Generála Zalužného vymenovali za veľvyslanca v Británii (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívi v piatok Istanbul. Rokovať bude s tureckým prezidentom Erdoganom.

Zhovárať sa majú o vojne s Ruskom a lodnej doprave v Čiernom mori.

"Situácia medzi Ukrajinou a Ruskom a najnovšie rozhovory o obnovení bezpečného koridoru v Čiernom mori" budú hlavnými témami rokovaní, napísala kancelária tureckého prezidenta na sociálnej sieti X. (TASR)

Rusko podniklo raketový útok na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny, informujú ukrajinské médiá.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom večernom prejave povedal, že jeden človek zomrel a podľa regionálnej správy je poničená civilná infraštruktúra. Ďalší človek zomrel pri mínometnom útoku v Černihivskej oblasti. Dvaja zranení sú hlásení tiež z Kosťantinivky v Doneckej oblasti.

Pri útoku na Sumy bola poškodená škola, nemocnica, centrum zdravotníckej pohotovosti a vodárenské zariadenie.

Británia dodá ukrajinským ozbrojeným silám viac než 10-tisíc dronov. Oznámil to britský minister obrany Shapps.

Ten navštívil Kyjev. Vláda Spojeného kráľovstva už predtým prisľúbila, že na dodávky dronov pre Ukrajinu vyčlení 200 miliónov libier (v prepočte 234 miliónov eur). Shapps teraz počas svojej tretej návštevy Ukrajiny avizoval, že sa táto suma zvýši o ďalších 125 miliónov libier (146 miliónov eur).

Celková suma 325 miliónov libier by mala postačovať na nákup viac než 10.000 bezpilotných strojov. Väčšinu z nich budú tvoriť tzv. FVP drony, ktoré sa zvyčajne používajú na prieskum a monitorovanie.

Približne 1000 budú predstavovať "jednosmerné útočné drony" a bližšie nešpecifikované množstvo aj námorné drony.

"Navyšujem náš záväzok týkajúci sa vyzbrojenia Ukrajiny špičkovými novými dronmi priamo od popredných britských zbrojárskych firiem — rovno z tovární na front," povedal Shapps po schôdzke s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zároveň apeloval na medzinárodných partnerov, aby sa pridali k tejto britskej iniciatíve.

Zdôraznil, že ukrajinská armáda využíva Britániou dodané zbrane veľmi efektívne a aj vďaka nim sa jej podarilo zneškodniť už takmer 30 percent ruskej Čiernomorskej flotily, uvádza agentúra DPA. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj privítal vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. (TASR)

Britský minister zahraničných vecí Cameron podporuje dodávky zbraní dlhého dosahu na Ukrajinu.

Takéto zbrane na základe skúseností Británie efektívne pomohli Ukrajine v boji proti nelegálnej agresii, povedal v Berlíne po stretnutí so svojou nemeckou rezortnou partnerkou Annalenou Baerbockovou.

Veľká Británia dodáva Ukrajine okrem iného rakety Storm Shadow. Nemecký kancelár Olaf Scholz pre obavy zo zatiahnutia Berlína odmieta do vojny na Ukrajine doteraz odmietal poskytnúť Kyjevu rakety s dlhým doletom Taurus.

Cameron v tejto súvislosti odmietol tézu, ktorá sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred vyše dvoma rokmi opakuje, že dodávka nových zbraňových systémov by mohla viesť k eskalácii vojny. Ak je cieľom pomôcť nejakej krajine brániť sa proti úplne neoprávnenej agresii, potom by vás nemalo nič zastaviť. „Pokiaľ nie sme v situácii, keď vojak z krajiny NATO zabije ruského vojaka, nespôsobíme eskaláciu, ale umožníme Ukrajine, aby sa bránila,“ konštatoval Cameron. (TASR)

Francúzsko organizovalo telekonferenciu o Ukrajine, Slovensko a Maďarsko však neprizvalo. Informoval o tom Denník N.

Denníku to potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. Konferencia sa konala vo štvrtok, zúčastnili sa jej ministri obrany alebo zahraničných vecí 28 krajín vrátane USA a Ukrajiny. (Denník N)

Švajčiarsko pokročilo smerom k použitiu ruských aktív na vojnové reparácie.

Švajčiarsky parlament tesnou väčšinou podporil kroky smerujúce k použitiu ruských štátnych aktív zmrazených vo Švajčiarsku na financovanie vojnových reparácií na Ukrajine.

Za sériu návrhov zahlasovala po dolnej komore parlamentu aj horná. Švajčiarskej vláde sa tak otvorila cesta k tomu, aby začala prijímať opatrenia na vytvorenie medzinárodného právneho základu na použitie zmrazených aktív agresorských štátov na zaplatenie reparácií v napadnutých krajinách.

Vo Švajčiarsku sú uložené rezervy a aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote viac ako sedem miliárd eur. "Fakty sú veľmi jasné. Rusko vážne porušilo medzinárodné právo. Musí preto nahradiť spôsobené škody," povedal minister zahraničných vecí Ignazio Cassis v hornej komore parlamentu.

Bern sa teraz bude snažiť vytvoriť medzinárodný právny základ potrebný na vytvorenie mechanizmu odškodnenia na celosvetovej úrovni. Jeho cieľom by bolo umožniť legálne prevody zmrazených finančných prostriedkov z centrálnej banky agresora alebo aktív jeho štátnych spoločností do napadnutého štátu. (TASR)

Rusi mohli v Odese cieliť na Zelenského a Mitsotakisa. Raketa dopadla v oblasti prístavu neďaleko konvoja vozidiel.

Nedá sa vylúčiť, že raketový útok ruských síl na ukrajinské mesto Odesa v čase, keď sa v ňom na neohlásenej návšteve nachádzali ukrajinský prezident Zelenskyj a grécky premiér  Mitsotakis, cielil na oboch politikov. V rozhovore pre televíziu CNN to povedal zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Ihor Žovkva.

Raketa dopadla v oblasti prístavu neďaleko konvoja vozidiel, v ktorom boli Zelenskyj a Mitsotakis. "Naozaj to bolo necelých 500 metrov od nás... Nedá sa vylúčiť, že cielili na delegáciu môjho prezidenta alebo na delegáciu zahraničného hosťa," uviedol Žovkva.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko zaútočilo raketou na Odesu počas stretnutia Zelenského a gréckeho premiéra Čítajte 

Raketa bola podľa neho odpálená z ukrajinského polostrova Krym anektovaného Ruskom v roku 2014 a trvalo jej necelé tri minúty, kým dosiahla svoj cieľ. Žovkva konštatoval, že ak by mala Ukrajina dostatočnú protivzdušnú obranu, "táto balistická strela mohla byť zachytená".

Moskva Žovkove tvrdenia odmietla. Podpredseda ruskej Rady národnej bezpečnosti Dmitrij Medvedev v reakcii na platforme Telegram napísal, že ak by ozbrojené sily dostali za úlohu zasiahnuť Zelenského kolónu v Odese, urobili by to.

"Každému je všetko jasné. Aj to, že v Odese k žiadnemu útoku na kolónu nedošlo. Aj to, že ak by bol stanovený cieľ, zasiahli by ho," tvrdil Medvedev. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj súhlasil so žiadosťou Zalužného na veľvyslanca Ukrajiny vo Veľkej Británii. (Ukrajinská pravda)

Kremeľ tvrdí, že francúzsky prezident Macron svojimi vyjadreniami zvyšuje zaangažovanosť svojej krajiny do vojny.

"Macron je presvedčený o svojej línii strategickej porážky našej krajiny a naďalej zvyšuje úroveň priameho zapojenia Francúzska (do konfliktu)," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Macron nedávno vyvolal rozruch, keď hypoteticky nevylúčil vyslanie západných vojakov na Ukrajinu. Vyjadril sa tak po februárovej konferencii európskych lídrov v Paríži, pričom uviedol, že aj keď "nie je zhoda" na vyslaní západných pozemných vojakov na Ukrajinu, "nič sa nedá vylúčiť".

Neskôr však svoj výrok vysvetlil s tým, že to neznamená úvahu o nasadení jednotiek v blízkej budúcnosti, ale že tým otvára debatu o možnostiach ďalšej podpory Kyjeva. (TASR)

Český prezident Pavel oznámil, že sa podarilo zhromaždiť dostatok financií na nákup munície pre Ukrajinu.

Do českej iniciatívy v hľadaní prostriedkov na nákup sa podľa neho zapojilo 18 krajín.

"K dnešnému ránu sme zhromaždili celkovú čiastku na nákup všetkej munície, teda 800-tisíc kusov," potvrdil Pavel. Stalo sa tak po tom, ako svoj podiel na projekte vo štvrtok prisľúbilo aj Nórsko.

Na rade je podľa prezidenta česká vláda, ktorá musí s prispievajúcimi krajinami uzatvoriť memorandum. "Z českej strany bude potom nasledovať informácia všetkým prispievajúcim štátom o harmonograme a ako budeme postupovať ďalej," priblížil postup Pavel.

Člen amerického Kongresu Fitzpatrick začne zbierať podpisy, aby dosiahol hlasovanie o pomoci Ukrajine.

Pod petíciu za hlasovanie o zákone potrebuje podpisy 218 členov Snemovne reprezentantov, čo znamená, že musí nájsť podporu medzi republikánskymi aj demokratickými zákonodarcami.

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky.

USA odkladajú rozhodnutie o pomoci Ukrajine od jesene 2023. Senát amerického Kongresu síce nedávno schválil balík pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan v objeme 95 miliárd dolárov, ale predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson ho stále nepredložil na hlasovanie.

Počas dvoch rokov vojny proti Ukrajine Rusko zničilo 1 946 ukrajinských kultúrnych pamiatok.

 Z nich 317 bolo zničených úplne. Väčšinu poškodených a zničených pamiatok tvoria miestne kultúrne pamätihodnosti. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedlo to ukrajinské ministerstvo kultúry.

UNESCO v polovici februára uviedlo, že podľa jej odhadov Rusko od začiatku vojny spôsobilo ukrajinskej kultúre škody za 3,5 miliardy dolárov.

Hutnícky závod v meste Čerepovec na severe Ruska zasiahol neznámy dron, oznámil gubernátor Filimonov.

Ďalej uviedol, že prevádzka podniku nebola narušená a nie sú hlásení ani zranení. Čerepovec sa nachádza asi 400 kilometrov severne od Moskvy.

Spoločnosť Severstaľ, ktorej spomínaný závod patrí, predtým podľa serveru Meduza informovala o "technologickom incidente" v podniku s poznámkou, že príčiny sa objasňujú. Obyvatelia mesta ráno hlásili výbuch v oblasti hutníckeho závodu.

Čerepovecký hutnícky závod je druhým najväčším podnikom na výrobu ocele v Rusku, napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Ruskí vojaci zintenzívnili útoky v smere na mesto Orechov v Záporožskej oblasti a snažia sa odrezať výbežok pri obci Robotyne.

Povedal to hovorca ukrajinskej tavrijskej operačnej a strategickej skupiny Dmytro Lychovij. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Oblasť mesta Orichiv sa mení na intenzívne bojisko. Nepriateľ sa snaží odrezať výbežok Robotyne. Za uplynulý deň západne od obcí Verbove a Robotyne sa celkovo 16-krát pokúsili o útok," konštatoval Lychovij.

Ukrajinská armáda oslobodila dedinu Robotyne v závere augusta minulého roka. (SITA)

Jednou z hlavných úloh Ukrajiny v terajšej fáze vojny je vybudovať obranné konštrukcie kvôli rozsiahlejšej ruskej ofenzíve.

Tá by podľa ukrajinských predstaviteľov mohla začať už na jar, uviedol americký denník The Wall Street Journal.

Obranné pozície sú pre Ukrajinu zásadné aj pre jej problémy s mobilizáciou vojakov. Snaha o ich vybudovanie ale podľa amerického portálu zatiaľ zásadné výsledky nepriniesla a obranné línie sú nesúrodé.

Priestranstvo západne od Avdijivky je posiate bagrami, ktoré vytvárajú protitankové priekopy, aj keď tieto vozidlá by sa hodili skôr na stavenisko ako na bojisko, poznamenal portál.

Ukrajinci sa podľa neho pokúšajú vytvoriť fyzické prekážky po vzore tých, ktoré vybudovali pred vyše rokom ruské sily a zbrzdili tak ukrajinskú protiofenzívu.

Ruské obranné konštrukcie zahŕňali viacvrstvové zákopové línie, protitankové priekopy, betónové bloky a rozsiahle mínové polia, ktoré, ako sa ukázalo, bolo takmer nemožné prekonať.

Už v novembri Ukrajina oznámila kampaň na vybudovanie rozsiahlej siete opevnení pozdĺž frontovej línie, predovšetkým v oblastiach pri Avdijivke. Západní predstavitelia a vojaci ale upozorňujú, že táto snaha zatiaľ neviedla k želaným výsledkom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Je to zlé. Na desať ruských granátov odpovedáme jedným, hovorí ukrajinský dôstojník Čítajte 

"Ukrajinu by mal znepokojovať nedostatok rozvrstvenej obrany pozdĺž frontovej línie," oznámil americkým novinám analytik Franz-Stefan Gady, ktorý si nedávno pozrel frontovú líniu v oblasti Donbasu.

Obranné konštrukcie často budujú samotní vojaci, a to aj pod paľbou, povedal denníku zástupca veliteľa 3. útočnej brigády Maksym Žorin. Vyjadril pritom nádej, že obranná línia pri Pokrovsku západne od Avdijivky bude dostatočná na to, aby v najbližších týždňoch vydržala očakávaný ruský útok.

S problémami na bojisku ale zápasí aj Rusko. Hoci Moskva má k dispozícii viac vojakov aj zdrojov ako Kyjev, nie je schopná ich efektívne sústrediť a namiesto toho útočia na ukrajinské pozície pomocou zle vycvičených vojakov, za čo podľa ukrajinských vojakov platia vysokými stratami.

Ruskí velitelia podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa z NATO "nariaďujú kvôli politickému tlaku nedostatočne obsadeným a neskúseným jednotkám nerealistické ciele".

Rusi podľa neho nevedia využiť jednotlivé prieniky a dosiahnuť zásadné zisky.

Súčasným cieľom ruských okupačných síl na Ukrajine je podľa Británie obsadenie mesta Časiv Jar.

To sa nachádza v Doneckej oblasti neďaleko Bachmutu.

V správe, ktorú zverejnila vo štvrtok na mikroblogovacej sieti X, však vojenská spravodajská služba Veľkej Británie hovorí, že Rusi pravdepodobne nie sú schopní podniknúť ofenzívu. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Britský rezort obrany konštatoval, že ruské jednotky v súčasnosti podnikajú útoky v snahe rozšíriť svoju kontrolu pri meste Bachmut, ktoré dobyli vlani v máji.

Ruské sily obsadili východnú časť dediny Ivanivske a útočia aj na ukrajinské pozície v obci Bohdanivka, poznamenalo britské obranné spravodajstvo.

Vzťahy Slovenska a Česka budú naďalej silné bez ohľadu na to, kto bude pri moci, povedali Šimečka a Bartoš. (SME)

Nórsko daruje 1,6 miliardy nórskych korún na českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu z tretích krajín.

Oznámil to nórsky premiér Jonas Gahr Störe. "Ukrajina naliehavo potrebuje veľké množstvo delostreleckej munície, aby mohla čeliť ruskej agresii," uviedol vo vyhlásení.

Česko sa svojou iniciatívou snaží urýchlene zohnať muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov, pričom na Západe hľadá spojencov na jej financovanie.

Podporilo ju viacero európskych krajín vrátane Francúzska. Holandský premiér Mark Rutte vo februári oznámil, že jeho krajina poskytne na tento účel sto miliónov eur.

Pokračujúce meškanie západnej pomoci Ukrajine by mohlo viesť k odloženiu ofenzívnych akcií v tomto roku.

Podľa ISW snaha Ukrajiny vymazať ruský postup je „operačne fundovaná", ale pretrvávajúce brzdenie západnej bezpečnostnej podpory pravdepodobne na neskôr odsunie úsilie Kyjeva opäť získať iniciatívu na všetkých frontoch. Informuje o tom web Kyiv Independent.

USA odkladajú rozhodnutie o pomoci Ukrajine od jesene 2023. Senát amerického Kongresu síce nedávno schválil balík pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan v objeme 95 miliárd dolárov, ale predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson ho stále nepredložil na hlasovanie.

V tankovej škole v ruskom meste Kazaň vypukol požiar. Nikto nebol zranený, išlo zrejme o chybnú elektroinštaláciu.

S odvolaním sa na úrady o tom dnes informovali ruské tlačové agentúry.

"Asi o 12.00 h moskovského času objavila dozorná služba požiar v nebytovej technickej miestnosti na druhom poschodí jednej z budov Kazaňskej vyššej tankovej školy," uviedla tlačová služba centrálneho vojenského okruhu.

Podľa portálu Tatar-inform začala horieť v areáli školy budova kasární, napísal server Meduza a dodal, že podľa natočených záberov sa oheň rozšíril z druhého poschodia budovy na strechu.

Viac ako miliónové mesto Kazaň je hlavným mestom Tatárskej autonómnej republiky a leží vyše 700 kilometrov na východ od Moskvy.

Indické veľvyslanectvo v Moskve potvrdilo smrť občana naverbovaného ruskou armádou.

Urobilo tak niekoľko dní po tom, ako jeho príbuzný pre tlačovú agentúru AFP podľa jej štvrtkovej správy uviedol, že muža vyslali bojovať na Ukrajinu.

Ministerstvo zahraničných vecí v Naí Dillí vo februári uviedlo, že sa snaží zabezpečiť prepustenie približne 20 indických občanov, ktorí "uviazli" v ruskej armáde.

Veľvyslanectvo neuviedlo okolnosti úmrtia inkriminovaného muža Mohammeda Afsana, ale oznámilo, že je v kontakte s jeho rodinou a ruskými orgánmi. "Misia sa bude snažiť poslať jeho telesné pozostatky do Indie," napísalo veľvyslanectvo na sociálnej sieti X.

Afsanov brat povedal, že Mohammed je nezvestný už takmer dva mesiace. Afsan podľa neho naposledy telefonoval z juhoruského mesta Rostov nad Donom a oznámil, že bol nasadený na front. Iný indický vojak, ktorému sa podarilo utiecť, svojej rodine povedal, že 30-ročný Afsan utrpel strelné zranenie.

Afsan je prvým spomedzi indických občanov slúžiacich v ruskej armáde, ktorého smrť potvrdili indické úrady, a celkovo druhou potvrdenou indickou obeťou v tomto konflikte.

Ruské ministerstvo zahraničia predvolalo americkú veľvyslankyňu v Moskve Lynne Tracyovú.

Oznámilo jej, že ruské úrady označili za nežiaduce tri americké vzdelávacie neziskové organizácie pôsobiace v Rusku. 

Veľvyslankyňu tiež varovalo pred údajnými pokusmi o zasahovanie do ruských záležitostí alebo šírením dezinformácií v súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami alebo ruským pôsobením na Ukrajine a pohrozilo možným vyhostením amerických diplomatov. 

Vyplýva to z oznámenia zverejneného na webe ruské ministerstvo zahraničia. (ČTK)

Väčšina vlád zastrešených Európskou ľudovou stranou vyjadrila podporu Ukrajine.

K týmto názorom sa vo svojom prejave pridala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Von der Leyenová pripomenula, že Ukrajina vstúpila do tretieho roku vojny, ktorú rozpútalo Rusko. Konštatovala tiež, že dnes nie je pre EÚ naliehavejšia téma ako Ukrajina.

"Bola som v Buči po oslobodení mesta, nezabudnem na vrecia na telá. Na nevinných civilistov, mladých, starých, ktorých zabili Putinovi vojaci. Nezabudnem na zúfalých rodičov, ktorým uniesli deti do Ruska," povedala šéfka eurokomisie pred asi dvetisíc delegátmi kongresu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európska komisia navrhla vznik nového únijného programu na podporu obranného priemyslu Čítajte 

Upozornila, že Putin je stíhaný za vojnové zločiny a v Haagu ho čaká Medzinárodný trestný súd.

"Putin je stíhaný za vojnové zločiny a bude súdený. ​​Čaká ho vojnový súd," vyhlásila von der Leyenová po tom, ako uviedla, že Putin je zodpovedný aj za smrť ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, hlavného odporcu Kremľa, ktorý vo februári zomrel vo väzení za podozrivých okolností.

V časti svojho prejavu venovaného Ukrajine zdôraznila, že Európa bude stáť pri Ukrajine, kým to bude potrebné. Hoci Rusko zničilo domy, nemocnice a škôlky, nedokázalo zničiť sen Ukrajincov o slobodnej a prosperujúcej Ukrajine, v srdci Európskej únie, dodala s tým, že tento sen žije aj v Moldavsku, Gruzínsku a na západnom Balkáne. (TASR)

Minulý týždeň Fiala udržal diplomatické dekórum. Lenže potom sa Blanár stretol s Lavrovom. Píše Jindřich Šídlo. (SME)

Spolupráca medzi Českom s Slovenskom bude pokračovať bez ohľadu na to, čo bolo povedané, tvrdí minister Raši. (SITA)

Ruská tajná služba usmrtila bieloruského občana, ktorý podľa nej pracoval pre ukrajinskú rozviedku.

Mal sa chystať vyhodiť do povetria administratívnu budovu v meste Oloněc v Karélii v rovnakej časti krajiny.

Informovala o tom agentúra RIA Novosti.

Tajná služba podľa agentúry oznámila, že muž pri zadržaní začal strieľať na jej pracovníkov a bol "neutralizovaný". Dodala, že u neho našla výbušné zariadenie.

Podľa telegramového kanála Astra išlo o 49-ročného bieloruského aktivistu Mikalaja Aljaksejeva, ktorý sa v roku 2020 zúčastnil na protivládnych protestoch v Bielorusku.

Lukašenkov režim kritizoval aj na sociálnych sieťach. V roku 2021 napríklad podľa Astru v jednom zo svojich príspevkov označil situáciu v Bielorusku za "genocídu" bieloruského národa. (ČTK)

Viaceré významné maďarské médiá si všimli rozkol medzi Slovenskom a Českom kvôli zahraničnej politike.

Server telex.hu konštatoval, že Rusko vrazilo klin medzi Slovensko a Česko, český premiér Petr Fiala sa so slovenským kabinetom stretnúť nechce, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V Česku sú členovia slovenskej vlády neželanými hosťami, píše v titulku server magyarhirlap.hu, ktorý poznamenal, že je to ďalší nepriateľský krok Prahy voči Bratislave.

Podľa servera privatbankar.hu môže nielen maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó mať problémy z toho, že sa stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

Plánované česko-slovenské spoločné rokovania vlád sa neuskutočnia. Mohli by na nich rokovať o mnohých témach, avšak zdá sa, že vzájomné vzťahy boli otrávené odlišnými postojmi k rusko-ukrajinskej vojne, píše privatbankar.hu. (TASR)

Cynická obluda: Trestný kódex neprešiel, taliansky raketový systém odišiel.

(zdroj: Cynická obluda)

Rusko môže bojovať na Ukrajine ešte najmenej dva roky, tvrdia litovské tajné služby.

Rusko v roku 2023 zreformovalo a posilnilo svoju bojmi oslabenú armádu na Ukrajine a rozširuje vojenský potenciál popri svojej hranici so Severoatlantickou alianciou, teda aj popri hranici s Fínskom, ktoré sa stalo členom NATO vlani. Litovské tajné služby to uviedli vo svojom výročnom hodnotení hrozieb, ktorým čelí pobaltský štát.

"Moskva sa dokáže poučiť z chýb a zlepšuje svoju bojovú efektivitu," dodali litovské služby v správe.

Spoločná správa je dielom dvoch služieb: kontrarozviedky Štátny bezpečnostný úrad a vojenskej Obrannej spravodajskej a bezpečnostnej služby patriacej pod ministerstvo národnej obrany.

Ministerstvo obrany v Moskve v utorok oznámilo, že Rusko posilnilo svoje ozbrojené sily na severe a západe krajiny v reakcii na "zaznamenané" zvyšovanie síl NATO na svojich hraniciach.

Litva, sused Ruska a jeho spojenca Bieloruska, bola kedysi ovládaná z Moskvy, ale teraz je členom NATO a Európskej únie.

Litovské tajné služby napísali, že ruské spravodajské služby sa intenzívne snažia obísť sankcie uvalené na ruský zbrojársky priemysel po napadnutí Ukrajiny.

Rusko otvorene zásobujú zbraňami a muníciou len Irán a Severná Kórea, pričom Čína sa stala jeho najväčším dodávateľom mikročipov a jüan je už hlavnou menou pre medzinárodné transakcie Ruska, napísali litovské služby.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi zažili najkrvavejší mesiac. Taktika im však vychádza, Ukrajinci ich nevedia zadržať Čítajte 

Dodali, že odvtedy, ako Rusko v roku 2023 rozmiestnilo bojové hlavice v Bielorusku, tam neustále buduje infraštruktúru potrebnú pre ich použitie.

V správe sa píše, že ruské a bieloruské tajné služby sa čoraz viac snažia verbovať Litovčanov prekračujúcich hranicu a Litva zadržala v roku 2023 niekoľko svojich občanov, ktorých obvinila z poskytovania informácií bieloruským spravodajským službám za peniaze. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny stratila ruská armáda podľa Ukrajiny 421 430 vojakov.

Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 160 vojakov, 17 tankov, 51 bojových obrnených vozidiel či 42 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 695 tankov, 12 779 bojových obrnených vozidiel, 13 532 vozidiel a palivových nádrží, 10 350 delostreleckých systémov, 1 009 odpaľovacích raketových systémov, 701 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 7 963 dronov, 1 919 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 647 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajina stabilizuje kontaktnú líniu a prevezme iniciatívu na bojisku, tvrdí veliteľ ukrajinských pozemných síl Pavľuk.

„Našou úlohou je stabilizovať kontaktnú líniu, zabiť čo najviac (Rusov), čo sa nám aj darí, a čo najviac sa preskupiť, aby sme mohli stiahnuť jednotky, ktoré potrebujú doplnenie a zotavenie, aby sme tento rok mohli založiť útočnú skupinu a viesť protiofenzívne operácie. Darí sa nám a situácia sa stabilizuje,“ povedal Pavľuk.

Situáciu na bojisku opísal ako náročnú, ale pod kontrolou. Rusko sa pred budúcotýždňovými ruskými prezidentskými voľbami snaží obsadiť čo najväčšie ukrajinské územie, a tak sa do ofenzívy vrhá „všetko možné aj nemožné“.

Pavľuk povedal, že naďalej existuje niekoľko „horúcich“ miest, kde Rusi sústreďujú svoje sily, ako Avdijivka, oblasť okolo mesta Časiv Jar a oblasť pri dedine Terny smerom na Lyman. (SITA, Ukrajinská pravda)

Poľsko sa usiluje rozšíriť na Bielorusko rovnaký režim sankcií, aký sa vzťahuje na Rusko.

Potvrdil to námestník poľského ministra zahraničných vecí Wladyslaw Teofil Bartoszewski na parlamentnom výbore pre zahraničné veci.

Pripomenul, že od roku 2020, keď v Bielorusku prebehli sporné prezidentské voľby, na základe ktorých si súčasná hlava štátu Alexandr Lukašenko zaistila šieste funkčné obdobie, bolo v krajine zadržaných približne 1 500 ľudí.

"Počet politických väzňov sa zvyšuje a represie sa stupňujú," citovala PAP námestníka ministra, podľa ktorého sa Poľsku dosiaľ nepodarilo týchto ľudí oslobodiť.

Bielorusko je v súčasnosti podľa neho veľmi úzko prepojené s Ruskom prezidenta Vladimira Putina. Ako príklad uviedol protiukrajinskú činnosť. Poľsko sa preto "snaží zabezpečiť, aby sa všetky sankcie uplatňované voči Ruskej federácii rozšírili aj na Bielorusko," povedal Bartoszewski.

Vyjadril presvedčenie, že sankcie sú jedným z najúčinnejších spôsobov, ako vyvinúť tlak na Bielorusko. Rusko podľa neho niektoré sankcie uvalené naň obchádza prostredníctvom presunu obchodu cez susedné Bielorusko.

"Jednou z hlavných úloh poľského ministerstva zahraničných vecí je udržať bieloruskú otázku v agende EÚ," dodal Bartoszewski. (TASR)