BRATISLAVA, KYJEV. Víkendový pád ukrajinského mesta Avdijivka, ktoré malo pred vojnou zhruba toľko obyvateľov ako Liptovský Mikuláš, zintenzívnil verejnú debatu o množstve vojenskej pomoci, ktorú Západ poskytuje Ukrajine.
Politici aj experti z Ukrajiny či mimo nej po páde Avdijivky ukazovali predovšetkým na Washington, kde Kongres pre vnútropolitické spory už niekoľko mesiacov nedokáže schváliť viac ako 60 miliárd dolárov na novú vojenskú pomoc Ukrajine.
Americký Inštitút pre štúdium vojny uviedol, že nedostatok vojenského materiálu v kombinácii s obavami, že ďalšia americká pomoc už nemusí prísť vôbec, nútili Kyjev šetriť muníciou. "Pravdepodobne to povzbudilo ruské sily, aby situáciu využili a rozbehli obmedzené ofenzívne operácie," cituje inštitút portál Euronews.
Avdijivka padla v čase, keď sa v Mníchove konala medzinárodná bezpečnostná konferencia. Práve na nej ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj použil výraz "umelý nedostatok" a žiadal od spojencov rýchlejšie dodávky delostreleckej a raketovej munície.
Americký prezident Joe Biden v rovnakom čase adresoval kritické slová tamojším poslancom a povedal, že "ukrajinskí vojaci museli mať muníciu na prídel v dôsledku nečinnosti Kongresu".
Dva roky po vypuknutí aktuálnej fázy rusko-ukrajinskej vojny analyzujeme stav medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu.
V článku sa dočítate:
- Koľko pomoci už Ukrajina dostala a koľko z nej je vojenskej.
- Ako reaguje Európa na otáľanie Spojených štátov.
- Čo Ukrajine posiela Dánsko.
Európa predbehla Ameriku
"Nepýtajte sa Ukrajiny, kedy sa vojna skončí. Pýtajte sa seba samých, prečo v nej Putin ešte dokáže pokračovať," povedal Volodymyr Zelenskyj účastníkom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.
V situácii, keď je americký Kongres zablokovaný a pozornosť Američanov sa sústreďuje na prezidentské voľby, spočíva väčšia časť bremena na Európe.
Z posledných dát, ktoré doteraz zverejnil Kielsky inštitút pre výskum svetovej ekonomiky vyplýva niekoľko poznatkov. Celková výška európskej pomoci Ukrajine už prekonala americkú. V prípade európskej pomoci sa pritom sčítavajú peniaze, ktoré poskytli inštitúcie Európskej únie, s peniazmi, ktoré poskytli jednotlivé členské štáty.
Táto situácia však má dva problémy. Prvým je, že ešte stále panuje veľký rozdiel medzi prisľúbenými peniazmi (commitments) a skutočne poskytnutými peniazmi (allocations).
Kielsky inštitút píše, že v Európe ide o 144 miliárd eur prisľúbených peňazí verzus 77 miliárd alokovaných.
Druhá časť problému sa vynorí, keď rozdelíme tri zložky pomoci - humanitárnu, finančnú a vojenskú. Pri pohľade na graf vojenskej pomoci je jasné, že ešte stále jej najviac poskytli Spojené štáty. Konkrétne za viac ako 42 miliárd eur.
"Európa by musela zdvojnásobiť svoje súčasné tempo v poskytovaní vojenskej pomoci, ak by v roku 2024 chcela plne nahradiť americkú vojenskú pomoc," píše inštitút.
Aj päťdesiatmiliardový balík, ktorý schválil summit Európskej rady 3. februára, je "finančnou" pomocou, je teda určený na to, aby Ukrajina dokázala udržiavať bežný chod štátu. Väčšinu z neho tvoria pôžičky.
Ukrajinci nepočkajú, Dáni môžu
Možnosť, akou by sa mohla uberať európska pomoc, aktuálne naznačilo Dánsko. Tamojšia premiérka Mette Frederiksen v Mníchove na konferencii oznámila, že krajina posunie celé svoje delostrelectvo Ukrajine.
"Toto nie je otázka výrobných kapacít. My tie zbrane už máme, máme aj muníciu, máme protivzdušné systémy, ktoré v tomto momente nepotrebujeme. Treba ich poskytnúť Ukrajine," vyhlásila podľa Euractivu Frederiksenová.
Dánsko doposiaľ poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc za 8,4 miliardy eur. Dánska pomoc prichádza v čase, keď bola EÚ nútená priznať, že do marca nedokáže Ukrajine dodať milión delostreleckých granátov, ktorý jej sľúbila, podotýka Euractiv. Únia svoj sľub naplní zhruba na 52 percent a dodá 524-tisíc nábojov.
"Mohlo by to znamenať, že niektorí kľúčoví hráči v Európe si začínajú uvedomovať, že ak by v prípade zvolenia Donalda Trumpa v Amerike bolo treba zvýšiť objem európskej pomoci, tak sa do dá robiť aj takýmito radikálnymi krokmi," hodnotí dánsky krok pre SME Martin Poliačik z kyjevskej kancelárie organizácie Globsec.
Zatiaľ však nedokáže odhadnúť, či Kodaň svojím krokom motivuje ďalšie európske štáty.
"Vedia, čo treba urobiť, ale nedokážu to urobiť. Takže musia vymyslieť ako na to," zhodnotil podľa BBC David Miliband, prezident humanitárnej organizácie IRC (Medzinárodný záchranný výbor). "Bola to konferencia sveta v neporiadku," vyhlásil.
Mníchovské stretnutie sa podľa Poliačika nieslo v duchu chladného realizmu. "Konferencia bola asi prvou udalosťou, kde sa jasne pomenovala zložitosť situácie. Počuli sme oveľa menej povzbudzovania a pátosu a rozprávania o víťazstve. Oveľa viac sa hovorilo, že sa treba pripraviť na dlhú a komplikovanú bezpečnostnú situáciu. Nielen v Európe, ale na celom svete," komentuje Poliačik.
Podľa iného experta Kodaň ukázala cestu. "Frederiksenová prišla s argumentom, ktorý je každému zrozumiteľný. Ak Západ chce, aby Ukrajina udržala svoje územie, je logické, že na to potrebuje viac munície," napísal v komentári pre Spectator Eliot Wilson z britského think-tanku RUSI.
"NATO musí prehodnotiť nevyhnutnosť skladovania každého náboja, každej zbrane, každej strely vo svojom arzenáli. Dánske rozhodnutie je jasné, dramatické, ale nevyhnutné. Ukrajina takých potrebuje viac," píše.
Wilson pripomína, že Európa už rozbieha intenzívnejšiu produkciu zbraní, no nedokáže ju zvýšiť dostatočne rýchlo.
Rýchle riešenia podľa Poliačika existujú, ale sú politicky komplikované. Potenciál vidí najmä v zostávajúcich zásobách sovietskej munície v európskych štátoch vrátane Slovenska či Maďarska.
Bidena frustruje Kongres
Delegácia Spojených štátov na čele s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou sa účastníkov Mníchovskej bezpečnostnej konferencie snažila presvedčiť, že Washington neopúšťa Ukrajinu ani svoju pozíciu globálneho lídra, poukázala BBC.
Kľúčový balík pomoci je však zablokovaný v Kongrese. Hoci ho schválil Senát, v ktorom majú väčšinu Demokrati, v Snemovni reprezentantov majú tesnú väčšinu Republikáni. Predseda snemovne, republikán Mike Johnson dal najavo, že so zaradením balíka na rokovanie sa nijako ponáhľať nebude. Snemovňa má dvojtýždňové prázdniny.
"Na dva týždne odídu preč. Čo si myslia? Panebože, to je bizarné. Len posilňujú všetky tie obavy z toho, či sú Spojené štáty ešte spoľahlivým spojencom. Je to nehorázne," kritizoval zákonodarcov prezident Joe Biden.
"Problém s Ukrajinou je, že nevidíme žiadny konkrétny cieľ. Navyše, Spojené štáty nevyrábajú dosť zbraní na to, aby podporovali vojny vo východnej Európe, na Blízkom východe a potenciálne aj vo východnej Ázii," zhrnul postoj pro-trumpovskej časti Republikánov senátor James David Vance podľa AP.
Spojené štáty zvyšujú produkciu zbraní a Joe Biden sa snaží zákonodarcov presvedčiť, že väčšina peňazí, ktoré čakajú na schválenie v Kongrese, v skutočnosti zostane v Amerike.
"Ten zákon posiela vojenský materiál na Ukrajinu, ale peniaze zaň sa míňajú u nás v Spojených štátoch," cituje PBS amerického prezidenta. Biden sa tak snaží získať na svoju stranu aspoň tých republikánov, ktorí nie sú natoľko lojálni Donaldovi Trumpovi, aby ich nepresvedčili investície do domácej ekonomiky.
Americká verejná televízia PBS píše, že na schválenie peňazí čakajú aj v Dallase, kde spoločnosť General Dynamics stavia novú továreň na výrobu munície. Mali by ju otvoriť v júni.
S prezidentom súhlasí napríklad republikánsky senátor Mitch McConnell, ktorý investície do americkej zbrojárskej výroby považuje za historické.
"Obnovujeme arzenál demokracie a spojencom aj odporcom dávame najavo, že Amerika svoju silu berie vážne," vyhlásil.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
