Ukrajina Rusko Online: Kyjev plánuje viaceré zmeny. Zelenskyj uvažuje aj o odvolaní náčelníka generálneho štábu

Srbská vláda vyhostila ruskú občianku Jelenu Koposovovú, ktorá kritizovala ruskú inváziu na Ukrajine.

Koposovová, ktorá pracuje ako prekladateľka, musí do 30 dní opustiť Srbsko po tom, čo jej úrady zamietli žiadosť o trvalý pobyt, oznámila v pondelok Koposovová spolu s aktivistami za ľudské práva. V Srbsku žije štyri roky.

Podľa aktivistov srbské ministerstvo vnútra oznámilo Koposovovej, že predstavuje bezpečnostnú hrozbu. V marci 2022 bola signatárkou otvoreného listu odsudzujúceho inváziu Ruska na Ukrajine. Vyzvala tiež na podporu protivojnového protestu v Belehrade.

V júli 2023 na letisku v Belehrade pri vstupe do krajiny na dva dni zadržali ruského protivojnového aktivistu Piotra Nikitina. O mesiac neskôr odmietli vstup do Belehradu bývalej podpredsedníčke čiernohorskej vlády Jovane Marovičovej, ktorá údajne "ohrozovala bezpečnosť Srbska a jeho občanov". Marovičová je kritičkou srbského prezidenta Aleksandara Vučiča.

Aktivisti tvrdia, že postup voči Koposovovej je dôsledkom vplyvu bývalého riaditeľa srbskej Národnej bezpečnostnej agentúry Aleksandara Vulina, ktorý je považovaný za verného stúpenca srbského prezidenta a má dobré vzťahy s Moskvou. Spojené štáty minulý rok zaradili Vulina na svoj sankčný zoznam a obvinili ho z "destabilizačných aktivít" a podpory ruského zasahovania v regióne.

Srbský prezident Vučič sa snaží zachovať dobré vzťahy s Moskvou a zároveň sa usiluje o posilnenie vzťahov s Európskou úniou. Štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ dostalo Srbsko ešte v roku 2012. (TASR)

Úrady dočasne uzavreli pre cudzincov Cherson a jeho okolie. Urobili tak po tom, ako ruské útoky zabili dvoch Francúzov.

Členom diplomatických misií, zastupiteľských úradov, ako aj zamestnancom medzinárodných humanitárnych organizácií odteraz nebude bez dohody s regionálnou vojenskou správou a vojenským velením umožnený vstup do obývaných oblastí, ktoré sú neustále ostreľované nepriateľom, oznámila regionálna vojenská správa v aplikácii Telegram.

"V čase vojny nikto nemôže zaručiť bezpečnosť, ale musíme mať prehľad o prítomnosti ľudí na miestach aktívnych operácií nepriateľa," uviedla vojenská správa.

Dvaja občania Francúzska pracujúci ako dobrovoľníci pre mimovládnu organizáciu HEKS/EPER zahynuli vo štvrtok pri ruskom delostreleckom útoku na mesto Beryslav v Chersonskej oblasti. Zranenia utrpeli ďalší traja francúzski občania a jeden Ukrajinec. (TASR)

Poľský minister zahraničných vecí Sikorski vyzval Kongres USA, aby už prijal balík pomoci pre vojnou zmietanú Ukrajinu.

Pripomenul, že EÚ minulý týždeň súhlasila s vyčlenením balíka pomoci pre Kyjev vo výške 50 miliárd eur.

Podľa agentúry PAP to Sikorski vyhlásil vo Varšave na spoločnej tlačovej konferencii s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Josepom Borrellom, ktorý z poľskej metropoly cestuje na Ukrajinu.

"Nalieham ja, ale myslím si, že je to naša spoločná pozícia, aby Kongres USA onečne schválil balík pomoci" pre Ukrajinu, uviedol Sikorski. Zároveň sa poďakoval Borrellovi za jeho angažovanosť pri vytváraní špeciálnych účtov pre výnosy zo zmrazených ruských aktív a vyjadril nádej, že napokon poputujú obetiam ruskej agresie.

Borrell na tlačovej konferencii zopakoval, že EÚ musí podporovať Ukrajinu tak dlho, ako je to možné a všetkými potrebnými prostriedkami, pretože Ukrajina bojuje aj za bezpečnosť Európy.

Podľa britskej stanice BBC Borrell vo Varšave konštatoval, že EÚ neplní svoje vlastné plány o dodávkach delostreleckých granátov na Ukrajinu nie preto, že by krajiny EÚ nemali dostatočné výrobné kapacity, ale pre to, že tieto granáty vyvážajú do iných, tretích, krajín.

V tejto súvislosti Borrell vyjadril presvedčenie, že by bolo lepšie, keby sa dané krajiny EÚ dohodli s týmito svojimi zákazníkmi a presmerovali svoju produkciu na Ukrajinu.

"Treba sa pokúsiť povedať: Počkajte, prosím, nebojujete, môžete počkať niekoľko mesiacov – a presmerovať produkciu na Ukrajinu," povedal Borrell s tým, že toto je politické rozhodnutie, ktoré musia urobiť krajiny Únie.

Radoslaw Sikorski v tejto veci súhlasil s Borrellom a dodal, že EÚ musí rozhodne Ukrajine pomôcť, aby na fronte dosiahla paritu s Ruskom. (TASR)

Tisíce farmárov protestovali v Lotyšsku, pričom žiadali zákaz dovozu ruského obilia a potravín do Európskej únie.

"Jednou rukou pomáhame Ukrajincom, no druhou nechávame agresorskú krajinu (Rusko) kradnúť obilie na Ukrajine a predávať ho v Európe s obrovským ziskom," kritizoval organizátor protestu Juris Lazdiňš.

V rozhovore pre agentúru AFP na zhromaždení v meste Jelgava Lazdiňš vysvetlil, že lotyšskí farmári požadujú "odrezanie Ruska od takýchto spôsobov financovania jeho vojnového úsilia".

AFP doplnila, že Lotyšsko je hlavným dovozcom ruských agropotravinárskych produktov vrátane obilnín a olejnín.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poľnohospodári začínajú s traktormi protestovať v Ríme aj v Turíne Čítajte 

Protesty lotyšských poľnohospodárov sa konali v 16 mestách. Okrem zákazu dovozu ruského obilia a potravín do Európskej únie farmári prišli aj radom ďalších požiadaviek, vrátane zníženia byrokracie a zníženia dane z pridanej hodnoty na miestne pestované ovocie a bobuľoviny.

Lazdiňš v príhovore k účastníkom zhromaždenia vyhlásil, že cieľom je, aby sa zdravé, lokálne vypestované ovocie a bobuľoviny stali cenovo dostupnejšie pre spotrebiteľov.

AFP si všimla, že na rozdiel od niektorých nedávnych protestov v iných krajinách EÚ bola lotyšská polícia pri tejto akcii nápomocná a pomohla kolónam traktorov dostať sa do mesta Jelgava tak, aby nenarušili obvyklú premávku na cestách.

Minister pôdohospodárstva Armands Krauze pre televíziu LTV ubezpečil, že vláda sa sťažnosťami poľnohospodárov zaoberá. Dodal: "Sám som farmár, rozumiem im".

V rozhovore pre televíziu však minister nespomenul žiadne časové rámce pre farmármi požadované reformy.

Demonštranti však žiadajú konkrétne výsledky a plánujú pochod na hlavné mesto Riga, ak ich požiadavky nebudú riešené do 12. februára.

Väčšina protestujúcich traktorov viezla transparenty so sloganmi požadujúcimi menej byrokracie a okamžité kroky na zastavenie dovozu "krvavého obilia" z Ruska. Iní transparentný upozorňovali na dôležitosť farmárov. "Bez poľnohospodárstva budete hladní, nahí a - čo je najhoršie - aj triezvi!" stálo na jednom z plagátov. (TASR)

Poľsko sa musí pripraviť aj na hrozbu vypuknutia vojny s Ruskom, vyhlásil poľský minister obrany Kosiniak-Kamysz.

Na otázku denníka Super Express, či považuje za možnú vojenskú porážku Ukrajiny Ruskom a následnú inváziu na územie Poľska, Kosiniak-Kamysz odpovedal, že zvažuje všetky možné scenáre a práve tie najhoršie z nich berie najvážnejšie.

"To je úloha ministra obrany v situácii, v ktorej sa dnes nachádzame," dodal s tým, že slová o možných scenároch "nepovedal len tak z ničoho nič," ale dôkladne ich zvážil.

Rezort obrany sa už na hrozbu vojny podľa poľského ministra začal pripravovať prijatím konkrétnych krokov vrátane preskúmania nedostatkov v dodávkach výzbroje pre armádu.

V tejto súvislosti Kosiniak-Kamysz uviedol, že hoci sú rozsiahle nákupy výzbroje dôležité, rovnako vážne treba pristupovať aj k individuálnemu vybaveniu každého vojaka.

Dodal, že Poľsko má v úmysle zohrávať veľmi dôležitú úlohu v spoločnej obrane Európskej únie, ktorej je členom. Zároveň patrí aj do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Poľsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny. Od začiatku invázie jej poskytuje vojenskú podporu a prijalo tiež najväčší počet Ukrajincov utekajúcich pred vojnou. (TASR)

V Bulharsku zadržali zamestnanca ministerstva vnútra, ktorý je podozrivý zo špionáže pre Rusko.

Bulharské verejnoprávne médiá informovali, že dôstojník Generálneho riaditeľstva pre boj proti organizovanému zločinu (GDBOP) je podozrivý z poskytovania utajovaných informácií bývalému zamestnancovi ruského veľvyslanectva v Sofii, ktorý bol medzičasom Bulharskom vyhlásený za personu non grata.

Zadržanie zamestnanca GDBOP potvrdil pre médiá Živko Kocev z ministerstva vnútra.

Ďalšieho komentára sa Kocev zdržal vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie. Dodal však, že nelegálne aktivity zamestnanca GDBOP sledovali "mesiace".

Podľa štátnej televízie BNT zadržaný odovzdával informácie o vyšetrovaniach, vrátane medzinárodných, ktoré preverovali schémy, ktoré by spoločnosti s ruským kapitálom mohli využiť, aby obišli sankcie uvalené EÚ voči Rusku.

Orgány činné v trestnom konaní nezverejnili žiadne podrobnosti o prípade. Mimoriadnu tlačovú konferenciu avizovala prokuratúra na utorok 6. februára.

Bulharsko má k Rusku historicky a kultúrne veľmi blízko. Od roku 2019 však vyhostilo desiatky ruských diplomatov a diplomatických zamestnancov podozrivých zo špionáže. Premiér Kirill Petkov vtedy uviedol, že väčšina vyhostených diplomatov pracovala pre spravodajské služby pod diplomatickým krytím. Moskva to poprela.

Len v júni 2022 Sofia oznámila vyhostenie 70 ruských diplomatických pracovníkov. Vlani v septembri bulharské úrady vyhostili aj hlavu ruskej pravoslávnej cirkvi v Sofii a dvoch bieloruských kňazov, pričom ich obvinili, že slúžia geopolitickým záujmom Moskvy.

Odhalená bola aj skupina bulharských občanov vrátane predstaviteľov ministerstva obrany a spravodajských služieb podozrivých z poskytovania utajovaných informácií Rusku, doplnila vo svojej správe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). (TASR)

Francúzsko si predvolalo ruského veľvyslanca pre zabitie dvoch francúzskych humanitárnych pracovníkov na Ukrajine.

Humanitárni pracovníci zahynuli pri ruských útokoch vo štvrtok v meste Beryslav pri frontovej línii severne od rieky Dnipro. Traja ďalší francúzski občania utrpeli pri útokoch zranenia.

Deň po útokoch francúzsky minister zahraničia Stéphane Séjourné na sociálnej sieti X napísal, že „Ruské barbarstvo sa zameralo na civilistov na Ukrajine... Rusko sa bude musieť zodpovedať za svoje zločiny“.

Prezident Emmanuel Macron, ktorý v nadchádzajúcich týždňoch plánuje cestu do Kyjiva, útok odsúdil ako „zbabelý a poburujúci“.

Francúzske ministerstvo zahraničia podľa svojho vyhlásenia využije predvolanie veľvyslanca aj na „odsúdenie návratu dezinformácií namierených proti Francúzsku“. (SITA)

Zelenskyj stále odmieta, že by protiofenzíva nezafungovala, no už pripustil, že na pozemných bojiskách je pat. (SME)

Holandské ministerstvo obrany pripravuje ďalších šesť stíhačiek F-16, ktoré krajina chce dodať Ukrajine.

Celkový počet týchto bojových lietadiel, ktoré Holandsko prisľúbilo Kyjivu, sa tak zvýšil na 24. Oznámila to v pondelok holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová na mikroblogovacej sieti X.

„Vzdušná prevaha je nevyhnutná pre boj proti ruskej agresii,“ konštatovala Ollongrenová. Holandsko má v prevádzke 42 lietadiel F-16, ale už ich nepotrebuje, pretože krajina prechádza na oveľa modernejšie stroje F-35.

V rozhovore pre ukrajinský denník Európska pravda šéfka holandského rezortu obrany označila rok 2024 za realistický dátum dodania stíhačiek na Ukrajinu.

Poznamenala, že Holandsko presunie na Ukrajinu takmer všetky svoje lietadlá F-16 okrem tých, ktoré budú slúžiť na výcvik ukrajinských pilotov. (SITA)

Primátor Kyjeva nechce rezignáciu hlavného veliteľa armády Zalužného. Ukrajinci armáde podľa neho veria.

„Prevažne vďaka Zalužnému Ukrajinci skutočne veria našim ozbrojeným silám, ktoré sú dnes najdôveryhodnejšie,“ konštatoval Kličko.

Primátor Kyjeva o možnej rezignácii Zalužného povedal, že „politika môže prevážiť nad zdravým rozumom a záujmami štátu“.

Vyjadril však nádej, že ukrajinskí predstavitelia chápu vážnosť svojich plánovaných krokov a zodpovednosť za ne. (SITA, Ukrajinská pravda)

Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell oznámil, že cestuje na Ukrajinu. Ide o jeho štvrtú cestu.

V rozhovore s novinármi vo Varšave Borrell zopakoval výzvy na poskytnutie ďalšej pomoci tejto vojnou zničenej krajine, keď vyhlásil, že EÚ musí Ukrajinu podporovať "všetkými prostriedkami".

Doplnila, že Borrellova návšteva v Kyjeve sa uskutoční krátko po tom, ako sa lídri EÚ minulý štvrtok na svojom mimoriadnom summite v Bruseli dohodli, že Ukrajine počas štyroch rokov poskytnú pomoc vo výške 50 miliárd eur. Ide o krok, ktorý označili za silný odkaz Rusku po tom, čo prekonali odpor maďarského premiéra Viktora Orbána.

Borrell vo Varšave uviedol, že nový tlak na vyzbrojenie Ukrajiny je potrebný na to, aby "porazila inváziu" ruskej armády. Vyzval preto 27-člennú EÚ, aby Ukrajine poskytla "čokoľvek, čo bude potrebné".

"Nie je to len otázka času. Je to otázka množstva a kvality našich dodávok. A určite musíme urobiť viac a rýchlejšie, pretože Ukrajina musí zvíťaziť," zdôraznil Borrell. (TASR)

Pri útoku na Lysyčansk zahynul "minister" miestnej proruskej vlády Alexej Poteleščenko. Zomrelo 28 ľudí.

Poteleščenko sa v čase útoku nachádzal v reštaurácii Adriatika, ktorá dostala zásah pri raketovom útoku.

Ruské úrady z útoku obviňujú Ukrajinu a tvrdia, že v reštaurácii boli civilisti.

Ukrajinská vojenská správa mesta Lysyčansk však pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu uviedla, že v zasiahnutom objekte "piekli chlieb pre front" a bol využívaný aj na stretnutia predstaviteľov proruských úradov - preto sa stal legitímnym cieľom. Samotný Kyjev útok na Lysyčansk oficiálne nekomentoval.

Ruskom vymenovaný primátor Lysyčanska Eduard Sochnenko doplnil, že spolu s Poteleščenkom prišli v zasiahnutej reštaurácii o život aj dvaja poslanci mestského zastupiteľstva - Arťom Trosťanskij a Ivan Žušma.

Poteleščenkov syn podľa BBC uviedol, že v čase ostreľovania reštaurácie tam jeho otec bol na narodeninovej oslave poslanca Žušmu. BBC doplnila, že v čase vojny nie je schopná okamžite overiť alebo potvrdiť tieto informácie. (TASR)

Cynická obluda: Nuž, čo ti Kremeľ nenazváža autobusmi, nemáš.

(zdroj: Cynická obluda)

Rusi zvýšili intenzitu útokov o takmer štvrtinu, uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

Ruské okupačné sily podľa neho počas uplynulého týždňa podnikli proti Ukrajine viac ako 1 500 útokov. 

„Zaznamenané boli útoky proti viac ako 570 miestam. Najviac v Záporožskej oblasti. V dôsledku ruských útokov minulý týždeň zahynulo 12 ľudí a 60 utrpelo zranenia,“ konštatoval Klymenko. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina odhalila ruskú špionážnu sieť. Medzi zadržanými je inžinier zbrojárskej továrne a predstaviteľ Doneckej oblasti.

„Vďaka špeciálnej operácii bolo súčasne zadržaných päť ruských agentov pôsobiacich v Odeskej, Záporožskej a Doneckej oblasti. Páchatelia vykonávali prieskum na miestach s najvyššou koncentráciou ukrajinských vojakov a techniky v oblastiach frontovej línie,“ konštatovala SBU.

Osoby zapojené do špionáže sa údajne tiež pokúšali určiť miesta, kde ozbrojené sily Ukrajiny skladovali muníciu a palivo. Zaujímali sa aj o rozmiestnenie a o podrobnosti o činnostiach priemyselných zariadení, v ktorých sa opravujú ťažké zbraňové systémy ukrajinských síl, dodala SBU.

Okrem toho ruskí kolaboranti zbierali informácie o výsledkoch ruských vzdušných útokov a pomáhali Rusku pri dolaďovaní budúcich raketových útokov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko obmedzuje dovoz banánov z Ekvádora. Dôvodom sú vojenské dodávky z Ekvádora, ktoré majú skončiť na Ukrajine.

Ekvádorská vláda v januári oznámila, že pošle takzvaný „ukrajinský a ruský kovový šrot“ do USA výmenou za moderné vybavenie v hodnote 200 miliónov dolárov. Washington údajne plánuje previesť zbrane prijaté z Ekvádora na Ukrajinu, aby krajine pomohol v boji proti ruským inváznym silám.

Federálna služba pre veterinárny a fytosanitárny dohľad (Rosseľchoznadzor) cez víkend uviedla, že zakazuje dovoz od piatich ekvádorských banánových spoločností, pričom tvrdí, že v predchádzajúcich zásielkach bola objavená choroba.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskva pre vojenské dodávky na Ukrajinu obmedzuje dovoz banánov z Ekvádora Čítajte 

Najmenej štyria ľudia zomreli pri ruskom ostreľovaní juhoukrajinského Chersonu. Jedna osoba je zranená.

Uviedol to náčelník mestskej vojenskej správy Roman Mročko.

Ruské sily podnikli na Chersonskú oblasť za uplynulý deň 36 útokov, napísal tamojší gubernátor Olexandr Prokudin na sociálnej sieti. Útoky podľa neho poškodili obytné štvrte a múzeum v Chersone, píše denník The Guardian.

Cherson leží v bezprostrednej blízkosti frontovej línie, ktorú na tomto mieste tvorí rieka Dneper a takmer denne je pod paľbou. Kyjev mesto od ruských jednotiek opätovne dobyl na jeseň roku 2022.

Ukrajinský prezident zvažuje aj odvolanie náčelníka generálneho štábu Serhija Šaptalu, píše Ukrajinska pravda.

O možnosti odvolania hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného špekulujú niektoré médiá už niekoľko dní. Zelenskyj cez víkend pripustil v rozhovore v talianskej televízii RAI, že uvažuje o výmene viacerých vysokopostavených činiteľov, a to nielen v armáde.

"Šaptala tiež opustí generálny štáb. Pri všetkých ostatných je to neisté," povedal jeden z vysokopostavených nemenovaných zdrojov ukrajinského webu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pre Ukrajincov je hrdinom. Zalužnyj velí ukrajinskej armáde od roku 2021 Čítajte 

"Ku všetkým týmto udalostiam (výmena Zalužného a Šaptalu) môže dôjsť v polovici týždňa," dodal iný zdroj. Ukrajinská pravda sa odvoláva na zdroje v prezidentovom tíme aj vo vojenských kruhoch, podľa ktorých pokračujú konzultácie o zmenách vo velení armády.

Zalužnyj sa k možnosti svojho odvolania doteraz verejne nevyjadril. Na svojom facebookovom účte v pondelok gratuloval Šaptalovi k narodeninám. "Bude to pre nás ešte veľmi ťažké, ale rozhodne sa nikdy nebudeme hanbiť," napísal generál, ktorý ďalej vyjadril vďaku za to, že Šaptala stojí pri ňom "v živote aj počas vojny". (ČTK)

Gruzínsko tvrdí, že zmarilo ukrajinský plán na prepravu výbušnín do Ruska. Úrady údajne skonfiškovali šesť výbušnín.

Šesť výbušných zariadení bolo 19. januára prevezených z ukrajinského mesta Odesa cez Rumunsko, Bulharsko a Turecko do Gruzínska na minivane, ktorý patrí občanovi Ukrajiny. Uviedla to gruzínska spravodajská služba s tým, že zariadenia obsahovali 14 kilogramov plastickej trhaviny C-4.

Gruzínske úrady skonfiškovali tri zo šiestich výbušných zariadení na gruzínsko-ruskej hranici a ďalšie tri sa našli v Tbilisi, uviedla spravodajská služba vo vyhlásení.

Celý plán na prevoz mal podľa vyhlásenia koordinovať ukrajinský občan gruzínskeho pôvodu Andrij Šarašidze a zapojených doň bolo aj sedem Gruzíncov, traja Ukrajinci a dvaja Arméni. Nikto z nich však podľa gruzínskych úradov o prítomnosti výbušnín nevedel.

Gruzínsko je obviňované z posilňovania spolupráce s Ruskom, a to aj napriek tomu, že niektoré časti jeho územia od invázie v roku 2008 okupujú ruskí vojaci.

Prípadné zblíženie Tbilisi a Moskvy vyvoláva napätie aj v ukrajinsko-gruzínskych vzťahoch. Skomplikovalo ich už uväznenie prozápadného bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho v Gruzínsku, ktorý má aj ukrajinské občianstvo.

Gruzínska vláda v septembri uviedla, že námestník šéfa ukrajinskej vojenskej kontrarozviedky a bývalý námestník gruzínskeho ministra vnútra Giorgi Lortkipanidze pripravuje v Gruzínsku prevrat.

V júli Kyjev nariadil gruzínskemu veľvyslancovi, aby opustil Ukrajinu. Spravil tak rok po tom, čo z Tbilisi odvolal vlastného vyslanca. Vlani v lete tiež Ukrajina uvalil sankcie na gruzínske aerolínie Georgian Airways za obnovenie letov do Ruska. (TASR)

Kremeľ kritizuje sobotný ukrajinský útok na pekáreň v Lysyčansku, pri ktorom prišlo o život najmenej 28 ľudí.

"Pokračujúce útoky na mierovú infraštruktúru, v tomto prípade pekáreň, sú príšernými teroristickými činmi," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. O príšernosti tohto činu podľa jeho slov vypovedá počet obetí. 

Mesto Lysyčansk leží v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a ruská armáda ho dobyla po krvavom boji na začiatku invázie na jar roku 2022. Pred vojnou malo asi 111.000 obyvateľov.

Po zásahu pekárne podľa oblastných ruských úradov zomrelo 18 mužov, deväť žien a jedno dieťa. Rusko tiež zverejnilo zábery takmer úplne zničenej budovy.

Ruské úrady uviedli, že ukrajinské sily pri ostreľovaní Lysyčansku použili Západom dodané zbrane, a očakávajú odsúdenie útoku zo strany medzinárodného spoločenstva. Ukrajina sa k útoku ešte nevyjadrila. (TASR)

Ruská strana stratila už takmer 390-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. V nedeľu prišli Rusi údajne o 810 vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 6 348 tankov, 11 822 bojových obrnených vozidiel, 12 412 vozidiel a palivových nádrží, 9 349 delostreleckých systémov, 979 odpaľovacích raketových systémov, 664 systémov protivzdušnej obrany, 324 vrtuľníkov, 332 lietadiel, 7 173 dronov, 1 848 striel s plochou dráhou letu, 24 lodí, jednu ponorku a 1 486 kusov špeciálnej techniky.

Ak sa zníži vojenská pomoc z USA, môže nastať nové geopolitické usporiadanie sveta, vyhlásil ukrajinský prezident.

„Chcem veriť a dúfať, že ak dôjde k zmenám v Spojených štátoch, línia (podpory Ukrajiny) zostane rovnaká,“ poznamenal Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre taliansku televíznu stanicu Tg1 k možnosti zvolenia Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA.

„V Republikánskej strane sú radikálne hlasy, ale je tam aj veľa ľudí, ktorí podporujú Ukrajinu. Je na Američanoch, aby sa rozhodli, ale ak majú v úmysle obmedziť pomoc Ukrajine, dôjde k novému geopolitickému usporiadaniu. Putin prerazí našu obranu, pôjde dopredu a len tak ľahko sa nezastaví,“ dodal Zelenskyj.

Biely dom nedávno priznal, že mu došli peniaze pre Ukrajinu, čo znamená, že nemôže poslať ďalšiu muníciu ani rakety, aby jej pomohol v boji proti ruskej invázii.

Ďalší balík pomoci pre Ukrajinu je už niekoľko mesiacov pozastavený pre nezhody v Kongrese. Americký prezident Joe Biden cez víkend vyzval zákonodarcov, aby balík pomoci schválili čo najskôr. (SITA)

Ukrajina potrebuje nových vojakov, aby mohla odrážať ruské útoky, tvrdí nemecký brigádny generál Christian Freuding.

"Ukrajina bude určite musieť mobilizovať viac vojakov, ak už pre nič iné, tak na pokrytie doterajších strát," uviedol generál pre médiá skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland.

Ukrajinské jednotky sa tiež musia obnoviť, pretože niektoré z nich sú na fronte už 24 mesiacov. O spôsobe a rozsahu sa v súčasnosti na Ukrajine diskutuje.

Generál Freuding pripomenula aj údajný rozkol medzi ukrajinským prezidentom Zelenskym a hlavným veliteľom ozbrojených síl Zalužnym.

"Do zákulisia nevidíme, no samozrejme sledujeme diskusiu vojenského a politického vedenia a, samozrejme, dúfame, že Ukrajina si zachová jednotnosť, ktorá jej počas uplynulých mesiacov a rokov dávala sily pri obrane. Takáto diskusia je vrcholom demokratického štátu, no neprispieva k jeho obrane," uviedol brigádny generál.

Eurokomisia nezaradí do pripravovaného 13. sankčného balíka proti Rusku žiadne nové zákazy dovozu.

Eurokomisia chce aj napriek výzvam niektorých členov EÚ na zákaz dovozu ďalších tovarov a surovín z Ruska navrhnúť sankčný balík, ktorý vyvolá v krajinách EÚ len minimálnu diskusiu a bude čo najrýchlejšie prijatý. Na sankčný zoznam EÚ majú pribudnúť stovky jednotlivcov a subjektov, nie však veľké spoločnosti, uviedol diplomatický zdroj agentúry Reuters.

Diplomat dodal, že 13. sankčný balík voči Moskve by mal rozšíriť zoznam ruských firiem, ktorým spoločnosti z EÚ nemôžu predávať tovar s dvojakým použitím a má civilné aj vojenské využitie.

Zdroje agentúry Reuters, ktoré si želali ostať v anonymite, povedali, že po prijatí 13. sankčného balíka navrhne EK v poradí 14.balík opatrení, ktorý by mohol zahŕňať aj nové zákazy dovozu ruských tovarov.

Európska komisia chce zaviesť nové sankcie voči Rusku pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Na ich schválenie je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov. EÚ už v rámci sankcií zakázala napríklad dovoz diamantov či ropy z Ruska po mori. (TASR)

Pre viaceré ukrajinské oblasti platí výstraha pred balistickými raketami, oznámilo ukrajinské letectvo.

Varovanie majú Charkovská, Donecká a Dnepropetrovská oblasť. (Kyiv Independent)

Počet mŕtvych po útoku v Lysyčansku, ktorý majú pod kontrolou Rusi, vzrástol na 28, tvrdia okupačné zdroje.

Medzi mŕtvymi je deväť žien a jedno dieťa, informovalo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Rusi v sobotu uviedli, že na mesto v samozvanej Luhanskej ľudovej republike zaútočili Ukrajinci a že zasiahli budovu, v ktorej bola pekáreň. Ukrajinská strana útok zatiaľ nekomentovala.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne udalosti uviedlo, že z trosiek bolo vytiahnutých desať živých ľudí. Dodalo však, že štyria z nich sú vo veľmi vážnom stave.

Malo ísť o zásah reštaurácie Adriatic na Moskovskej ulici, kde bola podľa ruských úradov zriadená pekáreň pre civilistov. Nachádzala sa v dvojpodlažnej budove.

Ukrajinská vojenská správa Lysyčansku ale podľa portálu Suspilne Donbas uviedla, že pekáreň v severnej časti mesta začala fungovať až po okupácii Rusmi a že sa v nej piekol chlieb pre vojakov na fronte.

V budove sa tiež Rusi a ich miestni pomocníci stravovali a organizovali tam stretnutia.

Vojenskí vyšetrovatelia uviedli, že pekáreň zasiahla strela odpálená zo salvového raketometu HIMARS.

Agentúra Reuters uviedla, že sa jej podarilo s pomocou Google Maps overiť, že na videu ruského ministerstva je skutočne poškodená budova z Moskovskej ulice v Lysyčansku. Nebolo však podľa nej možné overiť dátum nadobudnutia záberov ani ďalšie podrobnosti správy ruských úradov.

Ukrajinské vojská sa z Lysyčanska stiahli začiatkom júla 2022. Rusko tak získalo kontrolu nad celou východoukrajinskou Luhanskou oblasťou.

V meste podľa ukrajinských úradov zostáva zhruba len desatina z predvojnového počtu 110 000 obyvateľov. V súčasnosti sa nachádza neďaleko frontovej línie.

Zelenskyj tvrdí, že uvažuje o výmene niekoľkých vysokopostavených činiteľov, a to nielen v armáde.

V rozhovore v talianskej televízii RAI to povedal v čase, keď sa už niekoľko dní množia špekulácie o odvolaní náčelníka generálneho štábu Valerija Zalužného.

"Je to otázka ľudí, ktorí majú viesť Ukrajinu," povedal Zelenskyj k možnému odvolaniu Zalužného.

"Treba reset, mám na mysli výmenu niektorých štátnych činiteľov, a to nielen v armáde. Rozmýšľam nad touto výmenou. Je to otázka pre celé vedenie krajiny," uviedol ukrajinský prezident podľa agentúry Reuters. (ČTK)