MOSKVA. Rusko vydalo zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú, uviedli v utorok podľa tlačových agentúr bez bližších podrobností ruské úrady.
Portál Nastojaščeje vremja dáva vec do súvislosti s odstraňovaním sovietskych pamätníkov.
Podľa serveru Mediazona sa na zozname hľadaných osôb ocitli z rovnakého dôvodu aj desiatky ďalších činiteľov pobaltských krajín.
"Kaja Kallasová. Hľadaná podľa článku Trestného zákonníka," uvádza sa podľa agentúry TASS v ruskej databáze hľadaných osôb.
Prečo Rusi vydali zatykač na Kallasovú
Databáza neuvádza, na základe akého článku bol zatykač vydaný.
Kremeľ v utorok uviedol len to, že estónsku premiérku Kaju Kallasovú i ďalších predstaviteľov pobaltských krajín zaradil na zoznam hľadaných osôb, pretože podnikli "nepriateľské kroky" voči Moskve.
"Sú to ľudia, ktorí podnikajú nepriateľské kroky voči historickej pamäti a našej krajine," povedal v telefonickom rozhovore s novinármi hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Pravdepodobným dôvodom na trestné stíhanie Kallasovej v Rusku môže byť iniciatíva zameraná na odstraňovanie sovietskych pamätníkov v Estónsku, uviedol server Nastojaščeje vremja.
Pripomenul, že v novembri 2022 odporučila pracovná skupina pri estónskej vláde odstránenie alebo nahradenie 244 z 322 sovietskych pamätníkov v krajine.
V rovnakom čase šéf ruskej kriminálnej ústredne Alexander Bastrykin zadal vypracovanie správy o estónskych plánoch na demoláciu týchto pamätníkov. Vyšetrovatelia mali predovšetkým posúdiť činnosť osôb zapojených do tejto iniciatívy z hľadiska ruského práva.
Kallasová: Nenechám sa umlčať
Kallasová v reakcii odsúdila "zastrašovacie taktiky" Ruska.
"Krok Ruska nie je prekvapením, pretože toto sú ich obvyklé zastrašujúce taktiky," uviedla Kallasová vo vyhlásení. Zároveň prisľúbila pokračovanie pomoci pre vojnou zmietanú Ukrajinu a boj proti ruskej propagande.
Rozhodnutie Ruska označila za snahu o umlčanie Estónska.
"Nenechám sa umlčať. Budem pokračovať v rozhodnej podpore Ukrajiny a postavím sa za posilnenie európskej obrany," vyhlásila Kallasová.
Na zozname hľadaných osôb sú aj ďalší
Okrem Kallasovej sa v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra ocitli desiatky ďalších politikov a činiteľov z pobaltských krajín, vrátane 59 zo 68 poslancov lotyšského parlamentu, ktorí schválili odstúpenie od dohody s Ruskom o ochrane pamätníkov, uviedol sever Mediazona.
Po začatí ruskej plnohodnotnej invázie na Ukrajinu začali Estónsko, Lotyšsko a Litva odstraňovať sovietske pamätníky, ktoré označili za symboly sovietskej okupácie. V auguste 2022 tak estónske úrady rozobrali v pohraničnom meste Narva sovietsky pamätník, tank T-34 inštalovaný na miesto k 25. výročiu víťazstva v druhej svetovej vojne.
Proti odstráneniu tanku sa postavili niektorí obyvatelia aj starosta prevažne ruskojazyčného mesta.
