Česko našlo v zahraničí zdroje munície pre Ukrajinu, tvrdí prezident Pavel (SME Minúta)

Za stratu Avdijivky nesie zodpovednosť Kongres, povedal Biden v telefonáte Zelenskému. (TASR)

Zelenskyj poďakoval českému prezidentovi Pavlovi za pomoc, ktorú Česko poskytuje Ukrajine v jej obrane pred ruskou inváziou.

Pavel ubezpečil, že Česko bude Ukrajinu naďalej podporovať. Obaja štátnici sa zišli večer na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

"Sme vďační za všetky tie balíčky pomoci. Vďaka, že ste s nami, "povedal Zelenskyj. Pavel mu odpovedal, že na českú pomoc sa môže Kyjev naďalej spoľahnúť. "Naša pomoc a podpora budú pokračovať na rovnakej úrovni, v tom sa nič nemení," vyhlásil český prezident.

Po stretnutí napísal na sieti X, že Zelenskému znovu potvrdil, že Česko bude naďalej podporovať Ukrajinu diplomaticky, finančne a vojensky. "Ukrajina musí vedieť, že vo svojom boji nie je sama. Agresor nesmie zvíťaziť kvôli našej 'únave z vojny'," dodal Pavel.

Pavel informoval Zelenského, že Česko hľadá spolu s Dánskom, Holandskom a Kanadou možnosti financovania nákupu zbraní a munície v tretích krajinách.

Ešte pred večernou schôdzkou s hlavou ukrajinského štátu Pavol povedal, že Česko má možnosť pre Ukrajinu v krajinách mimo Európskej únie nakúpiť stovky tisíc kusov delostreleckej munície, potrebuje na to ale zohnať financie.

Pavol je pritom presvedčený, že peniaze nebude zložité získať; Ukrajina by potom mohla muníciu dostať v priebehu niekoľkých týždňov. (ČTK)

Ruskí vojaci po stiahnutí ukrajinských síl prevzali kontrolu nad Avdijivkou, uviedol Kremeľ. (ČTK)

Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall plánuje na Ukrajine otvoriť závod na výrobu munície.

Pôjde o spoločný projekt s ukrajinskou partnerskou firmou, informovala agentúra Reuters.

Rheinmetall AG je jedným z najväčších svetových producentov delostreleckej a tankovej munície a svoju výrobu začal zvyšovať po ruskej invázii na Ukrajinu z roku 2022.

Ukrajinské sily, ktoré čelia akútnemu nedostatku munície, sa v posledných dňoch sa museli začať sťahovať zo zničeného priemyselného centra Avdijivka neďaleko Donecku.

Nemecký koncern Rheinmetall oznámil, že v sobotu - na bezpečnostnej konferencii v Mníchove - podpísal memorandum o porozumení s ukrajinským partnerom, ktorého nemenoval. Na jeho základe má byť na Ukrajine postavená továreň na výrobu munície, ktorú budú spoločne prevádzkovať obaja partneri.

Nový závod by mal vyrábať muníciu kalibru 155mm. Počet kusov by mal ročne dosiahnuť šesťmiestne číslo. Rheinmetall neuviedol, kedy by tento závod mal začať fungovať, ani kde bude postavený.

Nemecký koncern bude v novej spoločnosti vlastniť väčšinový, 51-percentný podiel. Zvyšok bude patriť ukrajinskej partnerskej firme.

Rheinmetall AG sa angažuje už v niekoľkých projektoch týkajúcich sa Ukrajiny. Vlani v októbri začal na Ukrajine fungovať spoločný podnik tohto nemeckého koncernu a ukrajinskej štátnej obrannej spoločnosti.

V prvej fáze by mal len opravovať a servisovať vojenské vozidlá, ale v ďalšej fáze sa v ňom počítalo aj s výrobou niektorých, bližšie nešpefikovaných produktov Rheinmetallu.

Koncern prevádzkuje aj spoločný podnik s ďalšou nemeckou zbrojovkou KMW, ktorý v Litve opravuje Ukrajine dodané a v boji poškodené tanky Leopard 2.

Nemecký výrobca dodáva Ukrajine aj zbrane, okrem iného bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder. V roku 2024 chce začať na Ukrajine vyrábať prvé kusy bojovej techniky vrátane obrneného transportéra Fuchs a bojového vozidla pechoty Lynx. (TASR)

Politické hry pri pomoci Ukrajine nemajú miesto, tvrdí viceprezidentka USA Kamala Harrisová.

"Pokiaľ ide o našu podporu Ukrajine, musíme byť neochvejní a nemôžeme hrať politické hry," povedala Harrisová po bilaterálnych rozhovoroch s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré dvojica absolvovala na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Zelenskyj vyjadril USA dôveru ako najväčšiemu finančnému a vojenskému podporovateľovi Kyjeva, o ktorom sa nedomnieva, že by sám sebe dovolil prestať s takouto podporou. Harrisová pripomenula, že so Zelenským sa naposledy v Mníchove stretla pred dvoma rokmi, päť dní predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

"Počas nasledovných dvoch rokov sme spolu viedli mnoho rozhovorov, pričom vy ste preukázali mimoriadnu odvahu - a úspechy na bojisku," povedala ukrajinskému prezidentovi. "Je zdrojom našej hrdosti a nášho záväzku voči demokracii i demokratickým princípom podporovať vás všetkými možnými spôsobmi. A naša podpora je neoblomná a nekonečná," zdôraznila. Zelenskyj poďakoval Harrisovej za podporu USA od začiatku vojny a zdôraznil jej význam aj teraz.

Ďalší balík americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu je už niekoľko mesiacov paralyzovaný chaosom v americkom Kongrese i napriek opakovaným žiadostiam Kyjeva o poskytnutie naliehavej podpory.

Balík v hodnote 95 miliárd dolárov, ktorý okrem pomoci pre Ukrajinu zahŕňa aj podporu pre Izrael a Taiwan, schválil v utorok Senát amerického Kongresu. Pomoc však musí odobriť aj republikánmi ovládaná Snemovňa reprezentantov, pričom jej predseda Mike Johnson z Republikánskej strany už avizoval, že balík bude blokovať. Jeho stranícki kolegovia poskytnutie pomoci podmieňujú sprísnením režimu na hraniciach USA s Mexikom. (TASR)

Maďarsko je pripravené ratifikovať vstup Švédska do NATO, oznámil predseda maďarskej vlády Orbán. (ČTK)

Česko našlo v zahraničí zdroje munície pre Ukrajinu, rieši financovanie. Oznámil to prezident Peter Pavel.

"V tejto chvíli sme našli pol milióna kusov munície s kalibrom 155 mm a 300.000 kusov munície s kalibrom 122 mm, ktoré budeme schopní doručiť do niekoľkých týždňov, ak rýchlo vyriešime financovanie," spresnil Pavel. Dodal, že sa obrátia na Nemecko, USA a Švédsko, prípadne ďalšie krajiny.

ČR sa podľa jeho slov rozhodla, že bude hľadať muníciu po celom svete. Podobný prístup uplatňuje aj Dánsko, Holandsko či Kanada, doplnil český prezident. Cieľom je maximálne posilniť ukrajinskú obranu, aby mohla chrániť životy svojich vojakov, čo najviac opotrebovať ruské sily, aby si Ukrajinci udržali pozície, ktoré teraz majú a nedovoliť Rusku, aby dosiahlo nejaké významné úspechy.

Situácia na bojisku sa podľa Pavla za posledný rok významne zmenila a na mnohých miestach nie je dobrá. Podotkol, že Rusko sa zo svojich chýb poučilo a zmenilo taktiku. Ekonomiku premenilo na vojnovú, vyrába viac zbraní, nezáleží mu na ľudských zdrojoch a prostriedky na mobilizáciu má stále oveľa väčšie ako v prípade Ukrajiny. "Putin pred (marcovými) prezidentskými voľbami pracuje na nejakom viditeľnom úspechu," zdôraznil prezident ČR.

Úlohou Západu je preto podľa neho byť v hľadaní dodávok zbraní tak inovatívny a flexibilný, ako sú ukrajinskí vojaci na bojisku.

"Musíme podporiť investície do európskeho obranného priemyslu a zvýšiť jeho kapacitu. V stávke je sloboda a bezpečnosť Európy. Akýkoľvek úspech Ruska ho len povzbudí k ďalšej agresii," napísal neskôr na sociálnej sieti X. Na konferencii dodal, že Európa by nemala čakať na rozhodnutie Spojených štátov o balíku pomoci Ukrajine, ale mala by konať okamžite. (TASR)

Protestujúci poľskí poľnohospodári blokujú hraničné priechody s Ukrajinou. To spôsobilo rozsiahle zápchy.

Obnovené blokády poľských poľnohospodárov viedli k dlhým radom nákladných vozidiel na hraničných priechodoch s Ukrajinou. Na poľskej strane priechodu Medyka uviazli v sobotu popoludní nákladné autá v 42-kilometrovej kolóne, uviedla agentúra PAP s odvolaním sa na miestnu políciu. Na odbavenie sa tak čaká 14 dní.

Podľa colných orgánov stálo pred priechodom Dorohusk 550 nákladných vozidiel. Tam treba počítať s čakacou dobou viac ako desať dní. Na priechodoch Korczowa a Hrebenne je čakacia doba päť dní. (TASR)

Prieťahy v schvaľovaní americkej pomoci pre Ukrajinu stoja životy, vyhlásil šéf NATO Stoltenberg.

"Každý ďalší týždeň čakania znamená, že na Ukrajine bude na fronte zabitých viac ľudí," povedal Stoltenberg. "Mojou úlohou síce nie je radiť americkému Kongresu, ako schváliť (príslušnú) legislatívu. Môžem však povedať, že je životne dôležité a nevyhnutné, aby USA rozhodli o (prijatí) balíka pre Ukrajinu," dodal.

Šéf NATO ocenil, že Spojené štáty Ukrajine doteraz poskytovali rozsiahlu pomoc. Zároveň upozornil, že nedávne pozastavenie vojenskej pomoci z ich strany má priamy dosah na front. Stoltenberg sa takto vyjadril v rámci diskusného panelu na mníchovskej konferencii, kde sa rozprával s americkým republikánskym senátorom Petom Rickettsom a estónskou premiérkou Kajou Kallasovou.

Kallasová v súvislosti s pomalým schvaľovaním amerického balíka pomoci Ukrajine varovala, že čas pracuje pre ruského prezidenta Vladimira Putina. Ricketts zase vyjadril presvedčenie, že republikáni v Snemovni reprezentantov pomoc Ukrajine nakoniec odobria. Naťahovanie tohto procesu však zároveň obhajoval ako súčasť ich snahy prinútiť tak amerického prezidenta Joea Bidena k tvrdšiemu postoju voči ilegálnej migrácii. (TASR)

Koaličná SNS navrhne v parlamente obnoviť skupiny priateľstva s Ruskou federáciou a Bieloruskom. (TASR)

Ukrajina hlási zostrelenie dvoch ruských bombardérov Su-34 a stíhačky Su-35. (ČTK)

Oblasti pri hraniciach s Ukrajinou hlásili prítomnosť viacerých dronov. Obete a škody zatiaľ neboli hlásené.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov prostredníctvom Telegramu oznámil, že nad regiónom boli zostrelené dva drony. Vladislav Šapša, gubernátor Kalužskej oblasti, zasa oznámil, že protivzdušná obrana na území regiónu zostrelila štyri drony.

Gubernátor Brianskej oblasti Alexander Bogomaz tvrdil, že nad oblasťou bolo zostrelených päť bezpilotných lietadiel, a gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev poznamenal, že protivzdušná obrana zničila tri drony.

Informácie o obetiach či škodách na civilnej infraštruktúre zatiaľ nie sú k dispozícii. Kyiv Independent nedokázal nezávisle overiť tvrdenia Ruska a ukrajinskí predstavitelia sa zatiaľ k údajným útokom nevyjadrili. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v Mníchove vyzval štátnikov, aby sa nebáli vojenskej porážky Putina. (ČTK)

Štyria ľudia zomreli a šesť bolo zranených pri ukrajinských útokoch na Doneckú oblasť, tvrdí Kremľom dosadený gubernátor.

Obete boli hlásené z obce Pantelejmonivka, ležiacej necelých 20 kilometrov severovýchodne od mesta Doneck. Dmitrij Ševčenko, zástupca starostu mesta Jasynuvata, predtým oznámil, že medzi mŕtvymi je aj dievča narodené v roku 2009.

Správy o ostreľovaní boli zverejnené niekoľko hodín po tom, čo sa ukrajinské jednotky stiahli z mesta Avdijivka ležiaceho na frontovej línii v Doneckej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany medzitým podľa agentúry AFP oznámilo, že v noci na sobotu bolo z ukrajinského územia nad päť pohraničných regiónov vypustených 33 bezpilotných lietadiel, pričom všetky boli zostrelené. Konkrétne išlo o Belgorodskú, Voronežskú, Kursku, Brianskú a Kalužskú oblasť. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz sľúbil dlhodobé investície do armády na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Severoatlantická aliancia nestojí podľa Scholza o vojenský stret s Ruskom, územie svojich členov je ale pripravené brániť. Varoval tiež pred hlbokými následkami, ktoré by prípadné vojenské víťazstvo Ruska na Ukrajine malo pre Európu.

"Európania sa musia o svoju vlastnú bezpečnosť viac zasadiť. Teraz aj v budúcnosti," povedal Scholz. "Nemecko bude v dvadsiatych a tridsiatych rokoch a aj potom vydávať každý rok na obranu dve percentá HDP," poznamenal.

Na investíciách do obrany vo výške dvoch percent HDP ročne sa dohodli štáty NATO. Nemecko a napríklad ani Česko ale túto podmienku zatiaľ neplnia; obe krajiny chcú tomuto záväzku dostáť tento rok.

Scholz pripomenul, že sa blíži druhé výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. "Dva roky po začiatku vojny sa musíme pýtať, či robíme dosť. Musíme sa pýtať, či vieme, čo by víťazstvo ruského prezidenta Vladimira Putina znamenalo, "povedal.

Vojenský úspech Ruska by podľa Scholza otriasol systémom európskej bezpečnosti a že by tiež politicky a hospodársky stál Európu viac ako existujúca pomoc Ukrajine.

Scholz a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok v Berlíne podpísali bilaterálnu dohodu o bezpečnostnej spolupráci. Podľa nemeckého ministerstva obrany má pomoc poskytnutá na základe tejto dohody hodnotu 1,13 miliardy eur a týka sa najmä protivzdušnej obrany a delostrelectva.

Podobnú dohodu uzavrel Zelenskyj v piatok aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Scholz v Mníchove vyzval ostatné krajiny, aby s Ukrajinou podpísali podobné dojednania. (ČTK)

Ukrajinské stiahnutie z Avdijivky bolo relatívne kontrolované, tvrdia analytici. Ďalší postup bude pre Rusov ťažký. (ČTK)

Ruské úrady označili miliardára Tiňkova žijúceho v exile za "zahraničného agenta" pre jeho nesúhlas s vojnou na Ukrajine. (TASR)

Americké ministerstvo obrany odhaduje počet padlých ruských vojakov na Ukrajine na 60-tisíc, píše The New York Times.

Ranených Rusov je podľa amerického denníka ešte trikrát alebo štyrikrát viac, uviedol to s odvolaním sa na nemenovaného amerického činiteľa. Ruské straty na Ukrajine tak predstavujú asi 300-tisíc mužov, napísal americký denník.

Taktiež viceprezidentka Kamala Harrisová v piatok na bezpečnostnej konferencii v Mníchove hovorila o tristotisícových stratách Ruska v dva roky pokračujúcej vojne s Ukrajinou, pričom uviedla, že táto bilancia päťkrát prevyšuje straty Sovietskeho zväzu za desať rokov vojny v Afganistane.

Harrisová v tejto súvislosti ruskú inváziu označila za "úplný neúspech" pre Rusko. Poukázala aj na rozsiahle ruské straty vojenskej techniky a plavidiel.

O tristotisícových ruských stratách vo vojne na Ukrajine hovoril už na konci novembra tiež generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg. Ten ale neuviedol, koľko vojakov podľa neho padlo a koľko bolo ranených.

Kremeľ sa k počtom padlých a ranených Rusov v bojoch na Ukrajine nevyjadruje. (ČTK)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron požiadal Rusko o vysvetlenie k údajnej novej kozmickej protisatelitnej zbrani. (TASR)

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vystúpia s prejavmi aj nemecký kancelár Scholz a ukrajinský prezident Zelenskyj.

Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá trvá takmer dva roky, je jednou z hlavných tém trojdňovej konferencie.

Očakáva sa, že o ruskej agresii popri Scholzovi a Zelenskom budú hovoriť aj generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg alebo estónska premiérka Kaja Kallasová.

Napoludnie pred hostí konferencie predstúpi šéf čínskej diplomacie Wang I. Médiá špekulujú, že Wang by mohol prejav využiť na zblíženie Číny so Západom.

Vzťahy Pekingu so západnými štátmi sú teraz skôr napäté, Čína navyše udržiava veľmi úzke väzby s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (ČTK)

Ukrajinské jednotky sa stiahli z Avdijivky, hrozilo im obkľúčenie, uviedol veliteľ armády Syrskyj. (ČTK)