Ukrajina Rusko Online: Rusko a Ukrajina si vymenili po sto vojnových zajatcoch

Ruské jednotky bojujú s ukrajinskými silami v meste Avdijivka. Oficiálne to potvrdila už aj ukrajinská armáda.

Mesto, ktoré leží na severnom okraji Donecka, je pod trvalou ruskou paľbou od polovice vlaňajšieho októbra.

"Môžem to potvrdiť - áno, k stretom dochádza nielen v oblasti domov severne od mesta, ale už aj v samotnom meste," povedal k situácii v Avdijivke v televíznom vysielaní hovorca ukrajinskej armády Dmytro Lychovij.

Ruskí vojaci sa podľa neho sústredili severne od mesta, kde zablokovali jedinú cestu zásobujúcu ukrajinské sily v meste. Situácia je podľa neho "ťažká, ale zvládnuteľná".

O tom, že v Avdijivke prepukli prvé pouličné boje s ruskými vojakmi, v utorok informoval tamojší starosta Vitalij Barabaš. Situácia je podľa neho kritická, zložitá a veľmi napätá.

V meste, kde kedysi žilo 32-tisíc ľudí, sa teraz zdržiava 941 obyvateľov, povedal Barabaš.

Avdijivku nakrátko obsadili proruské sily, ktoré v roku 2014 dobyli veľké kusy územia na východe Ukrajiny. Znovu sa ale dostala pod kontrolu ukrajinských síl, ktoré tu neskôr vybudovali rozsiahle opevnenia, píše Reuters. (ČTK)

Ukrajina má na zmenu vo vedení armády ako zvrchovaný štát plné právo, uviedol Pentagon.

Spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom sa USA zhodujú, že na ich podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom, ktorá trvá už bezmála dva roky, dnešné oznámenie o výmene na vedúcej pozícii nič nemení.

"Zvolený vodca musí sám rozhodovať o tom, kto je na najvyšších armádnych postoch. Z pozície Spojených štátov budeme naďalej podporovať ukrajinskú vládu aj armádu," uviedlo podľa ruskojazyčného serveru BBC americké ministerstvo zahraničia.

"Syrskyj je skúsený, úspešný veliteľ. Budeme s ním účinne spolupracovať, už sme tak aj robili," povedala za Pentagon Celeste Wallanderová, námestníčka pre medzinárodnú bezpečnosť.

"Je to samozrejme rozhodnutie Ukrajiny. Nie je vecou NATO, aby sa k tejto záležitosti akokoľvek vyjadrovalo. Ale vítam veľmi jasné slová (ukrajinského) ministra zahraničia (Dmytra) Kulebu, že zmeny neovplyvnia ukrajinské vzťahy s partnermi a NATO. Hlavné teda je, že budeme Ukrajinu naďalej podporovať," uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. (ČTK)

Nové velenie armády má vypracovať novú stratégiu boja proti ruskej invázii, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Mali by sme mať k dispozícii realistický a podrobný akčný plán pre ozbrojené sily Ukrajiny na rok 2024. S prihliadnutím na reálnu aktuálnu situáciu na bojisku aj na ďalšie vyhliadky," uviedol Zelenskyj po odvolaní Valerija Zalužného z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl.

Ukrajinský prezident tiež vyjadril presvedčenie, že rok 2024 môže byť úspešný iba v prípade efektívnych zmien v základoch obrany, a síce v ukrajinskej armáde.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zalužnyj končí na čele ukrajinskej armády. Nahradí ho Syrskyj Čítajte 

"Dnes sme otvorene diskutovali o tom, čo je potrebné v armáde zmeniť. Naliehavé zmeny," napísal Zelenskyj s tým, že generálovi Zalužnému ponúkol, aby bol naďalej súčasťou jeho tímu na boj proti ruskej agresii. "Bol by som vďačný za to, že by súhlasil," dodal Zelenskyj.

Rusko a Ukrajina si vymenili po 100 vojnových zajatcoch. Výmenu sprostredkovali Spojené arabské emiráty.

„Dňa 8. februára sa po rokovaniach vrátilo 100 ruských vojakov, ktorí boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve, z územia kontrolovaného kyjevským režimom,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení.

Dodalo, že Moskva výmenou za to odovzdala Kyjevu 100 zajatých ukrajinských vojakov.

Prepustených ruských vojakov prepravia vojenským dopravným lietadlom vzdušných a kozmických síl do Moskvy na liečenie a rehabilitáciu v zdravotníckych zariadeniach ruského ministerstva obrany.

Výmenu zajatcov potvrdila aj ukrajinský prezident Zelenskyj.

Predchádzajúca výmena zajatcov sa uskutočnila 31. januára. Z ukrajinského zajatia sa vtedy vrátilo 195 ruských vojakov, ruská strana prepustila 207 ukrajinských vojakov.

Ukrajinská bezpečnostná služba odhalila tri skrýše ruských zbraní a munície v Kyjevskej, Vinnyckej a Zakarpatskej oblasti.

Nachádzali sa v nich ruské granátomety, viac ako 15 kilogramov výbušnín s elektronickými detonátormi a automatické zbrane. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa SBU proruská militantná skupina nechala v skrýši v Kyjevskej oblasti zbrane proruským „sabotážnym skupinám“.

Vyšetrovanie v Zakarpatskej oblasti ukázalo, že zbrane skladoval miestny muž odsúdený za nezákonné obchodovanie so zbraňami.

Muž pred zatknutím ukryl arzenál munície neďaleko miestneho kameňolomu.

Posledná skrýša, ktorá bola vo Vinnyckej oblasti, patrila dílerovi zbraní, ktorý sa pokúsil predať ruský samopal Kalašnikov, viac ako tisíc nábojov a 12 granátov. (SITA)

Rusko šíri falošné správy o biologických laboratóriách už aj v Afrike. Rovnaké dezinformácie použilo aj v prípade Ukrajiny.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) rozvíja v Afrike dezinformačnú kampaň, v rámci ktorej šíri predovšetkým konšpiračnú teóriu, že západné firmy využívajú kontinent na bioexperimenty. Referuje o tom nezávislý ruský web The Insider.

Rovnaké dezinformácie Rusi predtým použili aj v prípade Ukrajiny, keď sa snažili ospravedlniť rozpútanie vojny.

„Ako The Insider zistil, po atentáte na Prigožina Kremeľ začal aktívne rozvíjať veľký projekt dezinformácií a propagandy v Afrike. Do bývalej Prigožinovej siete politických propagandistov pôsobiacich na kontinente Kremeľ pridal vlastné zdroje,“ tvrdí The Insider, ktorý dodal, že dezinformačnú kampaň v Afrike dostal na starosť predstaviteľ FSB Arťom Kurejev.

Dva mesiace po atentáte na Prigožina, v októbri 2023, Kurejev oznámil vytvorenie informačnej agentúry „Africká iniciatíva“ a o mesiac neskôr vytvorenie mediálneho portálu RusAfro, ktorého materiály sú preložené do všetkých hlavných jazykov používaných v Afrike.

Nové médiá začali rýchlo získavať zamestnancov, pričom sa zamerali najmä na afrických študentov študujúcich v Rusku.

„Rétorika publikácií FSB vo všeobecnosti kopíruje rétoriku sovietskej éry, až na to, že namiesto 'amerického imperializmu' sa dnes používa módnejší výraz 'kolonializmus',“ dodáva The Insider.

FSB, ktorá je nástupcom niekdajšej KGB, sa pritom snaží čo najviac zviditeľniť všetky témy, ktoré dobre zapadajú do programu Kremľa - napríklad protiamerické zhromaždenie v Stredoafrickej republike, alebo propagovať svoje „hororové príbehy“, ako napríklad príbeh o tom, ako sa „USA snažia dobyť Afriku pomocou Facebooku, dolárov a LGBT“.

Nedávno však Kurejevove zdroje spustili kampaň, na ktorú by sa podľa webu The Insider neodvážila ani sovietska propaganda. „Jej podstatou je konšpiračná teória, že západné farmaceutické spoločnosti využívajú Afriku na bioexperimenty a testovanie rôznych liekov. V mnohom to pripomína inú konšpiračnú myšlienku FSB – o amerických biolaboratóriách na Ukrajine, len s tým rozdielom, že v africkej verzii je do príbehu pridaný kolonializmus, Bill Gates a nebezpečenstvo očkovania,“ konštatuje nezávislé ruské médium.

Podľa The Insider sa zatiaľ nedá posúdiť, do akej miery sa FSB darí v Afrike šíriť dezinformačné kampane.

„Na jednej strane nízka úroveň mediálnej gramotnosti prispieva k ľahkému šíreniu konšpiračných teórií, na druhej strane zatiaľ nie je badateľné, že snahy propagandistov vyvolali značnú odozvu. Napríklad všetky publikácie Kurejevovej agentúry vo všetkých jazykoch za posledný mesiac nazbierali dovedna menej ako 20-tisíc kliknutí a médiá RusAfro nemali ani 5-tisíc kliknutí,“ poznamenal The Insider, ktorý však dodal, že plnohodnotná dezinformačná kampaň začala naplno naberať na obrátkach až teraz vo februári. (SITA)

Hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Zalužného odvolali z funkcie. Oznámil to minister Umerov.

Prezident Zelenskyj menoval nového vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl. Bude ním Olexandr Syrskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zalužnyj končí na čele ukrajinskej armády. Nahradí ho Syrskyj Čítajte 

V Mariupoli v prvom roku vojny v dôsledku ruskej agresie podľa Human Rights Watchzomrelo najmenej 8-tisíc ľudí.

„Napriek problémom spojeným s vyšetrovaním vojnových zločinov v oblastiach, ktoré sa stali nedostupnými pre ruskú okupáciu, sme s našimi partnermi strávili takmer dva roky odhaľovaním pravdy o strašných zločinoch spáchaných ruskými jednotkami v Mariupoli,“ povedal výkonný riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Truth Hounds Roman Avramenko.

Správa HRW a Truth Hounds je založená na 240 rozhovoroch. Uskutočnili ich predovšetkým s ľuďmi, ktorí ušli z Mariupoľa.

Obhajcovia ľudských práv zdôrazňujú, že celkový počet civilných obetí vojny v Mariupoli môže byť výrazne vyšší, keďže niektoré hroby môžu obsahovať viacero tiel a pozostatky iných boli s najväčšou pravdepodobnosťou pochované pod troskami.

Okrem toho niektoré pozostatky sú pravdepodobne stále v provizórnych hroboch. (SITA)

Prezident Zelenskyj sa stretol s veliteľom armády Zalužným. Diskutovali o obnove armády.

"Diskutovali sme aj o tom, kto by mohol byť súčasťou obnoveného vedenia Ozbrojených síl," napísal na sociálnej sieti X.

Zalužnému tiež navrhol, aby bol naďalej súčasťou snáh Ukrajiny o porážku ruských síl.

Zelenskyj v posledných dňoch hovoril o tom, že pripravuje zmeny vo vedení štátu. Veľa sa špekulovalo aj o výmene Zalužného.

"Naša bitka pokračuje a vyvíja sa každý deň. Úlohy roku 2022 sa líšia od úloh roku 2024. Preto sa každý musí zmeniť a prispôsobiť sa novej realite," napísal na sociálnej sieti Zalužnyj.

Generál rozhovor s prezidentom označil ako vážny a dôležitý. "Bolo prijaté rozhodnutie o potrebe zmeniť prístupy a stratégiu," napísal tiež.

Europoslanci upozornili na skutočnosť, že v Európe existujú zvolení politici a politické strany, ktoré vedome slúžia záujmom Ruska.

Podkopávajú tiež jednotu a demokraciu EÚ. 

V uznesení, ktoré podporilo 433 poslancov, 56 bolo proti a 18 sa zdržalo hlasovania, EP vyjadril pobúrenie a vážne znepokojenie nad neustálym úsilím Ruska podkopávať európsku demokraciu rôznymi formami zasahovania a dezinformácií.

Podľa uvedeného dokumentu sa Kremeľ pokúša zasiať svár medzi európskymi občanmi, verbuje niektorých europoslancov ako "agentov vplyvu" a vytvára si hlbšie vzťahy s určitými európskymi politickými stranami, a to aj prostredníctvom ich financovania. Takíto politici a strany posilňujú ruskú propagandu a slúžia záujmom Ruska.

Poslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnymi správami v médiách, že lotyšská europoslankyňa Tatjana Ždanoková údajne pôsobila ako informátorka ruskej bezpečnostnej služby FSB. Uznesenie zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EP a aj lotyšské orgány túto záležitosť dôkladne vyšetrili a určili vhodné sankcie a postup trestného konania.

Uznesenie poukázalo aj na ďalšie prípady europoslancov, ktorí vedome slúžia záujmom Ruska, a to aj prostredníctvom falošných volebných pozorovateľských misií na územiach okupovaných Ruskou federáciou.

S odvolaním sa na rôzne odhalenia v celej Európe počas posledných rokov poslanci vyjadrili pobúrenie, že Rusko, ktoré často porušuje legislatívu členských štátov EÚ, našlo spôsoby, ako poskytnúť značné finančné prostriedky politickým stranám, politikom, úradníkom a hnutiam v demokratických krajinách, aby zasahovali a získali vplyv v ich demokratických procesoch. Ide napríklad o poskytovanie bankových pôžičiek, kúpnych a obchodných zmlúv a uľahčenie finančných aktivít.

Poslanci sú znepokojení údajnými vzťahmi medzi katalánskymi separatistami, vrátane zástupcov regionálnej katalánskej vlády a bývalého regionálneho prezidenta a súčasného poslanca EP Carlesa Puigdemonta s ruskou administratívou.

Parlament žiada, aby sa prípady, ktoré sa týkajú kontaktov medzi katalánskymi poslancami a ruskými zástupcami, postúpili Poradnému výboru europarlamentu pre správanie poslancov. V uznesení sa konštatuje, že ruské zasahovanie v Katalánsku je súčasťou širšej ruskej stratégie na podporu vnútornej destabilizácie a nejednoty EÚ.

Uznesenie spomína príklady nedávnych ruských pokusov o zasahovanie v rôznych krajinách vrátane dodávania naratívov krajne pravicovým politickým stranám a aktérom na Slovensku, v Nemecku či Francúzsku s cieľom zvrátiť verejnú podporu Ukrajine. Poslancov znepokojujú aj rozšírené dezinformácie a nezákonný obsah šírený na sociálnej sieti X. (TASR)

Fínsko ponechá svoje pozemné hranice s Ruskom naďalej uzavreté, a to až do 14. apríla.

Vláda premiéra Petteriho Orpa sa rozhodla uzavrieť hranice s Ruskom vlani v novembri. Vtedy obvinila Rusko, že na hraničné priechody úmyselne posiela žiadateľov o azyl bez dokladov, aby spôsobilo problémy Fínsku, ktoré krátko predtým vstúpilo do NATO. Moskva toto obvinenie poprela.

Neskôr skúšobne otvorila dva z ôsmich priechodov vo východnom a severnom Fínsku, no prílev migrantov pokračoval.

Všetkých osem hraničných priechodov je tak opäť uzavretých od 15. decembra. V januári vláda súhlasila s predĺžením ich uzavretia do 11. februára. Priechod pre nákladné vlaky vo Vainikkale zostáva zatiaľ otvorený.

„Nezaznamenali sme žiadne známky toho, že by Rusko zmenilo svoje správanie,“ uviedla fínska ministerka vnútra Mari Rantanenová. Naopak predpokladá, že tento stav bude ešte nejaký čas pokračovať.

„V blízkosti hraníc na ruskej strane sa v súčasnosti zdržiavajú stovky, ak nie tisíce migrantov, ktorí čakajú na príležitosť dostať sa do Fínska,“ dodala Rantanenová. (TASR)

Najmenej päť ranených si vyžiadalo ostreľovanie dediny Rževka v ruskej Belgorodskej oblasti, hraničiacej s Ukrajinou.

Informovali o tom médiá s odvolaním sa na gubernátora Gladkova. Jeden zo zranených prišiel o horné a dolné končatiny, lekári bojujú o jeho život, uviedol gubernátor.

Ďalšieho raneného si podľa neho vyžiadal útok dronu, ktorý zasiahol autobus v obci Novaja Tavolžanka.

Po návšteve Rževky Gladkov pripustil, že tragédii by sa pravdepodobne dalo zabrániť, ak by sa všetci obyvatelia pohraničia riadili pravidlom nikdy sa nedotýkať nevybuchnutej munície a privolať na jej likvidáciu pyrotechniky.

V samotnom Belgorode sirény varovali pred nebezpečenstvom raketového ostreľovania.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že protivzdušná obrana v Belgorodskej oblasti zneškodnila osem striel z ukrajinského raketometu.

Ukrajina správy o ostreľovaní Belgorodu ponechala bez vyjadrení. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Rusko musí skončiť s násilným presunom detí z Ukrajiny, poskytnúť informácie o deportovaných deťoch a zaistiť ich návrat domov, vyplýva z vyhlásenia Výboru OSN pre pre práva dieťaťa. 

Ukrajina uvádza, že od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na jej územie vo februári 2022 bolo násilne presunutých do Ruska 20-tisíc ukrajinských detí. Prezident Zelenskyj to označil za "genocídu". Rusko tieto obvinenia odmieta.

Výbor OSN pre prepráva dieťaťa je panelom pozostávajúcim z 18 nezávislých expertov, spresňuje AFP. V záveroch januárovej správy tohto výboru, ktoré zverejnili vo štvrtok, experti ďalej vyzývajú Rusko, aby "skoncovalo s násilnými presunmi detí z okupovaného ukrajinského územia".

Rusko tvrdí, že "umiestnenia evakuovaných detí sa organizujú predovšetkým na ich žiadosť a s ich súhlasom". Podpredseda výboru Bragi Gudbrandsson však novinárom povedal, že podľa záverov expertov existujú "dôkazy o násilnom presune detí z Ukrajiny do Ruska".

"Nedokážeme identifikovať počet týchto detí, ale vieme, že ich je veľké množstvo," dodal. Experti zároveň požiadali, aby Moskva "poskytla informácie o presnom počte detí prevezených z Ukrajiny a o tom, kde sa ktoré dieťa nachádza".

Je to potrebné na to, aby ich "rodičia alebo zákonní zástupcovia mohli vypátrať, a to aj prostredníctvom identifikácie takýchto detí a registrácie ich rodičovstva, a zabezpečiť, aby boli deti čo najskôr vrátené do svojich rodín a komunít".

Výbor, ktorý monitoruje dodržiavanie Dohovoru o právach dieťaťa, tiež vyjadril obavy v súvislosti s tvrdeniami, že ukrajinské deti, ktoré majú hoci len dočasný pobyt v Rusku, "sú pozbavené svojej ukrajinskej národnosti, čo je porušením ich práv vyplývajúcich z tohto dohovoru", cituje AFP.

Experti pritom poukázali na dekrét vydaný minulý mesiac ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorým sa zjednoduší procedúra udeľovania ruského občianstva násilne presunutým alebo deportovaným deťom. (TASR)

Bulharsko pripravuje zmeny v trestnom zákonníku, ktoré umožnia stíhanie vojnových zločinov na Ukrajine.

Pre portál Euractiv to povedal bulharský minister spravodlivosti Atanas Slavov.

„Naším cieľom je, aby Bulharsko mohlo začať trestné stíhanie ... vojnových zločinov a zločinov proti mieru a ľudskosti na Ukrajine. Bude to akt podpory medzinárodného úsilia o vyšetrenie ruskej agresie na Ukrajine,“ uviedol minister.

V Bulharsku je takmer 100-tisíc ukrajinských utečencov, mnohí z nich z oblastí, v ktorých prebiehajú boje. Na Ukrajine žije 200-tisícová bulharská menšina.

Mnohí jej príslušníci tiež môžu prispieť k vyšetrovaniu vojnových zločinov. (SITA)

Dolná komora talianskeho parlamentu schválila poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Za bolo 218 poslancov, proti hlasovalo 42. Za schválenie pomoci hlasovali aj poslanci pravicovej strany Liga vedenej Matteom Salvinim, ktorý sa v minulosti netajil obdivom k ruskému vodcovi Putinovi.

"Nemôžeme sa vzdať Ukrajiny. Nedovolíme, aby autokracia zničila našu budúcnosť," povedal poslanec Ligy Paolo Formentini. Zároveň vyzval na zvýšenie úsilia o nájdenie riešenia konfliktu za rokovacím stolom.

Talianska premiérka Meloniová od vytvorenia vlády v októbri 2022 viackrát prisľúbila, že jej krajina bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. (TASR)

V Nikopole zavraždili zástupcu predsedu mestskej rady. Podľa médií ide o Vitalija Žuravlova. Telo našli v horiacom aute.

Polícia dostala "anonymné hlásenie, že v aute predstaviteľa našli zastrelenú neidentifikovanú osobu", a príslušníci už "pracujú na mieste vraždy, ktorej obeťou sa stal zástupca predsedu mestskej rady Nikopolu".

Tamojšia polícia zverejnila aj fotografie vyšetrovateľov pracujúcich okolo vraku obhoreného bieleho SUV. Meno zosnulého nezverejnila.

"Polícia zistila, že útočník použil neidentifikovanú zbraň, ktorá spôsobila požiar auta. Po uhasení plameňov sa vo vnútri našlo telo 59-ročného muža," dodal policajný zbor.

Nikopol sa nachádza na západnom brehu rieky Dneper, ktorá je fakticky frontovou líniou medzi ruskými a ukrajinskými vojakmi v južnej Záporožskej oblasti. Je to jedna zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko vyhlásilo za svoje anektované územia napriek tomu, že ruské sily ich neovládajú celé.

Súd na juhu Ruska odsúdil na desať rokov väzenia občianku Ukrajiny za špionáž v prospech jej vlasti.

Súd v meste Rostov nad Donom uviedol, že žena poskytla ukrajinským ozbrojeným silám informácie o ruskej protivzdušnej obrane a vojenskom vybavení.

Súd ju "uznal za vinnú zo špionáže a odsúdil ju na desať rokov väzenia," citovala rozsudok agentúra RIA Novosti.

V Rostove nad Donom je veliteľstvo ruskej ofenzívy na Ukrajine. Nachádza sa pri Azovskom mori a je vzdialené menej ako 100 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

Ruské súdy odsúdili od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 na dlhoročné tresty odňatia slobody niekoľko ľudí za údajnú spoluprácu s Kyjevom. Medzi odsúdenými boli aj ruskí občania. (TASR)

Na konci vlaňajška bolo v Únii 4,31 milióna utečencov z Ukrajiny s dočasnou ochranou, uvádza štatistický úrad Eurostat.

Najviac utečencov z Ukrajiny s dočasnou ochranou sa k 31. decembru 2023 nachádzalo v Nemecku, a to 1,25 milióna. Predstavuje to 29 percent z celkového počtu ukrajinských utečencov s dočasnou ochranou v EÚ.

Po Nemecku nasledovalo Poľsko, kde je vyše 950-tisíc utečencov (22,1 percenta), a Česko, ktoré prijalo vyše 373-tisíc ľudí (8,7 percenta) utekajúcich pred vojnou na Ukrajine.

Na Slovensku bolo podľa údajov štatistického úradu Eurostat koncom decembra minulého roka 114 226 utečencov z Ukrajiny s dočasnou ochranou, čo predstavuje asi 2,7 percenta z celkového počtu.

Pokiaľ ide o pomer utečencov v prepočte na počet obyvateľov jednotlivých krajín EÚ, najviac ich bolo koncom decembra v Česku. Pomer počtu utečencov na tisíc obyvateľov EÚ bol v priemere 9,6. V Česku to však bolo 34,5. Nasledovali Bulharsko (26,5), Estónsko (26,3), Litva (26,2) a Poľsko (26).

Na Slovensku sa koncom vlaňajška podľa údajov Eurostatu nachádzalo na tisíc občanov 21 ukrajinských utečencov.

Ukrajinskí občania koncom vlaňajšieho decembra predstavovali 98 percent osôb využívajúcich v EÚ dočasnú ochranu. Takmer polovicu ľudí s dočasnou ochranou v EÚ tvorili ženy (46,2 percenta) a viac než jednu tretinu deti (33,2 percenta). Dospelí muži tak tvorili asi jednu pätinu (20,6 percenta) ľudí s dočasnou ochranou.

Smernica o dočasnej ochrane poskytuje okamžitú ochranu a prístup k právam v EÚ vrátane práva na pobyt, prístupu na trh práce, bývania, sociálnej, zdravotnej a inej pomoci. Pomáha predchádzať nadmernému tlaku na vnútroštátne azylové systémy a umožňuje členským štátom riadne a účinne riadiť príchody.

Vlani koncom septembra Európska komisia schválila predĺženie dočasnej ochrany pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine do 4. marca 2025, teda o rok dlhšie, než sa pôvodne plánovalo. (TASR)

Ukrajinská armáda zostrelila v stredu v smere na Avdijivku ruskú útočnú helikoptéru Ka-52 Alligator. 

„Ďakujem každému z našich vojakov za odvahu,“ povedal brigádny generál Olexandr Tarnavskyj.

Ruské sily sa pokúšajú prelomiť ukrajinskú obranu mesta Časiv Jar, ktoré leží neďaleko Bachmutu.

Ruské jednotky podľa ukrajinskej armády útočia v malých skupinách, ktoré podporujú drony a delostrelectvo. Uviedla to v stredu tlačová služba pozemných síl Ukrajiny po tom, ako generálplukovník Oleksandr Syrskyj navštívil vojenské jednotky, ktoré bránia bachmutský sektor.

„Situácia je napätá a vyžaduje si neustále monitorovanie a rýchle rozhodovanie na mieste,“ konštatovala ukrajinská armáda. Dodala, že ruské jednotky vo veľkom využívajú kamikadze drony a prostriedky elektronického boja.

Postoj amerických republikánskych senátorov, pre ktorý Senát Kongresu USA nezhromaždil dostatok hlasov na hlasovanie o návrhu zákona, ktorý mal zahŕňať aj dodatočné finančné prostriedky pre Ukrajinu, ostro kritizoval poľský premiér.

„Vážení americkí republikánski senátori. Ronald Reagan, ktorý pomohol miliónom z nás znovu získať slobodu a nezávislosť, sa dnes musí v hrobe obracať. Hanba vám," napísal Doland Tusk na sieti X. 

Senát v stredu nezhromaždil dostatok hlasov na hlasovanie o návrhu zákona o posilnení bezpečnosti hraníc a zahraničnej pomoci, ktorý mal zahŕňať aj dodatočné finančné prostriedky pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan.

Ide o zákon o výdavkoch v objeme 118 miliárd dolárov na bezpečnosť hraníc vrátane výdavkov v sume viac ako 60 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine a financií v objeme viac ako 14 miliárd dolárov na pomoc Izraelu.

Americký prezident  Biden tiež ostro kritizoval republikánov za zablokovanie zákona. Obvinil pritom svojho oponenta, bývalého prezidenta Trumpa, z toho, že zákonodarcom telefonoval a hrozil im „odvetou", ak návrh zákona podporia.

Nemecké ministerstvo hospodárstva zvažuje vyvlastnenie podielov ruskej Rosnefti v jej nemeckých podnikoch. (Index)

Ruské sily sa vo veľkom pokúšajú o dobytie Avdijivky, uviedol to primátor mesta Vitalij Barabaš.

"Bohužiaľ, nepriateľ sa tlačí zo všetkých strán. V našom meste nie je ani jedna mestská časť, ktorá by bola viac-menej pokojná," povedal Barabaš pre ukrajinské médiá. "Útočia s veľmi veľkými jednotkami," dodal.

Moskva vlani v októbri zintenzívnila snahy o získanie kontroly nad týmto mestom vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. Dobytie Avdijivky by pre Rusko znamenalo veľmi potrebné víťazstvo pred druhým výročím spustenia invázie na Ukrajinu a marcovými prezidentskými voľbami.

Barabaš opísal boje v okolí mesta ako "veľmi náročné a horúce".

"Situácia v niektorých smeroch je jednoducho nereálna," dodal. Podľa jeho slov zostalo v meste menej ako 950 obyvateľov, pred vojnou tam žilo približne 32-tisíc ľudí.

Interview amerického propagandistu Carlsona s Putinom bude odvysielané vo štvrtok o polnoci stredoeurópskeho času.

Tento termín oznámil samotný bývalý moderátor televízie Fox News. Na sociálnej sieti Instagram napísal, že rozhovor už bol nahratý a odvysiela ho na svojej webovej stránke o 18.00 h východného času USA (24.00 h SEČ).

Bývalý moderátor je kľúčový spojenec kandidáta v tohtoročných prezidentských voľbách Donalda Trumpa a hlasný odporca americkej pomoci Ukrajine. Do Moskvy pricestoval pred niekoľkými dňami na prvé interview západného novinára s Putinom od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpov propagandista robí rozhovor s Putinom. Rozprávať sa s ním má len vojnový tribunál, odkazuje Kyjev Čítajte 

Prekvapujúce exkluzívne interview prichádza v čase, keď slabne pomoc USA Ukrajine, s ktorou nesúhlasia najmä republikáni vo Washingtone. Ukrajinské ozbrojené sily preto majú nedostatok munície vo vojne proti ruskej agresii.

Biely dom v stredu vyhlásil, že Putin by nemal dostávať priestor v nekritických médiách, kde by mohol ospravedlňovať svoju vojnu na Ukrajine. Putin po začiatku invázie výrazne obmedzil kontakt s medzinárodnými médiami. (TASR)

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ráta so skorým prijatím Švédska do Aliancie.

O schválení členstva Švédska v NATO maďarským parlamentom ho totiž nedávno ubezpečil premiér Viktor Orbán.

Na Stoltenbergovej bruselskej tlačovej konferencii bol prítomný aj poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Novinár z denníka Washington Post sa šéfa Aliancie opýtal, či NATO môže ešte stále dôverovať Maďarsku po tom, čo sa Maďarsko napriek opakovaným prísľubom stalo poslednou členskou krajinou NATO, ktorá ešte neschválila vstup Švédska.

"Pred niekoľkými dňami som hovoril s premiérom Viktorom Orbánom a veľmi jasne povedal, že silne podporuje členstvo Švédska v NATO. Je tiež jasné, že maďarský parlament teraz nezasadá, ale opäť sa stretne koncom februára. Rozhodnutie o ratifikácii vstupu Švédska by malo teda čoskoro padnúť. Očakávam, že Švédsko sa v blízkej budúcnosti stane plnoprávnym členom," reagoval Stoltenberg.

Generálny tajomník dodal, že od februára 2022 nastal jeden z najrýchlejších prístupových procesov v histórii NATO. "Fínsko a Švédsko podali žiadosť v máji 2022 a obe krajiny boli už v júli pozvané na vstup do aliancie. Fínsko sa stalo riadnym členom vlani v apríli a očakávam, že čoskoro sa členom stane aj Švédsko. To ukazuje, že NATO sa nielen posilňuje, ale aj zväčšuje," podčiarkol Stoltenberg. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 910 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 392 380, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 383 tankov, 11 899 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 411 delostreleckých systémov.

Ukrajina oznámila, že zostrelila 11 zo 17 útočných dronov vypálených Ruskom. Neboli hlásené žiadne obete.

Vzdušné sily spresnili, že drony Šahíd iránskej výroby boli zostrelené nad Odeskou a Mykolajevskou oblasťou na juhu Ukrajiny, nad Dnepropetrovskou oblasťou na juhovýchode a nad centrálnou Vinnyckou oblasťou.

Oblastní predstavitelia uviedli, že dronový útok poškodil vyše 20 bytových domov a komerčných budov v meste Mykolajev a zasiahol zariadenia civilnej infraštruktúry v Odese na pobreží Čierneho mora na juhu Ukrajiny.

Podrobnosti o škodách v ostatných oblastiach nie sú zatiaľ známe. (TASR)

Grossi navštívil Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine. Šéf MAAE nezverejnil takmer nijaké bližšie informácie.

Návšteva pomohla Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu dotvoriť si mienku o stave elektrárne, povedal Grossi v krátkom videu po návrate na Ukrajinou kontrolované územia.

"Fyzická integrita elektrárne je relatívne stabilná. Menej často prichádza k priamym útokom alebo ostreľovaniu v jej okolí, čo je pozitívny vývoj, ale vnímame to s mimoriadnou opatrnosťou," citovala Grossiho agentúra AFP.

Išlo už o štvrtú návštevu Grossiho v tejto najväčšej jadrovej elektrárni v Európe od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu pred takmer dvomi rokmi.

Grossi uviedol, že počas návštevy sa sústredil na ochranu elektrárne, jadrovú bezpečnosť, stav reaktorov a chladiaceho systému, kvalifikáciu tímu prevádzkujúceho závod a podobné aspekty.

Pred cestou do ZAES hovoril Grossi s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a stretol sa aj s ukrajinskými jadrovými expertmi.

Ruská armáda začala okupovať Záporožskú jadrovú elektráreň už v marci 2022, len približne mesiac po začiatku invázie. Medzinárodne spoločenstvo znepokojovalo opakované ostreľovanie elektrárne a jej okolia, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.

Od septembra 2022 sa v ZAES nachádzajú stáli pozorovatelia MAAE, ktorí elektráreň monitorujú. Napriek tomu, že zariadenie nie je v prevádzke, vyžaduje si neustálu údržbu, aby sa zabránilo jeho prehriatiu. (TASR)

Rusi blokujú prístup ku Googlu na okupovaných územiach Ukrajiny. Uviedlo to ukrajinské Centrum národného odporu.

„Obyvatelia viacerých obcí na juhu nemajú prístup k YouTubu, vyhľadávaču Google a Gmailu. Nepriateľ tak nielen posilňuje svoju kontrolu v informačnej oblasti, ale zároveň ich (miestnych obyvateľov) nabáda, aby prešli na 'ruské alternatívy'," uviedlo Centrum národného odporu.

Centrum národného odporu dodalo, že ruský webový vyhľadávač Yandex odovzdáva informácie Rusom a pomáha sledovať pohyb Ukrajincov na okupovaných územiach. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada, aby boli zmrazené ruské aktíva prevedené Kyjevu.

Vyjadril sa tak v stredu večer vo svojom tradičnom prejave, uvádza agentúra DPA.

Zelenskyj povedal, že je čas "spôsobiť Rusku maximálne systémové straty". Dodal, že tým má na mysli najmä zmrazené aktíva, a to "jednak tohto teroristického štátu, ako aj osôb s ním spájaných". "Všetko musí byť skonfiškované a použité na obranu pred terorom," povedal ďalej ukrajinský prezident s tým, že "je spravodlivé", aby Rusko platilo za svoje činy.

Zelenskyj uviedol, že o otázke zmrazených ruských aktív diskutoval aj so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom, ktorý v stredu navštívil Kyjev. "Naozaj potrebujeme jednotné a rázne rozhodnutie... Rozhodnutie, ktoré ukáže naše spoločné rešpektovanie medzinárodného práva a tiež absolútne pohŕdanie (ruským) teroristickým štátom," dodal ukrajinský prezident.

Európska únia zamýšľa, že ako prvé poskytne Ukrajine výnosy zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ako sú napríklad nahromadené úroky. Podľa odhadov by mohlo ísť ročne o miliardové sumy. (TASR)