Ukrajina Rusko Online: Rusko už pri Avdijivke neútočí ľudskými vlnami, malé skupiny podporuje letectvom

Francúzsko odhalilo sieť webov, ktorá šíri propagandu Kremľa na Západe, oznámila francúzska vládna agentúra Viginumpre.

Agentúra pre boj proti zahraničným hrozbám na internete uviedla, že sieť je "štruktúrovaná a koordinovaná" so zameraním sa na Európu a Spojené štáty. Sieť s krycím názvom "Portal Kombat" tvorí 193 webových stránok. Navzájom sa na seba podobajú a "šíria proruský obsah určený medzinárodnému publiku", predovšetkým v krajinách podporujúcich Ukrajinu.

Niekoľko webov má vo svojom názve slovo "pravda" s rôznymi koncovkami v závislosti od jazyka, napríklad pravda.en.com pre angličtinu alebo pravda.fr.com pre francúzštinu. Podľa prešetrovania od 23. júna do 19. septembra 2023 zverejnili vyše 150.000 príspevkov. Väčšinou išlo obsah zverejnený ruskými alebo proruskými osobnosťami či ruskými médiami. Ďalších 180 webov šírilo podobný obsah v ruštine.

Zdroj z francúzskej diplomacie povedal novinárom, že hlavným cieľom siete bolo ospravedlňovať vojnu Ruska na Ukrajine. Jej obsah je "silno ideologicky zaujatý". "Má naratívy, ktoré sú jasne nepravdivé alebo zavádzajúce," upozornil zdroj.

Minulý mesiac Francúzsko obvinilo Rusko z novej dezinformačnej kampane. Moskva nepravdivo tvrdila, že Paríž financuje žoldnierov bojujúcich na strane Kyjeva. Je možné, že weby Portal Kombatu v budúcnosti zvýšia aktivity, varoval vojenský zdroj.

Jednou zo stratégií môže byť zaplavovanie západných sietí pochybným obsahom s cieľom vyčerpať novinárov overujúcich fakty, ktorých zamestnávajú západné médiá. (TASR)

Rusko zadržalo Bielorusa pre podozrenie z proukrajinskej sabotáže. Na západe Ruska mal podpáliť trakčnú meniareň.

Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali v Rusku desiatky ľudí pre sabotáže najmä na rozsiahlej ruskej železničnej sieti.

Zadržaný Bielorus narodený v roku 1998 sa mal pri svojom útoku zamerať na trakčnú meniareň v meste Tula asi 175 kilometrov južne od Moskvy, uviedla ruská agentúra RIA Novosti. V minulosti si už odpykal trest za výtržníctvo v Bielorusku.

Meniareň podľa správ ruských médií podpálil na príkaz Ukrajinca, ktorý mu za to sľúbil peniaze. Zadržali ho v meste Voronež, kde plánoval ďalší útok, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB). AFP správy ruských médií nedokázala nezávisle overiť. (TASR)

Rheinmetall začal výstavbu nového závodu na produkciu munície. Továreň vybudujú v nemeckom meste Unterlüs.

Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne. Rheinmetall do projektu investoval 300 miliónov eur a očakáva vytvorenie 500 nových pracovných miest. (SITA, Ukrajinská pravda)

Fínsko nebude mať politické vzťahy s Ruskom, kým neskončia vojnu na Ukrajine, uviedol nový fínsky prezident.

Stubb poznamenal, že medzi Ruskom a Fínskom existujú kontakty na úrovni diplomatov a pohraničnej stráže, ale neexistujú žiadne politické vzťahy.

Dodal, že postoj Fínska k podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom sa nezmení. (SITA, Ukrajinská pravda)

"Je dosť jasné, že v Kyjeve vojna je. Majú veľmi ťažké časy, ale život žiť musia. A aj po vojne ho žiť budú," hovorí Lasky z Pary.

Ruskú vojnovú ekonomiku čakajú ťažké časy, tvrdí šéfka Medzinárodného menového fondu Georgievová.

Ako dôvod uviedla Georgievová odchod ľudí z krajiny a nedostatok technológií.

Ruská ekonomika sa po poklese v roku 2022, v ktorom Rusko zaútočilo na Ukrajinu, v minulom roku výrazne zotavila, ukázali údaje z minulého týždňa. Ruský štatistický úrad zverejnil, že hrubý domáci produkt (HDP) Ruska vzrástol vlani o 3,6 %, zatiaľ čo v roku 2022 klesla ekonomika o 1,2 %. Avšak pod minuloročný rast sa podpísali najmä štátne zákazky pre zbrojársky priemysel, čo do veľkej miery maskuje problémy, ktoré bránia zlepšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.

Georgievová v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNBC povedala, že MMF očakáva v tomto roku rast ruskej ekonomiky o 2,6 %. Naďalej ju bude ťahať zbrojárska výroba, zatiaľ čo spotreba bude klesať. "To sa do veľkej miery podobá situácii z obdobia Sovietskeho zväzu. Vysoká úroveň produkcie, ale slabá úroveň spotreby," dodala.

Aj ekonómovia pôsobiaci v Rusku upozornili na nízku kvalitu hospodárskeho rastu. Ako uviedli, výroba rakiet a granátov môže prispievať vyššiemu HDP, bežní ľudia však z toho veľa nemajú.

"Myslím si, že ruskú ekonomiku čakajú veľmi náročné časy. Dôvodom je odchod veľkého počtu ľudí z krajiny, ako aj sťažený prístup k technológiám, čo je dôsledok medzinárodných sankcií. Takže, aj keď najnovší odhad 2,6-percentného rastu vyzerá celkom pekne, za týmto údajom je nejaký príbeh a ten taký pekný už nie je," dodala šéfka MMF. (TASR)

Scholz vyzval na zvýšenie výroby zbraní v Európe. Nemecký kancelár upozorňuje, že kontinent nezažíva obdobie mieru.

Európske krajiny musia spojiť svoje objednávky a finančnú podporu, aby poskytli obrannému priemyslu záruky na ďalšie desaťročia, uviedol Scholz. Spravil tak počas ceremónie pri príležitosti položenia základov novej muničnej továrne nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall.

"Toto je naliehavo nevyhnutné, pretože bolestivou skutočnosťou je, že nežijeme v časoch mieru," uviedol nemecký kancelár poukazujúc na vojnu na Ukrajine. "Musíme sa pohnúť od výroby k masovej produkcii zbraní... Tí, ktorí chcú mier, musia byť schopní odstrašiť nepriateľa," domnieva sa.

"Tanky, húfnice, vrtuľníky a systémy protivzdušnej obrany nie sú naskladané na poličkách. Ak na nich roky nie sú objednávky, potom sa nevyrábajú," upozornil Scholz.

Nemecko bolo v posledných desaťročia obozretné ohľadom svojich ozbrojených síl i zbrojného priemyslu vzhľadom na svoju vojenskú minulosť. No invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 Nemecko prinútila prehodnotiť svoje pacifistické sklony plynúce z druhej svetovej vojny a stať sa zástancom znovuzbrojenia.

Nemecko je v súčasnosti druhým najväčším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu, pričom Scholz nahlas vyzýva ostatné krajiny EÚ, aby tiež viac prispievali.

Udalosti na Ukrajine rozhodnú o tom, či má budúcnosť naše mierové usporiadanie a svet založený na pravidlách, uviedol v pondelok Scholz. Rusko podľa neho nesmie uspieť v snahe "pohltiť svojho suseda silou".

Nová továreň Rheinmetallu pri obci Unterlüs v Dolnom Sasku začne fungovať v roku 2025 a spočiatku má vyrábať 50 000 delostreleckých granátov ročne. Postupne sa má jej produkcia zvyšovať až na 200 000 delostreleckých granátov za rok. Cieľom novej továrne je podľa šéfa firmy Armina Pappergera pomôcť Nemecku zabezpečiť si "strategickú suverenitu v oblasti veľkokalibrovej munície. (TASR)

Rusko sa stalo silnejším a vo vojne proti Ukrajine je vo výhode, tvrdí šéf nórskej obrannej služby Nils Andreas Stensønes.

Podľa Stensønesa je vojna na Ukrajine „prvou svetovou vojnou vo farbe". Ukrajina a Rusko totiž majú opevnené pozície, útočné operácie sú obmedzené a nevedú k výrazným zmenám a dôležitú úlohu zohráva delostrelectvo. Šéf nórskej obrannej spravodajskej služby zároveň povedal, že Ukrajina nie je schopná sama vyrobiť potrebné zbrane a je "úplne závislá od materiálnej podpory zo Západu", pričom veľkú časť západného vybavenia, ktoré už dostala, "stratila alebo použila".

Stensønes dodal, že Moskva môže naverbovať približne trikrát viac ľudí ako Ukrajina, zvláda západne sankcie lepšie, ako sa očakávalo, a ruská výroba zbraní pokračuje rýchlejším tempom. (SITA)

Zelenskyj predĺžil výnimočný stav a mobilizáciu o ďalšie tri mesiace. Je to už desiatykrát od začiatku ruskej invázie.

Okrem toho minulý týždeň ukrajinská vláda povolila, aby územné centrá pre odvody do armády zostali počas mobilizácie nepretržite otvorené. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rozhovor amerického novinára Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom priniesol jedno pozitívum. Píše Maciej Ruczaj. (SME)

Moldavské úrady zničia výbušniny z dronu Šáhid, ktorého trosky boli objavené v nedeľu neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Moldavský minister zahraničných vecí Mihai Popsoi zároveň odsúdil ustavičné barbarské cezhraničné útoky Ruska

Moldavská polícia uviedla, že pri skúmaní trosiek dronu iránskej výroby Šáhid našla 50 kilogramov výbušnín. Na mieste havárie pri juhomoldavskej obci Etulia polícia pozbierala všetky časti zariadenia a zneškodnila ich.

Moldavská pohraničná polícia sa domnieva, že trosky pochádzajú z dronov, ktoré zostrelila ukrajinská vzdušná obrana v piatok v noci počas útoku Ruska na ukrajinský Izmajilský okres. Obec Etulia je totiž od mesta Izmajil vzdialená len približne 40 kilometrov.

Šéf moldavskej diplomacie v nedeľu odsúdil neprestajné útoky Ruska na Ukrajinu, ktoré majú podľa neho priamy dopad aj na Moldavsko. "Zvyšky dronu Šáhid, ktoré boli dnes nájdené na juhu krajiny neďaleko hraníc, sú ostrou pripomienkou násilia a deštrukcie zasievanej Kremľom," uviedol Popsoi na sociálnej sieti X.

Moldavsko aj vlani niekoľkokrát objavilo na svojom území trosky rakiet. Niektoré obsahovali výbušniny, ktoré museli byť zničené pri kontrolovanom výbuchu. Úlomky rakiet a dronov dopadli počas vojny na Ukrajine aj na územie Poľska a Rumunska.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 čelí Moldavsko viacerým problémom vrátane energetickej krízy, pretože Rusko mu výrazne obmedzilo dodávky zemného plynu.

Chudobná postsovietska krajina okrem toho čelí aj vysokej inflácii. Predstavitelia Moldavska tieto problémy často pripisujú snahám Ruska o destabilizáciu krajiny. Moskva však obvinenia popiera. (TASR)

V Prahe sa na konci februára uskutoční summit krajín V4. Formát stretnutia bude rozšírený aj o Ukrajinu.

čo sa odrazí v hlavných témach rokovania. Spravodajkyni TASR to potvrdil hovorca predsedníčky Poslaneckej snemovne českého parlamentu Martin Churavý. Slovensko bude zastupovať predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini.

Parlamentní lídri sa v českom hlavnom meste stretnú 29. februára. Osobnú účasť Česku zatiaľ podľa Churavého potvrdili predstavitelia všetkých členských krajín V4 aj Ukrajiny.

"Formát bude rozšírený o predsedu ukrajinského zákonodarného zboru. S tým bude súvisieť aj tematické zameranie spoločného rokovania. To sa bude venovať situácii na Ukrajine v spojitosti s multilaterálnou medziparlamentnou spoluprácou," spresnil obsah summitu Churavý.

Dodal, že politici budú rokovať aj o ďalších aktuálnych témach v rámci spolupráce medzi parlamentmi.

Naposledy sa predsedovia zákonodarných zborov krajín V4 stretli vlani vo februári na Slovensku, ktoré vtedy skupine predsedalo. Štafetu po ňom vlani v júli na rok prevzalo Česko.

Jednou z troch hlavných priorít, ktoré si ČR v rámci predsedníctva stanovila, je pomoc Ukrajine a jej občanom – napríklad pri prijímaní utečencov, ich vzdelávaní, zdravotnej starostlivosti či justičnej alebo humanitárnej pomoci. Ďalšími sú medziľudské vzťahy a biznis. (TASR)

Rusko pri Avdijivke prestalo útočiť ľudskými vlnami a namiesto toho nasadzuje malé útočné skupiny.

Tie podporuje letectvo, aby testovali ukrajinskú obranu, uviedol veliteľ ukrajinskej 47. samostatnej mechanizovanej brigády Dmytro Riumšyn. Informuje o tom web Kyiv Independent. (SITA, Kyiv Independent)

Moskva uvalila sankcie na 18 britských občanov vrátane špičkových akademikov či expertov na Rusko.

Svojim konaním sa údajne pokúšajú démonizovať Rusko a rozdúchavať vojnu na Ukrajine.

"Sme nútení konštatovať, že rusofóbni britskí predstavitelia sa neštítia pokusov zdiskreditovať ústavný systém a spoločensko-politické procesy v našej krajine," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Tzv. mozgové trusty pôsobiace na báze najväčších britských a západných vzdelávacích inštitúcií významne prispievajú k podvratnej činnosti Londýna smerovanej na Rusko," dodal rezort.

Terčom sankcií sa stali aj námestník britského ministra obrany James Cartlidge, zástupkyňa poradcu pre národnú bezpečnosť Sarah MacIntoshovej, riaditeľ ponorkovej flotily Simon Asquith, osobitný vyslanec Spojeného kráľovstva pre západný Balkán Stuart Peach, ako aj lordi Dan Hannan a Michael Ashcroft.

Medzi sankcionovanými akademikmi sú historici Orlando Figes, Norman Davies, Timothy Garton Ash, Rob Johnson, David Abulafia či odborníci vrátane Roya Allisona z Oxfordu, Graema Robertsona z Univerzity v Severnej Karolíne, Caldera Waltona z Harvardu a Jamesa Sherra z Medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť v Tallinne (ICDS). (TASR)

Ukrajinská vláda odsúdila "úmyselné zničenie" ukrajinského obilia poľskými farmármi počas protestu na hraniciach.

K incidentu došlo ešte v nedeľu na poľskej strane hraničného priechodu pri Dorohusku. Polícia uviedla, že poľskí farmári zastavili tri nákladné autá, ktoré do krajiny vstúpili po odbavení na hraniciach.

Poľnohospodári, ktorí protestujú proti dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny, následne otvorili návesy nákladných áut, čo spôsobilo, že sa na obilie vysypalo cestu.

Ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva vo vyhlásení uviedlo, že "dôrazne odsudzuje úmyselné ničenie ukrajinského obilia".

Námestník ukrajinského ministra hospodárstva Taras Kačka vo vyhlásení uviedol, že "nedostatočná reakcia poľských orgánov na zničený náklad povedie k ďalšej xenofóbii a politickému násiliu".

Na poľské úrady sa medzičasom obrátil aj ukrajinský veľvyslanec Vasyl Zvaryč. Podľa ukrajinských médií, na ktoré sa odvolala agentúra PAP, uviedol, že nákladné autá boli zapečatené a smerovali do Litvy.

"Veľvyslanectvo a generálny konzulát Ukrajiny v Lubline okamžite požiadali poľskú políciu, aby v súvislosti s týmto hanebným zločinom začala konanie," citoval Zvaryča ukrajinský portál Európska Pravda. Dodal tiež, že polícia na žiadosť zareagovala a začala vyšetrovanie.

Starosta ukrajinského mesta Ľvov označil poľských farmárov zodpovedných za vysypanie obilia za "proruských provokatérov" a tvrdil, že Ukrajinci musia svoje polia v dôsledku ruskej agresie "doslova zalievať krvou".

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 prijala Varšava približne milión ukrajinských utečencov. Ukrajinsko-poľské vzťahy sa však za posledné mesiace zhoršili v dôsledku ekonomických sporov a protiukrajinských nálad medzi krajne pravicovými voličmi v Poľsku.

Farmári v Poľsku tvrdia, že otvorenie trhu EÚ ukrajinským poľnohospodárskym výrobkom prinieslo zníženie cien a nespravodlivú konkurenciu. (TASR)

Bývalý americký diplomat vidí paralelu v Putinovom rozhovore s Carlsonom. Putin niekedy tvrdil, že nechce obsadiť Krym.

Niekdajšiemu americkému veľvyslancovi v Rusku Michaelovi McFaulovi pripomenulo vyhlásenie Putina o tom, že Moskva nemá záujem o napadnutie Poľska, Lotyšska ani inej krajiny, komentáre šéfa Kremľa spred 16 rokov.

Ako referuje web news.sky.com, Putin v roku 2008 krátko po invázii do Gruzínska vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle obsadiť ukrajinský polostrov Krym.

McFaul pripomenul, že šesť rokov po tomto Putinovom vyhlásení Rusi obsadili Krym a rozpútali boje a separatistické vášne na východe Ukrajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hodina dejepisu aj žarty. Čo povedal Putin v rozhovore Trumpovmu propagandistovi? Čítajte 

V rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom Putin povedal, že v roku 2014 bolo Rusko „nútené vziať Krym pod svoju ochranu, pretože polostrov bol ohrozený“.

Putin vo svojom rozhovore s Carlsonom zopakoval všetky známe naratívy ruskej propagandy, vrátane tých, ktoré súvisia s vojnou na Ukrajine. Putin zároveň v rozhovore obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať. (SITA)

Kremeľ odmietol obvinenia Ukrajiny, že Rusko používa Muskov satelitný internetový systém Starlink.

Na tlačovej konferencii to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého Moskva túto technológiu necertifikovala.

Ukrajinská vojenská rozviedka HUR v nedeľu uviedla, že ruské jednotky Starlink používajú v okupovaných častiach Ukrajiny.

"Tento systém sme necertifikovali, a preto ho nemožno (do Ruska) oficiálne dodávať a nie je oficiálne dodávaný. V súlade s tým nemôže byť ani žiadnym spôsobom oficiálne využívaný, "uviedol Peskov.

Moskva sa podľa neho nebude miešať do "diskusie" medzi Kyjevom a Muskom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruská armáda získala prístup k Starlinku, tvrdí Kyjev. Zareagoval aj Musk Čítajte 

Ruskí vojaci absolvujú v Sýrii výcvik na zaobchádzanie s dronmi Šahíd-136, Ababil-3 či strojmi Raad.

Na leteckej základni Šajrát ich trénujú príslušníci polície libanonského Hizballáhu a iránskych Revolučných gárd, uviedlo na platforme Telegram ukrajinské obranné spravodajstvo

„Spolu s Rusmi absolvujú výcvik aj sýrski žoldnieri, ktorých Moskva plánuje použiť vo vojne proti Ukrajine ako operátorov bezpilotných lietadiel,“ uviedlo obranné spravodajstvo. (SITA)

Počas takmer dvoch rokov vojny na Ukrajine zahynulo na území Ukrajiny najmenej 10-tisíc civilistov.

Na oboch stranách konfliktu zároveň zahynuli desaťtisíce vojakov.

Úrad OSN pre ľudské práva v januári uviedol, že od začiatku ruskej invázie zaznamenal na Ukrajine úmrtia 10 382 civilistov a ďalších 19 659 utrpelo zranenia.

Takmer 8000 obetí zahynulo na území, ktoré ovláda Ukrajina, a vyše 2000 zahynulo v Ruskom okupovaných oblastiach.

Od vlaňajšieho decembra do januára sa počet civilných obetí výrazne zvýšil v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi, čím sa zvrátil trend znižovania ich počtu, dodal úrad OSN.

Predstaviteľ z ukrajinskej štátnej polície zároveň koncom januára uviedol, že na Ukrajinou ovládanom území zaznamenali takmer 10-tisíc civilných obetí, 7000 nezvestných a 11-tisíc zranených.

Ukrajinské orgány však uvádzajú, že tisíce ďalších civilistov zahynuli počas obliehania juhoukrajinského mesta Mariupoľ v prvých mesiacoch vojny. Podľa nemenovaného predstaviteľa z radnice tohto mesta je tam v masových hroboch pochovaných najmenej 25-tisíc civilistov.

Ruský web 7x7 zároveň uvádza, že na území Ruska prišlo o život najmenej 138 civilistov.

AFP upozornila, že nie je možné určiť presný počet obetí, pretože obe strany poskytujú len málo informácií o svojich stratách, aby nepodkopali morálku vojakov aj širšej verejnosti. Armády oboch strán nezverejňujú ani údaje o počte vlastných vojenských obetí.

Denník The New York Times vlani v auguste s odvolaním sa na odhady amerických predstaviteľov uviedol, že na ukrajinskej strane zahynulo počas vojny 70-tisíc vojakov a zranenia utrpelo 100-tisíc až 120-tisíc ďalších. Na ruskej strane údajne došlo k približne 120-tisíc obetiam a 170-tisíc až 180-tisíc vojakov utrpelo zranenia.

Britský minister ozbrojených síl James Heappey koncom januára odhadol, že na ruskej strane je vyše 350-tisíc obetí a zranených. Ukrajinská armáda vo štvrtok odhadla počet mŕtvych a zranených na ruskej strane od začiatku invázie na 392-tisíc.

Kyjev nešpecifikoval, či tento počet zahŕňa iba straty z ruskej armády, alebo aj proruských separatistov a ruskú žoldniersku skupinu wagnerovci.

Posledné oficiálne údaje o vojenských obetiach pochádzajú z roka 2022. Ruský minister obrany Sergej Šojgu vtedy v septembri uviedol, že vo vojne na Ukrajine zahynulo 5937 ruských vojakov. Ukrajinská vláda zase vlani v auguste uviedla, že o život prišlo už 9-tisíc ukrajinských vojakov. (TASR)

Elon Musk odmietol tvrdenie ukrajinskej rozviedky, že ruská armáda získala prístup k družicovej internetovej službe Starlink. (TASR)

Ukrajina by mala byť nárazníkovou zónou, pretože šancu na vstup do NATO už stratila, vyhlásil maďarský premiér Orbán. (TASR)

Ruské personálne straty vzrástli o ďalších 790 vojakov na zhruba 395 990, oznámilo ukrajinské velenie.

V priebehu 24 hodín prišla okupačná armáda aj o 21 bojových obrnených strojov, šesť delostreleckých systémov aj 45 dronov.

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 14 zo 17 bezpilotných lietadiel typu Šahíd, ktoré Rusko vypustilo na Ukrajinu.

Zostrelená bola aj jedna riadená strela Ch-59, uviedlo veliteľstvo ukrajinského letectva.

Letectvo ďalej uviedlo, že Rusko na Ukrajinu vypálilo rovnako protilietadlové rakety dlhého doletu S-300. Neuviedlo však, koľko ich bolo ani či nejaké z nich zasiahli ciele.

BBC doplnila, že ukrajinská armáda v nedeľu a večer a v noci na pondelok monitorovala pohyb samovražedných dronov vypustených z Krasnodarského kraja na juhu Ruska.

Okrídlenú strelu Ch-59 odpálilo lietadlo nad okupovanou časťou Záporožskej oblasti, zatiaľ čo rakety z S-300 boli odpaľované cez hranicu z Belgorodskej oblasti.

Šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v nedeľu neskoro večer uviedol, že Rusko zaútočilo na jeho región raketami odpálenými zo systémov S-300 v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou.

Útok si podľa predbežných informácií nevyžiadal žiadne obete. Škody však utrpeli fasády niektorých nebytových budov.

Rusko zaútočilo dronmi aj na mesto Pavlohrad vo Dnepropetrovskej oblasti, uviedol tiež v nedeľu neskoro večer jej guvernér Serhij Lysak. Podľa neho útok nemal za následok straty na životoch, niektoré časti mesta ale prišli o dodávky elektriny.

Rusko informovalo o zostrelení dronu nad Belgorodskou oblasťou pri meste Majskij, 30 kilometrov od hraníc s Charkovskou oblasťou. (Kyiv Independent)

Zdá sa, že ruské sily v okupovanej Doneckej oblasti budujú bariéru z vlakových vozňov, ktorá sa tiahne 30 kilometrov.

Uvádza to americký Inštitút pre štúdium vojny s odvolaním sa na satelitné snímky a ukrajinské telegramové kanály.

Bariéra prezývaná „cársky vlak“ môže slúžiť ako ďalšia obranná línia proti ukrajinským útokom.

Satelitné snímky ukazujú rad vlakových vagónov, ktorý sa tiahne od Olenivky, južne od mesta Doneck, po Volnovachu, severne od Mariupoľa. Pozostáva z viac ako 2 100 nákladných vagónov.

Vlaková trať stojí asi šesť kilometrov od súčasnej frontovej línie v Novomychalivke. Analytici uviedli, že línia „je v oblasti frontu, ktorá bola relatívne neaktívna, keď ruské sily údajne začali s výstavbou“, hoci ruskí vojaci v tejto oblasti nedávno urobili „okrajový“ pokrok.

Zdá sa, že bariéra je novou ruskou obrannou líniou, ale inštitút upozorňuje, že línia vagónov by mohla mať aj iný účel.

Ukázalo sa, že je ťažké preniknúť cez ruské obranné línie v okupovaných oblastiach, čo zastavilo protiofenzívne operácie ukrajinskej armády na východnom a južnom fronte.

Ukrajinské jednotky sú teraz v defenzíve aj v Doneckej oblasti a odolávajú ruskému útoku na Avdijivku, ktorá leží v blízkosti okupovaného Donecka. Rusko tam zvýšilo počet obrnených jednotiek v snahe dobyť mesto.