Rusi dronmi zaútočili na Charkov, zabili niekoľko ľudí vrátane troch detí (SME Minúta)

Moskva vypovedala nájomnú zmluvu na pozemok, na ktorom sa nachádza ukrajinské veľvyslanectvo.

Oznámila to podľa agentúry TASS hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Dodala, že opatrenie je odpoveďou na vlaňajšie rozhodnutie Kyjeva vypovedať zmluvu o prenájme pozemku s ruským veľvyslanectvom.

"Ako je známe, v diplomacii platí princíp reciprocity," uviedla Zacharovová. Dodala, že ukrajinská strana bola o kroku Moskvy riadne informovaná.

Diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami boli prerušené krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ukrajinská ambasáda v Moskve bola uzavretá hneď v prvý deň invázie, teda 24. februára 2022. O tri týždne neskôr Ukrajina oznámila uzavretie konzulátov v ďalších ruských mestách, napísala agentúra DPA.

Budova ukrajinského veľvyslanectva sa nachádza v centre Moskvy. Pochádza z 18. storočia a niekoľkokrát bola rozšírená. Medzi jej majiteľov patril napríklad gróf Alexej Uvarov. Jedným z hostí tu bol okrem iného slávny ruský spisovateľ Lev Tolstoj, upozornila agentúra DPA. (ČTK)

Volodymyr Zelenskyj odsúdil najnovší útok na Charkov a vyhlásil, že „teror nemôže zostať nepotrestaný".

Pri útoku ruského dronu, ktorý zasiahol čerpaciu stanicu a spôsobil rozsiahly požiar, v noci na sobotu zomrelo najmenej sedem ľudí vrátane troch detí. Informuje o tom portál Kyiv Independent, ktorý najprv informoval, že obetí na životoch bolo trinásť. „Teroristi musia prehrať túto vojnu, ktorú iniciovali. Rusko sa musí zodpovedať za každý život, ktorý zruinovalo a zničilo," uviedol Zelenskyj.

Požiar, ktorý v Charkove po ruskom útoku vypukol, zasiahol 15 obytných domov. Podľa šéfa vyšetrovacieho oddelenia polície Charkovskej oblasti Serhija Bolvinova pri požiari jedného z domov zaživa zhorela celá rodina. (SITA, Kyiv Independent)

V oblasti tavrijskej operačnej strategickej skupiny ukrajinskej armády Rusi sústreďujú svoje hlavné úsilie na mesto Avdijivka.

Uviedol to v sobotu na Telegrame veliteľ tavrijskej skupiny Oleksandr Tarnavskyj. Dodal, že Rusi chcú získať kontrolu nad logistickými trasami, ktoré zásobujú ukrajinských vojakov. Podľa jeho slov však Kyjev na akcie Rusov adekvátne reaguje. „Posilňujeme blokovacie pozície, zriaďujeme ďalšie palebné pozície a zapájame nové efektívne sily. Logistické dodávky pokračujú bez prerušenia," povedal Tarnavskyj. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Pri Avdijivke Rusi podľa Tarnavského v piatok stratili 361 vojakov a 13 kusov techniky bez zarátania dronov. Konkrétne išlo o dva tanky, jedno obrnené bojové vozidlo pechoty, jeden delostrelecký systém, šesť automobilov a tri kusy špeciálnej techniky. Okrem toho ukrajinskí vojaci zničili dve úložné miesta ruskej munície. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina informovala o ďalšej zmene vo vedení armády. Z funkcie prvého námestníka ministra obrany odvolali Olexandra Pavľuka.

O rozhodnutí informoval prostredníctvom aplikácie Telegram predstaviteľ vlády v ukrajinskom parlamente Taras Melničuk. Pavľuk sa podľa neho presunie na inú pracovnú pozíciu, bližšie podrobnosti však neuviedol.

Podľa dosiaľ nepotvrdených informácií médií by sa Pavľuk mal stať veliteľom pozemných síl ukrajinskej armády. Na tomto poste predtým pôsobil Olexandr Syrskyj, ktorého ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval za hlavného veliteľa ozbrojených síl.

Zelenskyj v piatok neskoro večer tiež oznámil, že na návrh Syrského vymenoval Anatolija Barhylevyča za nového náčelníka generálneho štábu. Označil ho za "skúseného človeka, ktorý rozumie úlohám vojny (s Ruskom) a ukrajinským cieľom".

Ukrajinský prezident tiež povedal, že Syrskyj si už vybral svojich zástupcov. Ich mená neuviedol, avšak konštatoval, že všetci sú profesionáli a dobre poznajú front a skutočné potreby ukrajinských vojakov.

Syrskyj, ktorý vo funkcii hlavného veliteľa nahradil generála Valerija Zalužného v rámci najväčšej zmeny v ukrajinskom vojenskom vedení od začiatku konfliktu na Ukrajine vo februári 2022, vyhlásil, že ukrajinské sily sa musia pripraviť na zmenu v spôsobe boja proti ruským jednotkám.

"Iba zmeny a neustále zlepšovanie spôsobov a metód vedenia vojny nám umožnia uspieť na tejto ceste," povedal Syrskyj počas svojho prvého prejavu, odkedy ho vo štvrtok Zelenskyj vymenoval do funkcie. (TASR)

Na protestoch príbuzných Rusov mobilizovaných do bojov na Ukrajine zadržala polícia v Moskve a Jekaterinburgu niekoľko ľudí.

V Jekaterinburgu policajti v civile odviedli piatich ľudí, keď kládli kvety k vojenskému pamätníku, uviedla ruská organizácia na ochranu ľudských práv OVD-Info. V Moskve polícia zadržala dvoch novinárov, informoval nezávislý spravodajský web SOTA. Oboch následne prepustili.

Protesty zvolalo hnutie, ktoré založili manželky Rusov bojujúcich na Ukrajine. V siedmich mestách aktivistky k pomníkom padlým vojakom z druhej svetovej vojny položili kvety.

V Moskve sa protestná akcia konala pri pamätníku neznámeho vojaka pri múre Kremľa. Pred pamätníkom sa vytvoril dlhý rad ľudí, mnohí držali červené karafiáty. Na mieste bolo veľa policajtov. Reportér agentúry DPA tiež videl množstvo policajtov neďaleko Červeného námestia. Predtým miestne úrady vydali varovanie pred účasťou na protestoch. (TASR)

Rusko podľa ministerstva obrany odrazilo ukrajinský dronový útok na ruské lode v Čiernom mori.

V príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Telegram rezort uviedol, že sa Ukrajina pokúsila pomocou námorných dronov napadnúť na juhozápade Čierneho mora ruské civilné nákladne lode. Pri útoku však nevznikli nijaké škody na vojenských ani civilných plavidlách.

Podľa ministerstva sa totiž podarilo ruským vojenským lietadlám a hliadkovacím lodiam útok odraziť, pričom jeden z ukrajinských dronov zničili pomocou delostrelectva a ostatné prostriedkami na elektronický boj.

Reuters však upozorňuje, že tvrdenia Ruska nemožno nezávisle overiť, pričom Ukrajina sa k tomu bezprostredne nevyjadrila.

Ruské ministerstvo obrany okrem toho na Telegrame oznámilo, že v sobotu nad územím Brianskej oblasti na juhozápade Ruska zničilo tri ukrajinské drony. Bezprostredne neboli hlásené nijaké škody ani obete, píše agentúra AFP.

Čierne more je dôležitou námornou trasou pre vývoz ukrajinského i ruského obilia a ropy. Vlani v júli pritom Rusko odmietlo predĺžiť dohodu sprostredkovanú Tureckom a OSN, ktorá umožňovala bezpečný vývoz obilia cez Čierne more. Moskva zároveň oznámila, že bude všetky lode mieriace do ukrajinských prístavov považovať za možných prepravcov vojenského nákladu. O deň neskôr oznámila rovnaké opatrenie aj Ukrajina.

Ukrajina pritom v uplynulých mesiacoch podniká viac dronových a raketových útokov na ruské vojenské ciele v Čiernom mori, pričom sa jej podarilo potopiť najmenej jedno ruské vojenské plavidlo a ďalšie poškodiť. (TASR)

Desiatky Ukrajincov sa zapojili do čistenia verejného priestranstva v Košiciach. Symbolicky ďakujú Slovensku. (TASR)

Rady dobrovoľníkov z rôznych kútov sveta bojujúcich na Ukrajine rozširujú vojaci z Kolumbie. A Ukrajina ich víta. (ČTK)

Nemecko musí zvýšiť svoju pripravenosť pre prípad, že by ho v najbližších piatich rokoch napadlo Rusko, povedal generálny inšpektor armády.

Carsten Breuer  poskytol rozhovor pre Welt Am Sonntag, ktorý ho zverejnil v sobotu. Generál Breuer konštatoval, že Rusko má vojenský potenciál aj úmysel rozšíriť svoju agresiu za hranice Ukrajiny. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Počet príslušníkov nemeckej armády by podľa Breuera mal vzrásť na viac ako 200-tisíc zo súčasných približne 180-tisíc. Pokiaľ ide o nemeckú podporu Ukrajine, ktorá sa po pomalom štarte výrazne zvýšila, Breuer povedal, že nepozoruje vedomé obmedzenie pomoci v nijakej oblasti. Jediným limitujúcim faktorom je podľa neho nemecká priemyselná kapacita, ktorá by sa mala zlepšiť.

Rusko vlani zvýšilo výrobu vojenských dronov, uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu.

Podľa jeho slov je však stále potrebné vyriešiť určité technické problémy.

"Vytvorené výrobné kapacity nám umožňujú splniť väčšinu úloh, s ktorými sa dnes stretávame," povedal Šojgu počas prehliadky tovární na výrobu bezpilotných lietadiel v ruskej Udmurtskej republike. Dodal, že je potrebné vyriešiť otázky súvisiace s využívaním umelej inteligencie v dronoch.

Rusko počas už takmer dva roky trvajúcej invázie na Ukrajinu vo veľkej miere využíva bezpilotné lietadlá. Spolieha sa najmä na lacné drony Šáhid iránskej výroby. Moskva v uplynulých mesiacoch signalizovala, že zvyšuje výrobu v zbrojárskom priemysle.

Ukrajinskí vojenskí velitelia tvrdia, že bezpilotné lietadlá budú mať zásadný význam pre získanie prevahy v konflikte. Vojenskí analytici sa však domnievajú, že používanie dronov oboma stranami sťažuje postup pozemných jednotiek, píše Reuters. (TASR)

Litva dodala ukrajinskej armáde zimné oblečenie a vybavenie, oznámilo v piatok večer litovské ministerstvo obrany.

"Desiatkam tisíc ukrajinských vojakov dodávame zimné vybavenie a oblečenie, aby boli chránení pred zimným počasím v poľných podmienkach," uviedol litovský minister obrany Arvydas Anušauskas."Každý balík, ktorým prispejeme, je krokom smerom k víťazstvu," dodal.

Litva vyhlásila nezávislosť v roku 1990, teda rok pred rozpadom Sovietskeho zväzu, a je jedným z najskalnejších podporovateľov Ukrajiny bojujúcej proti invázii ruských vojsk. Ukrajina sa pritom vo vojne spolieha na svojich západných spojencov z NATO pri dodávkach vojenských a iných zásob, píše DPA. (TASR)

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval európske krajiny na zvýšenie produkcie zbrojárskeho priemyslu.

Chce tak ďalej podporovať Ukrajinu a zabrániť možnej dlhodobej konfrontácii s Ruskom.

Stoltenberg pred kľúčovou schôdzkou ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli a druhým výročím ruskej invázie na Ukrajinu zdôraznil, že Aliancia "musí rýchlejšie obnoviť a rozšíriť svoju priemyselnú základňu, zvýšiť dodávky na Ukrajinu a doplniť vlastné zásoby".

"Znamená to prechod od pomalej výroby v čase mieru k výrobe vo vysokom tempe v čase konfliktu," uviedol pre nemecký týždenník Welt am Sonntag.

Generálny tajomník NATO tiež povedal, že v súčasnosti "neexistuje bezprostredná vojenská hrozba voči členskej krajine NATO, no z Kremľa zároveň pravidelne zaznievajú hrozby voči Aliancii". Ruská invázia na Ukrajinu ukázala, že "mier v Európe nemožno považovať za samozrejmosť", pokračoval.

"Pokiaľ budeme investovať do našej bezpečnosti a zostaneme jednotní, budeme naďalej brániť akejkoľvek agresii... NATO sa nesnaží o vojnu s Ruskom, ale musíme sa pripraviť na možné desaťročia konfrontácie," uviedol Stoltenberg. Aliancia podľa jeho slov pozorne sleduje, čo robí Rusko, a zvýšila svoju prítomnosť na východnom krídle NATO.

"Ak Putin na Ukrajine zvíťazí, neexistuje žiadna záruka, že sa ruská agresia nebude šíriť ďalej. Preto je teraz podpora Ukrajiny a investovanie do vlastných kapacít NATO našou najlepšou obranou," zdôraznil. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Moskva prišla o 980 vojakov. Od začiatku vojny tak ruská armáda stratila 394 270 ľudí

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 21 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 delostreleckých systémov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 394 tankov, 11 942 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 459 delostreleckých systémov.

Rusi šírili hoax, do kauzy cintorína sa vložil aj Žilinka. Vyšetrovanie trvalo vyše roka, prípad skončil na okresnom úrade. (My Regióny)

Počet obetí ruského útoku na Charkov sa zvýšil na 13. Záchranári stále pátrajú po ľuďoch uviaznutých v troskách. (SITA, Kyiv Independent)

Sedem ľudí vrátane troch detí zabili Rusi pri dronovom útoku, ktorý zasiahol čerpaciu stanicu v meste Charkov.

Uviedol to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. 

"Počet obetí útokov okupantov na Charkov sa, žiaľ, zvýšil na sedem... Medzi nimi sú tri deti: sedemročné, štvorročné a asi šesťmesačné bábätko," napísal Synehubov na platforme Telegram. Ukrajinské úrady prvotne informovali o jednej obeti.

Podľa starostu Charkova Ihora Terechova spôsobilo horiace palivo zo zasiahnutej čerpacej stanice rozsiahly požiar, ktorý poškodil 14 domov. Úrady museli evakuovať najmenej 50 ľudí.

Miestna prokuratúra uviedla, že tri nepriateľské drony zasiahli východnú časť Charkova.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov je od hraníc s Ruskom vzdialené len niečo vyše 30 kilometrov a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je pravidelným terčom útokov. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vo svojom pravidelnom večernom príhovore vyjadril presvedčenie, že americký Kongres napokon rozhodne o poskytnutí potrebnej pomoci Ukrajine a posilní tak jej obranyschopnosť.

Zelenskyj na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, zverejnil video zo svojho rozhovoru so zákonodarcami z Washingtonu, v ktorom ich vyzval k poskytnutiu ďalšej pomoci Kyjevu. Snemovňa ďalšiu pomoc Ukrajine zadržiava, pričom bývalý prezident Donald Trump povedal republikánom, že si neželá, aby pomoc, ktorej schválenie je spojené s imigračnou legislatívou USA, schválili.

"Nemôžeme dopustiť šírenie vojny a ruského zla," vyhlásil Zelenskyj. Jeho vyhlásenie prišlo v čase, keď nemecký kancelár Olaf Scholz vo Washingtone hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom o financovaní Ukrajiny.

Ukrajina je závislá od spojencov, najmä od USA, pokiaľ ide o vojenské dodávky. Žiada o rozšírenie systému protivzdušnej obrany o americké systémy Patriot a spoluprácu pri výrobe moderných dronov a zariadení pre vedenie elektronickej vojny.

Zelenskyj vo svojom večernom videoposolstve hovoril aj o potrebe zbraní s dlhým doletom – "najmä ATACMS s doletom 300 km, o ktorých, žiaľ, stále nie je rozhodnuté". Ukrajina už dlhšiu dobu žiada o rakety ATACMS od výrobcu Lockheed Martin z Washingtonu.

Kyjev tiež žiada aj nemecké riadené strely Taurus, ktoré dokážu ničiť bunkre a chránené veliteľské stanovištia až do vzdialenosti 500 kilometrov. Existujú však obavy, že oba zbraňové systémy by mohli byť použité aj na útoky na ciele v Rusku. (TASR)

Rusi pri dronovom útoku na mesto Charkov zabili najmenej jednu osobu.

Ukrajinské úrady oznámili, že najmenej jedna osoba zahynula počas ruského dronového útoku, ktorý zasiahol čerpaciu stanicu v meste Charkov a postriekal okolité domy horiacim palivom.

Starosta Charkova Igor Terekhov uviedol, že útok si vyžiadal evakuáciu najmenej 50 ľudí, vrátane dvoch detí.

"Nepriateľove Shahedy (drony vyrobené v Iráne) zasiahli čerpaciu stanicu, čím sa rozlialo horiace palivo a zhorelo 14 rodinných domov," povedal s tým, že požiar zasiahol aj široké okolie.

​ "Ukrajinská štátna služba pre mimoriadne situácie pokračuje v boji s požiarom a v hľadaní ďalších možných obetí," dodal.

Záchranári zachránili štyroch ľudí, pričom jedna osoba utrpela popáleniny na 40 percentách tela, uviedol charkovský oblastný prokurátor Oleksandr Filachkov. Ten neskôr potvrdil, že úrady našli telo najmenej jednej osoby.

Sobotňajší útok nasledoval po sérii nočných útokov v Charkove a v obci Velykyj Burluk, ležiacej na východ od hlavného mesta oblasti.

Gubernátor oblasti Oleh Syniehubov už predtým uviedol, že v oboch lokalitách boli zasiahnuté civilné ciele, vrátane kaviarne vo Velykom Burluku. (TASR)

Joe Biden označil zadržiavanie novej americkej pomoci Ukrajine zo strany republikánov za škandalózne.

Podľa agentúry AP tak to povedal pred stretnutím s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

"Prípadné zlyhanie Kongresu Spojených štátov v otázke podpory Ukrajiny by malo blízko k zločinu z nedbanlivosti," vyhlásil Biden.

Americký prezident to uviedol po tom, ako Scholz vyjadril silnejúce obavy Európy zo sporu medzi demokratickým prezidentom a republikánmi v otázke financovania pomoci Ukrajine. "Bez pomoci USA a bez podpory európskych krajín nebude mať Ukrajina šancu brániť svoju krajinu," upozornil Scholz na tlačovej konferencii pred stretnutím s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Scholz pricestoval do Washingtonu v snahe zdôrazniť význam rozpravy v Kongrese pre Európu i mimo nej, keďže členovia Republikánskej strany blokujú novú pomoc pre Ukrajinu. Tvrdia, že USA si už nemôžu dovoliť posielať na Ukrajinu ďalšie miliardy dolárov a viac sa musí činiť Európa.

Biden sa zas snaží využiť svoje stretnutie s nemeckým lídrom na opätovný tlak na republikánov, aby stáli pri svojich európskych spojencoch.

Spojené štáty sú najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny, Nemecko je na druhom mieste.

V americkom Senáte sa teraz prerokúva vojenská pomoc pre Kyjev v hodnote 60 miliárd dolárov (56 miliárd eur). Európski lídri na summite v Bruseli minulý týždeň schválili balík finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov. (TASR)

Zelenskyj urobil ďalšiu zmenu - Serhija Šaptalu na čele generálneho štábu nahradil Anatolij Barhylevyč.

Stalo sa tak na návrh nového hlavného veliteľa Oleksandra Syrského, ktorý vystriedal na čele ozbrojených síl populárneho generála Valerija Zalužného.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Urobí, čo chce Zelenskyj, a ten chce víťazstvo. Nový veliteľ vzbudzuje v ukrajinskej armáde obavy Čítajte 

"Dnes som mal poradu s velením našich ozbrojených síl a ministrom obrany Rustemom Umerovom. K výsledkom porady: vymenil som šéfa generálneho štábu. Novým náčelníkom generálneho štábu som na návrh Oleksandra Syrského vymenoval generálmajora Anatolija Barhylevyča. Je to skúsený človek, ktorý chápe problémy tejto vojny a ukrajinské ciele," citoval prezidenta Ukrajinská pravda na svojom webe.