Ukrajina Rusko Online: Ukrajina otvára veľvyslanectvá v Afrike, aby konkurovala vplyvu Ruska

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru boli odvetou za ukrajinské údery na ruskú energetiku, vyhlásil Putin.

Ruský vodca súčasne doplnil, že z "humanitárnych dôvodov" ruská armáda v zime nepodnikli žiadne podobné útoky, keďže nechcela nechať sociálne ústavy, nemocnice a podobné zariadenia bez dodávok elektrického prúdu.

"Ale po útokoch na naše energetické zariadenia sme boli nútení reagovať," vyhlásil Putin.

Ruské jednotky v posledných týždňoch zvýšili intenzitu útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Charkovský primátor Ihor Terechov 1. apríla informoval, že v meste bola zničená takmer celá energetická infraštruktúra.

V dôsledku útoku v noci na 11. apríla bola úplne zničená aj Trypiľská tepelná elektráreň v Kyjevskej oblasti, ktorá bola najvýkonnejšou elektrárňou v regióne, pričom vyrábala približne polovicu všetkej tam vyrobenej elektrickej energie.

Putin vo svojom vyhlásení nespresnil, na ktoré ruské energetické zariadenia Ukrajina útočila, pravdepodobne však mal na mysli ropné rafinérie a sklady ropy.

Putin tiež odmietol obvinenia, že Rusko pripravuje agresiu aj proti iným krajinám v Európe.

Rusko je podľa neho pripravené na rokovania o Ukrajine. Zdôraznil však súčasne, že "Moskve nemožno vnútiť žiadnu schému (usporiadania vzťahov), ktorá sa nezakladá na realite".

Pripomenul aj pripravovanú mierovú konferenciu vo Švajčiarsku, pričom dodal, že Rusko na ňu nie je pozvané.

"Tvrdia, že tam nemáme čo robiť, a zároveň hovoria, že je nemožné vyriešiť niečo bez nás," konštatoval Putin.

Ukrajinský prezident nedávno, počas návštevy v Turecku, odmietol možnosť rokovať priamo s Ruskom, pričom prízvukoval, že Ukrajina v spolupráci so Západom musí dosiahnuť mier podľa svojich vlastných podmienok. (TASR)

Európska únia by mala viac pomôcť krajinám susediacim s Ukrajinou, vyhlásil poľský premiér.

Poľsko je skalným podporovateľom Ukrajiny. "Od prvých dní vojny dalo Poľsko Ukrajine všetko možné a ešte viac. V súčasnosti... si musí Poľsko budovať vlastnú bezpečnosť," uviedol Tusk vo Varšave po boku predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý vyzval členské krajiny EÚ, aby investovali viac do obrany.

"Musíme ako celok, nielen samotné Poľsko, pomáhať Ukrajine tak veľmi, ako je možné. No celá Európa musí pomaly aktívnejšie rozmýšľať o tom, ako pomôcť krajinám, ako je Poľsko a Estónsko, krajinám na frontovej línii," vyhlásil poľský premiér.

Zároveň upozornil na to, že vojna zúri pred dverami Európy. "Preto budeme hľadať všetky možné spôsoby na podporu Ukrajiny a podporu krajín, ktoré sú najzraniteľnejšie v súvislosti s dôsledkami tejto vojny," povedal Tusk.

Poľsko už teraz vynakladá približne štyri percentá HDP na obranu. Tusk sa takto vyjadril pred pracovnou večerou s Michelom a hlavami niekoľkých ďalších európskych krajín vo Varšave.

"V súčasnosti čelíme mimoriadne náročným geopolitickým výzvam," povedal vo Varšave Michel. "Musím podporovať Ukrajinu toľko, koľko môžeme. Musíme rozvinúť naše obranné schopnosti, našu obrannú pripravenosť a investovať viac do obrany," uviedol predseda Európskej rady.

Tusk v marci varoval pred "skutočnou" hrozbou konfliktu v Európe, ktorá sa podľa neho prvýkrát od čias druhej svetovej vojny ocitla v "predvojnovom období". (TASR)

Ruská "tieňová flotila" zvyšuje riziko úniku ropy v Baltskom mori, tvrdí Fínsko. Rusko sa snaží obchádzať sankcie.

Odborníci tvrdia, že flotila tankerov s neprehľadným vlastníctvom alebo bez riadneho poistenia umožnila Kremľu pokračovať vo vývoze ropy napriek embargu Západu a obmedzeniu cien pri celosvetovom predaji.

"Podľa nášho hodnotenia, najmä v minulom roku, sa určite zvýšilo riziko nehody s environmentálnymi následkami," povedal vedúci oddelenia námornej bezpečnosti na veliteľstve fínskej pohraničnej stráže Mikko Simola.

Vysvetlil, že cez Fínsky záliv sa každý týždeň plaví zhruba 70 starých ropných tankerov a každý môže prevážať viac ako 100.000 ton ropy. Počet plavidiel pohybujúcich sa v tejto oblasti "je približne rovnaký alebo dokonca vyšší ako pred ruským útokom na Ukrajinu", povedal Simola.

Všetky ropné tankery vyrážajúce z veľkých ruských prístavov Primorsk, Usť-Luga, Vysock a Petrohrad využívajú rovnakú trasu cez Fínsky záliv, ktorý hraničí s Fínskom a Estónskom.

Zlý stav starých tankerov zvyšuje riziko technických porúch, ktoré by mohli viesť k hrozivému úniku ropy, najmä v plytkých vodách Baltského mora a krehkých ekosystémoch.

"Ďalším znepokojujúcim faktorom je neistota vo vlastníctve a poistnom krytí lodí," dodal Simola a uviedol vlajkové štáty ako sú Kamerun, Gabon, Džibutsko, Palau a Belize, ktoré "sa predtým v severnej časti Baltského mora nevyskytovali".

Lode pod vlajkou týchto štátov pravdepodobne nie sú oboznámené s plavbou v severských ľadových podmienkach, čo podľa neho zvyšuje riziko environmentálnej katastrofy.

Fínska pohraničná stráž zintenzívnila monitorovanie mora krátko po plnej invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a uvalení západných sankcií na Moskvu.

"Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme boli neustále pripravení na činnosti v oblasti morského prostredia, ak by to bolo potrebné," uviedol Simola.

V prípade výskytu veľkej ropnej škvrny v oblasti Fínskeho zálivu by mohli byť o pomoc požiadané aj pobrežné stráže susedných krajín - Estónska a Švédska. (TASR)

Už aj tak nebezpečná situácia v záporožskej elektrárni sa ešte viac zhoršuje, upozornil šéf atómovej agentúry Rafael Grossi.

Útoky dronmi na túto elektráreň "výrazne zvyšujú riziko jadrového nešťastia", uviedol Grossi na špeciálnom stretnutí členov správnej rady MAAE.

Zároveň medzinárodné spoločenstvo i tých, ktorí prijímajú rozhodnutia, vyzval, aby sa zamerali na deeskaláciu bojov v okolí tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

Na stretnutí správnej rady sa zúčastnili aj predstavitelia Ruska a Ukrajiny, ktorí sa opäť navzájom obviňovali z útokov, píše DPA. Grossi sa však vyhol prerozdeľovaniu viny.

Ukrajinská diplomatka Natalia Kostenková na stretnutí odmietla ruské obvinenia, že ukrajinská armáda napadla ZAES. Podľa diplomatky sú tvrdenia Ruska klamstvá a Moskva "zámerne vyvoláva jadrové hrozby".

Pozorovatelia v MAAE uviedli, že ZAES bola v nedeľu zasiahnutá pri útoku dronmi na troch miestach. Zásah utrpel aj ochranný systém jedného z reaktorov a ciele v bezprostrednej blízkosti budovy reaktora. Pri útoku nedošlo k nijakým vážnym poškodeniam, no bola nahlásená jedna zranená osoba.

Pozorovatelia MAAE okrem toho hlásili, že ruskí vojaci, ktorí sú rozmiestnení v areáli elektrárne, spustili streľbu. (TASR)

Ukrajina otvára veľvyslanectvá v Afrike. Chce konkurovať vplyvu Ruska.

"Píše sa nová stránka v nových dejinách vzťahov medzi Ukrajinou a Afrikou, medzi Ukrajinou a Pobrežím Slonoviny," povedal námestník ministra zahraničných vzťahov Maxym Subch.

Nové veľvyslanectvá sú výsledkom "pokynov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského rozšíriť diplomatickú prítomnosť Ukrajiny v Afrike", dodal.

Subch otvoril v stredu aj kyjevské veľvyslanectvo v Kinshase a Kyjev má plány otvoriť niekoľko ďalších diplomatických zastúpení v Afrike, aby posilnil pomoc, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v KDR pre AFP.

Ukrajinský námestník má navštíviť aj Ghanu, Mozambik, Botswanu a Rwandu a v najbližších týždňoch tam otvoriť veľvyslanectvá, uviedol pre AFP zástupca novej ambasády v Abidjane.

"Táto vojna sa zdá veľmi ďaleko. Ale katastrofálne zvýšenie cien potravín už dopadá aj na životy miliónov afrických rodín," povedal Subch na otvorení v diplomatickej štvrti ekonomickej metropoly v Pobreží Slonoviny.

Námestník ministra sa tiež poďakoval Pobrežiu Slonoviny za jeho "podporu nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny, predovšetkým v hlasovaniach za kľúčové rezolúcie v OSN o plnoformátovej ruskej invázii" od februára 2022. (TASR)

Rozhovory o Ukrajine bez Ruska nemajú zmysel, vyhlasuje Kremeľ. Švajčiarsko oznámilo konferenciu o vojne na Ukrajine.

Konferenciu 15.-16. júna v luxusnom letovisku Bürgenstock neďaleko mesta Luzern organizuje švajčiarska prezidentka Viola Amherdová a zúčastní sa na nej Ukrajina a zhruba 100 ďalších krajín.

"Mnohokrát sme povedali, že proces (mierových) rokovaní bez Ruska nemá zmysel," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že akékoľvek kroky v súvislosti s Ukrajinou, ktoré "ignorujú pozíciu Ruska", sú "odtrhnuté od reality" a nemajú "žiadnu perspektívu".

Zacharovová tiež skritizovala "mierový vzorec" predložený ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý požaduje stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia, finančné odškodnenie a vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by súdil ruských predstaviteľov.

"Je všeobecne známe, že Zelenského vzorec nepočíta s kompromismi ani alternatívami a úplne ignoruje návrhy Číny, Brazílie, afrických a arabských štátov," povedala Zacharovová. "Sme presvedčení, že naši partneri v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike budú ostražití a nenechajú sa zatiahnuť do novej protiruskej avantúry," dodala hovorkyňa.

Povedala, že Švajčiarsku "nemožno dôverovať", pretože Bern "obhajuje pozície Ukrajiny, podporuje kyjevský režim, uplatňuje protiruské sankcie a prijal stratégie, ktoré vylučujú Rusko z európskeho bezpečnostného systému".

"Švajčiarsko za takýchto podmienok nemôže byť neutrálnym hostiteľom, nieto ešte sprostredkovateľom," dodala. Švajčiarska vláda počas januárovej návštevy Zelenského súhlasila s usporiadaním mierovej konferencie v tomto roku.

Bern v stredajšom vyhlásení uviedol, že "v súčasnosti existuje dostatočná medzinárodná podpora pre konferenciu na vysokej úrovni s cieľom začať mierový proces".

Tradične neutrálne Švajčiarsko od začiatku trvá na tom, že do rozhovorov musí byť nakoniec zapojená aj Moskva, a snaží sa na konferenciu dostať i Čínu a ďalšie rozvíjajúce sa mocnosti.

Na konferenciu by mohol prísť americký prezident Joe Biden, ktorý má 13.-15. júna na programe účasť na summite G7 v susednom Taliansku, informoval denník Neue Zürcher Zeitung.

Švajčiarska vláda uviedla, že na skorších rokovaniach o usporiadaní konferencie sa podieľali Európska únia a vyslanci z tzv. globálneho juhu vrátane Brazílie, Číny, Etiópie, Indie, Saudskej Arábie a Juhoafrickej republiky. (TASR)

Poľsko podľa Dudu nemá systém Patriot, ktorý by mohlo dať Ukrajine. Krajina začala s vytváraním vlastného systému.

Duda reagoval na otázku, či zvažoval sprístupnenie poľských systémov Patriot Ukrajine. "V Poľsku práve začíname so skladaním tohto systému; tento systém v Poľsku ešte vôbec nie je pripravený," odpovedal. Krajina podľa jeho slov nemá nič na odovzdanie Ukrajine, ani keby chcela.

Dodal, že batérie systémov Patriot na poľskom území tam boli umiestnené britskou a americkou armádou. Duda tiež pripomenul, že ruské strely už narušili poľský vzdušný priestor a krajina sa preto nachádza v situácii ohrozenia možným ruským útokom.

Duda povedal, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským rokoval o istých zásobách rakiet z obdobia Sovietskeho zväzu, ktoré má Poľsko k dispozícii. "V súčasnosti sú v skladoch a hovorili sme o ich odovzdaní ukrajinským protiraketovým obranným silám," povedal. Záležitosť plánuje prediskutovať s poľským ministrom obrany. (TASR)

Ukrajine došli rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a Iris-T, tvrdí novinár nemeckého Bildu.

"Ukrajine došli rakety Patriot a Iris-T. Taktiež väčšina ostatných zásob prostriedkov protivzdušnej obrany je vyčerpaná alebo zničená," napísal novinár z nemeckého denníka Bild Julian Röpcke sleduje boje na Ukrajine.

Röpcke tiež dodal, že západné krajiny majú vo svojich skladoch stovky systémov protivzdušnej obrany a tisíce rakiet, ktoré Ukrajina potrebuje.

Röpcke neskôr aktualizoval svoj príspevok a poznamenal, že radšej nepovie, že „Ukrajina má nula rakiet Patriot“. Podotkol, že pred dvomi týždňami dostal od nemenovaného zdroja presné číslo o počte rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a Iris-T, ktoré má Ukrajina k dispozícii. Momentálne číslo vraj nepozná.

„Samozrejme, neprezradím to. Ale to číslo bolo vtedy také malé, že sa teraz musí blížiť k ničomu," napísal Röpcke. (SITA, Ukrajinská pravda)

Macron vyzval na udržateľné navýšenie produkcie zbraní. Čelíme geopolickej zmene, vyhlásil francúzsky prezident. (TASR)

Litva v rámci najnovšieho balíka pomoci dodala Ukrajine generátory, poľné lôžka a protidronové systémy.

Vyhlásilo to litovské ministerstvo obrany. „Podpora Ukrajiny zo strany Litvy je stabilná. Pomáhame Ukrajine všetkým, čí môžeme, a hľadáme spôsoby, ako pomoc zvýšiť," uviedol litovský minister obrany Arvydas Anušauskas.

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu poskytla Litva Kyjevu pomoc už v hodnote 610 miliónov eur, konštatoval litovský rezort obrany.

V tomto roku Vilnius dodal Ukrajine okrem iného 155-milimetrové delostrelecké granáty, obrnené vozidlá M577, muníciu do protitankových granátometov Carl Gustaf, systémy diaľkovej detonácie Rise-1 a zimné oblečenie. (SITA, Kyiv Independent)

Česko už identifikovalo vyše milión kusov munície v krajinách mimo EÚ, ktoré by mohli byť zakúpené pre Ukrajinu.

Po summite iniciatívy Trojmorie to novinárom vo Vilniuse povedal český prezident Petr Pavel. Predtým hovoril o počte 800-tisíc kusov. (ČTK)

Česko dohovára s Ukrajinou podobu bilaterálnej dohody o bezpečnostnej spolupráci, povedal prezident Petr Pavel.

Uzavretá by mohla byť v máji či v júni. O konkrétnej podobe dokumentu je podľa neho predčasné hovoriť.

"Bude to možno o dodávkach materiálu, možno o nejakej pomoci nemateriálnej, ako je napríklad podpora so spravodajskými informáciami, prípadne technológiami. Môže to byť ale aj spolupráca obranného priemyslu, prípadne prenos niektorej výroby na ukrajinské územie," poznamenal Pavel. (ČTK)

Slovensko si musí s Ukrajinou vymieňať dáta, aby zabránilo prekvitaniu organizovaného zločinu, vyhlásil Šutaj Eštok.

"Je záujem ukrajinského ministra vnútra na tom, aby sme schengenskú hranicu s Ukrajinou chránili. Primárne ich zaujíma to, aby sa im v kontexte vyhlásenej mobilizácie nedostávali občania mimo Ukrajinu, pretože ich potrebujú," povedal Šutaj Eštok s tým, že aj pre Slovensko je to z bezpečnostného hľadiska dôležité.

Do SR sa vedia podľa ministra dostať napríklad pašeráci.

Tvrdí, že počiatočná vlna migrácie so sebou priniesla množstvo bezpečnostných rizík. Dôvodom je aj to, že kontroly na hraniciach neboli také, ako podľa všetkých štandardov mali byť, podotkol Šutaj Eštok.

Ministerstvo vnútra sa podľa neho pripravuje na potenciálny nárast migračnej vlny z Ukrajiny. "Robili sme aj nejaké personálne opatrenia na našej hraničnej a cudzineckej polícii, aby sa veci, ktoré nefungovali dobre, už nikdy neopakovali," priblížil šéf rezortu. (TASR)

Švédsko investuje vyše 33 miliónov eur do krytov a civilnej ochrany, oznámil  minister civilnej ochrany Bohlin. (TASR)

Ruská Federálna bezpečnostná služba tvrdí, že na Ukrajine pôsobila britská špeciálna námorná jednotka.

Mala pomáhať Kyjevu vykonávať operácie proti ruskej armáde. Britské ministerstvo obrany sa k tomuto tvrdeniu zatiaľ nevyjadrilo. Informovala o tom agentúra Reuters.

FSB tvrdí, že prekazila plán britských špeciálnych jednotiek o vysadenie ukrajinských vojakov na piesočnom útese Tendrivská Kosa v Čiernom mori. Dodala, že zajala dôstojníka ukrajinských námorných špeciálnych síl.

Na ukrajinské špeciálne jednotky pri operácii údajne dohliadala britská špeciálna námorná jednotka Special Boat Service (SBS), uviedla FSB. To podľa nej svedčí "o priamom zapojení Spojeného kráľovstva do konfliktu".

Vojna na Ukrajine vyvolala najväčšiu krízu vo vzťahoch medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962. Ruský prezident Putin povedal, že vojenský personál Severoatlantickej aliancie už je prítomný na Ukrajine. Spojené štáty a ich kľúčoví európski spojenci uviedli, že neplánujú vyslať na Ukrajinu pozemné jednotky.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v marci povedal, že vyslanie západných vojsk na Ukrajinu by sa nemalo vylúčiť, no momentálna situácia si to podľa neho nevyžaduje.

SBS sú špeciálne jednotky britských námorných síl. Za uplynulých 70 rokov pôsobili napríklad v kórejskej vojne či vojne o Falklandy. (TASR)

Slovensko a Ukrajina podpíšu dohodu, ktorá uľahčí prácu rodinných príslušníkov diplomatov.

Návrh dohody v stredu schválila vláda.

Dohoda upravuje, kto sa považuje za rodinného príslušníka člena diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu.

Rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť podľa tejto dohody nepožívajú diplomatické výsady a imunity v súvislosti so všetkými záležitosťami vyplývajúcimi z ich zárobkovej činnosti, ozrejmilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí  SR.

Obdobné dohody Slovenská republika uzatvorila so Spojenými štátmi americkými, Holandskom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Tureckom, Kanadou, Slovinskom, Švajčiarskom, Izraelom, Brazíliou a Srbskom.

Podpis dohody je naplánovaný na 11. apríla, kedy sa na Slovensku uskutoční stretnutie predsedov vlády oboch krajín. (TASR)

Fico želá Ukrajine skoré členstvo v EÚ. Zaznamenali sme posun, reagoval Šmyhaľ po rokovaní vlád v Michalovciach.

Europarlament neschváli financovanie Rade EÚ, kým Ukrajina nedostane ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Dlhoročný poslanec Európskeho parlamentu, bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt, navrhol vyňať schvaľovanie rozpočtu Európskej rady z programu, kým členské štáty nenájdu sedem systémov Patriot, ktoré teraz Ukrajina naliehavo potrebuje.

Verhofstadt pripomenul slová šéfa európskej diplomacie, že európske krajiny majú sto systémov Patriot, kým Ukrajina potrebuje sedem.

Jeho návrh sa stretol s búrlivým potleskom. Podporilo ho 515 poslancov, 62 zákonodarcov bolo proti. (SITA, Ukrajinská pravda)

Počet obetí, ktoré zabil ruský útok na Mykolajiv, sa zvýšil na štyri, cieľom úderu bol starý priemyselný objekt.

Pri útoku ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, informuje správa južných síl ukrajinskej armády.

Útok na Mykolajiv poškodil obytné budovy, priemyselné zariadenia a autá, uviedla armáda. Starosta mesta Oleksandr Senkevyč povedal, že cieľom úderu bol starý priemyselný objekt. Mykolajivská oblasť je pravidelným terčom ruských útokov.

Slovensko a Ukrajina budú úzko spolupracovať v oblasti chemickej, biologickej, radiačnej a jadrovej bezpečnosti. (Korzár)

Rusko vyhostilo pracovníka rakúskeho veľvyslanectva v Moskve. Vyzvalo ho, aby krajinu opustil do 18. apríla.

Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na vyhlásenie ruského rezortu diplomacie.

Tento krok je podľa APA očakávanou reakciou na marcové rozhodnutie rakúskeho ministerstva zahraničných vecí o vyhostení dvoch ruských diplomatov v súvislosti s obvineniami zo špionáže.

Na ruské ministerstvo zahraničných bol vo štvrtok predvolaný rakúsky veľvyslanec v Moskve Werner Almhofer. Ministerstvo mu tlmočilo svoj "dôrazný protest" proti "nepodloženému" označeniu spomínaných diplomatov za nežiaduce osoby.

"Toto nepriateľské gesto ešte viac komplikuje bilaterálne vzťahy, ktoré sú z iniciatívy rakúskej strany v kríze, a poškodzuje autoritu Rakúska ako neutrálneho štátu a platformy pre medzinárodnú diplomaciu," konštatoval ruský rezort.

Ministerstvo tiež oznámilo, že jeho odvetné opatrenia sa neobmedzia len na vyhostenie diplomata. Aké kroky pripravuje, však nekonkretizovalo.

Hovorkyňa rakúskeho ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga v marci uviedla, že dvaja vyhostení ruskí diplomati "podnikali kroky, ktoré sú nezlučiteľné s ich diplomatickým štatútom". Táto formulácia sa zvyčajne týka špionážnej činnosti. Obaja diplomati museli opustiť rakúske územie najneskôr do 19. marca.

Počet ruských diplomatov vyhostených z Rakúska za posledné štyri roky tak stúpol na jedenásť. Ešte v auguste 2020, teda pred ruskou agresiou na Ukrajine, bol vyhostený ruský diplomat pre ekonomickú špionáž.

Podľa rakúskeho ministerstva zahraničných vecí pôsobí v súčasnosti v Rakúsku 60 ruských diplomatov — 56 je akreditovaných na ruskom veľvyslanectve vo Viedni a štyria na ruskom generálnom konzuláte v Salzburgu. (TASR)

Fico po rokovaní s ukrajinským premiérom Šmyhaľom povedal, že ponúkol súčinnosť pri hľadaní mierových riešení.

Premiér tvrdí, že použitie ruskej vojenskej sily bolo porušením medzinárodného práva.

Spoločne sa podľa neho dohodli na železničnom prepojení Kyjeva a Košíc aj na spolupráci v oblasti energetiky.

Slovensko podľa Fica bude garantovať koridory na vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov.

Ukrajine ponúkol tiež pomoc v oblasti odmínovania vrátane výcviku ľudí. (SME)

Kremeľ tvrdí, že akékoľvek rokovania za účelom dosiahnutia mieru vo vojne na Ukrajine sú bez účasti Ruska „nezmyselné“.

Ako referuje web news.sky.com, povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Prezident Putin opakovane zdôraznil, že zostávame otvorení procesu rokovaní,“ povedal Peskov.

Švajčiarska vláda oznámila, že bude v júni hostiť medzinárodnú konferenciu o mieri na Ukrajine a dúfa, že sa do mierového procesu jedného dňa zapojí aj Rusko. Dejiskom stretnutia naplánovaného na 15. a 16. júna bude pravdepodobne rezort Burgenstock.

Rusko medzičasom vyhlásilo, že sa na mierovej konferencii nezúčastní, čím jasne demonštrovalo, že nemá záujem o mier a cieľom Moskvy je pokračovať vo vojne. (SITA, Sky News)

Ukrajinskí pohraničníci zničili v Charkovskej oblasti dôležitý ruský systém elektronického boja, tvrdí pohraničná stráž.

Ide o najmodernejší ruský systém elektronického boja R-340RP Pole-21, informovala  Štátna pohraničná stráž Ukrajiny.

„Moderný ruský systém elektronického boja R-340RP Pole-21 je zničený. Tento systém je určený na potlačenie satelitných navigačných kanálov. Avšak po stretnutí s dronom pohraničnej stráže boli funkcie tohto zariadenia degradované," uviedla pohraničná stráž.

Český prezident Pavel sa vo Vilniuse stretol so Zelenským, poďakoval sa za iniciatívu na zabezpečenie munície.

Prezidenti rokovali o aktuálnej situácii v napadnutej krajine a o tom, čo Kyjev v tejto chvíli potrebuje.

Podľa slov českého prezidenta budú lídri rokovať o tom, ako posilniť konkurencieschopnosť regiónu, ako zlepšiť dopravné, energetické a digitálne prepojenie. Hovoriť by mali aj o podpore a povojnovej obnove Ukrajiny a tiež o bezpečnostnej spolupráci, ktorá je podľa Pavla daná práve bezpečnostnou situáciou na Ukrajine.

"Máme za cieľ posilniť odolnosť, obranyschopnosť a mobilitu naprieč celým týmto regiónom, a tým tak trochu eliminovať technologickú a infraštruktúrnu medzeru, ku ktorej došlo pri rozvoji strednej a východnej Európy a západnej časti," dodal český prezident. (ČTK, TASR)

Ukrajina a Lotyšsko podpísali desaťročnú bezpečnostnú zmluvu, poskytne vojenskú pomoc vo výške 0,25 percenta HDP.

Pomoc Ukrajine potvrdil aj litovský prezident Gitanas Nauséda. Ten uviedol, že Litva "je skutočne odhodlaná urobiť všetko pre to, aby poskytla Ukrajine potrebné vybavenie". Vilnius tiež oznámil, že vo štvrtok na Ukrajinu dorazil nový balík protidronových systémov, generátorov elektrickej energie a ďalšieho vybavenia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok do Litvy, aby tam rokoval s lídrami strednej a východnej Európy o podpore Kyjeva v boji proti ruskej invázii.

Počas návštevy opätovne požiadal o nové systémy protivzdušnej obrany, keďže jeho vojnou zmietaná krajina čelí zintenzívnenému ruskému bombardovaniu veľkých miest.

Zelenskyj cestuje od vypuknutia ruskej invázie z februára 2022 do zahraničia pomerne málo, v Litve je však už teraz tretíkrát.

Vlani v júli sa vo Vilniuse zúčastnil na summite NATO. V januári zase túto krajinu navštívil v rámci svojej cesty po pobaltských krajinách, ktoré žiadal o vojenskú pomoc. (ČTK, TASR)

Pri ruskom útoku na Mykolajiv zomreli dvaja ľudia a štyria ďalší utrpeli zranenia, tvrdí gubernátor oblasti Vitalij Kim.

Krátko po poludní miestneho času (po 11.00 h SELČ) bol v Mykolajivskej a susednej Chersonskej oblasti vyhlásený poplach kvôli nebezpečenstvu raketového útoku a ľudia v Mykolajive počuli výbuchy.

"V dôsledku zásahu v meste podľa predbežných informácií dvaja ľudia zomreli, štyria utrpeli zranenia," uviedol bez ďalších podrobností Vitalij Kim.

Do Ruska stále prúdia miliardy ton západného tovaru. Ako firmy odišli len naoko, vysvetľujeme v podcaste Index.

Terčom ruského útoku boli aj dva podzemné zásobníky plynu, tvrdí ropná a plynárenská spoločnosť Naftohaz.

Nikto zo zamestnancov podľa firmy nebol zranený.

„Situáciu majú pod kontrolou naši špecialisti a všetky zainteresované služby," uviedol generálny riaditeľ skupiny Naftohaz Oleksij Černyšov.

Nepovedal však, aké sú následky útokov a neprezradil ani lokalitu napadnutých zariadení. Podľa webu Kyiv Independent bolo údajne poškodené plynárenské zariadenie v okrese Stryj vo Ľvivskej oblasti.

Napriek tvrdým ruským útokom si Ukrajina počas uplynulej zimy prvýkrát v histórii vystačila s vlastnými zásobami plynu. (SITA, Kyiv Independent)

Zelenskyj pricestoval do Litvy, aby tam rokoval s lídrami strednej a východnej Európy o podpore Kyjeva.

Informovala o tom agentúra AFP.

"Teraz je najdôležitejšie urobiť všetko pre posilnenie našej protivzdušnej obrany, naplniť nevyhnutné potreby ukrajinských obranných síl, ako aj upevniť medzinárodnú podporu," uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach, kde ohlásil aj svoj príchod do tejto pobaltskej krajiny.

Moskva v uplynulých týždňoch zintenzívnila bombardovanie ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čo Kyjev prinútilo znovu sa obrátiť na Západ so žiadosťou o novú vojenskú pomoc.

Litva je jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny. Momentálne hostí summit Iniciatívy troch morí, teda neformálnej organizácie 12 krajín strednej a východnej Európy ležiacich medzi Baltským, Čiernym a Jadranským morom. Na štvrtkovej schôdzke by sa tam mali zísť okrem iného prezidenti Estónska, Poľska či Česka.

Zelenskyj sa má vo Vilniuse stretnúť aj svojím litovským náprotivkom Gitanasom Nausédom. Diskutovať majú o situácii na frontovej línii, ako aj potrebe vojenskej a finančnej pomoci pre Kyjev, či vyhliadkach Ukrajiny na členstvo v NATO, uviedla kancelária litovského prezidenta.

Zelenskyj cestuje od vypuknutia ruskej invázie z februára 2022 do zahraničia pomerne málo, v Litve je však už teraz tretíkrát. Vlani v júli sa vo Vilniuse zúčastnil na summite NATO. V januári zase túto krajinu navštívil v rámci svojej cesty po pobaltských krajinách, ktoré žiadal o vojenskú pomoc. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana počas ruského útoku zničila 18 ruských rakiet a 39 dronov, tvrdia ukrajinské sily.

Moskva na útok použila 40 dronov Šáhid, pričom Ukrajinci okrem jedného všetky zlikvidovali. Kremeľ vystrelil aj štyri riadené rakety Ch-59, Kyjev zničil dve z nich.

Z dvadsiatich ruských striel s plochou dráhou letu Ch-101 Ukrajina zničila 16. Rusi útočili aj dvanástimi raketami S-300 a šiestimi strelami Kinžal.

Vrtuľník, dron, ostreľovači. Rusi z Ukrajiny von, vítali aktivisti Fica v Michalovciach. Mnohí miestni o rokovaní vlád netušili. (Korzár)

Ruské rakety úplne zničili Trypilskú tepelnú elektráreň, ktorá sa nachádza asi 45 kilometrov južne od Kyjeva.

Uviedol to šéf dozornej rady podniku Centralenerho, ktorému elektráreň patrí.

"Všetci pracovníci, ktorí mali zmenu v čase útoku, sú nažive," povedal predseda dozornej rady Andrij Huta. V turbínovej časti elektrárne po výbuchu vypukol rozsiahly požiar, ktorý sa hasiči snažia uhasiť.

Podľa dostupných údajov bola Trypilská elektráreň s inštalovaným výkonom 1800 MW najväčším zariadením na výrobu elektriny v Kyjevskej oblasti po odstavení jadrovej elektrárne v Černobyle.

V okolí metropoly a priamo v Kyjeve sú ďalšie tri zdroje elektriny v podobe kombinovaných teplární s výkonom 700 MW, 500 MW a 160 MW.

Rusko v noci na dnes podniklo rozsiahly útok na energetickú infraštruktúru v piatich ukrajinských oblastiach.

Poškodené boli okrem iného dve tepelné elektrárne najväčšej ukrajinskej elektrárenskej spoločnosti DTEK. Útoky pripravili podľa úradov 200-tisíc ľudí o dodávky energie. (ČTK)

Máme vlastné názory, ale aj srdce, vyhlásil Fico pred rokovaním s premiérom Ukrajiny. Vzťahy sú dôležité, tvrdí Šmyhal. (Korzár)

Ukrajinský parlament schválil kontroverzný zákon, ktorý upravuje nábor nových brancov v krajine.

Kontroverzná legislatíva bola prijatá po niekoľkých mesiacoch odkladov a tisíckach pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, informovala agentúra AFP.

Za zákon hlasovalo 283 poslancov 450-členného parlamentu. "Návrh zákona o mobilizácii bol prijatý ako celok," uviedol poslanec Jaroslav Železňak v príspevku na platforme Telegram.

Zákon podľa AFP okrem iného neumožní prepustenie dlhoročných vojakov z radov armády, čo rozhnevalo mnohých vojakov a ich rodiny.

Nová legislatíva bola podnietená žiadosťou vedenia armády pod bývalým hlavným veliteľom Valerijom Zalužným, ktorý pred niekoľkými mesiacmi vyhlásil, že Ukrajina potrebuje pol milióna nových regrútov na posilnenie pozícií na frontovej línii v boji proti ruskej invázii. (TASR)

Ruské letecké útoky sa sústredili na ukrajinskú energetickú sieť Obete na životoch zatiaľ nehlásili.

V Odeskej oblasti zostrelila ukrajinská obrana sedem bezpilotných lietadiel typu Šahíd. Podľa gubernátora Oleha Kipera spôsobili spadnuté trosky požiar v energetickom zariadení.

Útoky na energetickú infraštruktúru predtým hlásili v Kyjevskej, Charkovskej a Ľvovskej oblasti.

"Okupanti podnikli najmenej desať úderov na kritickú infraštruktúru mesta Charkov a oblasti," napísal gubernátor Oleh Synehubov na platforme Telegram s tým, že neboli hlásené žiadne obete.

Starosta Charkova Igor Terechov zároveň spresnil, že ruská armáda použila pri útokoch na toto druhé najľudnatejšie ukrajinské mesto "rakety".

"Súdiac podľa toho, na čo ruský agresor cieli, je možné očakávať problémy s dodávkami energií v Charkove," uviedol Terechov.

Gubernátor Synehubov dodal, že sa pracuje na odstránení výpadkov elektriny.

Z juoukrajinskej Záporožskej oblasti hlásil vo štvrtok tamojší gubernátor Ivan Fedorov "explózie", cituje AFP.

Okupačné sily prišli na Ukrajine o ďalších 810 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 450 890, tvrdí ukrajinské velenie.

Ruská armáda stratila v priebehu 24 hodín aj 48 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém aj 34 bezpilotných lietadiel.

Napriek rastúcim neúspechom na fronte je viac ako 80 percent Ukrajincov stále presvedčených o víťazstve nad Ruskom.

Pritom 59,5 percenta opýtaných bezvýhradne verí, že vojnu s Ruskom vyhrajú. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý vypracovalo Ukrajinské centrum ekonomických a politických štúdií O. Razumkova.

Ďalších 23,4 percenta respondentov odpovedalo na otázku skôr áno, a len 11 percent odpovedalo nie alebo skôr nie. Zvyšok opýtaných na vec nemal názor.

O víťazstve v tomto roku je však presvedčených len 21,9 percenta účastníkov. Ďalších 34,5 percenta očakáva porážku Ruska v priebehu jedného až dvoch rokov. Zvyšok si myslí, že vojna bude trvať dlhšie.

Spomedzi Ukrajincov, ktorí sú presvedčení o víťazstve, 45,5 percenta verí, že víťazstvo bude znamenať úplné vytlačenie ruských útočníkov z ukrajinského územia vrátane Krymu.

Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. Spolu s čiernomorským polostrovom Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom, je pod ruskou kontrolou približne pätina ukrajinského územia.

Prieskum sa konal od 21. do 27. marca 2024 vo všetkých oblastiach Ukrajiny s výnimkou Krymu a okupovaných území v Doneckej a Luhanskej oblasti. Na prieskume sa zúčastnilo 2020 respondentov vo veku 18 a viac rokov. (TASR)

Rusko v noci nasadilo najmenej sedem bombardérov Tu-95MS, ktoré zaútočili na Ukrajinu.

Vedenie ukrajinského letectva o tom informovalo na platforme Telegram a vyzývalo obyvateľov, aby neignorovali sirény hlásiace letecký poplach.

Najmenej desať zásahov kritickej infraštruktúry v Charkovskej oblasti nad ránom oznámil šéf správy oblasti Oleh Synehubov. V Záporožskej oblasti bolo počuť výbuchy.

Krátko po polnoci ukrajinské letectvo informovalo o štarte ruských bombardérov zo základne ruského námorníctva Olenja na severe Ruska v Murmanskej oblasti.

Dolet nad ukrajinské územie Kyjev očakával okolo 3:40 tamojšieho času (2:40 SELČ). Letectvo postupne na Telegrame zverejňovalo varovanie pred raketami v Černihovskej, Kyjevskej, Sumskej alebo Ľvovskej oblasti, napísal server Ukrajinska pravda.

Starosta Charkova Ihor Terechov uviedol, že "v meste sú počuť explózie. Charkov je pod útokom ruských rakiet " a vyzval obyvateľov k opatrnosti. Útoky podľa neho smerovali na energetickú infraštruktúru a tak je potrebné najmenej niekoľko hodín počítať s výpadkami prúdu a v prevádzke nebude ani charkovské metro.

Protivzdušná obrana funguje tiež v Kyjevskej a Ľvovskej oblasti.

Kvôli preletu ruských lietadiel vzlietli poľské a spojenecké stíhačky. Poľská armáda na sieti X varovala obyvateľov pred "zvýšenou hladinou hluku najmä v juhovýchodnej časti krajiny".

Útoky hlásia aj z Ivano-Frankivskej oblasti. Ukrajinské letectvo varovalo, že na Kyjev bola odpálená hypersonická strela Kinžal.

Ak USA čoskoro nedodajú Ukrajine muníciu a zbrane, Rusko do niekoľkých týždňov získa prevahu až 10:1.

V americkom Kongrese to vyhlásil generál Christopher Cavoli, hlavný veliteľ Velenia americkej armády v Európe (EUCOM).

Pred Kongresom okrem Cavoliho svedčila aj Celeste Wallanderová, zástupkyňa ministra obrany pre bezpečnosť. Kongres má počas nasledujúcich týždňoch rozhodnúť o poslaní podpory Ukrajine, neexistuje však záruka, že schválenie pomoci príde včas.

"(Ukrajinská armáda) je v súčasnosti v porovnaní s ruskou v nevýhode 5:1. To znamená, že Rusko vypáli päť delostreleckých granátov, kým Ukrajina môže vypáliť iba jeden. O niekoľko týždňov sa to zvýši na 10:1. Nehovoríme o mesiacoch a nehovoríme hypoteticky," vyhlásil Cavoli.

Generál označil dodávky 155-milimetrovej munície za životne dôležité a delostrelectvu pripísal najväčší podiel na stratách v každom konflikte. Ak by Ukrajine munícia došla, leví podiel by na tom malo zastavenie dodávok zo strany USA, dodal Cavoli.

"Ich schopnosť brániť územie a vzdušný priestor, ktorý práve držia, sa bez našich dodávok môže veľmi rýchlo znížiť a aj sa zníži," uviedol generál.

Schválenie dodávky pomoci komplikuje situácia v Snemovni reprezentantov, kde majú väčšinu republikáni. Jej predseda Mike Johnson sa usiluje nájsť spôsob, ako dodávku pomoci schváliť, čelí však odporu z radov republikánov, ktorí schválenie dodávok munície a zbraní odmietajú údajne pre obavy z jej nedostatku pre potreby USA.

Johnson navyše čelí hrozbe odvolania z postu predsedu, z ktorého ho chce zosadiť ultrapravicové krídlo republikánov na čele s Marjorie Taylor Greenovou. (TASR)

Biden vyzval Snemovňu reprezentantov, aby okamžite hlasovala o balíku pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov.

"Ukrajina má ohromnú podporu väčšiny demokratov a republikánov. Hlasovať by sa malo teraz," povedal Biden novinárom.

Spojené štáty sú považované za najdôležitejšieho spojenca Ukrajiny. Rozsiahlejšia americká vojenská pomoc však viazne, pretože schválenie balíka v hodnote 60 miliárd dolárov dlhodobo blokuje v Snemovni reprezentantov republikánska väčšina. Balík už schválil americký Senát, v ktorom majú väčšinu demokrati.

"Členovia snemovne naďalej aktívne diskutujú o možnostiach cesty vpred. Existuje o tom viacero rôznych nápadov. Ako viete, je to veľmi komplikovaná záležitosť vo veľmi komplikovanom čase," uviedol v stredu predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson o balíku.

"Hodiny tikajú, každý cíti tú naliehavosť, no vyžaduje sa dosiahnutie zhody. Na tom pracujeme," dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že ak Kongres nechváli ďalšiu vojenskú pomoc, Ukrajina vo vojne s Ruskom prehrá. Podľa jeho slov by bolo pre Kyjev náročné prežiť bez pomoci. Zároveň dodal, že ak Ukrajina vojnu prehrá, napadnuté budú ďalšie krajiny. (TASR)