Ukrajina Rusko Online: História sa pozerá, odkázal Biden Snemovni o pomoci Ukrajine

História bude súdiť Ameriku, ak zlyhá a nepodporí svojho spojenca proti Rusku, vyhlásil americký prezident Biden.

Joe Biden vyzval Snemovňu reprezentantov USA, aby nasledovala Senát a schválila miliardy dolárov na vojnovú pomoc Ukrajine.

"História sa pozerá," vyhlásil Biden v televíznom príhovore z Bieleho domu a vetu zopakoval päťkrát. "Na zlyhanie v pomoci Ukrajine v tejto kritickej chvíli sa nikdy nezabudne," dodal.

Prezident apeloval na dolnú komoru Kongresu, aby schválila návrh zákona o dodatočných výdavkoch, vďaka ktorému by USA poslali 60 miliárd dolárov Ukrajine na jej boj proti Rusku.

Biden varoval, že hlasovanie proti tomuto návrhu by hralo do rúk ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Podporiť tento návrh zákona znamená postaviť sa Putinovi. Neschváliť ho znamená hrať Putinovi do rúk," vysvetlil.

Biden tiež odsúdil ako "hlúpe" a "hanebné" výroky Donalda Trumpa, že bude povzbudzovať Rusko, aby zaútočilo na členov NATO, ktorí si nesplnia finančné záväzky.

"Je to hlúpe. Je to hanebné. Je to nebezpečné. Je to neamerické," povedal Biden v príhovore. "Keď sa pozerá na NATO, nevidí Alianciu, ktorá chráni Ameriku a svet. Vidí vydieračský gang."

Taliansky plán rekonštrukcie historického centra Odesy bude trvať tri roky a stáť to bude približne 45 miliónov eur.

Oznámilo to v utorok ukrajinské ministerstvo kultúry.

Úradujúci ukrajinský minister kultúry Rostyslav Karandejev sa stretol s mimoriadnym vyslancom talianskeho ministerstva zahraničných vecí, aby prediskutovali plán. Taliansko pomôže obnoviť Katedrálu Premenenia Pána v Odese, ktorú značne poškodili ruské raketové útoky vlani v júli.

"Sme vďační za vaše iniciatívy na obnovu ukrajinských pamiatok. Ukazujete, že vláda a ľud Talianska sú skutočnými priateľmi Ukrajiny," povedal Karandejev. (SITA)

Ukrajina bude potrebovať deväť miliárd dolárov na obnovu kultúrnych pamiatok a turistického priemyslu, tvrdí UNESCO.

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) odhaduje, že ukrajinský sektor kultúry a turistického priemyslu od začiatku vojny, ktorá trvá takmer dva roky, na príjmoch stratil viac ako 19 miliárd dolárov.

UNESCO konštatuje, že boje poškodili 341 kultúrnych pamiatok po celej Ukrajine, vrátane miest Kyjev, Ľvov a Odesa.

Podľa organizácie môže úmyselné ničenie kultúrneho dedičstva vrátane náboženských budov a artefaktov predstavovať vojnový zločin. (SITA)

Cena vajíčok, banánov a ďalších potravín sa stáva pre Rusov inflačným strašiakom. Prejedia už 38 percent príjmov. (Index)

Rezort vnútra poslal na Ukrajinu vitamíny a transformátory. Ide o pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. (SITA)

Intenzita bojov na tavrijskom fronte na juhu Ukrajiny sa zvyšuje. Rusi včera podnikli najviac útokov od začiatku roka.

Ukrajinskí obrancovia na tavrijskom fronte v pondelok spôsobili Rusom najväčšie straty od začiatku roka a zabili 645 útočníkov, píše sa v správe veliteľa tavrijskej operačnej strategickej skupiny Oleksandra Tarnavského na komunikačnej platforme Telegram.

Ukrajinské jednotky zároveň za uplynulý deň zničili alebo poškodili 41 kusov vojenskej techniky, a to päť tankov, 17 bojových obrnených vozidiel pechoty a osem delostreleckých systémov, desať automobilov a jeden kus špeciálnej techniky. Okrem toho ukrajinské sily na tavrijskom fronte zničili muničný sklad a 280 dronov rôznych typov.

Asi 20 členov NATO dosiahne v roku 2024 stanovený cieľ a na obranu poskytne dve percentá svojho HDP.

Odhady o tohoročných výdavkoch na obranu by mal v stredu v Bruseli oznámiť generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Vo štvrtok (15.02) budú po prvýkrát zasadať ministri obrany členských krajín Aliancie.

V roku 2006 sa ministri obrany NATO zaviazali dosiahnuť cieľ vynakladať na obranu dve percentá rozpočtových výdavkov. Tento záväzok obnovili lídri spojeneckých krajín na summite vo Walese v septembri 2014 a ako záväzný pre splnenie tohto kritéria stanovili rok 2024.

Podľa odhadov NATO vlani sa nad úroveň dvoch percent výdavkov dostalo len 11 členských krajín. Záväzok dvoch percent HDP ročne na obranu potvrdil aj summit NATO vo Vilniuse vlani v júli.

AFP sa o rozpočtové výdavky 31 členov NATO zaujímala v súvislosti so slovami amerického exprezidenta Donalda Trumpa z minulého týždňa.

Podľa neho by "zlých platcov" (členov, ktorí na svoju obranu neodvádzajú dve percentá štátneho rozpočtu) nechal k dispozícii Rusku, aby s nimi robilo, "čo sa mu zachce".

Stoltenberg vyhlásil, že takéto vyhlásenia "podkopávajú bezpečnosť každého, vrátane bezpečnosti USA". Trump kritiku odmieta a tvrdí, že počas svojho mandátu (2017-2021) to bolo naopak a urobil Alianciu "silnou".

NATO je financované z priamych príspevkov do kolektívnych rozpočtov a programov, ktoré tvoria iba 0,3 percenta celkových výdavkov spojencov na obranu (približne 3,3 miliardy eur v roku 2023). Tieto prostriedky umožňujú NATO poskytovať spôsobilosti a riadiť celú organizáciu a jej vojenské veliteľstvá.

Národné (nepriame) príspevky sú najväčšou zložkou financovania NATO a ich výška záleží na obrannom rozpočte jednotlivých členských krajín. Tvoria ich ozbrojené sily a spôsobilosti každej krajiny, ktoré sa môžu v rámci NATO použiť na odstrašovanie, obranné aktivity a spoločné vojenské operácie. (TASR)

Pre ruský útok na civilnú infraštruktúru evakuovali v ukrajinskom Dnipre nemocnicu a prerušili vyučovanie v školách.

Uviedol to primátor mesta Borys Filatov. Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak dodal, že Ukrajinci v noci na utorok zostrelili v okrese Dnipro desať dronov Šáhid „ale došlo aj k niekoľkým zásahom“ a energetickú infraštruktúru zachvátil požiar. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

"V dôsledku nočných útokov evakuujeme jednu z nemocníc, vypúšťame vykurovací systém a odvážame značný počet paliatívnych pacientov," uviedol Filatov na komunikačnej platforme Telegram.

"Zatvárame aj školy", pretože sa ochladí a vykurovací systém "nemusí vydržať záťaž", dodal. (SITA)

Poľský minister Siekierski sa ospravedlnil za vysypanie ukrajinského obilia, ku ktorému došlo na proteste poľnohospodárov.

Poľskí poľnohospodári minulý týždeň zablokovali tri hraničné priechody na protest proti neférovej hospodárskej súťaži v podobe dovozu ukrajinského obilia do EÚ. V nedeľu poľnohospodári na poľskej strane hraničného priechodu pri Dorohusku zastavili tri nákladné autá, otvorili návesy a obilie z nich vysypali na cestu.

Ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva v pondelok odsúdilo úmyselné ničenie obilia z Ukrajiny.

Poľský minister poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski v pondelok neskoro večer vo svojom vyhlásení incident taktiež odsúdil. Zároveň zdôraznil ťažkú situáciu poľnohospodárov.

"V mene poľských poľnohospodárov sa ospravedlňujem za takýto akt zúfalstva a žiadam o pochopenie ich mimoriadne náročnej situácie," povedal Siekierski.

V pondelok poľské úrady začali s vyšetrovaním tvrdení, že poľnohospodári porušili colné bezpečnostné predpisy a zničili majetok, čo sú trestné činy, za ktoré hrozí do päť rokov väzenia.

"Toto nie je správna forma protestu, ale je často využívaná poľnohospodármi v rôznych krajinách," uviedol Siekierski.

Najnovšie protesty znamenajú podľa AFP ďalšiu ranu pre vzťahy medzi Ukrajinou a jej spojencom Poľskom. Spory súvisiace s obilím sa medzi týmito dvoma krajinami začali vlani, keď Poľsko zaviedlo jednostranný zákaz dovozu obilia z Ukrajiny.

Podľa ukrajinskej pohraničnej stráže najnovšia vlna protestov narušila nákladnú dopravu na piatich hraničných priechodoch.

"K dnešnému ránu stálo v radoch na všetkých týchto hraničných priechodoch približne 1250 nákladných vozidiel," povedal hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže pre tlačovú agentúru Interfax-Ukrajina. (TASR)

Zelenskyj sa poďakoval členom senátu USA za schválenie pomoci. Ukrajine približuje spravodlivý mier, hovorí. (TASR)

Jednotky ukrajinskej 110. brigády nedokážu udržať kontrolu nad Avdijivkou, no prichádzajú im na pomoc posily.

„Chýbajú nám dostatočné kapacity na udržanie kontroly nad mestom, ale prichádzajú posily a spoliehame sa na spriatelené jednotky. Prvýkrát za takmer dva roky fungovania 110. samostatnej mechanizovanej brigády boli niektoré naše jednotky úplne stiahnuté z boja z dôvodu odpočinku a rotácie. Naozaj, prišli posily. Nebudem konkretizovať jednotku, ale poskytuje podstatnú podporu. Od jej príchodu sa cítime o niečo pohodlnejšie,“ povedal predstaviteľ brigády Ivan Sekač.

Podľa neho v Avdijivke trvajú boje o mesto a jeho predmestie. Ruské sily sa pokúšajú odrezať ukrajinské zásobovacie linky a majú prevahu v počte vojakov.

Sekač tvrdí, že Rusi sa snažia o to, aby dobyli Avdijivku do prezidentských volieb v Rusku, aby sa vodca Vladimir Putin mohol pochváliť aspoň akým-takým úspechom vo vojne, v ktorej pôvodne plánoval dosiahnuť všetky svoje ciele v priebehu niekoľkých dní.

„Majú svoje poslanie a snažia sa ho dosiahnuť všetkými potrebnými prostriedkami,“ povedal Sekač.

Ukrajinskí vojaci bránia Avdijivku už niekoľko mesiacov. Je totiž považovaná za vstupnú bránu do mesta Doneck a Rusko ju vníma ako kľúčovú oblasť pre prevzatie úplnej kontroly nad Doneckou a Luhanskou oblasťou. (SITA)

Kongres USA schválil balík pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan v hodnote 95,34 miliardy dolárov.

Zatiaľ však nie je jasné, kedy bude o balíku rozhodovať Snemovňa reprezentantov. Tú ovládajú republikáni a bez sprísnenia režimu na hraniciach USA s Mexikom uvedený balík odmietajú. (TASR)

Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb niekoľko desiatok litovských a lotyšských politikov a verejných činiteľov.

Na list zaradili aj litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa či primátora litovského mesta Klaipéda Arvydasa Vaitkusa.

Mediazona objasnila, že z databázy ruského ministerstva vnútra zozbierala verejne dostupné informácie o hľadaných osobách - a našla takmer 100-tisíc takýchto oznámení.

Medzi nimi je aj najmenej 29 litovských občanov spojených s demontážou sovietskych pamätníkov a udalosťami z januára 1991, keď v Litve došlo k sérii násilných stretov medzi civilným obyvateľstvom žiadajúcim nezávislosť krajiny a sovietskymi ozbrojenými zložkami. 11. a 13. januára sovietski vojaci zabili 14 civilistov a zranili ich vyše 140.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko vydalo zatykač na estónsku premiérku Kallasovú Čítajte 

V databáze hľadaných osôb sa nachádza aj estónska premiérka Kaja Kallasová, ako aj bývalá lotyšská ministerka vnútra Marija Golubevová, 67 lotyšských poslancov, 15 členov mestskej rady v Rige a ďalší.

V databáze nie je uvedené, podľa akého článku zákona bolo pátranie vyhlásené.

Kremeľ však v utorok oznámil, že estónsku premiérku a ďalších pobaltských predstaviteľov zaradil na zoznam hľadaných osôb za konanie nepriateľské voči Moskve.

"Sú to ľudia, ktorí podnikajú nepriateľské akcie proti historickej pamäti a našej krajine," objasnil novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Litovský minister kultúry v utorok v rozhovore pre BNS tieto kroky Moskvy komentoval slovami, že Rusko pokračuje v boji proti demokracii a ľudským právam. "Som rád, že moja práca pri rozoberaní trosiek sovietizácie nezostala nepovšimnutá," dodal Kairys ironicky.

"Vážne, (moskovský) režim robí to, čo robil vždy: snaží sa potlačiť akýkoľvek závan slobody, bojuje proti demokracii, proti ľudským právam a slobodám a naďalej si vytvára svoj vlastný príbeh, ktorý nezodpovedá žiadnym faktom ani logike," dodal litovský minister.

Spresnil, že kultúra, dedičstvo a historická pamäť sa "tiež stali vojnovou zónou, v ktorej imperiálnosť sleduje svoje vlastné ciele".

"Mojou povinnosťou ako ministra kultúry je zabrániť dosiahnutiu týchto zlovoľných cieľov, zabrániť deformácii týchto tém v Litve aj na medzinárodnej scéne," povedal Kairys.

Minulý rok začal v Litve platiť zákon o desovietizácii, ktorý zakazuje propagáciu totalitných a autoritárskych režimov a ich ideológií na verejných priestranstvách.

V dôsledku toho sa z verejných priestranstiev začali odstraňovať symboly totalitarizmu a autoritárstva - pomníky, názvy ulíc, námestí a iné symboly. (TASR)

Ruský akademik kritizoval inváziu, ide na päť rokov do väzenia. Odvolací súd mu sprísnil trest. (TASR)

Ukrajina očakáva, že Rusko si druhé výročie rozpútania vojny "pripomenie" veľkým raketovým útokom.

Predpokladá pritom, že útok nemusí nastať presne 24. februára.

Ako podľa britskej stanice BBC objasnila vedúca tlačového strediska ukrajinskej armády pre sektor Juh Natalija Humeňuková, ukrajinskí vojenskí analytici počas ruskej invázie vypozorovali, že nepriateľ sa snaží pracovať s určitým efektom prekvapenia.

Zároveň si však všimli, že masívnym raketovým útokom ruskej armády bola Ukrajina vystavená napr. v predvečer Veľkej noci alebo po významných sviatkoch, keď - podľa Humeňukovej - došlo v ukrajinskej spoločnosti k poľaveniu ostražitosti.

"Musíme si uvedomiť, že nepriateľ nás stále drží v napätí, pretože má dostatok zbraní, vrátane striel dlhého dosahu," dodala hovorkyňa.

Pripomenula, že príprava masívnych útokov si vyžaduje určitý čas. Upozornila však aj na to, že značné škody nespôsobuje len mohutné ostreľovanie, ale aj cielené raketové útoky, ktorými ruská armáda testuje schopnosti ukrajinskej protivzdušnej obrany, či dislokáciu jej jednotlivých zariadení.

Ukrajina je vzdušným a raketovým útokom ruskej armády vystavená denne.

Aj v utorok ráno generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej bilancii informoval, že za posledných 24 hodín eviduje 84 bojových zrážok, vyslanie piatich riadených striel dlhého doletu a 113 náletov, ako aj 135 prípadov ostreľovania zo salvových raketometov.

Okrem toho v noci na utorok bolo nad územie Ukrajiny do útokov vyslaných 23 bezpilotných lietadiel typu Šahíd 136/131, z ktorých 16 sa ukrajinskej armáde podarilo zneškodniť.

BBC pripomenula, že Ukrajina v súčasnosti používa proti iránskym bezpilotným lietadlám kamikadze systém rádioelektronického boja známeho pod názvom Pokrova, ktorým mätie navigačné systémy dronov. Dron vďaka tomuto tzv. spoofingu nedokáže zistiť, že sa s ním manipuluje.

Ukrajina už predtým zostreľovala ruské drony vďaka spoofingu na krátku vzdialenosť, ale Pokrova funguje na oveľa väčšiu vzdialenosť. (TASR)

Rusko podľa Ukrajiny po prvý raz počas vojny použilo pokročilú hypersonickú strelu Zirkón.

Kyjevský výskumný inštitút forenzných expertíz, ktorý spadá pod ukrajinské ministerstvo spravodlivosti, na platforme Telegram napísal, že po útoku zo 7. februára na hlavné mesto našli trosky poukazujúce na použitie hypersonickej rakety, pričom zverejnil aj zábery desiatok úlomkov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko po prvý raz útočilo raketou Zirkón, tvrdí kyjevský inštitút Čítajte 

„Značky na častiach a úlomkoch, identifikácia komponentov a častí a vlastnosti príslušného typu zbrane“ poukazujú na vôbec prvé použitie Zirkónu v boji, cituje inštitút spravodajský portál CNN.

Spomenutý útok si vyžiadal štyroch mŕtvych a 38 zranených, ale žiadne z obetí nepripisujú priamo spomenutej rakete. Tiež nikto nespomenul odkiaľ ju odpálili, hoci predošlé správy ruských štátnych médií uvádzajú, že ju nasadili na vojnovej lodi.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 090 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 397 080, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty a 19 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 424 tankov, 12 004 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 500 delostreleckých systémov.

Skonfiškovanie zmrazených ruských aktív musí mať dostatočnú právnu podporu. Menový fond varuje pred rizikami. (SITA)

Ruské sily kupujú terminály satelitnej internetovej siete Starlink v arabských štátoch, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.

Tá zverejnili  aj nahrávku, o ktorej tvrdí, že sú v nej počuť dvaja ruskí vojaci diskutujúci o takejto kúpe.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruská armáda získala prístup k Starlinku, tvrdí Kyjev. Zareagoval aj Musk Čítajte 

Ukrajinská vojenská rozviedka a viaceré médiá už cez víkend informovali, že Rusi používajú na Ukrajine Starlink. Spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska tvrdí, že s Ruskom vôbec neobchoduje. Samotný Musk povedal, že pokiaľ vie, SpaceX nepredala Rusku priamo ani nepriamo žiadne terminály Starlink.

Rusko tiež popiera správy o Starlinku a tvrdí, že to pre jeho armádu ani nie je možnosť.

„Toto u nás nie je certifikovaný systém. V súlade s tým ho sem nemôžeme oficiálne dodať a ani sa oficiálne nedodáva,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (SITA)

Rusko zaradilo estónsku premiérku Kallasovú medzi hľadané osoby. Konkrétne obvinenia však neuvádza. (TASR)

Zákopová vojna a hrozba ruských mín. Podpora pre ďalšiu mobilizáciu sa na Ukrajine hľadá ťažko. (SME)

Útok na sklad ropy v Charkove kontaminoval viac ako 10-tisíc metrov štvorcových pôdy.

„Odkedy došlo k útoku na sklad ropy a došlo k úniku paliva, nastalo znečistenie veľkého územia. Podľa predbežných správ bolo viac ako 10-tisíc metrov štvorcových pôdy znečistených únikom nafty aj benzínu. V ropnom sklade bolo údajne uskladnených 3 800 ton paliva. Okrem znečistenia pôdy sa tieto ropné produkty vyliali aj do rieky Nemyšlia,“ povedal vedúci oddelenia vyšetrovania ukrajinskej polície v Charkovskej oblasti Serhij Bolvinov o dopade útoku z piatku.

Polícia zvažuje začatie trestného stíhania podľa článku 441 ukrajinského trestného zákona týkajúceho sa ekocídy.

Pri ruskom útoku dronmi v noci na sobotu prišlo o život najmenej 13 ukrajinských civilistov. Medzi obeťami sú aj tri deti vo veku od šesť mesiacov do sedem rokov. (SITA)

EÚ navrhla nové obchodné obmedzenia pre dve desiatky firiem vrátane troch so sídlom v Číne.

Sú obvinené z podpory ruskej vojny na Ukrajine.

V prípade schválenia by išlo o prvý zásah EÚ proti firmám z Číny, odkedy Rusko napadlo Ukrajinu. Zoznam zahŕňa subjekty z Hongkongu, Srbska, Indie, Turecka, Kazachstanu či Thajska. Vyplýva to z návrhu, ktorý sa podarilo získať agentúre Bloomberg. Spoločnosti nie sú menované z právnych dôvodov.

Reštrikcie by zakazovali európskym firmám obchodovať s týmito spoločnosťami. Cieľom EÚ je obmedziť schopnosť Ruska dostať sa k tovaru, na ktorý sa vzťahujú sankcie, prostredníctvom firiem v tretích krajinách. EÚ už predtým navrhla zaradiť na zoznam niekoľko čínskych firiem, ale tieto návrhy neprešli pre odpor niektorých členských štátov a po tom, čo Peking poskytol EÚ záruky.

Táto otázka je mimoriadne dôležitá pre Úniu, ktorá považuje Čínu za jedného zo svojich kľúčových obchodných partnerov. Na prijatie sankcií EÚ je potrebná podpora všetkých členských štátov a pred schválením sa môže návrh zmeniť.

Podľa dokumentu na zozname sú väčšinou technologické firmy a výrobcovia elektroniky. Čelia obvineniu "prispievania k vojenskému a technologickému zlepšeniu Ruska alebo k rozvoju ruského obranného a bezpečnostného sektora".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Úplatky a sovietske dedičstvo. Je lepšia korupcia na Ukrajine alebo ruské tanky v Karpatoch? Čítajte 

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vlani v apríli počas návštevy v Pekingu a varovala čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred zapojením sa do vojny.

"Rovnako počítame s tým, že Čína neposkytne Rusku žiadne vojenské vybavenie priamo ani nepriamo, pretože všetci vieme, že vyzbrojenie agresora by bolo v rozpore s medzinárodným právom. A výrazne by to poškodilo náš vzťah," povedala vtedy.

Zaradenie firiem do navrhovaného zoznamu "neznamená žiadne pripisovanie zodpovednosti za ich činy jurisdikcii, v ktorej pôsobia", uvádza sa v dokumente. Tieto firmy väčšinou dovážajú zakázané technológie a elektroniku a reexportujú ju do Ruska. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila v noci 16 z 23 bezpilotných lietadiel Šáhid, ktoré vypustilo Rusko.

Bezpilotné lietadlá boli vypustené z Primorsko-Akhtarska na juhu Ruska, ako aj z okupovaného Krymu. Ako informovalo ukrajinské letectvo, na odrazení leteckého útoku sa podieľali protilietadlové raketové jednotky, mobilné palebné skupiny vzdušných síl. (Kyiv Independent)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa prvýkrát stretol s novým vedením armády.

Na schôdzke bol prítomný aj nový hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj, ktorý na tomto poste minulý týždeň vystriedal Valerija Zalužného.

Ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom príhovore povedal, že témou stretnutia bola situácia na južnom a východnom fronte.

Diskusia sa tiež týkala možného zlepšenia ochrany kritickej infraštruktúry pred ruskými útokmi, dodal.

Predseda snemovne reprezentantov USA Johnson odmieta balík, ktorý by uvoľnil miliardy pre Ukrajinu. (TASR)

Údržba superjachty ruského oligarchu stojí vládu USA 7 miliónov dolárov ročne. (TASR)

Ruské sily zaútočili v noci na mesto Dnipro. Útok poškodil elektráreň a prerušil dodávky vody pre časť obyvateľov.

Dnipro čelilo rakete a štyrom skupinám bezpilotných lietadiel, ktoré sa k mestu priblížili z juhu, východu a zo severu, informovali ukrajinské vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram.

Ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK uviedla, že útok značne poškodil tepelnú elektráreň, zranenia nehlásila. Vodárenská firma v Dnipre dodala, že v dôsledku výpadku elektrickej energie boli čiastočne prerušené dodávky vody.

Starosta Dnipra Borys Filatov na Telegrame napísal, že útok zasiahol civilnú infraštruktúru, ďalšie detaily však neposkytol.

Rusko a Ukrajina v uplynulých mesiacoch zintenzívnili letecké útoky mimo frontovej línie a zamerali sa na kritickú energetickú, vojenskú a dopravnú infraštruktúru. (TASR)