Ukrajina Rusko Online: Ruské útoky na juhu Ukrajiny poškodili viaceré energetické zariadenia

Biden vyzval Snemovňu reprezentantov, aby okamžite hlasovala o balíku pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov.

"Ukrajina má ohromnú podporu väčšiny demokratov a republikánov. Hlasovať by sa malo teraz," povedal Biden novinárom.

Spojené štáty sú považované za najdôležitejšieho spojenca Ukrajiny. Rozsiahlejšia americká vojenská pomoc však viazne, pretože schválenie balíka v hodnote 60 miliárd dolárov dlhodobo blokuje v Snemovni reprezentantov republikánska väčšina. Balík už schválil americký Senát, v ktorom majú väčšinu demokrati.

"Členovia snemovne naďalej aktívne diskutujú o možnostiach cesty vpred. Existuje o tom viacero rôznych nápadov. Ako viete, je to veľmi komplikovaná záležitosť vo veľmi komplikovanom čase," uviedol v stredu predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson o balíku.

"Hodiny tikajú, každý cíti tú naliehavosť, no vyžaduje sa dosiahnutie zhody. Na tom pracujeme," dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že ak Kongres nechváli ďalšiu vojenskú pomoc, Ukrajina vo vojne s Ruskom prehrá. Podľa jeho slov by bolo pre Kyjev náročné prežiť bez pomoci. Zároveň dodal, že ak Ukrajina vojnu prehrá, napadnuté budú ďalšie krajiny. (TASR)

Pri ukrajinskom útoku v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti zomreli traja ľudia vrátane dvoch detí, tvrdí gubernátor.

Ukrajinský dron vypálil podľa Starovojta raketu na civilné vozidlo v obci v Korenevskom okrese. "Traja ľudia, ktorí boli v tom čase v aute, boli zabití," uviedol gubernátor Roman Starovoj na sociálnej sieti Telegram.

Starovojt okrem toho informoval, že ukrajinské útoky poškodili v Kurskej oblasti elektrické vedenie, čo viedlo k výpadkom dodávok elektrickej energie.

Ukrajina sa v poslednom čase zameriava na ruské pohraničné regióny takmer na dennej báze. Podľa agentúry AFP ide o odvetné útoky za ruské bombardovanie ukrajinských miest v posledných dvoch rokoch.

V utorok zahynuli dvaja ľudia v pohraničnej ruskej Brianskej oblasti pri ukrajinskom delostreleckom ostreľovaní, uviedli miestni predstavitelia. (TASR)

Pri ruskom raketovom útoku na Odeskú oblasť zahynuli štyria ľudia a siedmi utrpeli zranenia, oznámil gubernátor.

"Rakety vypálené večer Rusmi na Odeskú oblasť zanechali štyroch mŕtvych vrátane dieťaťa, desaťročného dievčaťa," uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper na sociálnej sieti Telegram.

Spresnil, že jeden zo zranených prišiel pri útoku o obe nohy a jeho stav je kritický.

Podľa Kipera prišlo k útokom balistickým raketami medzi 18.00 h až 18.30 h miestneho času.

Najmenej traja ľudia pritom zahynuli aj pri ruských útokoch na ukrajinskú Charkovskú oblasť. Útok zasiahol lekáreň v obci Lypci severne od Charkova a medzi obeťami boli dve ženy a 14-ročné dievča, ďalšie dve osoby utrpeli zranenia. (TASR)

Zelenskyj by si chcel vypočuť predstavy exprezidenta USA Donalda Trumpa o ukončení vojny s Ruskom.

Uviedol to vo videorozhovore so stanicou CNN na Delphskom ekonomickom fóre v Grécku.

Ide o reakciu na medializované správy, že exprezident Trump v súkromí hovorí, že by v prípade znovuzvolenia mohol ruskú inváziu na Ukrajinu ukončiť nátlakom na Kyjev, aby sa vzdal časti svojho územia vrátane Krymského polostrova a pohraničnej oblasti Donbas v prospech Moskvy.

"Predovšetkým to boli signály na určitých mediálnych platformách. Nepočul som to priamo od Trumpa," spresnil Zelenskyj. Zatiaľ tiež nemal príležitosť zhovárať sa sním o jeho predstavách ukončenia vojny. Ak sa takáto príležitosť naskytne, "rád si ich vypočujem a potom môžeme na túto tému diskutovať," uviedol.

V utorkovom interview pre nemecký denník Bild Zelenskyj povedal, že Trumpa pozval na Ukrajinu, aby si tamojšiu situáciu pozrel na vlastné oči a vyvodil vlastné závery. Trump podľa neho súkromne vyjadril záujem toto pozvanie prijať.

Zelenského tvrdenia poprel predstaviteľ Trumpovho volebného štábu a označil ich za nesprávne. "Zelenskij sa neozval a Trump povedal, že by nebolo vhodné, aby teraz išiel na Ukrajinu, keďže nie je vrchným veliteľom," dodal nemenovaný predstaviteľ.

Zelenskyj na ekonomickom fóre poukázal na to, že Rusko začalo opätovne používať letecké bomby. Označil to za jedenu z hlavných tromfov ruského prezidenta Vladimira Putina na zvrátenie priebehu vojny.

"Teraz Rusko začína zasahovať Charkov leteckými bombami. Ide o špeciálne navádzané bomby, ktoré ničia všetko v okruhu stoviek metrov," vysvetlil prezident.

Podotkol, že Ukrajina pre útoky na ruskom území nevyužíva zbrane vyrobené západnými krajinami.

"Všetko, čo Ukrajina používa pri útoku na Rusko, vyrába výlučne Ukrajina a používa sa výlučne proti vojenským alebo energetickým cieľom," dodal. (TASR)

Ukrajina si nemôže dovoliť čakať na ďalšiu protivzdušnú obranu, tvrdí generálny tajomník NATO Stoltenberg.

"Oneskorenie dodávok protivzdušnej obrany umožní ruským raketám zasiahnuť viac cieľov a umožní Rusku vytvárať tlak na frontovej línii," povedal Stoltenberg. "Ukrajina jednoducho nemôže čakať. Potrebuje protivzdušnú obranu, muníciu a pomoc teraz," dodal.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba minulý týždeň v Bruseli požiadal spojencov o ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré sú schopné zostreliť ruské balistické strely. Členské krajiny NATO Kyjevu prisľúbili, že preskúmajú svoje možnosti.

Rusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru. Ukrajina sa domnieva, že ďalším cieľom veľkej ruskej ofenzívy by mohlo byť mesto Charkov na severovýchode krajiny. (TASR)

Berlín poslal Ukrajine novú dodávku vojenskej pomoci. Obsahuje aj delostrelecké granáty, drony a obrnené vozidlá.

Najnovšia dodávka vojenskej pomoci konkrétne obsahuje 6-tisíc kusov 155-milimetrovej munície, milión nábojov do ručných zbraní, 680 útočných pušiek MK 556, 50 ostreľovačských pušiek HLR 338 a 120 pušiek CR 308.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v marci ohlásil balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov eur obsahujúci 10-tisíc delostreleckých granátov zo zásob armády, 100 obrnených vozidiel pechoty a 100 logistických vozidiel.

Nemecko sa stalo druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine po USA. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinský parlament schválil v prvom čítaní zákon, ktorý by umožnil službu v armáde odsúdeným za menej závažné činy. 

Nevzťahuje sa napríklad na tie, ktoré súdy uznali za vinné z úkladných vrážd, sexuálneho násilia alebo zločinov proti národnej bezpečnosti, uviedol zákonodarca Oleksij Hončarenko.

Norma má podľa agentúry Reuters pomôcť doplniť ukrajinské jednotky a striedať vojakov vyčerpaných po dvoch rokoch bojov proti ruskej inváznej armáde.

Návrh zákona predpokladá, že v čase mobilizácie alebo vojnového stavu budú môcť súdy podmienečne prepustiť väzňov na výkon vojenskej služby na základe zmluvy, napísal server Ukrajinska pravda. 

Zákonodarcovia tiež schválili v prvom čítaní iný návrh zákona, ktorý sprísňuje tresty pre tých, ktorí neuposlúchnu pravidlá mobilizácie. (ČTK)

Severské a pobaltské krajiny podporujú posilnenie úlohy Severoatlantickej aliancie pri poskytovaní pomoci Ukrajine.

Zároveň podporujú ambície Kyjeva o vstup do EÚ. Uviedol to švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström.

"Podporujeme posilnenie úlohy NATO pri poskytovaní pomoci Ukrajine v oblasti bezpečnosti a pri koordinácii vojenskej podpory a vybavenia," povedal Billström po schôdzke ministrov zahraničných vecí ôsmich severských a pobaltských krajín na švédskom ostrove Gotland.

Šéf švédskej diplomacie dodal, že ministri sa na stretnutí dohodli na vytvorení skupiny expertov, ktorá pomôže podporiť úsilie Ukrajiny o vstup do Európskej únie. "To ponúka príležitosť uľahčiť Ukrajine cestu k členstvu v európskej rodine," uviedol. (TASR)

Švajčiarska vláda oznámila, že v júni bude hostiť konferenciu, ktorá má pomôcť načrtnúť cestu k mieru na Ukrajine.

Dúfa, že sa Rusko jedného dňa k tomuto procesu pripojí. 

Konferencia sa bude konať 15. až 16. júna v stredisku Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera. Očakáva sa účasť najvyšších vládnych predstaviteľov z desiatok krajín.

Rokovať by mali o pláne, ktorý v uplynulých mesiacoch vypracovali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis. Ten potvrdil, že Rusko sa na júnovom stretnutí nezúčastní.

Na konferenciu by mohol prísť americký prezident Joe Biden, ktorý má 13. – 15. júna na programe účasť na summite G7 v susednom Taliansku, informoval švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung. (TASR)

Ukrajinské úrady informovali o úmrtí dvoch tínedžerov a troch žien pri ruskom ostreľovaní a leteckom útoku. 

Štrnásťročné dievča a dve ženy zomreli pri útoku na dedinu Lypci v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. 

Ostreľovanie v dedine Lypci okrem toho zranilo 34-ročnú zamestnankyňu lekárne a 16-ročného chlapca, doplnil Synehubov.

Rusi podľa úradníka okrem toho zhodili dve letecké bomby na Vovčansk, následkom čoho bola podľa jeho tvrdenia úplne zničená tamojšia poliklinika. Zatiaľ sú informácie o jednom zranenom po tomto útoku.

Neutrálne Švajčiarsko sa pripojí k európskej iniciatíve protivzdušnej obrany European Sky Shield Initiative.

Schválila to podľa agentúry Reuters švajčiarska vláda.

Cieľom iniciatívy, s ktorou v roku 2022 prišlo Nemecko, je posilniť európsku protivzdušnú a protiraketovú obranu prostredníctvom spoločného nákupu vybavenia a rakiet pre európske štáty. Umožniť má tiež spoluprácu vo výcviku, údržbe a logistike. (ČTK)

Čína sa nepodvolí kritike ani tlaku za prehlbovanie svojich vzťahov s Ruskom.

V reakcii na kritiku námestníka ministra zahraničných vecí USA Kurta Campbella to povedala hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. 

Mao Ning ďalej uviedla, že „Čína a Rusko majú právo nadviazať normálnu hospodársku a obchodnú spoluprácu“. Do tohto druhu spolupráce by sa podľa nej nemalo zasahovať ani ju obmedzovať, dodala.

USA prostredníctvom Campbella varovali Čínu, že ju budú brať na zodpovednosť za pokračujúcu podporu Rusku počas vojny na Ukrajine. Územné zisky Ruska by podľa neho mohli zmeniť pomer síl v Európe "spôsobom, ktorý je úprimne povedané neprijateľný". (TASR)

Ukrajinská tajná služba zadržala bývalého poslanca ukrajinského parlamentu za proruskú Stranu regiónov.

Stalo sa tak pri jeho pokuse vycestovať do susednej krajiny.

Dodala, že kým SBU informovala len o zadržaní bývalého člena strany bez uvedenia jeho mena, ukrajinské médiá uvádzajú, že ide o Vladislava Lukianova, ktorý v komunálnych voľbách v roku 2020 kandidoval za mesto Bachmut. Po vypuknutí vojny Ruska proti Ukrajine Lukianov začal spolupracovať s ruskou stranou.

K jeho zadržaniu došlo v blízkosti hraničného priechodu v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Lukianov sa údajne pokúšal opustiť územie Ukrajiny ako osoba, na ktorú sa pre vek - 60 rokov - už nevzťahuje mobilizácia.

Tento exposlanec Strany regiónov, ktorá je na Ukrajine postavená mimo zákona, je podozrivý z trestného činu ospravedlňovania, uznania alebo popierania ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine. (TASR)

Rusko má v úmysle tento rok zazmluvniť 400-tisíc vojakov, pretože potrebuje posilniť svoje sily.

V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Rozviedka tiež pripomína, že Rusko pokračuje v povolávaní vojakov na jar a na jeseň. Konkrétne túto jar plánuje povolať asi 150-tisíc vojakov vo veku od 18 do 30 rokov, ako tomu bolo doteraz.

Uvádza sa, že títo branci budú slúžiť 12 mesiacov vo všetkých typoch ozbrojených síl Ruskej federácie, ale v súčasnosti sa nezúčastňujú na bojoch na území Ukrajiny. Analytici dodávajú, že branci slúžia v posádkach po celej Ruskej federácii a v pozemných jednotkách zvyčajne tvoria prápor oddelene od práporov obsadených vojakmi zmluvnej služby.

Spravodajská služba poznamenáva, že niektorí branci budú pravdepodobne slúžiť v Rusku na území susediacom s hranicou s Ukrajinou - v jednotkách, ktoré zabezpečujú bezpečnosť hraníc. Britské ministerstvo obrany však dodáva, že branci sú zvyčajne pod tlakom, aby vstúpili do zmluvnej služby.

"Ruské úrady zrejme nechcú riskovať bojové straty medzi vojakmi z brannej povinnosti, čo je zrejme nepopulárne. Obete medzi dobrovoľnými vojakmi sú spoločnosťou vnímané tolerantnejšie," poznamenáva spravodajská služba.

Telá ďalších dvoch obetí ruského leteckého útoku na mesto Kosťantynivka našli záchranári pod troskami domu.

Počet obetí na životoch tak vzrástol na tri. Útok zabil 60-ročného muža. Ďalšími dvomi obeťami sú 43-ročná žena a 13-ročný chlapec. (SITA)

Výnimočný stav v Maďarsku kvôli rusko-ukrajinskej vojne bude predĺžený až do 19. novembra.

Rozhodli o tom poslanci maďarského Národného zhromaždenia.

Za predĺženie aktuálneho núdzového stavu hlasovalo 135 poslancov bloku vládnych strán Fideszu-KDNP, proti hlasovalo 47 poslancov opozície a nikto sa nezdržal hlasovania.

Server pripomína, že v Maďarsku pretrváva nepretržite stav núdze prakticky už štyri roky. V roku totiž 2020 bola vyhlásená epidemiologická pohotovosť pre šírenie ochorenia Covid-19, ktorú v máji 2022 nahradil stav núdze pre vojnu na susednej Ukrajine.

Vláda premiéra Viktora Orbána tak od mája 2022 má oprávnenie vydávať dekréty, ktorými môže pozastaviť uplatňovanie niektorých zákonov, odchýliť sa od zákonných ustanovení a prijímať ďalšie mimoriadne opatrenia. (TASR)

Ruským vojakom sa podľa ukrajinskej armády nepodarilo získať pozície v dedine Robotyne v Záporožskej oblasti.

Južné zoskupenie ukrajinských síl tak reagovalo na predchádzajúce tvrdenie regionálneho predstaviteľa.

Dedinu Robotyne, ktorá leží zhruba 70 kilometrov juhovýchodne od mesta Záporožie, Ukrajina oslobodila počas protiofenzívy v lete 2023. Odvtedy je obec na frontovej línii.

Člen oblastnej rady Serhij Lysenkopovedal, že ruským silám sa podarilo preniknúť do Robotyne. Ukrajinský telegramový kanál DeepState tiež uviedol, že ruskí vojaci získali pozície v tejto obci.

„Naše sily odrážajú nepriateľské útoky na prístupe k dedine Robotyne delostrelectvom a vojaci 65. brigády a susedných jednotiek ničia rozptýlené nepriateľské skupiny pomocou dronov a mínometov," uviedlo južné velenie ukrajinskej armády. (SITA)

Zelenskyj kritizoval myšlienky Trumpa o odovzdaní ukrajinských území Rusku výmenou za ukončenie vojny.

Označil ich za „primitívne“. Povedal to v rozhovore pre Politico.

„Potrebujem veľmi silné argumenty. Nepotrebujem fantastický nápad. Potrebujem skutočný nápad, pretože ide o životy ľudí,“ okomentoval Zelenskyj údajný plán Trumpa, ktorý medzičasom tieto správy označil ako „falošné“.

Zelenskyj povedal, že je pripravený vypočuť si Trumpove návrhy na ukončenie vojny, ale podľa neho „ak spočívajú v tom, že sa jednoducho vzdáme svojich území, tak sú veľmi primitívne“.

Ukrajinský prezident zároveň s úctou hovoril o Trumpovi ako o lídrovi, s ktorým sa snaží vybudovať konštruktívne partnerstvo, poznamenáva Politico.

"Posolstvá a súvislosti sme sprostredkovali prostredníctvom vhodných ľudí. Povedali sme si, že by sme chceli, aby Donald Trump prišiel na Ukrajinu, videl všetko na vlastné oči a vyvodil si vlastné závery. V každom prípade som pripravený sa s ním stretnúť a diskutovať o tejto otázke," zdôraznil Zelenskyj. (SITA)

Všeobecný súd EÚ zrušil rozhodnutia Európskej rady o zaradení ruských oligarchov Fridmana a Avena na sankčný zoznam.

Dôvodom zaradenia bola ich podpora agresie Ruska voči Ukrajine. Sudcovia vo verdikte konštatovali, že ich zaradenie na zoznam nebolo dostatočne zdôvodnené.

Rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ podľa DPA neznamená, že Fridman a Aven budú okamžite vyškrtnutí zo sankčného zoznamu.

Voči jeho verdiktu sa ešte dá odvolať na Súdnom dvore EÚ a navyše Európska rada medzičasom rozhodla o nových sankciách voči obom oligarchom, ktorých sa stredajší rozsudok netýka.

Fridman a Aven sú zakladateľmi a akcionármi ruskej finančnej skupiny Alfa Group (Aľfa Grup), ktorej súčasťou je aj jedna z najväčších ruských bánk Aľfa-Bank. Po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári 2022 odišli z Ruska. Fridman má aj izraelské občianstvo, jeho dlhoročný obchodný partner Aven disponuje tiež lotyšským pasom.

Slovenská a ukrajinská vláda budú zajtra rokovať o odmínovaní a obnove Ukrajiny. Témou bude aj školstvo a energetika. (SITA)

Ruská armáda obsadila dedinu Pervomajske v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Boj o dedinu, ktorá leží juhozápadne od mesta Avdijivka, trval rok a pol. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na telegramový kanál Deep State.

„Nepriateľovi sa podarilo prelomiť obranu 59. samostatnej motorizovanej pešej brigády a úplne obsadil obec Pervomajske, o ktorú sa fakticky bojovalo od augusta 2022. Dedina sa stala jedným z najhorúcejších miest v tejto vojne a stála nepriateľa vysokú cenu," uviedol telegramový kanál.

Dodal však, že vysokú cenu zaplatili aj ukrajinskí obrancovia, najmä príslušníci 59. samostatnej motorizovanej pešej brigády, ktorí bránili každý suterén a v obrane pokračovali, aj keď boli úplne obkľúčení. (SITA)

Spojené štáty súhlasili s predajom vojenského vybavenia v hodnote 138 miliónov dolárov Ukrajine.

Poslúž na opravu a modernizáciu jej raketových systémov HAWK. Väčší balík pomoci vo výške 60 miliárd dolárov naďalej zostáva v americkom Kongrese pozastavený. 

Ukrajina tvrdí, že nad okupovaným Krymom zostrelili ruský vrtuľník Ka-27.

Oznámil to hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk, podrobnosti, ako napríklad akým typom zbrane stroj zostrelili, neuviedol. „Ruský Ka-27 dole na Kryme. Niečo hľadal. Našiel to,“ cituje hovorcu spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Ka-27 sú multifunkčné námorné vrtuľníky zo sovietskej éry určené na plnenie úloh námornej protiponorkovej obrany. Bývajú nasadené na lodiach rôznych tried. Dokážu odhaliť moderné ponorky a povrchové ciele, prenášať o nich údaje na palubné a pobrežné stanice a aj útočiť na ne.

Vláda bude na štvrtkovom rokovaní s ukrajinským kabinetom hovoriť o projektoch cezhraničnej spolupráce.

Ale aj o dopravných prepojeniach a spolupráci v oblasti energetiky. Jednou z hlavných tém stretnutia bude aj obnova Ukrajiny.

"Ministri sa budú zaoberať aj obranným priemyslom, spoluprácou pri odmínovaní ukrajinských území či logistickou podporou. V rámci podujatia budú ministri tiež rokovať o problematike poľnohospodárstva či školstva," priblížil tlačový odbor.

Premiér Robert Fico bude mať poobede spoločné tlačové vyhlásenie s predsedom vlády Ukrajiny Denysom Šmyhaľom. Po jeho skončení sa v priestoroch Mestského úradu v Michalovciach uskutoční ešte rokovanie vlády SR. (TASR)

Kyjev uviedol, že nočné letecké útoky na juhu krajiny poškodili viaceré zariadenia určené na dodávky energie.

K takýmto útokom došlo v prístavnom meste Odesa; jednom zo zariadení v Mykolajivskej oblasti zas vypukol požiar, uviedla na platforme Telegram tlačová služba južného velenia ukrajinskej armády. (TASR)

Valónska spoločnosť John Cockerill Defense prerobí obrnené vozidlá na sanitky, ktoré pošle na Ukrajinu.

Ide o súčasť najnovšieho belgického balíka pomoci pre Ukrajinu čeliacu agresii Ruska.

Belgická federálna vláda schválila v marci nový balík pomoci pre Ukrajinu za 412 miliónov eur. Obsahuje tri čiastkové balíky vrátane nákupu obrnených sanitiek, ktoré sa majú modernizovať a odovzdať Ukrajine.

JCD plánuje prerobiť desiatky viacúčelových pásových vozidiel typu Bandvagn 206 (BV-206) na vozidlá vhodné na evakuáciu zranených.

Firma už minulý rok v rámci predchádzajúceho balíka pomoci pre Ukrajinu takto prerobila desiatky obrnených vozidiel. Tieto vozidlá, niektoré staršie ako 40 rokov, pôvodne využívala talianska armáda.

Viac ako dve tretiny ruských tankov, ktoré ukrajinská armáda zničila, majú na svedomí drony lietajúce z pohľadu prvej osoby.

Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na predstaviteľa Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

To podľa neho možno naznačuje zvýšené spoliehanie sa na bezpilotné lietadlá uprostred kritickej situácie Ukrajiny s nedostatkom munície.

FPV drony sú lacné na výrobu a môžu presne nalietavať na ciele. Majú schopnosť ničiť oveľa drahšie vojenské vybavenie.

Podľa ministra strategického priemyslu Oleksandra Kamyšina Ukrajina v decembri minulého roka vyrobila 50-tisíc bezpilotných lietadiel FPV, pričom uviedol, že cieľom je masívne zvýšiť produkciu bezpilotných lietadiel na desaťtisíce mesačne. (SITA)

USA poslali Ukrajine tisícky zbraní, ktoré zhabali v Arabskom mori, oznámilo americké ministerstvo spravodlivosti.

"Spojené štáty doručili 4. apríla ukrajinským ozbrojeným silám vyše 5000 zbraní AK-47, guľometov, ostreľovačských pušiek a RPG-7 a viac ako 500 000 nábojov kalibru 7,62 mm," uviedol rezort.

Zbrane zhabala v rokoch 2021 až 2021 americká armáda a ozbrojené sily NATO na štyroch lodiach, ktoré sa plavili bez vlajky v Arabskom mori, pričom smerovali z Iránu do Jemenu. Podľa Washingtonu ich chcel Irán poslať jemenským povstalcom húsíom, čo by bolo porušením rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

"Týmto transferom zbraní vláda Spojených štátov jednak narúša destabilizačné úsilie Iránu a zároveň podporuje boj Ukrajiny proti brutálnej, nevyprovokovanej invázii Ruska," uviedol americký minister spravodlivosti Merrick Garland.

DPA pripomína, že USA vykonali obdobnú akciu už vlani, pričom na Ukrajinu vtedy previezli viac ako jeden milión kusov munície, ktorú skonfiškovali taktiež na ceste z Iránu do Jemenu. (TASR)

Ruská strana stratila už viac ako 450-tisíc vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas utorka prišli Rusi o 830 vojakov, 22 tankov a až 47 bojových obrnených vozidiel či 18 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 132 tankov, 13 667 bojových obrnených vozidiel, 15 248 vozidiel a palivových nádrží, 11 404 delostreleckých systémov, 1 040 odpaľovacích raketových systémov, 753 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 9 070 dronov, 2 067 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 876 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 14 zo 17 dronov, ktorými Rusko zaútočilo v noci na juh krajiny.

Ruské sily odpálili tiež niekoľko striel, z ktorých sa Ukrajine podarilo dve zostreliť, uviedol na telegrame veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.

Rusko na Ukrajinu vyslalo tiež tri strely raketového systému Iskander; čo sa s týmito zbraňami stalo, Mykola Oleščuk nespresnil.

Južné velenie ukrajinských ozbrojených síl na telegrame uviedlo, že 12 dronov bolo zostrelených nad Mykolajivskou oblasťou a dva nad Odesou.

Útok poškodil energetickú infraštruktúru v Mykolajivskej oblasti a na niekoľko hodín bola prerušená dodávka elektriny; žiadne obete nie sú podľa armády hlásené.

Scholz sa bojí jadrových hrozieb, ale to nezachráni svet, vraví Zelenskyj o raketách Taurus zo Západu.

Zelenskyj povedal, že Ukrajina potrebuje zbrane, aby prežila, a nechápe, prečo tieto zbrane ešte nemá. Mal na mysli nemecké rakety Taurus, ako aj americké rakety krátkeho doletu ATACMS a bojové lietadlá F-16. „

Nemyslím si, že problém je taký jednoduchý. Pokiaľ tomu rozumiem, nemecký kancelár hovorí, že Nemecko nie je jadrová veľmoc a že toto je najsilnejší zbraňový systém v Nemecku. A Scholz nemôže ponechať svoju krajinu bez tohto zbraňového systému.“

Na otázku, či odmietnutie dodávok rakiet Taurus má niečo spoločné s Putinovými jadrovými hrozbami, Zelenskyj odpovedal, že áno, pričom dodal: „Ale nemyslím si, že to ochráni svet pred jadrovou hrozbou z Ruska.“

V rozhovore pre Bild Zelenskyj tiež jasne povedal, že Ukrajinci teraz vkladajú svoje nádeje do miliardového balíka pomoci zo Spojených štátov, ktorý už mesiace zdržiavajú republikáni v americkom Kongrese. Zelenskyj zároveň priznal, že ruské útoky na energetickú infraštruktúru boli úspešné. Je však hrdý na to, že Ukrajinci dosahujú so svojimi dronmi veľké vojenské úspechy. (SITA, Ukrajinská pravda)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu bude rokovať o Záporožskej elektrárni. Dôvodom je dronový útok.

Agentúra uviedla, že bola informovaná o novom "útoku" v oblasti elektrárne na juhu Ukrajiny, ktorá je okupovaná ruskými silami od začiatku invázie v roku 2022. Moskva a Kyjev sa odvtedy navzájom obviňujú z dronových útokov na reaktory zariadenia.

Podľa jadrovej agentúry OSN o mimoriadnu schôdzku Rady guvernérov MAAE separátne požiadali Ukrajina i Rusko a začne sa vo štvrtok o 15.00 SELČ. Úradujúci šéf rady guvernérov, Argentínčan Holger Martinsen, zvolal schôdzku neodkladne vzhľadom na "naliehavosť prijatej žiadosti".

Rusko vo svojom liste z pondelka požadovalo stretnutie s cieľom zvážiť "nedávne útoky a provokácie" ukrajinských síl na Záporožie. Ukrajina, ktorá akékoľvek útoky zo svojej strany poprela, vyzvala na diskusiu o vývoji na území, ktoré má pod kontrolou a nárokuje si ich, a o "bezpečnostných" dôsledkoch.

Rusko obviňuje Kyjev z dronových útokov, ku ktorým malo dôjsť v pondelok a v utorok. Ukrajina zas obvinila Rusko, že tieto útoky zinscenovalo, aby mohlo šíriť nepravdivé informácie o svojom vojnovom nepriateľovi.

Ukrajinský prezident Zelenskyj kritizuje nedostatočnú vojenskú pomoc zo Západu v boji proti ruskej invázii.

"Naši partneri majú určité zbrane, ktoré dnes potrebujeme, aby sme prežili. A ja jednoducho nechápem, prečo tie zbrane nedostaneme," povedal Zelenskyj, ktorý bol v utorok v Charkove na východe Ukrajiny, v interview pre nemecký denník Bild a ďalšie médiá spoločnosti Axel Springer.

Aj nedávno opakovane vyzval na viac systémov protivzdušnej obrany a viac munície, dodala tlačová agentúra DPA.

Zelenskyj navštívil Charkovskú oblasť, ktorú zasiahli ruské útoky, aby si pozrel škody na energetickej infraštruktúre a overil si problémy s dodávkami elektriny. Podľa interview pre Welt, Politico, Business Insider a Onet tiež povedal, že stále dúfa v dodanie nemeckých riadených striel dlhého doletu Taurus.

Ruský prezident Vladimir Putin vedie vojnu proti Ukrajine viac než dva roky. Zelenskyj dúfa, že Ukrajina dostane od USA miliardy dolárov na vojenskú pomoc. Rusko má výrazne väčšie zásoby zbraní a môže poslať na front bojovať viac ľudí.

"Ale jednotný Západ má moderné zbraňové systémy," uviedol Zelenskyj. Rusko nimi môže byť porazené a Ukrajina môže vyhrať.

Zelenskyj tiež údajne potvrdil, že Ukrajina plánuje novú protiofenzívu na oslobodenie svojich území okupovaných Ruskom. To si bude vyžadovať viac zbraní, predovšetkým z USA.

Ukrajinský líder takisto očakáva, že Donald Trump, ktorý sa usiluje o znovuzvolenie za prezidenta, čoskoro navštívi Ukrajinu. Trump s pozvaním súhlasil. Dátum však nebol stanovený.

"Ak je dohoda a myšlienka jednoducho dať naše územia, potom je to veľmi primitívne," povedal Zelenskyj o slovách Trumpa, ktoré pred troma dňami zverejnil Washington Post s odvolaním sa na anonymné zdroje.

Trump mal v súkromí povedať, že môže ukončiť ruskú vojnu nátlakom na Ukrajinu, aby odstúpila Krym a Donbas Rusku.

Zelenskyj opakovane vyhlásil, že bez pomoci Západu Ukrajinu čaká porážka vo vojne.

V interview tiež povedal, že chce zostať v krajine aj v prípade možného neúspechu. "Nemôžem opustiť svoju krajinu. Za žiadnych okolností," uviedol. (TASR)

Britský minister zahraničných vecí David Cameron žiadal amerických republikánov schváliť pomoc za niekoľko miliárd pre Ukrajinu.

O toto žiadal v pondelok na návšteve Floridy aj priamo bývalého republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa.

Cameron v pondelok povečeral na Floride s Trumpom, vyzývateľom demokratického prezidenta Joea Bidena v novembrových voľbách, a následne odcestoval do Washingtonu, kde sa stretol so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. Šéf britskej diplomacie opísal svoje stretnutie s Trumpom ako súkromné, no uviedol, že spolu hovorili napríklad o budúcnosti Severoatlantickej aliancie. Trump je pritom voči NATO často kritický.

Vo Washingtone sa Cameron stretne i s americkými zákonodarcami, pričom uviedol, že vyzve republikánmi vedenú Snemovňu reprezentantov, aby sa pohla vpred s balíkom pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov, o ktorého schválenie žiada Biden.

"Neprišiel som sem so zámerom niekoho poúčať alebo niekomu hovoriť, čo má robiť alebo získať v rámci politického procesu. Prišiel som sem len ako dobrý priateľ, ktorý verí v túto krajinu, a verím, že je to vo vašom záujme," povedal Cameron.

Zároveň poukázal na to, že Irán, Severná Kórea a Čína budú sledovať to, ako dokážu spojenci stáť na strane svojich partnerov a ako im dokážu pomôcť. "A ako zastavíme túto protizákonnú a nevyprovokovanú agresiu," povedal Cameron.

Trumpova kampaň v utorok oznámila, že Trump a Cameron rokovali o nadchádzajúcich voľbách v Spojených štátoch a Británii, o potrebe toho, aby si krajiny NATO plnili záväzky spojené s výdavkami na obranu, či o "ukončení zabíjania na Ukrajine".

Ukrajina varovala, že hrozí, že príde "o pôdu pod nohami" a už teraz majú vojaci muníciu na prídel. Rusko, ktoré po viac ako dvoch rokoch od začiatku invázie cíti, že je v prevahe, zase zintenzívňuje svoje útoky.

Spomínaný balík pomoci v hodnote 60 miliárd dolárov pritom už schválil americký Senát, v ktorom majú väčšinu demokrati. Blinken v utorok uviedol, že je nevyhnutné, aby tak spravila aj snemovňa.

Biely dom odmietol vyšetrovanie, ktoré začali v Rusku vo veci "financovania terorizmu" zahŕňajúceho západné krajiny.

Podľa poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana ide o "nezmysel". 

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) predtým oznámil, že prešetruje zdroje príjmu v hodnote niekoľkých miliónov dolárov a možné zapojenie jednotlivcov spomedzi vládnych predstaviteľov a z komerčných firiem západných krajín. Sledkom pritom spomenul názov firmy, ktorá zamestnávala Huntera Bidena, syna amerického prezidenta Joea Bidena.

Vyšetrovatelia podľa Sledkomu zistili, že financie, ktoré prešli cez komerčné organizácie vrátane ropnej a plynárenskej spoločnosti Burisma Holding, pôsobiacej v posledných rokoch na Ukrajine, boli použité na vykonanie teroristických činov v Rusku.

Vyšetrovanie má určiť "spojenie medzi priamymi páchateľmi teroristických činov a ich zahraničnými poručníkmi, organizáciami a sponzormi", uviedol výbor vo vyhlásení.

Moskva zároveň pokračuje v obviňovaní Západu a Ukrajiny z marcového útoku na koncertnú halu Crocus neďaleko Moskvy, pri ktorom zomrelo 144 ľudí. K činu sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS), pričom americkí predstavitelia uviedli, že Moskvu varovali pred hrozbou útoku.

"Rusko vie, že IS spáchal útok v Moskve, my vieme, že IS spáchal útok v Moskve," povedal Sullivan v utorok novinárom vo Washingtone. Pripomenul, že Spojené štáty upozornili Rusko na hroziaci teroristický útok v jeho hlavnom meste. "Všetko ostatné je len šum," dodal.

Americkí republikáni obviňujú demokrata Bidena, že využíval svoj vplyv s cieľom pomôcť podnikaniu svojho syna na Ukrajine. Obaja nelegálne aktivity odmietajú. Vo februári zadržali bývalého informátora FBI za vykonštruované obvinenia z korupcie voči Bidenovcom. (TASR)