Ukrajina Rusko Online: Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal nový zákon o mobilizácii

Ruská armáda zaútočila navádzanou bombou na mesto Zoločiv v Charkovskej oblasti, pričom zasiahla budovu pošty.

Pri útoku utrpeli zranenia dvaja civilisti, a to 50-ročný muž a 57-ročná žena. Ukrajinská polícia začala trestné stíhanie pre porušenie zákonov a vojnových zvykov.

Oznámil to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Ukrajinská pravda. (SITA)

Vďaka českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu sa už podarilo zohnať 500-tisíc kusov delostreleckej munície

Podľa českého premiéra Petra Fialu nie je dôvod, prečo by to do roka nemohol byť ďalší milión.

Fiala v prejave, v ktorom hovoril okrem iného o československej skúsenosti s komunizmom, invázii vojsk Varšavskej zmluvy na čele so sovietskou armádou v roku 1968, či dôležitosti NATO, vyzdvihol doterajšiu českú pomoc Ukrajine a predstavil poslucháčom českú muničnú iniciatívu.

Muničnú iniciatívu predseda českej vlády opísal ako snahu zabezpečiť nákup munície z tretích krajín, kým nebudú dostatok vyrábať štáty na Západe. "Máme know-how, kontakty a skúsenosti," poznamenal Fiala.

Českú republiku premiér označil za schopného a spoľahlivého spojenca s vyvinutým obranným priemyslom a dobrými obchodnými kontaktmi po celom svete. Pripomenul tiež československé zbrojné dodávky mladému izraelskému štátu v roku 1948. (ČTK)

Dokonalá súčinnosť spojencov pri obrane Izraela ukázala, že Zelenskyj nie je Netanjahu, píše Petra Procházková. (SME)

Ukrajina identifikovala takmer 37-tisíc ľudí vrátane vojenského personálu, ktorí sú od začiatku ruskejinvázie nezvestní.

Kyjev zároveň varoval, že skutočné číslo môže byť "oveľa vyššie".

Určiť presné číslo nezvestných osôb je ťažké, keďže ruské jednotky stále okupujú približne pätinu územia Ukrajiny a žiadna zo strán pravidelne nezverejňuje údaje o obetiach v radoch armády.

"Takmer 37-tisíc ľudí sa považuje za nezvestných - deti, civilisti i členovia armády. Tieto čísla môžu byť oveľa vyššie," upozornil ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

Ako dodal, Ukrajina a Červený kríž identifikovali zhruba 1 700 ľudí "nelegálne zadržiavaných" Ruskom, ktoré obviňuje z únosov civilistov už od roku 2014, keď vypukla vojna s Moskvou podporovanými separatistami na východe Ukrajiny. (TASR)

Francúzsko pozve na výročie vylodenia spojencov v Normandii aj delegáciu z Ruska, nie však Putina.

Podľa agentúry AFP o tom informoval francúzsky organizačný štáb podujatia. Spresnil, že šéf Kremľa nebude pozvaný z dôvodu agresívnej vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Slávnostný spomienkový ceremoniál sa za účasti zahraničných hostí uskutoční 6. júna v Normandii na severe Francúzska.

V prípade Ruska bola pozvánka naň adresovaná diplomatickému zastúpeniu Ruskej federácie vo Francúzsku, doplnila rozhlasová stanica Europe 1.

Putin sa naposledy na oslavách Dňa D v Normandii zúčastnil v júni roku 2014, keď si veteráni druhej svetovej vojny a štátnici z celého sveta pripomenuli 70. výročie vylodenia spojencov. Putin bol pozvaný napriek tomu, že tri mesiace pred tým Rusko anektovalo Krymský polostrov patriaci Ukrajine.

Na 75. výročie Dňa D v roku 2019, keď sa situácia na východe Ukrajiny "zamotávala", už Putin pozvanie nedostal.

Stanica Europe 1 podotkla, že hoci sa armáda Sovietskeho zväzu na vylodení spojencov v Normandii priamo nezúčastnila, prítomnosť jej predstaviteľov bola vnímaná ako ocenenie odhodlania Sovietskeho zväzu a vzdanie holdu sovietskym obetiam druhej svetovej vojny. V bojoch proti Nemecku zahynulo totiž takmer 27 miliónov vojakov Sovietskej armády.

Deň D, keď sa na pobreží Normandie vo Francúzsku, okupovanom Nemcami, vylodili spojenci, patrí k vrcholným okamihom 2. svetovej vojny - začalo sa ňou oslobodzovanie západnej Európy spojencami.

Na túto operáciu pod kódovým označením Neptune/Overlord sa západní spojenci pripravovali od roku 1943. Rozhodnutie o jej vykonaní v roku 1944 bolo prijaté v máji 1943 vo Washingtone. (TASR, Ukrajinská pravda)

Moskva nariadila vziať do väzby ruského novinára Zygara, stíhaný je v prípade šírenia dezinformácií o ruskej armáde.

Ak by sa Zygar vrátil do Ruska, môže byť zadržaný priamo na letisku a prevezený do vyšetrovacej väzby. Súdom nariadené dva mesiace väzby sa budú počítať od jeho vydania na ruské územie alebo od jeho zadržania.

Za šírenie dezinformácií o ruskej armáde mu hrozí do desať rokov väzenia.

S odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Zygar sa aj mimo Ruska stal známym vďaka svojmu bestselleru Všetci mocní Kremľa. V najnovšej knihe, ktorá vyšla v slovenskom preklade pod názvom Vojna a trest, sa zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine.

Správy o tom, že voči Zygarovi sa v Rusku vedie trestné konanie, sa objavili ešte v marci. Začiatkom apríla po ňom v neprítomnosti vyhlásili pátranie. Jeho meno od októbra 2022 figuruje na zozname tzv. zahraničných agentov.

Presný dôvod začatia trestného konania nie je známy, ale Zygarov bývalý kolega, šéfredaktor spravodajstva nezávislej televízie Dožď Tichon Dziadko na sociálnych sieťach - bez uvedenia zdroja - napísal, že príčinou je "ako vo väčšine prípadov informovanie o zločinoch ruskej armády v meste Buča na predmestí Kyjeva". Samotný Zygar tieto tvrdenia nekomentoval.

Zygar momentálne nežije v Rusku. Pôsobí v exile, kde aktívne vystupuje proti ruskej invázii na Ukrajinu, zúčastňuje sa na diskusiách o možnej budúcnosti Ruska a potrebe prehodnotiť jeho minulosť.

Podľa odhadov ľudskoprávnej organizácie OVD-Info sa v Rusku začalo trestné konanie za protivojnové vyjadrenie proti najmenej 875 ľuďom. Medzi nimi je aj viac ako 270 osôb obvinených v súvislosti s dezinformáciami o ruskej armáde.

Za dezinformácie považujú ruské súdy všetky tvrdenia o vojne na Ukrajine, ktoré sa nezhodujú s verziou ruského ministerstva obrany. (TASR)

Zelenskyj podpísal nový zákon o mobilizácii, kontroverzná norma má posilniť armádu čeliacu ruskej agresii.

Zákon vstúpi do platnosti mesiac po oficiálnom zverejnení. Zaväzuje mužov podliehajúcich brannej povinnosti, aby aktualizovali svoje údaje u vojenských úradov, zvyšuje platy dobrovoľníkom a sprísňuje tresty za vyhýbanie sa povolaniu do armády, poznamenala agentúra Reuters.

Parlament prijal zákon meniaci pravidlá mobilizácie pred piatimi dňami. V deň hlasovania ukrajinský generál Jurij Sodol poslancov varoval, že armáde chýbajú ľudia a Rusko má na niektorých miestach frontu výraznú početnú prevahu. "Nepriateľ má nad nami sedem- až desaťnásobnú prevahu, chýbajú nám ľudia," povedal generál.

Z návrhu zákona bola nakoniec vypustená časť týkajúca sa demobilizácie, teda odchodu dlhšie slúžiacich vojakov z armády. Demobilizáciu má riešiť iná právna norma.

Hlavnou úlohou novinky je podľa portálu BBC News podchytiť všetkých mužov podliehajúcich brannej povinnosti a aktualizovať ich údaje, čo má úradom zjednodušiť povolávanie do armády.

Občania majú za povinnosť sa sami obrátiť na úrady, aby získali vojenské dokumenty, zástupcovia vojenských správ ich už nebudú musieť "loviť" a "odchytávať" na uliciach, ako sa doteraz niekedy stávalo.

Muži vo veku od 18 do 60 rokov sú povinní do 60 dní aktualizovať svoje údaje, čo môžu urobiť aj elektronickou cestou. Následne sú povinní mať pri sebe príslušné doklady a predložiť ich na požiadanie.

Ukrajinci žijúci bez týchto dokladov v zahraničí si nebudú môcť zariadiť nový pas či získať konzulárne služby.

Problémy so zákonom hrozia tým, ktorí sa vyhýbajú mobilizácii. Predloha navrhovala, aby ich vojenská správa mohla cez súd pripraviť o vodičské preukazy, a tiež citeľné zvýšenie pokút. Ľudia, ktorí neslúžili v armáde či neprešli vojenskou prípravou, nebudú môcť pracovať v štátnych službách, v prokuratúre či u polície, dodala BBC. (ČTK)

Čína podporí mierovú konferenciu o Ukrajine vo Švajčiarsku, uviedol nemecký kancelár Scholz.

Scholz tvrdí, že sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom dohodli na podpore mierovej konferencie o Ukrajine, ktorá sa uskutoční vo Švajčiarsku - pravdepodobne bez účasti Ruska. Informovala o tom agentúra AFP.

"Čína a Nemecko majú v úmysle intenzívne a pozitívne koordinovať podporu organizácie konferencie na vysokej úrovni vo Švajčiarsku a budúcich medzinárodných mierových konferencií," napísal Scholz na sieti X po stretnutí s čínskym prezidentom v Pekingu.

Čínsky líder predtým v utorok povedal, že Peking by podporil medzinárodnú mierovú konferenciu, ale Rusko a Ukrajina by ju museli akceptovať.

Konferencia sa bude konať 15. až 16. júna v stredisku Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera.

Očakáva sa účasť najvyšších vládnych predstaviteľov z desiatok krajín. Rokovať by mali o pláne, ktorý v uplynulých mesiacoch vypracovali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.

Na konferenciu by mohol prísť americký prezident Joe Biden, ktorý má 13. – 15. júna na programe účasť na summite G7 v susednom Taliansku, informoval švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung.

Švajčiarska vláda uviedla, že na predchádzajúcich rokovaniach o usporiadaní konferencie sa podieľali Európska únia a vyslanci z takzvaného globálneho Juhu vrátane Brazílie, Číny, Etiópie, Indie, Saudskej Arábie a Juhoafrickej republiky.

Rusko dalo jasne najavo, že sa do tejto iniciatívy nezapojí, a označilo ju za zbytočnú. Podľa Moskvy je totiž vzhľadom na jej neúčasť odsúdená na neúspech. (TASR)

Slovenská elektrizačná prenosová sústava naďalej podáva pomocnú ruku Ukrajine v otázke nedostatku elektriny.

SEPS má s ukrajinským prevádzkovateľom prenosovej sústavy spoločnosťou Ukrenergo podpísanú zmluvu o havarijnej výpomoci.

Ako uviedla hovorkyňa SEPS Sandra Čičová Kotzigová, ostatnýkrát bola elektrina na základe tejto zmluvy na Ukrajinu poskytnutá 11. apríla.

„Havarijná výpomoc je poskytovaná v prípade, že jej poskytnutie neohrozuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky slovenskej elektrizačnej sústavy. Havarijná výpomoc bola Ukrajine poskytovaná aj v minulosti. Ide o štandardný prostriedok pomoci, ak je prevádzkovateľ prenosovej sústavy danej krajiny v núdzi,“ dodala Čičová Kotzigová.

SEPS dokonca plánuje obnovu existujúceho 400 kilovoltového vedenia Kapušany-Mukačevo, vybudovaného v 60-tych rokoch 20. storočia, ktorá bude realizovaná jeho zdvojením.

„Tým sa docieli aj zvýšenie prenosovej schopnosti na tomto spoločnom prenosovom profile. Ide o jednu z etáp väčšieho projektu zameraného na celkové zvýšenie prenosovej schopnosti na cezhraničnom profile s Ukrajinou. Napäťová hladina ostane zachovaná,“ doplnila Čičová Kotzigová.

V súčasnosti prebiehajú rokovania s ukrajinským prevádzkovateľom prenosovej sústavy na konkrétnom harmonograme a spôsobe realizácie projektu obnovy spomínaného vedenia.

Výška nákladov na tento projekt je v súčasnosti predmetom upresňovania vzhľadom na pokračujúce rokovania a vyjasňovania definitívneho technického rozsahu a spôsobu realizácie diela. „Očakávame, že sa bude pohybovať v rozsahu desiatok miliónov eur,“ konštatovala Čičová Kotzigová. (SITA)

Ruská bezpečnostná služba zadržala muža podozrivého zo zosnovania útoku na bývalého predstaviteľa Ukrajiny. 

Bývalý člen Ukrajinskej bezpečnostnej služby krátko pred začiatkom ruskej invázie prebehol do Ruska. Informovala o tom agentúra AFP.

Vasyľ Prozorov žije v Moskve od roku 2019, pričom ako dôvod svojho presídlenia uviedol ideologické rozdiely. Minulý týždeň bol zranený pri bombovom útoku na jeho vozidlo neďaleko Moskvy.

FSB v utorok uviedla, že zadržala občana Ruska narodeného v roku 1983, ktorý pracoval pre ukrajinské bezpečnostné služby a umiestnil pod auto Prozorova bombu.

"Do Ruska prišiel tento rok v marci, dostal súčiastky na výbušné zariadenia riadené rádiom, zhotovil výbušné zariadenia a po vykonaní prieskumu v okolí bydliska bývalého zamestnanca SBU vykonal bombový útok na auto", uviedla FSB.

Zároveň dodala, že v prípade bola začaté vyšetrovania pre vlastizradu, za ktorú hrozí podozrivému až doživotie.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa stali terčmi útokov viacerí ukrajinskí predstavitelia kolaborujúci s Ruskom, pripomína AFP. (TASR)

Ukrajine sa podarilo zničiť výkonnú radarovú stanicu na západe Ruska, píšu ukrajinské médiá.

Stanica monitorovala oblohu nad Ukrajinou a mala dosah 700 kilometrov do ukrajinského vnútrozemia, oznámila viacerým ukrajinským médiám anonymne ukrajinská tajná služba SBU.

Podľa nemenovaného zdroja z rozviedky išlo o stanicu Nebo-U, ktorá stojí zhruba 100 miliónov dolárov.

Stanica podľa SBU okrem iného poskytovala podporu ruským bombardérom, ktoré útočia na Ukrajinu pomocou riadených leteckých bômb. Stanica tiež sledovala ukrajinské prostriedky.

"Vďaka zničeniu tejto radarovej stanice bude mať nepriateľ menej možností odhaľovať vzdušné ciele pozdĺž severnej hranice Ukrajiny," citovala agentúra Unian zdroj z rozviedky.

Podľa SBU sa Ukrajine už skôr podarilo zničiť jednu takúto radarovú stanicu v ruskej Belgorodskej oblasti.

Radarové moduly v decimetrovom rozsahu vlnových dĺžok RLM-D (vpredu) a metrovom vlnovom rozsahu RLM-M (vzadu) komplexu 55Zh6M Nebo-M. (zdroj: мультимедиа.минобороны.рф)

Ruskú divadelnú režisérku Berkovičovú a dramaturgičku Petrijčukovú Rusko zapísalo do zoznamu teroristov a extrémistov. 

Režisérka a dramaturgička sú už takmer rok vo väzbe. Stíhané sú kvôli svojej hre pojednávajúcej o ženách, ktoré sa rozhodnú vydať za islamských bojovníkov a vydať sa za nimi do Sýrie.

Posudok zadaný vyšetrovateľmi v hre vyjavil nielen ideológiu islamizmu, ale aj "radikálneho feminizmu" alebo prvky "satanistického charakteru".

Ukrajina nebude mať šancu vyhrať vojnu bez pomoci Spojených štátov, uviedol prezident Zelenskyj.

Zelenskyj v rozhovore pre PBS opäť vyzval spojencov, aby urýchlene dodali zbrane, ktoré Kyjev potrebuje, najmä odpaľovacie zariadenia protivzdušnej obrany a rakety.

"Úprimne povedané, bez tejto pomoci máme malú šancu na víťazstvo, pretože musíme byť výrazne silnejší ako naši protivníci. Súčasný pomer delostreleckých granátov je jedna ku desať. Môžeme vydržať oveľa dlhšie? Nie," povedal Zelenskyj.

Ako príklad uviedol zničenie elektrárne pri Kyjeve, na obranu ktorej sa sa Ukrajine "minuli rakety". Elektráreň zničili Rusi pri útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru 11. apríla.

  (SME)

Peking sa nezúčastňuje na vojne Ruska proti Ukrajine, vyhlásil čínsky prezident Si Ťin-pching.

Čína nie je stranou ani účastníkom ukrajinskej krízy, uviedol Si Ťin-pching počas rozhovorov s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a dodal, že Peking vždy "podporoval mierové rokovania svojim vlastným spôsobom".

Čína by podporila aj medzinárodnú mierovú konferenciu, ale Rusko a Ukrajina by ju museli akceptovať, povedal čínsky líder. Moskva zatiaľ odmietla pozvanie na konferenciu o mieri na Ukrajine, ktorá sa má konať v júni vo Švajčiarsku. Čína účasť na tejto konferencii zatiaľ nepotvrdila.

Peking je blízkym spojencom Moskvy. Neustále sa objavujú obvinenia, že čínske spoločnosti dodávajú Rusku takzvaný tovar dvojakého použitia, ktorý sa môže používať na civilné aj vojenské účely.

Nemecký kancelár sa stretol s čínskym prezidentom v posledný deň trojdňovej cesty do Pekingu. V utorok vyjadril presvedčenie, že Berlín a Peking by mohli pomôcť dosiahnuť "spravodlivý mier" na Ukrajine.

Scholzova cesta viedla počas troch dní do juhozápadného veľkomesta Čchung-čching, ekonomicky silného Šanghaja a hlavného mesta Peking, kde sa snaží posilniť obchodné vzťahy. Kancelára na jeho druhej ceste do Číny od nástupu do funkcie sprevádzala od nedele do utorka početná delegácia ministrov a vedúcich predstaviteľov podnikov. (TASR)

Nebudeme súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO, zopakoval Fico počas tlačovky po kontrolnom dni na ministerstve zahraničia.

"Ukrajina si môže povedať: My chceme ísť do NATO. V poriadku, veď to je ich slobodné rozhodnutie. My hovoríme, že to nebudeme ratifikovať v parlamente. Pretože Slovensko potrebuje neutrálnu Ukrajinu. Slovensko bude ohrozené na svojich záujmoch, v prípade, že by Ukrajina bola členským štátom NATO," povedal Fico s tým, že po podpísaní dohody s Ukrajinou v Michalovciach zaznamenal snahy prekrúcať jej obsah. "Ja veľmi dobre viem, čo podpisujem," uviedol.

Rozšírenie NATO musia schváliť všetky parlamenty členských štátov aliancie.

Ukrajina má právo podľa Fica rozhodnúť sa o svojej budúcnosti. "Podporujeme ambíciu Európskej únie pozvať Ukrajinu čo najrýchlejšie medzi členské štáty a podporujeme túto európsku ambíciu aj na strane Ukrajiny," uviedol.

Premiér vyzval šéfa diplomacie Juraja Blanára, aby pokračoval v politike na štyri svetové strany. Jedine tento koncept podľa Fica dokáže zaručiť prežitie takej malej krajiny, ako je Slovensko.

Blanár bude mať podľa premiéra politickú podporu pri nadväzovaní kontaktov so všetkými krajinami sveta.

Členovia vlády sa v blízkej dobe chystajú do Číny. Začiatkom mája pôjdu do Azerbajdžanu, kde budú hovoriť o diverzifikácii dodávok plynu. Do konca roka plánujú cestovať aj do Brazílie a na Kubu.

Fico odmietol nový migračný pakt, ktorý minulý týždeň schválil europarlament. Prevzatie časti utečencov alebo finančnej či materiálnej pomoci pre krajiny zasiahnuté prílivom migrantov označil za diktát. (SME)

Dánsko vyčlení 300 miliónov dánskych korún na stimuly pre dánske firmy, aby investovali do projektov na Ukrajine.

Oznámil to dánsky minister priemyslu, podnikania a finančných záležitostí Morten Bødskov.

„Dodatočnými finančnými prostriedkami v rámci Dánsko-ukrajinského fondu opätovne zdôrazňujeme, že Dánsko podporuje neúnavný boj Ukrajiny za slobodu,“ povedal B?dskov na Ukrajinskom investičnom fóre v Dánsku. (SITA, Kyiv Independent)

Občianske združenie Mier Ukrajine spustilo občiansku zbierku s názvom Munícia pre Ukrajinu - Keď nie vláda, posielame my. (SITA)

Ruský generálny prokurátor Krasnov pricestoval do Havany na bilaterálne rokovania so svojím kubánskym kolegom.

Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 vyvolala podľa ruských a amerických diplomatov najhoršiu krízu vo vzťahoch Moskvy so Západom od kubánskej krízy v roku 1962.

Po uvalení sankcií Západu na Rusko, ktoré americkí a európski lídri označili za najtvrdšie, aké boli doteraz uvalené na veľkú ekonomiku, sa Moskva odvrátila od Európy a Spojených štátov, pričom posilnila svoje vzťahy s krajinami v Ázii, na Blízkom východe, v Afrike a Latinskej Amerike.

Krasnovova návšteva Kuby nadväzuje na februárovú cestu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie (SBRF) Nikolaja Patruševa po krajinách Latinskej Ameriky.

Patrušev ako hlavný spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina v Havane vyhlásil, že rozvoj dobrých vzťahov so štátmi Latinskej Ameriky a Karibiku zostáva "jednou z kľúčových priorít Moskvy". (TASR)

USA uvalili reštrikcie na 12 bieloruských firiem a 10 fyzických osôb v rámci nového balíka sankcií.

Oznámilo to v pondelok americké ministerstvo financií.

Najnovší balík sankcií sa zameriava na subjekty, ktoré profitujú z ruskej vojny proti Ukrajine. Patrí k ním štátna strojárska spoločnosť, firma zaoberajúcej sa rádiovou komunikáciou či spoločnosť podnikajúca vo vývoji softvéru.

Okrem toho nové sankcie uplatnili aj na spoločnosti a jednotlivcov spolupracujúcich s bieloruským štátnym podnikom Peleng, ktorý dodáva systémy riadenia paľby pre ruské tanky.

Reštrikcie sa vzťahujú aj na zbrojársku firmu Black Shield Company nakupujúcu zbrane od bieloruskej obrannej spoločnosti Kidma Tech, ktorá už skôr bola terčom sankcií. (SITA)

Berlín a Peking by mohli pomôcť dosiahnuť "spravodlivý mier" na Ukrajine, povedal Scholz na stretnutí s Si Ťin-pchigom.

Scholz dodal, že od jeho poslednej návštevy Číny "medzi našimi vládami prebieha intenzívna výmena názorov". Hoci Čína tvrdí, že v konflikte na Ukrajine je neutrálnou stranou, bola kritizovaná za to, že odmietla odsúdiť Moskvu za jej ofenzívu.

Nemecký kancelár sa dotkol aj iných oblastí, v ktorých by mohli obe krajiny spolupracovať, vrátane zmeny klímy. "Len spoločnou prácou budeme schopní nájsť riešenia na zastavenie zmeny klímy a sociálne spravodlivú transformáciu zelenej energie," uviedol.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok povedal, že obojstranné vzťahy s Nemeckom sa budú naďalej stabilne rozvíjať, ak sa budú obe strany navzájom rešpektovať a hľadať "spoločnú reč".

Scholz sa stretol s čínskym prezidentom v posledný deň trojdňovej cesty do Pekingu. Čínske médiá informovali, že dvojica bude ešte neformálne diskutovať pri čaji v hlavnom meste.

Scholzova cesta viedla počas troch dní do juhozápadného veľkomesta Čchung-čching, ekonomicky silného Šanghaja a hlavného mesta Peking, kde sa snaží posilniť obchodné vzťahy. Kancelára na jeho druhej ceste do Číny od nástupu do funkcie sprevádzala od nedele do utorka početná delegácia ministrov a vedúcich predstaviteľov podnikov.

Očakáva sa, že nemecký kancelár sa v utorok stretne s premiérom Li Čchiangom, zasadne s nemecko-čínskym hospodárskym výborom a vystúpi na tlačovej konferencii. (TASR)

Americký minister zahraničných vecí ubezpečil štáty okolo Čierneho mora, že sa môžu spoľahnúť na podporu USA.

Čiernomorská bezpečnostná konferencia sa konala druhýkrát, tentoraz v hlavnom meste Bulharska Sofii. Blinken sa na nej zúčastnil cez videohovor, počas svojho príhovoru krajinám prisľúbil bezpečnostnú, ekonomickú a politickú podporu a vyzdvihol dôležitosť mieru v regióne.

"(Ruský prezident Vladimir) Putin si myslel, že susedné štáty Ukrajiny sa rozhádajú, ale mýlil sa," vyjadril sa Blinken a dodal, že USA budú pokračovať v podporovaní Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba taktiež prostredníctvom videohovoru spojencom Ukrajiny povedal, že Kyjev potrebuje základnú vojenskú podporu vrátane munície, delostrelectva a systémov protivzdušnej obrany, aby sa lepšie dokázal brániť proti ruskej invázií.

Kuleba uviedol, že podpora ukrajinskej protivzdušnej obrany zároveň posilní regionálnu a globálnu stabilitu, keďže ochráni štáty susediace s Ukrajinou a celý čiernomorský región pred ruskými vzdušnými útokmi. Dodal, že jediný jazyk, ktorému Moskva rozumie a ktorý rešpektuje, je "sila".

Kuleba sa ďalej vyjadril, že región Čierneho mora musí byť súčasťou Severoatlantickej aliancie, aby v ňom bol pokoj a mier.

Čiernomorskú bezpečnostnú konferenciu zorganizovali ministerstvá obrany a zahraničných vecí Bulharska a Ukrajiny v spolupráci s ukrajinským Centrom pre obranné stratégie. S Čiernym morom susedia Bulharsko, Gruzínsko, Rumunsko, Rusko, Turecko a Ukrajina. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 920 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 455 340, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 delostreleckých systémov.

Americká Snemovňa reprezentantov bude tento týždeň hlasovať o vojenskej pomoci pre Ukrajinu a Izrael.

Predseda snemovne Mike Johnson už niekoľko týždňov čelil tlaku, aby dal o tomto balíku v hodnote 95 miliárd dolárov hlasovať. Senát Kongresu USA ho odobril už vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú republikáni, ktorí tam majú väčšinu mandátov.

Na jeho okamžité prijatie v pondelok počas návštevy českého premiéra Fialu v Bielom dome opätovne naliehal aj  prezident Biden. V balíku je zahrnutá aj pomoc pre amerických spojencov v Indo-pacifickom regióne.

Johnson v pondelok večer po stretnutí republikánov uviedol, že snemovňa sa bude zaoberať celkovo štyrmi návrhmi zákonov, pričom o každom z týchto opatrení bude hlasovať osobitne. Podľa agentúry AP sa tento balík bude líšiť od toho, ktorý pôvodne schválil Senát, čo znižuje šance na jeho konečné schválenie v Kongrese.

"Vieme, že svet nás sleduje, aby zistil, ako reagujeme. Sledujú, či sa Amerika postaví za svojich spojencov a v našom vlastnom záujme na celom svete. A my to urobíme," povedal Johnson novinárom.

Globálne podpora Kyjeva je zásadná, tvrdí český premiér Fiala s tým, že agresívne veľmoci sledujú, ako dopadne ruská invázia.

Ak by Rusko uspelo, bude to pre nich signál, český premiér Petr Fiala to povedal v rozhovore pre Českú televíziu po stretnutí s americkým prezidentom Joom Bidenom v Bielom dome.

Bez aktívnej úlohy Spojených štátov a ich pomoci svet v bezpečí nebude, dodal Fiala. (ČTK)

Americký prezident Joe Biden prijal v Bielom dome českého premiéra Petra Fialu. (TASR)