Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj podpísal zákon znižujúci vek pre mobilizáciu

USA sa usilujú zabrániť, aby boli do Ruska dovážané v zbrane z Číny či Iránu, povedal minister Blinken v Paríži.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken navštívil Paríž.

"Dennodenne pracujeme na tom, aby sme účinne zabránili presunu zbraní a (vojenského) materiálu do Ruska, ktoré by poháňali túto vojnovú mašinériu... a to aj z Iránu, Severnej Kórey či z Číny," povedal Blinken novinárom v Paríži. "Toto nie je hrozba len pre Ukrajinu, je to hrozba pre celkovú európsku bezpečnosť," dodal.

Juhokórejský minister obrany Sin Won-sik ešte v marci uvádzal, že KĽDR doteraz poslala Rusku približne 7000 kontajnerov so zbraňami určenými na použitie vo vojne na Ukrajine, pričom s takýmito zásielkami začala podľa jeho slov vlani v júli.

Irán už Rusku dodáva bezpilotné lietadlá. Krajiny G7 mu v marci pohrozili ohlásením značných nových sankcií v prípade, že do Ruska pošle balistické strely určené do bojov na Ukrajine. Čína trvá na tom, že Rusku nepredala žiadne smrtiace zbrane určené na použitie v jeho invázii na Ukrajinu.

"Spoločne pracujeme na tom, aby sme sa pokúsili prerušiť a potrestať akékoľvek poskytovanie tohto druhu podpory, či už z Iránu, Severnej Kórey alebo odinakiaľ vrátane Číny," povedal Blinken. (TASR)

Stovky Ukrajincov požiadali o náhradu škody na majetku spôsobenej ruskou inváziou, register spustili v Haagu.

Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Úrady údajne očakávajú až desať miliónov žiadostí. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.

Register škôd pre Ukrajinu oficiálne spustili v Haagu počas konferencie o stíhaní vojnových zločinov na Ukrajine, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Európskej komisie, Ukrajiny, západných spojencov, Medzinárodného trestného súdu a európskej justičnej agentúry Eurojust.

Na záver konferencie Kuleba uviedol, že do registra už boli predložené stovky žiadostí. "Je to znak toho, aký vysoký je dopyt, ale aj znak toho, akí sú ľudia smädní po spravodlivosti," povedal ukrajinský minister.

Register sa spočiatku zameria na škody na nehnuteľnostiach. V tejto kategórii sa očakáva 300-tisíc až 600-tisíc nárokov.

Neskôr budú môcť obete podávať podnety aj v iných kategóriách, napríklad "smrť blízkeho príbuzného, zranenia, mučenie, sexuálne násilie alebo nedobrovoľné vysídlenie".

Okrem toho budú môcť spoločnosti a ukrajinský štát podávať žiadosti o náhradu škody na kritickej infraštruktúre a za obchodné straty spôsobené vojnou.

Podľa internetovej stránky registra sa očakáva podanie "šesť až osem, prípadne až desať miliónov žiadostí".

Vo vyhlásení na záver konferencie skupina 44 západných štátov uviedla, že Rusko musí zaplatiť za vojnové škody, malo by byť stíhané za agresívnu vojnu a zodpovedať sa za svoje činy.

Účastníci uviedli, že sú odhodlaní pracovať "na zriadení osobitného tribunálu" na vyšetrovanie a stíhanie ruských zločinov. Podľa pripravovaných plánov je možné, že na vyplatenie odškodnenia sa použijú skonfiškované ruské finančné prostriedky. (TASR)

NATO údajne plánuje Ukrajine poskytnúť v nasledujúcich piatich rokoch vojenskú podporu vo výške 100 miliárd eur, uvádza agentúra DPA odvolávajúca sa na viacero nemenovaných diplomatických zdrojov.

Fond na tento účel navrhol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, pričom podľa DPA sa má o ňom diskutovať na stredajšom zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli.

Definitívne rozhodnutie v tejto veci sa však očakáva až na júlovom summite NATO vo Washingtone.

Cieľom avizovanej 100-miliardovej podpory má byť okrem iného lepšie rozloženie bremena medzi jednotlivé krajiny Aliancie, ktorá momentálne hľadá nové spôsoby, ako podporiť Ukrajinu v boji proti ruskej invázii. Kyjev sa sťažuje na nedostatok munície, ktorý mu obranu sťažuje.

Členovia Aliancie sa podľa DPA majú dohodnúť aj na tom, či by sa do nového fondu mala zahrnúť už skôr prisľúbená pomoc.

Popri tom je zamýšľaná aj dlhodobá podpora Ukrajiny vo forme novej misie NATO zameranej na koordináciu dodávok vojenskej pomoci a výcviku pre ukrajinskú armádu. Doteraz zohrávali hlavnú úlohu v rámci koordinácie takýchto dodávok zbraní USA, a to prostredníctvom tzv. kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny.

Podľa citovaných diplomatov bude cieľom novej pomoci, ak ju členské krajiny odobria, zmenšiť závislosť podpory pre Ukrajinu od politického vývoja v jednotlivých krajinách NATO a tiež lepšie v Aliancii rozložiť zodpovednosť. To podľa DPA súvisí s obavami z možného znovuzvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA. (TASR)

Kirgizsko prestane akceptovať karty platobného systému Mir, ktorý používajú v Rusku.

Uviedlo to kirgizské Medzibankové procesné stredisko. Dôvodom tohto kroku sú podľa neho obavy z vystavenia finančného sektoru sankciám Západu, informuje agentúra AFP.

Spojené štáty vo februári uvalili sankcie na ruský platobný systém Mir a v tomto smere vyvíjajú tlak aj na ďalšie krajiny, ktoré udržiavajú finančné väzby na Moskvu.

Kirgizské Medzibankové procesné stredisko od 5. apríla prestane obsluhovať bankové karty Mir, aby "minimalizovalo riziko sekundárnych sankcií", uviedlo vo vyhlásení.

Kirgizské banky prestali využívať karty Mir už v roku 2022, ale rozhodnutie na úrovni strediska podľa AFP poukazuje na účinok stupňujúceho sa tlaku Západu na spojencov Ruska.

Niektorí predstavitelia Západu vyjadrili obavy, že z Kirgizska, ktoré je súčasťou bezpečnostnej aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenej Moskvou aj colnej únie, sa stalo vstupnou bránou pre tovar do Ruska čeliacemu sankciám v dôsledku invázie na Ukrajinu.

Obchod medzi niektorými západnými krajinami a bývalými sovietskymi republikami, akými sú Kirgizsko a Arménsko, sa od roku 2022 výrazne zvýšil.

Arménske banky prestali obsluhovať karty Mir už cez víkend, pričom tento krok tiež zdôvodnili rizikom sekundárnych sankcií. (TASR)

Zvýšená brutalita ruských útokov na Ukrajinu, najmä na priehrady a elektrárne, je podľa EÚ odpoveďou Putina tým, ktorí stále veria v mierové riešenie.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, na brífingu v Bruseli to povedal slovenský hovorca Európskej komisie pre zahraničnopolitické otázky Peter Stano.

Európska únia podľa Stana v ostatných dňoch pozorne sleduje pokračovanie a zintenzívnenie ruskej agresie voči Ukrajine, počas ktorej Rusko naďalej terorizovalo ukrajinský ľud uskutočňovaním rozsiahlych útokov s použitím stoviek rakiet a bezpilotných lietadiel proti pokojným mestám a stále viac proti kritickej energetickej infraštruktúre.

"Toto je niečo, čo rezolútne odsudzujeme. Vyzývame Rusko, aby zastavilo tieto akcie, rovnako ako to, aby Rusko zastavilo celkovú agresiu. Toto je brutálna vojna proti ukrajinským civilistom," povedal Stano.

"A to demonštruje povahu tejto pokračujúcej agresie. A je to aj odpoveď Putina každému, kto si stále myslí, že mier s ním je možný. Pretože toto je jeho vzor reakcie na každé mierové úsilie, každú diskusiu kdekoľvek na medzinárodnom fóre. Akurát stupňuje brutalitu, ktorou terorizuje ukrajinské obyvateľstvo.“

Stano zdôraznil, že úmyselné útoky na civilné ciele predstavujú vojnové zločiny a že EÚ bude Ukrajinu naďalej podporovať. "Toto len posilňuje naše odhodlanie pokračovať v podpore Ukrajiny," uzavrel Stano. (SITA)

Zvýšená brutalita ruských útokov na Ukrajinu je podľa EÚ odpoveďou Putina tým, ktorí stále veria v mierové riešenie.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, na brífingu v Bruseli to povedal slovenský hovorca Európskej komisie pre zahraničnopolitické otázky Peter Stano.

Európska únia podľa Stana v ostatných dňoch pozorne sleduje pokračovanie a zintenzívnenie ruskej agresie voči Ukrajine, počas ktorej Rusko naďalej terorizovalo ukrajinský ľud uskutočňovaním rozsiahlych útokov s použitím stoviek rakiet a bezpilotných lietadiel proti pokojným mestám a stále viac proti kritickej energetickej infraštruktúre.

"Toto je niečo, čo rezolútne odsudzujeme. Vyzývame Rusko, aby zastavilo tieto akcie, rovnako ako to, aby Rusko zastavilo celkovú agresiu. Toto je brutálna vojna proti ukrajinským civilistom," povedal Stano.

"A to demonštruje povahu tejto pokračujúcej agresie. A je to aj odpoveď Putina každému, kto si stále myslí, že mier s ním je možný. Pretože toto je jeho vzor reakcie na každé mierové úsilie, každú diskusiu kdekoľvek na medzinárodnom fóre. Akurát stupňuje brutalitu, ktorou terorizuje ukrajinské obyvateľstvo.“

Stano zdôraznil, že úmyselné útoky na civilné ciele predstavujú vojnové zločiny a že EÚ bude Ukrajinu naďalej podporovať. "Toto len posilňuje naše odhodlanie pokračovať v podpore Ukrajiny," uzavrel Stano. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko podľa obranného spravodajstva Ukrajiny má približne 950 strategicko-taktických a strategických rakiet.

Môže tak byť schopné vykonať niekoľko ďalších útokov, kým nebude potrebovať prestávku na nahromadenie nových striel. Pre web Ukrajinská pravda to povedal predstaviteľ obranného spravodajstva Ukrajiny Vadym Skibickyj.

„Hlavnými cieľmi Ruska zostávajú naše zariadenia energetickej infraštruktúry, čo dokázali aj posledné rozsiahle útoky. Okupanti naďalej monitorujú stav energetických zariadení Ukrajiny a vykonávajú prieskum zo vzduchu," dodal Skibickyj. (SITA)

Holandsko dočasne vyšle obranné systémy Patriot do Litvy, v rámci krátkodobej rotácie s cieľom chrániť východné hranice NATO.

"Holandské ozbrojené sily aktuálne pripravujú protileteckú obrannú jednotku Patriot na vykonanie cvičenia v Litve v lete tohto roku," spresnil Rutte médiám v litovskej metropole Vilnius za prítomnosti tamojšieho prezidenta Gitanasa Nausédu. Cvičné nasadenie má trvať niekoľko týždňov.

"Hranice Litvy sú hranicami NATO, a teda aj našimi hranicami... a my ich budeme brániť," uviedol Rutte. Nauséda toto rozhodnutie uvítal a dodal: "Toto je dôležitý krok pri uvedení rotačného modelu protivzdušnej obrany v oblasti Baltského mora."

Vlani sa spojenci v rámci NATO dohodli na pláne krátkodobej rotácie pozemných systémov protivzdušnej obrany na východe svojho územia ako na jednom z opatrení na odstrašenie Ruska.

Litva dúfa, že holandské nasadenie povedie k rovnakým krokom zo strany ostatných členských štátov NATO. Tým by sa mali vo veľkej až v plnej miere vykryť medzery existujúce pre nedostatok relevantných protivzdušných kapacít v pobaltských krajinách. (TASR)

Ukrajina dostane prvé dodávky munície získanej vďaka českej iniciatíve už v priebehu júna, uviedol český premiér Fiala.

"Bez toho, aby som zachádzal do detailov, sme schopní dodať muníciu na Ukrajinu z tejto iniciatívy už v júni a potom postupne do konca roka tak, aby sme splnili očakávané dodávky v počte 100-tisíc kusov," povedal Fiala novinárom.

Predseda českej vlády navštívil vojenskú základňu Severoatlantickej aliancie (NATO) v litovskom meste Rukla, kde si prezrel vojenskú techniku a taktiež navštívil českých vojakov, ktorí tam slúžia.

Podľa Fialu sa k českej iniciatíve na podporu Ukrajiny pripojilo približne 20 krajín. "Naša iniciatíva je vlastne jedinou možnosťou, ako v krátkom čase pomôcť Ukrajine – vo veci, ktorá je pre Ukrajinu životne dôležitá, a to je dostatok delostreleckej munície," povedal. "Uvedomujeme si, že Ukrajina nebojuje len za svoju nezávislosť a slobodu, ale aj za bezpečnosť celej Európy," dodal premiér ČR.

Fiala začiatkom marca informoval, že sa podarilo vyzbierať dostatok financií na nákup prvej dodávky 300-tisíc delostreleckých granátov.

Nemecké ministerstvo obrany uviedlo, že v rámci českej iniciatívy nákupu munície pre Ukrajinu Nemecko pomôže Kyjevu 180.000 kusmi delostreleckej munície v hodnote 576 miliónov eur. (TASR, Novinky.cz)

Ukrajina vyčlení 5,6 miliardy hrivien na opevnenie Doneckej, Chersonskej, Záporožskej, Mykolajivskej a Sumskej oblasti.

Ako referuje web Kyiv Independent, oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Ukrajinskí predstavitelia čelia kritike za pomalý postup pri opevňovaní obranných línií. V novembri preto zriadili pracovnú skupinu na koordináciu opevňovacieho úsilia.

V marci Zelenskyj oznámil, že Ukrajina buduje 2-tisíc kilometrov opevnení, a to v troch obranných líniách. Dodal, že „táto úloha je veľká, ale tempo je dobré“.

Ukrajinská vláda už podľa Šmyhaľa tomto roku na výstavbu opevnení vyčlenila už 20 miliárd hrivien. „Práca pokračuje 24 hodín denne, sedem dní v týždni,“ napísal Šmyhaľ na komunikačnom kanáli Telegram. (SITA, Kyiv Independent)

Zelenskyj opätovne vyzval medzinárodné spoločenstvo na spoločné úsilie pri stíhaní ruských vojnových zločinov.

Vyjadril sa na konferencii v Haagu o stíhaní vojnových zločinov na Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.

"Spravodlivosť je silnejšia ako vojna Kremľa," povedal prostredníctvom videa Zelenskyj a uviedol, že agresori sa musia zodpovedať za svoje činy.

Európski ministri a medzinárodní vyšetrovatelia viac ako dva roky po začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine diskutujú o stave stíhania vojnových zločinov.

Na stretnutí ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pripomenul masaker v Buči, ktorý sa podľa neho stal symbolom ruských zverstiev na Ukrajine.

Ukrajina, jej spojenci a Európska komisia tvrdia, že chcú podozrivých vojnových zločincov postaviť pred súd.

Holandské ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že doteraz na Ukrajine zdokumentovali viac ako 100-tisíc údajných vojnových zločinov.

Na konferencii, ktorej hostiteľom je Holandsko, sa zúčastňujú zástupcovia Európskej komisie, Ukrajiny, západných spojencov, Medzinárodného trestného súdu a európskej justičnej agentúry Eurojust.

Vojnovými zločinmi na Ukrajine sa zaoberá aj Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu. Hlavný prokurátor ICC Karim Khan vydal štyri medzinárodné zatykače na vysokopostavených Rusov za údajné vojnové zločiny, vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého ICC obviňuje zo zodpovednosti za únosy a deportácie detí z okupovaných území na Ukrajine do Ruska. Moskva tieto incidenty označuje za evakuáciu z bojiska. (TASR)

Ruský raketový útok na Dnipro zranil 13 ľudí a poškodil školu, uviedol šéf správy oblasti Serhij Lysak.

Medzi zranenými je päť tínedžerov. Osem ľudí skončilo v nemocnici.

Lysak pôvodne informoval, že deti z poškodenej školy boli v čase útoku v kryte. Miestny činiteľ Mykola Lukašuk neskôr podľa portálu Suspilne uviedol, že študenti majú zranenia spôsobené úlomkami skla, ktoré ich zasiahli, keď bežali do krytu. Lysak poďakoval pedagógom, ktorí sa o školákov starali.

Ukrajinská armáda zničila 976 ruských delostreleckých systémov, ide o najvyšší počet v priebehu jedného mesiaca.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje rezort obrany.

"Toto je najvyšší počet zaznamenaný za jediný mesiac od začiatku totálnej invázie. Úsilie ukrajinských vojakov prinieslo pôsobivý výsledok. Ukrajina zvíťazí!", napísalo ukrajinské ministerstvo obrany na komunikačnej platforme Telegram. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal zákon znižujúci vek pre mobilizáciu do vojny s Ruskom z 27 na 25 rokov.

Zákon čakal na prezidentov podpis desať mesiacov. Poslanci novelu zákona o brannej povinnosti a vojenskej službe prijali už vlani v máji. Do platnosti vstúpi deň po zverejnení.

Znížením vekovej hranice sa podľa médií vytvorí pomerne veľká skupina mladých ľudí vo veku dvadsaťpäť a dvadsaťšesť rokov, ktorých teraz bude možné povolať do armády. "Už od 3. apríla bude možné rozdávať povolávacie rozkazy," uviedol server RBK-Ukrajina.

Ukrajinská armáda sa po minuloročnej letnej protiofenzíve, ktorá neviedla k zásadnému prielomu, ocitla už na jeseň pod tlakom opätovných útokov ruských vojsk, ktorým sa vo februári podarilo dobyť východoukrajinské mesto Avdijivka, predstavujúce svojím opevnením oporný bod ukrajinských línií na fronte dlhej vyše tisíc kilometrov. Ukrajinci mali problém s vojakmi aj muníciou.

Prezident Zelenskyj vlani v decembri povedal, že vedenie armády navrhuje zmobilizovať ďalších 450-tisíc až 500-tisíc Ukrajincov. Minulý mesiac však nový hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj agentúre Ukrinform povedal, že armáda bude musieť pre obranu pred ruskou inváziou mobilizovať menej vojakov, ako sa pôvodne očakávalo. (ČTK)

Južná Kórea zadržiava ruské lode. Dôvodom je podozrenie z prepojenia so Severnou Kóreou.

Sankcie zasiahli aj dve ruské organizácie a dvoch jednotlivcov zapojených do financovania jadrového a raketového vývoja v Pchjongjangu.

Dve sankcionované lode „prevážali veľké množstvo kontajnerov a prepravovali vojenské zásoby medzi Ruskom a Severnou Kóreou“, uviedlo ministerstvo.

„Vojenská spolupráca vrátane obchodu so zbraňami medzi Ruskom a Severnou Kóreou je jasným porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a aktom, ktorý vážne ohrozuje mier a stabilitu nielen na Kórejskom polostrove, ale na celom svete," vyhlásil rezort.

Juhokórejská vláda vyzvala Moskvu, aby zastavila svoju „nezákonnú spoluprácu“ s Pchjongjangom, a prisľúbila, že v prípade potreby podnikne ďalšie kroky. Rusko aj Severná Kórea popreli existenciu zbrojnej dohody medzi nimi. (Sky News)

Do funkcie veliteľa ruských námorných síl vymenovali admirála Moisejeva, ktorý bol vedením dočasne poverený od 19. marca.

Informovalo ruské ministerstvo obrany.

Minister obrany Šojgu počas konferenčného hovoru s predstaviteľmi ruskej armády informoval aj o vymenovaní viceadmirála Konstantina Kabancova za veliteľa Severnej flotily, zatiaľ čo veliteľom Čiernomorskej flotily sa stal Sergej Pinčuk.

Ruské médiá v marci informovali, že doterajší hlavný veliteľ ruského vojenského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov bol z tejto funkcie odvolaný.

Dôvod Jevmenovovho odvolania nezverejnili. Jevmenov bol hlavným veliteľom ruských námorných síl od roku 2019. Jeho nástupca vo funkcii admirál Moisejev velil ruskej Čiernomorskej flotile od mája 2018 do mája 2019. Potom ho vymenovali za veliteľa Severnej flotily.

K výmene hlavného veliteľa ruských námorných síl došlo na pozadí ťažkých strát Čiernomorskej flotily, ktorá v dôsledku útokov námorných dronov prišla o niekoľko vojnových lodí, naposledy o hliadkovaciu loď Sergej Kotov.

Podľa odhadov projektu Oryx prišlo Rusko od začiatku totálnej vojny s Ukrajinou o viac ako štvrtinu svojej Čiernomorskej flotily vrátane jej vlajkovej lode, raketového krížnika Moskva. (TASR)

Exporadcu ukrajinského prezidenta obvinili zo sprenevery. Má ísť o sumu 95 miliónov hrivien.

Ide o súčasť rozsiahlej korupčnej schémy spojenej so železničnou spoločnosťou Ukrzaliznycia. Uviedol to Národný protikorupčný úrad Ukrajiny, ale meno podozrivého nezverejnil.

Portál Ukrajinská Pravda s odvolaním sa na nemenované zdroje však napísal, že ide o Artema Šyla, bývalého poradcu prezidentskej kancelárie.

Šylo údajne po odštartovaní ruskej vojny proti Ukrajine dohodol nákup transformátorov pre spoločnosť Ukrzaliznycia za umelo nadhodnotenú cenu. Protikorupčný úrad uviedol, že v súvislosti s týmto prípadom doteraz zadržali štyri osoby. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko uviedlo, že tento rok dobylo už 400 kilometrov štvorcových Ukrajiny. Oznámil to ruský minister obrany.

"Od začiatku roka sme získali kontrolu nad 403 kilometrami štvorcovými," oznámil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Pripomínal tým územné zisky v Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti, ktoré v roku 2022 Rusko anektovalo, aj keď nad ich územiami nemá plnú kontrolu.

"Ruské ozbrojené sily ďalej vytláčajú ukrajinské jednotky smerom na západ," uviedol Šojgu na stretnutí s armádnymi veliteľmi.

Rusko nadobudlo v posledných mesiacoch svoje prvé územné zisky za takmer rok. Ukrajina v tomto období zápasí s nedostatkom ľudskej sily i munície v súvislosti s omeškaním pomoci zo Západu. (TASR)

Ukrajina vyhodila do vzduchu elektrickú rozvodňu v Sevastopoli na Kryme, tvrdí zdroj z ukrajinského spravodajstva.

Podľa miestnych médií obyvatelia Sevastopoľa počuli v noci na utorok výbuchy, po ktorých v jednej zo štvrtí mesta vypadol elektrický prúd.

„Naša skupina tam vykonala misiu. Elektrická rozvodňa je mimo prevádzky,“ konštatoval zdroj z ukrajinského obranného spravodajstva. Okupačné úrady o týchto udalostiach neinformovali. (SITA, Ukrajinská pravda)

Drony zasiahli v ruskom Tatársku aj jednu z najväčších ruských ropných rafinérií. Predtým poškodili fabriku na drony.

Pri dronových útokoch boli zasiahnuté industriálne objekty pri mestách Jelabuga a Nižnekamsk, ktoré ležia asi 1 200 kilometrov od Ukrajiny.

Ruské obranné systémy pre elektronický boj zachytili ukrajinský dron pri rafinérii Taneko v Nižnekamsku. Ten patrí ruskej spoločnosti Tatneft, ktorá je jednou z najväčších a najnovších rafinérii v Rusku. Ruská agentúra RIA Novosti uviedla, že v rafinérii vypukol požiar, ktorý bol v priebehu 20 minút uhasený. Výroba narušená nebola.

Zábery z miesta útoku naznačujú, že dron zasiahol hlavnú rafinérsku jednotku. Výrobná kapacita zasiahnutej rafinérie je 360-tisíc barelov za deň, čo je takmer 17 miliónov ton ročne, píše Reuters.

"Nie sú nijaké obete alebo vážne škody. Technologický proces nebol narušený," uviedol starosta Nižnekamsku Ramil Mullin. Išlo o jeden z viacerých útokov v Tatársku.

Dva drony tiež zasiahli ubytovacie zariadenie pre študentov a pracovníkov závodov v špeciálnej ekonomickej zóne Alabuga. Pri útoku utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí.

Ukrajina sa väčšinou k útokom na území Ruska nehlási no ani ich nepopiera, píše agentúra AP. V prípade potvrdenia by išlo o útok, v rámci ktorého sa Ukrajine podarilo preniknúť zatiaľ najhlbšie na územie Ruska.

Agentúra Reuters s odvolaním sa nemenované ukrajinské spravodajské zdroje uviedla, že Ukrajina na rafinériu zaútočila v snahe znížiť príjmy Ruska z ropy.

Spomínaný nemenovaný ukrajinský zdroj tiež uviedol, že drony ukrajinskej výroby zasiahli aj závod na výrobu dronov Šahíd dlhého dosahu.

Rusko bezprostredne tieto informácie nekomentovalo. (TASR)

Na rekonštrukciu Charkova je potrebných viac ako desať miliárd dolárov, uviedol starosta mesta Ihor Terechov.

Starosta uviedol, že predstavitelia mesta sa snažia zapojiť medzinárodných partnerov, aby pokryli náklady, pretože „žiadny mestský rozpočet na svete nezvládne takúto záťaž“.

„Rusko klame, keď tvrdí, že zasahuje len vojenské ciele,“ povedal Terechov. Dodal, že „s každým útokom (na mesto) máme viac a viac dôkazov, že ide o skutočnú genocídu.“

Podľa Terechova je kritická energetická infraštruktúra mesta ruskými útokmi zdecimovaná. (SITA, KyivPost)

Nemecko podporí českú iniciatívu na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu 576 miliónmi eur.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už v polovici marca oznámil, že Berlín zaplatí 180-tisíc delostreleckých granátov, konkrétnu sumu ale vtedy neuviedol.

K českej iniciatíve sa pripájajú aj ďalšie krajiny. Česko za tieto peniaze nakúpi z krajín mimo Európskej únie státisíce kusov munície pre Ukrajinu. (ČTK, TASR)

Ukrajina zostrelila väčšinu ruských dronov, vypukli však požiare. Uviedol to veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.

Útok dronmi Rusi podnikli z mysu Čauda na okupovanom polostrove Krym.

V meste Dnipro trosky spôsobili dva požiare, ktoré sa podarilo uhasiť, uviedol gubernátor oblasti Serhij Lysak. Energetické zariadenie v Kirovohradskej oblasti sa tiež stalo terčom útoku ruského dronu a následne vypukol požiar, informoval gubernátor oblasti Andrij Rajkovyč.

Ruské sily tiež v noci vypálili raketu Ch-59 z okupovaného územia Záporožskej oblasti, uviedol Oleščuk. Ani v jednej oblasti neboli hlásené žiadne obete.

Rusko tvrdí, že zadržalo výbušniny poslané z Ukrajiny cez EÚ vrátane Slovenska. Mali byť ukryté v pravoslávnych ikonách.

Výbušniny boli zadržané pri kontrole nákladu v ruskej Pskovskej oblasti blízko hraníc s Lotyšskom, spresnila FSB vo vyhlásení. Podľa FSB pašeráci prevážali výbušniny z Ukrajiny cez Európsku úniu.

Náklad smeroval cez Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Litvu a Lotyšsko do Ruska. V ikonách bolo ukrytých 70 kilogramov podomácky vyrobených výbušnín a výbušných zariadení. FSB zadržala jednu osobu. (TASR)

Drony zaútočili na industriálne objekty v ruskom Tatársku, ktoré leží vyše 1 100 kilometrov od Ukrajiny.

Pri útokoch utrpelo zranenia niekoľko ľudí.

Cieľmi útokov boli priemyselné objekty v mestách Jelabuga a Nižnekamsk, uviedla tlačová služba najvyššieho predstaviteľa Tatárska Rustama Minnichanova.

Americké médiá minulý rok uviedli, že v meste Jelabuga sa plánuje masová výroba dronov Šahíd podľa iránskeho modelu. Ruský investigatívny portál Novaja gazeta neskôr informoval, že drony začalo konštruovať niekoľko stoviek stredoškolských študentov v Jelabuze.

"Neboli spôsobené vážne škody a technologický proces nebol narušený. Bohužiaľ, v Jelabuge sú zranení. Bola im poskytnutá nevyhnutná pomoc," uviedla tlačová služba Minnichanova.

Blízko Jelabugy sa nachádza špeciálna ekonomická zóna, v ktorej sa nachádzajú chemické a strojárske závody a továrne na spracovanie kovov.

Drony mali zasiahnuť ubytovacie zariadenie, miestne úrady hlásia dvoch zranených. Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru TASS píše o celkovo šiestich zranených.

V Nižnekamsku sa nachádza veľká ropná rafinéria. (TASR, ČTK)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 780 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 443 660, uviedol ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 30 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 998 tankov, 13 350 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 112 delostreleckých systémov.

Bielorusko začalo vojenské cvičenia v oblastiach hraničiacich s Ukrajinou a s krajinami Európskej únie, Litvou a Poľskom.

Trojdňové cvičenia v Homeľskej a Hrodnianskej oblasti majú za cieľ vycvičiť vojakov územnej obrany, ako brániť obe jednotlivé oblasti a čo robiť v prípade vyhlásenia stanného práva, uviedlo ministerstvo obrany v odkazovej aplikácii Telegram.

Bielorusko, najbližší spojenec Ruska, zažíva v posledných niekoľkých rokoch zhoršovanie svojich vzťahov so západnými susedmi a s Ukrajinou, píše Reuters. Úpadok vzťahov nastal predovšetkým po tom, čo Moskva využila bieloruské územie na začatie svojho útoku na Kyjev vo februári 2022. (TASR)

Putin chce bohatým Rusom a firmám zvýšiť dane. Potrebuje naplniť rozpočet orientovaný na armádu a výrobu zbraní. (ČTK)