Zelenskyj vymenil šéfa zahraničnej rozviedky, do funkcie vymenoval generála s bojovými skúsenosťami (SME Minúta)

Súd v ruskej exkláve Kaliningrad odsúdil novinára na dva roky odňatia slobody za kritiku vojny na Ukrajine.

Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov.

Michail Feldman podľa súdu v sérii príspevkov na sociálnej sieti VKontakte "poškodil dobrú povesť ruských ozbrojených síl". Uviedli to ľudskoprávne organizácie OVD-Info a Memorial.

"Je to presne taký trest, aký žiadala obžaloba," uviedla OVD-Info. Feldmanovi okrem väzenia na dva roky zakázali spravovať webové stránky.

Rusko začalo stovky trestných stíhaní voči jednotlivcom, ktorí sa stavajú proti jeho invázii na Ukrajinu. Rusom, ktorí v online priestore túto ofenzívu kritizujú, či novinárom, ktorí používajú iné informácie, ako im poskytnú ruské úrady, hrozia tresty odňatia slobody v dĺžke niekoľko rokov, píše AFP.

OVD-Info vo štvrtok tiež oznámila, že moskovská polícia zadržala za uplynulých 24 hodín piatich nezávislých novinárov. Jeden z nich tvrdí, že ho aj zbili.

Novinárku nezávislého spravodajského kanálu SOTAvision Antoninu Favorskú predviedli na výsluch po tom, čo strávila desať dní vo väzení za to, že položila kvety na hrob nedávno zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného.

Polícia neskôr zadržala aj jej kolegyne Alexandru Astachovovú а Anastasiju Musatovovú, ktoré za ňou prišli do detenčného centra, odkiaľ ju mali prepustiť po odpykaní 10-dňového trestu.

Vo štvrtok ráno polícia zadržala aj ďalšiu reportérku SOTAvision Jekaterinu Anikijevičovú a Konstatina Žarova z kanálu RusNews, ktorý natáčal pri dome Favorskej. (TASR)

Členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú Putina na novembrový summit v Brazílii, vyhlásil Macron.

"Zmyslom tohto klubu je, že musí existovať konsenzus s ostatnými 19 členmi. To bude úloha pre brazílsku diplomaciu," povedal na spoločnej tlačovej konferencii v Brazílii so svojím náprotivkom Luizom Ináciom Lula da Silvom, ktorého krajina predsedá skupine G20.

Ak môže byť takéto stretnutie "užitočné, musí sa uskutočniť", dodal Macron, avšak upozornil na rozdielne názory jednotlivých členov na túto otázku.

Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.

Putin vynechal minuloročný samit G20 v indickom hlavnom meste Naí Dillí, aby sa vyhol prípadnej politickej kritike a riziku zadržania na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu.

V septembri 2023 Lula vyhlásil, že "neexistuje možnosť", že by Putina zatkli, ak by sa zúčastnil na summite v Riu de Janeiro. Krátko nato však ustúpil a povedal, že o prípadnom Putinovom zatknutí rozhodne justícia, a nie jeho vláda.

Vojna na Ukrajine rozdelila skupinu G20. Západné krajiny vojnu odsudzujú a poskytujú Ukrajine pomoc. Súčasťou G20 je však aj Rusko, ktoré získalo podporu od Brazílie, Číny či Indie.

Nejednotné postoje majú členovia G20 aj v prípade vojny v Pásme Gazy. USA a ich západní spojenci sú opatrnejší v odsúdení Izraela, pričom ostatní členovia G20 sú stále kritickejší voči humanitárnej kríze v Gaze. (TASR)

Ukrajinská armáda v Odeskej oblasti nainštalovala viac ako päťtisíc kusov protitankových betónových zátarás.

„Štátna administratíva oblasti hlási budovanie moderných opevnení, ktoré poskytujú systém zákopov, podzemných krytov a iných chránených miest pre personál aj techniku,“ konštatovalo oddelenie komunikácie hlavného veliteľa ukrajinskej armády.

Zákopy sú chránené proti zaplaveniu, sú vodotesné a spevnené drevom a násypmi. (SITA)

Ukrajinská ekonomika vzrástla v roku 2023 o 5,3 percenta po tom, čo v predchádzajúcom roku klesla takmer o tretinu.

Oznámil to štatistický úrad. 

Tempo rastu hrubého domáceho produktu Ukrajiny v roku 2023 bolo tak o niečo vyššie než 5 percent, ktoré v januári predpovedala ministerka hospodárstva Julia Svyrydenková.

Štatistický úrad počas vojny nezverejňuje ekonomické údaje. Vo štvrtok prvýkrát od invázie v jednoriadkovom vyhlásení poskytol číslo za minulý rok, ale bez podrobností o príčinách rastu.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že HDP sa v roku 2022 prepadol o 28,8 percenta, a dúfajú, že tento rok vzrastie o 4,6 percenta.

Ukrajinská ekonomika je veľmi závislá od finančnej pomoci zo Západu. (TASR)

Islamský štát sa opätovne prihlásil k útoku na koncertnú sálu pri Moskve.

Ruskí vyšetrovatelia tvrdia, že získali dôkazy o zapojení "ukrajinských nacionalistov" do financovania operácie. Moskva sa teroristický útok opakovane snaží spojiť s Ukrajinou.

Spojené štáty považujú tvrdenia Islamského štátu, ktorý sa prvýkrát prihlásil k útoku krátko po jeho spáchaní, za vierohodné. Kyjev svoj podiel na útoku dôrazne odmietol. (ČTK)

Ruský prezident Putin šíri propagandu, ak tvrdí, že Moskva zostrelí akúkoľvek stíhačku dodanú Ukrajine Západom. 

Vyhlásil taliansky minister zahraničných vecí a vicepremiér Antonio Tajani. 

"Pôsobí to ako kopa propagandy. Rusko zanechalo po útoku (Islamského štátu v Moskve) zlý dojem a považujem za zvláštne, že to spravodajské služby nezastavili," uviedol Tajani pre televíznu stanicu Rai 1 v súvislosti s Putinovou skrytou vyhrážkou o cielení na letiská NATO.

"Teraz sa usiluje odviesť pozornosť. Nemyslím si však, že Putin by chcel svetovú vojnu, pretože by v nej nezvíťazil," dodal. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že si telefonoval s predsedom americkej snemovne Johnsonom.

Naznačil, že ho požiadal o to, aby nechal hlasovať o ďalšej americkej vojenskej pomoci Ukrajine. Dôležitú vojenskú pomoc blokuje republikánske vedenie snemovne.

Zelenskyj uviedol, že Johnsonovi poďakoval za doterajšiu pomoc a poznamenal, že hoci si Ukrajina uvedomuje rozdielne názory v snemovni, pomoc napadnutej krajine by podľa neho mala zostať "zjednocujúcim faktorom".

Či bol so svojím apelom úspešný, prezident neuvádza. Johnson sa podľa dostupných informácií k telefonátu nevyjadril.

Biely dom označil tvrdenia ruských predstaviteľov o teroristickom útoku v Moskve za rozširovanie nezmyslov.

Reagoval na pokus spojiť útok s Ukrajinou. 

Výroky ruských predstaviteľov ostro odsúdil hovorca Rady USA pre národnú bezpečnosť John Kirby, podľa ktorého ide o "nezmyselnú propagandu" Kremľa. (TASR)

Ruské vojenské lietadlo sa zrútilo do Čierneho mora pri pobreží Sevastopoľa na Kryme.

Pilot sa bezpečne katapultoval a vyzdvihli ho záchranári, uviedol proruský gubernátor Michail Razvožajev.

Ruské televízne kanály predtým informovali, že neďaleko Sevastopolu sa zrútila ruská stíhačka Su-35. Príčina jej pádu neoznámili.

Videozáznamy zverejnené na sociálnych sieťach zachytávajú padajúce lietadlo v plameňoch.

Katapultovaný pilot pristál vo vode približne 200 metrov od brehu, kde ho vyzdvihol záchranný čln, píše agentúra DPA.

Sevastopol je sídlom velenia ruskej Čiernomorskej flotily. Nachádza sa na juhu polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Táto oblasť je od začiatku konfliktu na Ukrajine často terčom ukrajinských útokov.

S príchodom jari rastie hrozba väčšej ofenzívy ruských síl pozdĺž celého frontu, keďže sa zlepšujú prírodné podmienky.

Autori v článku The Economist poukazujú na to, že rozmŕzajúci terén čiastočne obmedzil útoky okupantov na línii kontaktu.

"Keďže sa rýchlo otepľuje, zvyšuje sa hrozba veľkej novej ofenzívy, podobne ak vlani. A schopnosť Ukrajiny zadržať nápor je tentoraz oslabená. Preto naliehavo potrebuje zmobilizovať viac vojakov a vybudovať robustnejšiu frontovú obranu,“ píše sa v článku.

Autori tiež poukazujú na to, že oneskorenie v poskytovaní potrebnej vojenskej pomoci zo strany Spojených štátov a Európy predstavuje riziko, pretože Rusko môže ľahšie prelomiť obranu.

"Ukrajina však nemôže obviňovať iba svojich spojencov, keďže sa dopustila viacerých chýb. Napríklad stále dostatočne nedoplnila jednotky. Naopak Rusko sa pripravuje na ďalšiu vlnu mobilizácie, ktorú môže uľahčiť teroristický útok v Moskve."

Autori tvrdia, že ukrajinská vláda tiež avizuje protiofenzívu a desí sa predstavy, že súčasná frontová línia môže napokon byť určujúca pre vytýčenie hraníc v rámci vyjednávania o mieri. Teraz je však realita taká, že by to bola jedna z tých menej zlých možností pre Ukrajinu.

Čo povedal Medzinárodný súdny dvor o napadnutí Ukrajiny? Nič z toho, čo tvrdí Harabin, píše fyzik Vladimír Balek. (SME)

Páchatelia útoku na koncertnú halu dostali peniaze z Ukrajiny, tvrdí ruský vyšetrovací výbor.

Výbor vo vyhlásení ďalej uviedol, že potvrdil informácie, podľa ktorých páchatelia tohto teroristického činu získali významné sumy peňazí a kryptomien z Ukrajiny, pričom tieto prostriedky použili pri príprave trestného činu.

Výbor takisto oznámil, že zadržal osobu podozrivú z napomáhania financovania útočníkov zodpovedných za piatkový čin.

"Ďalší podozrivý, podieľajúci sa na financovaní teroristov, bol identifikovaný a zadržaný," uviedol Sledkom. Súd nariadil väzbu tohto zadržaného. (TASR)

Francúzsko zablokovalo falošnú webovú stránku, ktorá verbovala do vojny na strane Ukrajiny.

Na stránke uvádzalo, že naberá 200-tisíc Francúzov, pričom prednosť mali prisťahovalci.

Francúzske ministerstvo obrany uviedlo, že odkaz na stránku, ktorá sa podobala na skutočný náborový portál francúzskej armády, bol zverejnený na platforme X.

Podľa AFP ministerstvo neuviedlo na webovej stránke žiadneho podozrivého, ale vládny predstaviteľ pod podmienkou anonymity uviedol, že stránka nesie „znaky ruského alebo proruského úsilia v rámci dezinformačnej kampane, ktorá tvrdí, že francúzska armáda sa pripravuje na vyslanie vojakov na Ukrajinu“.

Podobné nedávne dezinformačné príspevky obsahovali fotografie francúzskych armádnych konvojov, ktoré sa mali presúvať k ukrajinskej hranici, uviedol predstaviteľ.

Falošná webová stránka vyzvala potenciálnych regrútov, aby kontaktovali „veliteľa jednotky Paula“ so žiadosťou o informácie o vstupe.

Ministerstvo obrany a vládne kybernetické jednotky tento prípad vyšetrujú, informovali zamestnanci ministerstva. (The Guardian)

Viac ako 10-tisíc domácností v Rusmi okupovanej časti Doneckej oblasti zostáva celé týždne bez elektriny.

„Pre vojnu mnohí energetici opustili dočasne okupované územia, takže Rusi nedokážu opraviť zničenú infraštruktúru,“ uviedlo ukrajinské Centrum národného odporu.

Situácia v oblasti dodávok elektrickej energie je podľa neho najzložitejšia v meste Horlivka a v niektorých štvrtiach mesta Doneck. (SITA)

Estónsko by malo zdvojnásobiť výdavky na obranu v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, povedal veliteľ Martin Herem.

Podľa neho je to potrebné na vytvorenie dostatočných zásob munície na rýchle odrazenie prípadnej ruskej invázie.

Estónsky generál vyhlásil, že šéfa Kremľa Vladimira Putina neodstraší hrozba odvetného jadrového útoku ani vysokých obetí na životoch, ak sa rozhodne zaútočiť na susedné Estónsko, ktoré by Rusi zdevastovali, ak by neboli urýchlene zatlačení späť na svoje územie.

"Ak niekto prenikne cez hranice, rozhodujúce víťazstvo musí prísť veľmi rýchlo: nie o mesiace a roky, ale o dni a týždne," uviedol estónsky generál v rozhovore, ktorý poskytol v Japonsku, kde rokoval s predstaviteľmi rezortu obrany.

Estónska zahraničná rozviedka vo februári tvrdila, že Rusko sa chystá na vojenskú konfrontáciu so Západom priebehu najbližšieho desaťročia, pričom plánuje zdvojnásobiť počet vojakov rozmiestnených pozdĺž svojich hraníc s pobaltskými štátmi a Fínskom.

Svoju prítomnosť v Pobaltí už posilňujú ostatné krajiny NATO vrátane Nemecka, ktoré plánuje mať v regióne do roku 2027 rozmiestnených 4800 vojakov.

Išlo by o prvé trvalé nasadenie nemeckých ozbrojených síl v zahraničí od druhej svetovej vojny. (TASR)

Rusko údajne neplánuje napadnúť žiadnu krajinu NATO, zostrelia však stíhačky od spojencov Ukrajiny. Vyhlásil ruský prezident. (TASR)

Ruské sabotážne a prieskumné skupiny sa môžu pokúsiť preniknúť do Kyjeva, tvrdí šéf vojenskej administratívy mesta Serhij Popko.

Popko dodal, že sa zabezpečuje séria krokov na zaistenie bezpečnosti hlavného mesta aj čo sa týka zvýšeného počtu ruských raketových útokov na civilné ciele.

„Žiadam obyvateľov Kyjeva, aby zachovali pokoj a neprepadávali panike. Vykonávame preventívne opatrenia, aby sme zabezpečili dobrú ochranu Kyjeva a jeho obyvateľov. Dodržiavajte bezpečnostné pravidlá a neignorujte varovania pred leteckými náletmi," dodal Popko. (SITA)

Novým šéfom ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby sa stal Oleh Ivaščenko, generál s bojovými skúsenosťami.

Do funkcie ho vymenoval prezident Zelenskyj.

"Je to profesionál, ktorý dokonale rozumie spravodajskej činnosti a aktuálnym cieľom nášho štátu. V čase vojny existujú absolútne neverejné záležitosti, ktoré musí služba rýchlo a efektívne zabezpečiť. Ukrajina musí zvíťaziť všade tam, kde sa Putinov systém pokúša získať výhodu," napísal Zelenskyj.

Ruský prezident Putin telefonicky informoval juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu o situácii na Ukrajine.

Diskutovali aj o spolupráci v oblasti energetiky a obchodu, uviedol Kremeľ. (The Guardian)

Štyria ukrajinskí civilisti zahynuli a 12 utrpelo zranenia pri ruských útokoch v troch oblastiach.

Jeden civilista zomrel v obci Raihorodok neďaleko Kramatorska v Doneckej oblasti, uviedol na Facebooku gubernátor Vadym Filaškin.

Ďalší dvaja ľudia boli podľa Filaškina zranení v meste Ukrajinsk, asi 30 kilometrov západne od Rusmi okupovaného Donecka.

Ruské jednotky údajne podnikli celkovo 14 útokov na osady Doneckej oblasti, pričom zničili alebo poškodili približne 80 domov, z nich viac ako 30 obytných. Poškodili aj elektrické vedenia.

Rusko zasiahlo aj mesto Cherson a 16 obcí v danom regióne, pričom podľa gubernátora oblasti Oleksandra Prokudina zahynuli dvaja ľudia a ďalší štyria utrpeli zranenia. (Kyiv Independent)

Takmer 1 800 detí sa stalo sirotami následkom okupácie a bojov na Ukrajine, oznámila ukrajinská národná sociálna služba.

Podľa oficiálnych informácií ukrajinskej prokuratúry bolo k 28. marcu zabitých 537 detí a viac ako 1 269 zranených.

Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) dosiaľ na Ukrajine zahynulo takmer 600 detí a viac ako 1 200 bolo zranených.

Zabitých bolo dovedna viac ako 10-tisíc civilistov, aj keď skutočný počet obetí na Ukrajine bude pravdepodobne výrazne vyšší, pretože k dispozícii nie sú údaje z okupovaných území a obcí ležiacich na frontovej línii.

Rusko tiež vedie masovú kampaň deportácií ukrajinských detí. Unesených bolo najmenej 19 500 detí, pričom podľa databázy Children of War sa domov vrátilo necelých 400.

Ruská vojna proti Ukrajine zničila alebo poškodila každú siedmu školu v krajine a približne 1,6 milióna školákov bolo nútených odísť zo vzdelávacieho procesu. (SITA)

Ruská firma začne montovať vlastné Citroëny na súpravách dovezených z Číny, Stellantis prišiel o fabriku. (TASR)

Vo Varšave rokujú premiéri Poľska a Ukrajiny. Medzi hlavné témy rokovaní patrí podpora obrany Ukrajiny.

Denys Šmyhal a Donald Tusk za budú zaoberať aj situáciou s exportom ukrajinských poľnohospodárskych produktov na európsky trh a odblokovaním spoločnej hranice.

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba je na dvojdňovej ceste v Indii s cieľom posilniť spoluprácu.

Kuleba má rokovať náprotivkom aj poradcom pre národnú bezpečnosť. Kyjev sa pokúša posunúť indickú neutralitu voči ruskej invázii smerom k mierovému vzorcu, ktorý zahŕňa odchod ruskej armády z územia Ukrajiny.

Ukrajina dúfa, že v nadchádzajúcich mesiacoch usporiada samit svetových lídrov bez ruskej účasti, aby presadila svoj plán.

Naí Dillí, ktoré má s Moskvou dlhodobé obchodné vzťahy a od začiatku konfliktu výrazne zvýšilo nákupy ruskej ropy.

Na Slovensku prevažuje názor, že NATO prispieva k bezpečnosti, ukázal prieskum v rámci projektu „Ako sa máte, Slovensko?“ (SITA)

Ukrajinská armáda zneškodnila 26 dronov, ktorými útočili ruské sily, uviedol veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk.

Ruská armáda počas noci zaútočila na Ukrajinu troma riadenými strelami Ch-22, protiradarovou raketou Ch-31P, protilietadlovou riadenou strelou S-300 a 28 dronmi Šáhid iránskej výroby, napísal Oleščuk v príspevku na platforme Telegram.

Dvadsaťšesť bezpilotných lietadiel "bolo zničených v Odeskej, Charkovskej, Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti," dodal. Ďalšie podrobnosti o raketových úderoch neposkytol.

Ukrajinskí predstavitelia hlásili výbuchy v Charkove a Dnipre. V Charkove útok zasiahol a zničil miestnu reštauráciu, povedal tamojší starosta Ihor Terechov.

Ruské útoky si v stredu vyžiadali tri obete na východe a juhu Ukrajiny.

V Záporoží dostali zásah obytné domy a zranenia utrpeli najmenej dvaja ľudia. Starosta Anatolij Kurtev spresnil, že útoky čiastočne zničili päť domov a škody utrpelo ďalších 40 budov.

Guvernér centrálnej Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že Nikopoľ bol terčom ťažkého delostrelectva a bezpilotných lietadiel. Dvaja ľudia boli zranení črepinami, pričom boli poškodené štyri domy a elektrické vedenie.

V Odese regionálny guvernér Oleh Kiper uviedol, že Rusko najprv vypustilo bezpilotné lietadlá predtým, ako zasiahlo región raketami. Dodal, že v Odese nedošlo k žiadnym obetiam.

Volodymyr Tymoško, šéf charkovskej oblastnej polície, uviedol, že Moskva mohla použiť nový typ riadenej bomby, ktorú opísal ako UMPB D-30.

Pri ruskom útoku na obec Borova v Charkovskej oblasti zomrel 12-ročný chlapec, oznámila charkovská prokuratúra.

V obci v okrese Izium zostali poškodené obytné budovy a materská škola. Presný typ zbrane sa zisťuje.

Takmer 180 výbuchov po ruskom bombardovaní zaznamenali v Sumskej oblasti.

Kremeľ má v pláne obrátiť strach z terorizmu voči Ukrajine, upozorňujú analytici z Inštitútu pre štúdium vojny.

V mediálnom priestore sa už otvorene hovorí o tom, že atentát na návštevníkov koncertu na okraji Moskvy zorganizovala Ukrajina s podporou spravodajských služieb Západu, ktorý označujú za sponzora terorizmu.

"Ruskí predstavitelia spájajú USA a Západ s teroristickým útokom proti Rusku, čo pravdepodobne zintenzívni rétoriku o údajných západných a ukrajinských hrozbách s cieľom získať väčšiu domácu podporu pre vojnu na Ukrajine."

Inštitút tiež tvrdí, že ruské úrady zvyšujú tlak na migrantov v Rusku.

Vyše 70 percent Poliakov si podľa prieskumu neželá vyslanie vojakov svojej krajiny ani NATO na Ukrajinu.

Prieskum verejnej mienky vypracoval inštitút IBRIS pre poľský denník Rzeczpospolita. 

Proti vyslaniu vojakov Poľska či NATO na Ukrajinu sa v prieskume vyslovilo až 74,8 percenta respondentov. Opačný postoj zastávalo 10,2 percenta opýtaných, zatiaľ čo až 15 percent na vec nemalo názor.

"Hoci Poliaci nechcú vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, súhlasia so začatím rozhovorov s NATO a Ukrajinou o tom, aby sa v oblasti pri hraniciach zaviedla protivzdušná obrana a aby bolo možné zostreľovať ruské rakety a drony letiace smerom na Poľsko," uviedol ďalej denník Rzeczpospolita.

V prieskume uvedený postoj zastávalo 69,3 percenta respondentov. Proti sa vyslovilo 17,6 percenta opýtaných, zatiaľ čo 13,1 percenta nemalo v tejto otázke jednoznačný názor. (TASR)

Ruská armáda v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila 439 970 vojakov, uviedli ukrajinské ozbrojené sily.

Iba počas stredy prišli Rusi o 780 vojakov, desať tankov, 21 bojových obrnených vozidiel či 32 delostreleckých systémov, uviedol na Facebooku generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa neho dosiaľ prišlo celkovo o 6 914 tankov, 13 237 bojových obrnených vozidiel, 14 595 vozidiel a palivových nádrží, 10 963 delostreleckých systémov, 1 021 odpaľovacích raketových systémov, 729 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 600 dronov, 2 017 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 800 kusov špeciálnej techniky.

Šéf ruskej rozviedky Naryškin navštívil Severnú Kóreu, kde viedol diskusie o bezpečnostnej spolupráci.

Informovala o tom severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.

Rusko a KĽDR v poslednom období prehlbujú svoje tradičné väzby, pričom obe krajiny čelia aj medzinárodným sankciám. Moskva pre vojnu voči susednej Ukrajine a Pchjongjang pre testovanie jadrových zbraní, pripomína agentúra AFP.

Spojené štáty opakovane uvádzajú, že Pchjongjang Moskvu zásobuje aj zbraňami, ktoré ruská armáda nasadzuje na Ukrajine.

Naryškin, ktorý stojí na čele Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie, sa počas svojej návštevy Pchjongjangu, ktorá sa uskutočnila 25. až 27. marca, stretol so severokórejským ministrom pre štátnu bezpečnosť Ri Čang-daem.

Obaja predstavitelia spolu diskutovali o posilnení spolupráce s cieľom "vyrovnať sa so stále množiacimi špionážnymi a sprisahaneckými krokmi nepriateľských síl", uviedla KCNA.

Vlani v septembri sa Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un stretli na spoločnom summite na ruskom Ďalekom východe. Kim vtedy vyhlásil, že väzby na Moskvu sú pre jeho krajinu "prioritou číslo jeden".

Južná Kórea začiatkom tohto mesiaca uviedla, že KĽDR od júla 2023 dodala Rusku už približne 7000 kontajnerov zbraní určených na nasadenie do bojov na Ukrajine.

KĽDR podľa Washingtonu i ďalších zahraničných expertov výmenou za to očakáva vojenskú pomoc v podobe satelitnej technológie, ako aj modernizáciu svojho vojenského vybavenia pochádzajúceho ešte zo sovietskej éry. (TASR)

Za nezmysel Putin označil tvrdenie, že Rusko môže zaútočiť na Poľsko, pobaltské štáty alebo Česko.

Vyhlásil to ruský prezident pri stretnutí s ruskými vojenskými pilotmi, o ktorom informoval Kremeľ.

"Voči týmto štátom nemáme žiadne agresívne úmysly," povedal Putin o krajinách na východnom krídle Severoatlantickej aliancie.

Výroky západných politikov o možných plánoch Moskvy zaútočiť na ďalšie krajiny Putin označil za nezmysel.

"Je to len ďalší spôsob, ako oklamať svoje obyvateľstvo a vytiahnuť z ľudí ďalšie peniaze, aby niesli bremeno na svojich pleciach," povedal šéf Kremľa k podpore Ukrajiny, ktorú jej krajiny NATO poskytujú od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. (ČTK)

Nasadenie západných bojových lietadiel F-16 na Ukrajine nezmení situáciu na bojisku, vyhlásil ruský prezident Putin.

Tieto lietadlá však sú schopné niesť jadrové zbrane, čomu Rusko prispôsobí svoju stratégiu, povedal Putin počas stredajšieho prejavu k vojenským pilotom podľa agentúry Reuters.

Dánsko, Holandsko, Belgicko či Nórsko sľúbili tento rok dodať Ukrajine vyše štyri desiatky týchto vyspelých lietadiel, od ktorých si Kyjev sľubuje kontrolu ukrajinského vzdušného priestoru. Prvých šesť strojov by malo doraziť na jar z Dánska, Holandsko hovorí o dodávkach počas leta.

"Zničíme lietadlo, rovnako ako dnes ničíme tanky, obrnené vozidlá a ďalšie vybavenie vrátane salvových raketometov," citovala Putina agentúra TASS. Lietadlá budú pre ruskú armádu legitímnym cieľom, nech budú štartovať z Ukrajiny či iných krajín, povedal ruský vodca.

Ukrajina, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej invázii, dlhodobo žiada Západ o dodanie lietadiel. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba podľa Reuters v stredu povedal, že prvé stroje očakáva Kyjev v najbližších mesiacoch.

Podľa viacerých médií však zatiaľ napríklad kvôli zlej znalosti angličtiny zaostáva za plánom prebiehajúci výcvik ukrajinských pilotov na používanie týchto strojov. (ČTK)

Zástupcovia štátov EÚ sa dohodli na novom kompromise o clách na niektoré ukrajinské poľnohospodárske výrobky. (TASR)