AVDIJIVKA, BRATISLAVA. Po páde mesta je jasné, že Avdijivka nie je "druhý Bachmut". Dopadla ešte horšie.
Tridsaťtisícové mesto na Donbase ruské vojská definitívne dobyli v sobotu 17. februára po tom, čo sa Ukrajinci na príkaz hlavného veliteľa Oleksandra Syrského z mesta stiahli.
Bolo to zhruba mesiac potom, ako sa ruským vojskám prvýkrát podarilo vkročiť do mesta. Jeden z veliteľov ukrajinskej rozviedky, ktorý si neželal zverejniť svoju totožnosť, denníku SME potvrdil, že okolo 18. januára asi sedemdesiat mužov preniklo do mesta cez kanalizáciu na juhovýchode.
"Našu obranu podliezli bez toho, aby si to ukrajinskí vojaci všimli. Svojich mužov tam zbierali dlhší čas, aby mohli efektívne zaútočiť Ukrajincom od chrbta a upevniť svoje pozície," opisuje veliteľ.
O získanie Avdijivky sa Rusi usilovali desať rokov. Mesto je pre nich významné z dvoch dôvodov. Prvý je symbolické dobytie mesta krátko pred ruskými prezidentskými voľbami. Druhý spočíva v tom, že si dokázali upevniť pozície okolo mesta Doneck.
To platí aj pre Ukrajinu, no "z druhého brehu". Avdijivka je v podstate predmestím Donecka. Z jedného mesta do druhého je to iba štrnásť kilometrov. Ak budú Ukrajinci v budúcnosti plánovať znovuzískanie Donecka, s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť ich cesty viesť práve cez Avdijivku.
Ukrajinské sily by však nestáli z pohľadu opevnenia pri dobývaní mesta pred takou výzvou, akej čelili Rusi. Tí pri dobývaní všetky tunely či kvalitné zákopy zničili.
V článku sa dočítate:
- ako sa Rusi usilovali o Avdijivku,
- v čom boli boje o Avdijivku horšie ako v Bachmute,
- prečo sa Rusom mesto napokon podarilo získať.
(Ne)dodržiavanie prímeria
Príbeh bojov o Avdijivku sa začal písať v apríli 2014, keď proruské ozbrojené jednotky vyhlásili Donbas za samozvanú Doneckú ľudovú republiku. Západným svetom neuznané hranice vtedy stanovili tak, že Avdijivka bola posledným Ukrajinou kontrolovaným mestom.
O pol roka na to, teda v septembri 2014, sa v Bielorusku stretli zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a podpísali prvú minskú dohodu o tom, že jednotlivé strany na seba nebudú útočiť. Všetky zúčastnené strany dohodu začali prakticky hneď porušovať. Ani nie pol roka po jej schválení dohoda definitívne skolabovala.
Ako pomôcť
- Autor rozhovoru Ivan Koribanič vozí humanitárnu pomoc ľuďom blízko frontu na Ukrajine.
- Ak chcete pomôcť Ukrajine, môžete tak spraviť zaslaním príspevku na jeho transparentný účet.
Druhý pokus alebo druhá minská dohoda, tentoraz aj za účasti vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, mala priniesť stabilnejšie prímerie. Ani to sa však nepodarilo dodržať. Ťažkú techniku obe strany na viacerých miestach síce stiahli, no boje aj tak pokračovali.
Ukrajinci čas od prvej minskej dohody využili aj na opevnenie Avdijivky, aby dokázali lepšie čeliť náporu početnejšieho a kvalitnejšie vyzbrojeného protivníka.
Opevnenie spočívalo vo vybudovaní tunelov, vybetonovaných zákopoch či pozorovacích bodov. V meste nechýbali ani kovové kontajnery zakopané do približne šesťmetrovej hĺbky. Vojaci v nich mohli mať napríklad miesto na základňu, provizórnu nemocnicu či veliteľské stanovisko.
Toto všetko malo Ukrajincom zaistiť čo najväčšiu bezpečnosť. Zničiť túto infraštruktúru mohol iba presný zásah ťažkým delostrelectvom.
Rusko po stiahnutí ukrajinských síl ovládlo Avdijivku, tvrdí Kremeľ Čítajte Kanalizácia a nôž do chrbta
Skúška pripravenosti Ukrajincov začala približne pred štyrmi mesiacmi. Koncom októbra sa začali ruské vojská aktívne snažiť o dobytie mesta.
