracuje na tom, aby prvé stíhačky F-16 Kyjevu dodala počas tohto leta. (SITA)

Americký balík vojenskej pomoci Ukrajine môže byť posledný, pripustil šéf európskeho výboru nemeckého parlamentu.

„Možno je to posledný balík pomoci zo strany USA na veľmi dlhé obdobie alebo dokonca úplne posledný," povedal Anton Hofreiter, predseda európskeho výboru Bundestagu.

Hofreiter dodal, že americká podpora Ukrajine sa stala príliš neistá vzhľadom na to, ako dlho bolo schvaľovanie ostatného balíka v slepej uličke. „My Európania musíme pre Ukrajinu robiť oveľa viac," poznamenal. (SITA)

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zneškodnila päť zo siedmich ruských útočných dronov.

Informoval veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Ukrajinci podľa neho zostrelili tiež jeden ruský prieskumný bezpilotné lietadlo.

Útočné drony Šáhed mierili na Odeskú oblasť a južné veliteľstvo ukrajinských ozbrojených síl uviedlo, že trosky jedného zostreleného stroja zasiahli poľnohospodársky podnik a spôsobil v ňom škody.

"Boli poškodené skladiská a poľnohospodárska technika. Nikomu z ľudí sa nič nestalo, "informovalo južné veliteľstvo.

Rovnako nad Odeskou oblasťou ukrajinská protiletecká obrana zostrelila prieskumný dron Orlan 10.

Oleščuk tiež povedal, že ruská armáda z okupovanej časti Doneckej oblasti v noci na dnes vystrelila tri rakety zo systému S 300/400.

Traja ľudia v nedeľu utrpeli zranenia pri ruských útokoch na Chersonskú oblasť na juhovýchode Ukrajiny, uviedol dnes šéf jej vojenskej správy Oleksandr Prokudin.

Ostreľovali podľa neho päť dedín aj samotný Cherson. Zasiahli obytné domy, poškodené bolo tiež zdravotnícke zariadenie, škola a škôlka alebo plynovod.

Unijní ministri zahraničia budú v Luxemburgu rokovať o Ukrajine a situácii na Blízkom východe.

K rokovaniam sa pripoja aj unijní ministri obrany. Členské štáty EÚ teraz riešia, ako Ukrajine ešte viac pomôcť, najmä pokiaľ ide o systémy protivzdušnej obrany.

Prostredníctvom videokonferencie sa s ministrami spojí aj ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba a minister obrany Rustom Umerov, ktorí ich oboznámia s aktuálnou situáciou v krajine.

Rokovať by sa malo aj o využití výnosov z ruských aktív zmrazených v Európe, táto téma však ešte nebola uzavretá. Európska komisia už v marci navrhla, aby sa 90 percent výnosov z týchto aktív použilo na nákup zbraní pre Ukrajinu.

Zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použitých pri rekonštrukcii krajiny. Niektoré štáty však majú s využitím peňazí na vojenské účely problém.

Ministri budú debatovať aj o rozšírení sankcií voči Iránu po jeho útoku proti Izraelu. (ČTK)

Ruské sily nedávno postúpili vo východnej časti Očeretyne severozápadne od Avdiivky, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že zložky južného zoskupenia síl obsadili Bohdanivku severovýchodne od mesta Časiv Jar.

Analytici si myslia, že Ukrajina bude môcť otupiť ruskú ofenzívu, ak americká pomoc príde rýchlo.

Inštitút pre štúdium vojny dodáva, že Predseda výboru pre spravodajské služby amerického Senátu Senátor Mark Warner informoval, že pre balík zbraní pre Ukrajinu vrátane rakiet dlhého doletu ATACMS sa má ešte schváliť dodatok.