Ukrajina Rusko Online: Ruské útoky na Chersonskú oblasť zranili piatich civilistov

Kanada venuje vyše 40 miliónov kanadských dolárov českej iniciatíve zameranej na nákup delostreleckých nábojov.

Oznámil to kanadský minister obrany Bill Blair.

Tieto peniaze pomôžu získať pre Ukrajinu niekoľko tisíc kusov ťažkej munície, povedal Blair novinárom. Kanada daruje Kyjevu aj prístroje na nočné videnie za 7,5 milióna kanadských dolárov (5,51 milióna USD).

Zásoby munície sa stali pre Ukrajinu životne dôležitou záležitosťou, keďže už tretí rok bojuje proti ruskej invázii, pričom súčasné boje majú často podobu neustávajúcich delostreleckých bitiek.

"Ukrajina nám veľmi jasne vysvetlila, že práve teraz zúfalo potrebuje delostreleckú muníciu a že na bojisku pociťuje jej nedostatok," uviedol Blair.

Záväzok pomôcť s nákupom delostreleckých nábojov je súčasťou obrannej dohody, ktorú Kanada podpísala minulý mesiac s Českou republikou, ale Ottawa vtedy neprezradila, koľko peňazí na to venuje.

Českom vedená iniciatíva na nákup 800-tisíc kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu zaistila dostatok financií a zapojilo sa do nej 18 krajín, oznámil český prezident Petr Pavel 7. marca.

Kanada už venovala Ukrajine približne 40-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov a pochádzali z jej vlastných zásob a z nákupov prostredníctvom vlády USA. Kanada sa snaží zvýšiť tiež vlastnú výrobu nábojov kalibru 155 milimetrov.

Od začiatku invázie Ruska vo februári 2022 venovala Kanada Ukrajine vojenskú pomoc za štyri miliardy kanadských dolárov (2,94 miliardy USD), vrátane húfnic, tankov a obrnených bojových vozidiel, uvádzalo sa vo vyhlásení. (TASR)

Informácie, že Francúzsko sa pripravuje na vyslanie dvetisíc vojakov na Ukrajinu, sú podľa Francúzska hoaxy.

O údajnom zámere francúzskej vlády informoval popoludní riaditeľ ruskej zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin, ktorého ako prvá citovala ruská štátna agentúra TASS. Správu o tom prebrali aj rôzne francúzske médiá vrátane denníka Le Parisien.

Ruská SVR podľa Naryškina dostala informáciu, že francúzsky "kontingent sa už pripravuje na vyslanie na Ukrajinu", pričom "v počiatočnej fáze to bude asi 2000 ľudí".

Podľa Naryškina sa francúzska armáda obáva, že takáto veľká vojenská jednotka nebude môcť byť presunutá a rozmiestnená na Ukrajine bez toho, aby upútala pozornosť. "Takto sa stane prioritným legitímnym cieľom útokov ruských ozbrojených síl," upozornil Naryškin.

Francúzske ministerstvo obrany v reakcii na vyhlásenie Moskvy uviedlo, že "technika, ku ktorej sa uchýlil šéf SVR Sergej Naryškin, opäť raz ukazuje, ako systematicky Rusko využíva dezinformácie".

"Provokácie tohto druhu považujeme za nezodpovedné," zdôraznil Paríž. (TASR)

Británia a jej spojenci by sa podľa britského ministra obrany nemali spoliehať na to, že USA pomôžu Ukrajine vyhrať.

Podľa denníka The Times to vyhlásil minister Grant Shapps v súvislosti s rastúcim znepokojením, že prípadné víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách by prospelo Moskve.

Európa podľa Shappsa musí byť pripravená podporovať Kyjev aj bez USA a musí byť ochotná brániť svoje vlastné hranice pred agresiou ruského prezidenta Vladimira Putina.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko má po voľbách. Skutočne stojí väčšina Rusov za Putinom? Čítajte 

Hoci by si Británia želala, aby americká podpora pokračovala, Shapps naznačil, že úsilie ostatných členov NATO by mohlo stačiť na zastavenie Putina, ak Washington po nátlaku republikánov pomoc preruší.

Shapps povedal, že pomoc Ukrajine je v záujme USA, ale poznamenal: "V nami zriadenej kontaktnej skupine pre obranu Ukrajiny, ktorú vedie Amerika, je 52 krajín. Bez Ameriky by ste stále mali skupinu 51 ochotných krajín. Vždy sme chceli, aby tam Amerika bola."

 "Nakoniec si možno budeme musieť položiť otázku, či je v poriadku, aby o demokratických hraniciach európskeho kontinentu rozhodovala Amerika. A ja si myslím, že to v poriadku nie je," dodal. (ČTK)

Ruský dron zhodil výbušninu na osobné auto v Chersonskej oblasti, pričom zranil 57-ročnú ženu a 58-ročného muža.

Oznámil to gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin. V skoršej časti toho istého dňa ruské jednotky zaútočili na cestu pri meste Cherson a zranili troch civilistov. (SITA)

Ukrajina chce zabezpečiť významný krok k členstvu v NATO. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba.

„Myslíme si, že Ukrajina spĺňa hlavné kritériá členstva, ktorými je schopnosť brániť hranice NATO. To je to, čo robíme, keď bránime Ukrajinu,“ povedal novinárom.

„Dovoľte mi povedať toto. Tvrdo pracujeme na tom, aby sme na samite vo Washingtone urobili silný a ďalekosiahly krok smerom k členstvu Ukrajiny v NATO.“

Ukrajinské vedenie zostalo trpko sklamané, keď pod tlakom USA a Nemecka aliancia na svojom minuloročnom samite vydala vyhlásenie, že Ukrajina dostane pozvánku, keď to umožnia podmienky, čím v podstate odmietla žiadosť Ukrajiny o konkrétny dátum. (SITA)

Rusko by mohlo byť vojensky schopné napadnúť štáty NATO už v roku 2026 alebo 2027, varoval poľský prezident Duda.

Odvolával sa pritom na správu nemeckých expertov.

"Prichádzajú nové správy a nedávno som videl jednu od nemeckých expertov, v ktorej sa hovorí, že možno už v roku 2026 alebo 2027 bude (ruský prezident Vladimir) Putin, keď postaví svoju ekonomiku na vojnový základ, disponovať takou vojenskou silou, že bude schopný zaútočiť na NATO," uviedol Duda pre americkú televíziu CNBC.

V rozhovore tiež obhajoval svoj nedávny návrh zvýšiť požadovanú hranicu výdavkov členov NATO na obranu z dvoch na tri percentá hrubého národného produktu. "Z môjho pohľadu je to otázka zdravého rozumu," poznamenal.

Ako pokračoval, európske krajiny majú dva-tri roky, počas ktorých môžu robiť potrebné prípravy vrátane hromadenia zásob munície a výroby zbraní, "aby sa čo najviac zvýšila bezpečnosť Európy..., aby k (ruskej) invázii nedošlo".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko má po voľbách. Skutočne stojí väčšina Rusov za Putinom? Čítajte 

Zbrojiť je podľa neho potrebné preto, aby NATO napokon nemuselo bojovať. "Ide o to, aby sme vytvorili taký odstrašujúci prostriedok, ktorý zabezpečí, že nebudeme napadnutí. O to ide, pretože nikto z nás nechce vojnu," dodal poľský prezident.

Spojené štáty vyzval, aby naďalej pokračovali v podpore Ukrajiny. Duda varoval, že v prípade, že sa ruské sily nepodarí zastaviť na Ukrajine, do vojny by sa museli zapojiť aj vojaci USA.

"Túto ruskú agresiu treba zastaviť za každú cenu. Ak sa nezastaví, tak sa to prevalí a potom sa obávam, že americké peniaze nebudú stačiť na zastavenie Ruska, budú musieť zasiahnuť americkí vojaci a to nikto nechce," povedal poľský prezident s tým, že všetky poskytnuté finančné aj vojenské prostriedky pre Kyjev zabraňujú ruskému víťazstvu. (TASR)

Nadchádzajúci summit EÚ bude šancou posilniť a urýchliť snahu o poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine.

V tradičnom predsummitovom liste určenom prezidentom a premiérom to uviedol predseda Európskej rady Charles Michel.

"Našou hlavnou úlohou je rýchle poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine, a urýchlený nákup a doručenie munície na Ukrajinu, s využitím nedávnych iniciatív, ako je tá česká," poznamenal Michel, ktorý vrcholným únijným stretnutiam predsedá.

Dvojdňový summit, ktorý sa v Bruseli začne vo štvrtok, má podľa predbežnej verzie záverov českú iniciatívu nepriamo oceniť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mama je doma. Otec je na vojne. V ukrajinskej dedine už nezostali takmer žiadni muži Čítajte 

Podľa Michela by sa lídri mali tiež baviť o prispôsobení európskej ekonomiky realite vojny. EÚ čelí najväčšej bezpečnostnej výzve od druhej svetovej vojny a mala by zvýšiť investície do obrany, uviedol.

"Znamená to míňať viac a nakupovať viac spolu, teda efektívnejšie," napísal Michel. Niektoré krajiny na čele s Francúzskom usilujú o väčšiu integráciu európskej obrannej politiky a nákupy výlučne od európskych zbrojoviek, EÚ však zatiaľ jednotný pohľad nemá. Zvlášť štáty uprednostňujúce obranu v rámci NATO sú v tejto veci zdržanlivejšie. (ČTK)

Rusko tento mesiac vypustilo pri útokoch na Ukrajinu už takmer 900 riadených bômb.

Rusko ďalej vypustilo 130 rakiet rôznych typov, vypustilo viac ako 320 útočných bezpilotných lietadiel Šáhid. Uviedol to ukrajinský prezident Zelenskyj. Rusko a Ukrajina zvýšili počet leteckých útokov, keďže okupačné jednotky postupujú na frontovej línii a Kyjev čelí nedostatku personálu a zbraní.

Ukrajina dúfa, že počnúc aprílom bude mať dostatok munície pre svoje jednotky na odrazenie ruskej agresie v rámci iniciatívy pod vedením Čechov na získanie delostreleckej munície, uviedol ukrajinský premiér Šmyhaľ.

Británia bude hostiť v poradí štvrtý summit Európskeho politického spoločenstva. Oznámil to britský premiér Sunak.

Uskutoční sa 18. júla v Blenheimskom paláci, rodisku britského premiéra Winstona Churchilla, a jeho hlavnými témami budú podpora Ukrajiny vo vojne proti Rusku a boj proti pašovaniu ľudí.

Európske politické spoločenstvo je medzivládna platforma pre politickú a strategickú diskusiu o budúcnosti Európy, ktorej vznik inicioval v roku 2022 po invázii Ruska na Ukrajinu francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Na štvrtom summite v Británii by sa malo zúčastniť približne 50 hláv štátov a vlád.

Sunak konštatoval, že EPC je „dôležitým fórom pre spoluprácu v Európe v otázkach, ktoré sa týkajú nás všetkých a ohrozujú našu bezpečnosť a prosperitu“.

Na predchádzajúcom summite EPC, ktorý sa konal 5. októbra 2023 v španielskej Granade, sa diskusie zamerali na umelú inteligenciu a migráciu. (TASR)

Fínsko sa pripojilo k iniciatíve Česka zameranej na zabezpečenie státisícov kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu.

Helsinki na nákup tejto munície prisľúbili 30 miliónov eur. Oznámil to fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

Na sociálnej sieti X uviedol, že o nákupe munície pre Kyjev a o posilnení európskej obrany diskutoval s náčelníkom generálneho štábu českej armády - generálporučíkom Karlom Řehkom. Fínsko od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu doteraz Kyjevu poskytlo vojenskú pomoc za približne 1,8 miliardy eur.

Estónska premiérka Kallasová vyzvala partnerov v NATO a EÚ, aby vynaložili viac finančných prostriedkov na obranu.

Estónsko vyčleňuje na obranu viac ako 3,2 percent svojho hrubého domáceho produktu, uviedla Kallasová počas návštevy v Berlíne a apelovala na partnerské krajiny, aby toľko vynaložili tiež, inak riskujú, že "svojou slabosťou" povzbudia Rusko.

"Ak si (Rusi) myslia, že (na Ukrajine) môžu vyhrať, tak urobia ďalší krok. Ak pochopia, že sme dostatočne silní, neurobia krok smerom k NATO. A preto musíme toto spoločné úsilie vyvinúť naozaj spoločne," uviedla estónska premiérka.

Podľa nej je zložité vysvetľovať ľuďom v krajinách, ktoré majú lepších susedov ako Estónsko, prečo sú vyššie výdavky na obranu potrebné. "Ľudia si v súčasnosti nemyslia, že je to potrebné. Ale keď budete mať pocit, že je to potrebné, bude už neskoro," upozornila Kallasová s tým, že pacifizmus by bol vo svete plnom násilia samovraždou.

Estónska premiérka si v nemeckej metropole prevezme Cenu Walthera Rathenaua za zásluhy o európske porozumenie a jasný postoj k ruskej vojne proti Ukrajine, dodáva DPA.

Cenu Walthera Rathenaua, ktorá pripomína niekdajšieho liberálneho šéfa nemeckej diplomacie zavraždeného pravicovými radikálmi v roku 1922, udeľujú každoročne od roku 2008 za mimoriadnu angažovanosť v zahranično-politickej oblasti.

Medzi jej doterajšími laureátmi figurujú aj dlhoročný bývalý šéf nemeckej diplomacie Hans-Dietrich Genscher, niekdajšia americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová alebo bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. (TASR)

Ruský prezident Putin žiadal vypátranie a potrestanie "zradcov" aj zintenzívnenie boja proti terorizmu.

Povedal to v príhovore pred príslušníkmi Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), po svojom znovuzvolení za prezidenta vo voľbách, v ktorých nemal skutočného súpera.

"Zradcov" treba identifikovať a potrestať, vyhlásil Putin výrazne nahnevaným tónom. "Budeme ich trestať bez časového obmedzenia, nech sú kdekoľvek," dodal. Rusko podľa neho na týchto zradcov, ktorí páchajú zločiny proti krajine, nezabúda.

V Rusku i v zahraničí sa opakovane objavujú prípady ruských občanov, ktorí sú zavraždení alebo zomrú na nevysvetlených okolností.

Putin v príhovore osobitne spomenul útoky podnikané z Ukrajiny na Belgorodskú oblasť popri hranici, kde nedávno zaznamenali aj civilné obete. Intenzívne útoky hlásili v tejto oblasti počas prezidentských volieb, ktoré prebiehali od piatka do nedele.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskva rinčí jadrovými zbraňami, tvári sa pokojne. Čo vieme o ruskom arzenáli? Čítajte 

Putin to označil za terorizmus zameraný na narušenie volieb. Obvinil z toho "sabotážne a teroristické skupiny", ktoré podľa neho konali spolu s ukrajinskými silami, žoldniermi a ďalšou "zberbou". Týmto slovom označil ruských občanov, ktorí prešli na ukrajinskú stranu.

Prezident tiež požiadal FSB, aby spojila sily s inými spravodajskými službami a aby spoločne zintenzívnili boj proti terorizmu. "Máme do činenia so silným a nebezpečným protivníkom, ktorý má vo svojom arzenáli širokú škálu informácií, aj technických a finančných prostriedkov," vyhlásil.

Putin spomenul odpálenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 na dne Baltského mora v roku 2022.

Podľa Putina treba posilniť aj pohraničnú stráž, napríklad mobilnými jednotkami, ktoré sú efektívnejšie. Spomenul takisto pozemné a námorné hranice, okrem iných aj Čierne more, kde ukrajinské sily dosahujú úspechy proti ruským námorným silám. (TASR)

Rusko schválilo návrhy o oslobodení od trestnej zodpovednosti výmenou za uzavretie zmluvy s ministerstvom obrany.

Tieto zákony štátu uľahčia najímanie odsúdencov do služby v ruských ozbrojených silách.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), z dokumentov vyplýva, že ak dôjde k uzavretiu zmluvy medzi odsúdeným a ministerstvom obrany, trestné konania budú prerušené a osobám odsúdeným na nepodmienečný trest odňatia slobody sa trest zmení na podmienečný. Neskôr im trest môže byť dokonca aj vymazaný.

Na páchateľov niektorých trestných činov sa však tieto zákony nebudú vzťahovať - ide napr. o páchateľov sexuálneho obťažovania maloletých, terorizmu, špionáže a vlastizrady.

Štátna duma v nedávnej minulosti podobný zákon už prijala - týkal sa osôb odsúdených za trestné činy spáchané pred 24. júnom 2023. Nové návrhy zákonov sa budú vzťahovať aj na osoby, ktoré spáchali trestný čin alebo boli odsúdené po tomto dátume. (TASR)

Európska únia smeruje k tomu, že zisky zo zmrazených ruských aktív použije na financovanie zbraní pre Ukrajinu.

Pre ruskú inváziu na Ukrajinu je v EÚ zmrazený majetok ruskej centrálnej banky za zhruba 200 miliárd eur. Podľa odhadov úroky z týchto financií sú v sume tri miliardy eur ročne.

„Rusi nebudú šťastní. Objem týchto prostriedkov, tri miliardy ročne, nie je mimoriadny, ale nie je zanedbateľný," povedal v utorok novinárom šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell.

Plán na použitie úrokov na pomoc Ukrajine tento týždeň schválila väčšina ministrov zahraničia štátov EÚ a Borrell dúfa, že ho na samite, ktorý sa začne vo štvrtok v Bruseli, odsúhlasia aj lídri EÚ.

Niektorí európski lídri sa vyslovili za to, aby sa úroky zo zmrazených ruských aktív použili na obnovu Ukrajiny, ale Borrell vyjadril presvedčenie, že „najlepšie je zabrániť tomu, aby sa čokoľvek zničilo". (SITA)

Znovuzvolenie Putina je vyvrcholením dlhého procesu degradácie, ktorému sme pomáhali, píše Petra Procházková. (SME)

Po strate niekoľkých bombardérov má Rusko výrazne menej možností ukladať míny v Čiernom mori.

Povedal to hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk. Naposledy podľa jeho slov Rusi míny do mora spúšťali z lietadiel, ale nerobia to už niekoľko mesiacov.

„Nespomínam si na žiadny prípad, že by v poslednej dobe zhadzovali míny," uviedol podľa webu Ukrajinská pravda.

Pletenčuk však dodal, že v Čiernom mori je množstvo mín, ktoré „sa nepredvídateľne pohybujú". Počet mín podľa neho zvýšilo aj zničenie Kachovskej priehrady, keďže míny z jej východného brehu odplavilo do mora. (SITA)

Ukrajina je šokovaná, že Spojené štáty jej ešte neschválili balík vojenskej pomoci vo výške 60 miliárd dolárov.

Balík pomoci, ktorý zahŕňa aj podporu pre Izrael a Taiwan, vo februári odsúhlasil Senát amerického Kongresu, no v Snemovni reprezentantov ho republikáni naďalej blokujú.

"Je to dôležité a šokuje nás, že toto rozhodnutie ešte nebolo prijaté," uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na online brífingu pre zahraničné médiá.

"Blíži sa koniec marca a rokovania pokračujú, rokovania o otázke životne dôležitých záujmov, strategických záujmov USA v Európe," povedal Kuleba.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na stretnutí s americkým senátorom Lindseym Grahamom vyhlásil, že je "kriticky dôležité", aby Kongres rozhodol čo najskôr. Ako upozorňuje AFP, ukrajinské jednotky hlásia z frontu nedostatok munície a postup ruskej armády na určitých úsekoch.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena minulý týždeň Kyjevu prisľúbila vojenskú pomoc za 300 miliónov eur. Ide o prvú poskytnutú pomoc od decembra.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan však zdôraznil, že poskytnutá munícia vystačí Kyjevu len na krátky čas, a preto je potrebné, aby americký Kongres schválil ďalšiu pomoc pre Ukrajinu. (TASR)

Nemecká spolková prokuratúra obvinila príslušníka armády zo špionáže pre Rusko. Od vlaňajšieho augusta je vo väzbe.

Podľa médií ide o nemeckého občana, ktorého úrad prokuratúry identifikoval len ako Thomasa H.

Zadržali ho v západonemeckom meste Koblenz, kde sídli spolkový úrad, ktorý má na starosti vyzbrojovanie Bundeswehru (BAAINBw). Obvinený v ňom pracoval ako profesionálny vojak. Úrady pri jeho zatknutí prehľadali jeho byt aj pracovisko.

Z utorkových vyjadrení spolkovej prokuratúry so sídlom v Karlsruhe vyplýva, že Thomas H. je obvinený z opakovaného kontaktovania ruského konzulárneho úradu v Bonne a veľvyslanectva v Berlíne, ktorým ponúkal svoje služby.

Pri jednej príležitosti ruským úradom v Nemecku poskytol informácie, ktoré získal v priebehu svojej profesionálnej činnosti. Povaha informácií, ktoré sa pokúšal odovzdať Moskve, však nebola špecifikovaná.

Nemecko ako jeden z najväčších dodávateľov vojenského materiálu pre Ukrajinu sa stalo cieľom ruských špionážnych operácií, ktoré sa podľa nemeckých úradov zintenzívnili od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu spred vyše dvoch rokov. (TASR)

Rusko v marci vypálilo na Ukrajinu 130 rakiet rôzneho druhu, vyše 320 dronov Šáhid a takmer 900 navádzaných bômb.

Oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko aj Ukrajina v poslednej dobe zintenzívnili vzájomné vzdušné útoky. Ruskí vojaci na fronte postupujú a ukrajinské ozbrojené sily majú nedostatok vojakov a zbraní, zhodnotil situáciu portál The Guardian.

Rusko sústreďovalo v marci svoje vzdušné útoky na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa na pobreží Čierneho mora. Útočilo na ňu a na oblasť okolo nej takmer každý deň, píše tlačová agentúra Reuters. Dve balistické rakety pri jednom útoku minulý týždeň zabili dvoch ľudí a zranili vyše 70 ďalších osôb. (TASR)

Ruské námorníctvo má nového šéfa, funkciou bol dočasne poverený veliteľ Severnej flotily admirál Moisejev.

S odvolaním sa na ruské štátne tlačové agentúry o tom v utorok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Alexandra Moisejeva predstavili v novej funkcii na slávnostnom nástupe pri príležitosti Dňa ponoriek v prístavnom meste Kronštadt na ostrove Kotlin v Baltskom mori.

Ruské médiá nedávno - s odvolaním sa na vlastné zdroje - informovali, že doterajší hlavný veliteľ ruského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov bol z tejto funkcie odvolaný.

Príčina Jevmenovovho odvolania nebola zverejnená. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov túto rotáciu odmietol komentovať, pričom sa odvolal na to, že menovacie dekréty podliehajú režimu utajenia.

Jevmenov bol hlavným veliteľom ruských námorných síl od roku 2019. Jeho nástupca vo funkcii admirál Moisejev velil ruskej Čiernomorskej flotile od mája 2018 do mája 2019. Potom bol vymenovaný za veliteľa Severnej flotily.

K výmene hlavného veliteľa ruského námorníctva došlo na pozadí ťažkých strát Čiernomorskej flotily, ktorá v dôsledku útokov námorných dronov prišla o niekoľko vojnových lodí, naposledy o hliadkovaciu loď Sergej Kotov.

Podľa odhadov projektu Oryx od začiatku totálnej vojny s Ukrajinou Rusko prišlo o viac ako štvrtinu svojej Čiernomorskej flotily vrátane jej vlajkovej lode, raketového krížnika Moskva. (TASR)

Úrady v ruskej Belgorodskej oblasti plánujú evakuovať približne 9000 detí pre pretrvávajúce ukrajinské útoky.

Deti majú byť evakuované ďalej od hraníc s Ukrajinou, ozrejmil tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov. Dodal, že úrady aktuálne evakuujú niekoľko dedín.

Ukrajinské útoky na Belgorodskú oblasť si podľa ruských úradov za uplynulý týždeň vyžiadali 16 obetí. Ich intenzita sa zvýšila pred prezidentskými voľbami, v ktorých bol znovuzvolený ruský prezident Vladimir Putin. Informácie o obetiach nebolo možné nezávisle overiť, pripomína AP.

Rusko už viac než dva roky vedie masívnu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine a takmer každú noc ju ostreľuje aj raketami a dronmi. Moskva sa súčasne snaží zľahčovať dopady vojny na Ukrajine na ruské obyvateľstvo.

V nadväznosti na útoky, ktorým čelia ruské pohraničné regióny, Putin v noci na pondelok načrtol možnosť, ako by tento problém vyriešil. "Vzhľadom na tragické udalosti, ku ktorým dnes dochádza, nevylučujem, že v určitom okamihu, keď to budeme považovať za vhodné, budeme nútení vytvoriť na územiach, ktoré dnes spadajú pod kyjevský režim, určitú 'sanitárnu zónu'," povedal.

Dodal, že takáto zóna by mala byť dostatočne veľká, aby zastavila údery na ruské územie pomocou zbraní vyrobených v zahraničí. (TASR)

Rusko tvrdí, že jeho jednotkám sa podarilo obsadiť dedinu Orlivka, asi štyri kilometre od Avdijivky na východe Ukrajiny.

"Jednotky skupiny Stred na avdijivskom fronte oslobodili dedinu Orlivka," vyhlásilo ruské ministerstvo obrany. Ukrajinská strana sa k informácii nevyjadrila, z nezávislých zdrojov ju nie je možné overiť.

Správa o obsadení Orlivky prišla približne mesiac po obsadení neďalekej Avdijivky. Ruské jednotky sa zmocnili tohto zničeného mesta po jednej z najkrvavejších bitiek vojny na Ukrajine.

Moskve počas niekoľkých uplynulých mesiacov niekoľkokrát územne postúpila. Využíva tak svoju materiálnu prevahu na bojisku, zatiaľ čo Kyjev sa usiluje zaistiť dostatok munície a jednotiek. (TASR)

Nemecko poskytne Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur, oznámil nemecký minister obrany.

Súčasťou balíka je okrem dodávok obrnených vozidiel pre pechotu aj zaplatenie 180-tisíc kusov delostreleckej munície, ktorej nákup organizuje Česká republika.

Pistorius vo vyhlásení počas rokovaní o podpore Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku poďakoval Česku za jeho úsilie. (ČTK)

Ukrajinské obranné spravodajstvo poskytuje pomoc protiputinovským ruským dobrovoľníckym formáciám.

Patrí medzi nich Légia Sloboda Ruska, Ruský dobrovoľnícky zbor a Sibírsky prápor, ktoré operujú na území Ruska. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vysielaní ukrajinskej národnej televízie to povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

„Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany pomáha dobrovoľníckym formáciám. Podporovať akcie Légie Sloboda Ruska, Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu je tiež povinnosťou Ukrajiny. Títo ľudia prišli pomôcť Ukrajincom oslobodiť sa od ruských okupantov a preukázať odvahu a hrdinstvo na mnohých frontoch, pričom sa priamo zúčastnili na vážnych operáciách. Preto by Ukrajina mala očividne pomáhať aj tým Rusom, ktorí bojujú proti Putinovmu režimu, aby oslobodili Rusko,“ vyhlásil Jusov.

Náčelník štábu Ruského dobrovoľníckeho zboru menom Alexander v utorok vo vysielaní ukrajinskej televízie zdôraznil, že v ruských oblastiach hraničiacich s Ukrajinou prebieha „rozvíjanie útočných operácií a napredovanie celej bojovej línie“. Dodal, že ruskí dobrovoľníci priviezli všetky zálohy na bojové operácie.

Aj keď Kremeľ v uplynulých dňoch viackrát tvrdil, že si poradil s protiputinovskými bojovníkmi a vyhnal ich preč z Ruska, orgány v Belgorodskej oblasti v utorok nariadili evakuáciu 9-tisíc detí z dôvodu pravidelných útokov v oblasti. (SITA)

Spojené štáty nenechajú Ukrajinu, aby v boji proti ruským silám zlyhala, vyhlásil americký minister obrany Austin.

"Naďalej sme odhodlaní poskytnúť Ukrajine zdroje, ktoré potrebuje, aby odolala agresii Kremľa," uviedol Austin na začiatku schôdzky Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Ukrajina čelí v posledných mesiacoch na fronte rastúcemu tlaku ruských síl, ktorým sa podarilo dobyť mesto Avdijivka v Doneckej oblasti. Ukrajinskí a západní predstavitelia sa zhodujú, že Rusku sa darí postupovať, pretože poklesla podpora od kľúčových podporovateľov Kyjeva.

Ukrajina naďalej čaká na schválenie ďalšej významnej podpory od Washingtonu, ktorý je jej najväčším spojencom. Balík pomoci v hodnote 60 miliárd eur však stále blokujú republikáni v Snemovni reprezentantov Kongresu USA.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena minulý týždeň Kyjevu prisľúbila vojenskú pomoc za 300 miliónov eur.

Biely dom vysvetlil, že táto podpora je financovaná z úspor pri nedávnych nákupoch amerického ministerstva obrany. Išlo o oznámenie prvej americkej vojenskej podpory pre Ukrajinu za uplynulé mesiace. (TASR)

Keď bola pomoc akútna, neváhali ani jeden deň. Iniciatíva Prešovčanov pomáhať nekončila ani po dvoch rokoch. (My Regióny)

Ruský prezident Putin v máji navštívi Čínu a bude rokovať s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.

Mohla by to byť jeho prvá zahraničná cesta od znovuzvolenia na post prezidenta.

"Putin navštívi Čínu," uviedol pre Reuters jeden zo zdrojov, ktoré chceli zostať v anonymite. Ďalšie štyri zdroje potvrdili podrobnosti.

Putin do Číny podľa jedného z nich vycestuje pravdepodobne v druhej polovici mája. Ďalšie dva zdroje uviedli, že to bude ešte pred plánovanou cestou Si Ťin-pchinga do Európy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putinovi k výsledku volieb gratulovali KĽDR, Nikaragua, Venezuela a Tadžikistan Čítajte 

Kremeľ sa k záležitosti odmietol vyjadriť a čínske ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť Reuters bezprostredne nereagovalo.

Čína v posledných rokoch posilnila svoje obchodné a vojenské väzby s Ruskom. USA a ich spojenci zaviedli sankcie voči obom krajinám, obzvlášť voči Rusku za inváziu na Ukrajinu, pripomína Reuters. (TASR)

Fico opäť strašil, odchod talianskeho protilietadlového systému neznamená veľkú zmenu. Píše Martin Kugla. (SME)

Ruské ostreľovanie za uplynulý deň zabilo troch ľudí v Chersonskej oblasti a jedného človeka v Doneckej oblasti.

Zranilo sa ďalších päť ľudí, oznámili podľa serveru Meduza ukrajinskí regionálni predstavitelia.

V Dnepropetrovskej oblasti v strednej časti Ukrajiny ruské ostreľovanie poškodilo 11 rodinných domov.

Dva bytové domy utrpeli škody tiež pri útoku v Chersonskej oblasti, uviedol šéf tamojšej regionálnej správy Oleksandr Prokudin. Obytné domy boli poškodené tiež pri útokoch na dedinu Novosynove v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, oznámil tamojší predstaviteľ Oleh Syněhubov. Zranenia tam podľa neho utrpel jeden muž.

Správy o obetiach ruského ostreľovania alebo škodách sú na Ukrajine na dennom poriadku, hoci Rusko tvrdí, že na ukrajinské civilné ciele neútočí. Vojna dnes pokračuje 755. dňom. (ČTK)

Putin pravdepodobne plánuje využiť výsledok volieb na odôvodnenie vojny na Ukrajine a okupácie jej území.

Vo svojej novej správe o vojne na Ukrajine to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny.

Putin tvrdí, že v ilegálne anektovaných ukrajinských oblastiach, a teda Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej, získal viac ako 88 percent hlasov. Tieto výsledky podľa neho ukazujú, že Ukrajinci sú „vďační za ruskú ochranu“.

Takýmito tvrdeniami Putin podľa ISW pripravuje podmienky pre predĺžený konflikt a okupáciu Ukrajiny. „Ruskí okupační predstavitelia pravdepodobne sfalšovali rekordne vysokú podporu Putina na okupovanej Ukrajine a pravdepodobne donútili ukrajinských občanov zúčastniť sa na voľbách,“ konštatuje think tank.

Inštitút tiež uviedol, že ruský vodca opätovne zdôraznil myšlienku demilitarizovanej „sanitárnej zóny“ na Ukrajine v reakcii na nedávne cezhraničné operácie v ruskej Belgorodskej a Kurskej oblasti, ku ktorým sa hlásia ruské skupiny podporujúce Ukrajinu.

Počas svojho víťazného prejavu Putin zdanlivo priznal, že v týchto dobrovoľníckych silách sú ruskí občania, keď povedal, že „štyri skupiny zradcov“ vykonávajú útoky v Rusku a naznačil, že ich Rusko zlikviduje.

Zrejme pritom podľa ISW odkazoval na Légiu Sloboda Ruska, Ruský dobrovoľnícky zbor, Sibírsky prápor a dobrovoľníkov z Čečenskej republiky Ičkéria.

Slovensko znepokojuje, že dostane menej financií z Európskeho mierového nástroja, povedal minister Blanár.

Refundácia za bojové lietadlá Mig-29, ktoré bývalá vláda odovzdala Ukrajine, je stále zastavená, a Slovensko by malo dostať menej finančných prostriedkov, ako bolo pôvodne sľúbené, dodal Blanár, ktorý sa zúčastnil v Bruseli na otvorení Európskeho humanitárneho fóra a na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci.

Ministri zahraničných vecí diskutovali o pomoci Ukrajine, a tiež o situácii na Blízkom východe a v Bielorusku.

Na otvorení Európskeho humanitárneho fóra Blanár predstavil priority a zámery Slovenska v oblasti humanitárnej pomoci v roku 2024.

„Európska únia je svetovým lídrom v poskytovaní humanitárnej pomoci a jej dôležitosť v tejto oblasti priamo narastá s humanitárnymi potrebami vo svete. Naša koordinácia je preto kľúčová pre prijímanie inovatívnych, udržateľných a účinných riešení súčasných humanitárnych kríz," uviedol šéf slovenskej diplomacie, ktorý hovoril aj spôsoboch, akými Slovensko prispeje k humanitárnej pomoci na Blízkom východe a Ukrajine.

Ministri zahraničných vecí spoločne odsúdili konanie ruských prezidentských volieb na okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré Slovensko spoločne s celou EÚ neuznáva, a považuje ich konanie za hrubé porušenie medzinárodného práva. (SITA)

Európa musí podľa predsedu Európskej rady Michela prejsť na vojnovú ekonomiku a posilniť svoju obranu.

Musí sa tak podľa neho reagovať na hrozbu, ktorú predstavuje Rusko. V článku, ktorý zverejnili európske médiá, vyhlásil, že Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Ak Európska únia nezareaguje správne a neposkytne Ukrajine dostatočnú podporu na zastavenie Ruska, sme na rade my,“ vyjadril sa Michel s tým, že preto musí byť Európa pripravená na obranu a prejsť do „módu vojnovej ekonomiky“.

„Ak chceme mier, musíme sa pripraviť na vojnu,“ zdôraznil.

Predseda Európskej rady tiež vyzval členské štáty Únie, aby zabezpečili, že Ukrajina dostane na bojisku to, čo potrebuje. (SITA)