Ukrajina Rusko Online: Štáty Únie sa dohodli, že Ukrajine poskytnú ďalšiu vojenskú pomoc za päť miliárd eur

Prekrúca dejiny vojny a láka tínedžerov do armády. V Rusku majú ďalšiu novú učebnicu. Vytvorili ju pre nový predmet. (TASR)

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak sa v Kyjeve stretol s čínskym veľvyslancom na Ukrajine Sien-žungom.

Rokovali aj o prípravách na svetový summit o vojne s Ruskom, informuje agentúra Reuters.

Na webovej stránke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa uvádza, že Jermak a Fan Sien-žung diskutovali o "ďalších spoločných krokoch" a Zelenského pláne na ukončenie vojny na Ukrajine.

Jermak informoval čínskeho veľvyslanca o plánoch na "mierový summit", ktorý bude hostiť Švajčiarsko. Zároveň poďakoval Číne za jej "záujem o dosiahnutie spravodlivého mieru pre Ukrajinu".

Obaja sa venovali aj témam, ktoré zazneli na minulotýždňovej schôdzke s osobitným predstaviteľom čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti Li Chuejom.

Jermak vtedy čínskeho diplomata informoval o situácii na bojisku a vyhliadkach mierového plánu, ktorý predstavil Kyjev. Šéf Zelenského kancelárie tiež podľa Kyjeva predstavil dôkazy o dodávkach severokórejských zbraní Rusku.

Li Chuej sa pred návštevou Kyjeva stretol v Moskve s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Michailom Galuzinom.

Ukrajina sa snaží zachovávať dobré vzťahy s Pekingom. Čínski predstavitelia sa podľa Reuters zúčastnili minimálne na jednom z prípravných stretnutí pre summit vo Švajčiarsku, na ktorý Rusko nebolo pozvané.

Mierový plán Kyjeva vyzýva, aby sa všetky ruské jednotky stiahli z okupovaného územia Ukrajiny. Zároveň volá po obnovení hraníc Ukrajiny z roku 1991 a procese, v rámci ktorého sa Rusko bude zodpovedať za svoje činy. Moskva však vylúčila akékoľvek rokovania založené na tomto predpoklade. (TASR)

Nie sú žiadne náznaky, že by sa Moskva pripravovala použiť jadrovú zbraň na Ukrajine. Biely dom reagoval na Putina.

"Nevidíme žiadne dôvody upraviť rozmiestnenie nášho vlastného jadrového arzenálu a ani žiadne náznaky, že Rusko sa pripravuje použiť jadrovú zbraň na Ukrajine," odpovedala v prezidentskom špeciáli Air Force One novinárom tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierrová na otázku o Putinových slovách.

Putin v stredu vyhlásil, že Rusko je pripravené použiť jadrové zbrane v prípade ohrozenia svojej štátnosti, zvrchovanosti či nezávislosti.

"Z vojensko-technickej stránky sme, samozrejme, pripravení," povedal Putin pre ruské médiá. USA si podľa jeho slov uvedomujú, že nasadenie amerických vojakov na ruskom území či na Ukrajine by Rusko považovalo za intervenciu.

Americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite, už predtým tiež povedal, že USA nezaznamenali žiadne náznaky týkajúce sa použitia jadrových zbraní na Ukrajine. Podľa jeho slov sa zdá, že Putin chcel pripomenúť znenie ruskej jadrovej doktríny, ktorá hovorí o tom, za akých okolností môže Moskva použiť jadrový arzenál. (TASR)

Rakúsko vyhostí ruských diplomatov. Konali "spôsobom nezlučiteľným so svojím diplomatickým postavením".

Ministerstvo zahraničných vecí vo Viedni neuviedlo ďalšie podrobnosti. Dodalo, že dvaja diplomati musia krajinu opustiť do 19. marca.

Ruské veľvyslanectvo vo Viedni oznámilo, že ho "nahnevalo" "čisto politické" rozhodnutie Rakúska. Dodalo, že mu Rakúšania "nepredložili ani ten najmenší dôkaz".

"Netreba vôbec pochybovať, že príde rázna odpoveď Moskvy," uviedlo ruské veľvyslanectvo na sociálnej sieti Telegram a obvinilo Viedeň z "ďalšieho zhoršovania dvojstranných vzťahov".

Pred napadnutím Ukrajiny boli prípady vyhostenia diplomatov v neutrálnom členskom štáte Európskej únie iba zriedkavé. Rakúsko malo dovtedy blízke vzťahy s Ruskom a tradične sa pokladá za most medzi Východom a Západom.

Už vo februári 2023 vyhostilo štyroch ruských diplomatov, vrátane dvoch akreditovaných pri OSN vo Viedni. Rusko ako odvetný krok vyhostilo štyroch rakúskych diplomatov.

Rakúsko vyhostilo štyroch ruských diplomatov aj v apríli 2022 v rámci koordinovanej reakcie Európskej únie, keď sa odhalilo, že ruskí vojaci počas invázie vraždili ukrajinských civilistov na kyjevskom predmestí Buča.

Pred vojnou, v apríli 2020, Rakúsko vyhostilo ruského diplomata obvineného z špionáže. (TASR)

Ukrajinské ozbrojené jednotky dostanú muníciu nakúpenú prostredníctvom českej iniciatívy najneskôr v júni.

Česko potvrdilo časový harmonogram dodania munície po tom, ako sa šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba vyjadril o očakávaných dodávkach munície v "dohľadnej budúcnosti".

Praha prišla začiatkom tohto roka s iniciatívou, ktorá by mala zaistiť pre Ukrajinu 800-tisíc delostreleckých nábojov. Zapojilo sa do nej 18 krajín, ktoré spolu zozbierali do 8. marca financie na na nákup 300-tisíc nábojov. Nakúpená munícia bude pochádzať z mimoeurópskych krajín.

Kyjev sa počas vojny, ktorú Rusko začalo vo februári 2022, vo veľkej miere spoliehal na vojenskú pomoc Západu. Podľa Kulebu by však Ukrajina potrebovala podobných iniciatív viac. (TASR)

Európsky parlament schválil obnovenie opatrení na liberalizáciu obchodu pre Moldavsko a upravili návrh o Ukrajine.

Posilnia sa tak záruky pre poľnohospodárov v EÚ.

Za zmenu a doplnenie návrhu Európskej komisie na pozastavenie dovozných ciel a kvót na ukrajinský poľnohospodársky vývoz do EÚ na ďalší rok, od 6. júna 2024 do 5. júna 2025, zahlasovalo 347 poslancov, 117 bolo proti a 99 sa hlasovania zdržalo.

Poslanci správu vrátili späť Výboru EP pre medzinárodný obchod, ktorý začne rokovania s členskými štátmi (Rada EÚ).

Právne predpisy dávajú eurokomisii právomoc rýchlo konať a zaviesť všetky potrebné opatrenia, ak by došlo k výraznému narušeniu trhu EÚ alebo trhov jednej alebo viacerých krajín EÚ v dôsledku dovozu z Ukrajiny, vrátane núdzovej brzdy pre obzvlášť citlivé poľnohospodárske výrobky.

Poslanci hlasovali za zmenu a doplnenie návrhu tak, aby obsahoval viac citlivých produktov a širší referenčný rámec na výpočet priemerných objemov.

Liberalizačné opatrenia sú podmienené rešpektovaním demokratických princípov, ľudských práv, zásad právneho štátu zo strany Ukrajiny a jej trvalým úsilím v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

V samostatnom hlasovaní sa 459 poslancov vyslovilo za to, aby všetky zostávajúce clá na dovoz z Moldavska boli pozastavené na ďalší rok. Proti tomu bolo 65 poslancov a 57 sa zdržalo hlasovania.

EP pripomenul, že vojenská agresia Ruska proti Ukrajine tvrdo zasiahla aj Moldavsko, ktoré sa vo veľkej miere spolieha na ukrajinské tranzitné trasy a infraštruktúru pre svoj vlastný vývoz. Opatrenia na liberalizáciu obchodu umožnili Moldavsku presmerovať časť svojho obchodu so zvyškom sveta cez EÚ. Väčšina moldavského vývozu už využíva bezcolný prístup na trh EÚ podľa dohody o pridružení.

Opatrenia týkajúce sa Moldavska ešte musia formálne schváliť vlády EÚ. Nové nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť okamžite po skončení platnosti súčasného nariadenia, 5. júna pre Ukrajinu a 24. júla pre Moldavsko. (TASR)

Rusko predčasne spustilo hlasovanie v prezidentských voľbách na nelegálne okupovaných územiach Ukrajiny.

Volebné miestnosti sú otvorené v častiach Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sú pod kontrolou ruských síl.

Samotní ruskí občania budú voliť od 15. do 17. marca vo voľbách, v ktorých sa očakáva, že vodca režimu Vladimir Putin získa ďalšie šesťročné funkčné obdobie.

Ukrajinské obranné spravodajstvo (HUR) nedávno oznámilo, že Rusko posiela na okupované územia Ukrajiny špeciálne vycvičené skupiny, aby počas volieb vytvorili očakávaný počet hlasov.

Podľa HUR na pokyn Moskvy ruská okupačná administratíva a propagandisti aktívne šíria falošné správy o tom, že 85 percent obyvateľov okupovaných území Ukrajiny "podporuje" Putina.

Rusi rozhodli, že do volieb na okupovaných územiach sa bude možné zaregistrovať s ruskými alebo ukrajinskými pasmi, prípadne inými dokladmi totožnosti, ako sú občianske preukazy. HUR sa domnieva, že toto rozhodnutie svedčí o neúspechu vnucovania ruských pasov obyvateľom okupovaných území.

Členské štáty Európskej únie sa dohodli, že spoločne poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za päť miliárd eur.

Dohoda na úrovni veľvyslancov členských štátov, ktorú oznámilo belgické predsedníctvo v Rade EÚ, znamená dodatočné prostriedky pre mechanizmus financovania známy ako Európsky mierový nástroj (EPF). Únia z neho členským štátom prepláca nákupy vojenského vybavenia a spoločné obstarávanie.

Rokovania o reforme EPF trvali mesiace a boli náročné najmä v dôsledku postoja Berlína a Paríža, približuje DPA. Nemecko ako najväčší prispievateľ do rozpočtu EÚ dohodu podporilo až po zárukách, že pri výške jeho príspevkov do EPF sa zohľadní bilaterálna pomoc, ktorú posiela na Ukrajinu.

Francúzsko chcelo, aby sa fond používal na nákup výzbroje vyrobenej v EÚ. Na základe dohody budú takéto produkty prioritou, ak to bude možné. Tam, kde európska možnosť neexistuje, budú povolené aj komponenty z tretích krajín.

"EÚ zostáva odhodlaná poskytovať Ukrajine trvalú podporu a zaistiť, že táto krajina dostane vojenské vybavenie, ktoré potrebuje, aby sa bránila," uviedlo belgické predsedníctvo na sociálnej sieti. (TASR)

Prezident Litvy Gitanas Nausėda je za diskusie o možnom nasadení zahraničných vojakov na výcvik na Ukrajine.

„Uvítal som myšlienku vyslania misií na ukrajinské územie ako ideu a myslím si, že by sme o tom mali diskutovať," povedal Nausėda.

„Ak začneme hovoriť, že nie, Vladimirovi Putinovi sa nebude páčiť to či ono... nikdy neurobíme rozhodnutie," povedal Nausėda. „Musíme prestať kresliť červené čiary sami pre seba," dodal.

Litovský prezident pritom zdôraznil, že kreslením červených čiar Západ len pomáha Putinovi, „ktorý si začína myslieť, že sme predvídateľní a že nás môže ovládať a manipulovať s nami". (SITA)

USA nezmenili postoj ohľadom pripravenosti použiť jadrové zbrane po vyjadreniach ruského prezidenta Putina.

Putin vyhlásil, že Rusko je pripravené použiť jadrové zbrane v prípade ohrozenia svojej štátnosti, zvrchovanosti či nezávislosti.

Washington po týchto vyjadreniach nezaznamenal žiadne náznaky, že by sa Moskva chystala na Ukrajine použiť jadrové zbrane, povedal americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite.

Podľa jeho slov sa zdá, že Putin chcel pripomenúť znenie ruskej jadrovej doktríny, ktorá hovorí o tom, za akých okolností môže Moskva použiť jadrový arzenál.

Hovorkyňa americkej Rady pre národnú bezpečnosť Adrienne Watsonová v reakcii na slová ruského prezidenta uviedla, že "ruská jadrová rétorika je počas konfliktu (na Ukrajine) bezohľadná a nezodpovedná".

"Je to Rusko, ktoré brutálne napadlo Ukrajinu bez provokácie alebo odôvodnenia, a my budeme naďalej podporovať Ukrajinu, ktorá bráni svoj ľud a svoje zvrchované územie pred ruskou agresiou," dodala. (TASR)

Olaf Scholz naďalej odmieta dodať Ukrajine rakety dlhého doletu Taurus. Poslancom povedal, že obozretnosť nie je slabosťou.

Scholzov postoj frustruje stredopravicový opozičný blok aj časť vládnej koalície. „Podľa mňa je to zbraň veľmi dlhého doletu. Vzhľadom na to, že je dôležité nestratiť kontrolu nad terčmi, túto zbraň nemožno použiť bez nasadenia nemeckých vojakov. To odmietam," vyhlásil kancelár.

Nemecko sa stalo druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu po Spojených štátoch, ale Scholz už mesiace odmieta vyhovieť žiadosti Ukrajiny o dodanie rakiet Taurus, ktoré majú dolet až 500 kilometrov. (SITA)

Útoky na päť rafinérií prinútia ruské velenie rozptýliť protivzdušnú obranu, myslí si ukrajinský analytik.

"Nedá sa povedať, že výbuch dronu v ropnej rafinérii je strategický výsledok, ktorý Rusom výrazne uberie zo zásob paliva. Ale dôležité je, že určité problémy tam nastali. Neprinesú rýchle výsledky na bojisku, pretože vzhľadom na ruské bojové úsilie sú úrady schopné obmedziť napríklad poľnohospodárov a iné odvetvia, len aby mali dostatok zásob pre armádu," komentoval možné následky útokov na rafinérie Ivan Kyryčevskyj, ukrajinský obranný analytik.

Dodal, že prípadný nedostatok palív môže Rusko vyriešiť aj dodávkami z Iránu. (Ukrinform)

Nedostatok munície na ukrajinskej strane nie je dôvodom na rokovania o prímerí, vyhlásil ruský prezident Putin.

V rozhovore pre štátom kontrolovanú tlačovú agentúru RIA Novosti a televízny kanál Russia-1 povedal, že je pripravený rokovať len na základe reality na bojisku a dôvod zmenšujúcich sa ukrajinských zásob munície označil za smiešny.

"Sme pripravení na seriózny rozhovor. Nie o prestávke, ktorú chce nepriateľ využiť na prezbrojenie, ale o serióznom pláne s bezpečnostnými zárukami pre Rusko," povedal Putin, ale takzvané záruky nespresnil.

Dokument z neúspešných mierových rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom v roku 2022, obsahoval ruské podmienky, ktoré určovali prísne obmedzenia pre ukrajinskú armádu a zákaz vstupu Ukrajiny do NATO.

Ukrajina uviedla, že mierové rozhovory by sa mali viesť na základe jej 10-bodového mierového vzorca, ktorý zahŕňa úplné stiahnutie ruských jednotiek z Ukrajiny. Moskva tento návrh odmietla.

Matku so štyrmi deťmi aj tínedžera sa podarilo repatriovať ukrajinským úradom z okupovaného územia.

Informoval o tom šéf Chersonskej regionálnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin.

„Päť detí uniklo hrôzam okupácie a teraz môže žiť slobodne v bezpečí. Podarilo sa nám priviesť späť matku so štyrmi deťmi vo veku 7 až 12 rokov. Veľká rodina čelila ťažkostiam pri odchode z okupovanej oblasti,“ povedal Prokudin.

Z okupovaného územia sa dostal aj 17-ročný chlapec. "Chlapec odmietol prijať ruský pas a skrýval sa pred takzvanými okupačnými úradmi," dodal Prokudin.

Od začiatku roku 2024 sa podarilo vrátiť na vládou kontrolované územia Ukrajiny celkovo 35 detí z Chersonskej oblasti.

Ruské veľvyslanectvo pri Svätej stolici poprialo pápežovi Františkovi všetko najlepšie k 11. výročiu jeho zvolenia za pápeža.

V príspevku na sociálnej sieti X opísalo veľvyslanectvo 87-ročného pápeža ako "skutočného obrancu humanizmu, mieru a tradičných hodnôt". Ako ďalej uviedlo, pápeža považuje za jedného z mála lídrov so skutočne strategickým pohľadom na svetové problémy.

Správa prichádza krátko po kontroverzii okolo rozhovoru pápeža o vojne na Ukrajine. František v rozhovore pre švajčiarsku televíziu uviedol, že Ukrajina by mala mať odvahu vyvesiť "bielu vlajku" vo vojne s Ruskom.

Predstavitelia viacerých krajín pápežove vyjadrenia kritizovali a Ukrajina si v pondelok reakcii predvolala vyslanca Vatikánu v Kyjeve. Vatikán následne objasnil, že František nežiadal Ukrajinu, aby sa vzdala. (TASR)

Ruská bomba zasiahla obytnú budovu v meste Vovčansk v Charkovskej oblasti, uviedol gubernátor Oleh Synehubov.

Okolo 14. hodiny nastala explózia, ktorá poškodila dvojposchodový dom a priľahlé domy. Zatiaľ nie sú k dispozícii informácie o obetiach.

"Pohotovostné služby pracujú na mieste zásahov," oznámil Synehubov. (Sky News)

Situácia na bojisku na východe Ukrajiny je "náročná", uviedol hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Syrskyj.

Syrskyj povedal, že navštívil dve bojové brigády na východnom fronte, "kde sa situácia postupne komplikuje". Podľa jeho slov hrozí, že ruské sily "preniknú hlboko do bojových formácii ukrajinskej armády".

"Situácia na východnom fronte zostáva vo všeobecnosti zložitá. Nepriateľ pokračuje v ofenzívnych akciách," vo viacerých častiach Doneckej oblasti, napísal Syrskyj.

"Zároveň sa výrazne znížila aktivita nepriateľa v iných oblastiach frontu, pravdepodobne v dôsledku vysokých strát," dodal bez poskytnutia ďalších detailov.

Prezident Zelenskyj v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu BFM TV uviedol, že postup ruských síl na Ukrajine bol "zastavený" a situácia je pre ukrajinskú armádu v porovnaní s uplynulými troma mesiacmi oveľa lepšia. Povedal tiež, že Ukrajina stavia "viac ako 1000 kilometrov" opevnení.

Ukrajina čelila v posledných mesiacoch na fronte rastúcemu tlaku ruských síl, ktorým sa darilo postupovať a dobyť mesto Avdijivka.

Kyjev zároveň stále nemá istotu balíka vojenskej pomoci v hodnote 60 miliárd dolárov od Spojených štátov, ktoré sú jej najväčším spojencom. Pomoc naďalej blokujú republikáni v Snemovni reprezentantov Kongresu USA.

Česko našlo ďalších 200-tisíc kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu, oznámil český premiér Fiala.

Ide o ďalší objem okrem záväzku nakúpiť 300-tisíc kusov munície.

Fiala uviedol, že k českej iniciatíve na nákup munície z tretích krajín sa pripojilo 18 štátov vrátane Kanady, Nemecka, Holandska a Poľska.

„Považujem to za veľký úspech. Je to ďalší dôkaz, že Česko je plnohodnotným aktívnym hráčom v európskej bezpečnostnej politike, že vie využiť jej výhody,“ povedal Fiala.

Český premiér tiež uviedol, že za ostatné dva roky Česko dodalo na Ukrajinu viac ako milión kusov veľkokalibrovej munície. (SITA)

Putin je gangster a nie politik. Západ by už nemal uznať jeho ďalšie víťazstvo v prezidentských voľbách.

V stanovisku pre Washington Post to povedala Julia Navaľná, vdova po zosnulom ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Navaľná prirovnala Putina k posadnutému vodcovi mafiánskeho gangu Čítajte 

Ruského prezidenta považuje za vodcu mafiánskej skupiny, ktorá si užíva násilie a luxus. (Sky News)

Pápež František opätovne žiadal mier na Ukrajine, v Pásme Gazy a ďalších konfliktoch. (TASR)

Dánsko plánuje zvýšiť svoje výdavky na obranu o približne 5,4 miliardy eur v nasledujúcich piatich rokoch.

Oznámila to premiérka Mette Frederiksenová.

Tieto výdavky na obranu idú nad rámec takmer 21 miliárd eur, ktoré Kodaň minulý rok avizovala investovať v priebehu nasledujúceho desaťročia. Použijú sa okrem iného na dlho odkladané vytvorenie prvej dánskej brigády pre pohotovostné jednotky NATO, v ktorej by malo byť až 6000 vojakov. Informovali o tom agentúry AFP, DPA a AP.

"V Dánsku nevyzbrojujeme preto, že chceme vojnu, ničenie alebo utrpenie. Vyzbrojujeme práve teraz, aby sme sa vyhli vojne, a robíme to vo svete, v ktorom sa spochybňuje medzinárodný poriadok," povedala Frederiksenová.

Tiež avizovala, že výdavky Dánska na obranu budú v tomto a budúcom roku predstavovať 2,4 percenta HDP, čo je nad dvojpercentným cieľom NATO.

Okrem toho informovala aj o návrhu na rozšírenie brannej povinnosti na ženy. V súčasnosti môžu ženy v Dánsku slúžiť v armáde dobrovoľne, vojenská služba mužov trvá v prípade povolania vo všeobecnosti štyri mesiace.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen na tlačovej konferencii uviedol, že branná povinnosť by sa mala predĺžiť zo štyroch na 11 mesiacov pre mužov i ženy.

V Dánsku bolo v roku 2023 podľa oficiálnych údajov 9000 profesionálnych vojakov a 4717 brancov, ktorí absolvujú základný výcvik. Ženy spomedzi brancov tvorili 25,1 percenta. V rámci avizovaného posilňovania armády by sa mal zvýšiť aj počet odvedencov. (TASR)

Ľudia z Belgorodu a Kursku by sa mali evakuovať, vyhlásili tri polovojenské ruské zoskupenia bojujúce na strane Ukrajiny.

Výzva odznela v spoločnom vyhlásení Légie "Sloboda Ruska", Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu.

Tieto organizácie v ňom uviedli, že v reakcii na ostreľovanie ukrajinských miest ruskými silami sú nútené podniknúť útoky na pozície ruských jednotiek, ktoré sa nachádzajú v Belgorode a Kursku.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruskí dobrovoľníci bojujúci za Ukrajinu oznámili vpád do Ruska, z pohraničia hlásili boje Čítajte 

"Aby sme sa vyhli civilným obetiam, vyzývame všetkých, aby mestá okamžite opustili. Vyzývame miestne úrady, aby zachránili ľudské životy a začali s evakuáciou miest Kursk a Belgorod," píše sa vo výzve zverejnenej na telegramovom kanáli Légie "Sloboda Ruska".

"Pri ostreľovaní z Belgorodu zomierajú každý deň desiatky obyčajných nevinných ľudí (väčšinou žien a detí). Ostreľovanie Ukrajiny z územia Belgorodu sa musí skončiť!" uvádza sa ďalej vo výzve.

Bojovníci spomínaných organizácií tvrdia, že 12. marca prenikli do pohraničných oblastí Belgorodskej a Kurskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany to poprelo a v stredu oznámilo, že pri pokuse o narušenie štátnej hranice zahynulo 234 diverzantov.

Ukrajinská armáda čoskoro začne dostávať muníciu nakúpenú prostredníctvom iniciatívy Česka. Oznámil minister Kuleba.

S českými kolegami sa chce spojiť ešte tento týždeň, keď majú podľa neho načrtnúť plán dodávok munície.

Česko prišlo s iniciatívou, ktorá má zabezpečiť Ukrajine 800-tisíc kusov delostreleckej munície, v polovici februára. Zapojilo sa do nej 18 krajín. (ČTK)

Ukrajinská armáda buduje podzemné mesto pozdĺž frontovej línie, aby sa pokúsila zadržať ruský postup.

V Charkovskej oblasti slúži sieť tunelov ako zázemie pre vojakov pre prípad, že by sa v nasledujúcich týždňoch ďalej stupňovala ruská ofenzíva.

Ruské hranice s Ukrajinou strážia branci a ruskí partizáni sa to budú snažiť znova využiť a poukázať na slabosť režimu.

Pokračujúce útoky na prihraničné oblasti zo strany ruských dobrovoľníkov na strane Ukrajiny predpovedajú viacerí sledovaní ruskí vojnoví blogeri, všíma si americký Inštitút pre výskum vojny s tým, že načasovanie má súvisieť s blížiacimi sa ruskými prezidentskými voľbami.

Motiváciou ruských partizánskych zoskupení je poukázať na neschopnosť režimu ubrániť štátne hranice.

Vojenskí analytici sa domnievajú, že ruské velenie zrejme nie je ochotné premiestniť lepšie vycvičené jednotky z prvej línie do iných oblastí, teda aj na administratívne hranice.

Rusko sa pripravuje na dlhý konflikt so Západom, vyhlásil fínsky premiér Petteri Orpo v Európskom parlamente.

Orpo reagoval výzvou na posilnenie bezpečnosti a obrany svojej krajiny na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina o presune armády na rusko-fínsku hranicu v reakcii na vstup Fínska do NATO.

"Rusko sa očividne pripravuje na dlhý konflikt so Západom, ale nie je neporaziteľné," povedal Orpo.

Fínsky premiér tiež obvinil Rusko, že zneužíva nelegálnu migráciu a vytvára nápor na fínske bezpečnostné zložky na hraniciach, čo Orpo považuje za jasné nepriateľské konanie. (Sky News)

Emmanuel Macron, Olaf Scholz a Donald Tusk sa v Berlíne zúčastnia na krízových rokovaniach o Ukrajine. (TASR)

Ukrajinská tajná služba potvrdila útok na tri ruské ropné rafinérie. Útočila aj na leteckú základňu vo Voronežskej oblasti.

Drony smerovali na rafinérie v Rjazani, v Kiriši v Leningradskej oblasti a v Kstove v Novgorodskej oblasti. 

V Rjazani podľa správ médií horela najväčšia ropná rafinéria spoločnosti Rosnefť, siedma najväčšia v Rusku.

Podľa agentúry RIA Novosti na ňu skoro ráno zaútočili štyri ukrajinské drony, čo spôsobilo požiar na ploche 175 metrov štvorcových. Plamene sa odvtedy podarilo uhasiť. 

Zábery na sociálnych sieťach ukázali, ako z rafinérie stúpa stĺpec čierneho dymu. Podľa agentúry Reuters zariadenie ročne spracuje asi 12,7 milióna ton ropy, čo zodpovedá 4,6 percenta z celkového množstva v Rusku.

"Našou úlohou je pripraviť nepriateľa o zdroje a znížiť tok peňazí z ropy a pohonných hmôt, ktoré Ruská federácia smeruje priamo do vojnového úsilia," uviedol zdroj Unianu.

Útoky sú podľa neho súčasťou stratégie na znižovanie ekonomického potenciálu Ruska.

Gubernátor Riazanskej oblasti Pavel Malkov informoval o dvoch zranených v areáli zasiahnutej rafinérie.

Čo sa týka zariadení v Kiriši juhovýchodne od Petrohradu, ruská protiletecká obrana podľa gubernátora Leningradskej oblasti Alexandra Drozdenka blízko rafinérie zostrelila dron. Na prevádzku zariadenia to nemalo žiadny vplyv, uviedol ruský predstaviteľ.  

Podľa viacerých zdrojov letelo na ruské územie 58 dronov.

Ukrajinský zdroj pre agentúru Reuters uviedol, že ukrajinské sily poslali drony aj na ruskú leteckú základňu pri Buturlinovke vo Voronežskej oblasti, zhruba 400 kilometrov od hraníc s ukrajinskou Charkovskou oblasťou.

Ruský raketový útok na mesto Kryvyj Rih si vyžiadal štyri obete. O život prišli tri ženy a jeden muž.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak konštatoval, že zranených je 44 ľudí. Najmenej 20 dospelých a deväť detí hospitalizovali. Medzi zranenými je aj dvojmesačný chlapček. Štyria zo zranených sú vo vážnom stave.

Na mesto dopadli najmenej tri rakety, z ktorých jedna zasiahla deväťposchodovú budovu a druhá strechu päťposchodovej budovy.

Ďalší dvaja ukrajinskí civilisti zomreli a päť utrpelo zranenia v meste Myronohrad v Doneckej oblasti v utorok vo večerných hodinách, informovala regionálna vojenská správa.

Ostreľovaniu čelila aj prihraničná Sumská oblasť, kde zranenia utrpelo päť detí a jeden dospelý. Dovedna 82 útokov zasiahlo 14 lokalít.

Ukrajina plánuje zmobilizovať pol milióna ľudí, z ktorých 330-tisíc nahradí vyčerpaný vojenský personál na frontovej línii.

Zostávajúci regrúti budú kompenzovať straty a plniť ďalšie vojenské potreby v závislosti od situácie na bojisku, informoval denník Financial Times, ktorý sa odvoláva na ukrajinské ministerstvo obrany.

Ukrajina v noci útočila dronmi na rôzne regióny, tvrdia ruskí predstavitelia. V ropnej rafinérii vypukol požiar.

Bezpilotné lietadlo pri útoku zasiahlo ropnú rafinériu v meste Riazaň na juhu európskej časti Ruska. V areáli následne vypukol požiar. Správy o o prípadných obetiach nateraz nie sú k dispozícii, hlásia však zranených.

Podľa britskej stanice BBC očití svedkovia zverejnili fotografie a videá, na ktorých vidno stĺp čierneho dymu stúpajúci nad objektom.

Ide o tretie ruské ropné zariadenie zasiahnuté dronmi za posledné dva dni. V noci predtým drony zaútočili na rafinériu v Nižnonovgorodskej oblasti a na sklad ropných látok v západoruskom meste Oriol. V oboch lokalitách vypukli požiare.

O zneškodnení dronu letiaceho smerom k ropnej rafinérii v okrese Kiriši informoval aj gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko.

O nočných náletoch dronov písal v statusoch na sociálnych sieťach aj gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev.

Gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz uviedol, že nad týmto regiónom zostrelených osem bezpilotných lietadiel vypustených údajne ukrajinskou armádou.

BBC dodala, že náletom dronov čelila aj Ukrajina. Jeden z dronov typu Šahíd zasiahol v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny bytový dom. Úrady hlásia osem zranených i nespresnený počet obetí na životoch.

Počas noci bol vo viacerých oblastiach Ukrajiny opäť vyhlásený protiletecký poplach. (TASR)

Ruské straty sa počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva zvýšili o ďalších 980 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 426 870, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty, 32 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 752 tankov, 12 921 obrnených bojových vozidiel pechoty, 10 554 delostreleckých systémov a 1 017 raketometov.

Rusko zneškodnilo 234 ozbrojencov, ktorí na jeho územie prenikli z Ukrajiny, tvrdí to ruské ministerstvo obrany.

Ministerstvo hovorí, že pri pokuse o vpád na územie ruských prihraničných regiónov - Belgorodskej a Kurskej oblasti - bolo zabitých 234 diverzantov bojujúcich na strane Ukrajiny. Informovala o tom agentúra DPA.

Ministerstvo podľa britskej stanice BBC spresnilo, že v noci na 12. marca sa diverzanti pokúsili prekročiť ruské hranice z troch smerov: z obce Odnorobivka v ukrajinskej Charkovskej oblasti a v okolí lokalít Nechotejevka a Spodariušino v Belgorodskej oblasti.

Ruský rezort obrany deklaroval, že ruské ozbrojené sily odrazili všetky útoky.

Špecifikoval ďalej, že v oblasti Odnorobivky diverzanti prišli o asi 60 ľudí a štyri vozidlá typu pik-up; v oblasti Nechotejevky straty dosiahli do 45 ľudí, dva tanky a dva obrnené transportéry; v oblasti Spodariušina útočníci utrpeli straty na životoch i technike: prišli o viac ako 100 mužov, päť tankov, tri bojové vozidlá pechoty Bradley, dve osobné autá a jedno ženijné vozidlo.

O vpáde ozbrojených jednotiek z územia Ukrajiny do ruského pohraničia informovali v mnohé médiá, ako aj ruskí vojenskí blogeri.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že ruský vojenský personál spolu s jednotkami pohraničnej služby FSB odrazili v oblasti obce Ťotkino v Kurskej oblasti štyri útoky. Žiadne ďalšie podrobnosti o bojoch v oblasti neboli hlásené.

Ministerstvo tiež uviedlo, že ruská armáda nedovolila "narušenie štátnej hranice".

Légia Sloboda Ruska a Sibírsky prápor však pritom tvrdia, že boje sa odohrali na území Ruskej federácie.

BBC pripomenula, že nezávislé potvrdenie informácií ministerstva obrany a ozbrojených formácií bojujúcich na strane Ukrajiny nateraz nie je k dispozícii.

Medzičasom gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov na platforme Telegram informoval, že pri cezhraničnom výpade ruských ozbrojených formácií bojujúcich na strane Ukrajiny prišiel v Belgorodskej oblasti o život jeden príslušník ruskej teritoriálnej domobrany.

Zranenia utrpelo desať civilistov, pričom šiesti z nich boli hospitalizovaní, doplnil Gladkov.

Gladkov súčasne deklaroval, že napriek "obrovskému množstvu falošných informácií od nepriateľa", čím mal na mysli Ukrajinu, sa "na území oblasti nenachádza žiadny nepriateľ". (TASR)

Rusko rozmiestni vojakov a zbrane pri hraniciach s Fínskom, vyhlásil Vladimir Putin.

Vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie v rozhovore s agentúrou RIA Novosti a televíziou Rossija-1 označil za "bezvýznamný krok". Uviedla to agentúra Reuters. Helsinki a Štokholm sa pre vstup do NATO rozhodli kvôli ruskému útoku na Ukrajinu.

"Nemali sme tam (na fínskej hranici) vojakov, teraz tam budú. Neboli tam systémy ničenia, teraz sa tam objavia," vyhlásil Putin. "Z hľadiska zabezpečenia vlastných národných záujmov je to (pre Fínsko a Švédsko) absolútne bezvýznamný krok," nechal tiež počuť.

Desiatky rokov neutrálne Fínsko sa 31. členskou krajinou NATO stalo vlani v apríli, Švédsko do aliancie vstúpilo tento rok v marci. Oba štáty sú rovnako ako ich spojenci presvedčení o tom, že členstvo v zoskupení kolektívnej obrany prispeje tak k ich bezpečnosti, ako aj k bezpečnosti celej aliancie. (ČTK)

Rusko je podľa prezidenta Putina z vojensko-technologického hľadiska pripravené na jadrovú vojnu.

Keď bude ohrozená jeho existencia, je tiež pripravené jadrové zbrane použiť.

Uviedla to v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na rozhovor ruskej hlavy štátu s agentúrou RIA Novosti, podľa ktorej ale zároveň Putin povedal, že nie všetko k jadrovej vojne speje. Tiež podľa neho zatiaľ nikdy nevyvstala potreba nasadiť atómové zbrane vo vojne na Ukrajine.

Putin sa ďalej nechal počuť, že ak Spojené štáty uskutočnia jadrové testy, Rusko môže urobiť to isté. Zároveň USA odkázal, že či sa americkí vojaci objavia na Ukrajine, Rusko k nim bude pristupovať ako k intervenčným silám.

Sedemdesiatjedenročný politik v rozhovore tiež tvrdil, že Rusko je pripravené rokovať o Ukrajine, ale len ak budú rozhovory založené na "realite".

Putin aj ďalší ruskí predstavitelia o možnosti použitia jadrových zbraní v súvislosti s vojnou, ktorú Rusko rozpútalo pred viac ako dvoma rokmi, hovoria opakovane. Krátko po invázii Ukrajiny Putin nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti, vlani navyše nechal rozmiestniť jadrové zbrane v susednom Bielorusku a pozastavil účasť Ruska dohode Nový ŠTART, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov.

Americký prezident Joe Biden v súvislosti s krokmi Ruska vo februári hovoril o tom, že sa "vždy musíme obávať jadrového konfliktu". (ČTK)

Poľský prezident po rokovaniach v Bielom dome vyhlásil, že niet pochýb o tom, že ruský imperializmus je späť.

"Dnešnému ruskému imperializmu nesmieme dovoliť, aby narušil stabilitu a mierovú existenciu Európy," zdôraznil Duda podľa agentúry AP.

Na spoločnej tlačovej konferencii s poľským premiérom Donaldom Tuskom, ktorá sa uskutočnila vo washingtonskom Bielom dome po ich spoločných rokovaniach s prezidentom USA Joeom Bidenom, Duda informoval, že ich rozhovor sa týkal bezpečnosti v regióne, vojnovej situácie na Ukrajine, ale aj spolupráce v oblasti obrany a energetiky.

Duda podľa svojich slov na rokovaniach zdôraznil veľký význam pomoci poskytovanej Ukrajine na posilnenie jej obrannej kapacity. Doplnil, že Biden sa zaujímal na názor poľských politikov na to, "ako bude vyzerať budúcnosť, pokiaľ ide o vojnu a šance Ukrajiny".

Poľský prezident informoval Bidena aj o svojom návrhu zvýšiť výdavky NATO na obranu na tri percentá HDP.

"Nejde len o to, koľko minieme na nákupy pre potreby obrany, ale aj o to, či bude Európa schopná prebudovať svoj obranný priemysel, či budeme schopní pomerne rýchlo vyrobiť dostatok munície na zaistenie bezpečnosti našich krajín a potenciálne pomôcť tým, ktorí by mohli byť napadnutí," vysvetlil poľský prezident.

Poľský premiér Donald Tusk označil jednotu názorov počas stretnutia s Bidenom za "impozantnú". Doplnil, že schôdzka bola zameraná na pomoc Ukrajine zo strany USA, Európskej únie a NATO.

"Snažili sme sa zistiť, ako rýchlo je možné odblokovať pomoc USA," pokračoval Tusk a dodal, že poľská strana prezentovala "kroky, ktoré Poľsko podniklo s cieľom mobilizovať EÚ, aby takúto pomoc ponúkla".

Agentúra PAP doplnila, že republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson trvá na tom, že sa nenechá "vyviesť z tempa" pri schvaľovaní balíka zahraničnej pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan vo výške 95,3 miliardy dolárov, z ktorých má Ukrajina dostať 60 miliárd.

Podľa Tuska návšteva USA "potvrdila, že USA nikdy nebudú váhať ponúknuť pomoc Poľsku, keď bude napadnuté, že článok 5 Washingtonskej zmluvy je nespochybniteľný a že Američania cítia povinnosť okamžite konať, ak bude Poľsko v potrebovať." "Dúfam, že to nebude potrebné," dodal Tusk.

"Jediný odkaz, ktorý by mal Západ poslať Moskve, je ukázať Rusku, že Západ je, pokiaľ ide o Ukrajinu, jednotnejší než kedykoľvek predtým," uzavrel poľský premiér. (TASR)