Ukrajina Rusko Online: Scholz opäť obhajoval zákaz dodávok striel Taurus na Ukrajinu

Rusko označilo 81-ročnú uznávanú ruskú spisovateľku Ľudmilu Ulickú za zahraničnú agentku.

Údajne sa stavia proti vojne na Ukrajine a šíri LGBTQ "propagandu".

Spisovateľská ikona žije v exile a proti autoritárskemu smerovaniu Kremľa protestovala už v časoch Sovietskeho zväzu. Je ostrou kritičkou prezidenta Vladimira Putina.

Ulická "je proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine" a "šíri propagandu LGBT vzťahov", odôvodnilo ruské ministerstvo spravodlivosti jej zaradenie medzi "zahraničných agentov".

Dlhoročnú favoritku na Nobelovu cenu za literatúru pridal Kremeľ do svojho dlhého zoznamu odstavených ruských kultúrnych osobností, kde je aj spisovateľ Boris Akunin.

Rusko používa termín "zahraničný agent" pre ľudí, ktorých vníma ako zradcov a nepriateľov štátu. Od takto označených ľudí vyžaduje, aby toto varovanie uvádzali vo svojich publikáciách a dielach.

Ulická sa narodila v strednom Rusku v roku 1943. Je autorkou 22 diel, vrátane divadelných hier a príbehov pre deti. Jej bestseller "Daniel Stein, tlmočník" bol vydaný v roku 2006 a preložený do vyše 20 jazykov. Je založený na skutočnom príbehu poľského Žida, ktorý sa stane katolíckym kňazom.

Jej román "Prípad Kukocij" (vyšiel aj v češtine) z roku 2001 sleduje životy lekára a jeho rodiny počas viacerých desaťročí za éry Sovietskeho zväzu. V roku 2001 získal Ruskú Bookerovu cenu.

Keď Putin nariadil vojenskú operáciu na Ukrajine, Ulická odišla do Nemecka a predpovedala, že tento "nezmyselný" konflikt bude pre Rusko "katastrofou".

Od začiatku invázie na Ukrajinu ušlo z Ruska veľa popredných kultúrnych osobností a tie, čo ostali, čelia prísnej cenzúre alebo súdnym procesom. (TASR)

Poľsko má svoju vlastnú kultúru a vieru, povedal poľský prezident Duda v deň spomienky na prekliatych vojakov.

Prezident vystúpil na slávnosti v meste Mlawa pri príležitosti spomienky na antikomunistický odboj po 2. svetovej vojen.

"Nikdy viac tu nebude ruský poriadok, nikdy viac ruský svet," povedal Duda, pretože Poliaci to nechcú. Poľsko sa podľa jeho slov poučilo z dejín a v súčasnosti sa usiluje posilniť svoju bezpečnosť lepším financovaním obrany.

"Dnes takisto pozorujeme, ako hrozba narastá," povedal a dodal, že susedná Ukrajina čelí ruskému útoku. Rusko je podľa jeho slov stále také isté už stovky rokov. Pripomenul jeho imperializmus, utláčanie iných štátov, podmaňovanie si ich, využívanie otrockej práce, vraždy, exil, či ničenie rodín a únosy detí.

Ako prekliati vojaci sa označujú príslušníci poľských odbojových hnutí, ktorí od konca druhej svetovej vojny až do 50. rokov minulého storočia bojovali proti sovietskej okupácii a komunistickému režimu, píše na svojej webovej stránke poľský Ústav pamäti národa (IPN). Poľsko si ich každoročne pripomína 1. marca od roku 2011. (TASR)

Sedem ukrajinských odborných škôl zavedie nový vzdelávací projekt s názvom „Pilot komerčného dronu.“

„Naučiť sa ovládať dron je dnes na Ukrajine veľmi dôležité. Tieto drony sa používajú na sejbu, záchranné operácie, odmínovanie,“ povedal ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov.

Dodal, že bezpilotné lietadlá pomáhajú vyhodnocovať škody spôsobené bojovými akciami a novinári ich využívajú na nakrúcanie vojny. Európska únia pomohla Ukrajine zakúpiť drony na vzdelávacie účely a pripraviť učiteľov na tento program. (SITA)

Rusko je od piatku oficiálne vylúčené z Dunajskej komisie, ktorá zabezpečuje a zlepšuje podmienky plavby po Dunaji.

Oznámil to na sociálnej sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Členské krajiny komisie sa na decembrovom zasadnutí zaoberali útokmi Ruska v južnej časti povodia Dunaja, ktoré boli v rozpore so zmluvou o vzniku tejto komisie.

Kuleba pripomenul, že Rusko vyzvali, aby sa do 29. februára samo stiahlo z tejto organizácie. Moskva to neurobila a preto zvyšní členovia už nebudú uznávať jeho záväzky vyplývajúce z Belehradskej konvencie z auguste 1948, ktorou bola Dunajská komisia založená.

"Vyzývam všetko medzinárodné organizácie, aby nasledovali tento príklad, izolovali ruských diplomatov a vylúčili Rusko," napísal Kuleba.

Hlavným cieľom Dunajskej komisie je zabezpečiť a rozvíjať slobodnú plavbu na Dunaji. Členmi sú - po vylúčení Ruska - Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Moldavsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko a Ukrajina. (TASR)

Najmenej 57 ľudí zadržali bezpečnostné zložky v rôznych ruských mestách na podujatiach na pamiatku Alexeja Navaľného. (ČTK)

Poľskí farmári začali protest na hraničnom priechode neďaleko hraníc s Litvou. Sú nespokojní s prevozom ukrajinského obilia. (TASR)

Nemecký kancelár opäť obhajoval zákaz dodávok striel Taurus na Ukrajinu. Nie je to niečo, čo môžeme teraz poskytnúť, tvrdí.

"Je to rozhodnutie mňa ako kancelára a stojím si za ním," vyhlásil. Zdôraznil, že veľké množstvo argumentov hovorí v neprospech dodávok pokročilých ďalekonosných raketových systémov Ukrajine.

"Znovu opakujem, že nepodporím žiadne rozhodnutie, ktoré nejakým spôsobom zatiahne nemeckých vojakov do vojenských operácií súvisiacich so strašnou vojnou Ruska proti Ukrajine," vyhlásil nemecký kancelár.

Scholz pred niekoľkými dňami uviedol, že zbraňové systémy Taurus majú veľmi veľký dosah, preto je potrebné ich naprogramovať, čo by si podľa neho mohlo vyžadovať účasť nemeckých vojakov. Dodal, že je potrebné zabrániť tomu, aby vojna eskalovala do konfliktu Ruska a NATO.

"V tomto sa zhodujem so všetkými priateľmi v Európe, USA a inde vo svete. Všetko, čo v tomto smere mohlo byť povedané, preto už povedané bolo," dodal.

Taurus sú presné zbraňové systémy nemecko-švédskej výroby odpaľované zo vzduchu a schopné zasahovať ciele až do vzdialenosti 500 kilometrov.

Ukrajina opakovane žiadala o dodanie zbraňových systémov s dlhým dosahom. Žiadosť podporuje nemecká konzervatívna opozícia aj väčšina Scholzových koaličných partnerov zo strany Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP). Scholzov odmietavý postoj preto kritizujú. (TASR)

Sankcie na diamanty z Ruska vstupujú do platnosti. Rusko je podľa objemu najväčším svetovým producentom surových diamantov.

Belgicko, ktoré je momentálne predsedníckou krajinou v Rade EÚ, uviedlo, že bol urobený dôležitý krok v implementácii sankcií voči ruským diamantom, na ktorých sa dohodli krajiny skupiny G7 v dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine.

Ministerstvo spresnilo, že veľká časť príjmov z tohto sektora sa podieľa na financovaní vojny proti Ukrajine. Antverpy sú popredným svetovým obchodným centrom pre neopracované diamanty, čo dáva Belgicku osobitnú zodpovednosť za zníženie ruských príjmov z diamantov.

Belgicko už od roku 2022 pracuje na inovatívnom mechanizme sankcií, ktorý čo najviac zmierňuje riziko ich obchádzania cez tretie krajiny. S týmto cieľom sa skupina G7 (Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, USA a EÚ) vlani v decembri rozhodla zaviesť komplexný režim sankcií založený na technologickej sledovateľnosti. EÚ prijala tieto pravidlá 18. decembra a Belgicku bola pridelená vedúca úloha pri ich vykonávaní.

Od 1. januára 2024 platia dovozné obmedzenia pre nepriemyselné diamanty akejkoľvek veľkosti ťažené, spracované alebo vyrobené v Rusku, pri priamom dovoze alebo cez tretie krajiny. Od začiatku roka Rusko nemôže vyvážať diamanty priamo ani nepriamo do krajín G7 a EÚ, čo je trh, ktorý spolu predstavuje takmer 70 percent

celosvetovej spotreby. Tento krok však nezahŕňal neopracované diamanty, ktoré opracovali v tretej krajine na brúsené drahokamy.

To sa mení od 1. marca. Do platnosti vstupujú aj obmedzenia nepriameho dovozu, čo znamená, že bude zavedený postupný zákaz dovozu ruských diamantov z tretích krajín. Odteraz majú všetky neopracované alebo leštené ruské diamanty od jedného karátu, spracované v tretích krajinách, zakázaný vstup na trhy G7 a EÚ.

Zatiaľ čo dovozcovia budú musieť počas prechodného obdobia šiestich mesiacov preukázať listinami neruský pôvod diamantov, dodržiavanie zákazu nepriameho dovozu sa bude monitorovať prostredníctvom overovacieho a certifikačného systému založeného na spoľahlivých technológiách vysledovateľnosti. To umožní digitálne sledovať diamanty od vyťaženia z bane po zakúpený prsteň. (TASR)

Ukrajina a Holandsko podpísali bezpečnostnú dohodu, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Kyjev čelí v posledných mesiacoch na frontovej línii intenzívnemu tlaku a aj v súvislosti s nedostatkom munície vyzýva západných spojencov, aby poslali ďalšiu pomoc.

Zelenskyj podpísal dohodu s holandským premiérom Markom Ruttem na stretnutí v Charkove, ktoré je druhým najväčším ukrajinským mestom a častým cieľom ruských útokov.

"V tomto dokumente sa uvádza, že Holandsko poskytne vojenskú pomoc za dve miliardy eur tento rok, ako aj ďalšiu obrannú pomoc v priebehu najbližších desiatich rokov," oznámil Zelenskyj.

Ukrajina vo februári upozornila, že dostala menej než tretinu delostreleckých nábojov, ktoré jej prisľúbila dodať Európska únia, a že len s ťažkosťami udržiava svoju obranu. (TASR)

Nový fínsky prezident Stubb je pripravený aj na ťažké bezpečnostné rozhodnutia týkajúce sa bezpečnosti po vstupe do NATO.

Bývalý konzervatívny premiér a nový prezident Stubb (55) počas prísahy v parlamente varoval, že ruská invázia na Ukrajinu znamená začiatok "novej nebezpečnej éry rozdelenia".

"Hlavnou úlohou prezidenta republiky je za každých okolností zabezpečiť, aby bol vo Fínsku zachovaný mier. Sľubujem, že to budem robiť, ale ak pôjde do tuhého, som pripravený prijať aj ťažké rozhodnutia na zaistenie bezpečnosti našej krajiny," povedal.

Stubb vo februári v druhom kole volieb tesne vyhral nad kandidátom Zelenej ligy Pekkou Haavistom. Ako nová hlava štátu bude počas šesťročného funkčného obdobia zodpovedný za zahraničnú politiku v spolupráci s vládou. Nový význam to nadobudlo po februári 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Zároveň sa zvýšilo napätie pozdĺž rusko-fínskej hranice, ktoré meria 1340 kilometrov.

Fínsko preto opustilo neutrálnu vojenské politiku a požiadalo o vstup do NATO - členom Aliancie sa stalo v apríli 2023.

Helsinki vlani v auguste obvinili Moskvu z organizovania prílevu migrantov cez fínske východné hranice. Stubb v novembri patril medzi podporovateľov rozhodnutia uzavrieť hranice - toto opatrenie má trvať minimálne do 14. apríla.

"Éra po studenej vojne sa skončila. Ukončil ju ruský útok na Ukrajinu," povedal Stubb v prejave pri uvedení do úradu.

"To, čo nás malo spájať - voľný pohyb, obchod, technológie, energia, informácie a mena -, nás rozdeľuje. Nástroje spolupráce sa stali zbraňou. Zároveň sa však posilnila spolupráca v Európe, čo je dobré," dodal Stubb.

Jeho predchodca v prezidentskej funkcii Sauli Niinistö sa údajne stretával s ruským prezidentom Vladimirom Putinom častejšie ako ktorýkoľvek iný európsky líder. (TASR)

Ukrajinská armáda pri Avdijivke získala späť niektoré stratené pozície, napísal šéf tavrijskej operačnej strategickej skupiny.

Tarnavskyj dodal, že ukrajinské sily si vytvorili dodatočné palebné pozície a pozorovacie stanovištia.

Ruská armáda útoční aj pri meste Časiv Jar, ktoré leží západne od okupovaného Bachmutu. Povedal to pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny síl Chortycia Iľja Jevlaš. Rusko považuje mesto Časiv Jar, za kľúčové pre ďalší postup smerom na Kosťantynivku, Kramatorsk a Sloviansk, poznamenal Jevlaš. (SITA, Independent)

Kanada uvažuje o nasadení nebojových jednotiek na Ukrajine za určitých podmienok, tvrdí minister národnej obrany.

Už skôr však vylúčil možnosť nasadenia kanadských bojových jednotiek na Ukrajine. Podľa bezpečnostnej dohody, ktorú Kanada a Ukrajina podpísali cez víkend, sa Kanada môže vrátiť k výcviku ukrajinských vojakov na Ukrajine, „keď to podmienky dovolia“.

„Musí sa to robiť pomerne opatrným a obmedzeným spôsobom,“ konštatoval Blair. „Nechcem nasadiť príslušníkov kanadských ozbrojených síl niekde blízko bojiska, čo by mohlo vyvolať dojem, že preberáme akúkoľvek zložku bojovej úlohy,“ dodal. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rakvu s telom Navaľného spustili do hrobu za zvukov piesne My way a soundtracku z filmu Terminátor 2, ktorý mal rád. (SITA)

The Wall Street Journal ukázal návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou z minulého apríla.

Dokument je datovaný 15. aprílom 2022 - po návšteve vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve. Johnsona ruská strana viní z toho, že tlačil na ukrajinské vedenie, aby takúto dohodu neprijalo.

Návrh zahŕňal okrem iného záväzok Ukrajiny vzdať sa svojich snáh vstúpiť do NATO a zachovať si neutrálny status. Dokument zároveň neobsahoval zákaz vstupu Ukrajiny do EÚ.

V texte sa píše aj o redukcii ukrajinskej armády. Predstavy rokujúcich strán o rozsahu tejto redukcie sa však líšili: Rusko trvalo na 85.000 vojakoch, 342 tankoch, 519 delách, zatiaľ čo Ukrajina údajne chcela mať 250.000 vojakov, 800 tankov a 1900 diel.

Počítalo sa aj s tým, že na Ukrajine by platil zákaz rozmiestňovania cudzieho vojenského personálu a zbraní vrátane rakiet.

Dokument tiež rátal s tým, že polostrov Krym zostane pod ruskou kontrolou bez formálneho vzdania sa suverenity nad ním zo strany Ukrajiny.

O budúcnosti častí Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré boli do 24. februára 2022 pod ruskou kontrolou, sa malo rozhodnúť počas rokovaní prezidentov oboch krajín.

Dokument nehovoril o štatúte iných území okupovaných Ruskom - predtým sa opakovane uvádzalo, že sa v ňom počítalo s odchodom ruských jednotiek a návratom území pod kontrolu Ukrajiny.

Rusko predložilo mnoho ďalších požiadaviek, s ktorými Ukrajina nesúhlasila.

Išlo napr. o rozšírenie oficiálneho používania ruského jazyka na Ukrajine, upustenie od vyšetrovania údajných vojnových zločinov na Ukrajine a zrušenie všetkých sankcií.

Kyjev nesúhlasil ani s tým, aby niektorá z krajín, ktoré garantujú bezpečnosť Ukrajiny (patrí medzi ne aj Rusko), mala právo veta: Kyjev veril, že to môže Rusku dať "voľnú ruku" pre novú agresiu niekedy v budúcnosti.

Podľa WSJ rokovania pokračovali do júna 2022 a zastavili sa na podnet Ukrajiny. Moskva predtým tvrdila, že rokovania sa skončili v apríli.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v komentári k článku WSJ uviedol, že Moskva si neželá, aby bol dokument zverejnený. Dodal, že ak sa mierové rokovania obnovia, podmienky Ruska už budú iné – keďže odvtedy Rusko oznámilo anexiu štyroch ďalších ukrajinských regiónov.

Ukrajinské úrady zverejnenie návrhu mierovej dohody nekomentovali, podotklo REF/RL.

Obe strany predtým priznali, že o podmienkach možnej mierovej dohody sa rokovalo v Istanbule a nejaký čas aj po istanbulských rokovaniach. Následne ruské vedenie obvinilo Ukrajinu a jej západných spojencov, najmä Britániu, z narúšania dohôd.

Vlani v novembri vedúci ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija v rozhovore pre televízny kanál 1+1 povedal, že hlavnou požiadavkou Moskvy je neutralita Ukrajiny.

Podľa Arachamiju ukrajinská strana dohodu odmietla z dvoch dôvodov: pre nutnosť zmeniť ukrajinskú ústavu, pretože v nej je zakotvené želanie vstúpiť do NATO, a pre to, že Ukrajina neverí, že by Rusko dohodu aj plnilo.

V novembri 2022 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil ukrajinský desaťbodový mierový plán. Stanovuje sa v ňom, že akékoľvek rokovania s Moskvou sa môžu začať až po vrátení všetkých okupovaných území - vrátane anektovaného Krymu - pod správu Ukrajiny a po stiahnutí ruských jednotiek zo všetkých oblastí, ktoré obsadili. (TASR)

Ukrajina si po prvý raz v histórii vystačila počas zimy s vlastnou produkciou plynu, oznámil šéf ukrajinskej spoločnosti Naftogaz.

Premiér Denys Šmyhaľ 31. januára povedal, že napriek ruským útokom zostáva ukrajinský energetický sektor stabilný, keďže krajina sa v tejto zimnej sezóne spolieha na vlastný plyn.

„Pred desiatimi rokmi by tomu nikto neveril. Pred dvoma rokmi, keď sa začala totálna vojna, sa tomu tiež ťažko verilo. Ale dokázali sme to a teraz plánujeme udržať trend energetickej nezávislosti Ukrajiny aj v budúcnosti,“ povedal Černyšov.

Naftogaz nazhromaždil do konca minuloročného leta 14 miliárd metrov kubických plynu, aby sa pripravil na vykurovaciu sezónu. Neskôr toto číslo ešte narástlo na 16 miliárd metrov kubických. (SITA, Kyiv Independent)

Ruská armáda v noci zaútočila na Ukrajinu dronmi a protilietadlovými raketami. Všetky útoky Ukrajina odrazila.

Ukrajinské obranné sily zničili všetky štyri drony, ktorými Rusi zaútočili z okresu Kursk a Primorsko-Achtarsk ležiaceho na juhu Ruska pri Azovskom mori. Päť riadených striel S-300 Moskva vypálila z okupovanej časti Doneckej a z ruskej Belgorodskej oblasti.

Protivzdušná obrana a mobilné palebné skupiny ukrajinského letectva zostrelili ruské drony v Charkivskej a Dnipropetrovskej oblasti. (SITA, Ukrajinská pravda)

V moskovskom chráme sa s Navaľným rozlúčili jeho blízki. Pred kostolom je polícia aj tisíce podporovateľov. (ČTK)

Pred chrámom, kde sa bude konať obrad za Navaľného, sa zhromaždili stovky ľudí. Polícia ich legitimuje. (SITA)

Zara po dvoch rokoch opäť otvorí obchody na Ukrajine. Tie boli zatvorené krátko po invázii Ruska na Ukrajinu.

Firma Inditex, vlastník značky Zara, uviedla, že s opätovným otváraním obchodov začne v apríli tohto roka. Celkovo plánuje otvoriť 50 z 84 obchodov v krajine, uviedla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na britský denník The Financial Times. Ako dlho bude celý proces opätovného otvárania prevádzok trvať Inditex nezverejnil.

Zostávajúcich 34 obchodov zostane zatvorených. Tie sa nachádzajú na juhu a východe Ukrajiny, teda v regiónoch, ktoré sú priamo zasiahnuté bojmi.

V roku 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, podobne ako ďalšie západné značky, aj Inditex pozastavil svoje aktivity na Ukrajine a v Rusku. Na Ukrajine pre obavu o bezpečnosť a v Rusku v reakcii na sankcie západných štátov voči Moskve. Rovnaký krok urobil aj najväčší konkurent Inditexu, švédsky odevný reťazec H&M. (TASR)

Rusko prišlo o takmer tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl zabitých v boji sa tak od začiatku vojny zvýšil na 414 680. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 30 obrnených bojových vozidiel pechoty, 36 delostreleckých systémov a tri lietadlá.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 610 tankov, 12 582 obrnených bojových vozidiel pechoty, 10 106 delostreleckých systémov a 345 lietadiel.

Ruský občan sa priznal, že nelegálne vyvážal do Ruska mikroelektroniku použiteľnú na vojenské účely.

Vývoz takýchto komponentov pritom zakazujú americké sankcie uvalené na Rusko po invázii Ukrajinu, informuje agentúra AFP.

Obžalovaný sa vo štvrtok pred newyorským súdom priznal k obvineniam z pašovania a prania špinavých peňazí. V prípade prvého z týchto trestných činov je maximálna sadzba 10, v prípade druhého 20 rokov väzenia.

Päťdesiatjedenročný Maxim Marčenko podľa obžaloby spolu s ďalšími dvoma nemenovanými Rusmi prevádzkoval sieť, ktorá od amerických distribútorov nakupovala veľké množstvá mikroelektroniky využiteľnej pri výrobe zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Táto elektronika napokon končila u odberateľov sídliacich v Rusku.

"Marčenko svoju schému utajoval prostredníctvom krycích spoločností a ďalších sofistikovaných mechanizmov na pranie špinavých peňazí, pomocou ktorých zaisťoval dodávky mikroelektroniky určenej na použitie v puškohľadoch, okuliaroch na nočné videnie, termálnej optike a ďalších zbraňových systémoch," uvádza sa vo štvrtkovom vyhlásení ministerstva spravodlivosti USA.

Na účely nákupu uvedenej techniky previedla Marčenkom vedená sieť do USA medzi májom 2022 a augustom 2023 viac než 1,6 milióna dolárov. (TASR)

Cynická obluda: Aspoň Fico vie, aké je to cítiť sa s orientáciou vo výraznej menšine.

Rusko je pripravené vydať ukrajinskej strane telá obetí havárie lietadla Il-76 v Belgorodskej oblasti.

Podľa britskej stanice BBC to uviedla ruská ombudsmanka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová. Ukrajinská strana toto vyhlásenie zatiaľ nekomentovala.

Moskaľkovová tvrdí, že ukrajinská strana sa zaujímala o možnosť prevozu tiel a že Moskva je v tejto veci v kontakte s Kyjevom. K dispozícii sú aj vzorky DNA, čo umožňuje vykonať identifikáciu tiel, dodala Moskaľkovová podľa britskej stanice BBC.

Lietadlo Il-76 havarovalo 24. januára v Belgorodskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany vtedy informovalo, že na palube bolo 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých prevážali na výmenu. Ruská strana tvrdí, že haváriu Il-76 spôsobila ukrajinská armáda.

Ukrajinská rozviedka potvrdila, že v ten deň sa skutočne pripravovala výmena vojnových zajatcov. Ukrajinská vojenská rozviedka zároveň uviedla, že nevie, kto bol na palube havarovaného lietadla. (TASR)

Šéfredaktora ruských nezávislých novín Novaja Gazeta zadržali a dostal pokutu za diskreditáciu armády.

Noviny informovali, že Sergeja Sokolova zadržali príslušníci ruského Centra pre boj s extrémizmom. Moskovský súd mu následne uložil pokutu 30-tisíc rubľov.

Obvinenia voči Sokolovovi súvisia s materiálom, ktorý noviny zverejnili na ich kanáli na platforme Telegram. Úrady podľa nich zistili, že obsahoval „jazykové a psychologické znaky verbálnej diskreditácie konania mocenských štruktúr“.

Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc na mikroblogovacej sieti X napísala, že „protestuje proti tomuto zatknutiu, ktoré ďalej svedčí o násilí cenzúry v Rusku“. (SITA)

Rusko hlási zostrelenie dronov, terčom Ukrajincov zrejme bol veľký závod na výrobu výbušnín.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila počas noci na piatok tri ukrajinské drony nad Nižegorodskou oblasťou a jeden nad Belgorodskou oblasťou, ktorá hraničí s Ukrajinou, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Terčom dronov v Nižegorodskej oblasti mohol byť jeden z najväčších ruských podnikov na výrobu výbušnín, uviedol na svojom webe denník Ukrajinska pravda.

Ruské spravodajské kanály na sociálnych sieťach podľa denníka tvrdia, že sa ukrajinské drony pokúsili zaútočiť na Sverdlov závod v Dzeržinsku, štvrťmiliónové mesto, ktoré leží asi 370 kilometrov na východ od Moskvy.

V podniku sú vyrábané výbušniny pre bojové hlavice rakiet. Tri drony údajne zneškodnili prostriedky rádioelektronického boja, ale obyvatelia mesta v noci počuli výbuchy, dodala Ukrajinska pravda.

V Kurskej oblasti sa tri obce ocitli bez elektriny v dôsledku náletu dronu, ktorý priletel zo strany Ukrajiny, uviedol gubernátor Roman Starovojt. Opravy sa začnú hneď, ako to situácia dovolí, prisľúbil.

O dronoch v Kurskej oblasti sa ruské ministerstvo obrany nezmienilo, poznamenal server Meduza. (ČTK)

Dva roky ubezpečovania, že bojovať na Ukrajine nebudeme v žiadnom prípade, je rajská hudba pre Kremeľ. Píše Peter Schutz. (SME)

Francúzsko objedná pre Ukrajinu sto dronov Delair. Doraziť by mali v lete, oznámil minister obrany Sébastien Lecornu.

Lecornu povedal, že francúzske ministerstvo obrany objednáva od francúzskeho obranného priemyslu dovedna 2 000 bezpilotných lietadiel. Tie sú určené pre potreby francúzskych vojakov aj pre Ukrajinu.

Okolie kostola a cintorína v Moskve, na ktorom pochovajú Navaľného obsadila polícia, pripravená je aj na zatýkanie. (SITA)

V Moskve sa uskutoční pohreb ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.

Pohrebný obrad sa uskutoční vo štvrti Marjino, kde Navaľnyj býval, pochovaný bude asi na pol hodiny vzdialenom Borisovskom cintoríne.

Navaľného spolupracovníci vo štvrtok vyzvali ľudí, ktorým záležalo na jeho politickej práci, aby prišli. Počítajú však s tým, že bezpečnostné zložky sa im v tom budú snažiť zabrániť.

Podľa Juliji Navaľnej nie je isté, či bude pohreb pokojný, alebo dôjde k zatýkaniu. Už vo štvrtok prechádzali v okolí cintorína policajné hliadky a policajti tam doviezli bariéry a nainštalovali kamery. V chráme bude platiť zákaz natáčania. (ČTK)