Ukrajina Rusko Online: Počet obetí ruského útoku na Odesu stúpol na 20, zranenia utrpeli desiatky ľudí

Bieloruského katolíckeho aktivistu Beladzeda tamojší súd odsúdil na trojročné väzenie.

Súd tak urobil na základe obvinení, ktoré západní diplomati označili ako politicky motivované. Do väzenia pôjde za urážku prezidenta Alexandra Lukašenka a "podnecovanie spoločenských rozporov". Ide o najnovší krok v rámci rozsiahleho zásahu proti občianskej spoločnosti v Bielorusku.

Beladzed (33) vyučoval katechizmus v Katedrále mena Najsvätejšej Panny Márie v hlavnom meste Minsk. Aktívne sa zapájal do protestov vyvolaných prezidentskými voľbami v roku 2020, ktoré priniesli ďalšie funkčné obdobie autoritárskemu Lukašenkovi. Opozícia aj Západ ich odsúdili ako zmanipulované. Bieloruské orgány reagovali na masové demonštrácie rozsiahlym zásahom, v rámci ktorého polícia zatkla viac ako 35-tisíc ľudí a tisíce zbila.

Beladzeda polícia na zhromaždeniach zadržala niekoľkokrát, naďalej však podporoval hnutie za slobodné voľby a po začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine sa verejne modlil za mier.

Počas protestov niektoré katolícke a protestantské kostoly poskytli demonštrantom útočisko a podporu. Katolícki a protestantskí duchovní sa preto stali terčom represií, ale zásahy odsúdili aj niektorí pravoslávni kňazi.

Beladzed bol vo väzbe od mája 2023. Podľa ľudskoprávnej skupiny Viasna má vážne zdravotné problémy a jeho príbuzní počas súdneho procesu na ňom videli, že bol bitý. Bol tiež nútený z väzenskej cely nakrútiť video, v ktorom sa pod nátlakom priznáva k homosexualite, tvrdí Viasna. (TASR)

Guterres odsúdil Rusko za organizovanie volieb v častiach Ukrajiny obsadených inváznymi silami Moskvy.

Generálny tajomník OSN "odsudzuje Ruskú federáciu za usporiadanie svojich prezidentských volieb v častiach Ukrajiny okupovaných Ruskou Federáciou", povedal hovorca šéfa OSN Stéphane Dujarric. Dodal, že "pokus o nelegálne anektovanie" týchto oblastí nemá podľa medzinárodného práva "žiadnu právnu silu".

Rusko napadlo Ukrajinu koncom februára 2022 a v októbri v ten rok oznámilo pripojenie Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k svojmu územiu, aj keď ich celé neovláda.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Český novinár v Moskve: Volebné komisie postihujú, ak nedodajú vhodné výsledky Čítajte 

V Ruskej federácii a na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny sa konajú trojdňové prezidentské voľby, od piatka do nedele. Kandiduje v nich prezident Vladimir Putin, ale keďže nemá prakticky žiadneho súpera, je isté, že bude viesť Rusko ďalších šesť rokov.

Voľby sa konajú v čase, keď sa Západ snaží potrestať Moskvu za jej inváziu na Ukrajinu, a po tom, čo Kremeľ v Rusku prakticky rozdrvil celú opozíciu.

Ukrajina označila voľby za frašku a vyzvala Západ, aby neuznal výsledky hlasovania. (TASR)

Taliansky spevácky veterán Pupo vystúpi s ďalšími ruskými umelcami v Kremli, zatiaľ čo Ukrajina bojuje proti ruskej invázii. 

Pupo, vlastným menom Enzo Ghinazzi (68), pricestoval do Moskvy už v utorok. Uviedol, že na podujatí sa zúčastňuje preto, že chce vyslať "posolstvo dialógu" o potrebe ukončiť "túto neznesiteľnú vojnu, túto krvnú pomstu medzi ukrajinskými a ruskými bratmi".

Spevák pravidelne navštevuje Rusko od roku 1978 a je tam veľmi obľúbený. Zdôraznil, že na koncerte sa zúčastňuje bez nároku na honorár. "Som ochotný ísť aj do Kyjeva, ale Ukrajinci povedali, že tam nemôžem prísť, ak pôjdem do Ruska. Rusi si túto podmienku nekládli," povedal Pupo.

Minulý rok mal vystúpiť na festivale vojnových piesní Cesta do Jalty na Krymskom polostrove, ale jeho plánovaná účasť vyvolala kritiku. Aj vystúpenie v Kremli vyvolalo kritické ohlasy, ale tentoraz ho to neodradilo.

"Ľudia si môžu o tom, čo robím, myslieť, čo chcú. Neprijímam rozkazy, som konzervatívny anarchista. S takouto povahou by som v Rusku nemusel dobre zapadnúť, lepšie je byť na Západe. Nie som dobrý človek, ale som lojálny a neznášam pokrytectvo," povedal.

Minulý týždeň navštívili Rusko aj herečka Ornella Mutiová a taliansky street-artový výtvarník Jorit. V rámci festivalu pouličného umenia v Soči, na ktorom sa zúčastnilo 25 umelcov z 11 krajín, vytvoril veľkú nástennú maľbu Mutiovej. Počas festivalu sa Jorit stretol aj s prezidentom Vladimirom Putinom a spolu sa odfotografovali. (TASR)

Skupina G7 varovala Irán, že naňho uvalia nové sankcie, ak poskytne Rusku balistické strely na použitie na Ukrajine.

"Opakujeme našu výzvu tretím stranám, aby okamžite prestali poskytovať materiálnu podporu nezákonnej a neospravedlniteľnej útočnej vojne Ruska proti Ukrajine, inak budú zaplatia vysokú cenu," uviedla skupina najvyspelejších krajín, ktorú tvoria USA, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko a Kanada.

"Ak by Irán poskytol Rusku balistické strely alebo súvisiacu technológiu, sme pripravení reagovať rýchlo a koordinovane, a to aj novými a významnými opatreniami proti Iránu," dodáva vyhlásenie G7.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok S humanitárnou pomocou prišiel až k frontu. Ruské strely vybuchli len pár blokov od nás, spomína Čítajte 

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa k záležitosti vyjadril počas návštevy Viedne. "Iránu sme vyslali veľmi jasné signály, aby to nerobil... A myslím si, že obavy z tejto možnosti... a odhodlanie reagovať na ňu sú veľmi reálne a veľmi silné," vyhlásil.

Nemenovaný predstaviteľ americkej vlády novinárom povedal, že k transferu balistických rakiet dosiaľ nedošlo. Ekonomické následky pre Teherán by však podľa neho boli značne vyššie než prínosy. Dodal, že medzi preberanými krokmi je ukončenie letov iránskej spoločnosti Iran Air do Európy. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj odsúdil ruský útok na prístav Odesa, pri ktorom zahynulo najmenej 20 ľudí.

"V Odese prebiehajú záchranné a vyslobodzovacie práce po ruskom raketovom útoku. Zberba tam zaútočila skutočne ohavným spôsobom," vyhlásil Zelenskyj. "Dve strely, druhá dopadla, keď na miesto zásahu dorazili záchranári a lekári," dodal.

"Ruský teror v Odese je znakom slabosti nepriateľa, ktorý útočí na ukrajinských civilistov v čase, keď nedokáže zaručiť bezpečnosť obyvateľov vlastnej krajiny," vyhlásil vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak

Počet obetí ruského raketového útoku na Odesu sa podľa záchranárov zvýšil na 20.

Najmenej 73 ľudí utrpelo zranenia rôzneho stupňa závažnosti, konštatovalo ministerstvo vnútra Ukrajiny. Počet zranených zahŕňa najmenej sedem záchranárov a nešpecifikovaný počet policajtov. 

Medzi obeťami sú záchranári, ktorí prví prišli na miesto úderu po prvom výbuchu, uviedol gubernátor oblasti Oleh Kiper. Medzi zabitými je údajne aj bývalý zástupca starostu Odesy Serhij Teťuchin a veliteľ policajného práporu špeciálnych síl Cunami Oleksandr Hostiščev, uviedol člen mestskej rady Andrij Vagapov.

Záchranári okamžite dorazili na miesto dopadu rakety a začali hasiť požiar, odstraňovať trosky a hľadať zranených. Počas záchrannej operácie ruské sily opätovne zaútočili.

Útok poškodil civilnú infraštruktúru vrátane desiatich domov a rozvodov plynu, informovali záchranné zložky.

Ruský prezident Putin vyhlásil, že jeho armáda odpovie na sériu ukrajinských útokov na Rusko.

Označil ich za pokus Kyjeva vykoľajiť prezidentské voľby. Ruské pohraničné oblasti sa tento týždeň stali terčom ukrajinského ostreľovania a zažili aj opakované prieniky skupín vytvorených z protikremeľsky naladených Rusov.

"Tieto útoky nepriateľa nie sú a nezostanú nepotrestané," povedal Putin v príhovore, odvysielanom v televízii, na stretnutí so svojou bezpečnostnou radou.

Rusko už pred Putinovým príhovorom oznámilo, že diverzným a prieskumným skupinám sa nepodarilo dostať na ruské územie. Predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov však uviedol, že sabotážne skupiny zmenili spomínané dve pohraničné oblasti Ruska - Belgorodskú a Kurskú - na "zóny aktívnych bojových operácií". (TASR)

Svet čelí dvom scenárom - tretia svetová vojna alebo prímerie na Ukrajine. Vyhlásil to srbský prezident Aleksandar Vučič.

Ako to srbský prezident rozvil, dva scenáre predstavujú: konflikt globálnych mocností, ktorý by vyústil do tretej svetovej vojny, alebo dlhodobé prímerie na Ukrajine, ak nebude možné dosiahnuť trvalý mier.

Vučič na spoločnej tlačovej konferencii s ministerským predsedom nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko Markusom Söderom v Belehrade povedal, že to bola jedna z tém ich stretnutia.

"Jedným scenárom je, že Západ bude smerovať k totálnemu konfliktu s Ruskom, pretože zastaviť ruskú armádu na zemi nie je celkom jednoduchá záležitosť, a druhým scenárom je, že sa s pomocou USA a Číny uzavrie nejaké dlhodobé prímerie, ak nie trvalý mier, čo by bolo pre svet obrovskou úľavou," odpovedal Vučič novinárom na otázku, či si myslí, že svet je na pokraji tretej svetovej vojny.

Smerovanie ku konfliktu by nikomu neprospelo, povedal Vučič a poznamenal, že nový globálny konflikt by sa určite dotkol aj Srbska.

"V každom prípade by nás to ovplyvnilo z bezpečnostného, hospodárskeho i politického hľadiska. Musíme byť pripravení na jedno alebo druhé riešenie, pričom zrýchleným tempom sa blížime k jednému alebo druhému. Do sto dní budeme vedieť, ktoré z nich to bude," usudzuje srbský prezident. (TASR)

Spojenci Ukrajiny vytvoria novú koalíciu s cieľom poskytnúť Kyjevu delostrelecké systémy dlhého dosahu.

Podľa agentúry Reuters to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a poľským premiérom Donaldom Tuskom v Berlíne.

Podporovatelia Ukrajiny tiež použijú neočakávané zisky zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu, dodal Scholz. "Je zrejmé, že podporujeme Ukrajinu, a takisto je zrejmé, že sami nie sme vo vojne s Ruskom," poznamenal nemecký kancelár na stretnutí, ktoré bolo usporiadané v rámci spolupráce v takzvanom výmarskom trojuholníku, ktorý trojica krajín ustanovila v roku 1991.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin do penzie nemôže odísť, ani keby chcel. Raz ale bude potrebovať následníka Čítajte 

"Putin musí vedieť, že naša podpora nepoľaví," dodal Scholz.

Taktiež francúzsky prezident Macron zdôraznil, že Francúzsko a jeho spojenci budú pokračovať v podpore Ukrajiny, ako dlho to bude potrebné. Zároveň ale uviedol, že Francúzsko, Nemecko a Poľsko sa zhodujú na tom, že konflikt stupňovať nebudú.

Poľský premiér Tusk na stretnutí ubezpečil, že všetky tri krajiny "hovoria jedným hlasom, zvlášť potom čo sa týka bezpečnosti Európy", a že medzi nimi nie sú žiadne rozkoly.

"Dnešné stretnutie jasne ukazuje, že zlomyseľné fámy o tom, že medzi európskymi metropolami sú nezhody, sú veľmi nadsadené," povedal.

Macron minulý mesiac vyvolal rozruch svojím vyhlásením, že v budúcnosti nemožno vylúčiť prípadné vyslanie spojeneckých vojakov na Ukrajinu. Scholz a ďalší predstavitelia na to reagovali uistením, že ich krajiny na Ukrajinu svojich vojakov nepošlú.

Vo štvrtok Macron vyhlásil, že téza o možnom vyslaní francúzskych vojakov na Ukrajinu bola signálom pre Rusko, ktoré sa inak pred ničím nezastaví. (ČTK)

Západní spojenci Ukrajiny budú spolupracovať na dodávkach zbraní s dlhým dosahom, oznámil Scholz.

Okrem toho chcú rozšíriť obstarávanie zbraní pre Kyjev a nakupovať ich po celom svete. Finančne to podľa kancelára podporia aj príjmy zo zmrazeného ruského majetku.

"Zakladáme novú koalíciu pre raketové delostrelectvo dlhého doletu," povedal Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s Macronom a poľským premiérom Donaldom Tuskom.

Francúzsko, Nemecko a Poľsko jednotne spolupracujú na tom, aby zabránili Rusku zvíťaziť vo vojne na Ukrajine, nikdy sa však nebudú usilovať o priamy konflikt s Moskvou.

Po stretnutí lídrov trojice krajín to povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

"Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny a jej obyvateľov tak dlho, ako to bude potrebné, a budeme pokračovať – tak ako od prvého dňa – v tom, aby sme nikdy nevyvolali eskaláciu," uviedol Macron.

Lídri tzv. Weimarského trojuholníka sa stretli v Berlíne, aby rokovali o spôsoboch podpory Ukrajiny. Vo francúzsko-nemeckých vzťahoch v tejto oblasti vzniklo napätie a Macron i Scholz pred rozhovormi zopakovali svoje odlišné postoje. Po schôdzke však zdôraznili, že napriek rozporom ich spája odhodlanie Ukrajinu podporovať.

Pri hlasovacej miestnosti na juhu Ukrajiny explodovalo výbušné zariadenie, o život nikto neprišiel.

Incident sa stal v meste Skadovsk v južnej časti Chersonskej oblasti a výbuch oznámili predstavitelia podporovaní Kremľom. 

"V Skadovsku bolo výbušné zariadenie umiestnené do smetného koša pred hlasovacou miestnosťou. Explodovalo. Nie sú mŕtvi, ani zranení," uviedla Moskvou zriadená volebná komisia v okupovanej Chersonskej oblasti.

Ruské sily tiež oznámili, že Kyjev ostreľoval hlasovacie miestnosti v okupovanom meste Kachovka v Chersonskej oblasti. (TASR)

Kyjev repatrioval telá 100 vojakov, ktorí zahynuli v boji proti ruskej invázii.

Uviedlo to ukrajinské Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

„Po identifikácii odovzdáme telá našich obrancov ich rodinám na dôstojný pohreb,“ napísalo centrum na komunikačnej platforme Telegram.

Repatriáciu tiel centrum uskutočnilo v spolupráci s viacerými ukrajinskými vládnymi a vojenskými inštitúciami, vrátane Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ministerstva vnútra, Štátnej záchranárskej služby a armády.

Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine Kyjev repatrioval telá približne 2 100 vojakov. (Kyiv Independent)

Eurokomisia vyčlenila 500 miliónov eur na podporu výroby munície pre spoločnosti v Európskej únii. (TASR)

Cynická obluda: Prezidentka, akokoľvek podporuje Ukrajinu, si zatiaľ nenašla čas vyjadriť sa k pápežovým výrokom.

(zdroj: Cynická obluda)

Liga za ľudské práva upozorňuje na negatívne dôsledky zníženia príspevku za ubytovanie odídencov z Ukrajiny.

Niektorí ubytovatelia na Slovensku žiadajú od ukrajinských utečencov doplatky, niektorým hrozí v prípade nezaplatenia vysťahovanie.

Občianske združenie zdôrazňuje, že rozhodnutie štátu nezohľadňuje potreby zraniteľných osôb, ktoré nie sú schopné zabezpečiť dostatočný príjem na pokrytie nákladov. Uvrhuje ich to do právnej neistoty.

"Rozumieme snahe štátu podporovať motiváciu odídencov začleniť sa do bežného života a podieľať sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov. Pri tomto kroku štátu sa však nemyslelo na potreby zraniteľných osôb," podotýka programová riaditeľka organizácie Miroslava Mittelmannová.

Medzi ohrozené osoby patria podľa nej osamelí rodičia s malými deťmi, osamelí seniori, maloletí bez sprievodu či mnohodetné rodiny s malými deťmi. (TASR)

Za vandalizmus vo volebných miestnostiach v Rusku zadržali sedem ľudí, zrejme išlo o protesty proti Putinovi.

O zadržaní ľudí počas prvého dňa volieb v Rusku informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ruské úrady.

BBC uviedla, že ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) začal trestné stíhanie proti 20-ročnej žene z Moskvy, ktorá do volebnej urny vo volebnej miestnosti naliala žiarivú zelenú tekutinu, pričom vykrikovala proukrajinské slogany.

Sledkom začal túto mladú ženu stíhať pre podozrenie z "bránenia výkonu volebných práv alebo práce volebných komisií.

Rovnaký incident - s použitím zeleného dezinfekčného roztoku alebo atramentu - sa podľa podpredsedu ruskej Ústrednej volebnej komisie Nikolaja Bulajeva odohral aj vo volebných miestnostiach v Rostove na Done na juhu Ruska, v Karačajevsko-čerkeskej republike na Kaukaze i vo Voronežskej oblasti na juhozápade európskej časti Ruska.

Iná Moskovčanka podpálila volebnú urnu a bola zadržaná. Ďalšieho voliča zadržali za zapálenie ohňostroja vo volebnej miestnosti.

Časť voličov v Rusku využíva na svoj protest proti súčasnému "nezmeniteľnému" vedeniu krajiny menej radikálny spôsob – znehodnocujú svoj hlasovací lístok. (TASR)

Experti na ľudské práva získali nové dôkazy o mučení ukrajinských vojnových zajatcov ruskými väzniteľmi.

Experti podporovaní OSN tvrdia, že takéto praktiky by mohli byť vojnovými zločinmi.

Vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu uviedla, že k takémuto porušovaniu ľudských práv dochádza, odkedy Putin pred viac ako dvoma rokmi nariadil svojim jednotkám inváziu na Ukrajinu. V dôsledku vojny narastá aj utrpenie civilistov.

Nové dôkazy posilňujú predchádzajúce zistenia komisie, že mučenie používané ruskými orgánmi na Ukrajine a v Ruskej federácii je rozšírené a systematické, uviedla komisia vo svojej najnovšej správe.

Experti zaznamenali aj prípady mučenia, znásilňovania a vraždenia ukrajinských civilistov, ku ktorým dochádza v mestách okupovaných Ruskom, a nezákonný vývoz ukrajinských detí do Ruska. (TASR)

Pri ruskom útoku na Odesu zahynulo najmenej 14 ľudí. Celá Odeská oblasť bude v sobotu držať deň smútku.

Informoval o tom šéf oblastnej správy Oleh Kiper, podľa ktorého je ďalších 46 ľudí zranených, vrátane niekoľkých príslušníkov záchranných služieb.

Ocitnúť sa blízko vojny je skľučujúce, tvrdí Slovák. Humanitárnu pomoc Ukrajincom odviezol až k frontovej línii. (My Regióny)

Ruský disident Orlov odmietol ponuku podpísať zmluvu s ruskou armádou a ísť bojovať proti Ukrajine.

Oleg Orlov bol nedávno odsúdený za údajnú diskreditáciu ruskej armády. S odvolaním sa na ľudskoprávne centrum Memorial o tom informovala agentúra AFP.

Orlov pritom poukázal aj na svoj vek - má 70 rokov. Náborár do armády mu však odpovedal, že vysoký vek nie je prekážkou pre účasť v tzv. špeciálnej vojenskej operácii.

Centrum Memorial, ktorého bol Orlov spolupredsedom, spresnilo, že väznený disident dostal ponuku podpísať súhlas s účasťou na tzv. špeciálnej vojenskej operácii (ako sa v Rusku povinne označuje vojna na Ukrajine) tento pondelok a okamžite ju odmietol.

Memorial poznamenal, že takúto ponuku dostávajú po nástupe do výkonu trestu všetci novoprijatí väzni.

Orlov bol 27. februára súdom v Moskve odsúdený na dva a pol roka väzenia za údajnú diskreditáciu ruskej armády, ktorej sa vraj dopustil v protivojnovo ladenom článku s názvom Chceli fašizmus - majú ho. (TASR)

Ukrajinské drony zaútočili aj na ruskú ropnú rafinériu v Kalužskej oblasti, ktorú Putin využíval na vojenské účely.

O útoku na rafinériu Pervyj Zavod v Kalužskej oblasti informoval zdroj z obranného spravodajstva Ukrajiny, podľa ktorého bezpilotné lietadlá sa dostali k cieľu a zasiahli ho.

Zdroj pritom zdôraznil, že Putinov režim rafinériu využíval na vojenské účely.

Hoci prezidentské voľby v Rusku sa ešte len začali, šéf Európskej rady už zablahoželal Putinovi k drvivému víťazstvu. (ČTK)

Úrady nútia k opozícii naklonených voličov v Rusku voliť - aj pod hrozbou prepustenia z práce alebo vylúčenia zo školy. (TASR)

Rusi využívajú zálohy na podporu útočných operácií na východe Ukrajiny, kým Ukrajinci nedostanú pomoc zo Západu.

Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny naznačujú, že ruské sily pravdepodobne vyčlenia taktické a operačné zálohy do nepriateľských akcií na východnej Ukrajine, aby udržali a prípadne zvýšili tempo prebiehajúcich útočných operácií.

Chcú tak zabrániť ukrajinským silám stabilizovať frontovú líniu, hlavne v smere na Lyman, pri Bachmute, ako aj na západe a juhozápade Doneckej oblasti.

Mnohé z týchto záloh sú podľa ISW určené skôr na použitie pri predpokladanom ruskom prelomení ukrajinskej obrany, než na podporu prebiehajúcich ruských útočných operácií zameraných na destabilizáciu obranných pozícií Ukrajiny.

Ruské sily majú podľa analytikov naďalej primerané rezervy na ďalšie zintenzívnenie útočných operácií, no tieto zálohy zrejme nebudú stačiť na to, aby okupantom umožnili ničiť ukrajinskú obranu.

Správa tiež poznamenáva, že schopnosť Ruska dosiahnuť významné zisky naďalej závisí od úrovne západnej podpory Ukrajine a ďalšie oneskorenia v poskytovaní bezpečnostnej pomoci zvýšia riziko operačne významných ruských ziskov z dlhodobého hľadiska.

Z ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou evakuovali v posledných dňoch asi 400 civilistov, informoval gubernátor.

Evakuácia súvisí s tým, že v rusko-ukrajinskom pohraničí v posledných dňoch zaznamenali niekoľko prípadov narušenia hranice diverzantmi, ktorí sa na územie Ruska snažia preniknúť z Ukrajiny, kde bojujú na strane ukrajinskej armády. Tieto cezhraničné výpady sprevádzali prestrelky s ruskými bezpečnostnými zložkami.

Kým ruská strana tvrdí, že diverzným a prieskumným skupinám sa nepodarilo dostať na ruské územie, predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov uviedol, že sabotážne skupiny zmenili dve pohraničné oblasti Ruska - Belgorodskú a Kurskú - na "zóny aktívnych bojových operácií".

Ruské ministerstvo obrany - podľa BBC - trvá na tom, že pokusy o prelomenie hranice s Ukrajinou boli zmarené, pričom pri pokuse o prienik na územie Belgorodskej oblasti prišlo údajne o život "195 ukrajinských vojakov".

Aj Gladkov vo štvrtok neskoro večer deklaroval, že v regióne nie sú žiadne ukrajinské jednotky a že boje prebiehajú za hranicami Belgorodskej oblasti. Priznal však, že obec Kozinki, odkiaľ tiež evakuovali civilistov, utrpela vážne škody. (TASR)

Ukrajinská armáda zneškodnila všetkých 27 dronov typu Šahíd, ktoré nad územie Ukrajiny vyslala ruská armáda.

Rusko okrem toho útočilo na ciele v Charkovskej a Doneckej oblasti siedmimi raketami S-300/S-400. Raketa Ch-59 bola vypálená smerom na Poltavskú oblasť na severovýchode Ukrajiny.

Britská stanica BBC dodala, že dronovým útokom bola vystavená Kriovhradská, Mykolajivská, Charkovská, Chersonská, Chmeľnycká, Vinnycká a Kyjevská oblasť.

V piatok úrady Vinnyckej oblasti ležiacej na juhozápade Ukrajiny oznámili, že v dôsledku nárazu dronu do domu zahynula jedna osoba. Hlásia odtiaľ aj niekoľko zranených.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že ruská armáda počas noci neutralizovala päť ukrajinských bezpilotných lietadiel a dve rakety. K zásahom došlo v pohraničnej Belgorodskej oblasti, ako aj v Kalužskej oblasti ležiacej juhozápadne od Moskvy.

BBC s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany dodala, že systémy protivzdušnej obrany v piatok ráno na Belgorodskou oblasťou zostrelili sedem rakiet vypálených z odpaľovacieho zariadenia RM-70 Vampire.

Rusko úspešne vnútilo svoje pasy takmer celému obyvateľstvu okupovanej Ukrajiny tým, že znemožnilo prežitie bez nich.

Vyšetrovanie agentúry AP zistilo, že státisíce ľudí boli donútené prijať ruské občianstvo pred ruskými prezidentskými voľbami, aby sa na okupovaných územiach zabezpečilo dostatok hlasov pre Putina.

Akceptovanie ruského pasu však znamená omnoho horšie dôsledky. Muži žijúci na okupovanom území môžu byť odvedení do boja proti tej istej ukrajinskej armáde, ktorá sa ich snaží oslobodiť.

Ruský pas je potrebný na preukázanie vlastníctva nehnuteľnosti a zachovanie prístupu k zdravotnej starostlivosti a dôchodku. Odmietnutie môže mať za následok stratu starostlivosti o deti, väzenie alebo ešte horšie. Nový ruský zákon stanovuje, že každý na okupovaných územiach, kto do 1. júla nebude mať ruský pas, bude uväznený ako „cudzí občan“.

Rusko však ľudí „motivuje“ aj stimulmi, napríklad štipendiom na opustenie okupovaného územia a presťahovanie sa do Ruska, humanitárnou pomocou, príspevkami pre dôchodcov a peniazmi pre rodičov novorodencov, samozrejme, s ruskými rodnými listami.

Každý vydaný pas a rodný list sťažuje Ukrajine získať späť svoju stratenú pôdu a deti a brániť svoj vlastný ľud pred nepriateľským susedom. A každý nový občan Ruska umožňuje Moskve nárokovať si právo, akokoľvek falošne a nelegálne.

Volebná agitačka v okupovanom Donecku. (zdroj: TASR/AP)

Vyšetrovanie agentúry AP zistilo, že ruská vláda zhabala najmenej 1 785 domov a podnikov len v Doneckej a Záporožskej oblasti. Ukrajinské vedenie okupovaného polostrova Krym, ktoré sa nachádza v exile, informovalo 25. februára, že zo 694 hlásených mŕtvych v nedávnych bojoch bolo 525 pravdepodobne ukrajinských občanov, ktorí od anexie dostali ruské pasy.

AP hovorila o systéme udeľovania ruského občianstva na okupovaných územiach s viac ako desiatkou ľudí z regiónov spolu s aktivistami, ktorí im pomáhajú utiecť, a vládnymi predstaviteľmi, ktorí sa snažia vyrovnať s tým, čo sa pre mnohých stalo byrokratickou a psychologickou nočnou morou.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec uviedol, že „takmer 100 % z celej populácie, ktorá stále žije na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny“, má teraz ruské pasy.

Podľa medzinárodného práva z roku 1907 je zakázané nútiť ľudí „prisahať vernosť nepriateľskej mocnosti“. Ale keď Ukrajinci žiadajú o ruský pas, musia predložiť biometrické údaje a informácie o mobilnom telefóne a zložiť prísahu lojality. (SITA)

V Rusku sa nasledujúce tri dni volí prezident a schválne nepoužívame slovné spojenie “nový prezident”.

Veď aj tak všetci vieme, ako to dopadne. Voľby však sprevádza nielen vojna na Ukrajine, ale aj nedávna smrť Putinovho kritika Alexeja Navaľného a zároveň hovoríme o najnižšom záujme Rusov o voľby v histórii krajiny.

O priebehu volieb, možnej manipulácii a aj systematickom zbavovaní sa Putinových protikandidátov sa Jana Maťková v podcaste Dobré ráno rozprávala s Petrou Procházkovou, redaktorkou českého Deníka N.

Ruskom dosadený starosta okupovaného Donecka Alexej Kulemzin uviedol, že pri ostreľovaní mesta ukrajinskou armádou zomreli tri deti.

Paľba podľa neho zasiahla obytný dom. (ČTK)

Ruská Belgorodská a Kurská oblasť, sú oblasti, kde sa aktívne bojuje. Povedal to hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Podľa Andrija Jusova v oboch oblastiach bojujú ruskí vzbúrenci. Šéf Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov v noci uviedol, že v oblasti už nie sú žiadne nepriateľské jednotky.

"Kurská a Belgorodská oblasti sú teraz zóny aktívnych bojov. Potvrdzujem to," uviedol Jusov. Poukázal, že v ruských prihraničných regiónoch nebojujú Ukrajinci. "Ako tvrdia dobrovoľníci a vzbúrenci, hovoríme o ruských občanoch, ktorí bránia svoje občianske práva pred Putinovým režimom so zbraňou v ruke, pretože nemajú inú možnosť," dodal hovorca ukrajinskej rozviedky HUR.

Vo štvrtok z Belgorodskej oblasti prichádzali po celý deň správy o leteckých úderoch a stretoch na hraniciach s Ukrajinou. Útoky Rusko pripisuje ukrajinským jednotkám.

V utorok ruskí dobrovoľníci bojujúci na strane Ukrajiny vyhlásili, že sa im podarilo prekonať hranicu a ovládnuť dedinu Ťotkino v Kurskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zamedzilo pokusu ukrajinských vojakov preniknúť cez ruskú hranicu pri dedine Spodarjušino v Belgorodskej oblasti.

Gladkov krátko po polnoci vydal na sociálnych sieťach vyhlásenie, podľa ktorého sa na území regiónu nenachádzajú "žiadne ukrajinské jednotky". "Boje sú mimo územia (regiónu)," uviedol ruský predstaviteľ.

Podľa neho je však jedna z dedín, kde boli boje najprudšie, vážne poničená. (ČTK)

Víťazstvo Ruska na Ukrajine "by znížilo dôveryhodnosť Európy na nulu", vyhlásil francúzsky prezident Macron.

Dodal, že v konflikte, ktorý je podľa neho "pre Európu a Francúzsko existenčný", je "ohrozená bezpečnosť celého svetadielu".

Macron ďalej vyhlásil, že jeho krajina je pripravená zabezpečiť, aby Rusko nezvíťazilo vo vojne na Ukrajine, a varoval spojencov pred obmedzovaním pomoci.

"Ak by sa situácia zhoršila, sme pripravení zabezpečiť, aby Rusko túto vojnu nikdy nevyhralo," povedal Macron pre francúzske verejnoprávne médiá a varoval, že každý, kto obhajuje "obmedzenia" pomoci Ukrajine, si "vyberá porážku".

Macron zopakoval svoj postoj, že vyslanie západných vojsk na Ukrajinu by sa nemalo vylúčiť, ale povedal, že momentálna situácia si to nevyžaduje, dopĺňa tlačová agentúra AP.

Šéf Elyzejského paláca túto hypotetickú možnosť verejne načrtol vo februári, u ostatných európskych lídrov však vyvolala odpor.

"Dnes nie sme v takej situácii, ale všetky tieto možnosti prichádzajú do úvahy," povedal vo štvrtok Macron. Podľa jeho slov je od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v našom slovníku "príliš veľa obmedzení".

"Pred dvoma rokmi sme povedali, že tanky nikdy nepošleme. Ale poslali sme ich. Pred dvoma rokmi sme povedali, že nikdy nepošleme rakety stredného doletu. Poslali sme ich," povedal.

Macron uviedol, že Francúzsko má na stole "všetky možnosti", ako podporiť Ukrajinu.

"Ak sa situácia zhorší, budeme pripravení" zabrániť ruskému víťazstvu, uviedol prezident, ale zároveň zdôraznil, že jeho krajina "nikdy neprejde do ofenzívy" v tomto konflikte.

"Nikdy neprevezmeme iniciatívu," povedal.

Český premiér Fiala sa bál úniku informácií, kvôli Ficovi v miestnosti preškrtal svoj prejav o munícii pre Ukrajinu. (Aktuálně.cz)