Ukrajina Rusko Online: Poľský prezident si nie je istý, či Ukrajina získa naspäť Krym

V troskách pekárne po ostreľovaní okupovaného Lysyčansku zomrelo 15 ľudí, uviedlo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Informácie priniesla ruská štátna agentúra TASS.

Rusko z útoku obviňuje Ukrajinu. Kyjev na tvrdenia zatiaľ nijako nereagoval.

"K danému momentu boli spod trosiek vyslobodené telá 15 zosnulých," uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Ďalších desať ľudí utrpelo zranenia, informoval podľa agentúry DPA šéf samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Leonid Pasečnik.

Záchranné a pátracie práce na mieste pokračujú.

Ukrajinské vojská sa z Lysyčanska stiahli začiatkom júla 2022, čím Rusko získalo kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou. (ČTK)

Zlaté Moravce hrajú v Prahe so Slaviou. Je jedno, ako to dopadne, oba tímy sú už teraz víťazmi. Píše Jindřich Šídlo. (SME)

Veliteľa bombardéra, ktorý útočil na Ukrajine, sa v Rusku pokúsili zabiť. Nie je známe, či Stegačov prežil. (TASR)

Ukrajinské komunity sa chcú poďakovať Slovákom za prijatie a solidaritu, chystajú sériu dobrovoľníckych aktivít. (TASR)

Estónsko dodalo Ukrajine protitankové strely Javelin, muníciu a ďalšiu vojenskú pomoc.

Ide o súčasť najnovšieho balíka, informovalo estónske ministerstvo obrany. Balík v hodnote 80 miliónov eur bol schválený v decembri. Zahŕňa aj guľomety, rôzne vozidlá, plavidlá a potápačské vybavenie. (Kyiv Independent)

Poľský prezident Duda si nie je istý, či bude Ukrajina schopná získať kontrolu nad Krymom. Za výrok zožal kritiku.

Duda však verí, že by Ukrajina mohla znovu získať Doneckú oblasť a Luhanskú oblasť.

Duda svoj názor zopakoval neskoro večer v rozhovore pre kanál Kanal Zero na platforme YouTube. Na otázku, či verí, že Ukrajina bude skutočne schopná znovu získať Krym, odpovedal: "Je pre mňa ťažké odpovedať na túto otázku. Neviem, či ho Ukrajina získa späť, ale verím, že získa späť Doneck a Luhansk."

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Zvaryč na sociálnej sieti X napísal, že "Krym je a zostane Ukrajinou". "Deokupácia Krymu je našou úlohou a povinnosťou, ktorú zdieľame so slobodným svetom," dodal ambasádor.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že "Poľsko uznáva nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne stanovených hraníc".

Dudove poznámky kritizovali aj ďalší zákonodarcovia z poľskej vládnucej proeurópskej koalície, ktorí sú v inom politickom tábore ako prezident. Duda je spojencom nacionalistickej strany Právo a spravodlivosť, ktorá prišla o moc vlani v decembri po tom, ako sa jej po voľbách nepodarilo vytvoriť koalíciu.

"Rád by som pánovi Dudovi pripomenul, že v našej krajine sú mestá, ktoré vo svojej histórii patrili Poľsku kratší čas ako inému štátu," uviedol Roman Giertych, zákonodarca z najväčšieho vládneho zoskupenia Občianska koalícia. (TASR)

Ruská polícia zadržala počas protestu približne 20 miestnych aj zahraničných novinárov.

Novinári v Moskve pokrývali protest manželiek a partneriek Rusov mobilizovaných do bojov na Ukrajine.

Polícia novinárov zadržala, keď natáčali partnerky vojakov, ako kráčajú na Červené námestie v Moskve. Na videozáznamoch z miesta je následne vidieť, ako polícia odvádza novinárov v žltých vestách s nápismi PRESS do policajných dodávok. Potvrdil to aj jeden zo zadržaných novinárov z AFP.

Partnerky Rusov bojujúcich na Ukrajine organizujú protesty pred Kremľom už niekoľko týždňov. Od ruskej vlády žiadajú, aby ich partnerom umožnili návrat domov.

Hnutie začali príbuzní približne 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl, ktorých povolali do vojny na Ukrajine po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v septembri 2022.

Štátne médiá v Rusku tieto protesty ignorujú. Pre Kremeľ predstavujú mimoriadne nepríjemnú záležitosť pred marcovými prezidentskými voľbami, v ktorých sa ruský prezident Vladimir Putin uchádza o svoje piate funkčné obdobie, píše AFP. (TASR)

V Srbsku sa usadili vojnoví migranti. Rastie tiež podnikanie Rusov.

Rusi zaregistrovali v Srbsku do konca roka 2023 približne 9000 nových podnikov, pričom v tomto roku by mal ich počet ďalej rásť, vyplýva z informácií srbskej agentúry pre evidenciu obchodných spoločností.

Údaje odrážajú záujem ruskej komunity zapustiť korene takmer dva roky po tom, ako ruská invázia na Ukrajinu vyvolala príchod približne 370-tisíc Rusov do tejto krajiny, napísal server The Moscow Times.

V prvých mesiacoch po začiatku invázie mali novoprichádzajúci Rusi tendenciu otvárať reštaurácie, bary a salóny krásy, ktoré uspokojovali ruský vkus. Niektoré z nich boli podľa prieskumu Centra pre európsku politiku tieňovými podnikmi, ktoré založili migranti, aby získali povolenie na dočasný pobyt v Srbsku.

Koncom roka 2023 však Rusi v Belehrade a Novom Sade častejšie otvárali materské školy, internetové obchody, výrobné zariadenia, realitné spoločnosti a co-workingové priestory. Na čele nárastu figurujú aj oblasti IT, vývoja softvéru, právne alebo podnikateľské poradenstvo. Využívajú pritom výhody poskytované srbskými úradmi.

Keď v roku 2022 prišla prvá vlna Rusov, mnohí z nich narýchlo založili firmy, aby získali povolenie na pobyt, ktoré môže po troch rokoch viesť k získaniu srbského pasu. Počet podnikov vlastnených Rusmi onen rok vyskočil na 6000, pričom v roku 2021 ich bolo 2000. (ČTK)

Rusko a Ukrajina na seba v noci navzájom útočili dronmi. Hlásené sú požiare a škody na infraštruktúre.

Informácie o mŕtvych či zranených ale nie sú. Ukrajina podľa agentúry AFP uviedla, že zostrelila deväť zo 14 útočiacich ruských dronov. Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry DPA uviedlo, že zostrelilo sedem dronov.

"Vo volgogradskej ropnej rafinérii vypukol požiar v dôsledku pádu zostreleného dronu," oznámil gubernátor Volgogradskej oblasti Bočarov. Hasiči už podľa neho požiar uhasili, obete ani ranených si incident nevyžiadal.

Podľa ruskej armády boli štyri lietajúce objekty zachytené nad Belgorodskou oblasťou na juhozápade krajiny a jeden nad oblasťou okolo Rostova na Done na juhu. Obe oblasti hraničia s Ukrajinou. Ďalšie dva stroje armáda údajne zostrelila nad Volgogradskou oblasťou.

Podľa informácií z Kyjeva Ukrajinu v noci napadlo 14 bezpilotných lietadiel a dve rakety typu Ovod. Rovnako ako v predchádzajúcej noci boli útoky namierené predovšetkým proti energetickým zásobovacím zariadeniam v priemyselnej oblasti okolo mesta Dnipro.

Podľa prvých informácií boli ruské útoky minimálne čiastočne úspešné. Ukrajinskej armáde sa podľa jej vyhlásenia síce podarilo deväť bezpilotných lietadiel zostreliť, ale šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Lysak nahlásil tiež dva požiare.

"Takmer 15-tisíc ľudí je v oblasti bez elektriny," uviedol na telegrame a dodal, že zasiahnuté boli tiež dve teplárne v Kryvom Rige, ktoré zásobovali 43-tisíc ľudí. V meste bola čiastočne prerušená električková doprava a niekoľko domácností je odrezaných od dodávok vody. Na energetickú infraštruktúru v Kryvom Rige, rodisku prezidenta Zelenského, drony útočili aj v noci na piatok. (ČTK)

Slovensko ani zďaleka nepomáhalo za minulej vlády Ukrajine toľko, koľko mohlo, píše politológ Martin Kugla. (SME)

Rusko zapísalo do registra zahraničných agentov ľudskoprávneho aktivistu Olega Orlova.

Ministerstvo Orlovove zaradenie na zoznam zdôvodnilo tým, že "bol proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine, šíril nepravdivé informácie o rozhodnutiach" ruských orgánov a "podieľal sa na vytváraní správ a materiálov pre zahraničných agentov".

Orlov (70) bol predseda výboru strediska pre ľudské práva Memorial, ktorú medzičasom úrady zrušili. Vlani v októbri dostal na súde v Moskve pokutu 150-tisíc rubľov za kritiku invázie Ruska na Ukrajinu pre "poškodzovanie povesti" ruskej armády. Neskôr mu pokutu súd zrušil, hrozí mu však trojročné väzenie. (TASR)