Ukrajina informovala USA o rozhodnutí odvolať generála Zalužného (SME Minúta)

Rusko zapísalo do registra zahraničných agentov ľudskoprávneho aktivistu Olega Orlova.

Ministerstvo Orlovove zaradenie na zoznam zdôvodnilo tým, že "bol proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine, šíril nepravdivé informácie o rozhodnutiach" ruských orgánov a "podieľal sa na vytváraní správ a materiálov pre zahraničných agentov".

Orlov (70) bol predseda výboru strediska pre ľudské práva Memorial, ktorú medzičasom úrady zrušili. Vlani v októbri dostal na súde v Moskve pokutu 150-tisíc rubľov za kritiku invázie Ruska na Ukrajinu pre "poškodzovanie povesti" ruskej armády. Neskôr mu pokutu súd zrušil, hrozí mu však trojročné väzenie. (TASR)

Ukrajina informovala Spojené štáty o rozhodnutí odvolať generála Zalužného, píše denník Washington Post.

Kedy prebehne formálna výmena, nie je jasné, výnos o odvolaní hlavného veliteľa ozbrojených síl Zelenskyj zatiaľ nevydal. Išlo by o najzávažnejšiu personálnu zmenu počas vojny na Ukrajine. USA nemajú k rozhodnutiu prezidenta Volodymyra Zelenského pripomienky, píše denník. Američania považujú tento krok za suverénne rozhodnutie ukrajinskej hlavy štátu.

Nedôvera medzi Zelenským a Zalužným v posledných rokoch vzrástla, sčasti preto, že prezident Zalužnému pripisuje politické ambície, ktoré generál dosiaľ popieral. Nezhodli sa tiež v kľúčových otázkach týkajúcich sa armády a vojny proti Rusku. Generál podľa ukrajinských médií aktuálne žiadal o mobilizáciu 500-tisíc nových vojakov, s čím Zelenskyj nesúhlasí.

Zalužnyj patrí popri Zelenskom k najobľúbenejším osobnostiam na Ukrajine a jeho odchod by mohol ovplyvniť morálku vojakov i narušiť dôveru západných darcov. Zelenskyj na druhej strane údajne v súkromní uvažoval nad tým, že nový veliteľ by mohol oživiť šance Kyjeva na bojisku.

Nájsť náhradu za Zalužného je veľkou výzvou, konštatoval americký denník a pripomenul, že medzi možnými kandidátmi sa spomínajú riaditeľ vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov či veliteľ pozemných síl Olexandr Syrskyj. (Washington Post, TASR)

Litva poskytla Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc, oznámilo ministerstvo obrany vo Vilniuse.

Armáda členskej krajiny Európskej únie a NATO odovzdala Kyjevu muníciu pre granátomety Carl Gustaf a systémy diaľkového odpaľovania, spresnilo litovské ministerstvo obrany.

"Aktívne a dôsledne podporujeme Ukrajinu, pretože pomoc Ukrajine je tiež investíciou do našej vlastnej bezpečnosti," uviedol litovský minister obrany Arvydas Anušauskas.

Ukrajina sa bráni proti ruskej invázii už takmer dva roky a vo vojenskom vybavení je do veľkej miery závislá od podpory Západu. (TASR)

Poľský súd za špionáž pre ruskú vojenskú rozviedku odsúdil dvoch mužov. Rusa a Bielorus dostali štyri roky väzenia.

Súdny proces za zatvorenými dverami v meste Bialystok na severovýchode Poľska trval takmer rok a vynesený rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

V prípade väzenia sa obom mužom do trestu započítava čas, ktorý strávili vo vyšetrovacej väzbe a obaja tiež musia uhradiť súdne trovy.

Varšavská prokuratúra dvojicu mužov obvinila zo špionáže v rokoch 2017-2022. Podľa nej v mene ruskej vojenskej rozviedky zhromažďovali informácie o poľských a spojeneckých vojenských jednotkách, ich rozmiestnení či vybavení. Oboch zadržali v apríli 2022. (TASR)

Putin označuje vojnu na Ukrajine ako boj o prežitie Ruska. Povedal to počas kampane za znovuzvolenie v prezidentských voľbách.

Putin na stretnutí s pracovníkmi zbrojárskeho priemyslu v meste Tula južne od Moskvy vyhlásil, že drvivá väčšina Rusov jeho postup podporuje.

"Keby to tak verejnosť nevnímala, nič také by sa nedialo. Robíme to, čo od nás ľudia očakávajú," dodal Putin.

Putin povedal, že napriek očakávaniam, že sa Rusko pod náporom sankcií rýchlo zrúti, ruská ekonomika rastie a vojenský priemysel prudko zvýšil výrobu.

Ruský líder (71) sa uchádza o znovuzvolenie vo voľbách 15.-17. marca ako nezávislý kandidát. Spolieha sa na to, že po 24 rokoch pri moci má ruské politické kruhy pevne pod kontrolou.

Jeho znovuzvolenie sa pokladá za takmer isté. Jeho oponenti sú buď uväznení alebo utiekli do zahraničia a väčšina nezávislých médií je zakázaná. Čelí iba symbolickým oponentom z politických strán priateľských voči Kremľu. (TASR)

V Charkove už zase môžu deti chodiť do školy vďaka triedam v metre. K ním sa pridali nedávno škôlky.

Vo východoukrajinskom Charkove sú kvôli vojne už takmer dva roky zatvorené budovy škôl a škôlok a ihriská zívajú prázdnotou. Vojna v tomto meste len 40 kilometrov od hraníc s Ruskom zmenila všetko vrátane detstva, napísala stanica BBC.

Deti tu ale predsa len majú možnosť chodiť do školy a vídať sa so spolužiakmi, a to vďaka triedam vybudovaným v staniciach metra. K nim sa nedávno pridali aj škôlky, ktoré ponúkajú miesta pre 700 detí.

Charkov zasypávajú rakety odpaľované spoza ruskej hranice, ktorá je tak blízko, že na ich zastavenie majú ukrajinské sily len sekundy. Ak rakety mieria na Charkov, je šanca na jeho zasiahnutie veľká. Na presun do krytu je naopak času málo, uviedla BBC.

Jedným z bezpečných miest zostáva charkovské metro. V piatich staniciach sú teraz pozdĺž nástupíšť triedy. Školská výučba tu trvá už niekoľko mesiacov. Pred nedávnom navyše dostali rodičia možnosť posielať do tried v metre počas víkendu aj predškolákov.

Do škôlky v metre chodí aj šesťročná Nika Bondarenková. Po ceste z domu míňajú rozbombardované ruiny vojenských kancelárií a niekoľko ďalších zdevastovaných budov. Keď konečne zíde do metra, jej mama si oddýchne.

"Rodičia môžu mať istotu, že sa ich deťom nič nestane a deti môžu viac-menej pokračovať v normálnom živote," vysvetľuje Olha Bondarenková. Nike podľa nej škôlka veľmi chýba. "Je to naozaj dôležité. Dieťa inak nemá možnosť vidieť sa s inými deťmi, pretože vonku žiadne nie sú a stále húkajú sirény," vysvetľuje tiež matka. Jej manžel je v armáde.

V jednej zo škôlok v metre je živo, znie tu hudba a smiech, opísali novinári BBC. Jedna skupina detí sa prezliekla za doktorov, doktorky a sestričky, druhá spieva a stavia si z kociek. Zamestnanci sa snažia, aby tu všetko pôsobilo čo najnormálnejšie. Keď sa rozozvučia sirény, tak nikto nemusí do krytu.

Charkov sa snaží o trvalejšie riešenie a pod jedným zo športovísk buduje celú školu, ktorá bude mať kapacitu 900 študentov v dvoch zmenách. Škola by mala byť hotová už na konci marca.

Hlavný staviteľ novinárom povedal, že mu budova pripomína jadrové bunkre budované počas studenej vojny v sovietskych fabrikách. "Nechcem, aby sme sa presunuli do podzemia. Je to nútené bezpečnostné opatrenie," povedal.

Starosta mesta Ihor Terechov uviedol, že by chcel podobnú stavbu v každej štvrti. "Rakety, ktoré sú najčastejšie používané, aby zničili naše mesto, sem letia 40 sekúnd," podčiarkuje Terechov s tým, že to nie je dosť času na evakuáciu bežnej školy. (ČTK)

Nemecká verejnoprávna televízia ZDF odvysielala správy z Mariupoľa, ktorý okupuje Rusko. Ukrajina ju za to kritizuje.

Spravodajca stanice opísal z miesta "veľké množstvo deštrukcie" a zároveň povedal, že "mesto funguje". Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Oleh Nikolenko novinárov obvinil z "prekrúcania reality", píše BBC.

"Mariupoľ nie je mesto duchov. Vidíte ľudí na ulici, vedú svoj život a sú otvorení," povedal vo vysielaní moskovský spravodajca ZDF Armin Coerper z Mariupoľa.

"Mesto funguje. Je tu elektrina, kúrenie. Tečie teplá voda, funguje internet. Sú tu otvorené obchody, reštaurácie," povedal. Zároveň upozornil, že v meste je stále vidieť veľké množstvo deštrukcie. Poznamenal, že zničené časti mesta sú obnovované.

Uviedol tiež, že medzi obyvateľmi nezaznamenal odboj. Podľa jeho dojmu je väčšina ľudí, ktorí v Mariupole zostali, pravdepodobne proruská. Zároveň podotkol, že ak tam stále žijú ľudia prozápadného zmýšľania, potom sú pravdepodobne rezervovaní vo svojich vyjadreniach kvôli obavám z represií.

Hovoril tiež o nových učebniciach a osnovách v školách, ktoré dodržiavajú ruský naratív. V prenose vysvetlil, že jeho tím sa do mesta dostal na základe povolenia na vstup od ruských úradov a mohol sa tam voľne pohybovať. "To ale neznamená, že uznávame túto ruskú okupáciu," dodal spravodajca.

ZDF vysielaním z okupovaného mesta pobúrila ukrajinské úrady, jej reportovanie z Mariupoľa kritizovali tiež niektoré ukrajinské médiá.

Server Jevropejska pravda napísal, že reportáž skresľuje obraz života v Rusmi okupovanom Mariupole. "Coerper tiež spomína rekonštrukciu mesta bez toho, aby zdôraznil, že ho zničili Rusi," napísal web.

Hovorca ukrajinskej diplomacie Nikolenko vyzval stanicu, aby cestu do Mariupoľa bez povolenia Kyjeva vysvetlila. "Porušenie ukrajinských zákonov môže ovplyvniť ďalšie aktivity média na Ukrajine," napísal na sieti X. "Prekrúcanie reality nie je žurnalistika," uviedol Nikolenko.

Stanica ZDF pripustila, že formulácia "mesto funguje" je zavádzajúca. "Výber iba tohto citátu však nevystihuje jeho (reportérov) celý dojem. Armin Coerper skôr opisuje, ako sa Rusko snaží pomocou značných finančných prostriedkov vytvoriť dojem normálnosti a obnovy," uviedla televízia.

ZDF zdôraznila, že v správach z Ukrajiny nikdy nespochybnila, že Mariupoľ je územie okupované Ruskom, ani kto je v tejto vojne agresorom a kto obeťou.

Prístavné a strategicky dôležité mesto Mariupoľ pri Azovskom mori sa krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu ocitlo v ruskom obkľúčení, ktoré si podľa Ukrajincov vyžiadalo životy tisícov civilistov. V druhej polovici mája 2022 Rusi dobyli poslednú baštu ukrajinského odporu v tamojších oceliarňach Azovstaľ a po bojoch značne zničený Mariupoľ tým úplne padol do ich rúk.

V decembri 2022 agentúra AP napísala, že na troskách Mariupoľa vyrastá nové ruské mesto, z ktorého Moskva odstraňuje všetky pozostatky Ukrajiny - spoločne s dôkazmi o vojnových zločinoch pochovaných v zničených budovách. Robotníci podľa nej búrali vybombardované budovy, telá mŕtvych odvážali spoločne s troskami a tisíce Ukrajincov, ktorí zomreli, alebo odišli, nahradili ruskí vojaci, lekári či robotníci. (ČTK)

Švédsky premiér by mal prísť pred hlasovaním o vstupe Švédska do NATO, vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Szijjártó.

Švédsky premiér by podľa maďarského ministra konal "čestne a korektne", keby prišiel do Maďarska. "Myslím, že by to bolo správne z niekoľkých dôvodov. A jedným z mnohých dôvodov je napríklad aj to, že išiel aj do Turecka,“ povedal šéf diplomacie vo videozázname na Facebooku.

Podľa švédskeho denníka Dagens Nyheter Kristersson s Orbánom krátko neformálne rokovali po štvrtkovom bruselskom summite. Maďarská strana o tom však neinformovala. Švédsky premiér Orbánovi zopakoval svoj postoj, že sa s ním rád stretne v Budapešti, ale až po maďarskej ratifikácii vstupu Švédska do NATO.

Parlamentná frakcia maďarského vládneho bloku Fidesz-KDNP v piatok uviedla, že s ratifikáciou vstupu Švédska do NATO si počká na schôdzku Orbána s Kristerssonom.

Maďarsko ako posledná členská krajina neratifikovala prijatie Švédska do obrannej Severoatlantickej aliancie. Turecký parlament jeho vstup schválil 23. januára. Poslanci maďarského vládneho bloku odkladajú toto rozhodnutie už poldruha roka, pričom tvrdili, že Maďarsko v tomto smere nebude posledné. (TASR)

Pri stredajšom útoku na okupovaný polostrov Krym mohli byť zasiahnuté minimálne tri ruské lietadlá.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, naznačil to hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.

„Najlepším potvrdením sú, samozrejme, satelitné snímky, ktoré sú už dostupné na internete, kde je skutočne možné niečo vidieť,“ poznamenal Ihnat a dodal: „Ale ešte lepším potvrdením sú nekrológy v ruských spravodajských médiách a to, že sami priznávajú škodu a zverejňujú o nej informácie. Boli tam prinajmenšom tri lietadlá, pričom zahynulo niekoľko osôb.“

Ukrajinská armáda v stredu zaútočila na letisko Belbek. Podľa zdrojov z prostredia ukrajinských ozbrojených síl útok na letisko uskutočnený riadenými strelami dodanými západnými spojencami - buď britskými raketami Storm Shadow alebo francúzskymi raketami Scalp.

Ruské ministerstvo popieralo ukrajinský útok na letisko a tvrdilo, že zmarilo mohutný raketový útok na Krym. Zároveň tvrdilo, že úlomky ukrajinských rakiet údajne dopadli neďaleko spomenutého letiska Belbek. (SITA)

Medzinárodný súd OSN rozhodol, že má právomoc prejednávať spor Ukrajiny a Ruska o obvineniach z genocídy.

Moskva tvrdí, že jej dva roky trvajúca vojenská invázia na Ukrajinu mala zabrániť genocíde tamojšieho ruskojazyčného obyvateľstva.

Kyjev kvôli tomu na najvyšší súd OSN pre spory medzi štátmi podal žalobu, pretože podľa názoru Ukrajiny Rusko svojou argumentáciou zneužíva medzinárodné právo.

Moskva spochybnila jurisdikciu haagskeho súdu v tejto kauze. (ČTK)

Rusko vytvorilo viac ako pol milióna nových pracovných miest v obrannom sektore, aby uspokojilo dopyt na bojisku.

Uviedol to prezident Vladimir Putin. 

"Len za uplynulý rok a pol sa v oblasti obrany vytvorilo 520-tisíc nových pracovných miest," povedal Putin na politickom fóre s pracovníkmi v obrannom sektore v meste Tula.

Minulý rok predstavilo Rusko plány na masívny nárast výdavkov na armádu, až o 68 percent, pričom sú vyššie ako výdavky na vzdelávanie, ochranu životného prostredia a zdravotnú starostlivosť dohromady.

Rast výdavkov podporil dopyt v ruskej ekonomike, odlákal robotníkov z civilného priemyslu, ktorý trpí nedostatkom práce a zvýšil infláciu.

Nezamestnanosť v Rusku klesla na rekordne nízku úroveň a niekoľko neobranných sektorov hlási chronický nedostatok zamestnancov, odkedy Rusko pred takmer dvoma rokmi spustilo vojenskú kampaň proti Ukrajine.

​ (TASR)

Západ podľa britského ministra obrany Granta Shappsa musí zabezpečiť, aby Rusko vojnu na Ukrajine prehralo.

V opačnom prípade riskuje, že ho napadnú diktátorské režimy. „Režimy, ktoré neveria v demokraciu", pozorujú vojnu na Ukrajine a mohli by začať útočiť na Západ, ak by dospeli k záveru, že "stráca energiu", povedal Shapps pre denník The Telegraph. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Všetci to pozorujú - Iránčania sa pozerajú. Stratili sme energiu, stratili sme vytrvalosť a odchádzame? Čína sa bude pozerať do Indo-Pacifiku, Severná Kórea sa bude pozerať. Je životne dôležité pre naše vlastné národné záujmy a rozhodne pre západný civilizovaný svet, aby bola Ukrajina úspešná pri obrane svojej krajiny," povedal šéf britského rezortu diplomacie.

Poľskí poľnohospodári plánujú od budúceho piatku štrajk, pri ktorom zablokujú hraničné priechody s Ukrajinou.

Pripoja sa tak k podobným protestom, ktoré sa konajú v celej Európe.

Poľnohospodári vo Francúzsku, Portugalsku, Grécku a Nemecku vyjadrujú nespokojnosť s vládnymi opatreniami, reguláciami na úrovni EÚ či dovozom tovaru z Ukrajiny. Sťažujú sa aj na ekologické pravidlá, dane, zvyšujúce sa náklady a neférovú konkurenciu zo zahraničia.

"Došla nám trpezlivosť. Postoj Bruselu v posledný januárový deň v roku 2024 je neprijateľný pre celé naše poľnohospodárske spoločenstvo," uviedol odborový zväz vo štvrtkovom vyhlásení.

"Navyše pasivita poľských orgánov a vyhlásenia o spolupráci s Európskou komisiou... v súvislosti s dovozom poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny nám nedávajú inú možnosť, než vyhlásiť generálny štrajk," zdôraznili odbory.

Protestujúci poľnohospodári vo štvrtok v Bruseli hádzali vajcia a kamene na Európsky parlament, zakladali ohne, odpaľovali zábavnú pyrotechniku a žiadali väčšiu pomoc od lídrov krajín Európskej únie, ktorí sa zúčastnili na summite v Bruseli. (TASR)

Rusko odmietlo ukrajinskú žiadosť o vydanie tiel zajatcov, ktorí podľa Ruska zahynuli na palube lietadla Il-76.

Uviedol to hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR. Hovorca Kremľa dnes ale naopak uviedol, že Rusko žiadnu ukrajinskú žiadosť o vydanie tiel zajatcov zabitých v troskách Il-76 nedostalo.

"Ukrajina žiadala a naďalej žiada o odovzdanie tiel. Až na to doteraz ruská strana nepristúpila. Preto zostáva aktuálna požiadavka nášho štátu na nestranné medzinárodné vyšetrovanie nielen okolností pádu lietadla Il-76, ale aj toho, čo vlastne bolo vo vnútri - či ľudia, alebo munícia a kto tam okrem posádky bol," vyhlásil hovorca rozviedky Andrij Jusov v ukrajinskej televízii.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa denníka Kommersant v odpovedi na otázku, či je Rusko ochotné odovzdať telá zabitých zajatcov Ukrajine, vyhlásil, že "momentálne je táto otázka úplne v kompetencii vyšetrovateľov".

Súčasne vyhlásil, že Rusko až doteraz v tomto smere nedostalo žiadnu žiadosť z ukrajinskej strany. Peskov tiež povedal, že až doteraz nikto vo svete nereagoval na výzvy prezidenta Vladimira Putina na medzinárodné vyšetrovanie. (ČTK)

Korupcia v rámci ruskej armády oslabuje efektivitu ozbrojených síl, ale pravdepodobnosť jej zníženia je nízka.

V najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Je pravdepodobné, že korupcia výrazne podkopáva efektivitu ruskej armády. Je len malá šanca, že sa dosiahne významný pokrok v znižovaní miery korupcie,“ tvrdí britské obranné spravodajstvo.

Rozviedka sa odvoláva na vyšetrovanie nezávislej ruskej publikácie Verstka, ktorá odhalila korupčné schémy a systém úplatkárstva medzi ruskou armádou a jej veliteľmi.

Konkrétne išlo o poskytovanie alebo žiadanie úplatkov za rôzne „služby“, ako je dovolenka, osvedčenie o fyzickej príprave, vojenská hodnosť, vodičské preukazy a vyhýbanie sa disciplinárnemu konaniu voči vojakom za používanie smartfónov alebo pitie alkoholu.

Verstka zverejnila odhady za tieto „služby“ od 40-tisíc rubľov za odklad odchodu na front až po milión rubľov za vystavenie potvrdenia o zranení.

Rozviedka opakuje, že korupcia je v ruských ozbrojených silách už dlho problémom a pripomína novinára Dmitrija Cholodova, ktorý v 90. rokoch vyšetroval vojenskú korupciu a v roku 1994 bol zabitý v Moskve.

Mimovládna organizácia Swiss Church Aid uviedla, že pri útoku na juhovýchode Ukrajiny zahynuli dvaja jej pracovníci.

Ďalší zamestnanci utrpeli zranenia. 

"Vo štvrtok počas humanitárnej intervencie napadli skupinu pracovníkov," uviedla humanitárna organizácia protestantských cirkví vo Švajčiarsku.

"Dvaja vážení kolegovia z tímu tragicky zahynuli a ďalší zamestnanci utrpeli zranenia," spresnila organizácia. Nezverejnila však ich identitu ani štátnu príslušnosť.

Ruská volebná komisia tvrdí, že objavila nezrovnalosti v hárkoch opozičného politika Borisa Nadeždina. 

Ruská tlačová agentúra TASS citovala podpredsedu ÚVK Nikolaja Bulajeva, ktorý po zasadnutí komisie a preskúmaní žiadosti uviedol, že na hárkoch podporovateľov Nadeždina sa objavili aj mená desiatok ľudí, ktorí sú už po smrti.

Podľa Bulajeva to vyvoláva pochybnosti o čestnosti zberateľov podpisov aj samotných kandidátov. Oficiálne výsledky preskúmania hárkov Nadeždina aj ďalšieho uchádzača o post hlavy štátu, komunistu Sergeja Malinkoviča, zverejnia v pondelok.

Nadeždin sa otvorene zasadzuje za ukončenie vojny proti Ukrajine. V prípade, že bude zvolený, tvrdí, že jeho cieľom bude podpísať s Ukrajinou mierovú zmluvu na rokovaniach "s podporou európskych krajín".

Vo svojich vyjadrenia zároveň prisľúbil návrat ruských vojakov domov, prepustenie politických väzňov a normalizáciu vzťahov so Západom.

Boris Nadeždin v stredu odovzdal hárky so 105-tisíc podpismi občanov na podporu svojej kandidatúry v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.

Podľa ruského volebného zákona musí potenciálny prezidentských kandidát politickej strany, ktorá nie je zastúpená v parlamente, zozbierať 100-tisíc podpisov občanov, pričom nie viac ako 2 500 z jedného subjektu Ruskej federácie.

Nateraz sú do prezidentských volieb zaregistrovaní štyria kandidáti: okrem úradujúceho prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa uchádza o piate funkčné obdobie, je to šéf Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonid Sluckij, člen strany Noví ľudia Vladislav Davankov, ako aj komunistický poslanec Štátnej dumy Nikolaj Charitonov.

Prezidentské voľby v Ruskej federácii sa budú konať tri dni - od 15. do 17. marca tohto roku. (TASR)

Francúzska diplomacia potvrdili úmrtie dvoch Francúzov na Ukrajine. Išlo o dobrovoľníkov.

O úmrtiach vo štvrtok informoval šéf správy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin. Francúzsky minister zahraničia Stéphane Séjourné ruský útok označil za barbarstvo.

"Dvaja francúzski humanitárni pracovníci zaplatili za svoje pôsobenie v prospech Ukrajincov životom. Traja sú zranení," poznamenal Séjourné, podľa ktorého sa "Rusko bude zo svojich zločinov zodpovedať". Nespresnil, k akej organizácii humanitárni dobrovoľníci patrili.

Moskva cez početné dôkazy svedčiace o opaku tvrdí, že na civilistov na Ukrajine neútočí.

"Zbabelý a nedôstojný čin. Myslím na ich blízkych a zranených kolegov, "napísal francúzsky prezident k zabitým Francúzom a vyjadril solidaritu so všetkými dobrovoľníkmi, ktorí pomáhajú na Ukrajine.

Pamiatku "odvážnych" francúzskych humanitárnych pracovníkov uctil dnes aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Pomáhali ľuďom a my im za ich ľudskosť budeme navždy vďační," uviedol prezident.

V dôsledku nočných ruských útokov na Ukrajinu je v Dnepropetrovskej oblasti bez elektriny viac ako 40-tisíc ľudí.

Oznámil to tamojší gubernátor Serhij Lysak.

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho potvrdila, že dron pri nočnom nálete zasiahol v meste Kryvyj Rih elektrickú rozvodňu.

"To viedlo k výpadku dodávok elektrickej energie pre viac ako 40-tisíc odberateľov," uviedol Lysak na sociálnej sieti s tým, že bez prúdu sú aj dve bane.

Približne sto baníkov, ktorí uviazli pod zemou, sa podľa miestnych úradov podarilo vyslobodiť bez ujmy na zdraví.

Lysak tiež informoval, že pri ostreľovaní dediny Pokrovske na východe Ukrajiny sa zranil 37-ročný muž. Úrady Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny hlásili, že po ruských útokoch je bez elektriny približne 64 miest a obcí.

Arménsky premiér Pašinjan vyhlásil, že jeho krajina sa už viac nemôže spoliehať na Rusko ako hlavného partnera.

Jerevan by mal podľa neho uvažovať o užších bezpečnostných vzťahoch s inými štátmi vrátane USA a Francúzska, informuje agentúra Reuters.

"Musíme si uvedomiť, s kým môžeme skutočne udržiavať vojensko-technické a obranné vzťahy," odpovedal Pašinjan v arménskom verejnoprávnom rozhlase na otázku týkajúcu sa reformy arménskych ozbrojených síl.

Dodal, že predtým to nebol problém, pretože 95 až 97 percent obranných vzťahov Arménska tvorili väzby na Rusko. V súčasnosti v tom však podľa neho nie je možné pokračovať "z objektívnych aj subjektívnych dôvodov".

Pašinjan kritizuje Rusko - ako tradičného spojenca Arménska - za to, že nezabránilo vlaňajšej bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu, vďaka ktorej Baku získalo kontrolu nad odštiepeneckým regiónom Náhorný Karabach, v dôsledku čoho z tejto oblasti utieklo viac než 100-tisíc etnických Arménov.

Rusko naopak tvrdí, že za porážku karabašských Arménov môže Pašinjanova neschopnosť orientovať sa v zložitých konfliktoch na južnom Kaukaze. (TASR)

Rusko odsúdilo rozhodnutie Ekvádora poskytnúť Spojeným štátom vojenský materiál ruskej výroby.

Ten by mal byť použitý vo vojne na Ukrajine. Podľa Moskvy ide o porušenie bilaterálnej rusko-ekvádorskej dohody, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá.

Ekvádorská vláda v januári oznámila, že príjme ponuku Washingtonu na výmenu vyradeného vojenského materiálu za moderné vojenské vybavenie z USA v hodnote 200 miliónov dolárov.

Konkrétne pritom hovorila o odovzdaní "ukrajinského a ruského kovového šrotu".

Spojené štáty v tejto súvislosti dodali, že zbrane, ktoré im odovzdá Ekvádor, budú odoslané na Ukrajinu, aby posilnili kapacity tamojšej armády v boji proti ruskej invázií.

"Takéto neuvážené rozhodnutie prijala ekvádorská strana pod silným tlakom zo strany vonkajších zainteresovaných strán," tvrdila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Ekvádorské úrady v tejto súvislosti už predtým tvrdili, že Moskva im odporučila nepodnikať tento krok, ale vyjadrili presvedčenie, že aj tak majú právo to urobiť. (TASR)

Ak chce Moskva demilitarizovanú zónu medzi Ruskom a Ukrajinou, musí podľa USA odísť z ukrajinského územia.

Putinov návrh na vytvorenie demilitarizovanej zóny medzi Ruskom a Ukrajinou sa podľa ministerstva zahraničných vecí USA musí začať realizovať tým, že Rusko demilitarizuje okupované časti Ukrajiny, povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Matthew Miller.

„Je pre mňa ťažké pochopiť, ako by sa mohla demilitarizovaná zóna medzi Ruskom a Ukrajinou vytvoriť, keď ruské sily sú v súčasnosti na Ukrajine," konštatoval Miller.

„Ak by Rusko naozaj malo záujem o demilitarizovanú zónu, mohli by začať demilitarizáciou tých častí Ukrajiny, v ktorých je momentálne ruská armáda," dodal. (SITA)

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu holandská vláda poskytla pre štátny rozpočet Ukrajiny približne 300 miliónov eur.

Uviedol to ukrajinský rezort financií po online rozhovore ukrajinského ministra financií Serhija Marčenka s jeho holandským kolegom Stevenom van Weyenbergom.

„Získaná priama rozpočtová podpora vo výške 300 miliónov eur bola vzhľadom na neistotu významným príspevkom k zabezpečeniu makrofinančnej stability,“ povedal Marčenko. (SITA)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 830 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 387 060.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 19 obrnených bojových vozidiel pechoty, 46 delostreleckých systémov, dva raketomety a jednu loď. Ide o korvetu Ivanovec, na ktorú vojaci jednotky špeciálnych síl obranného spravodajstva Ukrajiny zaútočili na Kryme.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 331 tankov, 11 792 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 274 delostreleckých systémov, 978 raketometov a 24 lodí a člnov.

Ukrajinská armáda začala slúžiacim ženám vydávať uniformy, ktoré sú vyrobené s ohľadom na parametre ženského tela.

S odvolaním sa na ministerstvo obrany o tom informoval server Ukrajinska pravda, podľa ktorého ukrajinské vojačky dostali po prvýkrát súpravy letných poľných uniforiem prispôsobené ženám.

"V ukrajinskej armáde v súčasnosti slúžia desiatky tisíc žien. Asi 5 000 z nich je v prvej línii. Ich počet bude narastať. Už teraz pozorujeme rastúci záujem žien o dobrovoľný vstup do ozbrojených síl," uviedla námestníčka ministra obrany Natalija Kalmykovová s poznámkou, že úrady chcú vytvoriť dôstojné podmienky pre službu žien v ozbrojených silách.

Armáda podľa ministerstva už distribuovala prvých 50-tisíc ženských typov letných poľných uniforiem a obstaranie ďalších sa plánuje v tomto roku. Chce tiež 100-tisíc sád ženskej spodnej bielizne.

Na konci minulého roka ukrajinský rezort obrany schválil nepriestrelné vesty prispôsobené ženám, ktoré majú okrem iného inak zakrivený balistický plát.

Rádio Slobodná Európa vlani v septembri upozornilo, že v ukrajinskej armáde slúži odhadom 42-tisíc žien, ktoré môžu bojovať ako ostreľovačky, prieskumníčky alebo pôsobiť ako zdravotníčka, ale nemali doteraz im prispôsobené uniformy a museli sa uspokojiť s mužským vojenským oblečením.

Vtedajšia námestníčka ministra Hanna Maľarová upozorňovala, že nie všetky krajiny, vrátane členských štátov NATO, majú ženské uniformy. (ČTK)

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu na 25 dronov, 11 z nich sa podarilo zostreliť, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinské letectvo hovorí o 24 ruských bezpilotných lietadlách. Jeden z nich zasiahol elektrickú stanicu v meste Kryvyj Rih v centrálnej časti krajiny, uviedla podľa ruskojazyčného serveru BBC energetická firma Ukrenerho.

"Žiaľ, je poškodená jedna stanica Ukrenerho. V Kryvom Rihe sú domácnosti aj priemyselní odberatelia bez elektriny," uviedla spoločnosť na telegrame. Na mieste zasahujú záchranári a škody zisťujú špecialisti Ukrenerha.

Ruské drony v noci na dnes útočili na ciele najmenej v troch rôznych oblastiach Ukrajiny. Plný rozsah škôd zatiaľ nie je jasný, píše BBC, s výnimkou výpadku energií a vody v Kryvom Rihe. Úrady v Kirovohradskej oblasti uviedli, že sa nálet podarilo zmariť a podľa predbežných údajov sa zaobišiel bez obetí.

Senát USA bude budúci týždeň hlasovať o návrhu zákona, ktorý by mohol odblokovať aj nový balík pomoci pre Ukrajinu.

Líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer uviedol, že Senát bude hlasovať o zákone najneskôr v stredu, pričom jeho znenie bude zverejnené medzi piatkom až nedeľou.

Zákon však už teraz čelí opozícii republikánov v Senáte i Snemovni reprezentantov, ktorí sa pripájajú k bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, favoritovi na republikánsku nomináciu v tohtoročných prezidentských voľbách.

"Vyriešenie týchto výziev nie je jednoduché. Nemôžeme sa však vyhýbať našim povinnostiam len preto, že je to ťažká úloha... Výzvy na hraniciach, Ukrajine a Blízkom východe sú príliš veľké," povedal Schumer.

Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson vyhlásil zákon za "odpísaný". Bez toho, aby vôbec videl jeho znenie, vyhlásil, že zákon nezahŕňa dostatok opatrení na riešenie rekordného prílevu migrantov cez južné hranice Spojených štátov.

Americkí Senátori už celé mesiace rokujú o dohode o boji s nelegálnou migráciou. Republikáni trvajú na posilnení bezpečnosti na hraniciach s Mexikom výmenou za schválenie ďalšej pomoci pre Ukrajinu v hodnote vyše 60 miliárd dolárov.

Trump je proti tejto legislatíve, ktorá zahŕňa aj pomoc pre Izrael v jeho konflikte s palestínskym militantným hnutím Hamas. Zákonodarcov pritom vyzval, aby pred novembrovými prezidentskými voľbami odmietli všetky dohody, píše Reuters.

Americký prezident Joe Biden požiadal Kongres o schválenie novej pomoci pre Ukrajinu i Izrael ešte vlani v októbri. Žiadosť Bieleho domu je však stále odďaľovaná republikánmi, ktorí žiadajú jej spojenie so zmenami v migračnej politike. (TASR)

Ukrajina sa musí prispôsobiť menšej vojenskej pomoci Západu, tvrdí hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

"Najväčšou výzvou pre armádneho veliteľa je podľa môjho názoru pochopiť,... ako sa každá vojna formuje inak. Po prvé technologickým pokrokom, ktorý určuje vývoj zbraní a vybavenia, a po druhé politickými okolnosťami doma a vo svete a ekonomickým prostredím," uviedol Zalužnyj.

Zároveň konštatoval, že dôležitou hnacou silou vojny na Ukrajine je vývoj bezpilotných zbraňových systémov, ako sú drony, ktoré predstavujú pre Ukrajinu najlepší spôsob, ako sa vyhnúť pozičnej vojne.

"Musíme sa vyrovnať so znížením vojenskej pomoci od kľúčových spojencov, ktorí zápasia s vlastným politickým napätím," uviedol Zalužnyj. Podľa CNN veliteľ v komentári tiež naznačuje čoraz silnejší pocit, že Ukrajina má svoj osud nakoniec vo vlastných rukách.

Zalužnyj poukázal aj na "slabosť medzinárodných sankcií" uvalených na Moskvu, pre ktorú dokáže Rusko stále využívať svoj vojensko-industriálny komplex v snahe postupne unaviť Ukrajinu.

Zalužnyj sa v komentári nevyjadril k nedávnym správam CNN o tom, že ho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje odvolať z funkcie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Snaží sa Zelenskyj zbaviť vrchného veliteľa armády? Možno sa to už stalo Čítajte 

Medzi Zelenským a veliteľom armády údajne v dôsledku neúspešnej vlaňajšej protiofenzívy dlhodobo panujú napäté vzťahy. V komentári dal však najavo isté znepokojenie v súvislosti s neochotou politikov v Kyjeve postaviť sa za jeho výzvy na rozsiahlejšiu mobilizáciu.

"Musíme brať na vedomie významnú výhodu, ktorú má nepriateľ pri mobilizácii ľudských zdrojov a porovnať to s neschopnosťou štátnych inštitúcií na Ukrajine zlepšiť úroveň ľudských síl v našej armáde bez použitia nepopulárnych opatrení," napísal veliteľ.

V spoločnosti, ktorá sa možno zdráha vystaviť veľké množstvo mladých mužov a žien priamemu nebezpečenstvu, môžu na diaľku ovládané drony predstavovať prijateľnejší spôsob vedenia bojových operácií, domnieva sa Zalužnyj.

"Technológie sa pýšia nepochybnou presilou nad tradíciou," píše. Bezpilotné lietadlá spolu s ďalšími pokročilými schopnosťami a technológiami významne menia nielen spôsob boja ale tiež celkový prístup ku stratégii. Uviedol veliteľ s tým, že je potrebné ukončiť "zastrelené a stereotypné myslenie".

"Už máme k dispozícii schopnosti na elimináciu nepriateľa a zaistenie existencie štátnosti. Našim cieľom musí byť využiť túto chvíľu a maximalizovať našu akumuláciu bojových schopností, čo nám umožní vynaložiť menej prostriedok na spôsobenie maximálnych škôd nepriateľovi, aby sme skončili agresiu a ochránili pred ňou Ukrajinu v budúcnosti," uzatvára Zalužnyj. (TASR)

V Chersonskej oblasti zomreli pri ruskom útoku dvaja francúzski dobrovoľní humanitárni pracovníci.

Gubernátor oblasti Prokudin na sociálnej sieti napísal, že ruský útok na mesto Beryslav na juhu Ukrajiny usmrtil dvoch francúzskych občanov a zranil troch ďalších cudzincov.

Prokuratúra v Chersonskej oblasti oznámila, že ruské sily podnikli masový dronový útok v oblasti okolo 16.00 h miestneho času. Polícia uviedla, že zranenia utrpel aj ukrajinský občan.

Agentúra Reuters nedokázala nezávisle overiť podrobnosti útoku, ale ruské sily často ostreľujú časti Chersonskej oblasti, ktoré má v teraz pod kontrolou Ukrajina.

Beryslav sa nachádza na západnom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti, ktorý ruské sily opustili koncom roka 2022. Ukrajinské sily odvtedy zaujali pozície aj na východnom brehu, ale ruské sily stále intenzívne ostreľujú Chersonskú oblasť z tých častí, ktoré si ešte udržali na východnej strane. (TASR)